Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-28-2024.pdf
PDF · 175.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/28/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej v právnej veci žalobcu: PP build s.r.o., so sídlom Vajnorská 127/E, 831 03 Bratislava, IČO: 44 636 326, právne zastúpený: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na červený most 6, 814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: PUSR-2023/22328, číslo záznamu: Z-PUSR-010400/2024 zo dňa 07.02.2024, takto
r o z h o d o l :
Súd zrušuje rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky číslo konania: PUSR-2023/22328, číslo záznamu: Z-PUSR-010400/2024 zo dňa 07.02.2024 a rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica číslo: KPUBB-2023/16845-2/76030/PLA, UHR zo dňa 26.09.2023 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 15.08.2023 Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „KPÚ Banská Bystrica“) prijal žiadosť žalobcu o vydanie rozhodnutia podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Pamiatkový zákon“) o zámere realizovať výstavbu štyroch bytových domov, prislúchajúcich inžinierskych sietí, spevnených plôch parkovania a prístupovej komunikácie na ul. A. B. v Kremnici na par. č. CKN 1583 a 1585/5, k. ú. C. (ďalej len „Projekt“), ktoré sa nachádzajú v krajinnej pamiatkovej zóne „Územie banských diel v okolí Kremnice“, ktorý je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom. K žiadosti bolo priložené splnomocnenie na zastupovanie, LV č. XXXX, kópia katastrálnej mapy a dva vizualizačné návrhy.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. KPUBB-2023/16845-2/76030/PLA, UHR zo dňa 26.09.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že podľa § 32 ods. 5 a 7 Pamiatkového zákona žalobcom predložený zámer úpravy nehnuteľností – Projekt je z hľadiska záujmov chránených Pamiatkovým zákonom prípustný pri dodržaní nasledujúcich podmienok: 1. Projekt realizovať len s výstavbou 3 bytových domov, rovnomerne odsadených vhodnými prielukami. 2. Navrhovanú podlažnosť obytných domov požadujeme upraviť a realizovať výberom z nasledovných variánt:
- 3 NP + podkrovie s osadením 1. NP priamo na úroveň terénnej roviny,
- 2 NP + podkrovie pri zachovaní navrhovaného parteru 1. NP,
- 3 NP bez obytného podkrovia s parterom.
3. Dodržať stavebnú čiaru vytvorenú bytovým domom súp. č. XXX na parc. č. CKN 1585/2, v rovnomernom odstupe a paralelnom priebehu s miestnou komunikáciou. 4. Strechu navrhnúť valbovú alebo sedlovú so sklonom 35 – 45°, hrebeň strechy nesmie prevyšovať výškovú úroveň severného bytového domu súp. č. 881. 5. Strešnú krytinu navrhnúť z alternatív: maloformátová keramická škridla, falcovaný plech v pásoch, vláknocementové alebo plechové šablóny kladené na koso, farebnosť z alternatív: tehlová, červenohnedá, hnedá, stredne šedá v matnom prevedení. 6. Presvetlenie obytného podkrovia navrhnúť primeranými vikiermi, prípadne strešnými oknami. 7. Farebnosť fasád navrhnúť v prírodných pastelových odtieňoch. 8. Spracovať architektonickú štúdiu, ktorá preukáže vhodnosť výstavby bytových domov. Štúdia môže obsahovať viac alternatív bytových domov. Súčasťou bude aj návrh terénnych úprav, trasovanie inžinierskych sietí, výkres založenia stavby, a túto predložiť KPÚ Banská Bystrica na vydanie záväzného stanoviska. 9. Po posúdení architektonickej štúdie KPÚ Banská Bystrica rozhodne o realizácii predstihového archeologického výskumu. KPÚ Banská Bystrica začne samostatné konanie o realizácii archeologického výskumu. 10. Každú zmenu zámeru posudzovaného v tomto rozhodnutí je vlastník povinný prerokovať s KPÚ Banská Bystrica. 11. Začiatok prác a predpokladané ukončenie prác nahlásiť na KPÚ Banská Bystrica písomne 5 dní vopred. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že zámer výstavby navrhuje štyri štvorpodlažné bytové domy s obytným podkrovím, súvisiace inžinierske siete, spevnené parkovacie plochy a prístupovú komunikáciu. Prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa platného Územného plánu Mesta Kremnica na danom území je možné realizovať zmiešanú zástavbu so 4 nadzemnými podlažiami. Predložený návrh bytových domov má navrhnuté 4 nadzemné podlažia a obytné podkrovie, čo nie je v súlade s podmienkami územného plánu. Prvostupňový správny orgán primárne vychádzal z odborno-metodického materiálu Zásady ochrany pre Pamiatkovú rezerváciu Kremnica a Pamiatkovú zónu „Územie banských diel v okolí Kremnice“ (ďalej len „Zásady ochrany“), ktoré boli spracované prvostupňovým správnym orgánom, z nasledovných bodov: IV – 4.3.2. Zásady ochrany hmotovo-priestorového riešenia a historickej urbanistickej štruktúry, IV – 4.3.3. Zásady hmotovo-priestorového riešenia – novostavieb v pamiatkovo chránenom území, IV – 4.3.4. Zásady zachovania a riešenia strešnej roviny (i pre novostavby v pamiatkovo chránenom území), ktoré citoval, pričom niektoré pasáže podčiarkol. Záverom prvostupňový správny orgán uviedol, že KPÚ Banská Bystrica konal podľa § 32 ods. 5 a 7 Pamiatkového zákona, posúdil zámer úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt v pamiatkovom území a záujmov chránených pamiatkovým zákonom, pričom nezistil dôvody, ktoré by neumožňovali pri dodržaní určených podmienok zámer realizovať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Konštatoval, že štátny pamiatkový dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 32 ods. 13 Pamiatkového zákona bude vykonávať KPÚ Banská Bystrica a že podľa § 44a Pamiatkového zákona toto rozhodnutie po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stráca platnosť, ak v tejto lehote nebol vykonaný úkon, na ktorý sa vzťahuje.
3. S prvostupňovým rozhodnutím sa žalobca nestotožnil a dňa 17.10.2023 podal proti nemu odvolanie. V odvolaní žalobca namietol podmienky uvedené v bodoch č. 1, 2, 3 a 4 výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca sa v odvolaní opieral o skutočnosť, že predložený zámer Projektu je v súlade s uzemním planom mesta Kremnica, ktorý bol schválený uznesením č. 218/1211 na zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa 08.11.2012 v znení zmien a doplnkov č. 1, č. 2, č. 3, č. 4 a č. 5 (ďalej len „Územný plán“), nakoľko zámer Projektu korešponduje s koeficientmi stanovenými Územným planom, a to koeficientom zastavanosti - 0,60 a podlažnosti - 4 nadzemne podlažia, pričom koeficient zastavanosti môže byť prekročený max. o 10 %, a to stavbami spevnených plôch, parkovísk, chodníkov, vonkajších terás, stavbami vonkajších schodísk, rámp a oporných múrov. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že nové objekty v rámci Projektu nebudú prevyšovať výškovú úroveň existujúceho bytového domu v susedstve. V nadväznosti na podmienku uvedenú v bode 3. prvostupňového rozhodnutia žalobca poukázal na skutočnosť, že stavebná čiara nebola určená Územným plánom, a je len pomyselná a vytvorená predchádzajúcou stavebnou činnosťou súvisiacou s prevádzkou termálneho kúpaliska „C.“, pričom vlastník predmetného termálneho kúpaliska využíva dotknutú asfaltovú plochu, ktorá vytvára
dojem miestnej komunikácie, a to napriek skutočnosti, že sa o miestnu komunikáciu nejedna, ale ide o súkromný pozemok.
4. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. PUSR-2023/22328, Z-PUSR-010400/2024 zo dňa 07.02.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že hmotnoprávne ustanovenia Pamiatkového zákona explicitne neustanovujú plošne platné podmienky ochrany pamiatkového fondu, nakoľko vzhľadom na špecifiká pamiatkovej ochrany nie je možné na úrovni zákonných noriem konštatovať jediné všeobecne platné pravidlo. V konaní teda príslušný krajský pamiatkový úrad na základe tzv. diskrečnej právomoci aplikuje zásady ochrany pamiatkového územia, ak sú spracované, pretože tieto predstavujú odborný dokument na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia a ako také obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu atď. Napriek tomu, že Územný plán upravuje svoje regulatívy, podrobnejšie sú upravené v Zásadách ochrany a KPÚ Banská Bystrica ich v rámci svojej kompetencie uplatňuje. Žalovaný poukázal zvlášť na kapitolu IV. Zásad ochrany, časť 4.3.2. Zásady ochrany hmotovo- priestorového riešenia a historickej urbanistickej štruktúry, podľa ktorej: „Z dôvodu ochrany historickej urbanistickej štruktúry, diaľkových a panoramatických pohľadov predmetom posudzovania je hmota, tvar a výška zástavby v jednotlivých častiach mesta a obce, následne aj ich architektonické riešenie“ Žalovaný mal za to, že aplikácia Zásad ochrany bola preto plne v súlade s Pamiatkovým zákonom ako aj Územným plánom, žalobca nezohľadnil ustanovenia Zásad pri príprave zámeru a nekonzultoval ho ani s KPÚ Banská Bystrica, ktorý by v súlade s Pamiatkovým zákonom poskytol usmernenie či metodickú pomoc. Čo sa týka koeficientu zastavanosti stanoveným územným plánom, žalovaný uviedol, že je nevyhnutné zohľadňovať aj vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2022 Z.z. o všeobecných požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorá stanovuje odstupy od hraníc pozemkov a susedných stavieb. Čo sa týka požiadavky na zachovanie pôvodnej podlažnosti s ohľadom na vedľajší objekt, žalovaný uviedol, že tento susedný objekt bol použitý ako mierka pre maximálnu výšku výstavby ale nie pre určenie podlažnosti. Predmetom ochrany v tomto prípade je aj konfigurácia terénu ako napr. prirodzená svahovitosť a daná morfológia, prvostupňový správny orgán preto uviedol alternatívy pre podlažnosť s ohľadom aj na výškovú gradáciu od okraja k centru mesta. Ďalej žalovaný ohľadom stavebnej čiary uviedol, že tvorí záväznú smernú líniu, ktorú musí dodržať nová výstavba, vymedzuje zastavateľné plochy v urbanistickom bloku. Prvostupňový správny orgán podľa stanoviska zistil, že v predmetnej zóne nie je v schválenom Územnom pláne stanovená stavebná čiara, a preto určil za základ stavebnej čiary líniu uličnej strany fasády najbližšieho panelového domu súp. č. XXX. Žalovaný uvedený postup prvostupňového správneho orgánu považoval za logický a vecne správny majúc za to, že vlastníctvo „asfaltovej“ komunikácie uvádzanej v odvolaní nie je pre toto konanie právne významné. Záverom žalovaný uviedol, že sa stotožnil s odborným názorom prvostupňového správneho orgánu, že predložený zámer je z hľadiska záujmov na ochrane pamiatkového fondu prípustný pri dodŕžaní určených podmienok a že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo Zásad a je plne v súlade so zachovaním pamiatkových hodnôt v danom území, prvostupňový správny orgán neprekročil svoju kompetenciu a rozhodnutie riadne zdôvodnil.
Konanie pred správnym súdom
5. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 10.04.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil otázku súladu zámeru Projektu so Zásadami ochrany a adekvátnosť podmienok realizácie Projektu stanovených v bode 1. až 3. prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím. Žalobca mal za to, že zámer Projektu je nielen v súlade s Územným plánom, ale aj so Zásadami ochrany a v žiadnej časti im neodporuje. Podmienky stanovene Územným plánom korešpondujú so Zásadami ochrany, a preto zámer Projektu vypracovaný v súlade s Územným plánom nemôže byť v rozpore s predmetnými zásadami. Žalobca poukázal na Zásady ochrany, v ktorých sa v časti IV – 4.3.2 Zásady ochrany hmotovo- priestorového riešenia a historickej urbanistickej štruktúry uvádza, že: „Predmetom riešenia je
prispôsobiť návrh urbanistickým a architektonickým požiadavkám – nové hmoty, ich tvar a výšku v jednotlivých častiach mesta a obce treba navrhnúť tak, aby bola zachovaná ochrana diaľkových a panoramatických pohľadov a aby tieto aj naďalej tvorili jednoliaty urbanisticko-architektonický celok s historickou štruktúrou. Princíp gradácie hmotovo-priestorového riešenia historickej zástavby od okraja k centru sa uplatňuje aj v rozvoľnenej alebo zmiešanej zástavbe okrajových častí sídla. Treba však brať ohľad i na konfiguráciu terénu, ktorá naopak smerom od centra k okraju stúpa a preto výšková hladina zástavby úmerne klesá. Podľa žalobcu zámer Projektu v plnej miere odzrkadľuje vyššie uvedenú zásadu ochrany pamiatkovej zóny a bol citlivo vypracovaný tak, aby po realizácii Projektu zostali zachované diaľkove a panoramatické pohľady, pričom pri vypracovaní zámeru Projektu bola vzatá do úvahy aj konfigurácia samotného terénu. Zásady ochrany v žiadnej svojej časti nelimitujú ani zastavanosť, ani podlažnosť presne stanoveným údajom, a teda pri dodržaní Zásad ochrany (tak, ako v prípade zámeru Projektu), sú v týchto otázkach analogický smerodajne hodnoty stanovene v Územnom pláne, ktoré v prípade zámeru Projektu prekročene neboli. Žalobca tak v súlade s inštitútom legitímnych očakávaní mal za to, že zámer Projektu spĺňa všetky zákonné predpoklady na jeho realizáciu. Žalobca namietal vhodnosť posúdenia tzv. stavebnej čiary zo strany prvostupňového správneho organu, ako aj žalovaného. Stanovenie stavebnej čiary podľa bytového domu so súpisným č. XXX na parcele č. CKN 1585/2 absolútne odporuje zásadám logického myslenia, nakoľko v žiadnom smere neodzrkadľuje charakter terénu, v rámci ktorého má byť Projekt zrealizovaný, a to najmä jeho svahovitosť. Mal za to, že stavebná čiara nie je určená Územným plánom a jej pomyselné určenie prvostupňovým správnym orgánom je výlučne na základe jeho voľnej úvahy bez primeraných argumentov, ktoré by odôvodňovali jej určenie podľa bytového domu so súpisným č. XXX na parcele č. CKN 1585/2. Žalobca uviedol, že si uvedomuje, že v súlade s ustanoveniami Pamiatkového zákona, ako aj ustálenej judikatúry všeobecných sudov (napr. rozhodnutie Najvyššieho sudu SR sp. zn. 3Sžk/2/2019 zo dňa 20.03.2019) je vyhodnocovanie jednotlivých faktorov, ich prípustnosti z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom zasadne otázkou správneho uváženia