Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-30-2026.pdf
PDF · 107.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/30/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo C. D. E., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, C., za účasti otca H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX B.- K., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í III. výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 8P/97/2012 zo dňa 17.05.2018 a to tak, že sa zvyšuje výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 172 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť matke vždy do 20. dňa toho, ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 20.03.2026.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa návrhom podaným na súd dňa 20.03.2026 domáhala zvýšenia výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 300 eur mesačne, splatné vždy do 20.dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je žiakom 2.stupňa základnej školy. Pre maloletého má výdavky na cestovné do školy, ošatenie, obuv, hygienu a na stravu. Výživné sa nemenilo už niekoľko rokov. Odporca sa o dieťa nezaujíma a aj výživné hradí len nepravidelne, v rôznych sumách, okolo 32 eur. Ona nepracuje, poberá len rodinné prídavky na dve deti.
2. Otec maloletého dieťaťa sa k predmetnému návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.
3. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpoveďou matky, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 8P/97/2012, lustráciou v Sociálnej poisťovni, lustráciou v registri obyvateľov, šetrením pobytu otca, správou územnej správy sociálneho zabezpečenia pre hlavné mesto Prahu a Stredočeský kraj, správou Českej správy sociálneho zabezpečenia, správou Úradu práce Českej republiky, správou hlavného mesta Praha, správou kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že býva v spoločnej domácnosti so svojim manželom a dvoma deťmi. Je nezamestnaná, bez príjmu. Jej manžel pracuje v Nemecku. Na mladšiu dcéru D. má bežné výdavky. Zotrvala na výdavkoch na syna a domácnosť ako ich uviedla pred kolíznou opatrovníčkou. Maloletý A. od septembra nastúpi do 9.ročníka základnej školy a s jeho otcom nebola už dlho v kontakte. Nepozná jeho pomery.
6. Otec sa na pojednávanie nedostavil. Dožiadaním Okresného súdu Praha 6 bolo zistené, že otec má hlásený pobyt na adrese Štítneho 463/37, 130 00 Praha- Žižkov od 03.02.2025. Na tejto na poslednej aktuálnej adrese, ani iných súd známych adresách si poštu nepreberá, preto mu boli zásielky zo súdu doručené podľa 106 a § 116 Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
8. Podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
9. Podľa § 116 Civilného sporového poriadku, k sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
10. Kolízny opatrovník na pojednávaní doporučil zvýšiť výživné.
11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/97/2012 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 17.05.2018 boli naposledy upravené práva a povinnosti otca k maloletému A., kedy otec bol zaviazaný platením výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške, pretože sa nepodarilo zistiť jeho príjem. V tom čase bolo maloleté dieťa vo veku necelých dvoch rokov.
12. Lustráciou v Sociálnej poisťovni Slovenskej republiky bolo zistené, že v tomto registri otec nemá žiaden záznam. Taktiež na meno otca nie je vedený záznam ani v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
13. Z dôvodu bydliska otca v Českej republike súd zisťoval pomery dožiadaním o súčinnosť v Českej republike podľa jeho bydliska.
14. Zo správy územnej správy sociálneho zabezpečenia pre hlavné mesto Prahu a Stredočeský kraj, pražská správa sociálneho zabezpečenia zo dňa 11.06.2026 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa v období od 03.02.2025 ku dňu podania tejto správy nebol evidovaný ako zamestnanec, a taktiež dávky nemocenského ani dôchodkového poistenia mu za toto obdobie českou správou sociálneho zabezpečenia vyplácané neboli.
15. Podľa správy českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 05.06.2026 u otca za obdobie od 03.02.2025 k dnešnému dňu nie sú evidované žiadne záznamy, že by bol zamestnaný u nejakého zamestnávateľa. Taktiež nepoberal dôchodok ani nemocenské dávky za toto obdobie.
16. Podľa Úradu práce Českej republiky, krajská pobočka pre hlavné mesto Prahu zo dňa 10.06.2026 v období od 03.02.2025 ku dňu podania správy otec dieťaťa je vedený ako uchádzač o zamestnanie na kontaktnom pracovisku Praha 3 a podal žiadosť o zaradenie do evidencie dňa 13.05.2026. Nepoberá podporu v nezamestnanosti ani o ňu nepožiadal. Bol evidovaný ako zamestnanec od 07.06.2022 do
06.01.2026 u zamestnávateľa KLIRO s.r.o, IČO: 27117405. Podľa centrálnej databázy štátnej pomoci podpory Úradu práce Českej republiky od januára 2025 po súčasnosť nepoberal dávku štátnej sociálnej podpory. Otec je v databáze Úradu práce Českej republiky v evidencii nepoistených sociálnych dávok pomoci v hmotnej núdzi. Je spoločne posudzovaný s osobou L. I..
17. Podľa správy hlavného mesta Praha, odbor evidencie motorových vozidiel zo dňa 05.06.2026 otec je vedený ako vlastník motorových vozidiel CITROEN od 29.01.2018, OPEL od 10.05.2017 a FIAT od 04.07.2016.
18. Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 29.04.2026 uviedol, že maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z družného vzťahu matky F. C., H. B., nar. XX.XX.XXXX a H. I., nar. XX.XX.XXXX. Práva a povinnosti k dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/97/2012 zo dňa 17.05.2018 a odvtedy sa výška výživného nemenila. Rodičia sa zoznámili na Slovensku, neskôr žili pár mesiacov v M. H., keďže otec je občanom Českej republiky Matka sa vrátila ako tehotná na Slovensko a vzťah ukončili. Dieťa otca nepozná, nikdy sa osobne nestretli, otec nejaví o dieťa žiaden záujem. V kontakte s otcom dieťaťa nie je ani matka, nemá o ňom žiadne informácie. Výživné zo strany otca je hradené pravidelne, občas mešká. Matka v roku 2018 uzavrela manželstvo s novým partnerom, pribudla jej vyživovacia povinnosť k ich spoločnej dcére D. C., nar.XX.XX.XXXX. Bytové podmienky rodiny sú na dobrej úrovni, obývajú rodinný dom, v ktorom majú k dispozícii 3 izby, kuchyňu a kúpeľňu. Matka ani jej manžel aktuálne nepracujú, sú vedení ako uchádzači o zamestnanie. Matka poberá rodinné prídavky aktuálne len na maloletého A., na dcéru sú prídavky aktuálne pozastavené z dôvodu riešenia nároku na dávku. Dieťaťu je zo strany matky poskytovaná primeraná starostlivosť, s ktorou vo veľkej miere pomáhajú rodičia matky, ktorí rovnako žijú v obci C. a maloletý sa často zdržiava v ich domácnosti. Dieťa je žiakom 8. ročníka ZŠ Kukučínova, školskú dochádzku si plní pravidelne, matka sa zúčastňuje rodičovských združení a so školou spolupracuje. V škole má tiež zabezpečené obedy. V budúcnosti by dieťa rado v štúdiu pokračovalo. Maloletý je zdravý, prekonáva len bežné detské ochorenia. Ošetrujúcou detskou lekárkou je MUDr. Renáta Šimková. V súvislosti so zdravotným stavom nemá zvýšené výdavky. Medzi pravidelné výdavky matky na syna patrí dobíjanie cestovnej karty do školy (10 eur/2 týždne), na oblečenie 100 eur, na obuv 50 eur, na hygienu spolu s úpravou vlasov asi 50 eur mesačne. Denne mu tiež dáva do školy desiatu, alebo 5 eur ako vreckové. Na bývanie matka hradí za elektrinu 60 eur, internet 15 eur. Ďalej platí kredit pre seba a pre mal. A. 20 eur mesačne, Digi TV 15 eur mesačne a raz ročne rodina zakupuje drevo, ktorým vykurujú v zimných mesiacoch, za ktoré hradia asi 600 eur. Taktiež matka spláca úver vo výške asi 10 000 eur, ktorý brala na výstavbu domu a ktorý bude splácať ešte asi 2 roky. Maloletý vzhľadom k veku má zvýšené výdavky, už aj na svoje voľnočasové aktivity (chodí korčuľovať, hrať hokej na klzisko) a rovnako aj v súvislosti s plnením školských povinností a častými výletmi, či exkurziami v škole.
19. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
24. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine).
25. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
27. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
28. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov
30. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
31. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v
čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.
32. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby došlo k zmene výšky výživného a to k jeho zvýšeniu. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na zvýšenie výživného súd musí porovnať príjmy a výdavky na strane rodičov, ako aj potreby maloletého dieťa v čase, kedy bolo naposledy stanovené výživné, ku dňu, ku ktorému dochádza k zmene výživného.
34. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného.
35. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 zákona o rodine.
36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že návrh na zmenu určeného výživného je dôvodný. Súd zistil, že výživné bolo naposledy určené v roku 2018. Od tohto času došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré vyrástlo a má vyššie výdavky. Ide o výdavky na školu, stravu, ošatenie, hygienu, ale aj na voľnočasové aktivity, ktoré dieťa má. Súd zisťoval aj k
akej zmene pomerov došlo na strane otca. Napriek viacerým adresám a aj napriek tomu, že súd si zistil aktuálnu adresu pobytu v Českej republiky, sa otcovi nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávanie do vlastných rúk. Súd pritom poukazuje na to, že otec je povinný preberať si zásielky na adrese trvalého pobytu a keď tak neurobí, znáša dôsledky s tým spojené. Súd ho totiž v predvolaní na pojednávanie vyzval na preukázanie jeho príjmov a výdavkov. Keďže tak neurobil, súd vychádzal len z údajov, ktoré zistil prostredníctvom dožiadania v Českej republike. Z vykonaného šetrenia v Českej republike bolo zistené, že nateraz otec nie je zamestnaný a nepoberá dávku v nezamestnanosti. Pracovný pomer ukončil len prednedávnom. Je spoločne posudzovanou osobou pri vyplácaní dávky v hmotnej núdzi. Súd nezistil, že by otec poberal nejaký dôchodok, žeby bol práceneschopný, žeby mal nejaké zdravotné dôvody, pre ktoré by nemohol pracovať. V krátkej minulosti pracoval. Súd preto má zato, že na strane otca sú splnené predpoklady nato, aby sa zamestnal a aby mal príjem. Keďže však súd nevedel zistiť, aké má otec pracovné návyky, aké má vzdelanie, aké má pracovné skúsenosti, musel vychádzať len zo zákonných ustanovení, že teda pracovať môže a že môže dosahovať minimálne minimálnu mzdu. V Českej republike pre tento rok je po prepočte na eurá výška minimálnej mzdy 783,29 eur. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky stanovilo odporúčacie tabuľky pre určenie výživného, kde pre rodiča, ktorý má vyživovaciu povinnosť pre jedno dieťa, viac vyživovacích povinností zistených nebolo, je odporúčaná výška výživného 20 % z príjmu. Súd zistil, že maloleté dieťa má iba bežné výdavky, že nemá nijaké nadštandardné výdavky, preto sa súd stotožnil s výškou 20 %, čo zo sumy predpokladaného príjmu – minimálna mzda 783,29 eur, predstavuje 172 eur. Súd tak výživné zvýšil na túto sumu a v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného bol zamietnutý.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.