Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 890,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -197 z 21. augusta 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Výrok I. rozsudku okresného súdu ostáva n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v prejednávanej veci) okresný súd vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 541,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 541,95 eur od 26.04.2014 do zaplatenia. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 21,68 %.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu dňa 01.08.2011 uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného účet. Dňa 19.04.2013 uzavreli aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou žalobca zriadil pre žalovaného limit vo výške 740,- eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 %. Keďže žalovaný limit prekračoval a tým zmluvu porušoval, žalobca dňa 14.04.2014 limit povoleného prečerpania znížil na 0,- eur. Od otvorenia po uzavretie účtu žalovaného, žalovaný realizoval na svojom účte viaceré kreditné a debetné operácie. Žalobca tvrdil, že žalovaná suma je rozdiel medzi týmito operáciami a predstavuje nepovolené prečerpanie, resp. debet, ktorý je úročený úrokom vo výške 28 %, a to odo dňa zatvorenia účtu žalovaného. Na takto zistený skutkový stav okresný súd aplikoval ustanovenia , , , , (ďalej len „“), ust. a , o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) a ustanovenia až 4, a (ďalej len „“) a ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Nárok uplatnený žalobou kvalifikoval ako nárok z platne uzavretej zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorú považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a z toho titulu ju podrobil preskúmaniu z pohľadu, či obsahuje zákonné náležitosti. V zmluve nebolo dohodnuté do akého času sa úver (prečerpané

peňažné prostriedky) má splatiť, preto považoval poskytnutý úver za úver, ktorý sa musí splatiť na požiadanie. Potom prihliadal na to, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, je v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), w) ZoSÚ dojednanie o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, o práve na odstúpenie od zmluvy a lehote, počas ktorej možno toto právo uplatniť. Tieto náležitosti sú pre informovanie spotrebiteľa rozhodné, aby mal predstavu o právnom vzťahu, do ktorého vstupuje. Listina, ktorú žalobca predložil, a to zmluva o povolenom prečerpaní (č.l. 63), tieto náležitosti podľa okresného súdu neobsahovala. Keďže ich absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, žalobcovi priznal nárok na zaplatenie reálne poskytnutých prostriedkov úveru, teda vo výške, v akej žalovaný skutočne úver čerpal nad rámec zostatku na svojom účte. Porovnaním kreditných a debetných položiek, ktoré vyčíslil žalobca, okresný súd ustálil, že rozdiel medzi nimi predstavuje sumu 890,85 eur. Keďže žalobca nemá nárok na poplatky a úroky, ktoré boli v rámci debetných operácií na ťarchu účtu žalovaného započítané, odrátal z tejto sumy úroky a poplatky spolu vo výške 348,90 eur. Na záver svojho rozhodnutia nad rámec dôvodov, pre ktoré ustálil, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je bezúročný a bez poplatkov uviedol, že žalobca len všeobecne odkazoval na sadzobník či úrokové sadzby. Niektoré typy transakcií boli dokonca uvedené len v skratkách a nebolo tak jednoznačne zrejmé, či ide o poplatok, resp. nárok z iného titulu. V takom prípade by uvedené vyhodnotil v prospech žalovaného spotrebiteľa. Okrem toho nemôže žalobca požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve, súhrn týchto poplatkov podstatne zvyšuje zaťaženie spotrebiteľa a vzhľadom na zásady spotrebiteľského práva nepostačuje pre ich platné dojednanie len ich zaradenie do sadzobníkov, resp. všeobecných obchodných podmienok. Ďalej okresný súd poukázal aj na to, že žalobcom uplatnený úrok vo výške 28 % ročne za dobu tvrdeného nepovoleného prečerpania svojou podstatou predstavuje úrok z úveru, ktorý nebol medzi stranami riadne dojednaný. Všeobecné obchodné podmienky žalobcu síce upravujú otázku nepovoleného prečerpania, avšak táto okolnosť nenahradzuje existenciu písomnej dohody zmluvných strán na úročením nepovoleného prečerpania. Takáto zmluvná podmienka vo všeobecných obchodných podmienkach je hrubo nerovnovážna v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná. Uviedol, že úrok 28 % ročne z dlžnej sumy pri nedovolenom prečerpaní bol už právoplatnými rozsudkami viacerých súdov vyhlásený z dôvodu neprijateľnosti za neplatnú zmluvnú podmienku, preto bolo povinnosťou žalobcu sa zdržať jej uplatňovania.

