Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/15/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST s.r.o., so sídlom ul. Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791, právne zastúpený: JUDr. Juraj Kus, advokát, so sídlom Nám. osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101427681/2020 zo dňa 10. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101427681/2020 zo dňa 10. septembra 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100940123/2020 zo dňa 26. mája 2020 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100940123/2020 zo dňa 26.05.2020 (ďalej aj ako "správca dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 205 426,40 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 z dôvodu zahrnutia nákladov do daňových výdavkov v rozpore s , , , a o dani z príjmov v účinnom znení (ďalej aj „“). 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím 101427681/2020 zo dňa 10.09.2020 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") podľa daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017, o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 100630654/2020 zo dňa 09.03.2020. V jej rámci bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca zaúčtoval faktúry za reklamné služby od dodávateľov AKYS, s.r.o. (880 000,- €), PEJT,spol. s r.o. (30 240,- €), RKI, spol. s r.o. (15 075,- €) a RKI MEDIA, s.r.o. (15 075,- €) do daňových nákladov. 4. V prípade dodávateľa AKYS, s.r.o. mal správca dane pochybnosti o tom, že služby uvedené na faktúrach boli dodané spoločnosťami na nich uvedenými s tým, že žalobca nepreukázal súvislosť zaúčtovaných nákladov na zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, aj keď o týchto nákladoch účtoval. Vychádzal najmä z týchto zistení

- spoločnosť podľa správcu dane využíva virtuálne sídlo neoprávnene;

- konateľ spoločnosti A. B. potvrdil dodanie reklamných služieb, s konateľom žalobcu nebol v osobnom kontakte, komunikoval elektronicky a poštou, k poskytnutiu služieb malo dôjsť na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy, v rámci niekoľkých koncertných a iných podujatí propagáciou loga a mena žalobcu, formou reklamných spotov v televízii a rozhlase, bilboardov, banerov, citylight, plagátov, letákov a podobne, doklady predložiť nemohol, keďže boli zaistené kriminálnym úradom finančnej správy, nevedel uviesť kde boli jednotlivé reklamy prezentované;

- služby boli poskytnuté subdodávateľsky spoločnosťou PETAS, spol. s r.o.- súčasným aj minulým konateľom jej právneho nástupcu boli bezdomovci, ktorí o tejto skutočnosti ani nevedeli, prípadne sú nekontaktní;

- dodávateľmi spoločnosti PETAS, spol. s r.o. mali byť personálne prepojené (prostredníctvom osoby C. D.) spoločnosti Bright Industry, s.r.o. a GASS, s.r.o., ktoré zanikli v dôsledku zlúčenia a súčasní konatelia sú tiež bezdomovci;

- dodávateľská spoločnosť nepredložila žiadny dôkaz o tom, kto fakturované služby vyrobil;

- spoločnosť síce mala zamestnancov, avšak títo boli zamestnaní v sektore gastra;

- konateľ spoločnosti nemal žiadnu vedomosť o konkrétnych činnostiach, ktoré mala spoločnosť nadobudnúť a následne zabezpečiť na prezentáciu odberateľov, nevedel, kto mal podujatie organizovať, neosvedčil vykonávanie žiadnej priebežnej kontroly deklarovanej reklamy, nepredložil žiadny vecný dôkaz;

- subdodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani priestory a jej bývalý konateľ C. E. iba poukázal na svojich dodávateľov.

