Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-60-2026.pdf
PDF · 114.28 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/60/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členiek senátu JUDr. Márie Benkovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky C. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX a otca C. F. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, G. v konaní o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/176/2025-110 zo dňa 26.2.2026, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú dcéru.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 11P/49/2017 – 514 zo dňa 10.03.2020 vo výroku o výživnom k mal. A. B. tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletú A. zo sumy 130 Eur na sumu 230 Eur, ktoré výživné bude platiť vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 08.10.2025 opakovane do budúcna.
II. Dlžné výživné za obdobie od 08.10.2025 do 31.03.2026 vo výške 577,42 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj rodičov. Výšku nákladov na maloletú A. ustálil minimálne vo výške 400 eur mesačne, pričom prihliadol na podiel matky na výživnom zodpovedajúcom osobnej starostlivosti o dieťa. Príjem otca ustáli vo výške 1700 eur, z ktorého vychádzal pri zvýšení jeho vyživovacej povinnosti.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku. Zároveň požiadala o doklad vykonateľnosti rozsudku, až do rozhodnutia o jeho odvolaní. V prvom rade poukázala na to, že rozsudkom Mestského súdu Košice pod sp. zn. 79Ps/9/2023 bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a to v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami presahujúcimi 20 eur týždenne. Napadnutý rozsudok mu ukladá platiť mesačne 230 eur výživné a uhradiť 577,42 eur dlžné výživné. Uvedenú povinnosť nie je možné splniť bez porušenia citového rozsudku. Zároveň namietal, že súdom bol vylúčený z konania jeho súdom ustanovený opatrovník, pričom konanie o výživnom sa týka oblasti v ktorej má obmedzenú spôsobilosť. Otec ďalej namietal, že súd nesprávny vypočítal jeho mesačný príjem z prenájmu vo výške 540 eur, hoci reálny príjem je vo výške 350 eur a z tejto sumy odvádza daň 34 % štátu. Percentuálny výpočet výživného je postavený na nesprávnom základe. Otec ďalej namietal, že v konaní došlo k viacerým procesným aj vecným pochybeniam, ktoré mali priamy vplyv na výsledok rozhodnutia. V prvom rade ho súd nevyzval na vyjadrenie k návrhu matky, čím mu znemožnil uplatniť jeho procesné práva. Ide o porušenie zásady kontradiktórnosti, zásady rovnosti účastníkov konania a povinnosti súdu zistiť skutočný stav veci. Tento postup predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Matka počas celého konania nepredložila jediný dôkaz o tvrdených výdavkoch na maloletú A., pričom súd tieto výdavky akceptoval, aj keď ide o nepodložené sumy. Poukázala na rozpory v tvrdeniach matky o výdavkoch na stravu, kde pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie sú cca 200 eur, zatiaľ čo na pojednávaní uviedla, že strava pre jednu osobu je 200 eur mesačne. Navyše je nesporné, že maloletá sa stravuje v škole za 6,30 eur mesačne, čím je matkino tvrdenie o výdavkoch na stravu vo výške 200 eur mesačne nepravdivé. Otec namietal aj postup kolízneho opatrovníka, ktorý nevykonal pohovor s maloletou, nepreveril sociálne pomery dieťaťa, nepreveril pomery otca, nevyhodnotil životnú úroveň domácnosti matky a neuviedol, že otec so zvýšením výživného nesúhlasí. Správa je podľa neho jednostranná, neúplná a neobsahuje žiadne nové zistenia. Súd zároveň nesprávne