Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_22C-64-2025.pdf
PDF · 105.64 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/64/2025
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. – B., E. F., v zast.: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: G. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 1.890,00 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.890,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.890,00 EUR od 28.03.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 31.07.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.890,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.890,00 EUR od 28.03.2024 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 05.06.2022 hráčsku zmluvu podľa ust. § 1746 odst. 2 zák. 89/2012 (platné znení občanského zákoníku), pričom podľa čl. 2 bodu. 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal odovzdávať žalobcovi finančnú odmenu vo výške 300,00 EUR, splatnú na jeho účet každý mesiac k 15. dňu v nasledujúcom mesiaci po dobu trvania zmluvy a súčasne podľa bodu 5, mesačnú variabilnú odmenu v maximálnej výške 100,00 EUR. Žalobca do dnešného dňa nedostal zaplatené za mesiac júl (300,00 EUR) a polovicu augusta (150,00 EUR). Súčasne, sa mu žalovaný zaviazal vyplatiť 16 % zo sumy 9.000,00 EUR, t. j. z finančnej odmeny za G. A. zo strany PL organizátorov, čo predstavuje sumu 1.440 EUR. K dnešnému dňu je mu z tohto titulu žalovaný dlžný sumu 1890,00 EUR (300,00 EUR+ 150,00 EUR + 1.440,00 EUR). Klient ukončil spoluprácu s klubom J. (žalovaným) dohodou zo dňa 17.08.2022. Žalovaný vo vzťahu so žalobcom vystupoval ako podnikateľ G. H., IČO: 50879812, miesto podnikania: H. B. XXXX/XX, XXX XX I., avšak ku dňu 18.01.2023 ukončil svoju činnosť ako podnikateľ. Činnosť podľa hráčskej zmluvy vykonával žalobca z domova, na vlastnom počítači, formou online tréningov a zápasov. Od pondelka do piatku prebiehali tímové tréningy spravidla štyri až päťkrát týždenne, pričom každý tréning trval približne tri až šesť hodín. V závere turnaja dosahovala denná časová náročnosť až dvanásť hodín denne. Počas víkendov sa konali turnajové zápasy, ktoré boli spravidla celodennou záležitosťou. Žalobca vykonával svoju činnosť na základe pokynov žalovaného. Žalovaný bol podľa ustanovenia „Práva a povinnosti Klubu“ hráčskej zmluvy jedinou osobou oprávnenou udeľovať hráčom pokyny týkajúce sa tréningov, turnajov a ďalších aktivít. Rozhodoval o tom, ktorých turnajov sa hráči zúčastnia, podpisoval za nich zmluvy s organizátormi, zabezpečoval administratívu, priebežne vyžadoval informácie o zápasoch a výsledkoch a hodnotil výkon hráčov. Komunikácia prebiehala denne prostredníctvom aplikácií Messenger a Discord, pričom hovory zvolával žalovaný. Riadiacu úlohu žalovaného potvrdzuje aj verejne dostupný podcast, v ktorom je žalovaný predstavený ako K. L. J. M. sám seba označuje za hlavného manažéra organizácie. Pokiaľ ide
o organizačné a administratívne záležitosti, tieto zabezpečoval výlučne žalovaný, vrátane podpisovania zmlúv s organizátormi turnajov a komunikácie s nimi. Žalovaný bol vlastníkom a prevádzkovateľom organizácie J., ktorú žalobca reprezentoval. Fakticky vystupoval vo vzťahu k žalobcovi ako nadriadená osoba. Bol to práve žalovaný, kto bol povinný vyplácať žalobcovi dohodnutú mesačnú odmenu, ktorá predstavovala základný príjem žalobcu a mala mu umožniť plnohodnotne sa venovať profesionálnej kariére hráča elektronických športov. Vzhľadom na to, že žalovaný, nereagoval na predžalobnú výzvu zo dňa 21.03.2024, sa žalobca rozhodol domáhať svojho nároku formou podania na súd.
3. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, sp. zn.: 29Up/714/2025 zo dňa 20. júna 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Voči uvedenému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor s vecným odôvodnením.
