Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-31-2026.pdf
PDF · 194.17 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/31/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XX XX E.
- D., zastúpená: Špireková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, a otec B. B., 15.01.1994, trvale bytom E. XX, XXX XX E. – D., zastúpená: JUDr. Jana Šálková ml., advokátka so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, o návrhu na úpravu styku a zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným zo sumy 100 eur mesačne na sumu vo výške 160 eur mesačne a na výživu maloletej A. zvýšeným výživným zo sumy 100 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
III. Súd z a m i e t a návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nasledujúcej stredy párneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod.
V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou A. každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 14.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod.
VI. Otec si maloleté deti v stanovenom čase prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevujú a pokiaľ daný deň nebudú v školskom zariadení, v mieste bydliska matky a v stanovenom čase maloleté deti odovzdá v školskom zariadení a pokiaľ daný deň nebudú v školskom zariadení, odovzdá ich matke v mieste bydliska matky.
VII. Osobitne je u r č e n ý styk počas vianočných sviatkov a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny rok v čase od 22. decembra od 10.00 hod. do 27. decembra do 18.00 hod. a každý párny rok v čase od 27. decembra od 18.00 hod. do 02. januára nasledujúceho roka do 18.00 hod.
VIII. Osobitne je u r č e n ý styk počas jarných, jesenných a veľkonočných prázdnin a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok počas jarných a jesenných prázdnin od 09.00 hod. dňa, ktorým sa prázdniny začínajú, do 18.00 hod. dňa, ktorým sa prázdniny končia a každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od 09.00 hod. dňa, ktorým sa prázdniny začínajú, do 18.00 hod. dňa, ktorým sa prázdniny končia. Počas prázdnin a sviatkov si otec
maloleté deti v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska matky a tam ich aj matke po skončení styku odovzdá.
IX. Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi s maloletými deťmi umožniť.
X. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/75/2021-55 zo dňa 08.10.2021.
XI. Súd u k l a d á rodičom maloletých detí výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov týkajúcej sa starostlivosti o maloleté deti, osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva a taktiež za účelom odstránenia konfliktnosti vo vzťahu rodičov maloletých detí, a to v trvaní jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
XII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.02.2026 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým by súd upravil styk otca s maloletými deťmi každý druhý víkend s prespaním, a to od piatka po skončení školského vyučovania do nedele do 17.00 hod. Zároveň si otec maloleté deti preberie v škole alebo od matky podľa toho, kde sa maloleté deti nachádzajú v čase začatia styku a súčasne je povinný deti odovzdať matke na mieste a v čase dohodnutom s matkou, pričom je povinný rešpektovať potreby maloletých. Styk maloletých detí s otcom počas sviatkov, zimných a jarých školských prázdnin bude realizovaný na základe vzájomnej dohody rodičov. Letné prázdniny v striedavom intervale 2 týždňov a to tak, aby boli zohľadnené potreby maloletých detí a aby boli obidve strany primerane uspokojené. V prípade, že sa maloleté deti počas styku nebudú nachádzať v psychickej pohode, budú mať zdravotné ťažkosti alebo sa nebudú cítiť dobre, je otec povinný bezodkladne o tejto skutočnosti informovať matku a po vzájomnej dohode s ňou zabezpečiť ďalší postup, prípadne maloleté deti odovzdať matke. Matka je povinná na styk maloleté deti riadne pripraviť. Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby otec maloletých detí bol povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 300 eur mesačne, a na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zvýšené výživné je otec povinný platiť od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Matka v podanom návrhu uviedla, že styk otca s maloletými deťmi je upravený rozsudkom zo dňa 08.10.2021, avšak od vydania tohto rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, v dôsledku čoho súčasná úprava styku už nezodpovedá aktuálnej situácií maloletých detí. Navrhovateľka má záujem, aby maloleté deti mali pravidelný kontakt so svojím otcom a v žiadnom prípade nemá záujem, aby bol styk s otcom zakázaný alebo neprimerane obmedzovaný. Cieľom navrhovateľky je výlučne úprava styku v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie pokoja, stability a psychickej pohody maloletých detí. Posledná úprava styku bola v čase, keď obe maloleté deti navštevovali materskú školu, odvtedy sa situácia zmenila, obe deti sú školopovinné, žijú v spoločnej domácnosti dvojgeneračného domu s matkou, s jej manželom a ich spoločným 3 a pol ročným synom F., s tým súvisí aj odlišný denný režim, školské povinnosti a potreba pravidelnosti. A súčasne na strane otca došlo tiež k zmene rodinnej situácií s partnerkou G. a jej dvomi synmi H., ktorý navštevuje 3. ročník miestnej školy a D., ktorý navštevuje miestnu škôlku. Svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca odôvodnila tým, že navrhovateľka má obe deti zverené do osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť otca bola určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/75/2021 zo dňa 08.10.2021 vo výške 100 eur mesačne na každé maloleté dieťa, následne došlo k dohode rodičov na zvýšení výživného o 25 eur mesačne na každé dieťa. Od posledného rozhodnutia súdu uplynulo niekoľko rokov, počas ktorých došlo k podstatnej zmene pomerov maloletých detí, pretože nastúpili do školy a výrazne sa zvýšili náklady na ich stravu, ošatenie, školské potreby, základnú starostlivosť, ako aj náklady spojené so záujmovými aktivitami. Navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletých a znáša prevažnú časť nákladov spojených s ich výchovou a výživou, pričom otec maloletých sa na ich osobnej starostlivosti podieľa v omnoho menšom rozsahu, prispieva
síce na ošatenie maloletých detí, ale veci či už je to oblečenie alebo dary, ktoré od neho dostanú, nemôžu používať v domácnosti matky.
