Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Myrent, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 51 489 546, zastúpeného splnomocneným zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom O. J. X/M., G., o zaplatenie 260,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -176 zo dňa 10. novembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -176 zo dňa 10. 11. 2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 260,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 260,- eur od 07. 12. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 260,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovanej, predstavujúcej nájomné za nájom náhradného vozidla poškodenej, ktorý nárok vyplývajúci z poistnej udalosti poškodená postúpila žalobcovi. Uplatnená suma predstavuje rozdiel medzi nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla vo výške 810,- eur a plnením poskytnutým žalovanou vo výške 550,- eur. Žalovaná nárok uplatnený žalobcom neuznala z dôvodu, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku jej nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve, namietala tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nepreukázanie, že poškodená bola nútená užívať náhradné vozidlo. Namietala i uplatnený úrok z omeškania, majúc za to, že si splnila voči poškodenej všetky povinnosti, nakoľko poskytla plnenie a uviedla z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. Súd mal za nesporné, že dňa 30. 09. 2019 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Škoda SuperB, EČV: ZA758GJ, ktorého držiteľom v čase nehody bola poškodená X. E.. Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Dacia Duster, EČV: ZA166HD, ktoré bolo v danom čase zmluvne poistené u žalovanej. Žalobca ako prenajímateľ poskytol poškodenej ako nájomkyni na základe zmluvy o nájme č. 21/2019 zo dňa 30. 09. 2019 na dobu od 30. 09. 2019 do 11. 10. 2019 osobné motorové vozidlo zn. Mitsubishi Outlander za dojednané nájomné 65,- eur/deň a poplatok za pristavenie vozidla 30,- eur. Faktúrou č. 0262019 zo dňa 21. 10. 2019 žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme spolu sumu

810,- eur. Dňa 21. 10. 2019 uzavreli žalobca ako postupník a poškodená ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 810,- eur z nároku voči žalovanej podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov za odplatu 810,- eur. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov, a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla vo výške 810,- eur vyúčtovanej faktúrou č. 0262019. Citujúc ust. , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , súd žalobe žalobcu vyhovel, považujúc nárok žalobcu za dôvodný. Súd mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná. Žalobca prenajal poškodenej vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovanej. Na základe zmluvy o nájme č. 21/2019 zo dňa 30. 09. 2019 poškodená užívala vozidlo v rozsahu 12 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol vyúčtovaný faktúrou č. 0262019 zo dňa 21. 10. 2019 na sumu 810,- eur bez DPH, za nájom vozidla od 30. 09. 2019 do 11. 10. 2019, t. j. 12 dní nájmu, spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- eur. Následne dňa 21. 10. 2019 poškodená zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku voči žalovanej ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá jej vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musela zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 810,- eur. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné a pohľadávka poškodenej na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Žalovaná dňa 22. 11. 2019 poukázala na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 550,- eur bez DPH, pričom krátenie poistného plnenia z faktúry č. 0262019 bolo odôvodnené tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla boli priznané dni do oznámenia o neekonomickej oprave vozidla a boli pripočítané 2 dni na doručenie oznámenie, teda z fakturovaných 12 dní bolo priznaným 8 dní. Tento postup žalovanej však nebol podložený nijakými dôkazmi ani bližšou argumentáciou. Z uvedeného dôvodu súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a za opodstatnený považoval aj jednorazový poplatok za pristavenie vozidla. Pri zohľadnení vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovanou v sume 550,- eur je potom žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 260,- eur uplatnená dôvodne. Podľa vety prvej, , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , súd žalobcovi priznal i úroky z omeškania, majúc za to, že žalovaná si nesplnila svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytla poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , ods. 1, (ďalej len „“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodu podľa , odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutý rozsudok považovala za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, keď súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jej názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Uviedla, že podľa tvrdení žalobcu bola poškodenej X. E. spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla poisteného u nej, v ktorej súvislosti mala byť poškodená nútená užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej faktúru č. 0262019 zo dňa 21. 01. 2019 na sumu 810,- eur. Dňa 21. 10. 2019 uzavrela poškodená so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky spočívajúcej v nároku na poistné plnenie vyplývajúce zo škodovej udalosti, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Podľa žalovanej z uvedeného vyplýva, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Potom poškodená (nie žalovaná) predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na ust. , nakoľko poškodená predstavovala dlžníka žalobcu, nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorením nemohlo dôjsť k

postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu, lebo túto pohľadávku pred cesiou poškodená žalobcovi neuhradila, a teda jej pohľadávka nevznikla. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s . K úhrade faktúry pritom podľa žalovanej logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení. Vychádzajúc z predmetnej zmluvy totiž vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej) pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak poškodená nebola majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohla túto postúpiť na žalobcu a tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle . Žalovaná namietala i priznanie úrokov z omeškania, v ktorej súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 11. 2018. V uvedenom rozhodnutí sa dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Podľa žalobcu žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. Žalovaná v konaní pred súdom nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by rozsudkom priznaný nárok žalobcu mohol akokoľvek spochybniť. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, majúc zato, že súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožnil s názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil s námietkou žalovanej o ústavnej nekonformnosti napadnutého rozsudku, nesprávnom právnom posúdení a nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Argumentáciu žalovanej k postúpeniu budúcej pohľadávky považoval za zmätočnú a zavádzajúcu. Poukázal na to, že s poškodenou s postúpením pohľadávky uzatvorili súčasne dohodu o vzájomnom započítaní týchto pohľadávok, teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu jeho pohľadávky z titulu nájomného voči poškodenej a pohľadávky poškodenej voči nemu na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky. Tým je dosiahnutý účel inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. Pokiaľ ide o započítanie, zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. Za správny žalobca považoval napadnutý rozsudok i v časti priznaného úroku z omeškania, keďže mu zo strany žalovanej neboli vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaná znížila poistné plnenie. Žalovaná si tak nesplnila svoje povinnosti v zmysle Ukončenie prešetrovania poistnej udalosti žalovanej v lehote stanovenej v ju totiž nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Ustanovenie uvedeného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6, teda sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje žalovanú povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa zákona, v spojení s .

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom / /, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a vyhodnotiac odvolanie žalovanej ako nedôvodné rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, vyjadrenia žalobcu a obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , preto odvolací súd podľa , konštatujúc správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, bez potreby ich opakovania. Odvolanie žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

7. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( a ), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalovanej a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

8. Žalovaná v odvolaní v prvom rade namietala, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a arbitrárny, postihnutý nepreskúmateľnosťou.

9. V nadväznosti na uvedenú námietku žalovanej odvolací súd uvádza, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka/strany na spravodlivý proces.

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej o arbitrárnosti, nesprávnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne normy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil. Odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky otázky uvádzané žalovanou v odvolaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto zodpovedá požiadavkám ust.

11. V ďalšom žalovaná namietala nesprávne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú námietku odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v prejednávanej veci. Táto legitimácia vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovanej, ktorá časť poistného plnenia na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zaplatila žalobcovi, čo je v zásadnom rozpore so súčasnou obranou žalovanej spočívajúcou v tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že poškodená úhradu nájomného považovala za škodu, na zaplatenie ktorej jej vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanej v zmysle a ktorú si mohla voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodenou a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a

poškodená ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle . Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ust. , pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodená uhradila nájomné žalobcovi titulom zmluvy o prenájme dopravného prostriedku č. 21/2019 zo dňa 30. 09. 2012 (faktúra č. 0262019) formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa v spojení s ). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodenej na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodenou a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky zahŕňa úhradu faktúry a zároveň postúpenie pohľadávky poškodenej voči žalovanej. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaná, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodená tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradila predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpila žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej.

13. Za vecne správny napokon považoval odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o oprávnenosti nároku žalobcu na úroky z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ust. týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa predmetného zákona, riadne a včas začať a skončiť prešetrenie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa však omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody. Ustanovenie nevylučuje vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úroky z omeškania len v prípade v ňom uvedenom.

14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , odvolací súd má za to, že pri akceptácii názoru, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím, by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností - riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť peňažné plnenie. Dovedené do ad absurdum by v prípade takéhoto výkladu mohol poisťovateľ uvedením akéhokoľvek dôvodu (nejasného, neurčitého aj absurdného či protiprávneho) a jeho oznámením poškodenému podľa ust. (ako to bolo i v tomto prípade) odmietnuť a zdržiavať plnenie v prípade riadne preukázaných nárokov na náhradu škody poškodeným a vyhýbať sa tak plneniu svojej základnej povinnosti (koncipovanej v ust. ) poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, a to bez akýchkoľvek právnych následkov a sankcionovateľnosti tohto konania. Takýto postup poisťovne by podľa názoru odvolacieho súdu nebol v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t. j. veriteľom, ktorým sa stal nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov - poisťovní pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia, bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru odvolacieho súdu naráža aj na ústavný princíp rovnosti ( ) a na právo vlastniť majetok ( ). Vedený týmito

úvahami sa odvolací súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 11. 2018.

15. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie dôvody žalovanej, napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žalovanej, a pri ktorom okresný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, podľa ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )