Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/57/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2026, v trestnej veci proti ml. A. B., obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. e) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 04.03.2026 sp.zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa , zrušuje napadnutý rozsudok.

Podľa vracia vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp.zn. zo dňa 04.marca 2026 obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom F. XXX/XX, C. D. E. podľa oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp.zn. pre skutok, že dňa 27.februára 2025 v čase okolo 11.35 hod v C. D. E., G. C. D. E., v budove C. H. C. A. A. I., počas vyučovacieho procesu X.J. triedy prebiehajúceho v cvičnej kuchynke, v prítomnosti ďalších 4 spolužiakov a to J. K., C. A., L. B., A. I. a učiteľky A. M. N., pristúpil k stojanu na nože, odkiaľ vybral jeden nôž a držiac ho v pravej ruke zohnutej v lakti čepeľou smerom k ostatným povedal, že niekoho zabije, pričom sa pozeral na učiteľku, ktorá s úmyslom ochrániť deti pred možným nebezpečenstvom, vykročila k nemu so slovami, aby nôž odložil, pričom keď bola v jeho tesnej blízkosti, ruku spustil, nôž vrátil do stojana a vytiahol iný, ešte väčší nôž, ktorý opäť pravou rukou zdvihol smerujúc čepeľou k učiteľke A. M. N. so slovami "niekoho zabijem", na čo sa učiteľka A. M. N. priblížila k nemu a snažila sa ho upokojiť, kedy následne spustil ruku a nôž odložil, čím u poškodenej učiteľky A. M. N. vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie jej, ale aj ostatných prítomných žiakov na vyučovacej hodine, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa , , Tr.zák. s poukazom na Tr.zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, prokurátorka podala odvolanie. Z písomných dôvodov odvolania, vyplývajú nasledujúce odvolacie námietky.

Obžalovaný je zo spáchania skutku a trestnej činnosti usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej A. M. N.. Poškodená rovnako ako v priebehu prípravného konania aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní spontánne, konzistentne a presvedčivo popísala podstatné skutočnosti, ku ktorým malo dôjsť 27.februára 2025 v čase okolo 11.35 hod v C. D. E., G. C. D. E., v budove C. H. C. A. A. I.. Poškodená popísala, že zo strany obžalovaného došlo k vytiahnutiu noža zo stojana na nože, pričom

obžalovaný ho držal v pravej ruke zohnutej v lakti, čepeľou otočenou k nim a povedal, že niekoho zabije. Poškodená popísala, že pri tomto konaní vnímala, že obžalovaný sa tváril tak, že je nad nimi nadradený a že sa ničoho nebojí. Vtedy stála od neho asi 5-6 väčších krokov, kedy podišla smerom k nemu a snažila sa ho upokojiť. A. nôž vrátil do stojana počas toho, ako k nemu kráčala. Keď už bola v tesnej blízkosti pred ním, vytiahol ďalší nôž a povedal, že tento nôž je väčší, pričom aj tento nôž obrátil proti nim a zopakoval, že niekoho zabije. Poškodená zároveň detailne popísala pocity, ktoré v nej konanie obžalovaného vyvolalo a zároveň aj vysvetlila svoje myšlienkové pochody, ktoré ju viedli k tomu, že aj napriek vysloveným vyhrážkam s nožom v ruke, podišla k obžalovanému, konajúc v snahe zabrániť ublíženiu, alebo ohrozeniu ostatných žiakov. Takto konala reflexívne, neuvedomujúc si pre ňu hroziace nebezpečenstvo, čo pocítila až v tesnej blízkosti pri obžalovanom, kedy jej hlavou prešla myšlienka, ako to bude bolieť, keď do nej tým nožom pichne. Poškodená uviedla, že nevie ako situáciu vnímali ostatní žiaci v triede, nakoľko bola k ním v tom čase otočená chrbtom, avšak keď sa potom o udalosti rozprávali, niektorí sa vyjadrili, že boli prekvapení, ale vyjadrili sa aj v tom smere, že mali obavu, že A. by to urobil.

Prokurátorka zastáva názor, že poškodená bola v jej výpovediach od počiatku konania konzistentná a v jej výpovediach nie sú žiadne logické rozpory, pričom nezistila žiadne dôvody spochybňujúce objektivitu jej výpovede. Rovnako poukázala na konštatovanie obžalovaného a poškodenej, že pred skutkom nemali zlé vzťahy. Prokurátorka nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by viedli poškodenú k tomu, aby si udalosť „vymyslela“.

