Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: žalobcu: A. B., C. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného F. G./XXXX-X zo dňa 25.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. G./XXXX-X zo dňa 25.02.2022 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstvo PZ v Bratislave V č. H./I. zo dňa 16.12.2021(ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu pokutu vo výške 40,- €.

2. Prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko svojim konaním porušil ustanovenie o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože dňa 30.06.2021 v čase od 17:44 h do 19:10 h v I. J. K. L. F. XX nerešpektoval pokyn vyplývajúci zo zvislej dopravnej značky č. 270 „ Zákaz zastavenia“ s dodatkovou tabuľou č. 531 „ Vyhradené parkovanie“ a ako vodič zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Hyundai Matrix, evidenčného čísla D., na parkovacom mieste č. XX, na vyhradenom 1 parkovisku a nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. Prvostupňový správny orgán konanie obvineného kvalifikoval ako porušenie ustanovenia , za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa . Obvinenému za predmetný skutok správny orgán I. stupňa uložil podľa pokutu vo výške 40,- €.

3. Na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Z predložených materiálov jednoznačne vyplýva a má dostatočne preukázané, že žalobca dňa 30.06.2021 v čase od 17:44 h do 19:10 h ako vodič zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Hyundai Matrix, evidenčného čísla D., na parkovacom mieste č. 43, na vyhradenom parkovisku v I. J. K. L. F. XX, následkom čoho nerešpektoval pokyn vyplývajúci zo zvislej dopravnej značky č. 270 „ Zákaz zastavenia“ s dodatkovou tabuľou č. 531 „Vyhradené parkovanie“, pričom nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. Odvolací orgán má preukázané, že žalobca uvedeným konaním porušil ustanovenie § 25

ods. 1 písm. n) , za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa . V zmysle ustanovenia , vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. V zmysle ustanovenia , priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Význam zvislej dopravnej značky č. 270 „Zákaz zastavenia“ v zmysle aktuálnej Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 z 13.02.2020 o dopravnom značení vyjadruje zákaz zastavenia a státia, pričom zákaz platí aj na priľahlý chodník. Význam zvislej dopravnej značky č. 531 „Vyhradené parkovanie“ v zmysle aktuálnej Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 z 13.02.2020 o dopravnom značení vyjadruje umiestnenej pod značkou „Zákaz zastavenia“ umožňuje zastaviť a stáť na parkovacom mieste len pre určité vozidlo alebo pre určitého držiteľa parkovacieho povolenia, pre ktorého je dané miesto vyhradené. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. nadobudla účinnosť od 01.04.2020.

4. V podanom odvolaní žalobca namieta že skutok už bol na mieste prejednaný ním privolanou dopravnou hliadkou štátnej polície a bol posúdený ako skutok, ktorý nie je priestupkom a poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu znalosť dopravného značenia správneho orgánu. Žalovaný obsah odvolania považoval za irelevantný najmä v tých bodoch, kde žalobca poukazuje na údajné ústne vyjadrenia správneho orgánu na ústnom pojednávaní, ktoré sú parafrázované, vytrhnuté z celkového kontextu a prispôsobené do obsahu odvolania, ktorý žalovaný hodnotil hodnotí ako viditeľnú snahu o odvrátenie skutočnej podstaty a to, že sa dopravného priestupku dopustil, o čom svedčí priložená fotodokumentácia miesta priestupku so zadokumentovaným dopravným priestupkom zo dňa 30.06.2021 a fotografia parkovacieho preukazu Mestskej časti Bratislava Petržalka, o vyhradenom parkovaní pre motorové vozidlo Škoda Octavia, evidenčného čísla I., číslo povolenia XXX/XXXX/XX- XXXXX/920, vydaného dňa 9.12.2020 s dobou parkovania nepretržite v boxe č. 43, na ulici K. F. XX, I.. Žalobcovi bola zápisnica z ústneho prejednania priestupku predložená na prečítanie, následne bol vyzvaný na jej prípadné doplnenie alebo úpravu, kde sa mal žalobca možnosť sa k týmto ústnym vyjadreniam prvostupňového správneho orgánu vyjadriť a zápisnicu doplniť. Žalobca súhlasil s jej obsahom tak, ako je priložená v spisovom materiáli, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Prvostupňový správny orgán v uvedenej veci rozhodoval na základe riadne doručeného spisového materiálu od príslušníkov Mestskej polície Expozitúra Bratislava V, číslo priestupkového spisu 5578/2021, z ktorého vyplýva, že objasňovanie vo veci dopravného priestupku ako prvý vykonával útvar mestskej polície, takže v danej veci nemohla na mieste rozhodnúť dopravná hliadka štátnej polície, ktorú si žalobca nechal na miesto spáchania priestupku privolať cez tiesňovú linku 158, na potvrdenie jeho právneho názoru. Výpis hovoru z tiesňovej linky 158, na ktorú sa odvoláva žalobca, neobsahuje obsah komunikácie medzi príslušníkmi privolanej dopravnej hliadky a žalobcu priamo na mieste parkovania a teda nejedná sa o dôkaz, ktorý by vyvrátil alebo spochybnil to, čo je jednoznačne zadokumentované na fotodokumentácii. V zmysle nariadenia Prezídia Policajného zboru o priestupkoch taktiež platí, že ak je daná miestna príslušnosť viacerých útvarov Policajného zboru, objasňovanie vykoná ten útvar Policajného zboru, ktorému bolo ako prvému doručené oznámenie o priestupku. V sporných prípadoch, kedy je na miesto spáchania dopravného priestupku privolaná následne aj dopravná hliadka štátnej polície, je občan na mieste poučený o tom, že dopravná hliadka v žiadnom prípade neplní funkciu kontrolného alebo nadriadeného orgánu orgánom obecnej resp. mestskej polície a sporná vec je vždy v prípade odmietnutia blokového konania postúpená príslušnému správnemu orgánu na jeho ďalšie konanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, nemohol byť daný priestupok prejednaný na mieste privolanou dopravnou hliadkou, ako to tvrdí žalobca. Vo veci sa žiadnym spôsobom nekoná duplicitné konanie a žalobca nebol v danej veci riešený ani v blokovom konaní. Žalobca sa k priestupku riešeného hliadkou mestskej polície mal možnosť vyjadriť písomne do záznamu o podaní vysvetlenia podľa zákona o obecnej polícii spísaný príslušníkom mestskej polície z dňa 30.06.2021, ktorý sa predkladá priestupcovi v rámci demontovania blokovacieho zariadenia, v ktorom sa žalobca vyjadril v znení: „Je spor o výklad dopravného priestupku“. Jeho výklad je taký, že k dopravnému priestupku nedošlo, navyše v tomto protokole vôbec nie je popis detailu domnelého priestupku, takže to umožňuje rôzny dodatočný výklad.

