Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-22-2026.pdf
PDF · 80.32 KB
Case nature
Subarea
5P/22/2026
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/X, D., t. č. E. C. XX/X, A., Rakúsko, dieťa rodičov matky: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX a otca: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/ X, D., t. č. E. C. XX/X, A., Rakúsko, o návrhu navrhovateľky K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/ X, D., t. č. E. C. XX/X, A., Rakúsko, na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc na konanie.
II. Konanie sa zastavuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 17.02.2026 domáhala zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, do ktorej bol maloletý zverený rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 3P/55/2011 – 53 zo dňa 14.07.2011, a zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Uviedla, že ona aj maloleté dieťa žijú od 25.06.2020 spolu s otcom maloletého dieťaťa na adrese E. C. XX/X, A., Rakúsko. Kvôli zdravotným problémom navrhovateľky, jej veku a vzhľadom na skutočnosť, že maloletý A. ukončil povinnú školskú dochádzku a ďalej nepokračuje v štúdiu, sa rozhodli presťahovať k otcovi dieťaťa.
2. Uznesením č.k. 5P/22/2026 – 10 zo dňa 06.05.2026 súd maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka – Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca (miestne príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí) na zastupovanie v predmetnom konaní, keďže v konaní môže dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom.
3. Dňa 06.05.2026 súd účastníkom konania a kolíznemu opatrovníkovi adresoval poučenie, že v predmetnom konaní postupuje podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/ 1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj Nariadenie). Právomoc súdu konať a rozhodnúť o návrhu týkajúcom sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu upravuje primárne ustanovenie čl. 7 ods. 1 uvedeného Nariadenia, podľa ktorého právomoc na konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností majú súdy členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Na základe navrhovateľkou uvedenej skutočnosti, že maloleté dieťa ku dňu podania návrhu žije viac ako pol roka aj s navrhovateľkou a jeho otcom v Rakúsku, kde aj naďalej plánuje žiť, má súd za to, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v Rakúsku, nie v Slovenskej republike, z ktorého dôvodu v zmysle čl. 7 Nariadenia nemá právomoc konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľky.
4. Súd účastníkov a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa poučil, že právomoc tunajšieho súdu v časti konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode môže byť založená aj podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu, najmä z dôvodu, že aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, dieťa malo predtým v Slovenskej republike obvyklý pobyt alebo je jej štátnym príslušníkom, b) účastníci konania, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností, výslovne prijali právomoc tunajšieho súdu a súd zaistil, že všetci účastníci boli poučení o svojom práve právomoc neprijať, c) výkon právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
5. Účastníkov a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa vyzval, aby, ak v predmetnej veci právomoc slovenského súdu prijímajú, oznámili túto skutočnosť súdu písomne v lehote 10 dní od doručenia poučenia, pričom v prípade, že právomoc výslovne neprijmú, bude mať súd za to, že právomoc neprijímajú. Účastníkov aj kolízneho opatrovníka informoval, že majú právo právomoc slovenského súdu neprijať (čl. 10 ods. 1 písm. b/, bod ii. Nariadenia).
6. Navrhovateľka aj otec maloletého dieťaťa právomoc slovenského súdu výslovne prijali podaniami zo dňa 16.05.2026, doručenými súdu 20.05.2026. Matka maloletého dieťaťa ani kolízny opatrovník sa v lehote stanovenej súdom na prijatie právomoci, ani do dnešného dňa nevyjadrili, teda právomoc súdu výslovne neprijali.
7. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v účinnom znení (ďalej aj CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 160 ods. 1 zák. č. 161/2015 z. z. Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 160 ods. 2 zák. č. 161/2015 z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
11. Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
12. Podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, aj vtedy ak sú splnené nasledujúce podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, i/ že aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; ii/ dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo iii/ dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.
13. Podľa čl. 18 Nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
14. Predtým ako súd pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie v danej veci. Právomoc súdov členských štátov Európskej únie vo veciach manželských a rodičovských práv a povinností upravuje Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj Nariadenie), ktoré má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľné.
