Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/19/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci maloletého dieťaťa: T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O. C. A., dieťa rodičov: matka: B.. T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, O. C. A., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospudka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, a otec: Q. B. Q. X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, O., za účasti navrhovateľky: O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, O., právne zast. JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Farská 50, Nitra, v konaní o návrhu na úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. - 99 zo dňa 21.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na úpravu styku s maloletou a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka - stará matka maloletej - podala dňa XX.XX.XXXX na súde návrh na úpravu styku s maloletou, tak, aby sa s ňou mohla stretávať každú párnu sobotu od XX. do XX. hodiny za prítomnosti matky bez toho, aby matka do priebehu styku neprimeraným spôsobom a bezdôvodne zasahovala. Uviedla, že má záujem o stretávanie sa s vnučkou, no matka jej to bezdôvodne odopiera, je však v záujme maloletej, aby rozvíjala vzťahy aj s rodinou z otcovej strany. Maloletá žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi z matkinej strany, pričom navrhovateľka svoju vnučku nemôže vidieť, čo je nespravodlivé.

3. Súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka jej starou matkou maloletého dieťaťa, a teda ju možno považovať za osobu blízku maloletej. Na základe rodičovskej dohody uzavretej v konaní je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec má uloženú vyživovaciu povinnosť a upravený styk, na ktorom ho sprevádza aj navrhovateľka. Stretávanie navrhovateľky s maloletou sa v súčasnosti buď vôbec nerealizuje alebo sa realizuje v obmedzenej miere a to kvôli pomerom v rodine, keď rodičia maloletej už spolu nežijú. Vzájomné vzťahy v rodine sú konfliktné a narušené. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa nie je možné vzhľadom na jeho útly vek. Medzi matkou a starou matkou, ale aj otcom prebieha konfliktná komunikácia, vznikajú napäté situácie pri vzájomnom stretnutí sa s maloletou, ktoré vyústia do slovnej potýčky a ostrej výmeny názorov.

4. Súd uviedol, že „po preskúmaní vyššie uvedených podmienok na úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkym príbuzným nemal v konaní preukázanú existenciu silnej citovej väzby medzi navrhovateľkou a maloletým dieťaťom, ktorej pretrhnutie v podobe neupravenia styku by bolo v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Maloletá T. je toho času v príliš útlom veku, táto si svojich blízkych ešte plne neuvedomuje a teda nie je možné aby maloletá neupravením styku utrpela citovú ujmu. Inak povedané, toho času medzi navrhovateľkou a maloletou neexistuje pevná a intenzívna citová väzba a absencia úpravy styku teda nemôže mať nateraz negatívny dopad na ďalší zdravý psychický a fyzický vývin maloletej. Ani rodinné pomery toho času je sú spôsobilé na úpravu styku dieťaťa s blízkou osobou, nakoľko pre útly vek maloletej je potrebná prítomnosť aspoň jedného z rodičov. Nepriateľská atmosféra medzi matkou a starou matkou nevytvára pre dieťa priaznivé podmienky na rozvoj rodinných vzťahov a je spôsobilá narušiť psychickú pohodu dieťaťa. Za osobu prítomnú pri styku s blízkou osobou nie je možné určiť ani otca maloletej, nakoľko tento sám plne nevyužíva styk v zmysle rodičovskej dohody. Na druhej strane je styk starej matky s dieťaťom zachovaný, ak prebieha za prítomnosti otca a za situácie, že tento využije čas určený súdom, nakoľko ho navrhovateľka sprevádza.