2. Dňa 07.04.2026 doručil právny zástupca otca maloletých vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom uviedol, že v časti úpravy styku je návrh totožný s poslednou úpravou ako je stanovená súdnym rozhodnutím sp. zn. 25P/75/2021 zo dňa 08.10.2021. Otec vníma podanie matky, aby bolo zdôraznené, že maloleté deti môžu byť preberané a odovzdávané len výlučne otcom alebo starými rodičmi z otcovej strany a nie jeho partnerkou. Otec je presvedčený, že jeho partnerka môže pomáhať v bežnej starostlivosti o deti a môže byť splnomocnená aj na ich vyzdvihnutie zo školy, je to z organizačných a časových dôvodov účelné, pretože partnerkine deti navštevujú rovnakú školu ako deti otca, zároveň sa potom všetky deti po škole zdržiavajú v domácnosti otca, kde žije aj jeho partnerka so svojimi deťmi. Otec udržiava so svojimi deťmi veľmi pekný vzťah, cítia sa v jeho domácnosti dobre a rešpektuje ich. Zároveň poukázal na to, že v domácnosti matky dochádza ku častým konfliktom a hádkam medzi matkou a jej manželom, pričom manžel matky býva často pod vplyvom alkoholu. Deti mu samé povedali, že ich aj s matkou vyhadzuje z domu a následne určitý čas bývajú u starej matky z matkinej strany. Matka maloletých detí ho informovala len o probléme maloletej A. s prijímaním potravy počas pobytu matky, čo ho otca dosť prekvapilo, pretože počas pobytu v jeho domácnosti takého problémy on a ani jeho partnerka nezaznamenal. Zo správania A. je zrejmé, že je prieberčivá v jedle, má svoje obľúbené jedlá, ale ak má prípadné ťažkosti s príjmom potravy, tie môžu súvisieť s nestabilitou a konfliktnou situáciou v domácnosti matky. Deti nemajú dovolené od matky prísť za otcom mimo víkendov. V minulosti sa rodičia vedeli úplne s prehľadom dohodnúť, čo sa však zmenilo, ako si otec našiel partnerku, stretávanie s deťmi sa časovo zmenilo len na každý druhý víkend. Deti otcovi hovorili, že by s ním chceli byť častejšie ako len cez víkendy, ťažko sa im od neho odchádza v nedeľu, bežne volajú matke či by mohli zostať aspoň do pondelka. Keď sa maloletej otec opýtal, že ako by sa chcela stretávať, odpovedala mu, že týždeň u matky, týždeň u otca, týždeň u I. (stará matka z matkinej strany). Starú matku a tak isto aj starých rodičov z otcovej strany majú deti veľmi radi a často s nimi trávia čas. Na základe uvedených skutočností otec navrhol, aby súd zmenil úpravu styku s maloletými deťmi, nie v zmysle návrhu matky, ale aby súd deti zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s intervalom striedania týždeň. Otec mal za to, že podmienky na zverenie detí do striedavej osobne starostlivosti sú splnené, pretože rodičia žijú v jednej obci, deťom zostane zachovaná tá istá škola, ten istý okruh známych, bez cestovania a samotné deti sa vyjadrujú, že by takúto úpravu prijali. Zároveň sa otec vyjadril aj k návrhu na zvýšenie výživného, v ktorom uviedol, že od poslednej úpravy sa zmenili jeho osobné, rodinné a majetkové pomery, nadobudol 1 rodinného domu, ktorý sa nachádza v obci Lovčica – Trubín. Vlastní motorové Vozidlo Volkswagen Touran v hodnote 8.500 eur a motorku KTM ročník 2004 v hodnote 1.200 eur. Otec pracuje v spoločnosti SLOVALCO, a.s., nevykonáva žiadnu inú zárobkovú činnosť, jeho priemerný mesačný zárobok je 2.064 eur. Jeho partnerka G. J., je zamestnaná ako cukrárka, kde dosahuje príjem aktuálne 620 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti 2 x 60 eur, uplatňuje si aj daňový bonus a poberá výživné na dve deti: výška vyživovacej povinnosti k maloletému synovi D. K., nar. XX.XX.XXXX bola rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/141/2024 zo dňa 14.11.2024 určená vo výške 300 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky. Výška vyživovacej povinnosti k maloletému H. J. bola určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23P/16/2020 vo výške 150 eur. Otec maloletých detí má aktuálne tieto fixné mesačné náklady: bývanie – 63 eur, t. j. elektrina 90 eur, voda 25 eur, plyn 200 eur, spolu 315 eur/5 osôb v domácnosti, výživné na deti spolu 250 eur, splátka hypotéky vo výške 669,42 eura, splátka auto úver 217,83 eura, strava 220 eur, ošatenie a obuv 50 eur, lieky a vitamíny 20 eur, životná poistka 81,20 eura, hygiena a drogéria 25 eur, spolu 1.596,45 eura. Od 09/2024 otec prispieva na výživu 125 eur na každé maloleté dieťa zvlášť. Zároveň im kupuje nové oblečenie a obuv a nie je pravda, že by si tie veci nemohli zobrať do domácnosti matky. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala jednotlivé položky výdavkov ani ich nezdokladovala.
3. Dňa 09.04.2026 sa na Okresnom súde Žiar nad Hronom uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, na ktorom sa zúčastnili matka a otec maloletých detí, právny zástupca otca a kolízny opatrovník, počas ktorého sa dohodli na dočasnej úprave styku maloletých detí s otcom po dobu dvoch mesiacov.
4. Dňa 15.04.2026 doručila matka maloletých detí späťvzatie súhlasu s dohodou rodičov, vyjadrenie k návrhu otca a návrh na doplnenie dokazovania, v ktorom uviedla, že bola donútená pristúpiť k dohode o rozšírení styku pod psychickým tlakom zo strany právneho zástupcu otca a koordinátorky súdu. Zároveň poukázala na to, že vo svojej domácnosti poskytuje deťom stabilné, podnetné a bezpečné prostredie. Má vytvorené vhodné podmienky pre život, školskú prípravu aj voľnočasové aktivity.
5. Dňa 16.06.2026 bol zisťovaný názor maloletých detí, kedy maloletý A. nesúhlasil, aby sa rodičom obsah rozhovoru sprístupnil, preto je obsah rozhovoru uchovávaný na CD v zapečatenej obálke, ktorá tvorí obsah súdneho spisu. Maloletý A. súhlasil, aby súd rodičom uviedol len to, že u otca chce byť od piatka do stredy, nechce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu zhoršeného vzťahu s mal. H. (synom priateľky otca), pretože ten mu stále robí zle. Maloletá A. súhlasila sprístupnením obsahu rozhovoru rodičom. Maloletá bola počas rozhovoru trochu uzavretá, citeľne pod vplyvom názorov matky, zapierala hádky a konflikty v domácnosti matky, aj to, že boli z tejto domácnosti s matkou vyhodení a niekoľko dní bývali u ich starej matky. Z rozhovoru s maloletou vyplynulo, že má vybudovaný veľmi silný citový vzťah k matke, je na ňu silne naviazaná, preto chce s matkou tráviť čo najviac času. Otec sa k nej nikdy nesprával zle, ale chce byť viac s matkou a s otcom sa stretávať počas víkendov. Jej vzťah k rodinným príslušníkom v domácnosti matky i otca je dobrý, má pozitívny vzťah aj k partnerke otca a jej deťom, aj k manželovi matky a mal. F.. Potvrdila, že mal. H. sa k mal. A. správa nepekne a zle.
6. Na pojednávaní matka maloletých detí uviedla, že deti ňou neboli ovplyvňované pred vypočutím na súde. Deti neboli nikdy svedkami hádok v jej domácnosti, neboli vyhadzované z tejto domácnosti, zároveň však potvrdila, že aktuálna situácia má negatívny dopad aj na jej manželstvo. S maloletou A. absolvovala vyšetrenie u klinickej psychologičky z dôvodu s problémami so stravou a psychickým nastavením, správu však nemôže predložiť, keďže otec jej nedoručil podpísaný dotazník, na čo ho niekoľkokrát vyzývala. Maloletú psychologička zaradila do autistickéhjo spektra a diagnostikovala jej Aspergerov syndróm. Maloleté deti v jej domácnosti majú spoločnú izbu v rodinnom dome, kde býva ona s manželom a ich spoločným synom F.. Na poschodí domu sa nepravidelne zdržiavajú dvaja plnoletí synovia manžela. Matka maloletých pracuje ako administratívny pracovník a účtovníčka a poberá mzdu vo výške 800-900 eur mesačne. Zároveň poberá tri prídavky na maloleté deti vo výške 180 eur mesačne. Jej manžel pracuje ako SZČO a jeho priemerný zárobok je vo výške 600 eur a poberá aj invalidný dôchodok vo výške 250 eur. Do podania návrhu bola komunikácia s otcom bezproblémová, ohľadom styku sa vedeli dohodnúť aj nad rámec dohody. Po informatívnom stretnutí rodičov nastali problémy aj v komunikácií, aj v styku otca s maloletými deťmi, maloletá A. začala odmietať k otcovi chodiť, pretože cítila nátlak aj zo strany otca, prípadne iných príbuzných, z čoho bola vyčerpaná. Zdravotný stav oboch detí je relatívne dobrý, maloletej bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, je potrebné k nej pristupovať jemnejším prístupom, z pokojného stavu prechádza do amokov, začne plakať, je veľmi emotívna, potrebuje pocit istoty v bežnom živote, aj počas styku s otcom. Medzi maloletým A. a H. sa odohral incident na pôde školy.
7. Otec maloletých sa na pojednávaní vyjadril, že naozaj došlo k incidentu medzi maloletým A. a H., ktorý však doma vyriešili a situáciu si vysvetlili. H. to pochopil a uznal, že jeho správanie nebolo správne, ani vhodné. Pred podaním návrhu na úpravu styku sa s maloletými rozprával a sami vyjadrili túžbu, byť s ním častejšie, preto navrhol čas od stredy do piatku. Otec maloletých detí býva spolu s priateľkou a jej dvomi maloletými deťmi H. a D. a partnerkinou matkou v rodinnom dome. Nedisponuje žiadnymi úsporami, ale má vozík, motorové vozidlo a motorku, je spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom býva. Po absolvovaní stretnutia u psychologičky ÚPSVaR sa snažil maloletú motivovať na stretnutie s ním podľa pokynov, avšak potom mu prišli správy, či si chce mal. deti kupovať. Priznal, že najprv maloletým deťom povedal, aby sa opýtali A., prečo nechce ísť do jeho domácnosti, ale potom im situáciu vysvetlil, aby na maloletú netlačili.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby styk otca s maloletým A. bol rozšírený a to od piatku do stredy a styk s maloletou A. od piatku do pondelka rána s tým, že otec deti odovzdá do školského zariadenia. Zároveň navrhol, aby bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca s prihliadnutím na potreby maloletých detí a rodičom bolo uložené výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobovať sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb po dobu jedného roka za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi.