Poškodená bližšie rozviedla a ozrejmila aj okolnosti týkajúce sa toho, že incident, ku ktorému malo dôjsť na začiatku vyučovacej hodiny vytesnila z mysle s tým, že rozpamätala sa na neho až následne, keď prišla domov. V piatok ráno preto išla za triednou učiteľkou obžalovaného A. a aj s pani riaditeľkou začali vec riešiť. Poškodená vysvetlila, že mala strach, pričom si nevie vysvetliť, že danú situáciu akoby vytesnila a mala z nej okno. Uvedený jav označovaný ako disociácia je totiž obranný psychický mechanizmus, ktorý človek nevedome použije v prípadoch, keď jeho psychika nie je schopná vyrovnať sa s určitým psychickým obsahom. Daná osoba tento obsah preto odštiepi - disociuje od vedomej oblasti psychiky - a následne nie je nútená sa s ním vyrovnávať. Disociácia môže nastať aj u relatívne zrelého a psychicky vyrovnaného jedinca v situácii neúnosnej traumatizácie (napríklad, keď sa stane obeťou trestnej činnosti). Túto traumu potom dočasne alebo trvalo emočne neprežíva, prípadne na ňu má amnéziu. To jednoznačne korešponduje s poškodenou popísanou situáciou, kedy ako sama uviedla, skutočnosti, ktoré sa jej mali v daný deň prihodiť, jej došli až večer doma, a teda v bezpečnom prostredí. To poškodenú viedlo k tomu, že ďalší deň po oznámení v škole, uvedený incident oznámila aj na polícii.

Vo výpovedi poškodenej nemožno opomenúť veľmi významnú skutočnosť majúcu vplyv na hodnotenie aj ostatných vykonaných dôkazov a síce, že dve žiačky, a to A. I. a J. K. sa jej zdôverili s tým, že A. sestra J. pred školou ovplyvňovala A. I., aby vypovedala tak, že v daný deň sa nič nedialo a všetko bolo vymyslené, pričom J. K. mala A. rodina telefonovať a nabádať ju k tomu, aby povedala, že ju manipulovala učiteľka, ako má vypovedať. Vyjadrila sa, že predmetná zvuková nahrávka mala byť zverejnená na sociálnych sieťach a poškodená ju počula a stiahla si jej záznam. Poškodená navyše vo svojej výpovedi dodala, že A. rodina sa jej vyhrážala na sociálnych sieťach, kde písali o tom, ako ju majú potrestať a ako bude horieť v pekle. Súd sa s touto skutočnosťou pri hodnotení dôkazov vôbec nevysporiadal a nebral ju na zreteľ.

Ďalšou podstatnou časťou výpovede poškodenej je aj popisovanie doterajšieho správania obžalovaného. K osobe obžalovaného ďalej uviedla, že jeho správanie bolo nevyspytateľné a prejavovali sa u neho známky agresivity, pričom však konštatovala, že jej vzťah k nemu nebol zlý. Prejavy agresívneho správania obžalovaného mali podľa poškodenej stupňujúcu intenzitu, pričom v tomto smere prokurátorka odkázala na tú časť výpovede poškodenej, v ktorej konkrétne opisovala správanie obžalovaného v minulosti (prinesenie teleskopu do školy a reči o tom, že ide niekoho zmlátiť, snaha o napadnutie spolužiaka nožnicami, predošlá vyhrážka zaškrtením poškodenej), z ktorých je zrejmé, že obžalovaný je osobou so sklonmi k agresívnemu správaniu a takéto konanie mu nie je cudzie. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj zabezpečené listinné dôkazy, ako aj výpoveď riaditeľky školy.

V kontexte obhajobnej argumentácie obžalovaného prokurátorka uviedla, že je potrebné sa dôkladne zaoberať aj časťou výpovede poškodenej vysvetľujúcej v čom vlastne spočíva zaradenie obžalovaného do variantu „A“ vzdelávania na špeciálnej základnej škole, pretože došlo k zrejmej dezinterpretácii vysvetlenia, nakoľko ide o variant priradený k vzdelávaniu, nie správaniu sa osôb zaradených do daného variantu. Poškodená uviedla, že títo žiaci potrebujú zjednodušené učivo, lebo majú v podstate

problém so zvládnutím učiva, avšak nejde o to, že by si neboli schopní uvedomovať svoje činy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa javí, že došlo k nadhodnoteniu skutočnosti, že obžalovaný je žiakom špeciálnej základnej školy a dezinterpretácii tejto skutočnosti, pritom vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný mal konať ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Okolnosť, že išlo o žiaka spomínanej školy má vplyv na to, že škola poskytuje žiakom iný prístup vo vzdelávaní v záujme riadneho uplatnenia v živote, avšak neznamená to, že zamestnanci takejto ustanovizne majú znášať akúkoľvek formu násilia, akejkoľvek intenzity voči ich osobám, v porovnaní s „bežnými“ školami. Poškodená konkretizovala, že obžalovaný nemal pridelenú žiadnu asistentku (ako je tomu napríklad u žiakov, ktorých diagnóza si to z dôvodu ich správania vyžaduje) a pokiaľ ide o osobu obžalovaného, ona nebola nijako informovaná o tom, že by mal diagnostikovaný nejaký problém. Na základe uvedeného, sa nemožno stotožniť s názorom súdu na to, že pedagógovia školy musia brať zreteľ na špecifické správanie žiakov školy. Je absolútne neprípustné akékoľvek tolerovanie takého násilného správania na pôde školy, so zbraňou a voči učiteľovi, prokurátorka zastáva názor, že rovnakú ochranu musia požívať všetky osoby, všetci učitelia a všetci zamestnanci škôl, nehľadiac na povahu školského zariadenia. Stíhané neakceptovateľné správanie nie je možné ospravedlniť tým, že učiteľ mal brať zreteľ na špecifické správanie žiaka. V neposlednom rade, pre naplnenie znakov stíhanej skutkovej podstaty, je táto skutočnosť úplne irelevantná a nemá svoje miesto.