5. K obdobným záverom dospel správca dane aj v prípade faktúr vyhotovených spoločnosťou PEJT, spol. s r.o.. Vychádzal najmä z týchto zistení

- predmetom fakturácie bolo poskytnutie reklamného priestoru podľa mediálnych plánov na LED obrazovkách na mestskej plavárni v Košiciach;

- bývalý konateľ C. E. uviedol, že spoločnosť mala len virtuálne sídlo, nemala zamestnancov ani materiálno-technické zabezpečenie a reklamu nevyrábala;

- jediným dodávateľom spoločnosti bola spoločnosť KATAMARAN, s.r.o., za ktorú konal jej konateľ MilanVelisek;

- subdodávateľská spoločnosť zabezpečila všetko čo sa týkalo odvysielania reklamných spotov;

- C. E. nevedel uviesť, kto bol vlastníkom reklamnej plochy a výrobcom reklamných spotov, prevzal od svojho dodávateľa hodnotiacu správu, DVD a fotodokumentáciu v dvoch vyhotoveniach a uvedené podklady zaslal žalobcovi;

- bývalý konateľ spoločnosti C. F. odpovedal obdobne s tým, že nič nevyrábal, iba sprostredkoval a následne odovzdal žalobcovi fotodokumentáciu o zrealizovaní reklamných služieb;

- dodávateľská aj subdodávateľská spoločnosť boli následne zrušené a ich právnym nástupcom je spoločnosť NEXU, s.r.o., resp. SASH promotion, s.r.o., ktorých jediným spoločníkom je bezdomovec.

6. K obdobným záverom dospel správca dane aj v prípade faktúr vyhotovených spoločnosťami RKI, spol. s r.o. a RKI MEDIA, s.r.o. Vychádzal najmä z týchto zistení

- v obidvoch prípadoch bolo predmetom fakturácie odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovke Košice – plaváreň;

- reklamné zariadenie je majetkom spoločnosti SOCIETY, s.r.o., ktorá 90% reklamného priestoru prenajímala spoločnosti LASER media, s.r.o. a od 31.07.2017 to bolo celých 100% reklamného priestoru;

- spoločnosť LASER media, s.r.o. nemala žiadny obchodný vzťah s dodávateľskými spoločnosťami žalobcu;

- dodávateľské spoločnosti sa na mieste sídla nenachádzajú, ani tam nemajú svoje označenie a boli nekontaktné;

- bývalého konateľa spoločnosti RKI MEDIA, s.r.o. G. H., nebolo možné predvolať a na predvolanie správcu dane v inom konaní reagoval e-mailovou odpoveďou, v ktorej uviedol, že nedisponuje dokladmi;

- spoločnosť RKI MEDIA, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2016 a od 19.09.2017 je bez konateľa a jej jediným spoločníkom je občan Ukrajiny.

7. Správca dane súčasne zistil, že žalobca v daňovom priznaní za rok 2017 odpočítal jednu štvrtinu zo straty za zdaňovacie obdobia 2010 až 2013 (celková výška vykázanej daňovej straty 120 315,73 €). Správca dane zistil, že žalobca za zdaňovacie obdobia 2010 až 2013 a za zdaňovacie obdobia 2014 a

2015 vykazoval kladný výsledok hospodárenia, a kladný základ dane. Žalobcovi tak v roku 2017 nevznikli podmienky na odpočet daňovej straty a o sumu 30 078,93 € upravil žalobcom vykázaný základ dane. 8. Zároveň žalobca v rozpore s neupravil vykázaný základ dane o neuhradený záväzok, resp. nesplatenú časť záväzku po lehote splatnosti viac ako 1 080 dní z dodávateľskej faktúry od spoločnosti AFB METAL – Turecko v sume 15 504,- €. Za rok 2016 bol po vykonanej daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby správcom dane upravený základ dane o sumu 7 752,- €. Správca dane tak zvýšil o zvyšných 7 752,- € z nezaplatenej faktúry žalobcom vykázaný základ dane.

II.

Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“). Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 10. V správnej žalobe žalobca najmä namietal, že

- plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené správcovi dane dňa 11.02.2020, preto správca dane pochybil, keď nedoručil protokol právnemu zástupcovi žalobcu;

- žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu so subdodávateľskými spoločnosťami, služby mu boli dodané jeho dodávateľskými spoločnosťami, čo potvrdili aj konatelia týchto spoločností a o čom žalobca predložil zmluvy s dodatkami, katalógy, hodnotiace správy, fotografie, CD nosiče a plagáty;

- reklamné služby boli žalobcovi riadne dodané, čo potvrdil aj žalovaný, faktúry boli zaplatené bezhotovostným prevodom a preto ide o daňový výdavok na reklamu;

- od žalobcu nemožno vyžadovať, aby kontroloval účtovníctvo subdodávateľských spoločností a dopátral, kto vyrobil alebo dodal predmetný tovar alebo službu, či subdodávateľské spoločnosti podali daňové priznanie, prípadne či majú potrebné personálne a materiálne zabezpečenie;

- žalobca poukazuje na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky a tiež Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) k problematike odpočtu DPH, a uvádza, že v konaní nebol preukázaný jediný dôkaz, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane bolo súčasťou daňového podvodu zo strany vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca;

- rovnako nebol vyprodukovaný jediný dôkaz o tom, že žalobca disponoval informáciou, ktorá by ho oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry;

- žalobca ďalej poukazoval na riešenie otázky vzťahu dodávateľa a subdodávateľa pri nároku na odpočet DPH v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2022, pričom po citácii časti textu predmetného rozsudku žalobca uviedol, že správca dane musí prihliadať aj na zaplatenie faktúry, ktorej súčasťou je aj DPH za nadobudnutie tovaru alebo služieb, na základe čoho neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že právna úprava zákona o DPH úhradu faktúry neuvádza ako podmienku na priznanie nároku na odpočítanie dane - na uvedené naopak judikatúra SD EÚ ako aj smernica o DPH prihliada;

- k obdobnému právnemu názoru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. zo dňa 12.10.2022, ktorého časti odôvodnenia žalobca ďalej citoval a najmä poukázal na záver, že správca dane nemôže daňovému subjektu pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočnosti, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno;

- právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa preukáže, že vedela alebo mala vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní;

- konanie dodávateľských a subdodávateľských spoločností je v tomto prípade učebnicovým príkladom založenia podvodného daňového reťazca;

- dodané služby splnili svoj podnikateľský účel, keďže žalobcovi sa v roku 2018 zvýšil zisk o 173% a tržby mu narástli o 36%;

- z obsahu spisu vyplýva, že služby boli žalobcovi dodané v rôznej podobe, reklama je zdokumentovaná v hodnotiacich správach, v katalógoch, na fotografiách, na plagátoch, na CD nosičoch;

- žalobca neporušil zásadu poctivého obchodného styku ani nekonal v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou;

- výdavky boli vynaložené na reklamu žalobcu za účelom prezentácie jeho podnikateľskej činnosti, tovaru, služieb, obchodného mena, obchodného označenia výrobkov tak ako má na mysli ustanovenie ;

- v roku 2013 vykázal žalobca stratu vo výške 120 315,73 €, ktorú je možné uplatniť v nasledujúcich obdobiach, preto jej pomernú časť vo výške 30 078,93 eur spoločnosť uplatnila v roku 2017;

- záväzok voči spoločnosti AFB METAL – Turecko nebol upravený z dôvodu, že po jeho úhrade bolo zistené, že sa jedná o hackerský útok, pričom po prešetrení boli peniaze 18.02.2015 bankou poukázané naspäť na účet žalobcu. Tovar z predmetnej zákazky bol žalobcovi dodaný a na strane dodávateľa bol uvedený záväzok považovaný za vysporiadaný, ktorý ho zároveň postúpil na riešenie svojim policajným orgánom. Teda aj keď záväzok bol v účtovníctve vedený ako neuhradený, v skutočnosti bol vysporiadaný. Ako neuhradený bol vedený len z dôvodu, že žalobca čakal na odozvu policajných orgánov, prípadne iných medzinárodných inštitúcií.

- rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné.

B. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.08.2025 zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcom citované judikáty pojednávajú výlučne o DPH, o reťazových podvodoch a o nároku na odpočítanie dane v rôznych situáciách a za rôznych okolností. Predmetné rozsudky podľa žalovaného nie sú aplikovateľné v aktuálne súdenej právnej veci. K predloženej plnej moci, udelenej advokátovi JUDr. Jurajovi Kusovi zo dňa 10.02.2020 uviedol, že z predloženého potvrdenia o doručení elektronických dokumentov zo dňa 11.02.2020 a vymenovaných príloh nie je zrejmé aké plnomocenstvo podal, pre aké zdaňovacie obdobie a pre aký druh dane. Žalovaný trval na svojom vyjadrení, že správca dane protokol z daňovej kontroly doručil správne žalobcovi, pretože plná moc na zastupovanie vo veci daňovej kontroly na dani z príjmov právnické osoby za rok 2017 bola zaevidovaná v informačnom systéme s platnosťou od 30.03.2020. Navyše je evidentné, že žalobca o doručení protokolu svojho zástupcu informoval a ten podal k protokolu vyjadrenie. Podľa žalovaného zistenia správcu dane preukázali, že žalobca nepredložil dostatočné dôkazy o tom, že reklamné služby boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované. Priami dodávatelia tvrdili, že reklamné služby mali byť dodané subdodávateľsky, avšak ďalším dokazovaním nevyšlo najavo, že tieto služby dodali jednotliví subdodávatelia. Vo vzťahu k tvrdeniu o efekte reklamných služieb na výnosy žalobcu žalovaným uviedol, že žalobca mal v roku 2017 zabezpečený odbyt svojich výrobkov na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy zo dňa 23.07.2015, v zmysle, ktorej dodával spoločnosti U.S.Steel Košice 70% svojej produkcie.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom 12. Žalobca v replike zo dňa 16.09.2025 zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a najmä poukazoval na príslušnú judikatúru k oblasti DPH. 13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.10.2025 zotrval na tvrdení o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom uviedol že skutočnosť, že správca dane pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov zabezpečoval dôkazy a informácie z iných daňových kontrol DPH je v súlade s aktuálne platnou právnou úpravou, a v žiadnom prípade takáto skutočnosť nevedie k záveru, že tieto dôkazy a informácie správca dane posudzoval podľa zákona o DPH. 14. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.06.2026,na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý súdu prečítal vlastné písomné podanie zo dňa 22.06.2026, ktoré po prečítaní predložil súdu. V rámci tohto prednesu poukázal na priebeh a výsledky administratívneho konania, vyjadroval sa k vydaniu rozhodnutí daňových orgánov, týkajúcich sa DPH. Zotrval na žalobnej argumentácii, ktorú zrekapituloval. Následne sa vyjadroval k výsledkom daňových kontrol DPH a dane z príjmov, týkajúcich sa roka 2016. Záverom navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa , sa na účely tohto zákona rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne

vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 2 písm. j/ o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 2 písm. k/ o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. 18. Podľa , základná veta , daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 19. Podľa , daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu 80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

20. Podľa § 2 písm. a/ Daňového poriadku sa na účely tohto zákona rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 23. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

24. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 25. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým tento vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 205 426,40 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 z dôvodu zahrnutia nákladov do daňových výdavkov v rozpore s , , , a . 26. Z obsahu rozhodnutia správcu dane ani žalovaného nevyplýva, že by nimi bola akokoľvek spochybňovaná reálna existencia reklamných služieb. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že