9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: listinné dôkazy priložené k vyhláseniu osobných majetkových pomerov matky č. l. 42 až 80, listinné dôkazy priložené k vyhláseniu osobných majetkových a zárobkových pomerov otca č. l. 91 až 111, správa zo šetrenia pomerov č. l. 114, potvrdenie o príjme matky č. l. 121 až 122, správy zo školy k maloletým deťom č. l. 123, 124, 125, rodný list mal. Maxima č. l. 126, listinné dôkazy priložené k podaniu matky zo dňa 14.06.2026 č. l. 163 až 173, oznámenie zo spoločnosti Slovalco spolu so mzdovými listami č. l. 17 až 19, oznámenie OR PZ
č. l. 26 až 28, oznámenie úradu práce č . l. 31 až 33, správa z Referátu poradensko –psychologických služieb č. l. 148, správa zo šetrenia pomerov č. l. 151, výplatné pásky zo strany otca za mesiac marec až máj č. l. 181 až 183, potvrdenie o pohovore s rodičom zo základnej školy č. l. 185. Súd tiež oboznámil s pripojeným spisom sp. zn. 25P/75/2021, konkrétne rozsudkom č. l. 55.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/75/2021 zo dňa 08.10.2021 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 100 eur mesačne na každé dieťa. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod s tým, že matka bola povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a umožniť ho otcovi a otec bol oprávnený maloleté deti prevziať v materskej škole a matke ich v stanovenom čase odovzdať pred bydliskom. Matka maloletých podala na súd návrh na úpravu styku s otcom maloletých, aby bol styk právne upravený a čas odovzdávania detí v nedeľu o 17.00 hod, keďže sa deti potrebujú pripraviť do školy. Zároveň podala návrh na zvýšenie výživného k maloletým deťom, keď od poslednej úpravy zvýšili náklady na starostlivosť o deti- strava, ošatenie, školské potreby, náklady spojené so záujmovými krúžkami a aktivitami, preto požadovala 300 eur mesačne na každé dieťa. Otec po doručení návrhu matky navrhol zveriť mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti a vyživovaciu povinnosť neurčiť.
11. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti boli mal. deti A. a A. vo veku, kedy navštevovali predškolské zariadenie, matka poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu 300 eur, nepracovala. Nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Bývala u svojej matky spolu s mal. deťmi. Otec pracoval v spoločnosti Slovalco, a.s. s príjmom 1.300 eur mesačne. Býval tiež v rodinnom dome so svojimi rodičmi.
12. Z predloženej správy ÚPSVaR o šetrení pomerov zo dňa 08.04.2026 vyplynulo, že sociálne šetrenie v domácnosti otca bolo vykonané dňa 07.04.2026, počas ktorého bolo zistené, že otec, jeho partnerka a jej dve maloleté deti matka partnerky otca bývajú v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve otca a jeho partnerky. Rodinný dom je viac podlažný na hornom poschodí sa nachádzajú štyri izby a na dolnom podlaží sa nachádzajú tri izby. Maloleté deti majú v domácnosti otca samostatné detské izby, kde majú vytvorené podmienky pre hru, učenie a spánok. Otec pracuje v spoločnosti SLOVALCO v Žiari nad Hronom ako zámočník, pričom jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov bol cca 2.000 eur/netto. Iný príjem nemá, jeho partnerka pracuje na čiastočný úväzok v cukrárni, poberá prídavky na dve maloleté deti a výživné na maloleté deti. Rodina hospodári spoločne. Otec uviedol, že s matkou maloletých detí komunikuje a stretáva sa s deťmi každý druhý víkend, ale mal by záujem na tom, aby sa mohol s nimi stretávať častejšie. Matke zasiela výživné vo výške 250 eur mesačne. V minulosti keď deti chodili do materskej školy, tak im platil za stravu a keď nastúpili do školy platil im školskú klub a mliečnu desiatu. K návrhu matky uviedol, že s deťmi má veľmi dobrý a blízky vzťah, preto by ich chcel zveriť do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Ak by súd nerozhodol o striedavej osobnej starostlivosti, mal by záujem na rozšírení styku, zároveň je ochotný prispievať v sume 200 – 220 eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Dňa 07.04.2026 sa uskutočnilo sociálne šetrenie v domácnosti matky. Matka spolu so svojím manželom, maloletými deťmi a ich spoločným maloletým dieťaťom bývajú v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve manžela matky. Maloleté deti majú spoločnú izbu, kde majú vytvorené vhodné podmienky pre hru, oddych a učenie. Matka pracuje ako ekonómka na základnej škole v Janovej lehote, pričom mesačne zarobí mesačne 850 eur/netto. Matka poberá tri prídavky na maloleté deti vo výške 180 eur, a výživné na maloleté deti spolu vo výške 250 eur. Iné príjmy nemá, jej manžel je SZČO a ŤZP a jeho príjem je cca 700 eur mesačne. Matka počas šetrenia deklarovala, že maloleté deti sa stretávajú s otcom tak, ako je v rozhodnutí súdu, ale styk s otcom by mal byť právne upravená a čas odovzdávania by mal byť v nedeľu o 17.00 hod. a to z toho dôvodu, aby deti boli pripravené do školy, pretože keď deti prídu od otca sú rozbláznené a každý z rodičov má iný spôsob výchovy, deti sú u otca viac na telefóne a to sa následne prejavuje aj v škole. Pohovor s maloletými deťmi bol vykonaný v domácnosti matky bez jej prítomnosti, deti počas neho boli uvoľnené a boli informované, čo bude predmetom rozhovoru. Obe deti zhodne uviedli, že majú blízky vzťah s oboma rodičmi, dobre vychádzajú aj s partnermi rodičov. Chceli by byť s otcom častejšie, chceli by byť u neho aj cez týždeň a u obidvoch rodičov im je veľmi dobre. Kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti oboch rodičov, obe deti majú vytvorené pozitívne citové väzby a chceli by si vyskúšať striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch. Na základe vykonaných šetrení kolízny opatrovník odporučil zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, odročenie pojednávania po dobu troch mesiacov za účelom vyskúšania
modelu striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch. Prípadne ak si otec návrh na zverenie nepodá, rozšíriť styk otca s deťmi o ďalšie dni. Zároveň úrad navrhol aj zvýšenie vyživovacej povinnosti, pretože od posledného rozhodovania o výživnom ubehla dlhá doba a zmenili sa potreby maloletých.
13. Bytové a príjmové pomery otca sú nasledovné. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho čiastočnom vlastníctve spolu s priateľkou, jej dvoma mal. synmi a matkou. Jeho príjem je v priemere mesačne 2.064 eur. Z potvrdenia od zamestnávateľa o výške príjmu otca za obdobie od 03/2025-02/2026 vyplýva jeho priemerný čistý príjem vo výške 2.064,20 eura mesačne. Za mesiace 3/2026 – 5/2026 sa jeho príjem znížil v dôsledku dočasne zhoršenej situácie u zamestnávateľa na sumu 1.300 eur za 3/2026, 1.387 eur za 4/2026 a 1.628 eur za 5/2026. Od roku 2026 nepoberá daň. bonus na mal. deti. Iné štátne sociálne dávky nepoberá. Má len vyživovaciu povinnosť k mal. A. a A.. Vynakladá nasledovné výdavky: elektrina 90 eur, voda 25 eur, plyn 200 eur, hypotéka 670 eur, úver na auto 218 eur, strava 220 eur, ošatenie 50 eur, lieky 20 eur, živ. poist. 81 eur, hygiena 25 eur. Matke prispieva na výživu detí 250 eur mesačne. Otec má vo vlastníctve viacero motorových vozidiel: ŠKODA SUPERB, rok výroby 2002 – osobné vozidlo; zn. ŠKODA SUPERB, rok výroby 2019 – osobné vozidlo; zn. KTM, rok výroby 2004 - motocykel; zn. VOLKSWAGEN TOURAN, rok výroby 2012 – osobné vozidlo; zn. BRENDERUP, rok výroby 2022 – príves nákladný; zn. KTM 1090, rok výroby 2017 - motocykel; zn. VOLKSWAGEN SHARAN, rok výroby 2014 – osobné vozidlo. Priateľka je zamestnaná ako cukrárka, kde dosahuje príjem aktuálne 620 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti 2 x 60 eur, uplatňuje si aj daňový bonus a poberá výživné na dve deti: výška vyživovacej povinnosti k maloletému synovi D. bola rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/141/2024 zo dňa 14.11.2024 určená vo výške 300 eur mesačne, výška vyživovacej povinnosti k maloletému H. bola určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23P/16/2020 vo výške 150 eur. Matka jeho priateľky je dôchodkyňa.
14. Matka v súčasnosti býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej manžela, býva tam spolu s ním, mal. F., mal. A. a A. a nepravidelne sa v tejto domácnosti zdržiavajú aj dvaja plnoletí synovia jej manžela. Pracuje ako účtovníčka s príjmom 900-1.000 eur mesačne. Na pojednávaní súdu preukázala príjem za posledné mesiace 3/2026 1.008 eur, 4/2026 987 eur, 5/2026 1.043 eur, všetko vrátane daňového bonusu. Poberá prídavok na tri maloleté deti 180 eur mes. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. F.. Do 6/2025 poberala rodičovský príspevok 351,80 eura mesačne. Žiadne iné štátne sociálne dávky nepoberá. Manžel pracuje ako SZČO s príjmom 600 eur a invalidným dôchodkom 250 eur. Matka je vlastníkom motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN TOURAN, rok výroby 2019 – osobné vozidlo. Mesačné výdavky uviedla nasledovne: poistenie Dôvera 50 eur, energie 71 eur, plyn 148 eur, telefón 40 eur, voda 20 eur, odpad 125 eur za rok pre 5 osôb, TV a int. 40 eur. V tejto výške boli súdu preukázané.
15. Mal. A. je aktuálne žiakom základnej školy. Mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila nasledovne: strava 150 eur, šk. obedy 1 euro, šk. klub 10 eur, poplatky v škole 25 eur, oblečenie 110 eur, hygiena 20 eur, krúžky 10 eur, cestovné 10 eur, lieky 20 eur, kultúra, výlety tábory 100 eur. Výdavky na bývanie rozpočítané na 1 osobu z 5 osôb v domácnosti: elektrina 14,20 eura, plyn 29,60 eura, voda 4 eurá, internet a TV 7,94 eura, telefón 10 eur, cestovné na výlety a k lekárom 15 eur, vreckové 20 eur. Mimoriadne ročné výdavky: letná dovolenka pri mori 400 eur, vyšetrenia u lekárov 200 eur, mobil 85 eur, tablet 75 eur, bicykel 50 eur, údržba auta 50 eur, smart hodinky 80 eur, korčule 70 eur, nedoplatky na energiách 30 eur, kolobežka 25 eur, celkovo 645, 49 eura mesačne.
16. Mal. A. je aktuálne žiačkou základnej školy. Mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila nasledovne: strava 140 eur, šk. obedy 1 euro, šk. klub 10 eur, poplatky v škole 25 eur, oblečenie 110 eur, hygiena 20 eur, krúžky 10 eur, cestovné 10 eur, lieky 20 eur, kultúra, výlety tábory 100 eur. Výdavky na bývanie rozpočítané na 1 osobu z 5 osôb v domácnosti: elektrina 14,20 eura, plyn 29,60 eura, voda 4 eurá, internet a TV 7,94 eura, telefón 10 eur, cestovné na výlety a k lekárom 15 eur, vreckové 20 eur. Mimoriadne ročné výdavky: letná dovolenka pri mori 400 eur, vyšetrenia u lekárov 200 eur, mobil 85 eur, tablet 75 eur, bicykel 50 eur, údržba auta 50 eur, smart hodinky 80 eur, korčule 70 eur, nedoplatky na energiách 30 eur, kolobežka 25 eur, školská taška 150 eur, celkovo 647, 99 eura mesačne.
17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
21. V zmysle § 122 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovor OSN o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
24. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
25. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletým deťom nie je nemenné. Súd pri svojom rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1, 2 zákona o rodine zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné v nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania posúdiť odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov je daná subjektívne okolnosťami na strane povinného či oprávneného, a objektívne vývojom životných nákladov.
34. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný. V danom prípade súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane maloletých detí, tak na strane oboch rodičov. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená, keď boli maloleté deti v predškolskom zariadení v roku 2021, teraz už obe deti navštevujú základnú školu a oproti tejto situácií sú potreby maloletých detí vyššie. Od poslednej úpravy výživného došlo jednoznačne k zvýšeniu nákladov na výživu mal. detí. Zvýšené náklady odzrkadľuje ich zvýšený vek a skutočnosť, že obe mal. deti študujú na vyššom školskom stupni. V súčasnosti je však potrebných viac finančných prostriedkov na úhradu ich odôvodnených potrieb. Pri rozhodnutí o vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností výživou povinného rodiča – otca, a zohľadnil tiež majetkové a finančné pomery matky. Potreby maloletého A. boli matkou vyčíslené vo výške 645 eur mesačne, detailne popísané v bode 15 tohto rozhodnutia. Potreby na maloletú A. boli matkou vyčíslené vo výške 647 eur mesačne, detailne popísané v bode 16 tohto rozhodnutia. Súd konštatuje, že niektoré z vyčíslených výdavkov v uvedenej výške sú neprimerane vysoké a nedôvodné, pričom pri konštatovaní tejto skutočnosti súd vychádza zo všeobecne známych informácii a informácii súdu známych z jeho rozhodovacej činnosti. Jedná sa najmä o výdavok na oblečenie vo výške 110 eur mesačne, ktorý súd zohľadnil vo výške 50 eur mesačne na dieťa, ktorý je primeraný veku maloletých (navyše otec aj sám maloletým nejaké oblečenie zakupuje), výdavok na kultúru, výlety, tábory vo výške 100 eur mesačne, zohľadnil súd vo výške 30 eur mesačne, ktorý je v takejto výške rovnako primeraný potrebám 8 a 9-ročných detí. Taktiež súd nezohľadnil výdavok na cestovné na výlety a k lekárom 15 eur, keď pri maloletých deťoch už bol zohľadnený všeobecný výdavok na cestovné 10 eur mesačne, kam možno zahrnúť aj cestovné k lekárom. Mal. deti nemá vážne zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali pravidelné návštevy odborných ambulancii vo vzdialenejších mestách. Mal. A. navštívila psychologičku v Trenčíne, avšak jednalo sa nateraz len o jednorazovú návštevu a v čase rozhodovania súdu nemožno určiť v akom rozsahu a frekvencii ju bude maloletá
navštevovať a či bude potrebné, aby ju navštevovala pravidelne. Výdavok na cestovné na výlety matky s mal. deťmi nie je odôvodnenou potrebou maloletých, na ktorej by sa mal otec podieľať, pretože je rozhodnutím matky ako s mal. deťmi trávi ich voľný čas a tieto výdavky na voľný čas so svojimi deťmi má znášať výlučne matka, tak isto ako otec znáša výdavky na trávenie voľného času s mal. deťmi. Čo sa týka výdavkov na letnú dovolenku pri mori, výdavkov na zakúpenie mobilného telefónu, tabletu, údržba motorového vozidla, smart hodinky, nedoplatky na energiách, tieto výdavky uvedené matkou súd nezohľadňoval, pretože opätovne tieto výdavky nepredstavujú odôvodnené potreby maloletých detí, na ktorých by sa otec mal podieľať. Sú to darčeky, resp. výdavky na voľný čas, ktorý matka s deťmi trávi/vynakladá podľa vlastného uváženia. Údržba motorového vozidla a nedoplatky na energiách sú výdavkom matky, ktoré súd môže zohľadniť na strane matky, nie na strane mal. detí. Ostatné výdavky mal. detí súd zohľadnil v plne vyčíslenej výške. Potreby maloletých súd tak ustálil na sume 441 eur na mal. A. a 443 eur na mal. A., čo po odrátaní prídavku na deti 60 eur a prerozdelení zvyšku na polovicu medzi rodičov predstavuje, že otec by sa mal na výživne mal. A. podieľať výškou 190 eur a na mal. A. 191 eur. Pri mal. A. súd zohľadnil dĺžku starostlivosti otca o maloletého A. (ktorá je podstatne širšia ako u mal. A.), čím sa znížia výdavky matky na maloletého. Mal. A. v domácnosti otca bude tráviť 5 dní v týždni dvakrát za mesiac, a teda celkovo 10 dní z mesiaca, preto pri mal. A. súd stanovil nižšie výživné vo výške 160 eur ako u mal. A. v pomere k dĺžke osobnej starostlivosti otca. Pri mal. A. však naopak súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 220 eur mesačne vzhľadom na to, že otec maloletej má priaznivejšie finančné a majetkové pomery ako matka, preto je dôvodné, aby sa vyššou mierou podieľal na potrebách maloletej a súčasne, aby bolo zachované právo maloletej zdieľať životnú úroveň otca, ktorá je o niečo vyššia ako matky. Súd však nepristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti nad sumu 220 eur z tohto dôvodu, že potreby maloletého dieťaťa sú plne pokryté takto stanoveným výživným a neodôvodňujú vyššie výživné. Súčasne súd prihliadol aj na aktuálnu situáciu u zamestnávateľa otca, ktorá je zhoršená a príjem otca je v posledných mesiacoch podstatne nižší ako bol predtým. Súd má za to, že stanovená vyživovacia povinnosť je primeraná majetkovým, zárobkovým, finančným a sociálnym možnostiam oboch rodičov a zodpovedá aktuálnym potrebám maloletých detí.
35. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktorého priemerný príjem do rozhodnutia súdu bol zo zamestnania v spoločnosti Slovalco, a.s, vo výške 2.064,20 eura mesačne. Za mesiace 3/2026 – 5/2026 sa jeho príjem znížil v dôsledku dočasne zhoršenej situácie u zamestnávateľa na sumu 1.300 eur za 3/2026, 1.387 eur za 4/2026 a 1.628 eur za 5/2026. Mesačné výdavky otca na elektrinu, vodu, plyn súd zohľadňoval v pomernej časti, keďže v domácnosti otca okrem neho žijú ďalšie štyri osoby (priateľka s 2 mal. deťmi a jej matka, pričom priateľka a jej matka sú zárobkovočinnými osobami). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príjem otca sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zvýšil zo sumy 1.300 eur mesačne, zmenili sa aj bytové pomery otca, ktorý aktuálne býva s priateľkou, jej dvoma deťmi a matkou v rodinnom dome. Vyživovacia povinnosť otcovi nepribudla žiadna. Z príjmu otca po odrátaní jeho mesačných výdavkov zostáva otcovi dostatok finančných prostriedkov, aby sa súdom stanovenou mierou podieľal na potrebách svojich mal. detí. Pokiaľ matka poukazovala na bohatý vozový park otca, tu súd uvádza, že otec má vo vlastníctve niekoľko motorových vozidiel a dve motorky, avšak väčšina je staršia ako 10 rokov (jedná sa o vozidlá z roku 2002, 2004, 2012, 2014) a tieto vozidlá nemajú vysokú hodnotu. Len jedno osobné vozidlo Škoda superb je vyššej hodnoty z roku 2019, ktoré otec používa. Ani prívesný vozík, rok výroby 2022, nie je vysokej hodnoty, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením matky, že otec má bohatý vozový park, ktorý financuje. Súd vlastníctvo týchto vozidiel zohľadnil pri vyhodnotení celkovej majetkovej situácie otca, avšak nemožno dospieť k záveru, že by otec vlastnil viacero motorových vozidiel vysokej hodnoty preukazujúci nadštandardnú životnú úroveň otca.
36. Súd tiež zohľadňoval príjem matky 900 - 1.000 eur mesačne. Na pojednávaní súdu preukázala príjem za posledné mesiace 3/2026 1.008 eur, 4/2026 987 eur, 5/2026 1.043 eur, vrátane daňového bonusu. Matka tiež poberá prídavky na mal. deti. Na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov, keď sa zvýšil jej príjem. Predtým bola na rodičovskej dovolenke, nepracovala, len poberala rodičovský príspevok. Došlo aj k zmene bytových pomerov, keď matka v súčasnosti býva v rodinnom dome manžela, s mal. deťmi, aj spolu s ich spoločným maloletým synom F.. Matke teda pribudla jedna vyživovacia povinnosť. V tejto domácnosti sa tiež zdržiavajú plnoletý synovia manžela matky, ktorý tu síce nebývajú každý deň, avšak podľa tvrdenia matky nepravidelne, jeden týždeň celý týždeň, inokedy jeden deň z týždňa. Jednoznačne sa však v domácnosti matky zdržiavajú, preto je potrebné aj ich zohľadniť pri vyhodnocovaní výdavkov na domácnosť matky ako energie, plyn, voda, TV, internet. Výdavky matky, z ktorých súd vychádzal sú uvedené v bode 14 tohto rozsudku. Matka tiež poskytuje maloletým deťom
primárnu rodičovskú osobnú starostlivosť, ktorú súd takisto zobral do úvahy pri stanovení zvýšenej vyživovacej povinnosti.
37. V súvislosti s tzv. tabuľkovým výživným stanoveným Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanou Ministerstvom spravodlivosti SR, súd zdôrazňuje, že predmetná metodika je materiálom odporúčacieho charakteru, súd ňou nie je viazaný. Určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. V predmetnej veci majetkové, sociálne a finančné pomery otca umožňujú, aby sa podieľal na výžive mal. detí v súdom stanovenej výške, pričom tabuľkové výživné vychádzajúce z príjmu otca 2.064 eur mesačne je vzhľadom na potreby mal. detí neprimerane vysoké. Tabuľkové výživné nezohľadňuje individuálne potreby konkrétneho maloletého dieťaťa, ktoré má v konaní zohľadňovať súd pri stanovení adekvátnej vyživovacej povinnosti. Skutočnosť, že súdom zvýšená vyživovacia povinnosť je iná ako tabuľková odporúčacia nie je predpokladom nesprávnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti, ale odzrkadľuje individuálne okolnosti predmetnej veci pozostávajúce z odôvodnených potrieb maloletých detí a možností a schopností otca podieľať sa na ich výžive.