5. K skutočnosti, že bol na mieste už údajne „prejednaný“ hliadkou dopravnej polície sa žalobca nijakým spôsobom v zázname nevyjadril ani nespomenul. Kým v písomnom odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok uvádza : „Došlo k vzájomnej polemike rozporných právnych názorov. Keď videl, že diskusia nespeje k vzájomnému zblíženiu stanovísk, tak zavolal na 158 a požiadal, aby

poslali dopravnú hliadku, aby vyriešila tento domnelý, alebo skutočný dopravný priestupok.“ Následne v podanom odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku následne popiera:„ Hliadku privolal nie na to, aby posudzovala skutok mestskej polície, ale aby prejednala ním zaparkované vozidlo ako priestupok“. Privolaná hliadka žiadnym spôsobom neriešila svoje kompetencie voči mestskej polícii, ale riešila len jeho domnelý priestupok, o ktorom vo svojom konaní na mieste rozhodla, že skutok nie je priestupkom. Okrem príslušníkov Policajného zboru sú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky oprávnení prejednávať v blokovom konaní i príslušníci obecnej polície v rozsahu, ktorý určuje o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, t.j. priestupky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúce zo všeobecnej úpravy cestnej premávky (), alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

6. Význam dopravných značiek č. 270 „Zákaz zastavenia“ a dodatkovej tabule č. 531 „Vyhradené parkovanie“ je jednoznačný a žalobca zaparkoval svoje vozidlo priamo na takom mieste, kde to význam obidvoch dopravných značiek zakazuje. Význam uvedených dopravných značiek je platný a v súlade s aktuálnou Vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 z 13.02.2020 o dopravnom značení ako aj Vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom pôvodné značky, ktoré sú v súlade s „novou“ vyhláškou o dopravnom značení zostávajú naďalej v platnosti. Počas tzv. prechodného dvojročného obdobia platia do 01.04.2022 dopravné značky podľa „starej“ vyhlášky, ale ich význam je definovaný podľa „novej“ vyhlášky. Keďže žalobca sa s týmto významom dopravných značiek nestotožnil a nebol si vedomý spáchania priestupku, spisový materiál bol postúpený na prvostupňový správny orgán na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 z 13.02.2020 o dopravnom značení ako aj z Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá definuje význam dopravných značiek č. 270 „Zákaz zastavenia“ a dodatkovej tabuli č. 531 „Vyhradené parkovanie“, ďalej z fotodokumentácie zadokumentovaného dopravného priestupku, zo dňa 30.06.2021, z ktorej je zrejmé a nepochybné, že menovaný sa dopustil dopravného priestupku, čo jednoznačne potvrdzuje fotografický záber na motorové vozidlo továrenskej značky Hyundai Matrix, evidenčného čísla D., na parkovacom mieste č. 43, na vyhradenom parkovisku, pričom uvedené vozidlo je zaparkované priamo pod zvislou dopravnou značkou č. 270 „Zákaz zastavenia“ s dodatkovou tabuľou č. 531 „Vyhradené parkovanie“. Súčasťou fotodokumentácie je fotografia parkovacieho preukazu Mestskej časti Bratislava Petržalka o vyhradenom parkovaní pre motorové vozidlo Škoda Octavia, evidenčného čísla I., číslo povolenia XXX/ XXXX/XX-XXXXX/920 vydaného dňa 9.12.2020 s dobou parkovania nepretržite, v boxe č. 43, na ulici K. XX, I..

7. Mestskú políciu kontaktoval oznamovateľ a majiteľ parkovacieho boxu č. 43. Tieto dôkazy prvostupňový správny orgán vyhodnotil hodnoverne a objektívne, pričom vo svojom rozhodnutí z dňa 16.12.2021 sa spoľahlivo vysporiadal so skutočnosťami, ktoré preukazujú, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania. Všetky dôkazy, ktoré obsahuje spisový materiál žalovaný považoval za relevantné a získané zákonným spôsobom. Zhodnotil odvolanie ako obranu v snahe vyhnúť sa nielen finančnému postihu za uvedené protiprávne porušenie, keďže žalobca si je vedomý toho, aký postih mu hrozí, ale zo strany menovaného ide aj o účelový odpor a nesúhlas s nastavenou parkovacou politikou v mestskej časti Bratislava - Petržalka. Žalovaný zastáva názor, že žalobca sa dopustil vyššie uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jeho spáchanie mu bolo preukázané. K námietkam obvineného v podanom odvolaní proti rozhodnutiu odvolací orgán konštatuje, že ich nemôže akceptovať, nakoľko ich nepovažuje za relevantné a priestupok považuje za jednoznačne preukázaný. Odvolací orgán má za to, že skutkový stav bol riadne zistený a nie je potrebné dokazovanie doplniť a ani vykonať nové dôkazy. Dôkazy získané počas objasňovania priestupku sú postačujúce a preukazujú spáchanie skutku žalobcom. Odvolací orgán má obsahom spisového materiálu, teda dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiály preukázané, že žalobca sa predmetného skutku dopustil. Zároveň neexistuje dôkaz, ktorý by spochybňoval spáchanie priestupku žalobcom. Teda odvolací orgán nemá pochybnosť, že sa skutok stal a že ho spáchal žalobca. Prvostupňový správny orgán mal v čase rozhodovania hodnoverné a postačujúce dôkazy pre vydanie rozhodnutia o priestupku, pričom priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zistil a objasnil orgán, ktorý je k tejto činnosti oprávnený konkrétne podľa . Vykonaním úkonov a vyhodnotením všetkých podkladov, ktoré slúžili pre rozhodnutie vo veci samej,

