Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-101-2026.pdf
PDF · 122.15 KB
Case nature
Subarea
14CoP/101/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. D. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Mgr. Dominika Bočková, PhD., s.r.o., Veľká Paka 839/ A, Veľká Paka 930 51 a otca Mag. (H.) I. B., J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXXX/X, G., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners s.r.o., Štúrova 11, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811 02, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 28P/53/2026-70 zo dňa 27.04.2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 27.04.2026 Mestský súd Bratislava II zamietol návrh matky maloletého A., ktorým sa v rámci konania vo veci samej domáhala formou neodkladného opatrenia nahradenia súhlasu otca na zápis maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky v Súkromnej základnej škole M. XX, XXX XX G., v školskom roku 2026/2027.
2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 28P/49/2026-14 zo dňa 01.04.2026 bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/49/2026 na samostatné konanie a ďalej vedený pod sp. zn. 28P/53/2026.
3. Návrh odôvodnila tým, že medzi rodičmi je nezhoda v otázke výberu základnej školy (ďalej len ZŠ), v ktorej by maloletý plnil povinnú školskú dochádzku. Poukázala na to, že v predmetnej veci ide o rozhodnutie zásadného významu pre vzdelávací, sociálny, psychický a osobnostný vývin dieťaťa, ktoré má bezprostredný dopad na jeho budúce smerovanie, stabilitu, vytváranie sociálnych väzieb, pocit bezpečia a istoty ako aj na kvalitu jeho každodenného života. Uviedla, že predmetný návrh je potrebné posudzovať komplexne, v kontexte doterajšieho vývoja pomerov maloletého, s prihliadnutím na kontinuitu jeho osobného, sociálneho a vzdelávacieho prostredia, ako aj so zreteľom na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava II, vedené pod sp. zn. 28P/93/2025, ktorého závery sú pre rozhodnutie v tomto konaní naďalej právne aj skutkovo významné. Poukázala na to, že v prípade maloletého Mestský súd Bratislava II dňa 04.02.2025 rozhodoval o zásadnej otázke súvisiacej s jeho výchovou a vzdelávaním, konkrétne o jej návrhu na nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletého na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v Spojenej základnej a C. N. O. B., L. X, G.. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II bolo jej návrhu vyhovené a bol nahradený súhlas otca so zápisom maloletého na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v tejto škole v školskom roku 2025/2026. Ďalej uviedla, že otca informovala o blížiacom sa termíne zápisu do prvého ročníka, uviedla mu konkrétne termíny prijímacích pohovorov, lehotu na podanie elektronickej prihlášky a zároveň mu zrozumiteľne vysvetlila z akých dôvodov považuje pokračovanie maloletého v tej istej škole za
prirodzené a žiadúce. Zdôraznila, že prostredie, ktoré navštevuje v rámci škôlky pozná, je tam šťastný, má tam svojich kamarátov, s ktorými by pokračoval v prvej triede. Poukázala na to, že otec sa nesnaží nájsť konštruktívne východisko, neponúka alternatívu, ale blokuje riešenie. Tvrdila, že z doterajšieho priebehu všetkých súdnych konaní je zrejmé, že otec nespolupôsobí konštruktívne pri rozhodovaní o zásadných otázkach týkajúcich sa vzdelávania maloletého. Zdôraznila, že rozhodovanie o nástupe do prvého ročníka je zodpovednosťou rodičov a v prípade ich nezhody, zodpovednosťou súdu. Vzhľadom na časovú naliehavosť žiadala, aby súd rozhodoval formou neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP, keďže sú splnené zákonné podmienky jeho nariadenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako aj hrozba vzniku nenahraditeľnej ujmy na strane maloletého. Naviac ide o rozhodnutie, ktoré je striktne viazané na zákonom a školou stanovené lehoty, pričom prihláška na zápis do prvého ročníka ZŠ sa podáva najneskôr 15.04.2026. ide o lehotu, ktorú nie je možné svojvoľne predlžovať ani obchádzať a jej zmeškanie by malo bezprostredný a zásadný dopad na maloletého, ktorý by sa mohol ocitnúť v situácii, že nebude riadne zapísaný na plnenie povinnej školskej dochádzky.
4. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a § 329 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj § 35 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine). Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh matky maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Konštatoval, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie ako aj z písomných dôkazov k nemu pripojených a tiež na to, že tvrdenia musia byť riadne osvedčené. Uviedol, že v návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej a naliehavej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. Mal za to, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v predmetnej veci snaha o dohodu absentovala, matka maloletého otca požiadala o súhlas so zápisom na konkrétnu školu, avšak na výhrady otca, resp. snahu o dialóg nereagovala. Nahradenie súhlasu rodiča s výberom základnej školy je zásahom do výkonu rodičovských práv, ktorý možno odôvodniť len vtedy, ak je zásah nevyhnutý a primeraný sledovanému cieľu. Konštatoval, že otázka vhodnosti konkrétnej základnej školy je otázkou hodnotenia v meritórnom konaní, v ktorom bude súd vykonávať riadne dokazovanie, vrátane prípadného vypočutia maloletého, resp. posúdenia ďalších vhodných škôl. V rámci konania o neodkladnom opatrení takéto dokazovanie nie je možné v rozsahu, ktorý by umožnil spoľahlivo zistiť najlepší záujem dieťaťa, a preto nemožno nahrádzať meritórne hodnotenie neodkladným opatrením. Ďalej konštatoval, že zo súdnych pojednávaní týkajúcich sa maloletého A. jednoznačne vyplýva, že rodičia sú v hlbokom rodičovskom konflikte, to však nie je dôvod na to, aby rezignovali na povinnosť alebo aspoň snahu sa dohodnúť. Strohé oznámenie o výbere školy so žiadosťou o poskytnutie súhlasu zo strany otca s touto školou, nemožno považovať za snahu sa dohodnúť. Povinnosť zápisu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky bola matke známa už dlhodobo, nevedno prečo matka maloletého nepodala návrh v dostatočnom predstihu. Tvrdil, že až v konaní vo veci samej, po vykonaní riadneho dokazovania súd vyhodnotí, či je v záujme maloletého nastúpiť na konkrétnu základnú školu. Vzhľadom k tomu, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, súd návrh matky zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že uznesenie o zamietnutí návrhu neodkladného opatrenia vychádza z nesprávne a neúplného zistenia skutočného stavu veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Namietala, že namiesto toho, aby súd prvej inštancie skúmal reálne ohrozenie maloletého dieťaťa a potrebu okamžitej ochrany jeho práv, preniesol ťažisko rozhodovania na kritiku matky a na ochrany formálnej procesnej pozície otca. Zdôraznila, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov bola v predmetnej veci daná úplne jednoznačne. Otec maloletého výslovne nesúhlasí s tým, aby maloletý nastúpil na Súkromnú základnú školu M. XX, G., avšak napriek tomuto nesúhlasu do 30.04.2026 nepodal na žiadnu inú základnú školu alternatívnu prihlášku, nezabezpečil maloletému žiadne iné prijímacie konanie, neoslovil žiadnu inú konkrétnu základnú školu, nepredložil matke ani súdu žiadne reálne alternatívne riešenie a nevykonal žiadny konkrétny krok smerujúci k zabezpečeniu
iného miesta plnenia povinnej školskej dochádzky pre maloletého. Práve táto okolnosť zakladala potrebu okamžitého zásahu súdu. Poukázala preto na to, že záver súdu, že neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, je v priamom rozpore so skutkovým stavom. V tejto súvislosti uviedla, že ak rodič, ktorý nesúhlasí s konkrétnou školou, do uplynutia rozhodujúcich lehôt nepodá prihlášku na žiadnu inú školu a nevykoná žiadne kroky smerujúce k zabezpečeniu iného miesta plnenia povinnej školskej dochádzky, potom nejde o legitímny výkon rodičovských práv, ale o ich blokáciu bez riešenia. Namietala, že súdom prvej inštancie vyslovený záver, že ona je rodičom, ktorý údajne zmaril možnosť dohody je nelogický, pretože je to práve otec, ktorý neuviedol, resp. nezabezpečil