správneho organu a neexistujú celoplošne pravidla, na základe ktorých by mohol dotknutý správny organ rozhodovať. Avšak namietal, že prvostupňový správny organ, ako aj žalovaný pri posudzovaní zámeru Projektu rozhodovali arbitrárne na základe voľnej úvahy prekračujúcej hranicu zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca spochybnil postup prvostupňového správneho organu a žalovaného pri aplikácii uvedených Zásad ochrany na správnu úvahu, nakoľko sa prieči zásadám logického myslenia. Žalobca zdôraznil, že nové objekty, ktorých výstavbu má záujem zrealizovať v rámci Projektu, svojou výškou nebudú presahovať výšku susedného objektu, bytového domu so súpisným č. XXX na parcele č. CKN 1585/2, a preto nemôžu blokovať diaľkové a panoramatické pohľady. Zámer Projektu je vypracovaný tak, aby korešpondoval s osobitosťami terénu, v rámci ktorého má byť postavený a korešponduje s Územným plánom, ktorý vychádza práve zo Zásad ochrany. Žalovaný nesprávne aplikoval voľnú úvahu, ktorá prekročila medze stanovené zákonom, a nezaoberal sa jednotlivými faktormi vplývajúcimi na zachovanie a ochranu pamiatkového fondu. Žalobca mal za to, že žalovaný vydaním nepreskúmateľného a arbitrárneho napadnutého rozhodnutia prekročil hranice dovolenej správnej úvahy orgánu štátnej správy, v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 2 Afs 207/2005-55 zo dňa 27.07.2006. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nekorešponduje so zásadou správneho konania v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednoznačne nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo má zámer Projektu podliehať podmienkam stanoveným v bodoch 1. až 3., a svoje závery oprel len o všeobecné citácie zo Zásad ochrany. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, v čom konkrétne má byť zámer Projektu v rozpore so Zásadami ochrany. Žalobca zverom podotkol, že žalovaný pri rozhodovaní nevzal do úvahy prínos Projektu pre spoločnosť. Žalobca má za to, že uskutočnenie Projektu je vo verejnom záujme a v súlade so Zásadami ochrany, nakoľko podstatným spôsobom zveľadí zanedbanú časť pamiatkovej zóny, ktorá k dnešnému dňu žiadnym spôsobom neslúži verejnosti a práve naopak, v súčasnom stave pôsobí na verejnosť negatívnym dojmom a znižuje spoločenskú hodnotu dotknutej pamiatkovej zóny.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2024 uviedol, že nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že jeho zámer je v súlade nielen s územným plánom, ale aj so Zásadami ochrany a mal za to, že žalobcom predložený zámer je v súlade so Zásadami ochrany až pri dodržaní podmienok určených prvostupňovým rozhodnutím. K tvrdeniu žalobcu, že keďže Zásady ochrany sú primerane premietnuté do Územného plánu mesta Kremnica a jeho zámer je súladný s územným plánom, nemôže byť preto v rozpore so Zásadami ochrany, žalovaný konštatoval, obdobne ako uviedol už v napadnutom rozhodnutí, že napriek tomu, že v územnom pláne sú požiadavky na ochranu pamiatkových hodnôt čiastočne premietnuté,
podrobnejšie sú upravené v Zásadách ochrany. Tiež je potrebné zdôrazniť, že samotný Územný plán mesta Kremnica v časti B.8.2. uvádza, že pri predprojektovej a projektovej príprave ktorejkoľvek z aktivít, navrhovaných územným plánom mesta, je nevyhnutné ich súbežne koordinovať so Zásadami ochrany Pamiatkovej rezervácie Kremnica a Pamiatkovej zóny „Územie banských diel v okolí Kremnice“. Dôvodom je väčšia podrobnosť ich spracovania, než je podrobnosť územného plánu mesta. Zásady sú síce premietnuté do Územného plánu, ale nie v celom rozsahu. Pre rozhodovanie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je potrebné na Zásady prihliadať v celom rozsahu (a to aj v častiach nepremietnutých do územného plánu), pretože ide o dokument na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia podľa § 29 ods. 2 Pamiatkového zákona, podľa ktorého príslušný KPÚ posudzuje zámery úpravy nehnuteľnosti v pamiatkových územiach. KPÚ D. D. a žalovaný sú Zásadami ochrany viazaní. K tvrdeniu žalobcu, že predložený zámer rešpektuje príslušné ustanovenia Zásad ochrany a že bol vypracovaný citlivo, pričom Zásady ochrany v žiadnej časti nelimitujú ani zastavanosť ani podlažnosť presne stanoveným údajom, žalovaný uviedol, že je pravdou, že Zásady neobsahujú presne stanovený údaj k zastavanosti, či k podlažnosti. Zo Zásad (ako je citované vyššie) však explicitne vyplýva požiadavka na hmotu, tvar a výšku zástavby s ohľadom na celkovú kompozíciu sídla, charakteristické panoramatické a diaľkové pohľady, ktoré sú predmetom pamiatkovej ochrany PZ Kremnica. Podľa žalovaného sú to práve orgány na ochranu pamiatkového fondu, ktoré sú príslušné určiť také požiadavky na novú výstavbu, ktoré zabezpečia tieto požiadavky. Prvostupňové rozhodnutie v podmienke č. 2 správne určilo podlažnosť pre navrhované bytové domy, ktorá vplýva z požiadaviek vyžadovaných Zásadami ochrany z dôvodu ochrany pohľadov (diaľkových i panoramatických), architektonického, priestorového a urbanistického riešenia vychádzajúc z výškovej hladiny historickej zástavby ako aj existujúcej zástavby. V danom prípade berúc do úvahy vedľajší objekt (bytový dom súp. č. XXX na parc. č. CKN 1585/2), charakter terénu (podľa Zásad: „Výškové zónovanie musí rešpektovať existujúcu výškovú hladinu okolitej zástavby. Pri umiestnení objektu vo svahu platí ešte zásada – čím je objekt umiestnený vyššie vo svahu, tým sám má byť nižší (podlažnosťou – prízemný – prípadne 1 a 1/2 podlažný) – tiež princíp hmotovej gradácie od okrajov k centru.“ Zásady IV. 4.3.3. Zásady pre riešenie novostavieb), ako aj celkovú kompozíciu sídla. Pokiaľ ide o podmienku č. 1 (obmedzenie výstavby na 3 bytové domy), žalovaný konštatoval, že z Územného plánu vyplýva koeficient zastavanosti 0,60 (ako to uvádza aj žalobca v žalobe). Pozemky parc. č. 1583 a 1585/5 majú úhrnnú výmeru 1940 m2 pričom pri uvedenom indexe zastavanosti 0,6 prípustná zastavanosť predstavuje 1164 m2, predložený zámer neobsahuje špecifikáciu plochovo- priestorových zmien, ale žalovanému sa javí vzhľadom na charakter predloženého zámeru, že uvedenú prípustnú zastavanosť nemožno dodržať pri realizácii navrhovaných 4 bytových domov, ale možno ju dodržať pri realizácii 3 bytových domov. V rámci svojej úvahy žalovaný zobral do úvahy aj uvedené ustanovenia Zásad ochrany, podľa ktorých je potrebné posudzovať hmotovo- priestorovú skladbu objektov v rámci územia, kompozíciu sídla ako aj zachovanie princípu gradácie hmotovo-priestorovej štruktúry a merítka tak, aby nové architektonické dielo nerušivo, ale vhodne spolupôsobilo s existujúcou zástavbou. Žalovaný trval na tom, že pri koeficiente zastavanosti je