Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/4/2026

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: MADERA s.r.o., so sídlom: Haniska 385, 044 57 Haniska, IČO: 52 714 764, právne zastúpený: JUDr. Michal Treščák ml., advokát so sídlom: Štúrova 17, 040 01 Košice, IČO: 35 555 823, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100230023/2026 zo dňa 16.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.02.2026, doručenou správnemu súdu v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) č. 103920541/2025 zo dňa 02.10.2025. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým tento podľa o správne daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 016 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2024, potvrdil.

3. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej aj ako „SSP“); svoj návrh odôvodnil nasledovne. Vzhľadom na zjavnú nesprávnosť postupu a rozhodnutí správcu dane a žalovaného, a aj vzhľadom na celkovú výšku vyrubenej dane za kontrolované obdobia január 2024 – jún 2024 v sume 11 046, 67 eur mal žalobca za to, že vo vzťahu k jeho aktuálnej podnikateľskej kondícii, nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby vyrubenú daň musel uhradiť pred rozhodnutím správneho súdu o podanej správnej žalobe, a tým ohrozil svoje podnikanie. Žalobcovi okrem napadnutého rozhodnutia, ktorým mu bola vyrubená daň vo výške 2 016 eur, bola z dôvodu neuznania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, daň za kontrolované obdobie vyrubená aj rozhodnutiami č. 1003920650 vo výške 1 970 eur, č. 103920821/2025 vo výške 1 121,67 eur a č. 103920962/2025 vo výške 1 489 eur. Žalobca je podnikateľom, ktorého predmet podnikania je predaj nábytku a bytových dekorácií. Ide o druh tovaru, ktorý nie je nakupovaný zákazníkmi pravidelne a vo veľkom množstve ako spotrebný tovar. Preto sa jeho podnikanie vyznačuje nestálosťou a striedaním lepších a horších období z hľadiska predaja a tržieb. V súčasnosti predaj nábytku u žalobcu zaznamenal zjavný pokles, čo je zrejme dopadom aj prebiehajúcej konsolidácie a značného zhoršenia celkovej ekonomickej situácie. Žalobcova finančná situácia mu momentálne nedovoľuje uhradiť vyrubenú daň bez toho, aby tým ohrozil ďalšie svoje fungovanie a najmä riadne plnenie svojich záväzkov voči zamestnancom a dodávateľom. Žalobca má toho času 10 zamestnancov a len na odvody v priemere mesačne vynaloží sumu 2 980 eur a na výplatu miezd sumu 5 296 eur. Na zabezpečenie prevádzky predajne nábytku sú každomesačné náklady vo výške 1 700 eur (nájomné) a ďalšie režijné náklady vo výške 1 200 eur. Len tieto základné

výdavky, ktoré musí žalobca nevyhnutne vynaložiť každý mesiac na to, aby mohla jeho prevádzka fungovať predstavujú spolu sumu 11 176 eur, čo bežne prevyšuje aj získané tržby. V prílohe súdu predložil výpis z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že priemerný zostatok na účte žalobcu za rok 2025 predstavoval sumu 8 072, 58 eur. Z toho je evidentné, že žalobca nemá momentálne príjmy, ktoré by mu postačovali na úhradu vyrubenej dane bez ohrozenia plnenia si svojich záväzkov a činnosti. Aj práve s poukazom na v žalobe namietanú nezákonnosť rozhodnutí vydaných v daňovom konaní žalobca považuje za nespravodlivé, aby ohrozil svoje podnikanie neodkladnou úhradou vyrubenej dane. Neuznanie nároku na odpočet DPH bez relevantných dôkazov a nevyhnutnosť bránenia sa ďalšími právnymi prostriedkami je už samo o sebe výrazným zásahom do práv žalobcu, preto je nevyhnutné predísť ďalším prípadným závažným ujmám spôsobeným nezákonným rozhodovaním. Ak sa žalobca dostane z dôvodu úhrady vyrubenej dane v celkovej výške 11 046, 67 eur do finančných ťažkostí a bude musieť obmedziť počet zamestnancov, či svoju prevádzku, táto ujma nebude neskôr odstrániteľná len tým, že neskôr bude správnym súdom napádané rozhodnutie zrušené a finančné prostriedky vrátené, čo môže trvať aj niekoľko mesiacov.

4. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril vo svojom podaní zo dňa 12.06.2026, doručenom správnemu súdu dňa 15.06.2026, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe vyššie uvedeného súdu navrhol, aby návrh žalobcu zamietol.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza teda do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho

preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V predmetnej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. Odkladný účinok správnej žaloby je mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Žalobca navrhol priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok z dôvodu výšky celkového vyrubeného rozdielu dane za predmetné kontrolované obdobia v sume 11 046,67 eur (v tu súdenej veci ide o sumu 2 016 eur) pričom ďalej svoj návrh na priznanie odkladného účinku dôvodil jednak predmetom podnikania, ktorý sa podľa jeho slov vyznačuje nestálosťou a striedaním lepších a horších období, ako aj mesačnými nákladmi a počtom zamestnancov; hypoteticky ďalšími finančnými ťažkosťami. Žalobca však súdu na podporu svojich argumentov ako dôkaz predložil len výpis z účtu; bližšie ale nešpecifikoval svoju majetkovú situáciu, neuviedol ďalšie ekonomické ukazovatele, na základe ktorých by si súd mohol vytvoriť obraz o ekonomickom stave spoločnosti ( zisk, aktíva, pasíva, vlastný kapitál, mieru zadlženosti, prípadne iných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku správnej žalobe). Žalobca neosvedčil, že ním uvedený negatívny následok skutočne hrozí a mal by na neho konkrétne, nielen hypotetické dopady.

15. Správny súd preto bez kvalifikovaných dôkazov len na základe tvrdení žalobcu nemal za dostatočne preukázaný tvrdený nedostatok finančných prostriedkov (výpis z účtu nie je dostatočným dôkazom na preukázanie komplexnej ekonomickej situácie), ani nevzhliadol dôvod uznať úhradu daňovej pohľadávky vo výške 2 016 eur, likvidačnou. Žalobca je ako podnikateľ povinný znášať podnikateľské riziko, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou.

16. Správny súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že dôkazné bremeno je v prípade návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, na ňom. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, ktorými túto hrozbu podporí.

17. Správny súd výšku rozdielu vyrubenej dane z pridanej hodnoty, ako ani argumenty žalobcu, či dôkaz, ktorými ich podporil (výpis z účtu) nevzhliadol takými, ktoré by dostatočne odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a teda z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu jeho práv, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, či finančnú škodu, alebo iný nenapraviteľný následok.

18. Záverom správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 z ktorého vyplynulo, že preukázanie hrozby je považované osobitnou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, a taktiež na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, podľa ktorých nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby.

19. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka, nie ako pravidlo, a to za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku spojeného s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

20. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu tretej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu v súlade s , zamietol.

21. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby, t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup súd preto ani nepristúpil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).