Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-47-2025.pdf
PDF · 131.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-20C/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Romana Die a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Bc. Mariána Haladeja, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka farnosť sv. Ondreja, Pečovská Nová Ves, Kostolná 56, Pečovská Nová Ves, IČO: 35 507 624, právne zastúpeného: Sýkorová – advokátska kancelária, so sídlom Murgašova 3, Košice, IČO: 50 550 837, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, Bratislava, IČO: 00 003 328, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 08856/2020/SV/05791 zo dňa 21.01.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správnou žalobou doručenou dňa 21.02.2020 pôvodne Krajskému súdu v Prešove, sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia pôvodne žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ministerstvo dopravy“) č. 08856/2020/SV/05791 zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj ako "napadnuté rozhodnutie"), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. OU-PO-OVBP2-2019/14323/73116/ŠSS-VB zo dňa 24.06.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.06.2019“) vo veci vyvlastnenia pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. úz. A. B. C. na ťarchu žalobcu a určenia náhrady za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku č. 47/2018 zo dňa 15.08.2018 vypracovaného znalkyňou D. E. C., bolo napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.06.2019 v bode II. výroku o určení náhrady za vyvlastnenie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca sa zároveň domáhal, aby mu bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Predmetnej právnej veci bola na Krajskom súde v Prešove pridelená spisová značka č. 5S/15/2020.
2. Počas súdneho konania došlo nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 01.01.2023 k prechodu pôsobnosti v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia z Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný“).
3. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“).
II. Administratívne konanie
4. Ďalší účastník konania Slovenská správa ciest (ďalej aj ako „vyvlastniteľ“) podal dňa 26.02.2019 návrh na začatie konania o vyvlastnení pozemku/pozemkov podľa § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o vyvlastňovaní“). Predmetné nehnuteľnosti mali byť vyvlastnené na účel uskutočnenia líniovej stavby – cesty „I/68 Sabinov, preložka cesty“. Náhradu za vyvlastnenie vyvlastniteľ navrhol určiť podľa znaleckého posudku č. 47/2018 vypracovaného znalkyňou D. E. C. v celkovej sume 66 476,40 EUR. Na základe tohto návrhu bolo voči žalobcovi začaté konanie o vyvlastnení vedené pod sp. zn. OU-PO-OVBP2-2019/14323.
5. Začatie vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania bolo žalobcovi oznámené prípisom č. OU-PO-OVBP2-2019/14323/25081 zo dňa 04.03.2019 s tým, že termín ústneho pojednávania bol stanovený na deň 11.04.2019. Žalobca na ústnom pojednávaní vzniesol ústne svoje námietky voči navrhovanej náhrade za vyvlastnenie a zároveň ich predložil správnemu orgánu prvého stupňa aj v písomnej forme. V písomných námietkach žalobca vyjadril súhlas s prevodom vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, zároveň však namietal správnosť znaleckého posudku č. 47/2018 zo dňa 15.08.2018 v časti týkajúcej sa určenia výšky náhrady, ktorá bola v Návrhu na vyvlastnenie stanovená na sumu 9,30 EUR/m2. Žalobca mal za to, že uvedený posudok trpí závažnými vadami, ktoré spočívajú v použití nesprávnych koeficientov pri výpočtoch všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Na podporu svojich tvrdení predložil znalecký posudok č. 66/2018 zo dňa 06.11.2018 vypracovaný znalcom D. A. F., podľa ktorého bola výška náhrady za vyvlastnenie dotknutých nehnuteľností stanovená na sumu 10,98 EUR/m2.
6. Na účely posúdenia skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie požiadal prvostupňový orgán listom č. OU-PO-OVBP2019/14323/46595 zo dňa 24.04.2019 znalkyňu o predloženie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia k znaleckému posudku č. 47/2018. V odbornom vyjadrení č. 24/2019 zo dňa 11.05.2019 znalkyňa uviedla, že namietané skutočnosti považuje za neopodstatnené a trvá na záveroch znaleckého posudku č. 47/2018.
7. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán umožnil účastníkom konania (vyvlastniteľovi a žalobcovi) vyjadriť sa k jeho podkladom a zisteniam. Žalobca uvedenú možnosť nevyužil.