potrebné zohľadniť aj vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ako to uviedol už v napadnutom rozhodnutí. Vhodnosť výstavby štyroch bytových domov nebola preukázaná, hoci napr. Zásady v cit. bode 4.3.3. určujú, že: „podmienku ochrany diaľkových a panoramatických pohľadov je potrebné pri návrhoch preukázať priestorovou vizualizáciou v súčasných reálnych pohľadoch“, čo nebolo žalobcom naplnené. K otázke stavebnej čiary (podmienka č. 3 prvostupňového rozhodnutia), žalovaný uviedol, že nerozumie námietkam žalobcu. Prvostupňové rozhodnutie odvodilo stavebnú čiaru od objektu: bytový dom súp. č. XXX na parc. č. CKN 1585/2, ktorý je najbližším objektom k predloženému zámeru. Je úplne logické, že prvostupňový správny orgán odvodzoval stavebnú čiaru od tohto objektu. Obdobne vec posúdil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovanému nie je zrejmé, v čom mal prekročiť zásady voľnej úvahy, ako na to poukazuje žalobca v podanej správnej žalobe. Rovnako nie je zrejmé, čo konkrétne žalobca na podmienke č. 3 prvostupňového rozhodnutia rozporuje. K námietkam nepreskúmateľnosti, žalovaný uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Uplatnil požiadavky Zásad, ktorými bol viazaný a tieto aplikoval na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu, čo v napadnutom rozhodnutí dostatočne ozrejmil.
V závere vyjadrenia žalovaný poukázať na skutočnosť, že žalobcov zámer úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území bol napadnutými rozhodnutiami určený ako prípustný so stanovenými požiadavkami. Požiadavky, s ktorými sa žalobca nestotožnil, v zásade limitovali hmotu navrhovaných objektov: ich počet a výšku ako aj umiestnenie (stavebnú čiaru). Žalovaný mal za to, že orgány na ochranu pamiatkového fondu sú oprávnené týmto spôsobom limitovať žalobcom predložený zámer. Táto limitácia priamo vyplýva zo Zásad ochrany a má opodstatnenie z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom. Žalovaný navrhol, aby správny súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
7. Žalobca v replike zo dňa 24.03.2025 zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné, nedostatočne odôvodnené resp. odôvodnené nezrozumiteľným spôsobom. Správne orgány síce odkazujú na Zásady ochrany a na Pamiatkový zákon, avšak nevysvetľujú akým spôsobom sa tieto Zásady ochrany vzťahujú na navrhovaný projekt výstavby štyroch bytových domov v Kremnici. Rozhodnutia podľa neho obsahujú prevažne všeobecné citácie bez konkrétneho zdôvodnenia. Žalobca preto považoval napadnuté rozhodnutie a rovnako prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozhodnutia a ani prvostupňového rozhodnutia nemožno spoľahlivo vyvodiť, ktoré body Zásad ochrany pamiatkového územia boli na účely posúdenia prípustnosti zámeru žalobcu vyhodnotené ako smerodajné. Prvostupňový správny orgán a žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukazovali na Zásady ochrany, no dostatočným spôsobom ich argumentačne nerozviedli, v čom konkrétne spočívali dôvody, aby zámeru bolo vyhovené len čiastočne. Vo vzťahu k podmienke zníženia počtu bytových domov žalobca uviedol, že správne orgány neskúmali navrhovanú zastavanosť, výmeru zastavanej plochy ani koeficient zastavanosti parciel KN-C č. 1583 a č. 1585/5, k. ú. C. a uvedenú vadu neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní. Namietal, že bez posúdenia plochovo-priestorových zmien nebolo možné dospieť k záveru, že štyri bytové domy sú neprípustné, a že prípustná je len výstavba troch bytových domov. Žalobca nespochybňoval záväznosť Zásad ochrany, avšak namietal, že samotný odkaz na tieto Zásady ochrany nemôže nahradiť riadne odôvodnenie individuálneho správneho aktu. Správne orgány podľa jeho názoru nevysvetlili, prečo bolo potrebné znížiť rozsah zámeru zo štyroch bytových domov na tri, prečo bolo potrebné znížiť podlažnosť navrhovaných objektov a ani prečo bolo potrebné dodržať určenú stavebnú čiaru. Z rozhodnutí nie je zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenia Zásad ochrany boli považované za rozhodujúce, ani akým spôsobom boli vyložené vo vzťahu ku konkrétnemu zámeru žalobcu. Žalobca zdôraznil, že rozhodovanie podľa § 32 ods. 7 Pamiatkového zákona je založené na správnej úvahe správneho orgánu. Tomu zodpovedá aj požiadavka na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správne orgány však podľa žalobcu nevysvetlili, akou úvahou sa riadili pri určovaní podmienok realizácie zámeru. V súvislosti s podmienkou zníženia počtu bytových domov zo štyroch na tri žalobca namietal, že správne orgány nepreukázali potrebu takejto redukcie. Žalovaný vo vyjadrení pripúšťa, že predložený zámer neobsahoval špecifikáciu plochovo-priestorových zmien, pričom len uvádza, že sa mu javí, že prípustnú zastavanosť nemožno dodržať pri štyroch bytových domoch, ale možno ju dodržať pri troch. Podľa žalobcu ide iba o domnienku bez opory v skutkových zisteniach. Ak správne orgány nepoznali a neskúmali konkrétnu zastavanosť pozemkov vyjadrenú výmerou zastavanej plochy alebo koeficientom zastavanosti, nemohli dospieť k zákonnému záveru o potrebe zníženia počtu bytových domov. Žalobca preto považoval rozhodnutia za svojvoľné a nezákonné. Vo vzťahu k podmienke zníženia výšky a podlažnosti bytových domov žalobca namietal, že správne orgány neuviedli žiadne konkrétne skutkové dôvody odôvodňujúce požiadavku realizovať zámer len vo variantoch uvedených vo výroku rozhodnutia. Žalovaný síce argumentoval konfiguráciou terénu, prirodzenou svahovitosťou a výškovou gradáciou zástavby, avšak žalobca považuje toto odôvodnenie za neurčité a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že navrhované bytové domy sa nachádzajú nižšie vo svahu ako susedný bytový dom súp. č. XXX, neprevyšujú jeho výšku a v bližšom okolí sa nachádzajú aj vyššie bytové domy s ôsmimi nadzemnými podlažiami. Preto podľa žalobcu skutkové okolnosti nezodpovedajú záverom správnych orgánov. Žalobca mal za to, že poukazovanie na tieto zásady bez náležitého skutkového zdôvodnenia je nielen nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale zároveň nezrozumiteľné. Nezrozumiteľnosť žalobca pritom videl v tom, že v zámere žalobcu sa navrhuje stavba bytových domov vo svahu, je v okrajovej časti mesta Kremnica a tento svah smerom od centra mesta k okraju mesta klesá, k čomu žalobca predložil Dôkaz č. 1 - Pohľady na svah, kde sa navrhuje umiestnenie 4 bytových domov. Navrhované bytové domy sú zároveň umiestnené v dolnej časti toho svahu a to smerom poniže susedného objektu – bytovému domu so súp. č. XXX a na parc. CKN č. 1585/2 ďalej
