Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-64-2026.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/64/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie 1.050,- eur, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2026 domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.050,- eur.
1.1 Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp/3/2025 o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnosti piatich zmluvných podmienok bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, a to rozsudkom zo dňa 24.02.2026, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2026. Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj len „PFZ“) za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. Na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku Slovenskej republiky (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme. Nárok ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve použil päť neprijateľných zmluvných podmienok a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva si uplatňuje PFZ vo výške 150,- eur. Za určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti požadovala sumu 300,- eur.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.
2.1 Žalovaný uviedol, že nie je jasné z čoho žalobkyňa vychádzala pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada od žalovaného sumu 1.050,- eur. Žalobkyňa výšku finančného
zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnila a ani v tomto smere nepredložila a nenavrhla žiaden dôkaz. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala nevyčísliteľné straty, ktoré utrpela.
3. Žalobkyňa v duplike uviedla, že výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Primeranosť sumy 1.050,- eur je vzhľadom najmä na postoj žalovaného, množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Symbolická suma PFZ niekoľkých desiatok eur predsa dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Preto požadovaná suma v minimálnej miere nepochybne napĺňa jednotlivé funkcie inštitútu. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil spôsobiť, porušením spotrebiteľského práva. Ďalším objektívnym kritériom by mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. PFZ vo výške 1 050,- eur je prinajmenšom primerané aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50.000,- eur), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Slovenská obchodná inšpekcia alebo Národná banka Slovenska. Vzhľadom na jednotlivé funkcie inštitútu PFZ a jeho účel, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred nečestnými dodávateľmi, tým že primeraným a najmä dostatočným spôsobom ich skrz finančnú sankciu príjmu k tomu, aby viac sa rovnakých a obdobných konaní nedopúšťali, resp. ich finančné zadosťučinenie má odradiť od nekalého konania, a zároveň vyjadrí aj dostatočné zadosťučinenie spotrebiteľovi za ujmu a príkorie zo strany dodávateľa.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov, zmluva o úvere), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5.1 Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.02.2026, č.k. 15Csp/3/2025-43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2026 určil, že:
- úver zo zmluvy o úvere č. 1687859308 zo dňa 11.2.2008 je bezúročný a bez poplatkov.
- zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 1687859308, zo dňa 11.2.2008 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve o úvere č. 1687859308, zo dňa 11.2.2008 v článku 4 -Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6], v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú, bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, že je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve o úvere č. 1687859308, zo dňa 11.2.2008 v článku 5 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.4], v znení: „ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve o úvere č. 1687859308, zo dňa 11.2.2008 v článku 5 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.6], v znení: „ Všetky
výdavky Banky spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu Klienta, pričom Klient súhlasí, že Banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky zo ZoÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve o úvere č. 1687859308, zo dňa 11.2.2008 v Článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
6. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva a povinnosti spotrebiteľov, obchodníkov a iných osôb pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „zmluva“) a v súvislosti s ňou,
Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z., Každý spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zák. č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.09.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (v súčasnosti § 3 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z. z.) pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. V prípade práva na PFZ nie je nevyhnutné, aby spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, postačuje samotné riziko vzniku ujmy v dôsledku porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
8. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15Csp/3/2025, v dôsledku čoho súd v právoplatnom rozsudku určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neprijateľnosť piatich zmluvných podmienok. Súd má teda za to, že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práv ako spotrebiteľa, základ nároku je daný.
9. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však PFZ nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán protiprávnemu konaniu. Súd pri svojom rozhodovaní vzal zreteľ na to, že nebolo preukázané, že by na strane žalobkyne vznikla ujma v podobe zmenšenia jej majetku, keďže úver nepreplatila alebo
uhradila sankcie z dôvodu jej omeškania. Rovnako nebolo zistené, že by voči žalobkyni bola aplikované ustanovenie o zrážkach zo mzdy, či rozhodcovská doložka alebo bola spôsobená ujma.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 300,- eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol aj rozsudok vydaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15Csp/3/2025, a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Výška PFZ sa stanovuje na základe voľnej úvahy s prihliadnutím najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva. Súd preto priznal žalobcovi za určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sumu 50,- eur, a za určenie neprijateľnosti jednej zmluvnej podmienky sumu 50,- eur s prihliadnutím aj na časový odstup od uzavretia zmluvy, a skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej na základe uvedených zmluvných podmienok vznikla nejaká majetková ujma. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 56/2017, z 08.02.2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností podstatných pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).