prvostupňový správny orgán riadne a presne zistil skutkový stav veci, za tým účelom si zadovážil všetky potrebné podklady a dôkazy. Odvolací orgán po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj v neprospech žalobcu dospel k záveru, že žalobca skutok spáchal. Prvostupňový správny orgán zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací orgán preskúmal námietky obvineného uvedené v odvolaní a zistil, že prvostupňový správny orgán vo veci priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky postupoval v zmysle zásady zákonnosti. Odvolací správny orgán konštatuje, že uložená sankcia bola zákonná a dôvodná. Za predmetný skutok je možné podľa uložiť sankciu pokuty do 100 eur. Odvolací orgán sa plne stotožňuje s výškou uloženej sankcie (pokuty). Odvolací orgán je názoru, že pri určení druhu sankcie a jej výmery prvostupňový orgán správne postupoval podľa , pričom prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, pohnútky ako i na osobu páchateľa. Správny orgán pri určovaní výšky sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy. Účel sankcie nie je len represívny a likvidačný, ale aj nápravný a preventívny, preto správny orgán obvinenému uložil sankciu pokuty v dolnej polovici výmery sankcie. Odvolací orgán uloženú sankciu pokuty, považuje za dostatočnú, vedúcu k náprave páchateľa priestupku. Odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán v danom prípade dôsledne postupoval v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania. Presne zistil aj skutočný stav veci, pričom podľa odvolacieho orgánu tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Prvostupňový správny orgán sa nedopustil ani žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom priestupkovom konaní prvostupňový správny orgán objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchal žalobca a riadne odôvodnil sankciu, ktorú mu bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť.

II. Žaloba, vyjadrenie žalovaného.

8. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia.

9. Žalobca žiadal zodpovedania nasledujúcich otázok: 1. Či rozhodnutie dopravnej hliadky polície na mieste udalosti o tom, že udalosť je, alebo nie je priestupkom, je rozhodnutím, ktorým sa má občan riadiť a pridŕžať sa ho. 2. Či je rozhodnutie dopravnej hliadky polície limitujúce pre ďalšie posudzovanie udalosti z pohľadu porušenia zákona zo strany občana. Teda pri posudzovaní, či je možné o rovnakej udalosti opätovne rozhodovať podľa priestupkového zákona. 3. Či je kombinácia dopravných značiek č. 270 „Zákaz zastavenia“ a dodatkovej tabuli č. 531 „Vyhradené parkovanie“ bez ďalšieho určujúceho, alebo vylučujúceho upresnenia (tretej značky), dostatočným označením, aby bolo zrejmé, ktoré vozidlo môže a ktoré nemôže na značkou označenom mieste zaparkovať.

10. Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaný bez relevantných dôvodov nezisťoval presné znenie rozhodnutia dopravnej hliadky na mieste, ktorú privolal žalobca a nepovažoval ho za priestupkové rozhodnutie o udalosti. Má za to, že ak ako občan v spore o výklad dopravného značenia a/alebo dopravnej situácie privolá dopravnú hliadku a tá nejako na mieste rozhodne, tak v rámci právnej istoty, nemôžu byť voči občanovi vedené ďalšie konanie s cieľom potrestať ho za to, že konal v súlade s rozhodnutím dopravnej hliadky. A to aj v tom prípade, ak by dopravná hliadka uviedla svojim rozhodnutím občana do omylu o súlade/nesúlade udalosti so zákonom. 2. Žalovaný právne relevantným spôsobom nezdôvodnil, že jeho výklad existujúceho dopravného značenia, ktorý použil v priestupkovom konaní je jedine správny, a výklad žalobcu nesprávny. Má za to, že ak v priestupkovom konaní nie je meritum sporu o existencii udalosti, ale o tom, aký význam a akú jednoznačnosť významu má použité dopravné značenie, tak zdôvodnenie rozhodnutia o priestupku nemá na mnohých stranách vysvetľovať okolnosti o ktorých nie je spor, ale má vyčerpávajúco a obsiahle objasniť prečo, sú/niesú jednotlivé právne výklady dopravného značenia správne/nesprávne. Toto rozhodnutie o priestupku vo všetkých stupňoch absentuje a len z pozície sily (ja som polícia, tak musím mať pravdu) tvrdí, že jej výklad je jediný správny. K tomu uviedol, že každé dopravné značenie musí byť vyhotovené takým spôsobom, aby ho bez ďalšieho zisťovania vedel vodič aj kontrolný orgán vyhodnotiť. Teda konkrétne v tomto prípade na základe už známych faktov priestupkového konania má za to, že aby dopravné značenie mohlo byť