8. Prvostupňový orgán rozhodol prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.06.2019 dvoma samostatnými výrokmi tak, že v bode I. výroku vyvlastnil v prospech vyvlastniteľa na ťarchu žalobcu nehnuteľnosti v k. ú. A. B. C. zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX v celkovej výmere 7148 m2 a v bode II. výroku náhradu za vyvlastnenie určil v celkovej sume 66 476,40 EUR, s jednotkovou hodnotou predmetných pozemkov v sume 9,30 EUR/m2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia okrem iného uviedol, že podkladom na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie bol znalecký posudok vypracovaný znalkyňou D. E. C., keďže medzi vyvlastniteľom a žalobcom napriek písomnej komunikácii a osobnému stretnutiu nedošlo k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Ďalej konštatoval, že ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie, je podľa zákona povinný určiť náhradu vo výške zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku, stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a vyvlastneného, ktorý požaduje vyššiu náhradu, bez prerušenia konania odkázať na súd.
9. Prvostupňový orgán po tom, čo zistil procesné pochybenie spočívajúce v tom, že napriek riadne udelenému a predloženému plnomocenstvu počas správneho konania nekonal s právnym zástupcom
žalobcu, keď ho neoboznámil s podkladmi rozhodnutia a nedoručil mu prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.06.2019 dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie bolo vydané predčasne. Po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov správny orgán prvého stupňa vydal vo veci vyvlastnenia nové rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2019/14323/100403/ŠSS-VB zo dňa 03.09.2019 (ďalej aj ako „ prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.09.2019“), proti ktorému žalobca podal odvolanie. O odvolaní rozhodlo Ministerstvo dopravy, ktoré rozhodnutím č. 32134/2019/SV/94120 zo dňa 15.11.2019 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.09.2019 bez zrušilo. Z odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva dopravy vyplynulo, že dôvodom jeho zrušenia bol záver, že vo veci už bolo predtým vydané platné prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.06.2019.
10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 24.06.2019 v bode II. výroku o určení náhrady za vyvlastnenie podal žalobca odvolanie zo dňa 26.07.2019. V odvolaní namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci. Žalobca mal za to, že prvostupňový orgán neurčil primeranú náhradu za vyvlastnenie, keď pri jej určení vychádzal zo znaleckého posudku č. 47/2018, ktorý podľa jeho názoru trpí závažnými vadami.
11. O odvolaní žalobcu rozhodlo Ministerstvo dopravy napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedlo, že medzi vyvlastniteľom a žalobcom nedošlo k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Prvostupňový orgán preto podľa Ministerstva dopravy postupoval v súlade so zákonom, keď pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie vychádzal zo znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a odkázal žalobcu s jeho požiadavkou na vyššiu náhradu bez prerušenia konania na súd. K námietke o porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy Ministerstvo dopravy uviedlo, že prvostupňový orgán pochybil tým, že odborné vyjadrenie znalkyne nedoručil splnomocnenému zástupcovi, ale priamo žalobcovi. Napriek uvedenému procesnému pochybeniu Ministertsvo dopravy dospelo k záveru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach počas vyvlastňovacieho konania, pričom zopakovanie konania po prípadnom zrušení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.06.2019 by nemalo podľa jeho názoru žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu.