od centra mesta Kremnica ako tento bytový dom so súp. č. XXX a zároveň navrhované bytové domy neprevyšujú tento susedný objekt – bytový dom so súp. č. XXX na parc. CKN č. 1585/2. Okrem toho, bližšie smerom k centru sa nachádzajú bytové domy, ktoré majú až 8 nadzemných podlaží, k čomu žalobca predložil Dôkaz č. 2 - Pohľady na okolitú zástavbu. Žalobca považoval za zásadné, že správne orgány síce opakovane odkazujú na Zásady ochrany, avšak nepreukázali konkrétny rozpor jeho zámeru s týmito Zásadami ochrany. Podľa žalobcu nepostačuje iba citovať jednotlivé ustanovenia Zásad ochrany alebo ich zvýrazniť podčiarknutím bez vysvetlenia ich významu pre konkrétny posudzovaný zámer. Zo správnych rozhodnutí podľa žalobcu nie je možné zistiť, ktoré konkrétne zásady boli pre rozhodnutie určujúce a akým spôsobom boli aplikované na navrhovanú výstavbu. Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú logickú väzbu medzi zisteným skutkovým stavom a prijatými závermi. Podľa jeho názoru nebolo preukázané, prečo by realizácia štyroch bytových domov predstavovala neprijateľný zásah do pamiatkového územia, zatiaľ čo realizácia troch bytových domov by už bola prípustná. Správne orgány podľa žalobcu neuviedli žiadne konkrétne výpočty, analýzy, odborné hodnotenia ani porovnania, z ktorých by takýto záver vyplýval. Za osobitne významné žalobca považoval priznanie žalovaného obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorého žalovaný nemal k dispozícii presnú špecifikáciu plochovo-priestorových zmien. Žalobca mal za to, že práve z tejto skutočnosti vyplýva nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Ak totiž správne orgány nepoznali konkrétny rozsah zastavanosti, objemové členenie stavieb ani ďalšie priestorové parametre zámeru, nemohli podľa žalobcu objektívne posúdiť súlad alebo nesúlad navrhovanej výstavby s požiadavkami ochrany pamiatkového územia. Žalobca zdôraznil, že správne orgány nepreukázali, že by navrhovaná výstavba prekračovala prípustný koeficient zastavanosti alebo iné regulatívy vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie. Závery o potrebe redukcie počtu objektov preto podľa neho nevyplývajú zo skutkových zistení, ale iba z domnienok správnych orgánov. Rozhodnutia neobsahujú úvahy, na základe ktorých by bolo možné preskúmať správnosť postupu orgánov ochrany pamiatkového fondu. Chýba najmä vysvetlenie, prečo konkrétne skutkové zistenia viedli k stanoveniu podmienok uvedených v bodoch 1 až 3 výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca mal za to, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán porušili jeho právo na spravodlivý proces a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutia neodpovedajú na podstatné skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom konania a ich neurčitosť spôsobuje ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Žalobca preto zotrval na svojom návrhu, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 29.04.2025 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2024. Žalovaný považoval za podstatné vyjadriť sa k bodu repliky žalobcu, v ktorom žalobca vyčíta správnym orgánom, že údajne neskúmali zastavanosť parciel, na ktorých je predložený zámer navrhnutý. K uvedenému žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo žiadosti predloženej žalobcom. Žalobca predložil zámer realizovať výstavbu štyroch bytových domov, prislúchajúcich inžinierskych sietí, spevnených plôch a prístupovej komunikácie na ul. A. B. v Kremnici na pozemkoch parc. č. CKN 1583 a 1585/5, k. ú. C., ktoré majú úhrnnú výmeru 1940 m2, avšak sám číselne nekonkretizoval rozsah zastavanosti, rovnako ako ju nekonkretizoval ani v odvolaní, v podanej žalobe či v replike. Naopak, žalobca sa snaží vytvoriť dojem, že správne orgány porušili ustanovenie § 32 ods. 6 Pamiatkového zákona. Citované ustanovenie pritom špecifikuje požiadavky kladené na žiadosť o vydanie rozhodnutia, ktorú predkladá žiadateľ za účelom vydania rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Podľa žalovaného preto nemôže byť na ťarchu správnych orgánov, ak žalobca predloží špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien znázornenú v žiadosti len slovne a graficky bez číselného vyjadrenia zastavanosti resp. bez konkretizácie presných rozmerov. Správne orgány v danej veci vychádzali zo žiadosti, tak ako bola predložená žalobcom, pričom plošné a priestorové zmeny v pamiatkovom území skúmali. Žalovaný má v danej veci za to, že pri úhrnnej výmere predmetných pozemkov 1940 m2 a koeficiente zastavanosti 0,6 vyžadovanom územným plánom t. j. pri zastavateľnosti 1164 m2 s možnosťou prekročenia o 10 % so stavbami spevnených plôch, parkovísk, chodníkov, vonkajších terás, vonkajších schodísk, rámp a oporných múrov, nemožno umiestniť štyri bytové domy v plošnom a objemovom rozsahu, ako vyplývajú zo žiadosti žalobcu tak, aby bol uvedený koeficient zastavanosti dodržaný. Na uvedené žalovaný nepotreboval vykonať žiaden komplikovaný výpočet, ale stačilo mu prosté vizuálne preskúmanie žiadosti žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie § 32 ods. 6 Pamiatkového zákona síce vyžaduje k žiadosti o vydanie rozhodnutia predložiť aj špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien, avšak
zákon nijakým spôsobom uvedenú „špecifikáciu“ nespresňuje. Nekonkretizuje napr. kedy je potrebné uvádzať presné rozmery, výmeru, atď. Podľa žalovaného z účelu právnej normy vyplýva, že „špecifikácia zmien“ má byť v takom rozsahu, aby orgány na ochranu pamiatkového fondu vedeli o predloženej žiadosti odborne rozhodnúť. V danom prípade správne orgány vedeli posúdiť dopad predloženého zámeru na pamiatkové hodnoty predmetného pamiatkového územia a vedeli určiť podmienky jeho prípustnosti z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom. Je potrebné konštatovať, že pri rozhodovaní o zámere úpravy nehnuteľnosti v mnohých prípadoch nie je potrebné na centimeter presne poznať jednotlivé rozmery, pretože tie sa môžu ešte pri samotnej realizácii vyvíjať, ale je potrebné vedieť a skúmať ako sa zamýšľaný zámer prejaví v pamiatkovom území a ako zasiahne do jeho prezentácie. Aj prvostupňové rozhodnutie určuje len všeobecné rámce požiadaviek na realizáciu predmetného zámeru, pričom bod 8 explicitne vyžaduje realizáciu architektonickej štúdie, ktorá by mala byť oveľa podrobnejšia ako predložená žiadosť. Žalovaný považoval za účelové tie námietky žalobcu, ktorými sa snaží poukazovať na to, že správne orgány dostatočne neskúmali navrhovanú zastavanosť, čím žalobca smeruje výlučne k spochybneniu určenia prípustnosti zámeru len v rozsahu troch bytových domov namiesto štyroch ako to požaduje. Žalovaný konštatoval, že žalobca sa vo svojich podaniach (odvolaní, žalobe, replike) ani