V ďalšej argumentačnej línii prokurátorka poukázala na závery znaleckého skúmania z odvetvia psychiatrie, ktorým nebolo zistené vymiznutie rozpoznávacej, ani ovládacej schopnosti. Táto skutočnosť sama o sebe nepredstavuje okolnosť, ktorá by automaticky vylučovala, alebo ospravedlňovala protiprávne konanie žiaka spočívajúce vo vyhrážaní smrťou. Aj v prípade maloletého žiaka je potrebné zdôrazniť, že školské prostredie nemôže tolerovať hrozby násilia, alebo smrti voči pedagogickým pracovníkom. Takéto konanie narúša autoritu školy, bezpečnosť zamestnancov a môže mať závažné psychické následky pre poškodeného učiteľa, aj ostatných žiakov. Škola má preto nielen právo, ale aj povinnosť na takéto správanie reagovať oznámením orgánom činným v trestnom konaní, ak intenzita konania dosahuje zákonom predpokladanú mieru. U obžalovaného boli zistené poruchy správania s agresivitou, nerešpektovaním autorít pri zníženom intelekte, čo korešponduje so skutkom, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Uvedené zistené okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného však nemajú za následok vyvodenie beztrestnosti, alebo spoločenskej akceptovateľnosti vyhrážania sa smrťou.

V zhode s výpoveďou poškodenej bola aj svedecká výpoveď riaditeľky školy, ktorá síce nebola priamym svedkom udalostí, avšak popis ňou vnímaných skutočnosti v plnom rozsahu koreluje so skutočnosťami uvádzanými poškodenou. Riaditeľka školy naviac dodala, že obžalovaný, aj keď je osobou s ľahkou mentálnou retardáciou, by mal vedieť svoje konanie ovládať. V tomto smere poukázala prokurátorka aj na to, že škola riešila už v minulosti incidenty týkajúce sa správania obžalovaného, čo sa však nestretlo s adekvátnou a náležitou odozvou u zákonného zástupcu obžalovaného. Z uvedeného dôvodu, nie je namieste, vzhľadom na vyššie popísanú osobu obžalovaného a priebeh skutku, kedy malo dochádzať k slovnému vyhrážaniu sa za použitia zbrane, zľahčovať incident poukazujúc na útok na škole v C. C. E.. Povinnosťou školy je na takéto neprimerané situácie reagovať, a to v záujme bezpečnosti ostatných žiakov, ako aj zamestnancov školy.

Absolútne je potrebné odmietnuť argument navodzujúci dojem, že škola je „spoluvinníkom vzniknutej situácie, vzhľadom na prítomnosť nožov v tzv. „cvičnej kuchynke.“ Vypočutí svedkovia vysvetlili povahu danej učebne a jej využitie, pričom miestnosť slúžila ako kuchynka, nachádzali sa v nej predmety slúžiace danému účelu. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že škola po incidente z preventívnych dôvodov nože uzamkla, čo je samozrejme pochopiteľné. Vypočutí svedkovia sa zmieňovali, že nože boli v kuchynke 20 rokov slúžiac určenému účelu. V právnej rovine nemožno automaticky preniesť zodpovednosť zo žiaka na školu len preto, že nože sa nachádzali v školskej kuchynke. Primárnu zodpovednosť za samotné vyhrážanie, a to násilné konanie nesie žiak, ktorý nože použil. Treba preto rozlišovať dve roviny a to zodpovednosť za samotné vyhrážanie a prípadnú zodpovednosť za porušenie preventívnych povinností školy (čo však nie je predmetom tohto konania a nemá na neho vplyv). Žiak je zodpovedný za svoje konanie preto, že vedome použil predmet na vyhrážanie, ide o jeho aktívne protiprávne konanie. Skutočnosť, že nôž patril škole, alebo bol dostupný v kuchynke, sama osebe nezbavuje žiaka zodpovednosti.

Pokiaľ ide o súdom vyslovené pochybnosti týkajúce sa nožov, ktoré nie sú zachytené v rámci obhliadky miesta činu, prokurátorka uviedla, že zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplynulo, že daný úkon sa

realizoval v čase od 9.35 h do 10.00 h, pričom poškodená bola v čase 10.08 h (teda v čase bezprostredne nadväzujúcom) toho istého dňa vyzvaná na vydanie nožov, ktorými sa mal A. B. vyhrážať zabitím. Je možné, že nože sa v kuchynke nenachádzali z rozličných dôvodov, avšak k uvedeným okolnostiam nebolo vykonané žiadne dokazovanie (napríklad o tom, či bola nejaká manipulácia s predmetmi na mieste činu po samotnom skutku) a k uvedeným okolnostiam nebola vypočutá poškodená a riaditeľka školy. Bez riadneho dokazovania ide len o domnienky týkajúce sa dôvodov, prečo tam stojan na nože, ani nože neboli. Navyše, skutočnosť o existencii nožov v kuchynke bola potvrdená všetkými vypočutými svedkami, a teda prokurátorka vyjadrila presvedčenie, že nešlo o spornú okolnosť.

