Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Svk/13/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: A.. R. J., narodený X. H. XXXX, bytom Y. R. XXX, zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému (sťažovateľovi): obec Veľký Slavkov, Kpt. Morávku 117, Veľký Slavkov, zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37 880 381, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OCÚVS-2023/539-002 z 15. augusta 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. z 13. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalobca žiadosťou zo 17. júla 2023 žiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), sprístupnenie informácií: „Zaslanie všetkých súborov v nezablokovanej forme, ktoré ste mi zaslali zaheslované ako odpoveď na moje žiadosti od 2.3.2023, ktoré ste neoprávnene zablokovali pre ďalšiu manipuláciu s nimi.“

2. Žalovaný na túto žiadosť nereagoval, teda ani informácie nesprístupnil, ani nevydal žiadne rozhodnutie.

3. Žalobca podal 31. júla 2023 odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým neboli žalobcovi sprístupnené informácie. Žiadal zrušiť fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií a vydať rozhodnutie, ktorým odvolací orgán sprístupní informácie v požadovanom rozsahu a požadovaným spôsobom.

4. Žalovaný starostom obce vydal rozhodnutie č. OCÚVS-2023/539-002 z 15. augusta 2023 (preskúmavané rozhodnutie), ktorým odvolanie zamietol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení potvrdil, že obecný úrad neposkytol v lehote informácie ani nevydal rozhodnutie, čím došlo podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií k vydaniu rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie.

5. Žalovaný odvolanie považoval za nedôvodné, a uviedol, že zo 17 infožiadostí podaných na obec od marca 2023 bolo 16 žiadostí podaných osobami združenými okolo žalobcu, ktorý je bývalým starostom žalovaného. Podľa žalovaného ide o organizovanú skupinu a podávanie žiadostí neprimerane zaťažuje zamestnancov obecného úradu. Mal za to, že tieto osoby nemajú za cieľ skutočné zabezpečenie si informácií, ale skutočným úmyslom je sťaženie činnosti obecného úradu.

6. Dôvodil, že ochranu pred zahltením obecného úradu žiadosťami poskytuje najmä implicitný zákaz zneužitia práva a princíp dobrej verejnej správy, ktoré sa dopĺňajú. Po zohľadnení judikatúry, evidencie infožiadostí, ich množstva a frekvencie, ako aj sťaženia činnosti obecného úradu, konštatoval u žiadateľa informačný filibustering, teda správanie sa žiadateľa, ktoré je neprimerané obvyklému správaniu iných porovnateľných žiadateľov. Poukázal na uznesenie , pričom tvrdil, že z neho plynie legitímnosť obmedzenia práva na prístup k informáciám v prípade neúmerne veľkého počtu žiadostí a hrozby sťaženia alebo ochromenia povinných osôb pri plnení verejných úloh.

7. Napokon uviedol, že samotný žalobca ako predchádzajúci starosta žalovaného v obdobných veciach rozhodoval s obdobným odôvodnením.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia spolu s fiktívnym rozhodnutím, a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému.

9. Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. z 13. novembra 2025 (napadnutý rozsudok) zrušil preskúmavané rozhodnutie i fiktívne prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd zhrnul, že obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, boli najmä nepreskúmateľné pre nedostatočné zdôvodnenie, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a preto žalobnému návrhu vyhovel podľa , , .

10. Správny súd v odôvodnení vysvetľoval, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu, a patrí každému jednotlivcovi. Povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

11. Z obsahu administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo, že povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie nesprístupnila a o čiastočnom alebo úplnom nesprístupnení informácie nevydala rozhodnutie, preto sa predpokladá, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (zákon vytvára právnu fikciu). Takéto rozhodnutie nie je hmotne vyjadrené, existuje výlučne v právnej rovine. Fikcia sa uplatní aj pri doručení fiktívneho rozhodnutia.

12. Podľa správneho súdu účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach, ale poskytnúť ochranu pred nečinnosťou povinnej osoby tomu, kto sa na ňu obrátil so žiadosťou za účelom sprístupnenia informácie. To znamená, že žiadateľ nemusí čakať na rozhodnutie a namietať nečinnosť povinnej osoby, ale môže opravným prostriedkom preniesť svoju žiadosť na odvolací orgán a domáhať sa rozhodnutia vo svojej veci. Fikcia negatívneho rozhodnutia tak nie je zákonným postupom povinnej osoby, ale iba snahou zákonodarcu o zmiernenie neželaných následkov nezákonnosti vyvolanej nečinnosťou povinnej osoby.

