Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/39/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B., narodeného XX. XXXXXXX XXXX, C., D. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Zvolen, Námestie SNP 41, proti žalovanému mesto Banská Štiavnica, Banská Štiavnica, Radničné námestie 1/1, IČO: 00 320 501, zastúpenému advokátom JUDr. Františkom Vavráčom, Banská Bystrica, Horná 51, o zaplatenie 29.259,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 10. decembra 2025 č. k. -116, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 10. decembra 2025 č. k. -116 v časti výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.432,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 3.432,48 Eur od 19. apríla 2025 do zaplatenia (časť I. výroku) a v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 10. decembra 2025 č. k. -116 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.259,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 29.259,84 Eur od 19. apríla 2025 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (II. výrok). 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia 29.259,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 29.259,84 Eur od 19. apríla 2025 do zaplatenia podľa o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“). 1.1.1. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnych zmlúv zo 6. mája 2005 a 16. mája 2005 uzavretých s predávajúcimi (reštituentami) sa žalobca stal výlučným vlastníkom bytového domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v Banskej Štiavnici, na ul. E. F. XX, postaveného na pozemku - parcele ,,C“KN parc. č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. C. G., okres Banská Štiavnica (ďalej len „bytový dom“), pričom v súčasnosti je výlučným vlastníkom bytu č. 17, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu (ďalej len ,,byt “ alebo ,,byt č. 17), ktorý bol pridelený nebohej H. H., narodenej X. XXXXXXX XXXX, do osobného užívania rozhodnutím č. 1618/82/Mh, DaO z 3. septembra 1982. Žalobca dňa 16. februára 2012 podľa písomne vypovedal nájom bytu bez uvedenia dôvodu. Na základe doručenej výpovede dňa 28. februára 2013 uplynula 12-mesačná výpovedná lehota, pričom v čase plynutia výpovednej lehoty mala byť nebohej H. H. poskytnutá bytová náhrada, k čomu doposiaľ nedošlo.