4. Žalovaný svoj odpor s vecným odôvodnením odôvodnil nasledovne. Žalovaný uviedol, že platobný rozkaz považuje za nedôvodný. Sám uvádza, že žalobca sa na svoju vlastnú žiadosť vzdal odmeny do výške 450,00 EUR, pretože chcel zmluvu ukončiť predčasne. Súčasne uviedol, že nárok na vyplatenie odmeny z G. A. bola žalobcovi prisľúbená od spoločnosti D. K. C..
5. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyzval na vyjadrenie žalobcu. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného (replika) okrem iného uviedol, že to bol práve žalovaný, ktorý emailom zo dňa 17.08.2022 uviedol, že má povolené komunikovať s iným tímom ohľadne jeho nového angažmánu a zároveň mu uviedol, že jeho prestupová hodnota je 300 eur vrátane toho, že po obdržaní celej čiastky zo strany PL organizátorov bude žalobcovi podľa dohody zaslaných 16 % z celkovej čiastky, ktorú žalovaný obdrží. Ukončenie spolupráce bolo nútené, súťažiaci nedostávali výplatu, finančnú odmenu a na základe predmetného emailu zo dňa 17.08.2022 dostali oznámenie, že si majú hľadať nový tím. Ani osobne, ani písomne sa žalobca nevzdal žiadneho nároku na vyplatenie finančnej odmeny či výhry. Skutočnosti uvádzané žalovaným sú vymyslené a slúžiace len na vykonštruovanú obranu, ktoré už použil v inom skutkovo totožnom prípade súťažiaceho a to D. N. v konaní vedenom pod Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18C/4/2023 v spojení s konaním na Krajskom súde v Trnava pod sp. zn. 21Co/30/2024. V spojitosti s čl. 8 bodu 5 Hráčskej zmluvy, ktorú žalobca predložil, platí, že v prípade ak dôjde k predčasnému ukončeniu Hráčskej zmluvy, a to výlučne z dôvodu výpovede tejto zmluvy klubom za porušenie zmluvných povinností zo strany hráča, môže Klub požadovať úhrady nákladov uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy, ktoré na O. vynaložil, a to za celú dobu trvania tejto zmluvy. K výpovedi O. zo strany klubu nedošlo. Bol to práve žalovaný, ktorý závažným spôsobom porušil zmluvné povinnosti obsiahnuté v čl. 2 bodu. 4 zmluvy, v zmysle ktorej sa zaviazal odovzdávať žalobcovi finančnú odmenu vo výške 300,00 EUR, splatnú na jeho účet každý mesiac k 15. dňu v nasledujúcom mesiaci po dobu trvania zmluvy a súčasne podľa bodu 5, mesačnú variabilnú odmenu v maximálnej výške 100,00 EUR. Žalobca do dnešného dňa nedostal zaplatené za mesiac júl (300,00 EUR) a polovicu augusta (150,00 EUR). Z uvedeného sú tvrdenia žalovaného neopodstatnené. Čo sa týka námietky žalovaného, že on nie je legitimovaný na vyplatenie uvedenej odmeny, žalobca zdôrazňuje nasledovné. Žalovaný v predmetnom emaili zo dňa 17.08.2022 nespomína žiadnu spoločnosť D. K. C.. Ide len o snahu vyhnúť sa plateniu dotknutej odmeny, ktorú takto vyhodnotil aj Okresný súd Trnava v spojení s Krajským súdom v Trnave vo vyššie uvedenom prípade. Pre lepší prehľad žalobca uvádza, že žalobu v inom konaní, podal D. N., ako bývalý súťažiaci v totožnom skutkovom prípade a tunajšiemu súdu bola doručená dňa 30.05.2023. Až v odvolacom konaní žalovaný predložil ako dôkaz tzv. zmluvu o prevode vlastníckeho práva k esportovému slotu, ktorá na podklade obsahu nemá dopad na skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom avšak žalobca týmto poukazuje na vierohodnosť dokumentu, keď zmluvnými stranami sú navonok dva rozdiele subjekty, avšak zastúpené tou istou osobou. Ak by žalovaný považoval predmetný dokument, za tak dôležitý dôkaz, predloží ho už v inom súvisiacom konaní (D. N.) na prvostupňovom súde. Žalobca vyjadruje podozrenie, že v danom prípade žalovaný, tzv. narýchlo vytvoril dokument potvrdzujúci jeho tvrdenia a tieto predložil súdu ako dôkaz. Skutočnosť o tom, že ide o špekulatívne konania žalovaného je zrejmá z to, že žalovaný mal darovať účasť v súťaži G. A. inej spoločnosti a to spoločnosti D. K. C., ktorá je navyše jeho spoločnosťou a ktorú si dal zapísať do anglického registra a nie s klubom, ktorý viedol na území Slovenskej republiky pod názvom B. J., ktorý prevádzkoval v rámci živnostenského oprávnenia a s ktorým mal uzatvorenú aj hráčsku zmluvu so žalobcom. Konanie žalovaného je účelové z dôvodu snahy vyhnúť sa plateniu a plneniu povinností vyplývajúcich z hráčskej zmluvy.