V závere je potrebné uviesť, že navrhovateľka podmieňovala ako deň a čas styku ten istý ako má nastavený otec. Sama pritom nevedela garantovať, že bude využívať určený deň, keďže stretávanie chcela spojiť aj so stykom otca. Pritom bolo jednoznačne preukázané, že otec využíva svoj styk minimálne a teda by sa potencionálny styk navrhovateľky stal skôr formálnou záležitosťou, kedy by bola obmedzovaná prevažne matka dieťaťa prípravou dieťaťa. Okrem toho ide o dieťa v tak útlom veku, že je nutná prítomnosť matky aj pri styku otca a nie to ešte za prítomnosti starej matky, ktorú v podstate vôbec nepozná. Nie je v záujme dieťaťa nechať ho v neprítomnosti matky s navrhovateľkou ako aj určiť v súčasnosti styk navrhovateľky za prítomnosti matky. Je skôr na mieste apelovať na otca aj zo strany navrhovateľky, aby využíval svoj rozsah styku v plnom rozsahu, vybudoval si dôveru matky a dieťaťa a tým získaval aj rodičovské zručnosti, aby sa v budúcnosti vedel postarať o maloleté dieťa bez prítomnosti matky, keďže v súčasnosti je maloletá naviazaná výlučne na matku (z dôvodu, že otec skoro vôbec nevyužíva styk) a tým by sa realizoval aj kontakt navrhovateľky s dieťaťom. Takto nastavený kontakt dieťaťa a starej matky by bol v najlepšom záujme dieťaťa, nakoľko by bolo odstránená konfliktná situácia medzi matkou a navrhovateľkou a nebol by ohrozený zdraví psychický vývoj dieťaťa. „

5. Súd ďalej uviedol, že v danom prípade nemožno nadradiť záujem navrhovateľky nad najlepší záujem maloletého dieťaťa, a preto návrh zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že vyhovie návrhu navrhovateľky. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie popisuje zistený skutkový stav, pričom súd uvádza, že zistil, že matka dieťaťa si starú matku v telefóne zablokovala a na predžalobnú výzvu nereagovala. Súd tiež zistil, že matka vyvolaním konfliktu v kaviarni zabránila starej matke styk s vnučkou. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že mu nie sú známe dôvody, pre ktoré by nemohol prebiehať styk vnučky so svojou starou matkou. Taktiež uviedol, že v spise sa nachádza komunikácia medzi starou matkou a matkou dieťaťa, ktorá dokumentuje záujem starej matky o dieťa. Napriek tomu v rozsudku súd uviedol, že nezistil naplnenie podmienok na úpravu styku maloletého dieťaťa so starým rodičom. Súd uvádza, že nemal za preukázanú citovú väzbu medzi maloletou a starou matkou a rozvíja úvahy, že stará matka by sa pravdepodobne na termíny nedostavovala rovnako ako otec. Uviedla, že ako stará matka je príbuznou maloletej a súd má prihliadať a vytvárať podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahov so starými rodičmi. Odôvodnenie súdu, že nie je v najlepšom záujme dieťaťa upraviť jeho styk so starou matkou, ktorá ho nemala možnosť vidieť prakticky od jeho narodenia, pretože tým nedôjde k narušeniu citovej väzby, pričom táto väzba sa nemala a nebude mať v dôsledku absencie styku možnosť vytvoriť, a teda ani nikdy sa nebude dať narušiť, je absurdný a nelogicky právny kolotoč. Uviedla, že rovnako za domnienku je potrebné považovať odôvodnenie, že stará matka mala možnosť zúčastniť sa stretnutí otca s dieťaťom a nevyužila to, pretože každý pokus o osobný kontakt starej matky s vnučkou skončil fyzickým napadnutím zo strany matky alebo privolaním polície je. Uviedla, že styk otca s dieťaťom je právom otca nie povinnosťou a jeho nevyužívanie nemôže mať právny dopad na styk iných osôb. Uviedla, že nie je zrejmé, ako súd dospel k tomu, že nie je v záujme maloletej upraviť styk so starou matkou. Uviedla, že každé dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie rodinných záväzkov. Navrhovateľka nedostala možnosť vytvoriť si citový vzťah k maloletej, maloletej nebolo umožnené babku spoznať, hrať sa s ňou, dostať od nej pohladenie, darček, ísť s ňou na prechádzku a podobne. Navrhovateľka prejavuje skutočný záujem o svoju vnučku, napriek ignorancii matky. Matka nepredložila žiaden presvedčivý argument

alebo dôkaz, prečo by nemal byť umožnený styk starej matky s vnučkou. Súd nevyhodnotil ďalší z vykonaných dôkazov a to súhlas otca so stretávaním sa maloletej s navrhovateľkou. Rodičovské práva patria nielen matke, ale obom rodičom. Nepochopiteľný a rozporuplný je aj postoj kolízneho opatrovníka, ktorý najskôr deklaroval, že nie sú mu známe žiadne prekážky pre úpravu stretávania a potom navrhol návrh zamietnuť údajne z dôvodu, že otec nevyužíva právo stretávania sa. Z rozhodnutia nie je možné zistiť nielen relevantný a pochopiteľný dôvod, pre ktorý bolo navrhovateľke odopreté vidieť svoje vnúča, ale nie je možné zistiť v čom má spočívať záujem dieťaťa nestretávať sa so svojou starou matkou.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu matka uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné. Súhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom že nebola medzi navrhovateľkou a vnučkou vytvorená taká väzba, ktorej udržanie by si vyžadovalo zásah súdu. Uviedla, že fyzické napadnutie zo strany matky nebolo nijakým spôsobom preukázané, naopak priestupkové konanie bolo nakoniec zastavené, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo preukázané.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

9. Z právnej úpravy aj judikatúry vyplýva, že úprava stretávania maloletého dieťaťa s blízkymi osobami nie je právom týchto blízkych osôb. Súd upraví stretávanie vtedy, pokiaľ to je potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Právna úprava teda nevychádza zo všeobecného predpokladu, že vždy je v záujme dieťaťa stretávať sa so svojimi blízkymi odlišnými od rodičov.

10. V zásade každý starý rodič môže byť pre svoje vnúča vzťahovým obohatením, zdrojom poučenia a inšpirácie, zároveň však v zásade každý starý rodič môže byť aj osobu komplikujúcou výchovu, môže do života dieťaťa vniesť zmätok a spochybnenie, a to nielen úmyselným konaním, ale aj podvedome. V takomto prípade (negatívne pôsobiaceho starého rodiča) nie je v záujme dieťaťa upraviť kontakt so starým rodičom.

11. Pre úpravu stretávania starého rodiča s vnúčaťom súdnym rozhodnutím je potrebné, aby bola preukázaná reálna a aktuálna potreba takejto úpravy, teda situácia, že k stretávaniu s blízkou osobou nedochádza a dieťa to pociťuje ako ujmu. V danom prípade k stretávaniu starej matky s vnučkou nedochádza, v konaní však naozaj nebolo preukázané, že je pre maloletú potrebnú potrebné takýto styk upraviť. Dôvodom nie je neexistencia vzťahu medzi starou matkou a vnučkou (v tomto odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou, že vzťah nemôže vzniknúť, pokiaľ neexistuje kontakt). Dôvodom podľa názoru odvolacieho súdu je skutočnosť, že pri preukázanej existencii konfliktných vzťahov medzi matkou a starou matkou nie je v najlepšom záujme dieťaťa styk vnučky so starou matkou upraviť. Pokiaľ je vzťah matky a starej matky konfliktný, bude to negatívne vplývať aj na maloletú a jej vývoj. Úprava stretávania sa dieťaťa s inými blízkymi osobami v zásade zasahuje do práva rodiča vychovávať dieťa podľa svojho názoru a presvedčenia, a aj preto potreba úpravy stretávania so starou matkou musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. V danom prípade nemožno konštatovať, že je proti záujmu maloletej a v rozpore s jej potrebou, že nebol upravený styk podľa návrhu navrhovateľky.

12. Odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie za nevyhnutný predpoklad riešenia do budúcna považuje normalizáciu vzťahu starej matky s matkou ako aj prehĺbenie vzťahu otca s maloletou. Pokiaľ by otec rozvíjal svoj vzťah s maloletou, nemalo by pre neho byť problémom dosiahnuť úpravu styku, ktorá by umožnila stretávanie navrhovateľky s maloletou v domácnosti otca a vytvorenie vzťahu medzi nimi.

13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane vecne správneho výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa spojení s .

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . Ustanovenie je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení . Ak ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z .

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).