vyhodnotiteľné tak, ako ho vyhodnotil priestupkový orgán, tak by tam mala byť tretia tabuľka s textom „Pre vozidlá s povolením MU Petržalka“ lebo v opačnom prípade nič nenasvedčuje tomu, že žalobca ako vodič, si nemôžem značenie vysvetliť ako „Pre majiteľov bytov na K. XX“. V spore o právny výklad zákona – má rozhodovaciu právomoc v Slovenskej republike jedine súd a policajný orgán si ju nemôže svojvoľne uzurpovať. 3. Žalovaný bez akéhokoľvek dôkazu a podkladu tvrdí, že žalobca nesúhlasí s parkovacou politikou Bratislava-Petržalka (auto malo v danom čase príslušnú registráciu Petržalky ). Ak s niečím nesúhlasí, tak je to neodbornosť a nedostatočnosť dopravného značenia, a jeho nízka určitosť. Má zato, že dopravné značenie musí byť natoľko určité, aby každý vodič aj kontrolujúci policajt len na základe pohľadu na dopravnú situáciu bez ďalších zisťovaní mohol určiť, či sa na dané vozidlo dopravné značenie vzťahuje alebo nevzťahuje. Pritom ako technik budujúci aj parkoviská, predpokladá, že zámer zákonodarcu pri tomto type dopravného značenia bol taký, aby sa znížili náklady na dopravné značenie pri vyhradenom parkovaní, ktoré malo procesne prebiehať nasledovne: 3.1. Majiteľ parkoviska určí miesta, ktoré budú pre vyhradené parkovanie a označí ich dvojicou značiek 270+531. Stále tam môže parkovať ktokoľvek, lebo bez bližšieho určenia je parkovanie vyhradené pre „VŠETKÝCH“ 3.2. po prenajatí miesta majiteľ parkoviska doplní pre dané miesto tretiu značku s textom „Pre x-y“, kedy tam môže stáť len x-y 3.3. po ukončení nájmu vyhradeného miesta sa len bez ďalších nákladov demontuje tretia značka a opätovne tam môže stáť ktokoľvek Výklad dopravného značenia žalovaného úplne ničí tento užitočný predpokladaný zámer zákonodarcu. Rovnaký názor na vec má aj dopravný analytik, ktorého právny rozbor použil už v prvej korešpondencii o priestupku. 4. Žalovaný tvrdí, že svoje rozhodovanie založil aj na základe pohnútok žalobcu. Ak by to bolo pravdivé tvrdenie, tak by sa riadne a podrobne zaoberal hlavne výkladom toho, že dvoj značka 270+531 má úplne iný význam ako samotná značka 270, výkladom toho, ako má byť definovaná výhrada parkovania, kto je oprávnený určovať, komu je miesto vyhradené, ak tam nie je tretia značka. Lebo pohnútkou žalobcu bolo vyvolať situáciu, ktorá povedie k tomu, aby vznikol relevantný doklad, ktorý riadne a úplne vyhodnotí výklad tejto dvoj značky bez tretej značky. Lebo názory na túto dvoj značku sú rôzne medzi odbornou aj laickou verejnosťou, medzi verejnou správou (napr. správa Ružinova má iný názor ako správa Petržalky) a dokonca aj v rámci polície, keď dopravná hliadka na mieste mala zhodný právny názor ako žalobca , a priestupkový orgán už názor opačný. 5. Žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdí, že sankcia je taká ktorá povedie k náprave páchateľa priestupku, čo žalobca vyhodnotil ako klamstvo, lebo ani sebe väčšia pokuta nespôsobí, aby bol napravený, lebo náprava v tomto prípade by mala byť v zjednotení právnych názorov sporných strán. A to sa nedá žiadnou pokutou, ale len riadnou odbornou argumentáciou. Ako technik nemôže akceptovať nelogické tvrdenie len preto, že to tvrdí policajt a aj to ešte nie každý rovnako. Na základe toho, čo bolo povedané a napísané v priestupkovom konaní, má stále zato, že jeho právny názor je správny a právny názor priestupkového orgánu je chybný. Priestupkový orgán nepredložil žiadnu argumentáciu a žiadny dôkaz o nesprávnosti jeho právneho názoru alebo o správnosti toho svojho. Samotné tvrdenie bez dôkazu nemožno považovať za argumentáciu

11. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že Napadnuté rozhodnutie podľa nášho názoru vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu ktorého vyplýva, že žalobca , dňa 30.06.2021 v čase od 17:44 h do 19:10 h v I. J. K. L. F. XX nerešpektoval pokyn vyplývajúci zo zvislej dopravnej značky č. 270 „Zákaz zastavenia“ s dodatkovou tabuľou č. 531 „Vyhradené parkovanie“ a ako vodič zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Hyundai Matrix, evidenčného čísla D., na parkovacom mieste č. 43, na vyhradenom parkovisku a nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. Týmto svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo sa uznal vinným zo spáchania priestupku podľa , o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

12. Na základe riadne doručeného spisového materiálu od príslušníkov Mestskej polície Expozitúra Bratislava V, číslo priestupkového spisu 5578/2021, z ktorého vyplýva, že objasňovanie vo veci dopravného priestupku ako prvý vykonával útvar mestskej polície, takže v danej veci nemohla na mieste rozhodnúť dopravná hliadka štátnej polície, ktorú si žalobca nechal na miesto spáchania priestupku privolať cez tiesňovú linku 158, na „potvrdenie“ jeho právneho názoru. Výpis z hovoru z tiesňovej linky 158, na ktorú sa odvoláva žalobcu, neobsahuje obsah komunikácie medzi príslušníkmi privolanej dopravnej hliadky a žalobcom priamo na mieste parkovania a teda nejedná sa o dôkaz, ktorý by vyvrátil alebo spochybnil to, čo je jednoznačne zadokumentované na fotodokumentácii. V zmysle nariadenia Prezídia Policajného zboru o priestupkoch taktiež platí, že ak je daná miestna príslušnosť viacerých útvarov Policajného zboru, objasňovanie vykoná ten útvar Policajného zboru, ktorému bolo ako prvému