Pokiaľ ide o skutočnosti vyplývajúce z výsluchu prítomných spolužiakov obžalovaného, prokurátorka v odvolacích námietkach uviedla, že tieto výpovede je nutné vyhodnocovať v kontexte ostatných dôkazov, neopomínajúc zistenú okolnosť spočívajúcu v možnom ovplyvňovaní vypočúvaných osôb. V ďalšom zdôraznila to, že u dvoch svedkýň (J. K. a A. I.) bolo z dôvodu, že sa k skutku nevedeli vyjadriť potrebné čítať ich výpovede z prípravného konania. Jeden zo svedkov - C. A. sa odmietol hlavného pojednávania zúčastniť, pričom je potrebné sa zamerať aj na dôvody jeho neprítomnosti.

Svedkyňa mal. J. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k skutku si nič nepamätá. Na základe toho bola čítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, kedy ku skutku uviedla, že v daný deň, keď mali náboženstvo, im pani učiteľka M. N. povedala, že si majú ísť do kuchynky sadnúť. Keď tam prišli, A. vzal nožíky, a to tak, že zobral jeden nožík a vytiahol ho. Nožík zdvihol, pozrel sa a položil ho do stojana. Chytil druhý nožík a povedal, že ten je väčší. Vtedy tiež nožík zodvihol, pozrel sa na neho a položil ho späť (čo v plnom rozsahu zodpovedá a podporuje výpoveď poškodenej). Nato ho učiteľka N. chytila za rameno a povedala mu, aby si išiel sadnúť. Ona nepočula, či A. povedal učiteľke, či ju chce zabiť (teda uvedenú okolnosť nevyvrátila). Učiteľka išla k nemu už vtedy, keď chytil prvý nôž. Konanie obžalovaného jej nebolo príjemné, aj sa bála, lebo ešte sa nestretla s tým, aby niekto takto držal nôž v ruke.

Svedkyňa mal. A. I., ktorej výpoveď z prípravného konania bola prečítaná, vypovedala, že A. šiel do časti, kde je kuchynka, chytil nôž a dal ho späť, ale nič neurobil. Pani učiteľka tam vtedy nebola, keď A. chytil nôž, pozrel na neho a dal ho naspäť. Nôž chytil jedenkrát. Potom si išiel sadnúť a až vtedy prišla pani učiteľka N.. Počas toho, ako držal nôž v ruke, nič nehovoril. Výpoveď svedkyne podľa názoru prokurátorky v žiadnom aspekte nekorešponduje s ostatnými výpoveďami, keďže ostatní svedkovia vypovedali o dvoch nožoch a o tom, že nepočuli, čo mal A. hovoriť.

Svedok mal. L. B. oproti svojej výpovedi z prípravného konania vypovedal na hlavnom pojednávaní odlišne ohľadom skutočnosti týkajúcej sa toho, koľko nožov malo byť zo strany obžalovaného vybratých, pričom rozpor vo svojej výpovedi nevedel vysvetliť žiadnym spôsobom. V prípravnom konaní pritom v zhode s ostatnými dôkazmi uvádzal, že A. vybral dva nože. Zároveň uviedol, že niečo pritom aj rozprával, ale on si to nevšímal (teda nepotvrdil, ale ani nevyvrátil, že obžalovaný mal predniesť slovné vyhrážky). Pri celkovom hodnotení výpovede svedka, v súlade so zásadou bezprostrednosti, je nutné zohľadniť spôsob odpovedí svedka na otázky kladené mu počas výsluchu na hlavnom pojednávaní, kedy boli jeho odpovede strohé až formalistické, bez ochoty a snahy o bližšie vysvetlenie nezrovnalostí, či rozporov.

Svedok mal. C. A., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná, vypovedal, že keď išli na hodinu, on s A. išli dopredu, pričom A. si otvoril dvere a vyšiel von. Keď prišil naspäť, A. vybral maličký nožík, načo k nemu prišla pani učiteľka N. a povedala mu, nech to dá dole. On sa pritom smial, nožík dal dole, ale potom vybral ešte väčší nôž. Pani učiteľka mu zas povedala, nech to položí, čo aj urobil. On stál na boku a odtiahol sa trošku. Počas toho, ako A. vytiahol nôž, nič nehovoril. K predmetnej výpovedi z prípravného konania je k argumentácii súdu o tom, že svedok mal opisovať iné nože žiadúce dodať, že svedok sa odmietol zúčastniť hlavného pojednávania, pričom v prípravnom konaní mu nebolo umožnené, aby sa oboznámil s fotodokumentáciou vydaných veci s tým, aby sa vyjadril, či išlo o tam zachytené nože, alebo o nože iné. Na základe toho túto skutočnosť nemožno nekriticky prevziať z výpovede svedka, bez ďalšieho overenia.