prebral skutkové zistenia z iného konania (o výživnom pre plnoletého syna), hoci ide o úplne odlišný predmet konania, iné dôkazy a iné právne kritériá. Takýto postup je v rozpore so zásadou samostatností konaní a so zásadou koncentrácie konania. Ďalej poukázala na to, že súd ignoroval relevantné skutočnosti na strane otca, jeho dlhodobú PN, zdravotný stav, zvýšené náklady na stravu súvisiace s jeho diagnózou, obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, splátky rodine, ako aj preukázané dobrovoľné príspevky nad rámec výživného vo výške 1300 eur. Súd nesprávne aplikoval odporúčaciu Metodiku Ministerstva spravodlivosti, ktorá nie je záväzná a možno ju použiť len v prípade, ak sú preukázané skutočné potreby dieťaťa a reálne pomery rodičov, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Matka uplatnila výdavky na maloletú dcéru, ktoré sú nadhodnotené. Otec taktiež namietal, že súd ignoroval sociálny štandard dieťaťa a domácnosti matky. Maloletá je podľa jeho pozorovaní vždy primerane a kvalitne oblečená, používa moderné technológie, matka jazdí na luxusnom novšom aute a domácnosť pôsobí materiálne zabezpečená. Z uvedeného vyplýva, že maloletá žije v nadštandardných sociálnych a majetkových pomeroch, ktoré sú v priamom rozpore s tvrdeniami maty o finančnej tiesni. Matka žije spolu so súčasným manželom v spoločnej domácnosti od Vianoc 2022 v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej manžela. Matka uviedla ako výdavok splátku hypotéky vo výške 200 eur mesačne, čo je podľa otca nepravdivý údaj, keďže hypotéku spláca výlučne jej manžel, ako vlastník nehnuteľnosti. Maloletá dcéra a jej brat disponujú modernými technológiami vyššej cenovej kategórie, mobilnými telefónmi, notebookmi a tabletmi. Z uvedeného vyplýva, že matka žije v nadštandardných sociálnych a majetkových pomeroch, ktoré jej umožňujú zabezpečiť podstatnú časť potrieb maloletého dieťaťa aj bez neprimeraného zvyšovania výživného zo strany otca. Otec poukázal na to, že on navrhoval zvýšenie výživného zo sumy 130 eur na sumu 170 eur mesačne. Uvedenú sumu zvolil tak, aby neprekročil zákonný limit 20 eur týždenne a zároveň, aby si ponechal finančnú rezervu 40 eur pre druhé prebiehajúce konanie o zvýšenie výživného na plnoletého syna. Namietal skutočnosť, že matka na informačnom stretnutí rodičov navrhla zvýšenie výživného na sumu 200-220 eur, súd napriek tomu zvýšil výživné na sumu 230 eur, teda súd prekročil návrhu matky. Otec ďalej
doplnil, že po vyhlásení rozsudku nastala podstatná zmena pomerov na strane matky, ktorá má priamy vplyv na výšku výživného. Matka po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila do zamestnania a v rámci svojho pracovného pomeru využíva služobné motorové vozidlo, ktoré používa na prepravu detí do školy, čím zanikli všetky náklady na dopravu detí. Služobné motorové vozidlo zároveň predstavuje nepeňažný benefit, ktorý zvyšuje disponibilný príjem matky. Otec vo svojom odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne aby rozhodol tak, že zmení rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 11P/49/2017-514 zo dňa 10.3.2020 vo výroku o výživnom k maloletej A. B. tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletú A. zo sumy 130 eur na sumu 170 eur mesačne, ktoré bude otec platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia otcovi. Dlžné výživné sa neurčuje. Do právoplatného rozhodnutia o odvolaní zostáva v platnosti pôvodná výška výživného určená rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 11P/49/2017 vo výške 130 eur mesačne.