1.1.2. Znaleckým posudkom I. G. J. č. 54/2025 bola stanovená suma mesačného nájomného za užívanie bytov v roku 2022 na sumu 928,98 Eur. Suma nájomného, ktorú žalobcovi uhrádzajú K. H., narodený XX. XXXX XXXX a J. H., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, za užívanie bytu, predstavuje sumu 175,32 Eur ročne. Žalobca sa žalobou domáhal plnenia ako náhrady rozdielu medzi sumou, ktorú mu nájomcovia uhrádzajú a sumou trhového nájomného, ktorá nie je menšia ako 928,98 Eur za obdobie od 1. augusta 2022 do 31. marca 2025, t. j. za obdobie 32 mesiacov. 1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z gramatického výkladu vyplýva, že ide o „výpočtový vzorec“, podľa ktorého je stanovená pri regulovanom mesačnom nájomnom fikcia jeho výšky stanovená podľa , v zmysle ktorého v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najneskôr s účinnosťou od 15. septembra 2011 o 20 % z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a v ďalšom prípade z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. Pri trhovom nájomnom, ktoré spravidla určuje znalec, bude takto stanovená výška východiskom pre určenie rozdielu s regulovaným mesačným nájomným, ktoré je vypočítané podľa fikciou. Dodal, že takto stanovená fikcia nemá žiadnu spojitosť so skutočnou výškou regulovaného mesačného nájomného, ktoré je platené v konkrétnom prípade. 1.2.1. Žalobca mal právo nájomné zvyšovať s poukazom na v rokoch 2011 až 2015. Ak tak neurobil, je to problém na jeho strane, pretože ak by tak bol urobil, tak by mal regulované nájomné v takej výške, v akej ho uvádza v . Podľa vyjadrenia žalovaného, ak si žalobca uplatnil regulované skutočné nájomné, tak by získal v prípade priznania nároku bezdôvodné obohatenie, pretože v nárok definuje ako rozdiel trhového nájomného a regulovaného nájomného podľa . Tento rozdiel bezdôvodného obohatenia by bol vo výške 3.432,48 Eur (výpočet: regulované nájomné podľa znaleckého posudku 3.900,- Eur a skutočne zaplatené regulované nájomné je 175,32 Eur ročne/14,61 Eur mesačne x 32 mesiacov = 467,52 Eur, rozdiel predstavuje 3.900,- Eur - 467,52 Eur, t. j. 3.432,48 Eur) v neprospech žalovaného. 1.3. Súd prvej inštancie po citácii , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“ alebo „CSP“), , , uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, L. M. E. F. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor, pre k. ú. C. G., obec C. G.. Vlastníkom bytového domu (vrátane bytu) sa žalobca stal na základe kúpnych zmlúv zo 6. mája 2005 a 16. mája 2005, ktorý predtým nadobudli reštituenti na základe dohody o vydaní veci v zmysle o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam (ďalej len ,,“). 1.3.1. Nesporným bol aj evidenčný zápis v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, kde bol byt pôvodne evidovaný ako byt č. 11 (list vlastníctva z 28. septembra 2015), následne došlo k jeho prečíslovaniu na byt č. 17 (list vlastníctva z 24. októbra 2019) a napokon bol byt č. 17 len na liste vlastníctva rozdelený a evidovaný ako byty č. 17, č. XX a č. 19 (list vlastníctva č. XXXX z 2. apríla 2025), pričom ide len o evidenčný zápis bez toho, aby došlo k akémukoľvek stavebno-technickému alebo inému zásahu do bytu č. 17. 1.3.2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že byt užívajú nájomcovia K. H. a J. H., ktorí platia za užívanie bytu nájomné ročne vo výške 175,32 Eur, t. j. 14,61 Eur mesačne, nakoľko žalovaný im doposiaľ nezabezpečil bytovú náhradu s tým, že žalobcovi patrí plnenie od žalovaného za obdobie od 1. augusta 2022 do 31. marca 2025. Výška trhového mesačného nájomného v sume 928,98 Eur bola určená znaleckým posudkom č. 18/2025 v spojení s doplnením znaleckého posudku č. 18/2025 pod č. 54/2025. 1.4. Sporným bola výška regulovaného mesačného nájomného a od neho odvíjajúca sa výška plnenia. 1.5. Z vyplýva povinnosť obce (žalovaného) zaplatiť prenajímateľovi (žalobcovi) sumu rovnajúcu sa rozdielu trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného vypočítaného podľa , a to až do poskytnutia bytovej náhrady nájomcom, pričom umožňoval prenajímateľovi jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne počas obdobia rokov 2011 až 2015. Za rok 2011 bolo možné zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné o 20 % z výšky nájomného a v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku.

