Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

78P/213/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom C. A., D. E. F. G. H., D. nám.č .X, H. dieťa rodičov: F. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, H., a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J., t.č. K. X, H., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

II. Obidvaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Matka je povinná prispievať na výživu mal. A., nar. XX.X.XXXX mesačne výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona počnúc dňom X.XX.XXXX do budúcna, ktoré výživné je povinná zaplatiť vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. dieťaťa.

IV. Dlžné výživné za obdobie od X.XX.XXXX L. XX.X.XXXX v sume 272, 44 € je matka povinná zaplatiť otcovi mal. dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa X.XX.XXXX žiadal, aby súd zveril mal. A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že matka sa o maloletú nestará, počas pobytu otca v C. bola v starostlivosti starej matky, ktorá sa o maloletú starala až do príchodu otca z výkonu trestu odňatia slobody.

2. Matke maloletej návrh na začatie konania a poučenie o jej procesných právach a povinnostiach boli doručené postupom podľa ust. (ďalej len ) zverejnením oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, k návrhu sa matka nevyjadrila, pojednávania dňa XX.X.XXXX sa nezúčastnila. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky mal. dieťaťa v súlade s ust. .

3. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, lebo je to v záujme maloletého dieťaťa. Uviedol, že matka s rodinou nežije, opustila domácnosť, o dieťa sa nestará, starostlivosť o dieťa zabezpečuje iba otec.

4. Otec vo svojej výpovedi súdu uviedol, že s matkou dieťaťa nežijú spolu, neboli ani manželia. Predtým žili ako druh a družka a z tohto spolužitia sa narodila mal. A. dňa XX.X.XXXX. Pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, t.j. pred M. XXXX ešte bývali spolu s matkou a po ukončení výkonu trestu odňatia slobody ešte mal za to, že obnovia spolužitie, preto pôvodne podaný návrh zobral späť. Teraz žiada

znova podanému návrhu vyhovieť, žiadal zveriť mal. A. do svojej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Žiadal priznal minimálne výživné, nakoľko nepozná majetkové pomery na strane matky, nevie, či má nejaký príjem. Keď spolu bývali poberala dávky v hmotnej núdzi 92 €. Uviedol, že nie je evidovaný ani na úrade práce ani nie je zamestnaný. Chodí na brigády, denne vie zarobiť cez 70 €. Býva s maloletou v chatrči, postavený svojpomocne. Dcéra chodí na I. N. G. XX do X. O.. Učí sa dobre. Chodí aj do družiny do A. O.. Výdavky nemá ohľadne školy žiadne. Všetko dostáva v škole, aj pomôcky aj učebnice. Keď je chorá, tak jej kupuje vitamíny. Výdavky na mal. dcéru sú bežného charakteru. Nie sú v kontakte s matkou. Okrem mal. A. inú vyživovaciu povinnosť nemá.

5. Súd mal za preukázané, že matka do mesiaca M. XXXX poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 163 €. Naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na C. H. P. XX.X.XXXX L. XX.X.XXXX – vyradená pre nedostavenie sa na úrad bez vážnych dôvodov

6. Otec bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na C. H. od XX.XX.XXXX L. X.X.XXXX, vyradený pre nedostavenie sa na úrad bez vážnych dôvodov.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

10. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možností rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov.

12. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. 13. Vzhľadom na vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril mal. A. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výšku výživného súd určil s ohľadom na možnosti a schopnosti matky tak, že zaviazal matku na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t. j. v minimálnej výške, keďže na jej strane neboli zistené žiadne zárobkové ani majetkové pomery a možnosti, počnúc dňom X.XX.XXXX do budúcna, ktoré výživné je povinná zaplatiť vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. dieťaťa. Dlžné výživné za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX v sume 272, 44 € ( výška min. výživného mesačne v spornom období bola 38,92 eur, teda za 7 mesiacov po 38,92 eur spolu 272,44 eur) je matka povinná zaplatiť otcovi mal. dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

14. V súlade s ust. o trovách konania súd nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).

Účastníkom, ktorí sa svojho práva podať odvolanie voči rozsudku účinne vzdali, toto právo nepatrí.