38. Ako ďalšou otázkou okrem zvyšovania vyživovacej povinnosti sa súd zaoberal otázkou rozšírenia styku otca s mal. deťmi a zverením mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti. Za účelom detailného posúdenia nastolených otázok súd v súlade s ust. § 38 a § 116 CMP vypočul mal. deti osobne, a to po skúšobnom období, kedy si mal. deti a rodičia vyskúšali dohodnutý rozšírený styk. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa je obligatórnym postupom súdu, pričom samostatné vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené jeho vekom ani rozumovou vyspelosťou, ale primárne schopnosťou vyjadriť ho samostatne. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, majú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vhodnou právnou úpravou zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné samo formulovať svoje názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať a to vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú s tým, že je potrebné takýmto názorom dieťaťa venovať patričnú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku, rozumovej a mentálnej úrovni. Predmetné zistenie názoru maloletých prebehlo bez prítomnosti rodičov, aby sa eliminoval možný konflikt lojality, či pocitu viny, pokiaľ by maloleté deti vypovedali v neprospech ktoréhokoľvek z rodičov. Súd vypočúval každé mal. dieťa samostatne. Maloletý A. požiadal, aby sa obsah rozhovoru medzi ním, zákonnou sudkyňou a kolíznou opatrovníčkou nesprístupnil účastníkom konania – rodičom, preto súd v tomto rozhodnutí bližšie neoboznamuje so skutočnosťami, ktoré maloletý uviedol pri tomto vypočutí. Ani ústne na pojednávaní súd neuviedol skutočnosti uvádzané mal. A., pretože by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletého konfliktu lojality, konfrontácii maloletého a následnému pocitu viny. Súd na pojednávaní len stručne oboznámil rodičov s najpodstatnejšími závermi vyplývajúci z vypočutia maloletého, uviedol rodičom témy, ktoré boli predmetom rozhovoru s maloletým. Súd opätovne zhrňuje najpodstatnejšie skutočnosti vyplývajúce z vypočutia mal. A.: u otca chce tráviť čas od piatka do stredy, nechce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu zhoršeného vzťahu s mal. H. (synom priateľky otca), pretože ten mu stále robí zle. Súd sa maloletého dopytoval aj na situácie v rodine, ktorých bol svedkom, vzťahy v rodine, a otázkami vyhodnocoval tiež prípadnú manipuláciu maloletého. Postup súdu, ktorý rodičov detailnejšie neoboznámil s názorom mal. A., je v súlade s ustálenou súdnou praxou, aj v súlade s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 2Cdo 74/2020, KS TT sp. zn. 12CoP/36/2025, KS ZA sp. zn. 14CoP/165/2024, sp. zn. 13CoP/74/2024 a ďalšie). Maloletá A. súhlasila sprístupnením obsahu rozhovoru rodičom, preto súd aj na pojednávaní rodičom uviedol obsah vypočutia maloletej. Maloletá bola počas rozhovoru trochu uzavretá, citeľne pod vplyvom názorov matky, zapierala hádky a konflikty v domácnosti matky, aj to, že boli z tejto domácnosti s matkou vyhodení a niekoľko dní bývali u ich starej matky. Z rozhovoru s maloletou vyplynulo, že má vybudovaný veľmi silný citový vzťah k matke, je na ňu silne naviazaná, preto chce s matkou tráviť čo najviac času. Otec sa k nej nikdy nesprával zle, ale chce byť viac s matkou a s otcom sa stretávať počas víkendov. Jej vzťah k rodinným príslušníkom v domácnosti matky i otca je dobrý, má pozitívny vzťah aj k partnerke otca a jej deťom, aj k manželovi matky a mal. F.. Potvrdila, že mal. H. sa k mal. A. správa nepekne a zle.
39. Súd pri vyhodnotení zisteného názoru maloletých prihliadol na niekoľko nasledujúcich skutočností – vek a vyspelosť mal. detí, existencia rizika konfliktu lojality alebo inej ujmy pri otvorenosti voči rodičom, známky manipulácie, súlad/rozpor s objektívnymi zisteniami o pomeroch v rodine. V súlade s uvedenými kritériami súd vyhodnotil názor mal. detí ako relevantný a objektívny a pri rozhodovaní vo veci mu priznal náležitú váhu. Obe mal. deti, vo veku 8 a 9 rokov, sú vo veku, kedy vedia vyjadriť svoj názor, majú dostatočné rečové a vyjadrovanie zdatnosti a sú dostatočne vyspelé na to, aby rozumeli vyjadrenému názoru aj následkom vyjadreného názoru. Súd má za to, že názor maloletých, ktorý slobodne vyjadrili
je skutočným názorom maloletých detí, ktorý vnútri seba pociťujú. Maloleté deti jasne, zreteľne a spontánne vyjadrili svoj názor. Maloleté deti sú dostatočne vyspelé na to, aby vedeli vyjadriť svoj názor, tento názor vyjadrili jasne, zrozumiteľne a presvedčivo, vyjadrenia maloletých tiež boli konzistentné a vychádzali z nimi prežitých udalostí a situácii. Vyjadrený názor detí súd tiež vyhodnotil za súladný s objektívnymi zisteniami pomerov a situácie v rodine. Po vyhodnotení názoru mal. detí za relevantný a objektívny, súd tiež podrobil tento názor posúdeniu s najlepším záujmom mal. detí, keď v súdnej praxi v zásade platí, že názor dieťaťa nemusí vždy odzrkadľovať jeho najlepší záujem. Je to práve súd, ktorý vyhodnocuje najlepší záujem mal. dieťaťa, ktorý sa pretaví do rozhodnutia súdu. V prípade týchto mal. detí má súd za to, že ich názor v podstate zodpovedá ich najlepšiemu záujmu. Pokiaľ otec namietal, že názor mal. detí je ovplyvnený matkou a mal. deti sú manipulované matkou, uvedené zostalo len v rovine jeho tvrdení, pretože žiadna iná skutočnosť počas vypočutia maloletých a počas dokazovania nenasvedčovala manipulácii mal. detí, predovšetkým u mal. A., ktorý racionálne uviedol dôvod, prečo nechce striedavú osobnú starostlivosť a tento dôvod bol odlišný od údajných trestov matky pre maloletého, keď je u otca dlhšie. Mal. A. síce je ovplyvnená názormi matky, avšak uvedené nepramení z jej manipulácie matkou, ale naviazania maloletej na matku, ktorú vníma ako primárnu osobu vo svojom živote a s ktorou na najbližší vzťah. Naopak, bol to práve otec, ktorý na mal. A. nad mieru primeranú tlačil, aby u neho trávila viac času, čo viedlo k začatiu odmietania styku s otcom.
40. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaniu citového puta, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda, že ide o určitú garanciu styku. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je preň prínosom. Súd upravil styk s otcom v súlade s najlepším záujmom maloletých detí a tiež v súlade s ich názorom a doterajšími výsledkami uskutočňovania styku. Je v záujme maloletých detí tráviť s otcom viacej času ako tomu bolo pred podaním návrhu, pretože obe deti majú k otcovi vytvorený pozitívny vzťah, ktorý je potrebné rozširovať. Predovšetkým mal. A. má k otcovi vybudovaný bližší vzťah ako mal. A., ktorá je veľmi úzko citovo naviazaná na matku a už v minulosti v predškolskom veku sa u nej prejavovala separačná úzkosť a s tým spojené stravovacie problémy. Maloleté deti a rodičia vyskúšali rozšírený model styku od začiatku konania, ktorý si dohodli na informatívnom stretnutí rodičov. Ukázalo sa, že maloletej A. rozšírený styk nevyhovoval, domáhala sa návratu späť k matke, dokonca po tlaku zo strany jej súrodencov, otca, jeho rodinných príslušníkov, ktorí jej dohovárali a neustále na ňu tlačili, aby u otca trávila viac času, začala styk s otcom odmietať, pričom nateraz je potrebná silná motivácia maloletej na trávenie času počas víkendu u otca. Maloletému A. spočiatku rozšírený styk vyhovoval, dokonca chcel u otca tráviť celý týždeň, ale objavili sa v rodine ďalšie komplikácie a problémy, pre ktoré maloletý A. zmenil svoj názor a aktuálne chce u otca tráviť len čas od piatka do stredy každý druhý týždeň. Problémom sa ukázal vzťah mal. A. k maloletému H., ktorý sa zhoršil v dôsledku rozšírenia styku. Maloletý H. sa k maloletému A. správa nevhodne a zle, či už doma alebo v škole a nebolo by v záujme maloletého, aby zotrvával celý týždeň v domácnosti otca, kde by bol dennodenne vystavovaný konfliktom a nevhodnému správaniu zo strany mal. H.. Mal. A. toto