Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-24-2021.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39Csp/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpenom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 140,64 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,64 € od 18.03.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínacie konanie - (návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 14.04.2020 sp.zn. 34Up/75/2020), žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal platobným rozkazom na zaplatenie istiny 70,64 € a 70 € zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 140,64 € od 18.03.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 13.08.2020 platobný rozkaz. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk (adresát neznámy). Na návrh žalobcu bola dňa 03.02.2021 vec postúpená Okresnému súdu Bratislava V podľa § 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
2. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu č. U.. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. U. odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie/ zariadenia za kúpnu cenu uvedenú v dodatku/dodatkoch k zmluve/zmluvám s dohodnutou zmluvnou pokutou. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že vyššie uvedenými zmenami v dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 70.64 € porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve/zmluvám, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu/zmluvné pokuty spolu vo výške 70.00 €. Zmluvnú pokutu v sume 70,00 € si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č. U.. Žalobca pri uzatvorení Zmluvy sa dohodol so žalovaným , že počas doby platnosti dodatku k zmluve má žalovaný nárok na poskytnutie zľavy z výšky mesačného poplatku ktoréhokoľvek z účastníckych programov uvedených v čl. 1.1 Dodatku. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom 2.2. dodatku k zmluve, v ktorom bola dohodnutá vo výške 70.00 € a na základe pravidiel jej výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve 13.08.2018 do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným 08.09.2018. Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 15 mesiacov. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb, zmluvnej pokuty/zmluvných pokút predstavuje celkom sumu 140.64 €. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 18.03.2019. Žalovaný bol na zaplatenie dlhu vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby.
3. Na preukázanie skutkových tvrdení, žalobca založil do spisu listinné dôkazy a to: Výzvu na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby z 23.03.2020 (č.l. 8); Zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 13.08.2018 (č.l. 9-11); Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb z 09.08.2018 (č.l. 11-15); Faktúru č. XXXXXXXXXX z 24.09.2018 na sumu 49,30 € a faktúru XXXXXXXXXX z 24.08.2018 na sumu 32,64 € (č.l. 16-17); Pokus o pokonávku z 05.02.2019 (č.l. 18).
4. Žalovaný je na adrese hláseného trvalého pobytu neznámy. Súdu sa vykonaným šetrením nepodari lo zistiť adresu aktuálneho pobytu žalovaného. Žaloba s prílohami, poučením podľa § 292 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), výzva, aby sa k žalobe vyjadril, bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnením oznámenia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 18.03.2021. V zmysle § 116 CSP žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Súd vykonal na pojednávaní, v neprítomnosti strán sporu v súlade s § 180 CSP dokazovanie listinnými dôkazmi a ostatným spisovým materiálom tvoriacim obsah súdneho spisu. Podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.08.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi, fyzickej osobe, nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie verejných služieb účastnícky program „Go Europe 40 € za 25 €“. Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb z 09.08.2018 sa strany dohodli na zľave z výšky základného mesačného poplatku počas doby od nadobudnutia platnosti Dodatku do uplynutia 24 zúčtovacích období po uzavretí zmluvy. Cenové zvýhodnenie bolo žalovanému poskytované z dôvodu viazanosti po dobu 24 mesiacov. V prípade porušenia zmluvných povinností špecifikovaných v zmluve a dodatku k zmluve sa účastníci dohodli na zmluvnej pokute 70 €, pričom výška zmluvnej pokuty sa mala postupne znižovať podľa pravidiel uvedených v dodatku.
7. Z pokusu o pokonávku žalobcu, adresovaného žalovanému dňa 05.02.2019 vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 70,64 € a z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z neuhradených faktúr v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb a zmluvnej pokuty 70 € v zmysle dodatku k zmluve. Žalovaného vyzval dlh uhradiť v náhradnej lehote do 17.03.2019 v celkovej sume 150,64 € (istina 70,64 € + zmluvná pokuta 70 € + náklady na mimosúdne vymáhanie 10 €). Rovnako žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby listom zo dňa 23.03.2020. Žalovanému bol pokus o zmier a výzva zasielané na adresu trvalého pobytu. Žalovaný pohľadávku neuhradil. Žalobca žalobou uplatnil fakturovanú cenu za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu vyčíslenú podľa dodatku k zmluve.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, ....... 11. Podľa § 544 OZ - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
12. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ - (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 52 ods. 1 OZ - (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní verejných služieb - program „Go Europe 40 € za 25 €, z ktorého žalobca plnil poskytovaním verejných služieb žalovanému a žalovaný služby prijímal (t.č. XXXXXXXXXX). Dodatkom k Zmluve o poskytnutí verejných služieb sa žalobca zaviazal zabezpečiť žalovanému zľavy zo štandardných poplatkov za služby a iné benefity. Žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve zotrvá v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Porušením záväzku viazanosti podľa dodatku k zmluve je okrem iného nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Porušením záväzku viazanosti podľa zmluvy vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná podľa Čl. 2 bodu 2.2 písm. b) Dodatku k zmluve. Doba viazanosti začala plynúť uzavretím dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb od 09.08.2018. Žalovaný podľa žalobcom predložených dôkazov faktúr neuhradil mesačné vyúčtovacie faktúry, porušil zmluvnú povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb:
- faktúra č. XXXXXXXXXX z 24.09.2018 na sumu 49,30 €, splatnú 08.10.2018 - zľava z mesačného poplatku s DPH - 15 € (12,4999 € bez DPH);
- faktúra č. XXXXXXXXXX z 24.08.2018 na sumu 32,64 €, splatnú 07.09.2018 - zľava z mesačného poplatku s DPH 18,39 € (15,3225 € bez DPH). Žalovaný cenu služieb, iných poplatkov a zmluvnú pokutu, vyfakturovaných žalobcom nezaplatil.
15. Súčasťou záväzku žalovaného bola aj dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nedodržania minimálneho obdobia využívania služby - doby viazanosti. K porušeniu zmluvných povinností došlo nezaplatením vyúčtovacej faktúry za prvé obdobie a následne neuhradil ani ďalšiu vyúčtovaciu faktúru napriek skutočnosti, že služby prijímal. Žalovaný sa zaviazal v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá mala byť vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca za základ zmluvnej pokuty za benefity/zľavy poskytnuté žalovanému považoval sumu 70 €. Pohľadávka uplatnená žalobcom z titulu zostatku neuhradených faktúr za služby predstavuje istinu 70,64 €.
16. Súd žalobu ako dôvodne podanú uznal len v časti nároku žalobcu na cenu služieb a poplatkov vo výške 70,64 € spolu s úrokom z omeškania. Súd priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania so zaplatením splatných súm ceny za poskytnuté telekomunikačné služby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Výšku úroku súd stanovil v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
17. Na strane žalovaného sa v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa a tým v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, od ktorej žalobca odvíja svoje právo (Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách).
18. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona elektronických komunikáciách, je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ).
19. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
20. Nepochybne bolo právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem dátových služieb, tvoria bezpochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou. Aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 12, 18 až 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené
platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy opätovne aj so sadzbami DPH. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov. Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov. S poukazom na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v prvopočiatkoch si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia predmetného právneho úkonu takúto výšku výrazne prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 70 €, vychádzajúcej z neplatnej zmluvnej podmienky zamietol.
21. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní pomerný úspech 50,22 % a žalovaný 49,78% (50,22 - 49,78 = 0,44%). Súd vzhľadom na nepatrný úspech žalobcu v konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)