Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sf/2/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KOMFOS Prešov, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 454 184, zastúpeného JUDr. Adriánou Kmecovou, MBA, advokátkou, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103395286/2025 zo dňa 25.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.11.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, pôvodne doručenou na Správny súd v Košiciach dňa 11.11.2025, ktorá bola následne postúpená na Správny súd v Bratislave dňa 12.01.2026 z dôvodu miestnej príslušnosti, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103395286/2025 zo dňa 25.08.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101640409/2025 zo dňa 29.04.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobcovi bol prvostupňovým rozhodnutím vyrubený rozdiel dane v sume 2000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2023 a bola mu uložená povinnosť jeho úhrady v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalobca súčasne navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov v relevantnom znení (ďalej len „“). Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození pokračovania jeho podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva od roku 1998, keďže postavenie dlžníka vo vzťahu k štátu môže viesť k zníženiu dôvery obchodných partnerov a k odstupovaniu od uzatvorených zmlúv. Poukázal na to, že výkon napadnutého rozhodnutia by mohol ohroziť samotnú existenciu žalobcu, negatívne zasiahnuť každodenný chod spoločnosti, plnenie jej povinností voči zamestnancom a štátu, vrátane výplaty miezd, úhrady odvodov a daní, ako aj viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov napriek tomu, že spoločnosť dlhodobo vytvára pracovné miesta. Ďalej uviedol, že výkon rozhodnutia by mohol spôsobiť druhotnú platobnú neschopnosť, obmedziť prístup k bankovému financovaniu a znemožniť čerpanie úverových produktov potrebných na zabezpečenie prevádzky spoločnosti, pričom nepriaznivé dôsledky by sa prejavili aj vo vzťahu k dodávateľom a odberateľom. Zdôraznil tiež, že výkon rozhodnutia môže poškodiť dobré meno spoločnosti na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni a nepriaznivo zasiahnuť

aj ďalšie spoločnosti personálne a majetkovo prepojené so žalobcom. Poukázal na skutočnosť, že konateľ žalobcu prostredníctvom viacerých spoločností zamestnáva viac ako 500 zamestnancov, pričom zachovanie tejto zamestnanosti je podľa jeho názoru aj vo verejnom záujme. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže podporuje zachovanie zdravého podnikateľského prostredia a približne 500 pracovných miest.

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo správnemu súdu spolu s administratívnymi spismi doručené dňa 15.06.2026. Žalovaný k samotnému návrhu uviedol, že existencia závažnej ujmy nebola osvedčená, pretože žalobca na tento účel neposkytol žiadne konkrétne výpočty a ani ekonomické ukazovatele.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Správny súd k odkladnému účinku správnej žaloby uvádza, že základným zmyslom tohto inštitútu nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, alebo jeho právnymi účinkami, boli konkrétnymi, zásadnými a nezvratnými zásahmi negatívne ovplyvnené možnosti nápravy vzniknutej ujmy. Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v alebo v osobitnom predpise. predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku musí správny súd vždy zohľadniť výnimočný charakter tohto inštitútu, keďže ním zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu.

9. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona a s ohľadom na , preskúmal splnenie podmienok potrebných na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd dospel k záveru, že tieto podmienky v danom konaní naplnené neboli.

10. Žalobca musí v návrhu tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod súčasne nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie konkretizovať poukazom na konkrétne skutkové okolnosti a tieto doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom. Hrozba vzniku závažnej ujmy musí byť riadne osvedčená a jej možné následky musia byť závažnejšie než zásah do princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Nestačí len hypotetická možnosť hrozby – tá musí byť priamym, konkrétnym a reálnym dôsledkom výkonu rozhodnutia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 30.05.2018). Preukázanie takejto hrozby je teda podstatnou obsahovou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku. Zásadou pritom je, že tvrdenia žalobcu musia byť opreté o konkrétne skutočnosti, ktoré správny súd môže posúdiť.

11. Žalobca v návrhu poukázal na to, že vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia by mohla ohroziť jeho podnikateľskú činnosť, poškodiť jeho dobré meno, viesť k zníženiu dôvery obchodných partnerov, obmedziť prístup k bankovému financovaniu, spôsobiť druhotnú platobnú neschopnosť a negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky voči zamestnancom, štátu, dodávateľom a odberateľom a že výkon rozhodnutia by mohol viesť k prepúšťaniu zamestnancov. Uvedené tvrdenia však žalobca ponechal len vo všeobecnej rovine a nepodložil ich žiadnymi konkrétnymi dôkazmi ani skutkovými okolnosťami, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok podľa . Žalobca svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi údajmi vyplývajúcimi z účtovnej závierky, správy audítora ani iných ekonomických podkladov, ktoré by preukazovali, že úhrada vyrubeného rozdielu dane predstavuje vzhľadom na jeho majetkové a finančné pomery reálnu hrozbu pre jeho ďalšie fungovanie. Naopak, samotná argumentácia žalobcu, podľa ktorej zamestnáva celkovo približne 500 zamestnancov a patrí medzi významných zamestnávateľov, skôr svedčí o opaku.. Samotné všeobecné tvrdenia žalobcu o možnom ohrození jeho podnikania a zamestnanosti, bez ich preukázania konkrétnymi ekonomickými údajmi nemožno považovať za dostatočné na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Úhrada rozdielu dane predstavuje bežnú povinnosť daňového subjektu vyplývajúcu zo zákona, pričom dopad takej povinnosti na majetkové pomery žalobcu nemožno bez ďalšieho považovať za závažnú ujmu v zmysle .

12. Súd zároveň prihliadol na povahu napadnutého rozhodnutia, ktorým bol vyrubený rozdiel dane, a na verejný záujem na riadnom výbere a správe daní. Odklad výkonu rozhodnutia o vyrubení dane predstavuje zásah do tohto verejného záujmu, ktorý možno odôvodniť len v prípade osvedčenej hrozby ujmy závažnej povahy. Keďže žalobca takú hrozbu ujmy neosvedčil, teda nie je splnená zákonná podmienka pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd už ďalej neskúmal splnenie druhej zákonnej podmienky pre priznanie odkladného účinku, a to posúdenie, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

13. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že podmienky ustanovené zákonom pre priznanie odkladného účinku v neboli splnené. Súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný podľa uznesením zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 v súlade s v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).