13. Správny súd dospel k názoru, že ak odvolací orgán preskúmava takéto fiktívne rozhodnutie, nemá inú možnosť, ako ho zrušiť. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. mája 2011). Rovnako odvolací orgán nemôže fiktívne rozhodnutie potvrdiť z dôvodu, že existuje iný dôvod pre nesprístupnenie informácie (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. júna 2010). Podľa § 59 Správneho poriadku musí totiž odvolací orgán preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak odvolací orgán nezrušil napadnuté rozhodnutie, ktoré je nezákonné alebo postihnuté ťažkými vadami, ale potvrdí ho bez zrušenia alebo bez zmeny, rozhodne rovnako nesprávne ako

prvostupňový správny orgán. Ak odvolací orgán má informáciu k dispozícii, rozhodnutím by mal zmeniť rozhodnutie povinnej osoby a informáciu sprístupniť. Takýmto postupom by, podľa správneho súdu, došlo k realizácii hospodárnosti konania a práva žiadateľa na informácie.

14. Správny súd neprisvedčil argumentu žalovaného, že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, keďže ako člen tzv. organizovanej skupiny zahlcuje povinnú osobu žiadosťami o poskytnutie informácií, účelom ktorých je ochromenie činnosti povinnej osoby. Konštatoval, že v tejto veci žalobca žiadal len o zaslanie nezaheslovaných súborov, ktoré mu už boli zo strany povinnej osoby zaslané. Vec je nutné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, teda ak povinná osoba poskytla žiadateľovi požadované informácie v zaheslovanej forme, bez poskytnutia hesla na otvorenie súborov, žiadateľ sa, podľa správneho súdu, celkom legitímne domáhal zaslania týchto súborov tak, aby sa s ich obsahom mal možnosť oboznámiť, pričom túto jeho konkrétnu žiadosť nie je možné vyhodnotiť ako šikanózny výkon práva.

III. Kasačná sťažnosť

15. Žalovaný (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom ( ), pričom podľa neho mal súd dospieť aj k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. Sťažovateľ tvrdil, že plnil svoje povinnosti podľa zákona o slobode informácií, a informácie žiadateľom reálne sprístupňoval, o čom v konaní pred správnym súdom predložila viacero dôkazov, ale správnym súdom neboli dostatočne zohľadnené.

17. Podľa sťažovateľa išlo o zjavný a systematický prípad zneužitia práva na informácie, s ktorým sa však správny súd pri svojom rozhodovaní vecne nevysporiadal. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že v období od júna do júla 2023 podal syn žalobcu päť rozsiahlych a obsahovo príbuzných žiadostí, zatiaľ čo žalobca, bývalý starosta obce a neúspešný kandidát vo voľbách, podal v tom istom období ďalšie dve žiadosti. Takéto konanie nemožno považovať za riadne uplatnenie ústavného práva na informácie, ale za cieľavedomé a koordinované zahlcovanie povinnej osoby, ktorého účelom bolo sťažiť riadny chod obecného úradu. Takéto konanie jednoznačne vykazuje, že cieľom nebolo získanie informácií, ale vynútenie osobného ústupku a vytváranie tlaku na vedenie obce.

18. Sťažovateľ tvrdil, že takéto konanie napĺňa znaky šikanózneho výkonu práva, ktorý je v priamom rozpore s princípmi dobrej verejnej správy a so zásadou proporcionality. Všetky tieto podania, na ktoré žalovaný poukazuje, mali podľa jeho názoru výrazne osobný a nátlakový charakter s cieľom zahltiť a paralyzovať obecný úrad žalovaného, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že žalobca podal za rok 2024 už len 2 žiadosti a v roku 2025 len 1 žiadosť, syn žalobcu od júla 2023 nepodal na obecný úrad žalovaného žiadnu žiadosť o sprístupnenie informácii a matka žalobcu nepodala od júla 2023 na obecný úrad žalovaného žiadnu žiadosť o sprístupnenie informácii. Táto skutočnosť len potvrdzuje sťažovateľom spomínaný fakt, že zo strany žalobcu a jeho rodinných príslušníkov preukázateľne nebol pri získavaní informácií úprimný záujem byť informovaní o činnosti obce, ale ich snahou bolo len účelovo a zámerne zahltiť koordinovaným spôsobom obec s cieľom paralyzovať chod obecného úradu a poskytovanie služieb pre občanov. Žalovaný sa od začiatku snažil sprístupňovať požadované informácie v rámci kapacitných možností až do doby, keď v jednom krátkom časovom úseku bol zahltený koordinovanými žiadosťami zo strany rodinných príslušníkov žalobcu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca a osoby jemu blízke využívali inštitút práva na informácie nie na naplnenie jeho legitímneho účelu, ale ako prostriedok osobnej pomsty, nátlaku a diskreditácie orgánu samosprávy. Takýto výkon práva je v rozpore s jeho zmyslom a účelom a napĺňa všetky podstatné znaky zneužitia práva, s čím sa podľa názoru sťažovateľa súd vecne nezaoberal. Zdôraznil, že vo veci nešlo o ojedinelú žiadosť, ale o súčasť cieleného a systematického konania, ktoré napĺňa znaky tzv. informačného filibusteringu.