len nesnaží (číselne) preukázať, že požadovanú zastavanosť spĺňa, ale výlučne poukazuje na to, že správne orgány údajne túto otázku nedostatočne posudzovali a odôvodnili. Napokon, žalovaný ani nebol povinný skúmať presné dodržanie koeficientu zastavanosti predloženým zámerom v zmysle územného plánu, pretože uvedené patrí stavebnému úradu. Žalovaný tento parameter zmienil, aby kvantifikoval a špecifikoval požiadavku Zásad ochrany na hmotovo-priestorové riešenie, v zmysle ktorej bol limitovaný počet zamýšľaných obytných domov zo štyroch na tri. K „dôkazu 1“ žalobcu a k jeho tvrdeniam o stúpaní či klesaní terénu žalovaný konštatuje, že mesto Kremnica sa nachádza z morfologického hľadiska v údolí so svahmi najmä po západnej a východnej strane. Predmetné parcely sa nachádzajú na juh od centra mesta resp. pod západným svahom. Fotografie v „dôkaze 1“ sú zavádzajúce: jedna vôbec a jedna len čiastočne zobrazuje miesto, kde je predložený zámer zamýšľaný. Predmetné parcely sú zachytené na fotografiách z „dôkazu 3“. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu o stúpaní-klesaní terénu nesúhlasil. Predmetné parcely sa nachádzajú v svahovitom teréne, pričom terén klesá smerom od západu na východ. Uvedené napokon konštatuje aj žalobca v rámci svojich námietok k stavebnej čiare. K „dôkazu 2“ žalobcu, žalovaný uviedol, že osemposchodové obytné domy na fotografiách sú Zásadami klasifikované ako objekty rušivé a nevhodné, preto nemôžu byť považované za vzor pre realizáciu novostavieb v predmetnom pamiatkovom území. Zásady ochrany (kap. IV – 4.3.2.) explicitne konštatujú, že: „Panelová bytová výstavba v južnej časti mesta svojim i 8-podlažným zónovaním, pozdĺžnou – viacsekciovou skladbou, či výškovou – bodovou hmotou (a s plochými strechami) je v členitej prírodnej konfigurácii cudzia, kontrastná je k historickej zachovanej urbanistickej štruktúre, pri vstupe do sídla panelová zástavba tiež zakrýva pohľady na charakteristické dominanty. Preto hlavnou zásadou pri stavebných úpravách bytových domov je tieto riešiť s ohľadom na minimalizovanie už existujúcich negatívnych účinkov vnímania v prostredí.“ Varianty prípustnej podlažnosti navrhovaných objektov boli určené na základe požiadaviek Zásad ochrany z dôvodu ochrany diaľkových a panoramatických pohľadov, architektonického, priestorového a urbanistického riešenia. Správne orgány vychádzali z výškovej hladiny okolitej zástavby, ktorá nie je nevhodná a rušivá (teda nie z okolitých 8-podlažných bytových domov), v danom prípade najmä vedľajšieho objektu - bytový dom súp. č. XXX, charakteru terénu a kompozície sídla. Žalobcom navrhovaná podlažnosť de facto 4 nadzemné podlažia plus podkrovie tiež nie je v súlade s územným plánom, ktorý pripúšťa podlažnosť 4 nadzemných podlaží. K námietkam týkajúcim sa stavebnej čiary žalovaný konštatoval, že v zmysle Zásad ochrany je vyžadované rešpektovanie historickej uličnej siete. Na predmetných parcelách vo vlastníctve žalobcu, ako aj na parc. č. 2655/1 sa nachádza miestna komunikácia, ktorá je podľa portálu Slovenskej správy ciest obslužnou miestnou cestou. Žalovaný považuje za náležité rešpektovať existenciu predmetnej komunikácie a dodržať stavebnú čiaru vytvorenú susedným bytovým domom súp. č. XXX. Predmetná požiadavka vyplýva z citovanej časti Zásad ochrany, je logická a dôvodná. Napokon žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutia neznemožnili žalobcovi realizovať akýkoľvek zámer výstavby novostavieb bytových domov, ale jeho zámer primárne hmotovo-priestorovo zredukovali. Kremnica je špeciálnou pamiatkovou zónou krajinárskeho charakteru, vo vnútri ktorej sa nachádza Pamiatková rezervácia Kremnica a Pamiatková zóna Kremnické Bane. Ide o územie s mimoriadnou koncentráciou pamiatkových hodnôt vychádzajúcich z historicko-urbanistického usporiadania mesta a obce s priamou väzbou na kultúrnu krajinu, ktorá je výsledkom historickej banskej činnosti.
Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je z odborného hľadiska vecne správne, vychádza z požiadaviek určených Zásadami ochrany ako aj z náležite zisteného skutkového stavu a je dostatočne odôvodnené.
Právny rámec
9. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z.z o ochrane pamiatkového fondu v rozhodnom znení (ďalej len „Pamiatkový zákon“) ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
12. Podľa § 29 ods. 1 Pamiatkového zákona základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.
13. Podľa § 29 ods. 2 Pamiatkového zákona krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1 a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 29 ods. 3 Pamiatkového zákona zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu, prvkov uličného interiéru a uličného parteru, historickej zelene, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia.
15. Podľa § 32 ods. 5 Pamiatkového zákona pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len „úprava nehnuteľnosti“), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v pamiatkovom území.
16. Podľa § 32 ods. 6 Pamiatkového zákona k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti, základné majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánovanévyužitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.
17. Podľa § 32 ods. 7 Pamiatkového zákona v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej
dokumentácieaprojektovej dokumentácie a uloží vlastníkovi povinnosť oznámiť mu vopred začiatok úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti.
18. Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Pamiatkového zákona na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak odsek 5 neustanovuje inak.
19. Podľa § 44 ods. 5 Pamiatkového zákona na vydávanie záväzných stanovísk a stanovísk podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný právny predpis o správnom konaní.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len “Správny poriadok”) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
21. Podľa § 3 ods. 4 prvá veta Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.
22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Posúdenie veci správnym súdom
25. Správny súd bez nariadenia pojednávania po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná z nasledovných dôvodov:
26. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané podľa § 32 ods. 5 a 7 Pamiatkového zákona, že žalobcom predložený zámer úpravy nehnuteľností – Projekt je z hľadiska záujmov chránených Pamiatkovým zákonom prípustný pri dodržaní vo výroku prvostupňového rozhodnutia špecifikovaných podmienok, pričom žalobca v správnej žalobe nesúhlasil s podmienkami uvedenými v bodoch č. 1, 2, 3.
27. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné oprávnenie orgánov ochrany pamiatkového fondu posudzovať zámer žalobcu a podľa § 32 ods. 7 Pamiatkového zákona určiť podmienky jeho realizácie. Žalobca počas správneho ani súdneho konania nespochybňoval samotnú právomoc KPÚ Banská Bystrica ani záväznosť Zásad ochrany Pamiatkovej zóny „Územie banských diel v okolí Kremnice“. Avšak žalobca odvodzoval prípustnosť svojho zámeru už zo samotného súladu s Územným plánom mesta Kremnica. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v tomto rozsahu. Z § 29 ods. 2 Pamiatkového zákona vyplýva, že Zásady ochrany pamiatkového územia predstavujú osobitný odborný podklad na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia podľa § 29 ods. 1 Pamiatkového zákona. Skutočnosť, že určitá časť ich obsahu bola premietnutá do územnoplánovacej dokumentácie, nevylučuje povinnosť orgánov ochrany pamiatkového územia prihliadať aj na ďalšie požiadavky
vyplývajúce zo Zásad. Súlad stavebného zámeru s územným plánom preto automaticky neznamená jeho súlad so všetkými požiadavkami ochrany pamiatkového územia. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/14/2021 zo dňa 29. septembra 2022, bod 30, podľa ktorého je krajský pamiatkový úrad oprávnený vydávať individuálne správne akty a samostatne posudzovať rozsah a závažnosť vplyvu navrhovaného zásahu vrátane jeho estetického dopadu na národnú kultúrnu pamiatku alebo pamiatkové územie, pričom je viazaný obsahom Zásad ochrany pamiatkového územia.
28. Ťažiskovou žalobnou námietku v predmetnej veci bolo, že správne orgány nevysvetlili, akým spôsobom sa požiadavky vyplývajúce zo Zásad ochrany vzťahovali na žalobcov konkrétny zámer – Projekt a na základe akých skutkových a odborných úvah stanovili jednotlivé podmienky jeho realizácie, čím je napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nekorešponduje so zásadou správneho konania v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí jednoznačne nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo má zámer Projektu podliehať podmienkam stanoveným v bodoch 1. až 3., a svoje závery oprel len o všeobecné citácie zo Zásad ochrany.
29. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosť sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych sudov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre nedostatok dôvodov ako dôvodnú.
30. Použitie správnej úvahy nemôže byť nikdy arbitrárne. Správny orgán pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon ani prekračovať jeho medze. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a jej použitie náležite zdôvodniť. Ak je správna úvaha založená na odbornom posúdení, musí vychádzať z odbornej kompetencie správneho orgánu a z relevantných odborných hľadísk, ktoré majú byť pri rozhodovaní zohľadnené. V odôvodnení rozhodnutia je preto správny orgán povinný uviesť konkrétne skutkové a odborné východiská, vysvetliť úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, a preukázať, že jeho závery sú v súlade so zásadami logického myslenia. Len takto odôvodnené rozhodnutie umožňuje správnemu súdu preskúmať, či správny orgán pri výkone správnej úvahy nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. (k rozsahu prieskumu správnej úvahy správny súdom viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 130/2022-61 zo dňa 03.03.2022, bod 27)
31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, ako použil správnu úvahu a akým spôsobom sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Rozhodnutie musí byť odôvodnené tak, aby účastník konania a následne aj správny súd mohli preskúmať, či správna úvaha nevybočila zo zákonných medzí, bola založená na dostatočne zistenom skutkovom stave a nevykazuje znaky svojvôle.
32. V tejto súvislosti správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že správne orgány síce opakovane odkazovali na Pamiatkový zákon a Zásady ochrany, avšak nevysvetlili ich konkrétny vzťah k posudzovanému zámeru – Projektu výstavby štyroch bytových domov. V rozhodnutiach nebolo
jednoznačne a presvedčivo uvedené, ktoré konkrétne časti Zásad ochrany boli pre posúdenie zámeru rozhodujúce, akým spôsobom ich správne orgány vyložili a ako sa ich obsah premietol do jednotlivých podmienok uvedených vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
33. Samotné citovanie s podčiarknutím alebo parafrázovanie Zásad ochrany týkajúcich sa požiadaviek ochrany historickej urbanistickej štruktúry, panorámy, diaľkových pohľadov a konfigurácie terénu nemohlo nahradiť individualizovanú správnu úvahu. Správne orgány boli povinné vysvetliť, ktoré konkrétne vlastnosti navrhovaného zámeru boli v rozpore s požiadavkami ochrany pamiatkového územia a prečo bolo potrebné zámer obmedziť práve spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia, v podmienkach.
34. Za dôvodnú správny súd považoval predovšetkým námietku smerujúcu proti podmienke zníženia počtu bytových domov zo štyroch na tri. Z odôvodnení správnych rozhodnutí nebolo možné spoľahlivo zistiť, prečo bola realizácia troch objektov vyhodnotená ako prípustná, zatiaľ čo realizácia štyroch objektov mala predstavovať neprípustný zásah do chránených hodnôt územia. V rozhodnutiach absentovalo porovnanie priestorových účinkov variantu troch a štyroch objektov. Dôvodná bola v tejto súvislosti aj argumentácia žalobcu, že správne orgány riadne neskúmali navrhovanú zastavanosť dotknutých pozemkov, výmeru zastavanej plochy, koeficient zastavanosti parciel registra KN-C č. 1583 a č. 1585/5 v katastrálnom území C. ani ďalšie plochovo-priestorové parametre zámeru. Zo správnych rozhodnutí nevyplývalo konkrétne vyhodnotenie objemového členenia stavieb, ich vzájomných odstupov, priestorového pôsobenia alebo rozsahu zastavanosti pri jednotlivých posudzovaných variantoch. V rozhodnutiach teda absentovalo porovnanie priestorových účinkov variantu troch a štyroch objektov.
35. Správny súd pri hodnotení správnej úvahy rovnako ako žalobca považoval za významnú aj skutočnosť, na ktorú žalobca poukázal v replike, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe pripustil absenciu presnej špecifikácie plochovo-priestorových zmien. Z jeho argumentácie vyplývalo iba presvedčenie, že prípustnú mieru zastavanosti zrejme nemožno dodržať pri štyroch bytových domoch, ale možno ju zachovať pri troch. Takto formulovaný záver však bez konkrétnych skutkových podkladov, výpočtov, porovnaní alebo odborného vysvetlenia pôsobí iba ako domnienka, ktorá predstavuje aspekt ľubovôle a takáto správna úvaha nemôže byť správnym súdom hodnotená ako zákonná. Ak správne orgány nemali k dispozícii dostatočné údaje o zastavanej ploche, objemovom a priestorovom členení stavieb alebo o ďalších relevantných parametroch zámeru, mali žalobcu vyzvať na ich doplnenie, prípadne mali vykonať ďalšie zisťovanie potrebné na odborné posúdenie zámeru. Nemohli však nedostatok rozhodujúcich údajov nahradiť domnienkou, že tri bytové domy budú z hľadiska ochrany pamiatkového územia prijateľné, zatiaľ čo štyri už prijateľné nebudú.