zlé správanie mal. H. k nemu popísal pri jeho vypočutí súdom, avšak z dôvodu utajenia obsahu rozhovoru s mal. A., súd bližšie neuvádza v čom konkrétne spočíva nevhodné správanie mal. H.. Problémy vo vzťahu mal. A. a H. si uvedomujú aj obaja rodičia, ktorí na pojednávaní popisovali incident medzi deťmi, ktorý sa počas súdneho konania stal v škole, keď mal. H. hodil do mal. A. hokejku a následne mu vytýkal, že mu ukradol jeho matku. Uvedený incident jednoznačne potvrdzuje zhoršený vzťah týchto dvoch mal. detí v dôsledku rozšírenia styku otca s mal. A.. Pred zverením mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti je potrebné najprv pracovať na vzťahu H. k A., na správaní mal. H., prijať vhodné výchovné opatrenia a následne, až keď dôjde k zlepšeniu tohto vzťahu, je možné uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti. Je zrejmé, že domácnosť otca nie je pripravená na okamžitú zmenu spočívajúcu v striedavej osobnej starostlivosti o mal. A., ale potrebuje postupné rozšírenie styku smerujúce k budúcej striedavej osobnej starostlivosti. Mal. A. vníma správanie H. voči nemu citlivo a intenzívne a je dôvodom začatia odmietania striedavej osobnej starostlivosti. Čo sa týka mal. A., mal. A. je veľmi úzko naviazaná na matku, preto súd nepristúpil k rozšíreniu styku otca a maloletej ako v prípade maloletého A., ale len k predĺženiu styku o jednu noc, na základe čoho bude otec maloletú zanášať priamo do školského zariadenia. Postupom času, keď bude maloletá staršia, je pravdepodobné, že jej separačná úzkosť pominie, naviazanie na matku pominie. Rovnako je potrebné doriešiť jej zdravotný stav, keď absolvovala vyšetrenie, na základe ktorého bola zaradená do autistického spektra a bol jej diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Matka súdu síce nevedela zdokladovať správu z vyšetrenia klinickej psychologičky, pretože tá jej ju nevystavila
z dôvodu absencie dotazníka podpísaného oboma rodičmi, ale súd tvrdenia matky o absolvovaní tohto vyšetrenia a výsledku považuje za hodnoverné, aj s prihliadnutím na správanie sa mal. A. počas jej vypočutia súdom. Je zrejmé, že maloletá potrebuje osobitný prístup a aj osobitný prístup pri nastavení styku, odlišný od mal. A.. Nateraz je v najlepšom záujme mal. A., aby sa s otcom stretávala každý druhý víkend od piatku do pondelku, a teda aby mala rozsah styku nastavený tak, aby pre ňu nebol z psychického hľadiska zaťažujúci, aby nebola na dlhú dobu odlúčená od matky, ktorá je pre ňu primárnou osobou v živote a na ktorú je citovo naviazaná. Až v budúcnosti, keď bude maloletá staršia, pominie jej naviazanie na matku, rodičia sa naučia ako správne pristupovať k maloletej a ako jej nastaviť režim a priestor pre pokoj, ktorý nevyhnutne potrebuje ako dieťa s Aspergerovým syndrómom, bude možné pristúpiť k ďalšiemu rozšíreniu styku. Nateraz však je to aj vzhľadom na názor maloletej vylúčené. Súd u mal. A. rozšíril styk o jednu noc prespatia v domácnosti otca, keď má za to, že toto rozšírenie nateraz postačí k posilneniu vzťahu maloletej a otca, maloletá sa u otca bude môcť pripraviť do školy, kde ju vždy v pondelok ráno spolu s A. otec donesie. Súčasne aj maloleté deti nebudú vystavené odchodu mal. A. z domácnosti otca v nedeľu, keď mal. A. tam bude naďalej zotrvávať, ale spoločne môžu ukončiť víkendový čas a ráno ísť spolu do školy. Rozšírenie styku vo väčšom rozsahu by nebolo nateraz v záujme mal. A..
41. Keďže súd pristúpil k rozšíreniu styku otca a mal. detí, návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť považoval za nedôvodný. Otcom navrhovaná striedavá osobná starostlivosť u oboch mal. detí nie je v záujme maloletých detí, ktoré ju aj aktuálne obe odmietajú. Na strane mal. A. striedavá osobná starostlivosť nie je v súčasnosti vhodná z dôvodu zhoršeného vzťahu s mal. H., ktorý býva v domácnosti otca, ktorý je potrebné najprv napraviť a tiež zapracovať na správaní mal. H., aby ním mal. A. nebol negatívne ovplyvnený. Na strane mal. A. striedavá osobná starostlivosť nie je v súčasnosti vhodná z dôvodu jej silne naviazanosti na matku a takisto z dôvodu jej zdravotného stavu, keď jej bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm - vývojová porucha patriaca do spektra autizmu. Maloletá teda potrebuje osobitný prístup zo strany rodičov, osobitné výchovné praktiky, spôsob komunikácie a sociálnej interakcie. Toto všetko sa rodičia v súčasnosti musia naučiť a dovzdelať ohľadne diagnózy ich dcéry. U maloletej je nateraz potrebné, aby mala svoje zázemie v domácnosti matky a s otcom sa stretávala v nastavenom pravidelnom režime. Striedanie domácností v týždenných intervaloch by za súčasnej situácie rozhodne nebolo v jej najlepšom záujme. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Neušlo pozornosti súdu, že prvotne maloleté deti boli naklonené striedavej osobnej starostlivosti, keď kolíznej opatrovníčke vyjadrili názor, že s ňou súhlasia. Avšak po informatívnom stretnutí rodičov došlo k nastaveniu rozšíreného styku mal. detí s otcom a po „odskúšaní“ si tohto rozšíreného styku obe mal. deti zmenili postoj k striedavej osobnej starostlivosti na základe ich vlastných skúseností a súdu pri ich vypočutí už uviedli svoj zmenený názor. Súd vychádzal z tohto zmeneného názoru maloletých, pretože po odskúšaní rozšírenejšieho styku je ich názor relevantnejší, založený na základe ich vlastných skúseností s vyskúšaným rozšíreným režimom stretávania sa s otcom.
42. V súvislosti s posudzovaním návrhu na striedavú osobnú starostlivosť súd tiež uvádza, že súd musí pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musí dôjsť aj k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. V danom konaní je vzťah a komunikácia medzi rodičmi vysoko konfliktná, čo je ďalším dôvodom pre záver, že striedavá osobná starostlivosť by nateraz nebola v záujme mal. detí, ktoré by boli svedkami ďalších konfliktov a nezhôd rodičov a priamo do nich vťahované a traumatizované negatívnym nastavením rodičov
voči sebe. Skutočnosť, že rodičia bývajú blízko seba a že sú splnené určité materiálne podmienky striedavej osobnej starostlivosti neprevažuje nad ostatnými dôvodmi, pre ktoré nateraz striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme mal. detí.
43. Pokiaľ právny zástupca matky subsidiárne navrhoval neupravenie styku otca s mal. deťmi, tento návrh súd nepovažoval za dôvodný v predmetnej situácii, kedy vzťah rodičov je vysoko konfliktný, rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave styku, rozsahu styku, pri styku dochádza ku konfliktom. Neupravenie styku by umožnilo a vyvolávalo ďalšie konflikty rodičov, rodičia by mal. deti naďalej zaťahovali do vzájomných nevysporiadaných vzťahov a neupravenie styku by sa v konečnom dôsledku negatívne prejavovalo na mal. deťoch, ktoré by žiadnym spôsobom nemali nastavený pravidelný režim stretávania sa s otcom. V predmetnej rodine je nevyhnutné a žiaduce pravidelné nastavenie styku súdnym rozhodnutím za účelom stabilizovania situácie a zlepšenia vzťahov medzi rodičmi.
44. Súd osobitne určil režim stretávania sa otca s mal. deťmi počas prázdnin. Rozdelenie prázdnin medzi oboch rodičov zabezpečuje primeranú rovnováhu medzi právom detí na kontakt s otcom a právom každého z rodičov tráviť s deťmi významnú časť voľného obdobia. Zároveň rešpektuje potrebu stability a predvídateľnosti, keďže presne určené termíny minimalizujú riziko sporov medzi rodičmi a umožňujú im včas plánovať dovolenky, rodinné aktivity a ďalšie povinnosti.
45. Súd uložil povinnosť otcovi maloletých detí, aby výlučne on preberal a odovzdával maloleté deti, zároveň však súd uvádza, že otec je oprávnený poveriť prebratím maloletých detí na styk aj iné osoby, napríklad ako je jeho priateľka alebo starí rodičia maloletých detí, ak nemôže on osobne na styk deti prebrať, uvedené neporušuje právoplatné rozhodnutie súdu a povinnosť otca prebrať maloleté deti na styk.