7. Otec v doplnení odvolania uviedol, že po nahliadnutí do súdneho spisu dopĺňa svoje odvolanie o skutočnosť, že postupom súdu prvej inštancie bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý proces z dôvodu, že mu nebolo doručené podanie matky zo dňa 5.2.2026, ktoré obsahovala nové skutočnosti a nové údaje o výdavkoch. Uvedeným postupom mu bolo znemožnené pripraviť sa na nové tvrdenia, vyjadriť sa k nim, spochybniť rozpory v údajoch matky, navrhnúť dôkazy, uplatniť svoje procesné práva. Otec v podaní matky rozporoval to, že matka výdavky na vlastné náklady uvádza vo výške 200 eur mesačne, pričom zhruba rovnaké výdavky na maloletú dcéru uvádza vo výške 300 eur mesačne, pričom dcéra má v škole obedy zadarmo. Poukázal aj na to, že náklady na plnoletého syna matka uvádza vo výške 370 eur mesačne. Uvedené tvrdenia matky, sú podľa neho, účelové, nevierohodné a odporujú realite. Otec navrhol doplniť dokazovanie potvrdením zamestnávateľa matky o jej nástupe do práce po rodičovskej dovolenke, potvrdením o používaní služobného motorového vozidla na súkromné účely, výplatné pásky matky po nástupe do práce, dôkazy o tom, že náklady na dopravu detí prestali existovať, dôkaz o znížení rozsahu osobnej starostlivosti matky po nástupe do práce.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s jeho návrhom na odklad vykonateľnosti rozsudku. Obmedzená spôsobilosť na právne úkony otca sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. Vylúčenie jeho opatrovníka zo súdneho konania považuje za správne a nepovažuje to za procesnú vadu. K tvrdeniu otca o nesprávnosti určenia jeho príjmu uviedla, že dvojizbové byty na Krosnianskej ulici sa pohybujú od úrovne 550 eur, teda tvrdenie otca o prenájme zariadeného trojizbového bytu za 540 eur je nedôveryhodné. Má za to, že potenciálny príjem otca je oveľa vyšší ako deklarovaný súčasný príjem. Otec pracuje v rodinnej firme, z ktorej príjmy sa nedajú zdokladovať, podozrivo nízka cena za prenájom bytu, ktorá môže byť vyššia a myslí si, že zdravotný stav otca mu dovoľuje pracovať na 100 %. K novým skutočnostiam po vyhlásení rozsudku uviedla, že súd nemal možnosť zohľadniť jej nástup do práce, pretože súdne pojednávanie prebehlo niekoľko týždňov predtým ako došlo k jej nástupu do práce. Jej zvýšený príjem zároveň neznamená dôvod na to, aby sa otec nepodieľal vo vyššej miere na výživnom svojich detí. Matka ďalej poukázala na to, že z odvolania otca jasne vyplýva, že oveľa viac ako maloletá dcéra ho zaujímajú jej majetkové pomery. Doplnila, že rodinný dom v ktorom bývajú je vo výlučnom vlastníctve jej manžela. Finančné prostriedky, ktoré jej boli vyplatené v rámci vyporiadania BSM boli použité v rámci výstavby domu, pričom vzhľadom k cenám stavebných materiálov nepredstavovala jej investícii veľký podiel na celkových nákladoch na výstavbu. Ako manželka je spoludlžníka hypotéky a teda sa podieľa na jej splácaní. Vozidlo, ktoré otec uvádzal je taktiež vo vlastníctve jej manžela. Uviedla, že aj keď jej sociálne a majetkové pomery dovoľujú zabezpečiť časť potrieb maloletej, nemení to nič na tom, aby sa otec podieľal vo vyššej miere na vyživovaní detí, keďže sa o deti reálne nestará, výživné je jedná forma, ktorou sa podieľa na ich starostlivosti. Matka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
9. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že nesúhlas matky s jeho návrhom na odklad vykonateľnosti rozsudku neobstojí, pretože sa to neposudzuje podľa subjektívnych pocitov účastníka konania, ale podľa § 373 CSP, teda podľa toho, či hrozí nenahraditeľná alebo ťažko napraviteľná ujma. Vzhľadom na to, že nemôže samostatne disponovať s finančnými prostriedkami z dôvodu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, je riziko takejto ujmy zrejmé. Taktiež tvrdenia matky, že obmedzená spôsobilosť sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť, je podľa neho nesprávne. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa vzťahuje na všetky právne úkony pri ktorých je potrebné chrániť osobu pred neprimeranými finančnými záväzkami, kde patrí nepochybne aj výživné, keďže ide o právny úkon s finančným dopadom. Tvrdenia matky o jeho vyššom príjme sú len dôsledkom procesného pochybenia