19. Sťažovateľ tvrdil, že zaručené právo na informácie nemožno vnímať ako absolútne a neobmedzené oprávnenie, ktoré by bolo možné uplatňovať bez ohľadu na jeho účel a dôsledky. Každé základné právo musí byť vykladané v súlade s princípom proporcionality, teda v rovnováhe medzi ochranou práv jednotlivca a zachovaním funkčnosti verejnej správy.

20. Tento princíp vyjadruje, že zmyslom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je umožniť transparentnú a zodpovednú činnosť verejnej správy, nie ju paralyzovať či znefunkčniť prostredníctvom neprimeraného počtu a rozsahu žiadostí. Ak výkon práva na informácie nadobudne takú intenzitu, že znemožňuje orgánu samosprávy riadne vykonávať jeho zákonné povinnosti, prestáva ísť o legitímne uplatňovanie práva a ide o jeho zneužitie, ktoré nie je chránené ani právnym poriadkom Slovenskej republiky. V prejednávanej veci bolo podľa sťažovateľa z predložených dôkazov zrejmé, že opakované, duplicitné a obsahovo identické žiadosti žalobcu v krátkych časových intervaloch výrazne zaťažili administratívnu kapacitu obce, čím došlo k narušeniu riadneho výkonu verejnej správy a k popretiu samotného účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

21. Podľa sťažovateľa sa správny súd dostatočne nevysporiadal s konkrétnymi a špecifickými námietkami sťažovateľa (napr. otázkou zneužitia práva, proporcionality), čím založil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia a zasiahol do základného práva žalovaného na spravodlivý proces.

22. Žalovaný je toho názoru, že správny súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky relevantné skutkové a právne okolnosti veci, čím podľa jeho presvedčenia došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. V konaní nebol primerane zohľadnený širší kontext vybavovania žiadostí, ani povaha a okolnosti ich podania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vo veci rozhodol tak, že správnu žalobu zamietne ako nedôvodnú.

23. Žalobca vo vyjadrení považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

24. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (kasačný súd) ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie ( ). Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov ( ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci nenariadil pojednávanie ( ) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

25. Hoci sťažovateľ označil ako dôvod kasačnej sťažnosti nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom ( ), podstata jeho argumentácie sa týkala tvrdeného nedostatočného odôvodnenia rozsudku správneho súdu. Tvrdil totiž, že správny súd nevenoval dostatočnú pozornosť jeho argumentácii o šikanóznom konaní žalobcu a s ním spojených osôb.

26. Lenže správny súd sa k týmto sťažovateľovým argumentom dostatočne vyjadril v bode 37 rozsudku, keď vysvetlil, že žalobca (žiadateľ) sa v tejto veci domáha iba zaslania nezaheslovaných súborov, ktoré mu už boli sťažovateľom predtým sprístupnené zaheslované, a preto nepovažoval jeho konanie za šikanu. Na toto posúdenie správneho súdu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nereagoval a nevysvetlil, prečo by malo byť toto posúdenie príslušného žalobného bodu vo vzťahu ku konkrétnej žiadosti nesprávne. Všeobecné argumentačné východiská ani popis sumy infožiadostí osôb spriaznených so žalobcom nie sú v tomto smere podstatné.

27. Ďalej kasačný súd za podstatné pre vec považuje i to, že sťažovateľ žiadnym sťažnostným bodom nespochybnil hlavnú argumentáciu správneho súdu, ktorý vyšiel z názoru, podporeného odkazmi na skoršiu judikatúru, že odvolací orgán nemôže zákonne zamietnuť odvolanie proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, a to ani s doplnením vecných dôvodov. Podľa správneho súdu mohol žalovaný ako odvolací orgán buď zrušiť toto fiktívne rozhodnutie, alebo rozhodnúť o sprístupnení informácie.

28. Aj tento dôvod zrušenia rozhodnutí žalovaného ostal kasačnou sťažnosťou celkom nenapadnutý. Sťažovateľ nevysvetlil, prečo mal byť jeho procesný postup (spočívajúci v doplnení dôvodov nesprístupnenia), na rozdiel od právneho posúdenia správneho súdu vyjadreného v napadnutom rozsudku, zákonný a v okolnostiach veci udržateľný.

29. Na základe týchto zistení a úvah kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa .

30. Kasačný súd podľa v spojení s priznal nárok na náhradu trov žalobcovi, ktorý bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný, proti neúspešnému sťažovateľovi.

31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.