alternatívu nejakej inej základnej školy. Tvrdila, že súd prvej inštancie nevychádzal z objektívneho hodnotenia najlepšieho záujmu maloletého, ale z prednastaveného kritického postoja k procesnému postupu matky. Namiesto toho, aby súd skúmal, ktorý z rodičov reálne zabezpečoval školskú dochádzku maloletého a ktorý z rodičov ju iba blokoval, sústredil sa výlučne na kritiku matky. Otec pritom nesúhlasil so školou, no do 30.04.2026 nepodal žiadnu alternatívnu prihlášku, neoznačil žiadnu inú školu a neurobil žiadny konkrétny krok na zabezpečenie iného miesta plnenia povinnej školskej dochádzky. Poukázala ďalej na to, že ak otec nesúhlasil so školou navrhnutou matkou, bolo jeho povinnosťou konať zodpovedne a predložiť konkrétnu alternatívu, čo neurobil. Z tohto pohľadu súd prvej inštancie nečinnosť otca prakticky žiadnym spôsobom nehodnotí. Ďalej mala za to, že osvedčila nariadenie neodkladného opatrenia, pretože takýto zásah je nevyhnutý preto, že otec blokoval zápis maloletého na konkrétnu školu a zároveň nezabezpečil žiadnu inú školu. V tejto súvislosti zdôraznila, že čo je väčším zásahom do práv a záujmov maloletého a to, či dočasné nahradenie súhlasu rodiča, ktorý iba nesúhlasí a nič nezabezpečil alebo ponechanie dieťaťa v stave, že po uplynutí lehôt nemá reálne zabezpečené školské miesto. Na jednej strane súd prvej inštancie formálne deklaroval potrebu rýchlej a preventívnej ochrany maloletého dieťaťa, avšak v skutočnosti ochranu neposkytol vôbec a ponechal maloletého v stave právnej neistoty práve v období, keď bola okamžitá ochrana jeho práv nevyhnutná. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie neprimerane bagatelizuje jej argumentáciu týkajúcu sa kontinuity vzdelávacieho prostredia. Uviedla, že predmetom konania nebolo posúdenie všeobecnej otázky, či deti môžu meniť školské prostredie, ale posúdenie konkrétnej situácie vo vzťahu ku konkrétnemu maloletému dieťaťu. Vzhľadom k tomu, že maloletý A. už predmetné prostredie pozná, je v ňom adaptovaný, má v ňom vytvorené väzby, tak by bolo vhodné, aby bol zapísaný do prvého ročníka P. O. K. P. N. M. XX O. G. a to v školskom roku 2026/2027. Okrem toho namietala, že súd posudzoval kontinuitu prostredia izolovane, bez spojenia s ďalšou rozhodujúcou okolnosťou a tou je absencia akejkoľvek alternatívy zo strany otca. Ak by otec predložil inú konkrétnu školu, podal alternatívnu prihlášku, zabezpečil prijímacie konanie a ukázal, že existuje reálne pripravená iná možnosť, bolo by možné porovnávať jednotlivé školy. Za osobitne závažné považovala aj zjavný nesúlad záverečnej vety bodu 18, v ktorej súd prvej inštancie uvádza, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného. V tejto súvislosti zdôraznila, že predmetom konania nebolo určenie výživného, ale nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletého do ZŠ. Táto formulácia nasvedčuje mechanickému, nepozornému a nedostatočne individualizovanému odôvodneniu rozhodnutia. Ak súd v závere odôvodnenia uvádza úplne iný predmet konania, než o akom rozhodoval, oslabuje to presvedčivosť celého rozhodnutia a vyvoláva dôvodnú pochybnosť či sa vecou zaoberal s náležitou starostlivosťou. Za tohto stavu nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za presvedčivé. Predovšetkým zo strany prvoinštančného súdu nebolo vyhodnotené, že otec nepodal žiadnu alternatívnu prihlášku do 30.04.2026, ďalej nevyhodnotil, že po uplynutí lehôt reálne zostala jedinou dostupnou školou K. P. N. M. XX. Taktiež sa nezaoberal tým, že otcov nesúhlas bez alternatívy vytvoril bezprostredné ohrozenie právnej istoty maloletého a jedine matka bola tým rodičom, ktorá sa snažila zabezpečiť konkrétne riešenie. Taktiež nebolo zo strany prvoinštančného súdu vyhodnotené, že odmietnutím neodkladného opatrenia fakticky preniesol následky rodičovského konfliktu na maloleté dieťa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie a nahradí súhlas otca so zápisom maloletého A. do prvého ročníka K. P. N. M. XX, G., v školskom roku 2026/2027.
6. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie je subsidiárny a výnimočný inštitút; vec patrí do meritórneho konania, ktoré reálne prebieha. Uviedol, že predmetom tohto konania nie je rozhodnutie o tom, ktorú školu má maloletý navštevovať, ale výlučne posúdenie, či sú splnené prísne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Riadnym procesným priestorom pre rozhodnutie o výbere školy považoval meritórne konanie vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/49/2026, v ktorom bolo nariadené pojednávanie na 11.06.2026, ktoré však bolo z dôvodu čerpania dovolenky
právnou zástupkyňou matky maloletého odročené na 11.08.2026. Ďalej poukázal na to, že odvolací súd už dvakrát potvrdil zamietnutie materiálne totožných návrhov matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa domáhala nahradenia jeho súhlasu vo vzťahu k tým istým zariadeniam rovnakého zriaďovateľa, a to uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/153/2025-61 zo dňa 30.10.2025, ako aj uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/147/2025-64 zo dňa 30.09.2025, pričom matka maloletého sa v prvom prípade domáhala nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletého A. na predprimárne vzdelávanie – materskú školu a v druhom prípade sa matka domáhala nahradenia súhlasu otca s prestupom maloletej Q. na základnú školu. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani hrozbou nenahraditeľnej ujmy, pričom na podporu naliehavosti predložila v podstate jediný dôkaz, a to e-mail, ktorým ho formálne vyzvala na udelenie súhlasu so školou, ktorú si vybrala jednostranne. Ďalej poukázal na to, že naliehavosť matka odôvodňovala tým, že podanie elektronickej prihlášky viazala výlučne na lehoty zápisu (15.04.2026). Tieto lehoty však v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (27.04.2026) už uplynuli. Z doterajšieho priebehu veci je nepochybné, že matka opakovane zapisuje maloleté deti do zariadení rovnakého zriaďovateľa bez jeho súhlasu, a to napriek jeho výslovnému nesúhlasu. Reálne riziko, že by maloletý „zostal bez školy“ nehrozí, pričom matka tento stav nevytvára pasivitou otca, ale vlastným jednostranným konaním. Ďalej uviedol, že matka prihlášku podala na K. P. N. M. XX, kde je maloletý už zapísaný, a to napriek jeho nesúhlasu. Za tohto stavu považuje neodkladné opatrenie za bezpredmetné, keďže stav, ktorému malo opatrenie predísť už nastal, nezávisle od rozhodnutia súdu. Okrem toho návrh matky v skutočnosti nesmeruje k odvráteniu ujmy, ale k tomu, aby súd dodatočne aproboval jej už vykonané jednostranné, protiprávne a bez jeho súhlasu ako otca uskutočnené konanie. K námietke matky, že súd prvej inštancie uprednostnil procesnú pozíciu otca pred záujmom dieťaťa, nepovažoval za dôvodnú, pretože prvoinštančný súd práve ochránil záujmy maloletého dieťaťa tým, že v konaní vo veci samej a na základe vykonaného dokazovania sa posúdi najlepší záujem dieťaťa. Ďalej uviedol, že pri výbere školy má rovnaké rodičovské práva ako matka. Vyjadrenie nesúhlasu so zápisom na školu, ktorá voči nemu opakovane koná protiprávne, je legitímnym výkonom rodičovského práva, nie „blokáciou“. Nie je jeho povinnosťou uvádzať dôvody jeho nesúhlasu so zápisom maloletého na túto školu. K námietke o „dvojitom metri“ a vnútornej rozpornosti uznesenia uviedol, že hodnotenie súdu prvej inštancie nie je rozporné. Matka mala dlhodobo známu zákonnú povinnosť riešiť zápis maloletého do ZŠ, o reálnu dohodu sa nepokúsila a návrh, ktorým sa domáha nahradenia jeho súhlasu, podala oneskorene. Pokiaľ ide o neho, tak uplatnil rovnocenné rodičovské právo a snaží sa konať v záujme maloletého, a to zistením jeho názoru. Taktiež argumentácia matky kontinuitou je vo vzťahu k ZŠ skutkovo nesprávna, nakoľko maloletý A. nikdy nezačal navštevovať ZŠ, nakoľko je žiakom materskej školy. Okrem toho tvrdená kontinuita matky stojí výlučne na tom, že matka maloletého predtým svojvoľne a bez jeho súhlasu maloletého premiestnila do materskej školy rovnakého zriaďovateľa. Samotný režim materskej školy a ZŠ je neporovnateľný a na školu, ktorú nikdy nenavštevoval, sa nemohol „adaptovať“. K tvrdeniu matky, že súd prvej inštancie chybne formuloval v bode 18 uznesenia súdu prvej inštancie predmet konania (určenie výživného), tak ide o zjavnú nesprávnosť (preklep), ktorá je odstrániteľná postupom podľa § 224 CSP. V prípade, že by odvolací súd návrhu matky vyhovel, tak by došlo k neprípustnému prejudikovaniu veci samej, ktorá je predmetom konania pod sp. zn. 28P/49/2026. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že zápis maloletého na K. P. N. M. XX nie je a nemôže byť v jeho najlepšom záujme (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 24 ods. 5 Zákona o rodine), pretože ide o školu, resp. zariadenia rovnakého zriaďovateľa (SCHOOL s.r.o.), voči ktorým boli vydané upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III pre nerešpektovanie § 144a Školského zákona. Okrem toho podal dňa 20.01.2026 na Správnom súde v Bratislave správne žaloby podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Ďalej namietal, že škola mu opakovane nedoručuje rozhodnutia týkajúce sa maloletého, a teda opakovane porušuje jeho rodičovské práva. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletého.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý matka žiadala nahradenie súhlasu otca na podanie prihlášky maloletého na jeho zápis a plnenie povinnej školskej dochádzky v K. P. N., M. XX O. G., v školskom roku 2026/2027. Odvolací súd s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci zamietol.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
10. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne odôvodnil, na základe akých skutočností návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a nenahradil tak súhlas otca s podaním prihlášky maloletého na zápis a plnenie povinnej školskej dochádzky v K. P. N. M. XX O. G. v školskom roku 2026/2027. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď matka vo svojom odvolaní neuviedla relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. V konaní starostlivosti o maloleté deti súdy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí, rovnako pri rozhodovaní sledujú v prvom rade záujem detí.
12. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov maloletých detí s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, pričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Povinnosťou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je zistiť, či sú pre takéto neodkladné opatrenia splnené podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa, s poukazom na účel neodkladného opatrenia - zabezpečiť ochranu právom chránených záujmov maloletých detí, s cieľom umožniť ničím nerušené konanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, navrhovateľ ním nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
13. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Je potrebné zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to v návrhu žiadala matka. Výnimočnosť inštitútu neodkladného opatrenia je pritom daná nielen jeho účelom, ale aj spôsobom konania súdu o návrhu na jeho nariadenie, v ktorom súd aj vzhľadom na procesným predpisom stanovené pomerne krátke lehoty na rozhodnutie nevykonáva dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom potrebám konania vo veci samej, ale spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení účastníkov „iba“ na základe posúdenia osvedčenia, či neosvedčenia navrhovateľom uvádzaných a prípadne s návrhom dokladovaných skutočností relevantných pre rozhodnutie. V prejednávanom prípade sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania rozhodnutia podľa § 35 Zákona o rodine pokrývajúceho prípady, kedy sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktoré je výlučne návrhovým konaním. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je nariadenie neodkladného opatrenia výnimočným spôsobom riešenia situácie, ktorá neznesie odklad, a v ktorej je bez jeho nariadenia ohrozený život, zdravie, výživa, výchova alebo iný obdobne dôležitý záujem maloletého dieťaťa, čo v danom prípade nemožno konštatovať. Výnimočnosť inštitútu neodkladného opatrenia je pritom daná nie len jeho účelom, ale aj spôsobom konania súdu v návrhu na jeho nariadenie, v ktorom súd aj vzhľadom na protestným predpisom
stanovené pomerne krátke lehoty na rozhodnutie nevykonáva dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom potrebám konania vo veci samej, ale spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení účastníkov „iba“ na základe posúdenia osvedčenia, či neosvedčenia navrhovateľom uvádzaných a prípadne s návrhom dokladovaných skutočností relevantných pre rozhodnutie. V danom prípade je z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa bez pochybnosti zrejmé, že podmienka nariadenia neodkladného opatrenia – ohrozenia plnenia povinnej školskej dochádzky maloletým nebola naplnená, nakoľko aj v prípade nedostatku dohody rodičov môže maloletý podľa ustanovení školského zákona školskú dochádzku absolvovať v základnej škole vo verejnom školskom obvode, v ktorom má trvalý alebo obvyklý pobyt.
14. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinností rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojim rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa.
15. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď odvolacie argumenty matky vyhodnotil ako nedôvodné z hľadiska aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na Mestskom súde Bratislava II prebieha meritórne konanie týkajúce sa výberu ZŠ pre maloletého (č. k. 28P/49/2026), v ktorom bolo nariadené pojednávanie na deň 11.06.2026 (pojednávanie bolo odročené na deň 11.08.2026 z dôvodu, že právna zástupkyňa matky čerpá dovolenku). Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že pokiaľ matka maloletého má záujem na tom, akú ZŠ bude navštevovať maloletý musí mať eminentný záujem na tom, aby sa pojednávania vo veci samej zúčastnila a aby uskutočnilo (existuje aj možnosť substitučného zastúpenia právneho zástupcu), aby sa vo veci samej čo najskôr rozhodlo a aby sa predmetná nezhoda rodičov, týkajúca sa povinnej školskej dochádzky maloletého, nemusela sa riešiť formou neodkladného opatrenia.
16. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasom 3 : 0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).