III. Konanie na Krajskom súde v Prešove
12. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie v uvedenej časti ako aj postup Ministerstva dopravy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol nezákonný a žalobca ním bol priamo ukrátený na svojich právach. Žalobca namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, ako aj skutočnosť, že skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemal oporu. Žalobca uviedol, že má záujem na tom, aby predmetné nehnuteľnosti nadobudol vyvlasniteľ, avšak spochybňuje výšku stanovenej náhrady 66 476,40 EUR s DPH za vyvlastnenie ako aj objektivitu znalca. Podľa žalobcu by kúpna cena predmetných nehnuteľností mala byť primeraná, spravodlivá, mala by zodpovedať ich všeobecnej hodnote a zároveň zohľadňovať to, že vybudovaním dotknutej stavby dochádza k zásahu do jeho vlastníckych oprávnení. Žalobca ďalej uviedol, že znalecký posudok predložený vyvlastniteľom, obsah ktorého si osvojil žalovaný pri určovaní náhrady za vyvlastnenie trpí závažnými vadami spočívajúcimi v použití nesprávnych koeficientov. Ďalším dôvodom nezákonnosti rozhodnutia mala byť podľa žalobcu skutočnosť, že Ministerstvo dopravy sa náležitým spôsobom nevysporiadalo s jeho námietkami uplatnenými v priebehu vyvlastňovacieho konania a iba konštatovalo, že peňažná náhrada za vyvlastnenie bola určená znaleckým posudkom č. 47/2018. Žalobca nesúhlasil ani s odborným vyjadrením znalkyne č. 24/2019, ktorá podľa jeho názoru len v plnom rozsahu potvrdila závery v ňou spracovanom znaleckom posudku a žiadnym spôsobom nevysvetlila rozpory medzi jednotlivými znaleckými posudkami, najmä pokiaľ ide o odlišne stanovené koeficienty a z nich vyplývajúcu rozdielnu výšku všeobecnej hodnoty pozemkov. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou Ministerstva dopravy zistiť skutočný stav veci vo vzťahu k určeniu primeranej náhrady za vyvlastnenie. Túto povinnosť Ministerstvo dopravy nesplnilo napriek tomu, že žalobca v konaní uplatnil námietky proti výške náhrady za vyvlastnenie, ktoré podložil znaleckým posudkom. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov, keďže z jeho odôvodnenia nebolo zrejmé, z akých dôvodov žalovaný prevzal závery dokumentov predložených znalkyňou ustanovenou vyvlastniteľom, ani akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Za podstatnú procesnú vadu konania o vyvlastnení žalobca považoval skutočnosť, že jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené odborné vyjadrenie č. 24/2019, ktoré slúžilo ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. V dôsledku toho mu bola odňatá možnosť oboznámiť sa s týmto podkladom a vyjadriť sa k nemu, čím podľa jeho názoru došlo k zásahu do jeho procesných práv a k znemožneniu ich riadneho uplatnenia.
13. Ministerstvo dopravy vo vyjadrení k správnej žalobe opätovne uviedlo, že prvostupňový orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastnenie
podľa znaleckého posudku č. 47/2018 predloženého vyvlastniteľom. Za súladný so zákonom a zásadou hospodárnosti konania považovalo aj postup prvostupňového orgánu, ktorý žalobcu požadujúceho vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania odkázal na uplatnenie tohto nároku na súd. Na základe uvedeného preto navrhlo správnu žalobu zamietnuť.
14. Na vyjadrenie Ministerstva dopravy reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 11.05.2020 (ďalej aj ako „replika“), v ktorom zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Poukázal na znalecký posudok č. 66/2018, vypracovaný znalcom D. A. F., podľa ktorého bola všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov určená v podstatne odlišnej výške ako v znaleckom posudku č. 47/2018 predloženom vyvlastniteľom. Žalobca zastával názor, že prvostupňový orgán sa mal riadne vysporiadať s rozporom medzi závermi predložených znaleckých posudkov a na jeho odstránenie mal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Podľa žalobcu nebolo možné tento rozpor odstrániť len zabezpečením doplňujúceho vyjadrenia znalkyne.
IV. Postúpenie veci správnemu súdu
15. Krajský súd v Prešove prípisom zo dňa 19.05.2021 postúpil predmetnú právnu vec Okresnému súdu Bratislava I. Svoj postup odôvodnil tým, že spor o vyššiu náhradu za vyvlastnenie nie je možné prejednať v správnom súdnictve, keďže podľa ustálenej judikatúry je rozhodovanie o tomto nároku vyňaté z právomoci správnych súdov a patrí do právomoci súdov rozhodujúcich v civilnom sporovom konaní.
16. Mestský súd Bratislava IV, na ktorý podľa § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Bratislava I v tejto veci, s postúpením nesúhlasil. Vec predložil kompetenčnému senátu s poukazom na uznesenie sp. zn. 18SKomp/9/2022 a vyslovil názor, že v prejednávanej veci sa žalobca nedomáha priznania vyššej náhrady za vyvlastnenie, ale preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
17. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 18SKomp/16/2024 zo dňa 13.11.2024 rozhodol, že na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia Mestský súd Bratislava IV prípisom sp. zn. BI-20C/28/2021 zo dňa 26.05.2025 postúpil vec Správnemu súdu v Košiciach ako vecne a miestne príslušnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V. Konanie na správnom súde
18. Na základe vyššie uvedeného tak v predmetnej právnej veci ďalej konal správny súd, konkrétne senát 6S správneho súdu, ktorému bola predmetná právna vec pridelená náhodným výberom a vec je na správnom súde vedená pod spisovou značkou 6S/47/2025.
19. Vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, vyjadreniu Ministerstva dopravy a replike žalobcu zo dňa 17.11.2025 vyvlastniteľ uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, riadne odôvodnené a vydané v súlade so Zákonom o vyvlastňovaní, Správnym poriadkom a príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Poukázal na to, že Zákon o vyvlastňovaní jednoznačne určuje, že podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je znalecký posudok predložený vyvlastniteľom. Z tohto dôvodu prvostupňový orgán podľa jeho názoru nebol povinný nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie, keďže takýto postup právna úprava neustanovuje. Vo vzťahu k žalobcom namietanému porušeniu jeho procesných práv v súvislosti s nedoručením odborného vyjadrenia znalkyne vyvlastniteľ uviedol, že ide
iba o formálnu nezrovnalosť, ktorá nepredstavuje procesnú vadu spôsobilú ovplyvniť zákonnosť ani objektívnosť rozhodnutia o určení náhrady za vyvlastnenie.
20. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 04.12.2025 (ďalej aj ako „duplika“) zotrval na tvrdeniach svojho predchodcu a poukázal na relevantnú judikatúru. Nad rámec uviedol, že znalecký posudok predstavuje dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán nehodnotí z hľadiska jeho obsahovej správnosti, ale skúma len to, či úvahy znalca nie sú v rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom. Správny orgán nie je oprávnený nahrádzať závery znaleckého posudku vlastným odborným posúdením.
21. Žalobca vo svojom ďalšom písomnom podaní zo dňa 22.12.2025 vyjadril nesúhlas s tvrdeniami vyvlastniteľa a žalovaného s tým, že nemajú oporu v zákone a sú v celom rozsahu bezpredmetné a neopodstatnené.
22. Správny súd v Košiciach nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 29.06.2026, na ktoré boli riadne predvolaní právny zástupca žalobcu, žalovaný a ďalší účastník konania. Pojednávania sa v uvedený deň zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. Ďalší účastník konania svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po podaní stručného prehľadu administratívneho konania a správneho súdneho konania predsedom senátu sa k veci vyjadril právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného, ktorí zotrvali a pridržiavali sa svojich doterajších vyjadrení a argumentácie v správnom súdnom konaní. Následne správny súd verejne vyhlásil rozsudok v predmetnej veci, ktorým správnu žalobu zamietol a žalovanému ani ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
VI. Relevantná právna úprava
23. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
24. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého rozhodnutia iniciovaného predmetnou správnou žalobou podanou žalobcom, správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).
25. Podľa § 191 ods. 1 písm. SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
28. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
29. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
30. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.
31. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.
32. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) Zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku (§ 9 ods. 2 písm. f/); s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
33. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o znalcoch“), znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
34. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o znalcoch, na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ustanovenie § 17 ods. 5. V každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí byť zabezpečená jeho preskúmateľnosť.
35. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
36. Podľa § 32 ods. 2 prvá a druhá veta Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
37. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
38. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
39. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
VII. Právne posúdenie a závery správneho súdu
40. Žalobca v rámci správnej žaloby namietal dôvody zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. Z obsahu žalobnej argumentácie vyplynulo, že v rámci nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozporu zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi, žalobca v podstate namietal, že prvostupňový orgán postupoval nesprávne a žalovaný tento postup odobril, ak po zabezpečení znaleckého posudku č. 47/2018 zo strany vyvlastniteľa a podaní námietok žalobcom a predložení znaleckého posudku č. 66/2018, zabezpečil len odborné vyjadrenie znalkyne č. 24/2019, bez toho aby vykonal kontrolné znalecké dokazovanie, a že v zásade len nekriticky prevzal závery znaleckého posudku č. 47/2018 bez toho, aby ďalej zisťoval skutkový stav v zmysle prislúchajúcich ustanovení Správneho poriadku.