Súhrne k výsluchom vyššie menovaných maloletých svedkov prokurátorka uviedla, že aj napriek tomu, že títo maloletí svedkovia nepočuli vyslovenie vyhrážok obžalovaným, zhodne s poškodenou potvrdili jeho konanie, kedy demonštratívne mal postupne vybrať zo stojana dva nože, ktoré držal v dvihnutej ruke s čepeľou otočenou smerom k učiteľke - poškodenej. Navyše, svedok mal. L. B. vypovedal, že obžalovaný niečo hovoril, ale nevedel uviesť čo a svedkyňa mal. J. K. uviedla, že nepočula, či obžalovaný

niečo hovoril, čo taktiež nevylučuje, že poškodenou tvrdené vyhrážky mal obžalovaný predniesť. Je potrebné zdôrazniť samotný spôsob vyhrážok, kedy obžalovaný mal vysloviť, že niekoho zabije (teda sa vyhrážal smrťou) sprevádzajúc takým konaním, že opakovane (dvakrát) zdvihol ruku, v ktorej držal kuchynské nože, teda neverbálnym prejavom v spojení s verbálnymi vyhrážkami spočívajúcimi vo vyslovení slov, že niekoho zabije, demonštrované konanie ešte umocnil. Poškodená tieto prejavy obžalovaného objektívne vnímala. Zároveň, vychádzajúc zo svojich skúseností s predchádzajúcim správaním obžalovaného poškodená logicky vysvetlila, prečo takéto neverbálne prejavy posilnené tými verbálnymi zo strany obžalovaného vnímala ako vyhrážanie, aj to, aké pocity to v nej vyvolalo. Poukázala pritom na to, že obžalovaný sa jej už pred tým mal vyhrážať, že ju zaškrtí, čo mal aj rukami simulovať. Poukázala celkovo na jeho vystupovanie a správanie s tým, že obžalovaný podľa nej koná skratovo, čo znamená že boli situácie, kedy začal byť bez dôvodu agresívny a jeho správanie nepovažuje za kontrolované.

Z vyššie popísaného dokazovania vykonaného v priebehu vyšetrovania je zrejmé, že obžalovaný sa počas vyučovania v C. H. C. A. A. I. vyhrážal zabitím (vyhrážka smrťou) držiac pri tom v ruke ohnutej v lakti kuchynský nôž (postupne dva nože) pričom bola prítomná jednak učiteľka A. M. N. ako aj ďalší štyria žiaci, smerom ku ktorým demonštratívne dvihol nože, kde vyučujúca učiteľka A. M. N., z dôvodu ochrany prítomných žiakov, pristúpila v záujme upokojenia k obžalovanému ml. A. B. a opakovane (dvakrát) počula vyslovenú vyhrážku, že niekoho zabije, čo u nej vzhľadom na verbálne vyhrážky spojené s držiacimi nožmi čepeľou otočenými k nej, s vedomím o predošlom agresívnom správaní obžalovaného voči jej osobe (predošlé vyhrážky zaškrtením), ako aj iným osobám mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom to u poškodenej obavu o život a zdravie jej, ako aj ostatných žiakov aj vzbudilo, čo potvrdila samotná poškodená, ktorá svoje pocity a dôvodnosť jej obáv logicky vysvetlila. Obžalovaný sa tohto konania dopustil jednak závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, za ktorú sa považuje v zmysle legálnej definície zakotvenej v § 122 ods. 3 Tr.zák. aj nôž a zároveň v zmysle § 122 ods. 2 písm. b) Tr.zák. aj verejne, keďže k skutku malo dôjsť počas vyučovacej hodiny pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami (najmenej traja spolužiaci vnímali aspoň časť poškodenou popísaného konania). Tým obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), e) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje prokurátorka podané odvolanie za dôvodné a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že s dôvodmi odvolania prokurátorky sa nemožno stotožniť a z ich obsahu je zrejmé, že interpretácia faktov, ktoré boli v konaní preukázané, sú skôr účelovou dezinterpretáciou.

Obžalovanému ml. A. B. je kladené za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný mal svojim konaním vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie poškodenej N., ale aj ostatných prítomných žiakov na vyučovacej hodine.

Výsluchom žiakov prítomných v triede a zároveň kuchynke, v ktorej malo dôjsť ku skutku, bolo preukázané, že ani jeden žiak nevnímal situáciu ako takú, ktorá by vyvolala dôvodnú obavu o život a zdravie týchto žiakov. Ani jeden zo žiakov nepotvrdil, že by odzneli z úst obžalovaného nejaké vyhrážky smerom k poškodenej.

K výpovedi poškodenej obžalovaný uviedol, že v odvolaní prokurátorky sa zľahčuje fakt, že poškodená od poobedňajších hodín od štvrtku 11.35 hod. do 07.15 hod. nasledujúceho dňa, nevnímala celú situáciu a celú udalosť ako takú, ktorá vzbudzuje dôvodnú obavu o jej život a zdravie. V tomto prípade obžalovaný poukázal na fakty, ktoré vyšli najavo v priebehu dokazovania, kedy poškodená necítila ani potrebu o celej záležitosti informovať triednu učiteľku, ktorá mala byť bezpochyby prvou kontaktnou osobou pre takúto udalosť. Triedna učiteľka bola informovaná taktiež až ráno, ale až po tom, čo poškodená informovala triednu učiteľku, že ide za pani riaditeľkou. Samotná triedna učiteľka, svedkyňa A. O. B., vo svojej výpovedi popisovala správanie obžalovaného a pri výsluchu sa svedkyňa vyjadrila tak, že vyslovila ľútosť nad tým, že ju poškodená neinformovala ihneď, a na druhý deň, keď sa pýtala detí, tak tieto nevnímali celú situáciu tak stresujúco ako to interpretovala poškodená.