dôvodom neuznania výdavkov bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k dodávateľom, pričom správca dane a po ňom ani žalovaný nespochybňovali samotnú realizáciu deklarovaných služieb. Rovnako tak nebolo sporné ani zaúčtovanie uplatnených výdavkov. Spochybnené bolo dodanie služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach a súčasne súvislosť zaúčtovaných nákladov na zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. 27. Základ argumentácie žalobcu je založený na tvrdení, že reklamné služby, ktoré mu fakturovali jeho dodávatelia boli týmito dodávateľmi aj fakticky uskutočnené a z toho dôvodu sú preto náklady, ktoré žalobca v tejto súvislosti účtoval oprávnené a mali byť daňovo uznané. 28. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že právna úprava umožňuje daňovému subjektu znížiť si svoju daňovú povinnosť o investície (náklady), ktoré vynaloží na svoje podnikanie s cieľom udržať alebo zvýšiť si svoje príjmy. Vychádzajúc z a možno konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú vecnosť, preukázateľnosť vynaloženia a zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od 01.01.2016 zdaniteľných príjmov. Rozhodujúca je pritom materiálna existencia výdavku. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu služby deklarovanej v daňovom doklade reálne došlo. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka. 29. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“) vo vzťahu k problematike daní vyplýva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva, a iných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane. Nie je ale úlohou finančných orgánov preukazovať, že údaje deklarované na daňových dokladoch sú v rozpore so skutočnosťou, ale sú povinné preukázať, že o tvrdeniach daňového subjektu existujú natoľko závažné pochybnosti, ktoré ich činia nedôveryhodnými, nesprávnymi alebo neúplnými. 30. Pochybnosti o skutočnom vynaložení uvedených nákladov žalobcu (tak, ako je popísané v úvode tohto rozsudku, pozn.), založil správca dane na zisteniach o všeobecných a nepodložených výpovediach konateľov, resp. ich absencii, zániku subdodávateľov zlúčením s inými spoločnosťami, ktorých konateľmi boli najmä osoby bez domova, ktorí o činnosti týchto spoločností nič nevedeli, na skutočnostiach, že dodávatelia resp. subdodávatelia nepodali daňové priznania a neodviedli zo sporných obchodov daň, resp. si neplnili svoje účtovné a daňové povinnosti, a taktiež na tom, že dodávatelia resp. subdodávatelia nedisponovali v čase vykonania obchodov potrebným personálnym aparátom ani technickým vybavením. Zistenia správcu dane tak nasvedčovali umelo vytvoreným obchodným vzťahom, kedy správca dane konštatoval, že žalobca neodstránil pochybnosti o oprávnenosti zaúčtovaných nákladov. 31. Z hľadiska podmienok vecnosti a preukázateľnosti daňového výdavku (nákladu) správny súd konštatuje, že tieto, ako vyplýva už z a , sa vzťahujú na obchodný vzťah medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom. Vo vzťahu práve k týmto skutočnostiam ťaží dôkazné bremeno aj daňový subjekt. Súčasne z tohto dôvodu platí, že prípadné pochybnosti na strane subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo druhých a ďalších odberateľov nie sú bez ďalšieho pochybnosťami, ktoré by boli schopné spochybniť splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie daňového výdavku. Jednoduché zistenia vo vzťahu k dodaniam od spoločností AKYS, s.r.o. a PEJT,spol. s r.o. o tom, že subdodávateľ nedisponuje výrobnými kapacitami, personálnym substrátom alebo porušuje svoje daňové či účtovné povinnosti bez ďalšieho neznamenajú, že tovar/služba neboli daňovému subjektu jeho priamym dodávateľom dodané a v tomto smere tiež neznamenajú, že daňové výdavky na časti reťazca dodávateľ a daňový subjekt nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania. Bez významu je preto vyhodnotenie správcu dane, ktorý za neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu realizácie dodávky služieb medzi týmito dodávateľmi a žalobcom považoval aj to, že neboli preukázané dodávky služieb medzi dodávateľmi a subdodávateľmi.