doručené oznámenie o priestupku. V sporných prípadoch, kedy je na miesto spáchania dopravného priestupku privolaná následne aj dopravná hliadka štátnej polície, je občan na mieste poučený o tom, že dopravná hliadka v žiadnom prípade neplní funkciu kontrolného alebo nadriadeného orgánu orgánom obecnej resp. mestskej polície a sporná vec je vždy v prípade odmietnutia blokového konania postúpená príslušnému správnemu orgánu na jeho ďalšie konanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, nemohol byť daný priestupok prejednaný na mieste privolanou dopravnou hliadkou, ako to tvrdí žalobca. Vo veci sa žiadnym spôsobom nekonalo duplicitné konanie a žalobca nebol v danej veci riešený ani v blokovom konaní. Žalovaný tiež poukazuje na ďalšie zásadné veci a to, že žalobca sa k priestupku riešeného hliadkou mestskej polície mal možnosť vyjadriť písomne do záznamu o podaní vysvetlenia podľa zákona o obecnej polícii spísaný príslušníkom mestskej polície z dňa 30.06.2021, ktorý sa predkladá priestupcovi v rámci demontovania blokovacieho zariadenia, v ktorom sa žalobca vyjadriť v znení: „Je spor o výklad dopravného priestupku“. Jeho výklad je taký, že k dopravnému priestupku nedošlo, navyše v tomto protokole vôbec nie je popis detailu domnelého priestupku, takže to umožňuje rôzny dodatočný výklad. K skutočnosti, že bol na mieste už údajne „prejednaný“ hliadkou dopravnej polície sa žalobca nijakým spôsobom v zázname nevyjadriť ani nespomenúť. Kým v písomnom odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok uvádza: „Došlo k vzájomnej polemike rozporných právnych názorov. Keď videl, že diskusia nespeje k vzájomnému zblíženiu stanovísk, tak zavolal na 158 a požiadal, aby poslali dopravnú hliadku, aby vyriešila tento domnelý, alebo skutočný dopravný priestupok.“ Následne v podanom odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku následne popiera: „Hliadku privolal nie na to, aby posudzovala skutok mestskej polície, ale aby prejednala ním zaparkované vozidlo ako priestupok“. Privolaná hliadka žiadnym spôsobom neriešila svoje kompetencie voči mestskej polícii, ale riešila len jeho domnelý priestupok, o ktorom vo svojom konaní na mieste rozhodla, že skutok nie je priestupkom.

13. Okrem príslušníkov Policajného zboru sú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky oprávnení prejednávať v blokovom konaní i príslušníci obecnej polície v rozsahu, ktorý určuje o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, t.j. priestupky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia výjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúce zo všeobecnej úpravy cestnej premávky (), alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

14. Význam dopravných značiek č. 270 „Zákaz zastavenia“ a dodatkovej tabule č. 531 „Vyhradené parkovanie“ je jednoznačný a žalobca zaparkoval svoje vozidlo priamo na takom mieste, kde to význam obidvoch dopravných značiek zakazuje. Význam uvedených dopravných značiek je platný a v súlade s aktuálnou Vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 z 13.02.2020 o dopravnom značení ako aj Vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva a o zmene a doplnení niektorých zákonom pričom pôvodné značky, ktoré sú v súlade s „novou“ vyhláškou o dopravnom zneužívaniu naďalej v platnosti. Počas tzv. prechodného dvojročného obdobia platia do 01.04.2022 dopravné značky podľa „starej“ vyhlášky, ale ich význam je definovaný podľa „novej“ vyhlášky. Keďže žalobca sa s týmto významom dopravných značiek nestotožnil a nebol si vedomý spáchania priestupku, spisový materiál bol postúpený na 1. stupňový správny orgán na ďalšie konanie.

15. Ak žalobca v podanej žalobe tvrdí, že pracuje ako technik budujúci aj parkoviská a konzultoval to aj s doteraz neznámym dopravným analytikom, ktorého právny rozbor použil aj v odvolacom konaní, mal by byť uzrozumený s tým, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydalo s účinnosťou od 01.10.2021 VZOROVÉ LISTY STAVIEB POZEMNÝCH KOMUNIKÁCIÍ VL 6.1 ZVISLÉ DOPRAVNÉ ZNAČKY - účelom VL je zabezpečiť dodržanie tvarov, rozmerov a ostatných technických charakteristík zvislých dopravných značiek tak, aby ich vzhľad bol z pohľadu účastníkov cestnej premávky jednotný a zabezpečiť dodržanie jednotného spôsobu ich umiestňovania na ceste. Súčasne je účelom zjednotiť spôsob navrhovania značiek s variabilným obsahom a poskytnúť základný návod na navrhovanie vyobrazenia týchto značiek so zameraním na jednotu grafickej úpravy (rozloženie informačných prvkov, ich veľkosť, vzájomné vzdialenosti, uhly, polomery, presné tvary kriviek atď.).

16. Vo väzbe na vyššie uvedené je pre každého účastníka cestnej premávky záväzné nasledovné: Dodatková tabuľka Z 531 Vyhradené parkovanie sa smie používať výlučne spolu so Z 270 Zákaz zastavenia na vyznačenie parkovacieho miesta vyhradeného pre konkrétneho účastníka alebo účastníkov cestnej premávky (typicky nájomcu parkovacieho miesta). Zároveň sa nesmie kombinovať

so žiadnou ďalšou dodatkovou tabuľkou s výnimkou Z 505 Časové obmedzenie. Týmto spôsobom teda nemožno označovať parkovacie miesta, na ktorých je parkovanie obmedzené len pre určitú všeobecne vymedzenú skupiny účastníkov cestnej premávky (na základe určitých znakov – napr. pre zásobovanie, rezidentov, klientov určitého úradu, vodičov elektromobilov za účelom dobíjania atď.). Parkovacie miesta, na ktorých smie zastaviť a stáť len určitá všeobecne vymedzená skupina účastníkov cestnej premávky (rezidenti, zásobovanie, zákazníci určitého subjektu, vozidlá taxislužby, elektromobily za účelom dobíjania, osoby so zdravotným postihnutím...), sú miestami s obmedzeným parkovaním. Parkovacie miesta, na ktorých môže parkovať len určitý konkrétny účastník alebo účastníci cestnej premávky (spravidla nájomca alebo vlastník daného parkovacieho miesta, resp. konkrétna osoba so zdravotným postihnutím), sú miestami s vyhradeným parkovaním. Takéto parkovacie miesta sa označujú a vyznačujú nasledovne: Miesta s obmedzeným parkovaním sa v zmysle platnej legislatívy označujú prostredníctvom Z 272 Parkovanie s dodatkovou tabuľkou Z 506 Platí pre, na ktorej sa daná skupina špecifikuje. Samotné parkovacie miesto sa vyznačí vodorovnými značkami podľa T3 tak, aby bolo jasne odlíšiteľné od všeobecne prístupných parkovacích miest.