41. V súvislosti s uvedenou žalobnou argumentáciou žalobcu správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021, konkrétne na body č. 30. a 31. tohto rozsudku, v ktorých Najvyšší správny súd podal výklad k ustanoveniam § 4 ods. 4 a § 13 ods. ods. 3 písm. a) Zákona o vyvlastňovaní, s ktorým sa správny súd plne stotožňuje v podrobnostiach na ne odkazuje. Najvyšší správny súd v tomto rozsudku (bod č. 30) uviedol, že mal za preukázané, že žalovaný orgán verejnej správy postupoval v súlade s § 4 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní, ak vyzval znalca na podanie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia rozdielov vo všeobecnej hodnote nehnuteľností medzi jeho znaleckým posudkom a znaleckým posudkom zabezpečeným žalobcom. Najvyšší správny súd ďalej v bodoch č. 30 a 31 uvedeného rozsudku uviedol, že: „30. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia/ vysvetlenia znalca, ktorému je zákonom zverené posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu o potrebe odstrániť nedostatky v skutkovom stave je potrebné dať do pozornosti i vzájomný vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom č. 282/2015 Z. z., ktorý je špeciálnou právnou úpravou a ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus uplatňujúci sa v prípade namietania skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku. Konkrétne ide o ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., ktorý v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom neupravuje prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním (napr. tak, ako je tomu v ust. § 36 Správneho poriadku), ale zakotvuje povinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú povinnosť žalovaný rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči náhrade za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze, či námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., keď by nebolo zrejmé čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu k otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, by bolo realizované v administratívnom - vyvlastňovacom konaní. Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. stala obsolétnou. Pokiaľ teda žalobca ako vyvlastnený predložil vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok, nestotožňujúc sa so závermi pôvodného znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobcu ako vyvlastneného na civilný súd. 31. Kasačný súd ďalej aj v nadväznosti na vyššie uvedené ako i svoje závery týkajúce sa preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie v správnom súdnom preskúmavanom konaní poukazuje na to, že takéto preskúmanie rozhodnutia pochopiteľne nemôže byť „bezobsažné“, t.j. v konaní pred správnym súdom žalobca musí mať možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, či nedodržanie procesného postupu s tým spojeného (zabezpečenie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca) a pod. Napokon žalobca v tomto smere vytýkal orgánu verejnej správy viacero pochybení týkajúcich sa nezákonnosti jeho postupu, resp. rozhodnutia, avšak posúdenie námietky, ktorou s poukazom na ním predložený znalecký
posudok spochybňoval výšku náhrady za vyvlastnenie, resp. domáhal sa jej navýšenia, a ktorú ako dôvodnú vyhodnotil krajský súd v kontexte nedostatočne zisteného skutkového stavu zákonodarca v ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. preniesol do civilného sporového konania, t. j. správny orgán ju nebol oprávnený riešiť v administratívnom - vyvlastňovacom konaní spôsobom uvedeným v rozhodnutí krajského súdu. Kasačný súd sa pritom vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal obdobnou problematikou, napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžp/23/2013 zo dňa 11.2.2014, v ktorom konštatoval, že ,,nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely výstavby diaľnice - tak, ako táto výška vyplýva z výroku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve - sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo i z právomoci súdov v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§ 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní žalobou proti stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu došlo.“
42. Na doplnenie správny súd uvádza, že § 13 ods. 3 písm. a) Zákona o vyvlastňovaní výslovne odkazuje na § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o vyvlastňovaní, teda na znalecký posudok uvedený v písomnom návrhu vyvlastniteľa na začatie vyvlastňovacieho konania. Z tohto dôvodu je nutné ustanovenia § 4 ods. 3 a 4 Zákona o vyvlastňovaní vykladať v systematickej nadväznosti na § 13 ods. 3 písm. a) Zákona o vyvlastňovaní, na základe čoho nemožno vyvodiť záver o možnosti určiť náhradu za vyvlastnenie na základe iného znaleckého posudku okrem toho, ktorý bol predložený v písomnom návrhu vyvlastniteľa.