1.5.1. Vo všeobecnosti platí, že ak právny predpis (v danom prípade ) používa slovo „môže“ (alternatívne „smie“ alebo „je oprávnený“), zvyčajne to naznačuje, že ide o možnosť, oprávnenie alebo diskrečné právo a nie o povinnosť. Subjekt, ktorému je toto právo priznané, má teda na výber, či danú možnosť využije alebo nie. 1.5.2. Pretože súd prvej inštancie nemal preukázané, že by došlo k jednostrannému zvýšeniu dohodnutého nájomného v zmysle až 3 , pri posúdení výšky regulovaného nájomného súd prvej inštancie vychádzal zo sumy, ktorú nájomcovia K. H. a J. H. žalobcovi pravidelne mesačne uhrádzajú, a to zo sumy 14,61 Eur. 1.6. K námietke žalovaného, že znaleckým posudkom č. 18/2025 vrátane jeho doplnenia č. 54/2025 bola určená výška regulovaného nájomného na sumu 3.900,- Eur, a preto ak bolo žalobcovi uhrádzané nájomné vo výške 14,61 Eur mesačne, t. j. 467,32 Eur za 32 mesiacov, rozdiel medzi týmito dvoma sumami vo výške 3.432,48 Eur je bezdôvodným obohatením, súd prvej inštancie uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú. 1.6.1. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa uhrádza rozdiel medzi trhovým mesačným nájomným a regulovaným mesačným nájomným vypočítaným podľa , ktorý hovorí o práve prenajímateľa jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné za obdobie rokov 2011 až 2015. Ak k jednostrannému zvýšeniu dohodnutého mesačného nájomného za obdobie rokov 2011 až 2015 nedošlo, vychádza sa z dohodnutej výšky mesačného nájomného, t. j. v tomto prípade zo sumy 14,61 Eur, preto žalobcovi prináleží plnenie ako rozdiel medzi trhovým mesačným nájomným a regulovaným mesačným nájomným, a to za uplatnené obdobie od 1. augusta 2022 do 31. marca 2025. 1.6.2. Trhové nájomné za obdobie od 1. augusta 2022 do 31. marca 2025 predstavuje sumu 29.727,36 Eur (928,98 Eur ako suma trhového nájomného určená znaleckým posudkom č. 18/2025 x 32 mesiacov) a regulované nájomné vypočítané podľa predstavuje sumu 467,52 eur (14,61 Eur x 32 mesiacov). 1.6.3. Pretože súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú, v celom rozsahu jej vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 29.259,84 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi trhovým mesačným nájomným za žalované obdobie od 1. augusta 2022 do 31. marca 2025 vo výške 29.727,36 Eur (928,98 Eur x 32 mesiacov) a regulovaným mesačným nájomným za žalované obdobie od 1. augusta 2022 do 31. marca 2025 vo výške 467,52 Eur (14,61 Eur x 32 mesiacov) podľa a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 29.259,84 Eur od 19. apríla 2025 (odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby) až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( veta prvá, v znení neskorších predpisov; ďalej len ,,OZ“ alebo ,, “). 1.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a , tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol v konaní plne úspešný. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.432,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 3.432,48 Eur od 19. apríla 2025 do zaplatenia (časť I. výroku) a do závislého výroku o trovách konania (II. výrok), žalovaný podal včas odvolanie. 2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , . 2.2. Poukázal na gramatický výklad , pričom sa jedná „výpočtový vzorec“, podľa ktorého je stanovená pri regulovanom mesačnom nájomnom fikcia jeho výšky stanovená podľa . Ide o blanketnú, resp. odkazujúcu právnu normu, pretože spojuje toto ustanovenie s konkrétnym identifikovaným ustanovením zákona, a tým vytvára fikciu výpočtu regulovaného nájomného. Nie je dôležité, akým spôsobom sa správal oprávnený subjekt pri zvýšení alebo nezvýšení dohodnutého mesačného nájomného, ale je dôležité, že podľa dispozície - normatívnej časti sa tak podľa výhodnosti správať mohol a mal. 2.2.1. Ak by bola správna interpretácia súdu prvej inštancie v rozsudku o tom, že rozhodujúce je, aké regulované nájomné bolo v skutočnosti vyplácané, tak odkazujúca norma by neodkazovala na iné ustanovenie zákona, ale by priamo definovala uplatňovaný nárok ako rozdiel trhového mesačného nájomného a „skutočne vyplateného mesačného nájomného“. Len takáto dispozícia by zodpovedala interpretácii a aplikácii súdu prvej inštancie v posudzovanom prípade. Toto však z aplikovanej normy nevyplýva.