17. Miesta s vyhradením parkovaním sa v zmysle platnej legislatívy označujú prostredníctvom Z 270 Zákaz zastavenia s dodatkovou tabuľkou Z 531 Vyhradené parkovanie; ďalšie dodatkové tabuľky okrem Z 505 Časové obmedzenie sa nesmú umiestniť a konkrétny účastník, pre ktorého je miesto vyhradené, sa nijako nešpecifikuje. Samotné parkovacie miesto sa vyznačí vodorovnými značkami podľa T3 tak, aby bolo jasne odlíšiteľné od všeobecne prístupných parkovacích miest.

18. Žalovaný je toho názoru, že spoľahlivo zistený stav by mal byť podkladom každého rozhodnutia správneho orgánu, pričom aplikácia tejto zásady musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne a včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.).

19. Žalovaný po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj v neprospech žalobcu dospel k záveru, že žalobca skutok spáchal. Správny orgán I. stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Správny orgán vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo o všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Preskúmal námietky zákonného zástupcu a zistil, že správny orgán I. stupňa vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, postupoval v zmysle zásady zákonnosti. Žalovaný sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho orgánu a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Žalovaný pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre žalovaného je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

20. Správny orgán prvého stupňa sa nedopustil žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým druhom správneho konania, správny orgán objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchal žalobca a riadne odôvodnil sankciu, ktorú mu bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť. Žalovaný po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech žalobcu. Na základe predloženého spisového materiálu má žalovaný za to, že správny orgán prvého stupňa riadne objasnil priestupok, resp. spoľahlivo zistil a ustálil všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka.

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

III. Pojednávanie, relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom

22. V zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých prešiel výkon súdnictva od 01. 06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu bol spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa v spojení s a v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) rozhodol vo veci po prejednaní veci na pojednávaní vyhlásením rozsudku za prítomnosti žalocu a žalovaného dňa 26.06.2026.

24. Podlˇa v spra´vnom su´dnictve poskytuje spra´vny su´d ochranu pra´vam alebo pra ´vom chra´neny´m za´ujmom fyzickej osoby a pra´vnickej osoby v oblasti verejnej spra´vy a rozhoduje v dˇalsˇi´ch veciach ustanoveny´ch ty´mto za´konom.

25. Podlˇa spra´vne su´dy v spra´vnom su´dnictve presku´mavaju´ na za´klade zˇalo^b za´konnostˇ rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy, opatreni´ orga´nov verejnej spra´vy a iny´ch za´sahov orga´nov verejnej spra´vy, poskytuju´ ochranu pred necˇinnostˇou orga´nov verejnej spra´vy a rozhoduju ´ v dˇalsˇi´ch veciach ustanoveny´ch ty´mto za´konom.

26. Podlˇa spra´vnou zˇalobou sa zˇalobca mo^zˇe doma´hatˇ ochrany svojich subjekti ´vnych pra´v proti rozhodnutiu orga´nu verejnej spra´vy alebo opatreniu orga´nu verejnej spra´vy.

27. Podľa , zákon ukladá vodičovi povinnosť poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

28. Podľa , vodič nesmie zastaviť a stáť pred výazdom na cestu alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.

29. Dopravná značka č. 270 „Zákaz zastavenia“ v zmysle j Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 z 13.02.2020 o dopravnom značení vyjadruje zákaz zastavenia a státia, pričom zákaz platí aj na priľahlý chodník.

30. Dopravná značka č. 531 „Vyhradené parkovanie“ v zmysle Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 z 13.02.2020 o dopravnom značení umiestnenej pod značkou „Zákaz zastavenia“ umožňuje zastaviť a stáť na parkovacom mieste len pre určité vozidlo alebo pre určitého držiteľa parkovacieho povolenia, pre ktorého je dané miesto vyhradené.

31. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov za priestupok podľa ods. 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100,- eur.

32. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

33. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

34. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.

35. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Správny súd zdôrazňuje, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

37. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správne orgány v priebehu správneho konania dostatočne zistili skutkový stav veci, vyvodili z neho aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke.

38. Pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie, ktorého sa žalobca z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.06.2013 sp. zn. ).

39. Z obsahu správnej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca nepopiera zastavenie a státie jeho motorového vozidla na parkovacom mieste č. 43 – vyhradenom parkovacom mieste označenom zvislou dopravnou značkou č. 270 „Zákaz zastavenia“ s dodatkovou tabuľou č. 531 „Vyhradené parkovanie“ ale predovšetkým skutočnosť, či takáto kombinácia dopravných značiek bez ďalšieho určujúceho alebo vylučujúceho upresnenia (tretej značky“ je dostatočným označením, z ktorého j zrejmé, ktoré vozidlo môže a ktoré nemôže na značkou označenom mieste zaparkovať.

40. Aj z obsahu administratívnych spisov (vrátane tam obsiahnutej fotodokumentácie) možno prijať záver, že žalobca ako vodič zastavil a stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Hyundai Matrix, evidenčného čísla D., na parkovacom mieste č. 43 dňa 30.06.2021 v čase od 17:44 h do 19:10 h v I. J. K. L. F. XX pričom nerešpektoval pokyn vyplývajúci zo zvislej dopravnej značky č. 270 „ Zákaz zastavenia“ s dodatkovou tabuľou č. 531 „ Vyhradené parkovanie“ a , na vyhradenom parkovisku a nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.

41. Žalobca do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 30.06.2021 uviedol, že ide o spor o výklad dopravného značenia, s tým, že jeho výklad je taký, že dopravnému priestupku nedošlo.

42. Správny súd zastáva názor, že okolnosti zastavenia a státia motorového vozidla žalobcu boli v konaní pred správnymi orgánmi dostatočným spôsobom preukázané a zdôrazňuje, že tak zo Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 01.07.2021, služobného záznamu zo dňa 30.06.2021, fotodokumentácie z miesta priestupku nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali o neštandardnom priebehu kontroly dopravného priestupku, ktorého sa dopustil žalobca.