36. Správny súd dodáva, že nepovažuje numerické výpočty alebo koeficient zastavanosti za jediné možné kritériá pamiatkovej ochrany. Ich absencia sama osebe nemusí nevyhnutne viesť k nezákonnosti rozhodnutia, keďže pamiatkové hodnotenie zahŕňa aj kvalitatívne urbanistické a estetické aspekty. V preskúmavanej veci však správne orgány chýbajúce kvantitatívne údaje, ktoré žalovaný v relevantných súvislostiach zmienil až vo vyjadrení k žalobe, nenahradili ani dostatočne konkrétnym kvalitatívnym odborným posúdením. Neuviedli, akým spôsobom by štvrtý bytový dom, resp. aj navrhovaná podlžnosť narušili urbanistickú štruktúru, diaľkové pohľady alebo gradáciu zástavby, ani prečo by pri troch objektoch k takémuto narušeniu nedošlo.
37. Správny súd preto dospel k záveru, že medzi skutkovými podkladmi rozhodnutí a podmienkou obmedzujúcou počet objektov na tri absentuje preskúmateľná logická väzba. Z rozhodnutí nie je možné overiť, či uvedená podmienka vychádzala z konkrétnych vlastností navrhovaného projektu a z odborného posúdenia jeho vplyvu na chránené hodnoty pamiatkového územia.
38. Za dôvodnú správny súd považoval aj námietku žalobcu smerujúcu proti odôvodneniu podmienky týkajúcej sa výšky a podlažnosti bytových domov. Správne orgány síce odkazovali na konfiguráciu terénu, prirodzenú svahovitosť, ochranu panorámy mesta a potrebu zachovania výškovej gradácie zástavby, neuviedli však, aké konkrétne výškové a objemové parametre navrhovaných stavieb posudzovali, akým spôsobom ich porovnali s existujúcou zástavbou a prečo dospeli práve k variantom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Z rozhodnutí nebolo zrejmé ani to, ako sa správne orgány vysporiadali s tvrdením žalobcu, že navrhované objekty mali byť umiestnené nižšie vo svahu
než susedný bytový dom súpisné číslo XXX, nemali presahovať jeho výšku a že v širšom okolí sa nachádzajú aj viacpodlažné bytové domy. Uvedené okolnosti samy osebe nepreukazujú prípustnosť navrhovaného riešenia, správne orgány ich však boli povinné vyhodnotiť a vysvetliť, prečo navrhovaná výška a podlažnosť nezodpovedala požiadavkám ochrany pamiatkového územia. Opätovne správny súd poukazuje na to, že relevantná úvaha žalovaného objavuje až v duplike.
39. Naopak, správny súd nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku týkajúcu sa určenia stavebnej čiary. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správne orgány v tejto časti prihliadali na existujúcu urbanistickú štruktúru územia, polohu bytového domu súpisné číslo XXX a priebeh miestnej komunikácie. Medzi uvedenými skutkovými zisteniami a uloženou podmienkou bolo možné identifikovať logickú a preskúmateľnú súvislosť. Skutočnosť, že žalobca s odborným hodnotením správnych orgánov nesúhlasil, sama osebe nepreukazovala nezákonnosť tejto podmienky.
40. Správny súd poukazuje na to, že podstatná časť konkrétnejšej argumentácie žalovaného bola uvedená až vo vyjadrení k správnej žalobe a následnej duplike, takýto postup nemohol odstrániť nedostatky odôvodnenia správnych rozhodnutí. Zákonnosť rozhodnutia sa posudzuje predovšetkým podľa jeho obsahu a podľa obsahu administratívneho spisu, pričom dôvody rozhodnutia musia byť účastníkovi známe už v čase jeho vydania. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenej aj v rozhodnutí sp. zn. 10Sžo/323/2015 zo dňa 26.10.2016, je správne rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy, ak v jeho odôvodnení absentujú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení podkladov a aplikácii právnych predpisov, alebo ak sa správny orgán nevyrovnal s podstatnými námietkami účastníka konania. Nestačí, že je rozhodnutie zrozumiteľné orgánu, ktorý ho vydal. Musí byť zrozumiteľné aj účastníkovi konania a následne súdu vykonávajúcemu prieskum jeho zákonnosti. Rovnako z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019 (bod 17) vyplýva, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného správneho rozhodnutia nemožno konvalidovať dodatočným vysvetlením alebo doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu v súdnom konaní. Ani správnemu súdu neprislúcha dopĺňať absentujúce argumenty správnych orgánov, nahrádzať ich vlastnými úvahami a vyvodzovať závery, ku ktorým mali dospieť samotné orgány verejnej správy.
41. Správny súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20.11.2025 (bod 31), podľa ktorého nie každý čiastkový nedostatok odôvodnenia vedie k zrušeniu rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. V uvedenom rozhodnutí NSS uviedol, že „Pod „nedostatkom dôvodov“ však nemožno rozumieť parciálne nedostatky odôvodnenia rozhodnutia, ale výlučne nedostatok skutkových dôvodov. Skutkovými dôvodmi, pre nedostatok ktorých možno zrušiť rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť, budú také vady v skutkových zisteniach, ktoré kreujú dôvody pre rozhodnutie, typicky teda tam, kde správny orgán oprel takéto dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené, ale v rozpore so zákonom, alebo tam, kde nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ V preskúmavanej veci však nešlo len o formulačné nepresnosti alebo menej podrobné vysvetlenie vedľajších otázok. Nedostatok sa týkal nosných skutkových a odborných dôvodov, na základe ktorých boli žalobcovi uložené zásadné obmedzenia počtu a podlažnosti navrhovaných objektov.
42. Správny súd preto dospel k záveru, že správne orgány síce mali právomoc určiť podmienky realizácie zámeru žalobcu a boli oprávnené vychádzať zo Zásad ochrany, avšak podmienky týkajúce sa zníženia počtu bytových domov a ich výšky a podlažnosti neodôvodnili dostatočnými skutkovými, odbornými a právnymi dôvodmi. V uvedenom rozsahu rozhodnutia neumožňovali preskúmať logický postup správnej úvahy a vyvolávali pochybnosti o tom, či uložené obmedzenia vychádzali z odbornej správnej úvahy.
43. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil žalobu ako čiastočne dôvodnú a podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
44. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového správneho orgánu opätovne posúdiť zámer žalobcu a následne presvedčivo vysvetliť, akým spôsobom sa konkrétne požiadavky Zásad ochrany pamiatkového územia vzťahujú na posudzovaný zámer. Ak správny orgán zotrvá na potrebe obmedziť počet objektov alebo ich podlažnosť, bude povinný uviesť konkrétne skutkové a odborné dôvody,
z ktorých takéto obmedzenia vyplývajú, a vysvetliť logickú väzbu medzi zistenými vlastnosťami zámeru, chránenými pamiatkovými hodnotami a každou uloženou podmienkou. V prípade, že žalovaný vyhodnotí, že nedisponuje potrebnými údajmi, v súlade so zásadou podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, úzkej spolupráce s účastníkmi konania, vyzve na doplnenie špecifikácie predpokladaných plošných a priestorových zmien.
45. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.