6. Následne Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.: 22C/64/2025-68 zo dňa 01. septembra 2026 vyzval na vyjadrenie žalovaného. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v súdom ustanovenej dobe nevyjadril.
7. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku: „odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“
8. Podľa § 273 Civilného sporového poriadku: „súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a a) v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.“
9. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku: „na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“
10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 341/2024 zo dňa 27. júna 2024 vyplýva, že: „požiadavka prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa § 274 Civilného sporového poriadku, ale aj na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie, plne zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa rozhodovacej praxe ústavného súdu (III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021). K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne súdne konanie preťahuje.“
11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Obdo/54/2022 zo dňa 20. decembra 2022, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 2/2023 platí, že: „formálne naplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie nepostačuje. Súd by mali skúmať aj materiálu podmienku, ktorou je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súdy by mali zohľadniť aj prípadnú procesnú aktivitu a vydať kontumačný rozsudok len v prípade, ak je nezáujem strany zrejmý.“
12. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 121/2021 zo dňa 27. júna 2021 vyplýva, že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu, pričom tento inštitút je v našom procesnom práve celkom novou konštrukciou, prostredníctvom ktorej sa vynucuje osobitná, určite nie nevyhnutná procesná aktivita strany spočívajúca v jej účasti na pojednávaní. Z konštrukcie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyplýva, že účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a žalobca môže svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký postup súdu, že žalobca nebude poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v prípade jeho nedostavenia sa na pojednávanie, či už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie pojednávania, súd vykoná pojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne rozhodne. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je nový a i preto určite nie neproblematický inštitút civilného procesu, ktorý vyžaduje iné ako paušálne používanie pri každom nariadenom pojednávaní. Osobná účasť žalobcu nie je nevyhnutným predpokladom úspechu každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie
sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu.“
13. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 354/2021 zo dňa 27. júna 2021, bodu 12 a 13. vyplýva, že: „rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.“
14. Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 2656/2012 zo dňa 07. mája 2012 vyplýva, že: „pri rozhodovaní o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku, by mal súd zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného. K vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne súdne konanie preťahuje.“
15. V intenciách zákonných ustanovení § 274 Civilného sporového poriadku v spojení s aktuálnou vyššie citovanou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike súd dospel k právnemu záveru, že sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku.
16. Pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, aby súd o nároku žalobcu mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 Civilného sporového poriadku. Prvou podmienkou je, že sa musí jednať o žalobu podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, ktorou je žaloba na plnenie. Druhou podmienkou je, že žalobca musí súdu navrhnúť vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku. Treťou podmienkou je, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Štvrtou podmienkou je, že v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Piatou podmienkou je, žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
17. V rámci svojej žaloby žalobca uplatňoval peňažný nárok na zaplatenie sumy v príslušnej výške, ktorá je bližšie uvedená a špecifikovaná v žalobe žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa jedná o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Len v prípade žalôb na plnenie podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku je možné vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 a § 274 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu prvá podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 Civilného sporového poriadku bola riadne splnená. Na prvom ako aj na druhom pojednávaní konanom dňa 25. júna 2026 žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku. Nakoľko rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku je možné vydať len na podklade návrhu žalobcu, uvedená druhá podmienka zo strany žalobcu bola riadne splnená a uvedený návrh žalobcu je prehľadne zaznamenaný v zápisnici z tohto pojednávania. Žalovaný bol na nariadený termín pojednávania riadne predvolaný, o čom má súd v spise vykázanú príslušnú doručenku o doručení predvolania na pojednávanie zo dňa 29.05.2026. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 30.05.2026, o čom má súd v spise založenú doručenku. Žalovaný mal z uvedeného dôvodu zachovanú päťdňovú lehotu na prípravu pojednávania v súlade s § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa na nariadený termín pojednávania riadne a včas nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a
v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Uvedené riadne vyplýva z predvolania na pojednávanie zo dňa 29.05.2026, kde je prehľadne zaznamenaná možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku. Okresný súd Trnava uvádza, že z dôvodu právnej istoty čakal približne 30 minút na žalovaného po úradnom začiatku pojednávania, kde v čase 13:29 hod došlo k opätovnému vyvolaniu veci za účelom zistenia, či sa náhodou medzi tým žalovaný na nariadený termín pojednávania nedostavil. Opätovným vyvolaním veci súd zistil, že žalovaný sa na nariadený termín pojednávania nedostavil. Súd v rámci návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku preskúmal došlé podania, či náhodou žalovaný nezaslal súdu krátko pred pojednávaním vážne dôvody, pre ktorý by sa nemohol zúčastniť nariadeného termínu pojednávania. Aj táto lustrácia v internom systéme konajúceho súdu zostala bezvýsledná. Uvedené je prehľadne zaznamenané v zápisnici z tohto pojednávania a na zvukom zázname. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností po dôkladnej právnej analýze dôvodov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 Civilného sporového poriadku súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 Civilného sporového poriadku.
18. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku: „odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“
19. Podľa § 2 odst. 1 Zákoníka práce platí, že: „závislou prací je práce, která je vykonávána ve vztahu nadřízenosti zaměstnavatele a podřízenosti zaměstnance, jménem zaměstnavatele, podle pokynů zaměstnavatele a zaměstnanec ji pro zaměstnavatele vykonává osobně.“
20. Podľa § 2 odst. 2 Zákoníka práce platí, že: „závislá práce musí být vykonávána za mzdu, plat nebo odměnu za práci, na náklady a odpovědnost zaměstnavatele, v pracovní době na pracovišti zaměstnavatele, popřípadě na jiném dohodnutém místě.“
21. Podľa § 109 odst. 1 Zákoníka práce platí, že: „za vykonanou práci přísluší zaměstnanci mzda, plat nebo odměna z dohody za podmínek stanovených tímto zákonem, nestanoví-li tento zákon nebo zvláštní právní předpis jinak.“
22. Z opisu rozhodujúcich skutočností a predložených listinných dôkazov vyplynulo, že činnosť žalobcu splnila všetky znaky závislej práce v zmysle § 2 odst. 1 Zákoníka práce a predložená profesionálna Hráčska zmluva zo dňa 05.06.2022 obsahovala všetky znaky pracovnej zmluvy v zmysle § 33 odst. 1 Zákoníka práce. Z uvedeného dôvodu žalobcom uplatnený nárok v civilnom sporovom konaní vyplýval z § 109 odst. 1 Zákoníka práce v spojení s časťou Hráčskej zmluvy (Prědmět smlouvy) upravujúcej nárok na finančnú odmenu. Nakoľko žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi mzdu / odmenu za vykonanú profesionálnu e-športovú činnosť, žalobcovi vznikol zákonný a zmluvný nárok na jej vyplatenie.
23. V zmysle záverov Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo 04.07.2017 platí, že: „zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov; ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. Zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy. Pokiaľ tieto závery dopadajú na prípady náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, o to viac sa vzťahujú na prosté nevyplatenie mzdy zamestnancovi zamestnávateľom vôbec alebo v správnej výške.“
24. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru, že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška ročne bola žalobcom správne určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády.
25. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
26. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
27. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
28. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
29. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
31. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
32. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku. 33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie okrem prípadu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) Civilného sporového poriadku). Odvolanie len z tohto dôvodu môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). Odvolanie je možné podať z tohto dôvodu v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Súd poučuje žalovaného v zmysle § 277 Civilného sporového poriadku, že ak z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) Civilného sporového poriadku, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.