2.2.2. Z gramatického výkladu je zrejmé, že pri trhovom nájomnom, ktoré určuje spravidla znalec, bude takto stanovená výška východiskom pre určenie rozdielu s regulovaným mesačným nájomným, ktoré je „vypočítané podľa § 4 ods. 1 zákona“ fikciou. Takto stanovená fikcia nemá žiadnu spojitosť so skutočnou výškou regulovaného mesačného nájomného, ktoré je platené v konkrétnom prípade. Nesprávne preto žalobca narábal s výškou regulovaného nájomného, ktoré je reálne v konkrétnej individuálnej situácii. Nesprávnosť je daná tým, že zákon stanovil fikciu v tomto výpočtovom vzorci, ktorá sa musí vypočítať podľa . Až takýto rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným je nárokom, ktorý je jednoznačne definovaný. 2.3. Podotkol, že pokiaľ v inom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. , ktoré sa týkalo nároku žalobcu voči žalovanému za obdobie od 1. decembra 2019 do 31. júla 2022 (vec je právoplatne skončená), bolo pri výpočte prihliadnuté na „skutočne vyplácané regulované nájomné“ bez bližšieho odôvodnenia, ide o záver arbitrárny, keďže nebol skúmaný vzájomný vzťah a . 2.4. Keďže žalobca nadobudol byt kúpnou zmluvou v roku 2005, mal právo nájomné zvyšovať podľa podmienok v rokoch 2011 až 2015. 2.4.1. Ak si žalobca uplatnil regulované skutočné nájomné, tak by získal v prípade priznania nároku bezdôvodné obohatenie, pretože v nárok definuje ako rozdiel trhového nájomného a regulovaného nájomného podľa . 2.4.2. Tento rozdiel bezdôvodného obohatenia by bol vo výške 3.432,48 Eur (výpočet: regulované nájomné podľa znaleckého posudku 3.900,- Eur a skutočne zaplatené regulované nájomné je 175,32 Eur ročne/14,61 Eur mesačne x 32 mesiacov = 467,52 Eur, rozdiel predstavuje 3.900,- Eur - 467,52 Eur, t. j. 3.432,48 Eur) v neprospech neho. 2.5. K trovám konania uviedol, že pri uplatňovanej sume 29.259,84 Eur by bol skutočný úspech žalobcu len 25.827,36 Eur, a tak žalobca by bol úspešný v rozsahu 76%. 2.6. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25.827,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,65% ročne zo sumy 25.827,36 Eur od 19. apríla 2025 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 76%.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že s podaným odvolaním v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné. 3.1. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne a právne správne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Pri rozhodovaní vychádzal z predložených dôkazov, ktoré hodnotil každý zvlášť, ale zároveň všetky vo vzájomnej súvislosti. 3.2. Pokiaľ žalovaný poukázal na právoplatne skončené konanie vedené súde prvej inštancie pod sp. zn. , žalovaný mal možnosť použiť opravný prostriedok. V intenciách (aj skoršieho rozhodnutia) je správne ustáliť sumu, ktorú má žalovaný uhradiť ako rozdiel medzi trhovým mesačným nájomným a regulovaným mesačným nájomným. 3.3. Pri ustálení sumy, ktorú mu je žalovaný povinný uhradiť, vychádzal z výšky mesačného regulovaného nájomného, ktorá mu je uhrádzaná zo strany nájomcov (14,61 Eur) a výšky mesačného trhového nájomného, ktoré bolo stanovené znaleckým posudkom (928,98 Eur), preto by mu mal žalovaný uhradiť rozdiel medzi týmito sumami, ktorý predstavuje mesačne sumu 914,37 Eur, a teda za 32 mesiacov súhrnne sumu 29.259,84 Eur (914,37 Eur x 32), ktorá je v súlade s . 3.4. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správny.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanom odvolaní. 4.1. Zotrval na tom, že v predchádzajúcom súdnom konaní sa jednalo o arbitrárny právny názor súdu prvej inštancie. 4.2. V posudzovanej veci je potrebné vychádzať z toho, aké je znenie právnej normy a nenahrádzať explicitné znenie právnej normy reálnym regulovaným nájomným. Ak z gramatického výkladu je záver jednoznačný s odkazom na konkrétnu normu zvyšovania nájomného, tak by sa z takejto normy malo vychádzať a nebrať do úvahy také skutočnosti, ktoré z normy nevyplývajú.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného považoval tvrdenia žalovaného v celom rozsahu irelevantné. 5.1. Zopakoval, že žalovaný mal možnosť v predchádzajúcom konaní podať opravný prostriedok. 5.2. Regulované nájomné nebolo určené fikciou, ale riadne dohodnuté medzi predošlým prenajímateľom, resp. prenajímateľmi a pôvodným nájomcom. Nejde o samovoľné určenie výšky nájomného, ale vychádza z predošlého stavu. Medzi vtedajšími prenajímateľmi (I. N. O., P. A. J. a Q. C., ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi obytného domu v roku 1992) a nájomcom H. H. bola zvýšená výška nájmu z pôvodných 204,- Kčs mesačne na sumu 440,- Kčs, čo v roku 2009 predstavovalo sumu 14,61 Eur. 5.3. V rámci vyjadrenia z 22. júla 2025 poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , v ktorých sa domáhal zvýšenia regulovaného nájomného, avšak uvedený nárok bol v celom rozsahu zamietnutý a bolo potvrdené regulované nájomné vo výške 14,61 Eur mesačne. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenia žalovaného, že neprejavil záujem o zvýšenie regulovaného nájomného. 5.4. V posudzovanej veci platí výpočtový vzorec podľa , a teda žalovaný je povinný uhrádzať rozdiel medzi trhovým mesačným nájmom a regulovaným mesačným nájmom vo výške 14,61 Eur.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v medziach daných a 380 , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku týkajúcej sa sumy 3.432,48 Eur s príslušenstvom (časť I. výroku) a v závislom výroku o trovách konania zrušil podľa a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

