Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_54P-52-2026.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
54P/52/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa rodičov – matky: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpená JUDr. Lilianou Smieškovou Kazerooni, advokátkou so sídlom Jána Milca 11, Žilina, a otca: F. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I.Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX nasledovného znenia:
Maloletý A. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 400 eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 09.04.2026. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 09.04.2026 do 31.05.2026 v sume 223,33 eur sa otec zaväzuje uhradiť do 30.06.2026. Stretávanie otca s mal. dieťaťom sa neupravuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.3.2026 sa matka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zveril maloleté dieťa na čas do rozvodu manželstva matke, zaviazal vyživovacou povinnosťou otca vo výške 400 eur mesačne s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať majetok maloletého, styk nenavrhla upraviť V návrhu matka špecifikovala svoje príjmy, príjem otca, výdavky na matku a maloletého. Uviedla, že nakoľko syn je vo veku, kedy si sám vie povedať, kedy bude tráviť s otcom čas, nenavrhla úpravu styku. Maloletý sa vyjadril, že by chcel byť zverený matke, samozrejme otca má rovnako rád.
2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 27.4.2026 súhlasil s návrhom, aby súd s ohľadom na vek maloletého syna nepristupoval k úprave styku s maloletým, súhlasí a verí, že navrhovateľka nebude možnosti styku obmedzovať. Taktiež súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasí s výživným 400 eur mesačne, pretože je neprimerané jeho príjmovým a majetkovým pomerom. Navrhol určiť výživné 150 eur. Špecifikoval svoje prímy, výdavky.
3. Dňa 27.5.2026 sa rodičia zúčastnili informatívneho stretnutia na súde, kde uzatvorili rodičovskú dohodu v znení, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
4. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila matka, otec a kolízny opatrovník, ktorí zobrali termín pojednávania na vedomie na ISR. Neúčasť matky na pojednávaní ospravedlnila jej právna zástupkyňa s tým, že súhlasí, aby súd onal a rozhodol v jej neprítomnosti. Otec svoju neúčasť z pracovných dôvodov v zahraničí ospravedlnil na ISR. Kolízny opatrovník svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti matky, otca a zástupcu kolízneho opatrovníka a otvoril pojednávanie.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z rodného listu Matričného úradu Čadca mal. A. B., nar. XX.X.XXXX vyplýva, že ako otec je zapísaný F. B., nar. X.X.XXXX a matka E. B. nar 1.3.1982.
7. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov zo dňa 27.4.2026 popísal bytové pomery v rodine, uviedol vyjadrenie matky. Zároveň zistil názor mal. A., ktorý uviedol, že vie o tom, že sa rodičia rozvádzajú, otec chodieva na 3-4 týždňové turnusy do Dánska, doma na Slovensku je asi 1 týždeň v mesiaci. S otcom má dobrý vzťah, vedia sa porozprávať, ale len keď je triezvy. Chcel by zostať bývať s mamou a s otcom sa stretávať, keď bude doma, ale nebude opitý.
8. Na pojednávaní právna zástupkyňa matky zotrvala na všetkých vyjadreniach a tvrdeniach, ktoré odzneli na ISR. Od stretnutia nedošlo k žiadnej zmene. Rodičovskú dohodu navrhla schváliť. Pokiaľ sa týka požívania alkoholických nápojov matkou, ktoré bolo v minulosti, v súčasnosti sa matka drží, nepožíva alkoholické nápoje.
9. Podľa čl. 5 vety prvej zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
10. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
20. Súd preskúmal rodičmi uzatvorenú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. A.. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by v starostlivosti matky o maloletého boli nedostatky a teda je predpoklad, že bude osobnú starostlivosť o maloletého syna vykonávať riadne. Dohoda o zastupovaní a spravovaní majetku oboma rodičmi je v súlade ustanovením § 28 ods. 2 zákona o rodine. Výška vyživovacej povinnosti otca umožňuje zabezpečovať časť odôvodnených potrieb mal. A. tak, ako boli špecifikované na informatívnom stretnutí rodičov, pričom matka bude zabezpečovať zvyšné náklady výživného, ako i osobnú starostlivosť. Zároveň dohodnuté výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov tak, ako boli špecifikované na informatívnom stretnutí rodičov. V otázke styku otca s maloletým A. sa rodičia vedia dohodnúť, čo je v záujme maloletého a to a s poukazom na jeho vek (16 rokov) pričom nebolo zistené, že by matka bránila v styku otca s maloletým synom. Z uvedených dôvodov súd rodičovskú dohodu ako úpravu ich práv a povinností k maloletému, ktorá je v jeho záujme, schválil.
21. Výrok o trovách konania medzi jeho účastníkmi sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 a § 55 CMP, o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Nakoľko sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku matka prostredníctvom právnej zástupkyne vzdala práva podať odvolanie, matka toto právo nemá.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.