43. K námietke žalobcu, že rozhodnutie dopravnej hliadky polície na mieste udalosti o tom, že udalosť nie je priestupkom, je rozhodnutím, ktoré je limitujúce pre ďalšie posudzovanie udalosti z pohľadu porušenia zákona zo strany občana teda že o rovnakej udalosti nie je možné opätovne rozhodovať, správny súd uvádza, že z obsahu žaloby žalobcu ako aj jeho vyjadrení v priebehu administratívneho konania vyplýva, že žalobca tvrdil, že na miesto priestupku privolal dopravnú hliadku, ktorej príslušník mu uviedol, že to priestupok nie je, a má zavolať mestskú políciu aby mu auto odomkli, s tým že ak nebudú chcieť má na nich podať trestné oznámenie. Na žiadosť o vydanie potvrdenia , že priestupok nie je priestupkom, mu uviedli: „ To by sme boli iný policajný štát, ak by bolo treba vystavovať aj potvrdenie o tom, že sa nestal priestupok“

44. Správny súd má za to, že ústne vyjadrenie, názor, neformálny záver alebo vyhlásenie policajta na mieste zákroku, že určitý skutok nie je priestupkom nezakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) ani neporušuje zásadu ne bis in idem. 45. Správny orgán nie je takýmto vyjadrením viazaný a je oprávnený (a často aj povinný) v konaní o priestupku pokračovať a meritórne o ňom rozhodnúť.

46. Zásada ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom) a prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) striktne predpokladajú existenciu formálneho a materiálneho právoplatného rozhodnutia o skutku, ktoré vydal príslušný orgán v zákonom predpísanom procese . Ústny názor alebo vyhlásenie príslušníka Policajného zboru na mieste činu nemá charakter, formu ani atribúty správneho rozhodnutia (chýba mu písomná forma, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku, doručenie a pod.). Samotný taxatívne vymedzuje situácie, ktoré bránia ďalšiemu prejednaniu veci. Podľa a správny orgán konanie zastaví vtedy, ak o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom / orgánom činným v trestnom konaní, alebo ak zaň bola uložená bloková pokuta. Žiadne ústne vyjadrenie policajta takýto účinok nemá. Blokové konanie je špecifický, zjednodušený a zrýchlený inštitút, ktorého procesné účinky nastávajú len pri splnení presných zákonných podmienok: Ak policajt na mieste vyhlási, že skutok nie je priestupkom, vôbec nedochádza k uskutočneniu blokového konania a nevydáva sa pokutový blok. Keďže nebol vydaný a páchateľom podpísaný pokutový blok (ktorý jediný nahrádza rozhodnutie o priestupku a má účinky právoplatnosti) nenastali žiadne účinky, ktoré by bránili prejednaniu veci v riadnom alebo rozkaznom konaní. Správne trestanie (vrátane priestupkov) je ovládané zásadou oficiality. Podľa sa priestupky prejednávajú z úradnej povinnosti (ex offo), s výnimkou úzkeho okruhu návrhových priestupkov. Podkladom na začatie konania môže byť nielen správa o výsledku objasňovania priestupku, ale napríklad aj priame oznámenie občana, poškodeného, iného štátneho orgánu alebo vlastný poznatok správneho orgánu .Policajt na mieste nemá právomoc „odpustiť“ priestupok alebo autoritatívne deklarovať, že skutok navždy prestal byť priestupkom pre účely iných orgánov. Právne posúdenie policajta na mieste nezaväzuje správny orgán, ktorý je vecne a miestne príslušný na prejednanie daného priestupku. Ak správny orgán dostane podnet, je povinný sa ním zaoberať bez ohľadu na to, čo policajt účastníkom ústne komunikoval.

47. Vyjadrenie policajta na mieste, že konanie nie je priestupkom, predstavuje iba jeho neformálny (často predbežný) názor v rámci objasňovania alebo na mieste vykonávaného zákroku. Keďže toto vyjadrenie: Nie je vyjadrené v predpísanej forme právoplatného správneho aktu (rozhodnutia alebo pokutového bloku) Nezakladá zákonnú prekážku pre zastavenie alebo odloženie veci podľa ,Nemôže vylúčiť zásadu oficiality, na základe ktorej musí príslušný správny orgán konať ex offo, takéto vyhlásenie nezakladá prekážku res iudicate.

48. Podstatnou žalobnou námietkou žalobcu bola otázka , či je kombinácia dopravných značiek č. 270 „Zákaz zastavenia“ a dodatkovej tabuli č. 531 „Vyhradené parkovanie“ bez ďalšieho určujúceho, alebo vylučujúceho upresnenia (tretej značky), dostatočným označením, aby bolo zrejmé, ktoré vozidlo môže a ktoré nemôže na značkou označenom mieste zaparkovať.

49. Správny súd zastáva názor že, význam dopravných značiek č. 270 „Zákaz zastavenia“ a dodatkovej tabule č. 531 „Vyhradené parkovanie“ je jednoznačný a žalobca zaparkoval svoje vozidlo priamo na takom mieste, kde to význam obidvoch dopravných značiek zakazuje.

50. Podľa o cestnej premávke sú účastníci cestnej premávky povinní poslúchnuť dopravnú značku a dopravné zariadenie.

51. Podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. o dopravnom značení došlo s účinnosťou od 1. apríla 2020 k zásadnej systémovej zmene v označovaní vyhradených parkovacích miest . Pôvodná koncepcia podľa vyhlášky č. , ktorá pracovala s informatívnou značkou IP 16 „Vyhradené parkovisko“ (modré „P“ s bielym nápisom „RÉSERVÉ“) dopĺňanou konkrétnymi EČV alebo kategóriami vozidiel na dodatkových tabuliach, bola nahradená novým regulačným modelom 123.

52. Podľa novej právnej úpravy sa vyhradené parkovacie miesta (či už pre konkrétne fyzické osoby, právnické osoby, alebo držiteľov parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím – ŤZP) označujú kombináciou: Regulačnej zvislej značky č. 270 „Zákaz zastavenia“, ktorá vyjadruje všeobecný a absolútny zákaz uvedenia vozidla do pokoja pre všetkých účastníkov premávky ; Dodatkovej tabule č. 531 „Vyhradené parkovanie“, ktorá modifikuje (zužuje) pôsobnosť hlavnej značky tým, že na danom mieste umožňuje zastavenie a státie výlučne pre oprávnené subjekty (držiteľov príslušného povolenia) .