15. Predmetná vec spadá pod pôsobnosť tohto Nariadenia ratione materiae, keďže v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. a/ sa Nariadenie uplatňuje v občianskych veciach týkajúcich sa a) rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva a b/ nadobúdania, výkonu, prenesenia, obmedzenia alebo odňatia rodičovských práv a povinností. Výkon rodičovských práv a povinností zahŕňa podľa čl. 1 ods. 2 písm. a/ Nariadenia aj opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom a podľa čl. 1 ods. 2 písm. d/ Nariadenia umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
16. Z čl. 7 ods. 1 Nariadenia vyplýva, že súdy členského štátu majú v zásade právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak má dieťa obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu dieťaťa (najmä v prípade jeho presťahovania do iného členského štátu) je prísne individuálne a závisí od skutkových okolností daného prípadu. Európsky súdny dvor vymedzil kritériá, na základe ktorých má súd riešiť otázku obvyklého pobytu dieťaťa vo svojich rozsudkoch C-523/07 a C-497/10 tak, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba zobrať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej alebo predškolskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
17. V predmetnom prípade maloletý A. B. C. nemal v čase začatia konania (dňa 17.02.2026, kedy bol súdu doručený návrh) obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky ale v Rakúskej republike, kde sa maloletý minimálne pol roka pred začatím konania aj s navrhovateľkou presťahoval, tu žil, žije aj v súčasnosti, a aj naďalej plánuje žiť, pričom na Slovensko sa už vrátiť nemieni. Táto skutočnosť bola potvrdená aj obsahom správy Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí zo dňa 25.03.2026. Je teda nepochybné, že podstatnú mieru začlenenia do rodinného a sociálneho prostredia mal maloletý už v čase začatie konania v Rakúsku. Preto v zmysle čl. 7 ods. 1 Nariadenia nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca.
18. Právomoc tunajšieho súdu na konanie o úpravu rodičovských práv a povinností mohla byť založená prijatím právomoci tunajšieho súdu podľa čl. 10 ods. 1 písm. a/ až c/ Nariadenia, ak by po začatí konania došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok tam uvedených, teda maloleté dieťa by malo vo vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že maloleté dieťa je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a všetci účastníci prijali právomoc súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a zároveň by to bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto podmienky založenia právomoci v predmetnom prípade splnené neboli. Nie všetci účastníci konania výslovne, tak ako to predpokladá čl. 10 písm. b/ bod ii./ Nariadenia, prijali právomoc súdov Slovenskej republiky. Matka maloletého dieťaťa ani kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní, sa na výzvu súdu nevyjadrili, pričom ich mlčanie nemožno považovať za výslovne vyjadrený súhlas s právomocou slovenských súdov. Okrem toho podľa názoru súdu nie je splnená ani tretia podmienka vyplývajúca z čl. 10 ods. 1 Nariadenia, a to, že právomoc slovenského súdu je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ako vyplýva z ods. 20 a 21 preambuly Nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti, tzn. že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý je schopný rýchlejšie a hospodárnejšie zabezpečiť zistenie aktuálne existujúcich pomerov a
spôsobu výkonu rodičovských práv, výsledky ktorého sú podstatné pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tunajší súd nemá právomoc na konanie a rozhodnutie v danej veci podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, a právomoc nebola založená ani podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia. Preto súd v súlade s čl. 18 ods. 1 Nariadenia ex offo vyhlásil, že nemá právomoc konať o návrhu navrhovateľky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenia maloletého A. B. C. do osobnej starostlivosti otca.
20. Právomoc súdu je jednou zo základných a neodstrániteľných podmienok konania a jej nesplnenie má za následok, že konanie musí byť zastavené. Z uvedeného dôvodu súd, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení § 160 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 2 CMP, konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého A. B. C. do osobnej starostlivosti otca, zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Rimavská Sobota ( § 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP )