Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23Ek-1787-2019.pdf
PDF · 87.14 KB
No categories available
23Ek/1787/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BKS-Leasing s. r. o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 644 333, právne zast.: Advokátska kancelária Mgr. Miroslav Rybánsky, s.r.o., so sídlom Kresánkova 3580/7A, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 50 150 278 proti povinnému: E. O., Z.. X.X.XXXX, K. B. XXX XX Q. Z. V. o vymoženie 3.709,15 EUR s príslušenstvom, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom, so sídlom exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice pod sp. zn. 64EX 639/19, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Oprávnený má nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 97,40 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.10.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.709,15 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 4C/2/2015 - 117 zo dňa 7.9.2016 v spojení s uznesením Krajského súd v Košiciach, č. k. 11Co 474/2016 - 140 zo dňa 28.2.2017, a uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 4C/2/2015 - 146 zo dňa 27.4.2017.
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.12.2019 poverenie súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, so sídlom exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice, ktorý predmetnú exekúciu vedie pod sp. zn. 64EX 639/19.
3. Súd v danej veci uvádza, že ide v poradí o druhý návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2020, ktorý povinný podal súdnemu exekútorovi a bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 3.12.2020. O prvom návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.1.2020 rozhodol Okresný súd Banská Bystrica tak, že tento návrh povinného zamietol uznesením sp. zn. 23Ek/1787/2019 zo dňa 09.04.2020. Proti tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť a o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1787/2019 zo dňa 09.04.2020 rozhodol súd tak, že túto sťažnosť povinného uznesením sp. zn. 23Ek/1787/2019 zo dňa 22.09.2020 zamietol.
4. Povinný v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetné exekučné tituly neuznáva a odmieta a trvá naďalej na všetkých svojich doterajších podaniach a sťažnostiach vo veci, pričom podľa jeho názoru došlo v rozhodnutiach súdov (v predmetných exekučných tituloch) k pochybeniam a vadám, pri ktorých mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň povinný uviedol, že nedisponuje a nemá v držbe žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Podľa jeho názoru poškodením súdov vo veci a
poškodzovaním exekúciou vo veci si povinný nemôže zabezpečiť dôstojný život a budúcnosť, nie vlastným zavinením a tvrdí, že povinný vo veci je poškodený. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie podal povinný aj námietku zaujatosti exekútora, ktorú podal z dôvodu, že komunikácia s exekútorským úradom nie je v súlade s procesným postupom exekúcie a nie je v súlade s etikou. Na základe vyššie uvedeného teda povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil a námietke zaujatosti exekútora vyhovel.
5. V zmysle exekučného poriadku bol oprávnený vyzvaný súdnym exekútorom výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2020 a oprávnený mu zaslal svoje vyjadrenie zo dňa 17.12.2020. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný opätovne neuviedol žiadny zákonný dôvod v zmysle Exekučného poriadku, na základe ktorého by mala byť exekúcia zastavená. Zároveň uviedol, že námietka zaujatosti súdneho exekútora taktiež nebola povinným žiadnym spôsobom odôvodnená. Vzhľadom na tieto skutočnosti je oprávnený toho názoru, že povinným uvádzané skutočnosti nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie a preto žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rovnako žiada súd, aby na námietku zaujatosti súdneho exekútora podanú povinným neprihliadol. Zároveň si oprávnený uplatnil voči povinnému náhradu trov právneho zastúpenia za vypracovanie tohto vyjadrenia v sume 97,40 Eur.
6. Súdny exekútor predložil v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.11.2020 spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 17.12.2020 súdu na rozhodnutie dňa 28.12.2020.
7. Podľa § 45 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili vznik takej skutočnosti, ktorá by jeho vymáhateľnosti bránila.
17. Ako vyplýva z ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ktorý musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť a až takto podaný návrh má odkladný účinok. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. 18. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie v štádiu do uplynutia lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný podávať návrhy aj neskôr, až do okamihu zastavenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. 19. Súd po preskúmaní obsahu v poradí druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko osoba povinná nepreukázala žiadne dôvody na zastavenie exekúcie. Súd mal preukázané, že povinný v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Súd aj napriek tejto skutočnosti konštatuje, že povinný aj v poradí druhom návrhu opätovne poukázal na spochybnenie procesného postupu súdov v rámci základného konania či odvolacieho konania. Avšak s týmito tvrdeniami povinného, ktoré uviedol už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.1.2020, sa súd už vysporiadal v uznesení sp. zn. 23Ek/1787/2019 zo dňa 09.04.2020, o ktorom súd rozhodol tak, že tento návrh povinného zo dňa 16.1.2020 zamietol, preto sa viac k týmto skutočnostiam povinného už duplicitne nevyjadroval. 20. Súd k tvrdeniu povinného o jeho nepriaznivej finančnej situácii konštatuje, že tvrdená nemajetnosť povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavuje súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: „exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.“
21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, pričom súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenie exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
23. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti súdneho exekútora, súd sa ňou zaoberal, no vzhľadom na to, že neobsahuje náležitosti uvedené v § 33 ods. 8 Exekučného poriadku, súd na námietku zaujatosti v zmysle § 33 ods. 10 Exekučného poriadku neprihliadol.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
28. Podľa § 199e veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
29. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhlášky“),ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
30. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Nakoľko súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k poradí druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu vo výške 97,40 Eur. Súd spätným výpočtom na základe § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, zistil, že vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú v súlade s predmetným ustanovením. Súd vychádzajúc zo sumy istiny vo výške 3.709,15 Eur aplikujúc ustanovenie § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky dospel k záveru, že odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, predstavuje sumu vo výške 70,55 Eur. Na základe toho sčítaním jednotlivých položiek v rámci trov právneho zastúpenia súd dospel k sume vo výške 97,40 Eur (jeden úkon právnej služby vo výške 70,55 Eur + režijný paušál vo výške 10,62 Eur + 20 % DPH).
Na základe vyššie uvedeného súd preto rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, spolu vo výške 97,40 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.