53. Kombinácia značiek „Zákaz zastavenia“ (č. 270) a „Vyhradené parkovanie“ (č. 531) funguje na princípe všeobecného zákazu a špecifickej výnimky. Hlavná značka „Zákaz zastavenia“ vysiela jasný a zrozumiteľný signál pre každého vodiča, že na danom mieste je zastavenie a státie prísne zakázané Toto je východiskové pravidlo. Dodatková tabuľa „Vyhradené parkovanie“ signalizuje, že z tohto absolútneho zákazu existuje výnimka, ktorá sa však vzťahuje výlučne na subjekt, v prospech ktorého bolo toto vyhradené parkovacie miesto administratívne zriadené . Pre bežného, neautorizovaného vodiča, ktorý nedisponuje povolením na parkovanie na tomto konkrétnom mieste, je situácia úplne jasná : vidí zákaz zastavenia, ktorý pre neho platí v plnom rozsahu . Skutočnosť, že pod zákazovou značkou sa nachádza informácia o tom, že pre niekoho iného (oprávneného) tento zákaz neplatí, nijako nemení právnu povinnosť neoprávneného vodiča na tomto mieste nezastaviť a nestáť. Žalobca argumentoval tým, že značenie musí obsahovať informáciu, pre koho konkrétne je miesto vyhradené (tretiu značku), inak je vraj neúplné. Tento právny názor je nesprávny. Pre vodiča, ktorý nemá oprávnenie na danom mieste parkovať, je identita osoby, ktorá takéto oprávnenie má, z právneho hľadiska úplne irelevantná (bezpredmetná). Vodič potrebuje na bezpečnú účasť v cestnej premávke vedieť len to, či on sám môže na danom mieste zaparkovať. Keďže odpoveď na túto otázku znie „nie“ (v dôsledku prítomnosti značky Zákaz zastavenia), znalosť konkrétneho evidenčného čísla vozidla alebo mena osoby, ktorá tam zaparkovať môže, by na jeho povinnosti nič nezmenila. Požiadavka na umiestnenie tretej značky alebo dodatočného textu (napr. konkrétneho EČV) by predstavovala zbytočnú duplicitu a nemala by žiadny regulačný prínos pre verejnosť. Naopak, takáto požiadavka by odporovala moderným trendom organizácie cestnej premávky.

54. Súd zdôrazňuje, že nová koncepcia značenia zavedená vyhláškou č. sleduje legitímne ciele verejného záujmu, ktorými sú: Znižovanie vizuálneho smogu a zjednodušenie infraštruktúry: Minimalizácia počtu dopravných značiek a ich textového obsahu zvyšuje prehľadnosť a čitateľnosť dopravného prostredia, čo priamo prispieva k bezpečnosti cestnej premávky. Administratívna hospodárnosť: Odstránenie nutnosti fyzicky meniť tabule s EČV pri každej zmene vozidla oprávnenej osoby (napr. pri kúpe nového vozidla, prepise alebo pridelení náhradného vozidla) odbremeňuje mestá, obce a samotných občanov od zbytočnej byrokracie 1. Ochrana osobných údajov (GDPR): Verejné vystavovanie evidenčného čísla vozidla prepojeného s konkrétnym vyhradeným parkovacím miestom (často pred domom rezidenta) zbytočne odhaľovalo súkromné informácie o mieste pobytu a pohybe fyzických osôb. Nové anonymizované značenie rieši aj túto problematiku. 55. Pre úplnosť správny súd dopĺňa, že kontrola dodržiavania tohto parkovacieho režimu prebieha v dvoch rovinách, pričom ani jedna nevyžaduje explicitné uvedenie oprávneného subjektu priamo na dopravnej značke. Preukázanie sa dokladom - oprávnený užívateľ vyhradeného miesta disponuje príslušným rozhodnutím správneho orgánu o určení použitia dopravného značenia, prípadne parkovacou kartou alebo preukazom, ktorým sa preukazuje orgánom kontroly (Mestská polícia, Policajný zbor) Evidencia v databázach – s postupujúcou digitalizáciou správy parkovania (najmä v mestách s regulovaným parkovaním) overujú kontrolné orgány oprávnenosť parkovania lustráciou EČV v

elektronickej databáze povolených vozidiel pre dané vyhradené miesto. Ak vozidlo parkujúce na takto označenom mieste nie je v databáze oprávnených vozidiel, resp. jeho vodič sa nevie preukázať platným povolením k tomuto miestu, dopúšťa sa priestupku bez ohľadu na to, že značka neobsahovala textovú špecifikáciu.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že kombinácia zvislej dopravnej značky č. 270 „Zákaz zastavenia“ a dodatkovej tabule č. 531 „Vyhradené parkovanie“ bez akéhokoľvek ďalšieho určujúceho, vylučujúceho alebo upresňujúceho označenia spĺňa všetky zákonné predpoklady jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti.

57. Táto kombinácia jednoznačne vyjadruje, že na označenom mieste platí pre všetkých účastníkov cestnej premávky zákaz zastavenia a státia, s výnimkou vozidla, pre ktoré bolo toto miesto rozhodnutím príslušného orgánu vyhradené. Keďže žalobca takýmto povolením nedisponoval, porušil osadené dopravné značenie a správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď mu za tento priestupok uložil sankciu.

58. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodovali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a spáchanie predmetného priestupku žalobcom v správnom konaní bolo dostatočne preukázané. Podľa názoru súdu žalobcom uplatnená argumentácia nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Námietky a argumenty obsiahnuté v žalobe korešpondujú s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal a to tak citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Výška uloženej pokuty na dolnej hranici stanoveného rozpätia (od 0 eur do 100 eur) zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam a sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená.

59. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).