Svedkyňa A. B. - triedna učiteľka vyslovila názor, že nemyslí, že by niekomu chcel ublížiť. On to skôr robil z takej pochabosti. Vtedajšie správanie obžalovaného vnímala ako dôsledok adaptačného obdobia v triede, kedy si musel zvykať na nový kolektív, pretože sa mu úplne zmenili spolužiaci. Oproti predchádzajúcej situácii, kedy bol v kolektíve mladších spolužiakov, už nebol takým lídrom, a viac sa snažil prispôsobiť kolektívu a jeho správanie bolo lepšie ako v minulosti. Triedna učiteľka A. B. nepociťovala nikdy obavu zo správania obžalovaného.

Správanie poškodenej, kedy vec začala riešiť až na druhý deň, nemožno vnímať inak a vytrhávať z kontextu spoločenských udalostí, kedy poškodená pravdepodobne v správach, zas a opätovne, bola konfrontovaná o udalostiach vraždy učiteľky v C. C. E., a pod vplyvom týchto informácii začala celú situáciu, ktorú zažila, prehodnocovať a z nejakého dôvodu vnímať spôsobom, ktorý interpretovala v trestnom oznámení. Prokurátorka vo svojom odvolaní vysvetľuje toto konanie ako konanie, ktoré pomenovala ako disociáciu. Je nutné,ale uviesť, že prokurátorka nie je ani psychológom ani psychiatrom, a v tomto prípade interpretuje udalosti účelovo, a prekrýva fakty argumentami, ktoré z dokazovania nevyplynuli. Je nutné uviesť, že poškodená sa po skutku správala úplne štandardne, vyučovaciu hodinu doučila, nikomu nič neuviedla, a to ani svojim kolegom a tak, ako inokedy, aj odišla domov a neurobila žiadne úkony, ktoré by sa vymykali z bežného rámca jej života. Celú záležitosť začala riešiť a interpretovať po uplynutí 20-ich hodín.

Tento fakt v spojení s tým, že ani ďalšie deti prítomné pri udalosti, ktorá je predmetom obžaloby, nevnímali udalosť tak ako ju popisuje poškodená, je dôvodom na správnu interpretáciu všetkých pochybností, ktoré súd v odôvodnení rozsudku uviedol, a tieto pochybnosti nemôžu dospieť k inému záveru, než k tomu, že bolo nutné obžalovaného spod skutku obžaloby oslobodiť. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhujú, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. sa vyžaduje vyhrážanie smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Znakom tejto základnej skutkovej podstaty nie je použitie násilia (na rozdiel od hrozby bezprostredného násilia alebo hrozby inou ťažkou ujmou). Preto ak sa ho páchateľ pri spáchaní činu dopustí, naplní znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr.zák. (závažnejším spôsobom konania) s poukazom na § 138 písm. d) prvá alinea Tr.zák. (násilím).

Spôsoby konania uvedené v § 138 písm. d) Tr.zák. sú formulované alternatívne (postačuje splnenie ktoréhokoľvek z nich) a v prípade násilia, na rozdiel od ostatných alternatív, nejde o okolnosť, ktorá je zákonným znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. a na ktorú nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 1 Tr.zák.

Konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku je poznačené nedôsledným postupom pri objasňovaní okolností dôležitých pre rozhodnutie prvostupňového súdu, pričom je potrebné poukázať na zásadné nedostatky viažuce sa aj na hodnotenie dôkazov.

Po preskúmaní spisového materiálu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s podrobnými argumentmi, ktoré tvorili obsah podaného odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves.

Prvostupňový súd rozhodol v prejednávanej veci na základe neúplne zisteného skutkového stavu, pričom vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní neboli prvostupňovým súdom vyhodnotené v intenciách