32. Správny súd poukazuje na vykonané dokazovanie pri jednotlivých priamych dodávateľoch, ktorého vyhodnotenie správca dane aj žalovaný uzatvorili tak, že žalobca nepreukázal dodanie služieb konkrétnymi dodávateľmi, čo ani z pohľadu správneho súdu nezodpovedá požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu veci a jeho vyhodnotenia. Taktiež sa žiada uviesť, že v konaní boli vypočutí viacerí svedkovia a to, či už z pozície konateľov priamych dodávateľov žalobcu (AKYS, s.r.o. – Miroslav Kučera a PEJT,spol. s r.o. – C. E. a C. F.) alebo z pozície bývalých konateľov ďalších subdodávateľských spoločností (PETAS spol. s r.o. – C. E.), ktorí potvrdili tvrdenia žalobcu o dodaní služieb. Pokiaľ správne orgány uzavreli, že tieto svoje tvrdenia svedkovia nepodložili žiadnymi dôkazmi, toto tvrdenie bez ďalšieho neznamená spochybnenie výpovede svedka, ktorá je samostatným dôkazom, ktorý bolo potrebné vyhodnotiť v súvislosti s inými dôkazmi, a to aj v kontexte žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, či výpoveďami ďalších svedkov a vyhodnotiť ich komplexne, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo. K uvedenému je nutné dodať, že povinosťou svedka nie je podložiť svoje tvrdenia ďalšími dôkazmi. 33. K tvrdeniu žalovaného o nedostatočnej obozretnosti žalobcu pri výbere jeho obchodných partnerov, správny súd predovšetkým poukazuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k preukázaniu zákonných podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť. Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané. 34. Taktiež sa žiada dodať, že pokiaľ správca dane aj žalovaný poukazujú na nedostatočnú obozretnosť žalobcu z napadnutých rozhodnutí, nie je zrejmé ani to, či táto obozretnosť žalobcu bola skúmaná v rozhodnom čase, a teda v čase uskutočnenia sporných obchodov. Z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by správanie a disciplína priamych dodávateľov žalobcu v rozhodnom období realizácie reklamných služieb v roku 2017 v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, bola oporou pre záver správnych orgánov o tom, že skutočnosti ako to, že priami dodávatelia neboli ekonomicky činní, že boli nedôveryhodní, rizikoví, problémoví, nemali personálne a materiálne možnosti na realizáciu služby, neplnili si svoje daňové a účtovné povinnosti mali byť žalobcovi v čase uskutočnenia známe. Inak povedané súčasná nekontaktnosť určitého subjektu a jeho neskoršia zlá daňová disciplína, ktorá nemohla byť v danom čase žalobcovi zo žiadneho registra alebo konania dodávateľa zrejmá, a ktoré skutočnosti neexistovali v čase rozhodnom pre dodanie plnenia, nemôže zakladať dôvod pre vyvodenie záverov správnych orgánov o nespoľahlivosti dodávateľov v čase dodania reklamných služieb alebo nedostatočnej obozretnosti žalobcu v danom čase dodania. 35. Na základe uvedených skutočností sa preto správny súd vo vzťahu k spoločnostiam AKYS, s.r.o. a PEJT,spol. s r.o. nestotožnil s názorom žalovaného i správcu dane, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že náklady, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr vystavených dodávateľmi, predložených k daňovej kontrole možno považovať za výdavky v zmysle . Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na takých skutočnostiach, ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov. 36. Správny súd dospel k odlišnému záveru pokiaľ ide o dodávky služieb od spoločností RKI, spol. s r.o. a RKI MEDIA, s.r.o. V obidvoch prípadoch bolo predmetom fakturácie odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovke Košice – plaváreň. Sporné dodanie služby sa týkalo výhradne jednej a konkrétnej LED obrazovky na streche Mestskej krytej plavárne v Košiciach, čo vyplýva z Plánov vysielania reklamných spotov, faktúr a objednávok (č. l. 74 – 87 administratívneho spisu). Správca dane preukázal vzťah k príslušnej LED obrazovke na streche Mestskej krytej plavárne v Košiciach, ktorú mala v nájme LASER media s.r.o od SOCIETY, s.r.o. Preto bolo vylúčené, aby danú službu mohla poskytnúť RKI, spol. s.r.o. inak ako prostredníctvom LASER media s.r.o. Správca dane pritom zistil, že spoločnosť LASER media, s.r.o. nemala žiadny obchodný vzťah s dodávateľskými spoločnosťami žalobcu. Uvedené pochybnosti správcu dane sú aj z pohľadu súdu dostatočne závažné na to, aby mali za následok prenos dôkazného bremena na žalobcu. Bývalého konateľa spoločností RKI MEDIA, s.r.o. a RKI, spol. s r.o. G. H., nebolo možné predvolať a na predvolanie správcu dane v inom konaní reagoval e-mailovou odpoveďou, v ktorej uviedol, že nedisponuje dokladmi spoločností. Žalobca pritom doposiaľ ani netvrdil, že by deklarované plnenie nadobudol od iného subjektu, čím by prípadne mohol túto dôkaznú medzeru preklenúť. Žalobca sám neuviedol také podrobnosti obchodnej spolupráce s vyššie uvedenými spoločnosťami, ktoré by dostatočne umožňovali identifikovať osobu sporného dodávateľa. Preto podľa názoru správneho súdu sa v tomto prípade jednalo o dôvodné pochybnosti správcu dane spôsobilé vyvolať prenos dôkazného bremena na žalobcu.