43. Odkazujúc na vyššie uvedené, tak správny súd žalobné body ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozporu zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi vyhodnotil ako nedôvodné, keďže mal za to, že orgány verejnej správy správne právne vec posúdili a dostatočne zistili skutkový stav, ak si v danej situácii zabezpečili znalecký posudok č. 47/2018 od vyvlastniteľa a po podaní námietok a predložení znaleckého posudku č. 66/2018 žalobcom, zabezpečili odborné vyjadrenie znalkyne, ktorá vyhotovila znalecký posudok č. 47/2018. V danom prípade v predmetnom konaní nebolo úlohou orgánov verejnej správy zisťovať skutkový stav nad rámec toho, ako bol v danom prípade zistený. Prvostupňový orgán správne prihliadal na znalecký posudok č. 47/2018, pričom nemal povinnosť konfrontovať závery tohto znaleckého posudku s inými znaleckými posudkami alebo dôkazmi označenými žalobcm v správnej žalobe. Zároveň Prvostupňový orgán nebol oprávnený posudzovať vecnú správnosť znaleckého posudku č. 47/2018 na základe ďalšieho dokazovania. Prvostupňový orgán po podaní námietok žalobcom zabezpečil vypracovanie odborného vyjadrenia č. 24/2019 znalkyňou. Odborné vyjadrenie je jedným z úkonov znaleckej činnosti (§ 16 ods. 1 Zákona o znalcoch), ktorý pre takýto účel vyžaduje Zákon o vyvlastňovaní (§ 4 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní). Zároveň tento listinný dôkaz vypracovaný znalkyňou spĺňa formálne požiadavky na príslušný úkon znaleckej činnosti (§ 18 ods. 1 Zákona o znalcoch). V tejto súvislosti správny súd tiež uvádza, že po všeobecných námietkach žalobcu na kvalitu výstupov znalkyne, po formálnej ani obsahovej stránke neidentifikoval nedostatky znaleckého posudku č. 47/2018 a odborného vyjadrenia č. 24/2019. Pokiaľ žalobca namietal rozpor zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi, správny súd k tomu považuje za nevyhnutné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom v správnej žalobe a ani vo svojich vyjadreniach neozrejmil, v čom mal tento rozpor spočívať.
44. V súvislosti so žalobným bodom, v ktorom žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými zásadnými odvolacími námietkami žalobcu a aj keď by sa mohlo javiť, že šlo o pomerne stručné odôvodnenie, správny súd mal za to, že bolo zároveň jasné, zrozumiteľné a zároveň v rovnakej argumentačnej línii, akú v obdobnom prípade použil Najvyšší správny súd v už spomenutom rozsudku sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021. Na základe uvedeného správny súd nemal dôvod dospieť k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, či už to z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, alebo nedostatku dôvodov, a preto aj tento žalobný dôvod žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný.
45. Pokiaľ žalobca namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia tým, že vo vyvlastňovacom konaní bola výzva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.06.2019 doručené priamo žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi, správny súd uvádza, že nespochybňuje, že k takémuto procesnému pochybeniu zo strany prvostupňového orgánu došlo, ale v danom prípade
bolo správny súd zásadným aj to, či procesným pochybením prvostupňového orgánu došlo k porušeniu práv žalobcu zásadnej intenzity. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal riadne odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 24.06.2019, v ktorom namietal tak nedostatky tohto rozhodnutia, ako aj odborného vyjadrenia č. 24/2019, teda je nepochybné, že tak prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.06.2019, ako aj odborné vyjadrenie č. 24/2019, sa dostali do dispozičnej sféry žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalobca tak mohol v plnej miere využiť jemu patriace procesné práva, kedy o jeho odvolaní v rámci riadneho odvolacieho konania, v ktorom namietal nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.06.2019 prvostupňového orgánu a zákonnosť jeho postupu, rozhodlo Ministerstvo dopravy napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo následne podrobené súdnemu prieskumu zákonnosti. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že uvedené procesné pochybenie nemohlo spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právach v takom rozsahu, aby to odôvodňovalo záver o nevyhnutnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.06.2019, ktorým postupom by následne došlo len k formálnemu doručeniu výzvy a rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu a de facto k zopakovaniu celého procesu bez toho, aby to mohlo mať podstatný vplyv na závery prijaté orgánmi verejnej správy, ktoré ako súladné so zákonom vyhodnotil správny súd v rámci predmetného správneho súdneho konania. V zmysel vyššie uvedeného tak aj tento žalobný bod správny súd vyhodnotil ako nedôvodný.
46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
47. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP vo výroku II. tohto rozsudku, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
48. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd v súlade s § 169 SSP vo výroku III. tohto rozsudku tak, že ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, keďže ďalší účastník konania má voči v konaní neúspešnému účastníkovi právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti, pričom v tomto správnom súdnom konaní takáto povinnosť nebola ďalšiemu účastníkovi konania zo strany správneho súdu uložená a zároveň nebol podaný návrh na priznanie náhrady ďalších trov konania.
49. Senát 6S správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.