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom, že v celom trestnom konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil, že skutok, ktorý sa kládol obžalovanému za vinu obžalobou prokurátora sa nestal.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, ktorý čiastočne priznal manipuláciu s nožmi, konkrétne to, že s pravou rukou s palcami vytiahol trochu jeden nôž, potom ho pustil a zobral druhý nôž, ktorý tiež pustil. Učiteľka M. N. prišla do kuchynky a poslala si ho sadnúť. Triednej učiteľke, ktorá sa na udalosť spýtala povedal, že vytiahol nožík len trochu a pustil ho. Triedna učiteľka sa tiež pýtala ostatných žiakov, že či je to pravda a všetci povedali, že hej. Obžalovaný poprel, že by sa vyhrážal alebo dvíhal nožík. Vtedy na vyučovaní boli prítomní C. A., A. I., L. B. a C.. Obžalovaný neskôr pri výsluchu prokurátorkou na hlavnom pojednávaní priznal, že aj druhý nožík vytiahol a pustil. Svoje konanie nevedel vysvetliť a uviedol, že s učiteľkou poškodenou M. N. má dobrý vzťah a že nemal žiadne konflikty so žiakmi ani s učiteľmi, iba s jedným učiteľom, ktorý obžalovaného kopol do nohy, ktorú mal operovanú. Na otázku prokurátorky, ktorá odstraňovala rozpor s výpoveďou z prípravného konania, že prečo obžalovaný na hlavnom pojednávaní uvádzal, že vytiahol dva nože a v prípravnom konaní tvrdil, že len jeden, obžalovaný rozpor nevedel vysvetliť a uviedol, že mu je to ľúto, ale nemôže na to odpovedať. Na opakovanú otázku koľko nožov vytiahol obžalovaný opätovne zmenil svoju výpoveď a povedal, že jeden.

Okresný súd pri hodnotení výpovede obžalovaného sa vôbec nezaoberal jeho rozpornými tvrdeniami na hlavnom pojednávaní. Rovnako nevyhodnotil výpoveď poškodenej vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Poškodená A. M. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný vyšiel na balkón cez francúzske okno a vrátil sa naspäť opätovne cez okno a zbehol ku kuchynskej linke a vytiahol jeden nôž a otočil sa s nožom v ruke smerom k nej a spolužiakom povedal, že niekoho zabije. Svedkyňa išla k nemu s tým, aby ten nôž odložil a tak ho prosila, aby sa upokojil a obžalovaný nožík odložil a keď už bola tesne pred ním, tak vytiahol druhý nôž, ktorý bol väčší, čo len skonštatoval a znova sa otočil s nožom smerom ku nim a zopakoval, že niekoho zabije. Poškodená uviedla, že obžalovaný konal impulzívne, chcela zabrániť prípadnému ublíženiu na zdraví spolužiakom, preto pristúpila k nemu neuvedomujúc si, že ohrozuje aj ju, keď už bola blízko neho a vytiahol druhýkrát nôž, tak už naozaj pocítila strach, pričom ju napadlo, že aké to bude a ako to bude bolieť, keď by ten nožík do nej zapichol. Obžalovaný sa svojím typickým smiechom, takým úškrnom zasmial, nožík odložil a utiekol na svoje miesto. Podľa svedkyne bolo správne, že sa k tomu nevrátila a ani nikto sa k tomu nevracal, avšak deti počas opísaného incidentu zostali ticho. Vlastne im nevidela do tváre, lebo pozerala na obžalovaného. Ten istý deň stretla triednu učiteľku obžalovaného, ktorá sa jej pýtala na A., čo sa predtým nezvykla pýtať, či bolo všetko v poriadku s A.. Vtedy jej len povedala, že sa A. správal na hodine perverzne, ale incident s nožom nespomenula. Po príchode domov, keď si rekapitulovala ten deň, tak až vtedy si spomenula na incident s nožom a rozhodla sa, že to oznámi triednej učiteľke, čo aj nasledujúci deň ráno urobila. Na otázku prokurátorky ako sa tváril pri manipulácii s nožmi obžalovaný, svedkyňa poškodená uviedla že obžalovaný keď chcel ukázať, že je nad nimi všetkými nejaký nadriadený a že sa ničoho nebojí, tak stále mával taký výraz tváre, že ja som tu boss a jednoducho ja sa tu nikoho a ničoho nebojím, vtedy mal taký výraz na tvári. V ďalšej časti výpovede svedkyňa uviedla, že od jednej žiačky sa osobne dozvedela, že sestra obžalovaného pri škole ju ovplyvňovala, aby vo svojej výpovedi uviedla, že v ten deň sa nestalo nič a všetko bolo vymyslené. Rovnako bola ovplyvňovaná aj ďalšia žiačka telefonátom, ktorý bol nahraný a zverejnený na sociálnych sieťach, počas ktorého telefonátu spolužiačku nabádali k tomu, aby tvrdila, že ju učiteľka manipulovala. Uvedenú nahrávku si poškodená stiahla zo sociálnej siete. Jednalo sa konkrétne o svedkyne A. I. a J. K.. Svedkyňa poškodená ďalej vypovedala, že k obžalovanému mala rovnaký vzťah ako ku všetkým žiakom, avšak opätovne uviedla, že obžalovaný bol taký ako keby chcel ukázať, že je niečo nad nimi a že sa ničoho nebojí. V minulosti sa jej už vyhrážal zaškrtením počas spoločnej prechádzky so spolužiakmi a s jedným učiteľom, ale to neriešila. Obžalovaný v minulosti doniesol do školy teleskopický obušok a rozprával, že tým niekoho ide zmlátiť. Tento teleskopický obušok videli niektorí žiaci, aj triedna asistentka. Podľa názoru poškodenej incident, ktorý je predmetom obžaloby bol takým vyvrcholením jeho negatívneho správania. Obžalovaný bol zaradený do variantu A na špeciálnej základnej škole, čiže sa jedná o ľahšie mentálne postihnutie, čomu zodpovedá zjednodušené učivo, pretože má s učením problémy. V minulosti bol podaný návrh triednou učiteľkou, výchovným poradcom aj riaditeľkou, aby bol obžalovaný vyšetrený psychiatrom, ale rodičia to odmietli.