súdu prvej inštancie, ktorý neoboznámil účastníkov konania s dôkazmi, ktoré predložil a tým porušil zásadu kontradiktórnosti konania. Tvrdenia matky o podozrivo nízkom nájomnom, nedokladovateľných príjmoch z rodinnej firmy a jeho zdravotnom stave, sú založené len na osobných dojmoch matky. matka o tom nepredložila jediný dôkaz. Otec opakovane zdôraznil, že matka na strane matky došlo k výraznej zmene pomerov po vyhlásení rozsudku, keďže po rodičovskej dovolenke nastúpila do práce. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 4 zákona o rodine, podľa ktorého sa pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliada na rozsah osobnej starostlivosti o dieťa. Ak sa rozsah osobnej starostlivosti matky znížil a zvýšil sa jej príjem, ide o dve významné zmeny pomerov, ktoré musia byť pri určovaní výživného zohľadnené. V ďalšom otec upriamil pozornosť na to, že matka je spoludlžníčkou hypotéky na rodinný dom, ktorý nevlastní, teda dobrovoľne prevzala na seba majetkové riziká bez toho, aby nadobudla akýkoľvek majetok. Z vyjadrení matky, vyplýva, že životná úroveň domácnosti v ktorej žije maloletá je výrazne vyššia, než uvádzal vo svojom odvolaní. Otec zotrval na svojom odvolacom návrhu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom vo výroku I., ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca na sumu 230 eur mesačne a výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd určil dlžné výživné za obdobie od 8.10.2025 do 31.3.2026 vo výške 577,42 eur, ktoré je otec povinný uhradiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho príjmy a odôvodnené potreby maloletej dcéry a sociálne a majetkové pomery matky, ktorej bola maloletá dcéra zverená do osobnej starostlivosti a tým dospel k neprávnym skutkovým záverom pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti k maloletej dcére.
16. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd prvej inštancie.
17. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec teda v podstate vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
18. Otec vo svojom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie porušenie práva na spravodlivý proces a zásady kontradiktórnosti konania. Poukazoval na to, že mu nebol doručený návrh matky na vyjadrenie, ani podanie matky zo dňa 5.2.2026, ,u ktorým sa nemal možnosť vyjadriť. Odvolací súd túto námietku otca posúdil ako nedôvodnú. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že matka podal návrh na zvýšenie výživného dňa 8.10.2025, ktorý bol otcovi doručený spolu s prílohami dňa 6.11.2025. Dňa 27.11.2025 sa konalo informatívne stretnutie rodičov, kde obaja rodičia popísali podrobne svoje príjmy a výdavky. Matka písomným podaním zo dňa 5.2.2026 doplnila svoje príjmy a výdavky len o údaje týkajúce sa jej výdavkov, čo následne podrobne popísala na pojednávaní dňa 26.2.2026 a boli aj súdom oboznámené. Otec na tomto pojednávaní mal možnosť sa vyjadriť k všetkým výdavkom a príjmom uvádzaným matkou, pričom nežiadal o odročenie pojednávania alebo doplnenie dokazovania. V uvedenom procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý proces.
19. Otec zároveň namietal, že jeho procesné práva boli porušené tým, že súd nepripustil účasť jeho opatrovníka v konaní. Vychádzajúc z rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 79Ps/9/2023-227 zo dňa 1.4.2025 otec bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu udeľovania informovaného súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo všetkých jej formách, na umiestnenie v zariadení sociálnych služieb, na všetky formy nakladania s nehnuteľnosťami a na prijímanie a nakladania s finančnými prostriedkami presahujúcimi sumu 20 eur týždenne. Otec nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v konaní pred súdmi, z čoho jasne vyplýva, že nebol dôvod, aby ho v konaní pred súdom zastupoval jeho opatrovník.