37. Žalobca na vyššie uvedené skutočnosti adresne nereagoval ani počas daňového konania a ani v správnej žalobe, keďže sa opakovane odvolával iba na doklady predložené počas daňovej kontroly a poukazoval na nie veľmi priliehajúce závery najvyšších súdnych autorít, týkajúcich sa spoločného systému DPH (ako aj príslušnej právnej úpravy, ktorá sa na vec nevzťahovala) a dokazovania podvodu na DPH. Tiež poukazoval na vykonanie úhrad príslušných faktúr a fotografie LED obrazovky zobrazujúcej reklamný spot s označením žalobcu. Avšak vzhľadom na vyššie konštatované zistenia žalobcom namietané úhrady nepreukazujú, že poskytnutie predmetných platieb predstavuje úhradu za reklamné služby poskytnuté práve od vyššie uvedených spoločností. Rovnako, pokiaľ je sporný vzťah spoločností RKI, spol. s r.o. a RKI MEDIA, s.r.o. k predmetnej LED obrazovke a teda je sporná identita dodávateľa, potom, zachytenie odvysielanej reklamy (ktorej reálne dodanie žalovaný nespochybňoval) na fotografiách identitu nepreukazuje. Navyše zo žalobcom predložených fotografií nevyplýva, akého obdobia sa týkajú, a teda či vôbec zachytávajú reklamu odvysielanú v období od 01.02.2017 do 30.06.2017 (v ktorom mali dodania služieb od vyššie uvedených dodávateľov postupne prebehnúť). 38. Podľa názoru správneho súdu bol správny záver daňových orgánov o tom, že žalobca nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach boli dodané spoločnosťami na nich uvedenými, teda spoločnosťami RKI, spol. s r.o. a RKI MEDIA, s.r.o. 39. Pokiaľ ide o námietku, v ktorej žalobca namietal, že plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené správcovi dane už dňa 11.02.2020, a preto správca dane pochybil, keď nedoručil protokol právnemu zástupcovi žalobcu, s uvedenou skutočnosťou sa vysporiadal správny súd už v bode 22. uznesenia sp. zn. zo dňa 24.02.2025, v ktorom uviedol, že „súčasťou administratívneho spisu je plnomocenstvo zo dňa 10.02.2020 udelené v daňovej veci na dani z príjmov právnickej osoby žalobcu za zdaňovacie obdobie rok 2017 (bod 2 plnomocenstva, administratívny spis, č.l. 369). Plnomocenstvo zo dňa malo byť správcovi dane doručené dňa 30.03.2020 (písomná informácia správcu dane, administratívny spis, č.l. 370). Plnomocenstvo na zastupovanie pri správe daní je účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane (§ 9 ods. 4 daňového poriadku). Plnomocenstvo zo dňa 10.02.2020 bolo účinné voči správcovi dane odo dňa 30.03.2020, a teda už v čase podania odvolania zo dňa 29.06.2020.“ 40. Z obsahu administratívneho spisu doručenie plnomocenstva správcovi dane v skoršom termíne (dňa 11.02.2020) nevyplýva. O doručení plnomocenstva 11.02.2020 nesvedčia ani výstupy z informačného systému správcu dane (č. l. 258 a 301) a napokon uvedenú skutočnosť hodnoverne nedosvedčuje ani žalobcom doložená doručenka, z ktorej nie je zrejmé, aké plnomocenstvo, pre aké zdaňovacie obdobie a pre aký druh dane malo byť správcovi dane doručené. Vzhľadom k vyššie uvedenému je predmetná žalobná námietka nedôvodná. 