4. Úroky z omeškania okresný súd priznal odo dňa nasledujúceho po uzatvorení účtu žalovaného žalobcom, pri určení jeho výšky vychádzal z ust. Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a konštatoval, že žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne. O trovách sporu rozhodol v zmysle v spojení s 262 ods. 1 podľa toho, ako boli strany v spore úspešné.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s argumentáciou súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu náležitosti vyžadovaných v § 9 ods. 2 písm. f), w) a § 10 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Domáhal sa zmeny rozsudku okresného súdu tak, že jeho žalobe v časti, v ktorej bola okresným súdom zamietnutá, bude vyhovené. Žalobca citoval čl. III. písm. T. bod 13 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej „VOP“) tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktorý vymedzuje najmä dobu trvania zmluvy na dobu neurčitú a možnosť zániku zmluvy doručením odstúpenia od zmluvy bankou alebo klientom druhej zmluvnej strane. Ďalej odkázal na čl. III. písm. T. bod 14 VOP o povolenom prečerpaní, ktorý upravuje bližšie podmienky odstúpenia od tejto zmluvy. Poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroóvej, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Zároveň v tejto súvislosti uviedol aj znenie ust. , v zmysle ktorého je možnosť úpravy povinnosti zo zmluvy aj v obchodných podmienkach. Tvrdil, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ nemusia byť uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí jej neoddeliteľnú časť, medzi ktoré patria aj VOP

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. a od neho závislom výroku o trovách konania III. podľa , v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

8. Žalobca nenamieta spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý bol založený medzi ním a žalovaným uzavretím zmluvy o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na osobnom účte, ktorá podľa právnej úpravy v zmysle ZoSÚ musela obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Obligatórnou náležitosťou zmluvy je aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a je jednoznačné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu tieto náležitosti neobsahovala. Pokiaľ žalovaný ako spotrebiteľ mal byť o týchto náležitostiach informovaný vo VOP, podľa názoru odvolacieho súdu uvedené podmienky majú charakter formulárového dojednania a tieto skutočnosti sú tak zakotvené nie do individuálneho dokumentu, ale do dokumentu formulárovej povahy, vyhotoveného v nespočetných prípadoch, obsahujúceho iba zovšeobecnené údaje a informácie. Tento dokument nezohľadňuje individuálny charakter konkrétneho zmluvného vzťahu. Podstatné však je, že vnútroštátna právna norma - ZoSÚ výslovne ustanovila, že obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), w) tohto zákona, musí obsahovať zmluva. Vykonané dokazovanie preukázalo, že v zmluve tieto zákonom vyžadované náležitosti uvedené neboli, ich absenciu postihuje ust. § 11 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. b) ZoSÚ bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. V súhrne všetkých uvedených súvislostí tak odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za správny. Žalobca ako odvolateľ nenamietal matematické údaje ustálené súdom - súčet realizovaných kreditných a debetných operácií, tak za stavu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru je z dokazovania zrejmé, v akom rozsahu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi od neho prijaté finančné sumy. Rovnako v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie okresného súdu má oporu v aplikovanej procesnoprávnej úprave. Odvolací súd tak rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

9. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, naopak úspešnou stranou bol žalovaný, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani odvolací súd nezistil z obsahu spisu, že by mali žalovanému vzniknúť v súvislosti s vedeným odvolacím konaním nejaké trovy. Na tomto základe postupom podľa v spojení s odvolací súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )