Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62C-65-2025.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/65/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Milanom Vallom, v spore žalobcu: LEONTECH s.r.o., IČO: 47 973 871, so sídlom: Pračanská 4779/49, 831 07 Bratislava, proti žalovanému: Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 1.750,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,42 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.750,- eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetných nárokov sa domáha titulom vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy zo dňa 23.08.2024. Žalobca poskytol na základe predmetnej zmluvy žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa ich zaviazal vrátiť v mesačných splátkach a zároveň zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere po dobu 24 mesiacov, čo žalovaný nedodržal. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu vznikol dňa 03.03.2025 a tento skončil dohodou dňa 31.03.2025. Žalovaný dlžnú sumu nevrátil ani čiastočne.
2. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 02.07.2025, č.k. XXUp/XXX/XXXX, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz spolu so žalobou a prílohami k žalobe nebolo možné žalovanému doručiť, pričom žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa civilného sporového poriadku. Vec bola následne postúpená tunajšiemu súdu. Žalovanému sa žalobu nepodarilo doručiť, a to ani prostredníctvom Policajného zboru SR. Súd následne doručoval žalobu spolu s jej prílohami a výzvou, aby sa žalovaný k žalobe vyjadril v lehote 15 dní, podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel, ani nespochybnil a v konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany.
3. Súd vo veci nenariadil pojednávanie s poukazom na § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len „CSP“).
4. Súd sa vo veci oboznámil s tvrdeniami žalobcu, ku ktorým sa žalovaný nevyjadril a tiež s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to: zmluva zo dňa 23.08.2024 (č.l. 8), pracovná zmluva zo dňa 03.03.2025 (č.l. 9), dohoda o zrážkach zo mzdy (č.l. 13), dohoda o skončení pracovného pomeru (č.l. 14).
5. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
6. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
7. Podľa § 217 ods. 1 CSP Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
8. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 1. 2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd predovšetkým pri prejednávaní a rozhodovaní sporovej veci musí ustáliť, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a následne rozhodnúť, aké dôkazy vykoná. Až po vykonaní dokazovania súd vyhodnotí vykonané dokazovanie, ustáli skutkový stav veci, vec právne posúdi a rozhodne vo veci samej. Civilné sporové konanie je z hľadiska dokazovania obmedzené prakticky výlučne na sporné otázky medzi stranami. Otázky, o ktorých medzi stranami nie je spornosť, spravidla nie je potrebné dokazovať, aby tak bola zachovaná v čo najvyššej možnej miere zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu vyššie citované ustanovenia § 150 a 151 CSP upravujú procesnú povinnosť strán uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a tiež poprieť skutkové tvrdenia protistrany, a to účinným spôsobom, teda ak ide o skutočnosť, ktorú vnímali, musí sporová strana uviesť vlastné skutkové tvrdenia a nie je dostačujúce, aby iba formálne poprela skutkové tvrdenia protistrany bez objasnenia dôvodu takéhoto popretia. Nesplnenie procesných povinností účinne poprieť tvrdenia protistrany má za následok, že takéto tvrdenia sa budú považovať medzi stranami za nesporné.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a jeho skutkovými tvrdeniami, ku ktorým sa žalovaný nevyjadril, tak ako bolo uvedené vyššie, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.08.2024 požičal žalovanému peňažnú sumu vo výške 1.350,- eur žalovanému. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v mesačných splátkach, ktorých výška bola ponechaná na voľnej úvahe žalovaného, avšak minimálna mesačná splátka bola vo výške 50,- eur (čl. III. ods. 3 zmluvy), pričom celú sumu pôžičky sa zaviazal splatiť najneskôr do 24 mesiacov, resp. v 24 splátkach. Prvá splátka bola splatnou 15. kalendárny deň po podpise zmluvy o pôžičke (tj. dňa 15.09.2024) a ďalšie splátky boli splatné vždy k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca. Zároveň bolo medzi stranami dohodnuté, že žalovaný zotrvá v pracovnom
pomere u žalobcu minimálne po dobu 24 mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Pre prípad porušenia povinnosti uvedenej v článku III. ods. 5 zmluvy, tj. povinnosť žalovaného zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 24 mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru, ako aj pre prípad porušenia povinnosti splácať pôžičku po dobu dlhšiu ako tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, bolo medzi stranami dohodnuté, že žalovaný zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 400,- eur.
16. Medzi stranami nebolo sporným uzavretie vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke, rovnako nebola sporná skutočnosť, že pôžička bola skutočne žalovanému poskytnutá a ani skutočnosť, že žalovaný pôžičku vôbec nesplácal, a to ani čiastočne. Tiež medzi stranami nebolo sporným, že strany dňa 03.03.2025 uzavreli pracovnú zmluvu, pričom pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.03.2025. Žalovaný tieto skutočnosti, výslovne nepoprel, teda medzi stranami sporné neboli.
17. Zmluva o pôžičke predstavuje tzv. reálny kontrakt, nielen konsenzuálny, teda na jej uzavretie je potrebné, aby došlo aj k plneniu veriteľa, teda reálnemu poskytnutiu pôžičky a nepostačuje iba dohoda zmluvných strán o tom, že veriteľ pôžičku dlžníkovi poskytne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 14.05.2004, sp. zn. 21Cdo/221/2003). Z hľadiska vzniku zmluvy o pôžičke sú teda rozhodujúce dva predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby zmluva vznikla, a to dohodou strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Prijatím predmetu pôžičky sa dlžník nadobúda vlastnícke právo k predmetu pôžičky, teda spravidla je oprávnený vykonávať vlastnícke právo k predmetu pôžičky v celom rozsahu, tj. predmet pôžičky držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a disponovať s ním.
18. Ako bolo uvedené vyššie, medzi stranami nebolo sporné, že strany sporu sa dohodli na uzavretí zmluvy o pôžičke, ani nebolo sporné, že žalovanému bola pôžička skutočne poskytnutá. Reálnym odovzdaním predmetu pôžičky došlo k naplneniu všetkých predpokladov vzniku zmluvy o pôžičke a nakoľko predmet pôžičky prijal práve žalovaný, je nesporné, že dlžníkom zo zmluvy o pôžičke sa stal on. Súd preto dospel k záveru, že dňa 23.08.2024 došlo medzi žalobcom a žalovaným k vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v peniazoch v sume 1.350,- eur a žalovanému tak vznikla podľa § 657 Občianskeho zákonníka povinnosť pôžičku vrátiť. Súd má za to, že ak si žalovaný požičal peňažné prostriedky od žalobcu titulom pôžičky, vznikol medzi nimi vzťah zo zmluvy o pôžičke, pričom na obsah tejto zmluvy a vzájomné práva žalobcu a žalovaného nemá relevanciu, na aký účel si žalovaný tieto peňažné prostriedky požičal a ako s nimi nakladal. Povinnosť pôžičku vrátiť však nie je vymožiteľná okamžite po poskytnutí pôžičky, ale až v čase, ktorý bol medzi stranami dohodnutý, resp. v deň nasledujúci po dni, kedy veriteľ o vrátenie pôžičky dlžníka požiada, ak čas jej vrátenia nebol dohodnutý.
19. Súd vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a aplikujúc vyššie uvedené právne normy dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Pôžička bola podľa textu zmluvy dohodnutá ako bezúročná (v zmluve ani v žalobe sa žiadna zmienka o úrokoch nenachádza). Vo vzťahu k istine jednoznačne vyplynulo z tvrdení žalobcu a zo zmluvy o pôžičke, že táto bola žalovanému poskytnutá vo výške 1350,- eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v mesačných splátkach počnúc dňom 15.09.2024, tj. od 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o pôžičke uzavretá a splatiť sa ju zaviazal najneskôr v 24 mesačných splátkach (čl. II. ods. 3 zmluvy o pôžičke). Posledná mesačná splátka je tak splatná až dňa 15.08.2026, teda v deň, ktorý v čase vyhlásenia tohto rozsudku ešte nenastal. Ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku (29.06.2026) bolo preto splatných len 22 z celkových 24 mesačných splátok, pričom splatné neboli ešte splátky splatné dňa 15.07.2026 a 15.08.2026, ktorých splatnosť nastane v budúcnosti a splatné boli splátky splatné dňa 15.09.2024, 15.10.2024, 15.11.2024, 15.12.2024, 15.01.2025, 15.02.2025, 15.03.2025, 15.04.2025, 15.05.2025, 15.06.2025, 15.07.2025, 15.08.2025, 15.09.2025, 15.10.2025, 15.11.2025, 15.12.2025, 15.01.2026, 15.02.2026, 15.03.2026, 15.04.2026, 15.05.2026 a 15.06.2026. Predmetné splátky, ktoré boli splatné ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, mali byť vo výške ponechanej na voľnej úvahe žalovaného ako dlžníka, minimálne však vo výške 50,- eur. V týchto 22 splatných splátkach mal teda žalovaný ako dlžník povinnosť vrátiť žalobcovi ako veriteľovi sumu ponechanú na úvahe žalovaného, avšak minimálne 1.100,- eur (22 x 50,- eur). Zostávajúca dlžná suma istiny vo výške 250,- eur bude splatná až v splátkach, ktoré majú nadobudnúť splatnosť až dňa 15.07.2026 a 15.08.2026, teda až po dni vyhlásenia tohto rozsudku. Medzi stranami pritom nebolo dojednané, že žalobca ako veriteľ môže pre neplnenie splátok žiadať vrátenie celého dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka). Nakoľko pre súd je rozhodujúci skutkový stav veci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP), súd nemôže vychádzať