20. Odvolací súd vo vzťahu k zvýšenie vyživovacej povinnosti otca poukazuje na to, že súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
21. Na druhej strane na základe podaného návrhu matky na zvýšenie výživného bolo potrebné zaoberať sa aj odôvodnenými potrebami maloletej dcéry, či došlo k ich zmene od posledného rozhodnutia súdu o výžinom. Bolo skutočne preukázané, že maloletá nastúpila do 1. ročníka základnej školy, s čím súviseli zvýšené náklady matky na zakúpenie školských pomôcok. Je predpoklad, že náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa budú rásť, čo je samozrejmé pri nástupe dieťaťa na povinnú školskú dochádzku.
22. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného porovnal pomery na strane maloletého dieťaťa, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 11P/49/2017-514 zo dňa 10.3.202) maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy. Matka mala príjem vo výške 737 eur mesačne. Príjem otca bol v období od apríla 2017 do konca roka 2018 v rozmedzí od 768 do 300 eur mesačne. Otec býval v domácnosti svojich rodičov. Maloletá A. je v súčasnosti študentkou osemročného gymnázia. Matka spolu so súčasným manželom, maloletými deťmi a ďalším dieťaťom pochádzajúcim z jej súčasného manželstva býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej manžela.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný stav a vec bola správne právne posúdená. Maloletá dcéra je vo veku trinásť rokov, je žiačkou osemročného gymnázia. Svojou výživou je stále prirodzene odkázaná na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletú stará matka, otec sa s dcérou stretáva len minimálne na niekoľko hodín raz za čas.
24. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky, je však zrejmé, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá A.. Maloletá A. je ešte vo veku, kedy si už nevyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky, je však naďalej potrebné ju vo výchove usmerňovať, dohliadať na jej prípravu na vyučovanie, zmysluplného trávenia voľného času a vyplnenia prázdnin a sviatkov. Zároveň je tu potreba financovať všetky potreby maloletej, a to nielen vo vzťahu k jej vzdelaniu, ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu s čím sú samozrejme spojené výdavky na stravu, primerané a čisté oblečenie, hygienu, drogériu, platenie cestovných nákladov, nákladov spojených so spoločenským vyžitím. Všetky tieto skutočnosti je potrebné zarátať do plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej zo strany matky, čo sa prejaví nielen vo zvýšených finančných nákladoch, ale aj čase, ktorý matka maloletej dcére venuje.
25. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletých detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletej tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Otec argumentoval tým, že jeho príjmové pomery mu neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii. Odvolací súd v tejto súvislosti vyhodnotil aj náklady uvádzané matkou na výživu a výchovu maloletej dcéry, ktoré nepovažoval za prehnané resp. nezodpovedajúce životnej úrovni rodičov. Odôvodnené výdavky maloletej, okrem základných výdavkov, ako sú strava a oblečenie súviseli s jej vzdelaním, voľnočasovými aktivitami a výdavkami spojenými so zdravotnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh matky na zvýšenie výživného v tom smere, že výživné zo strany otca, rešpektujúc jeho výdavky, príjmové pomery, a celkovú životnú úroveň otca zvýšil na sumu 230 eur mesačne.
26. Odvolací súd má za to, že suma 230 eur na maloletú je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča aj s prihliadnutím na výrazný podiel matky maloletej na jej výchove a výžive s poukazom na životnú úroveň otca, ktorý sa na osobnej starostlivosti o dieťa podieľa len vo veľmi obmedzenom rozsahu.
27. K odvolacej námietke otca spočívajúcej v tom, že matka sa po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie zamestnala, má vyšší príjem je teda potrebné, aby sa na výžive maloletej dcéry podieľala vo vyššej miere, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Znížiť vyživovaciu povinnosť otca len z dôvodu, že matka sa zamestnala by bolo v tomto kontexte v rozpore so zákonom, spravodlivosťou a morálkou. Zároveň by to viedlo k absurdnej situácii, kedy rodič, ktorý má maloleté dieťa zverené do svojej osobnej
starostlivosti, by tým, že sa zamestná bol automaticky vystavený plateniu nižšieho výživného zo strany povinného rodiča, ktorý sa na osobnej starostlivosti o dieťa vôbec nepodieľa, čo je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a jeho právom podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).