7. Odvolací súd konštatuje, že prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 29.259,84 Eur s príslušenstvom podľa , nakoľko žalobca dňa 16. februára 2012 podľa písomne vypovedal nájom bytu bez uvedenia dôvodu, ktorý bol pridelený nebohej H. H., narodenej X. XXXXXXX XXXX, do osobného užívania rozhodnutím č. 1618/82/ Mh, DaO z 3. septembra 1982 s tým, že žalovaný nebohej H. H. neposkytol bytovú náhradu. Aktuálne v byte bývajú už len plnoleté deti nebohej H. H. (K. H. a J. H.), ktoré s ňou bývali v byte a uhrádzajú žalobcovi regulované mesačné nájomné vo výške 14,61 Eur.

9. V posudzovanej veci žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil správny predpis, t. j. , avšak nesprávne interpretoval ustanovenie

10. ,,Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.“ [viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 22. júna 2017 sp. zn. ].

11. Podľa ak obec neposkytne bytovú náhradu podľa odsekov 1 až 3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa rozdielu trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného vypočítaného podľa až do poskytnutia bytovej náhrady; povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento nárok si uplatní prenajímateľ od obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku.

11.1. Podľa v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembra a) v roku 2011 o 20 % z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku.

12. Odvolací súd konštatuje, že po účinnom skončení nájomného vzťahu výpoveďou nebohá nájomníčka H. H. spolu s deťmi užívala byt. V období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2025 užívajú byt deti nebohej nájomníčky H. H. (K. H. a J. H.), nakoľko v zmysle nie sú povinní vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, pokiaľ im nie je poskytnutá bytová náhrada zabezpečovaná žalovaným.

13. Odvolací súd uvádza, že žalobca v pozícii prenajímateľa bol oprávnený nájomné jednostranne zvyšovať podľa , a to v roku 2011 o 20 % z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti a v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku, avšak zo strany žalobcu nedošlo k využitiu zákonného oprávnenia na jednostranné zvýšenie nájomného podľa , a tak zo strany nájomníkov bytu ani nemohla byť podaná žaloba podľa .

14. Podľa názoru odvolacieho súdu z ustanovenia vyplýva, že ak obec neposkytne bytovú náhradu ( až 3 ), obec každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa rozdielu trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného vypočítaného podľa až do poskytnutia bytovej náhrady, a to bez ohľadu na to, že prenajímateľ (žalobca) nevyužil svoje zákonné oprávnenie na jednostranné zvýšenie nájomného podľa

15. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku týkajúcej sa sumy 3.432,48 Eur s príslušenstvom (časť I. výroku) a v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) zrušiť podľa a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v súlade s s tým, že súd prvej inštancie prihliadne na rozdiel trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného vypočítaného podľa , a to bez ohľadu na to, že prenajímateľ (žalobca) nevyužil svoje zákonné oprávnenie na jednostranné zvýšenie nájomného podľa , pričom rozhodne, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 3.432,48 Eur s príslušenstvom. 16.1. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s s tým, že svoju pozornosť zameria na presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa v potrebnom rozsahu vysporiada i so všetkými právne relevantnými námietkami strán sporu.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania ( ).

19. Odvolaním nenapadnutá časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie (časť. I. výroku) zostala nedotknutá ( ).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.