z predpokladu, že žalovaný nebude pôžičku splácať aj po vyhlásení tohto rozsudku a teda že nesplatí ani posledné dve splátky dlžnej sumy splatné dňa 15.07.2026 a 15.08.2026. Vzhľadom na uvedené súd považuje žalobu vo vzťahu k splátkam splatným v dňoch 15.07.2026 a 15.08.2026 za podanú predčasne, pričom vo vzťahu k splátkam splatným v období od 15.09.2024 do 15.06.2026, vždy k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca, za podanú dôvodne a vychádzal pritom z minimálnej výšky týchto splátok, ktorú mal žalovaný povinnosť žalobcovi zaplatiť. Žaloba tak bola dôvodná v časti o zaplatenie istiny 1.100,- eur a nedôvodná, resp. podaná predčasne v časti o zaplatenie istiny vo výške 250,- eur, ktorú sumu má žalobca možnosť splniť do termínu splatnosti aj po vyhlásení tohto rozsudku.
20. Žalobca si spoločne s nárokom na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to výške 400,- eur. Táto zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluve o pôžičke v článku IV. ods. 1 pre dva prípady, a to porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného podľa článku III. ods. 5 zmluvy, tj. povinnosť žalovaného zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 24 mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru, ako aj pre prípad porušenia povinnosti splácať pôžičku po dobu dlhšiu ako tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Z tvrdení žalobcu ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný ani (1) nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 24 mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru u žalobcu, nakoľko pracovný pomer zanikol na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej po 28 dňoch od uzavretia pracovnej zmluvy a tiež (2) nesplácal riadne žalobcovi pôžičku, a to v čase vyhlásenia tohto rozsudku po dobu 22 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, čo presahuje 3 po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že hypotéza dojednania o zmluvnej pokute nastala, teda žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, ktorá bola zmluvnou pokutou zabezpečená a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 400,- eur. V tejto časti preto súd považoval žalobu za dôvodnú a žalobe vyhovel.
21. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že vo vzťahu k vráteniu istiny z pôžičky je žaloba v čase vyhlásenia tohto rozsudku dôvodná v sume 1.100,- eur z celkovej uplatnenej sumy 1.350,- eur a vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty je žaloba dôvodná v sume 400,- eur z celkovej uplatnenej sumy 400,- eur. Celkovo tak dôvodne uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia predstavuje sumu 1.500,- eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a nedôvodne (predčasne) uplatnený nárok žalobcu predstavuje sumu 250,- eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovieť nemohol a žalobu v tejto časti zamietol.
22. Lehota na plnenie vyplýva z ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého táto je do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoľko žiadna zo strán sporu nežiadala určenie dlhšej lehoty a na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd z tvrdení strán sporu ani z vykonaných dôkazov nezistil žiadne dôvody, súd nepostupoval podľa § 232 ods. 3 CSP druhej vety.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech čiastočný a to v časti o zaplatenie sumy 1.500,- eur, čo predstavuje 85,71 % z predmetu sporu. Žalovaný mal taktiež čiastočný úspech, a to v časti o zaplatenie sumy 250,- eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 14,29 % z predmetu sporu. Výsledný pomer úspechu žalobcu tak predstavuje 71,42 % úspechu, teda súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v tomto pomere. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.