46. Právny zástupca otca navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, a to znaleckým posudkom za účelom zistenia, či je striedavá osobná starostlivosť záujme maloletých detí a za účelom, zistenia manipulácie mal. detí matkou. Súd predmetný návrh na doplnenie dokazovania uznesením zamietol s tým odôvodnením, že vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav nie je potrebné. Na tomto závere súd zotrváva. V súlade so zásadou riadneho zistenia skutočného stavu veci posudzoval, či pristúpiť k takémuto znaleckému dokazovaniu. Súd po voľnej úvahe dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné vykonať navrhované znalecké dokazovanie, keďže vypočutím maloletých detí a ďalším dokazovaním bolo jednoznačne preukázané a zistené, aký vzťah majú mal. deti k rodičom, do akej miery sú na toho-ktorého rodiča naviazané, aká forma a frekvencia styku je v ich najlepšom záujme a takisto bol dostatočne zistený skutkový stav pre posúdenie návrhu na striedavú osobnú starostlivosť a prípadnej manipulácie mal. detí. Súd nevzhliadol za potrebné, aby boli mal. deti podrobované ďalšiemu vypočúvaniu a ďalším úkonom spojeným so znaleckým dokazovaním, keď pre rozhodnutie súdu bol dostatočne zistený skutočný, nielen skutkový stav veci. K znaleckému dokazovaniu súd nepristúpil aj z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania pri zohľadnení doterajšieho vykonaného dokazovania (znalecké dokazovanie by predlžovalo súdne konanie bez jeho nevyhnutnej odôvodnenej potreby).
47. Súd považuje za potrebné sa tiež vyjadriť k oslovovaniu manžela matky maloletou A. ako otca. Je absolútne neprípustným, aby mal. dieťa oslovovalo osobu, ktorý nie je jeho biologickým, či právnym rodičom slovom otec. Umocnene to platí v situácii, keď maloletá A. má svojho vlastného otca, ktorý má záujme sa s ňou stretávať a plní si svoje rodičovské povinnosti voči nej. Maloleté dieťa môže niekedy zle vyhodnotiť situáciu a inú osobu osloviť otec, avšak práve matka by mala v takomto prípade okamžite zasiahnuť a maloletému dieťaťu situáciu primerane vysvetliť. Každé mal. dieťa má len jedného otca a aj pri oslovovaní iných osôb si má túto základnú dogmu uvedomovať. Pokiaľ matka nezasiahne a mal. dieťa neopraví a nevysvetlí mu situáciu a vhodné oslovovanie jej súčasného manžela, jedná sa o absolútne zlyhanie rodiča a jeho rodičovskej zodpovednosti voči dieťaťu. Súd pri vypočutí maloletej tej vysvetlil situáciu a nevhodnosť takéhoto oslovovania manžela matky, rovnako dohovoril matke na pojednávaní, že sa jedná o absolútne neprípustnú situáciu, ktorú ako rodič má prediskutovať s maloletým dieťaťom. Pre súd je zarážajúce, že matka mal. A. ponechala v tomto nevhodnom oslovovaní a v podstate nepriamom ovplyvňovaní maloletej, že manžel matky jej môže nahradiť otca. Keby mal. deti oslovovali priateľku otca ako matku, rozhodne by nebola uzrozumená s takýmto oslovovaním a zasahovalo by to jej emočnej stability a citového prežívania. Nemožno sa preto čudovať otcovi, že uvedené matke vytýka.
48. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
50. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
51. V závere pojednávania právny zástupca otca vzniesol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví styk otca s mal. deťmi do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Súd zastáva názor, že vzhľadom na to, že rozhodol o styku otca s mal. deťmi na tomto pojednávaní vo veci samej, nie je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov mal. detí v navrhovanom znení. Styk otca s mal. deťmi je upravený rozhodnutím vo veci samej. Hoci toto rozhodnutie vo veci samej nateraz nie je právoplatné a v otázke úpravy styku vykonateľné a účastníci konania so voči nemu môžu odvolať, účelom neodkladného opatrenie nie je upravovať pomery v rodine do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré bolo v predmetnej veci na pojednávaní vyhlásené. Na nadobudnutie účinku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia jeho doručením slúži iný procesný návrh účastníka ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý však zo strany právneho zástupcu otca nebol navrhovaný.
52. Podľa § 37 ods. 2 psím d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
53. Predmetným rozsudkom súd rozhodoval aj o návrhu kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia rodičom mal. detí formou odborného psychologického poradenstva. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že najlepší záujem maloletých detí vyžaduje ako najvhodnejší prostriedok nápravy a zlepšenia situácie v rodine uložiť rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, a to práve za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva, odstránenia vysokej konfliktnosti medzi rodičmi, ktorá sa začala prejavovať a vyvrcholila počas súdneho konania. Súd je toho názoru, že je v záujme maloletých detí, aby sa ich rodičia naučili a vedeli dohodnúť aspoň na základom fungovaní styku na rodičovskej úrovni. Realizácia odborného poradenstva je tak podľa názoru súdu dôležitá a v súčasnej situácii nevyhnutná pre zlepšenie komunikácie a bezkonfliktné nastavenie systému stretávania sa otca s maloletými deťmi, keďže rodičia sú v silnom vnútornom konflikte. Odstránenie zbytočného pnutia medzi rodičmi, ktoré pramení z prežitej minulosti rodičov, výrazne zlepší, uľahčí a zabezpečí budovanie vzťahu mal. detí k otcovi a aj k matke. V danom prípade je nevyhnutné, aby rodičia za pomoci odborného poradenstva našli uspokojivý spôsob komunikácie, ktorý by viedol k stabilnému výchovnému prostrediu mal. detí. Práve odborné poradenstvo sa javí ako najvhodnejší prostriedok, ktorý rodičom poskytne podporu pri spracovaní vzájomných konfliktov takým spôsobom, aby nimi ďalej nepôsobili negatívne na maloleté deti a vedeli sa dohodnúť na fungovaní starostlivosti a styku. Zo strany psychológa ako odbornej osoby bude rodičom poskytnutý priestor za účelom prehodnotenia svojich doterajších postojov, správania a konania. Rodičia nezvládajú vzájomnú komunikáciu, do konfliktov medzi sebou zapájajú ďalších rodinných príslušníkov, partnerov a maloleté deti. Konfliktné nastavenie rodičov voči sebe vyplynulo z ich vystupovania pred súdom a uvádzaných skutočností, preto je v záujme podpory riadneho fungovania rodičovstva a výchovného prostredia, aby podstúpili odborné poradenstvo tak ako im bolo uložené výrokom súdneho rozhodnutia, ktoré prispeje k zlepšeniu komunikácie rodičov a eliminuje negatívne dopady nevysporiadaného vzťahu rodičov na maloleté deti. Obaja rodičia potvrdili, že majú
problémy sa vzájomne dohodnúť, čo je zrejmé aj zo správy psychologičky I., preto je potrebné zlepšiť vzťahy medzi rodičmi. Súd poukazuje na to, že maloleté deti sú v citlivom veku, kedy veľmi intenzívne vnímajú vzájomné konflikty medzi rodičmi, a preto súd apeluje na rodičov, aby zlepšili svoju vzájomnú komunikáciu, najmä v podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí a tým zabezpečiť bezkonfliktné fungovanie starostlivosti. Na potrebu uloženia odborného poradenstva poukázal kolízny opatrovník, ktorý bol svedkom zlej komunikácie medzi rodičmi a vzájomného obviňovania sa rodičmi. Súd má za to, že psychologicko-poradenská intervencia zo strany psychológa za účelom podpory a rozvoja vzájomných komunikačných zručností a podpory a rozvoja rodičovských zručností je za danej situácie najvhodnejším opatrením, ktoré prispeje aj k zlepšeniu nastavenia maloletých detí ku styku. Dobu trvania výchovného opatrenia súd určil na jeden rok z dôvodu silného konfliktu rodičov a potreby dlhodobo pracovať na zlepšení postojov rodičov voči sebe.
54. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
55. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
57. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.