41. Pokiaľ ide o spornú aplikáciu týkajúcu sa ust. , daňové orgány uviedli všetky relevantné skutočnosti, z ktorých dospeli k záveru, že je preukázaná odôvodnená aplikácia ust. správcom dane, a to spôsobom zvýšenia základu dane žalobcu o sumu 7 752,- € predstavujúcej zostavajúcich 50 % z menovitej hodnoty záväzku z dodávateľskej faktúry od spoločnosti AFB METAL – Turecko v sume 15 504,- €, ktorý bol po lehote splatnosti viac ako 1 080 dní. Za rok 2016 bol po vykonanej daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby správcom dane upravený základ dane o sumu 7 752,- €. Na takúto povinnosť nemá vplyv vysvetlenie žalobcu, ktorý v podstate sám potvrdil, že predmetný záväzok ostáva neuhradený (suma neuhradeného záväzku bola síce z účtu žalobcu odpísaná, avšak následne bola žalobcovi bankou vrátená) a ako neuhradený je aj vedený v účtovníctve. 42. Správca dane súčasne zistil, že žalobca v daňovom priznaní za rok 2017 odpočítal jednu štvrtinu zo straty za zdaňovacie obdobia 2010 až 2013 (celková výška vykázanej daňovej straty 120 315,73 €). Správca dane zistil, že žalobca za zdaňovacie obdobia 2010 až 2013 a za zdaňovacie obdobia 2014 a 2015 vykazoval kladný výsledok hospodárenia, a kladný základ dane. Žalobcovi tak v roku 2017 nevznikli podmienky na odpočet daňovej straty a o sumu 30 078,93 € upravil žalobcom vykázaný základ dane. Žalobca vo svojej argumentácii vychádza z účtovnej straty, ktorú je však potrebné odlíšiť od daňovej straty. V ust. definuje, čo je daňová strata, pričom ak sú zdaniteľné príjmy nižšie ako vynaložené daňové výdavky v príslušnom zdaňovacom období pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti, ide o daňovú stratu. Na zistenie daňovej straty platia ustanovenia až . Daňová strata za zdaňovacie obdobie sa zisťuje v daňovom priznaní, a to úpravou výsledku hospodárenia o položky zvyšujúce alebo znižujúce výsledok hospodárenia. Tvrdenie žalobcu o tom, že daňovú stratu predstavujú aj náklady, ktoré nie sú z pohľadu daňovo uznané, je v priamom rozpore s vyššie uvedeným ustanovením . Žalobca v podanej správnej žalobe zároveň nespochybnil zistenia daňových orgánov o tom, že za roky 2010 až 2016 vykazoval každoročne kladný základ dane.

43. Záverom správny súd konštatuje, že podstatou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) pokiaľ ide o dodania od spoločností AKYS, s.r.o. a PEJT,spol. s r.o., z ktorého dôvodu obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie ( v spojení s ods. 4 ). 44. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku. 45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ). 46. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.