Z prečítanej výpovede svedka mal. C. A. z prípravného konania aj krajský súd zistil, že keď išli žiaci na hodinu, on s A. išli dopredu, pričom A. si otvoril dvere a vyšiel von. Keď prišil naspäť, A. vybral maličký nožík, načo k nemu prišla pani učiteľka N. a povedala mu, nech to dá dole. Obžalovaný sa pritom smial, nožík dal dole, ale potom vybral ešte väčší nôž. Pani učiteľka mu zas povedala, nech to položí, čo aj urobil. On stál na boku a odtiahol sa trošku. Počas toho, ako A. vytiahol nôž, nič nehovoril.

Aj svedok mal. L. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal stručne a v rozpore s výpoveďou z prípravného konania, pričom tento rozpor pred súdom nevysvetlil. V prípravnom konaní v zhode s výpoveďou poškodenej M. N. a s ostatnými dôkazmi uvádzal, že obžalovaný A. vybral dva nože. Zároveň uviedol, že niečo pritom aj rozprával, ale on si to nevšímal.

Rovnako krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní prokurátorky musel vychádzať a hodnotiť výpoveď mal. J. K., ktorá bola prečítaná z prípravného konania (na hlavnom pojednávaní nevypovedala s odôvodnením, že si nič nepamätá). V prípravnom konaní ku skutku uviedla, že v daný deň mali náboženstvo v kuchynke. Keď tam prišli, A. vzal nožíky a to tak, že zobral jeden nožík a vytiahol ho. Nožík zdvihol, pozrel sa a položil ho do stojana. Chytil druhý nožík a povedal, že ten je väčší. Vtedy tiež nožík zodvihol, pozrel sa na neho a položil ho späť (čo v plnom rozsahu zodpovedá a podporuje výpoveď poškodenej). Nato ho učiteľka N. chytila za rameno a povedala mu, aby si išiel sadnúť. Učiteľka išla k obžalovanému už vtedy, keď chytil prvý nôž. Svedkyňa nepočula, či obžalovaný povedal učiteľke, či ju chce zabiť. Aj napriek uvedenému konanie obžalovaného s nožmi jej bolo nepríjemné, aj sa bála, lebo ešte sa nestretla s tým, aby niekto takto držal nôž v ruke.

Svedkyňa mal. A. I., ktorej výpoveď z prípravného konania bola prečítaná, vypovedala, že A. šiel do časti, kde je kuchynka, chytil nôž a dal ho späť, ale nič neurobil. Pani učiteľka tam vtedy nebola, keď A. chytil nôž, pozrel na neho a dal ho naspäť. Nôž chytil jedenkrát. Potom si išiel sadnúť a až vtedy prišla pani učiteľka N.. Počas toho, ako držal nôž v ruke, nič nehovoril.

Z obsahu tejto výpovede je zistiteľné, že obžalovaný držal resp. vytiahol len jeden nôž, čo je v rozpore s výpoveďou poškodenej, svedkyne K. a svedkov L. B. a C. A..

Z obsahu prečítanej výpovede poškodenej M. N. a čiastočne z výpovede mal. svedkyne K. je zistiteľné, že menované mali dôvodnú obavu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 360 ods.1 Tr.zák.

V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu zistiť, ako a kým bolo manipulované nožmi, keď došlo k oznámeniu incidentu poškodenou triednej učiteľke, resp. aké opatrenia zo strany vedenia školy boli vykonané v nadväznosti na odvolacie námietky prokurátorky uvedené v jej písomných dôvodoch. Ďalšou úlohou bude vyžiadať aktuálne prešetrenie rodinných, sociálnych a finančných pomerov v rodine obžalovaného príslušným orgánom kurately. Zabezpečiť aktuálnu charakteristiku obžalovaného zo špeciálnej školy a vykonať ostatné dôkazy, ktoré prispejú k dôkladnému prešetreniu pomerov mladistvého obžalovaného.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že prečítané listinné dôkazy a oboznámenie znaleckého posudku nebolo vykonané v súlade s ustanovením Podľa obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice. Obžalovanému uvedené zákonné oprávnenie vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu nebolo priznané, čo vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.3.2025.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu nadriadený krajský súd nemohol stotožniť, ale je naopak potrebné súhlasiť s dôvodmi odvolania prokurátorky. Hodnotenie dôkazov musí zodpovedať logickým úvahám a nie tak, ako to urobil okresný súd, ktorý v dôvodoch rozsudku nepresvedčivo zvýrazňuje nepodstatné skutočnosti vo výpovedi obžalovaného, resp. svedkov. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností teda dospel k záveru, že sú tu dané dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa , Po zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd podľa s poukazom na to, že vo veci treba urobiť nové rozhodnutie, vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vo veci opätovne rozhodol.

Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktoré vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.