Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoCsp-3-2026.pdf
PDF · 112.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/3/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Zuzany Pavlíkovej v právnej veci žalobcu M.B.A. Consult Investments s.r.o., so sídlom Nám. M.R. Štefánika 43/51, Brezno, IČO: 55 414 656, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Galadík, s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moyzesa 45/17A, Banská Bystrica, IČO: 54 691 419 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D., E. F. XXX/XX, o zaplatenie 1.450,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 13Csp/6/2025-82 zo dňa 29. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 1.450,- eur s príslušenstvom, ktorý nárok si žalobca uplatnil titulom spotrebiteľského úveru. Výrokom II. nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
2. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 a 4 a § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 37, § 39 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný vzťah titulom zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom tento záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca žalobcu F., G. so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36854140 (ďalej len „banka“), poskytla žalovanej spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania. Zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú s tým, že žalovaná bola povinná úver splatiť na požiadanie banky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2024 banka postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná bola pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru písomne vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok úveru listom zo dňa 02.10.2023, v ktorom bola vyčíslená výška dlhu žalovanej ku dňu 01.10.2023 v sume 137,08 eur. Zároveň bola žalovaná upozornená na to, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy bude úver vyhlásený za splatný. Výzva žalovanej nebola doručená a zásielka bola vrátená odosielateľovi s oznámením, že adresátka je na uvedenej adrese neznáma. Z uvedenej výzvy však nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou dlžnej sumy bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovanej ako spotrebiteľky zaplatiť tak, aby predišla vyhláseniu predčasnej splatnosti. Žalovaná tak ani nemala možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením omeškanej splátky, nakoľko nemala vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, pre ktorú sa veriteľ rozhodol uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru. Výzva zo dňa 02.10.2023, tak ako bola koncipovaná, preto podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je neurčitá a nezrozumiteľná. Súd prvej inštancie poukázal na totožný právny názor vyslovený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.08.2025 sp.zn. 19CoCsp/5/2025. Z uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že mimoriadne zosplatnenie úveru zo dňa 30.11.2023 je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nebolo možné ani platne postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu, nakoľko by bol takýto úkon v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky, súd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávka voči žalovanej na žalobcu neprešla a žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie 1.450,- eur s príslušenstvom za nedôvodný a ako taký ho zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., keď skonštatoval, že žalovaná bola v konaní plne úspešná. Keďže jej však žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Namietal, že súd dospel k nesprávnemu právnemu názoru, ak vyhodnotil mimoriadne zosplatnenie predmetného úveru ako neplatné. V prejednávanom spore sa podľa odvolateľa nejedná o splátkový úver, ktorý je splácaný pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovanej bol poskytnutý kontokorentný úver vo výške úverového limitu s tým, že žalovaná sa zaviazala zabezpečiť na svojom bežnom účte dostatok finančných prostriedkov na splácanie dohodnutých úrokov z čerpaného úveru, prípadne úrokov z omeškania. Pri kontokorentnom úvere na rozdiel od splátkového úveru dlžník nerealizuje pravidelné splátky, ale sumu poskytnutého kontokorentného úveru ponižuje svojimi obratmi. Zo sumy povoleného prečerpania musí platiť úroky do doby pokiaľ ju nevyrovná. Žalovaná tak mohla opäť čerpať finančné prostriedky v prípade, že mala na účte k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok finančných prostriedkov na splatenie zmluvných úrokov. V zmysle Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie právneho predchodcu žalobcu povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania. Povolené prečerpanie teda nemožno podľa odvolateľa porovnávať so splátkovým úverom, ktorý sa dlžník zaväzuje splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Povolené prečerpanie je poskytnuté na základe pravidelných príjmov poukazovaných na účet dlžníka. Ak sa tieto znížia, banka môže rozhodnúť o zastavení povoleného prečerpania. Je evidentné, že dlžník sa do omeškania nedostáva nezaplatením mesačnej splátky, nakoľko pri povolenom prečerpaní sa mesačné splátky neuhrádzajú. Podľa názoru odvolateľa, pri takomto charaktere úveru nie je stanovená lehota splatnosti úveru, nie je preto možné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje výlučne na prípady, kedy sú dohodnuté podmienky pravidelného splácania úveru. Odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15CoCsp/10/2024 z 27.03.2024 obsahujúci totožné právne závery o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na uvedený typ právneho vzťahu.
4. Žalovaná, u ktorej sa uplatnila fikcia doručenia odvolania protistrany, nevyužila svoje zákonné právo a k odvolaniu sa nevyjadrila. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutej časti vydané podľa § 359 C.s.p. vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, keď v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nakoľko výzva zo dňa 02.10.2023, ktorou banka ako právny predchodca žalobcu písomne vyzvala žalovanú na splatenie dlžnej časti pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti nešpecifikuje konkrétnu splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby zabránila vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Následkom tejto skutočnosti súd prvej inštancie vyvodil, že došlo k neplatnému postúpeniu uplatnenej pohľadávky a teda žalobca nemá v konaní aktívnu legitimáciu.
7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
8. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku toho, že nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka posúdil mimoriadne zosplatnenie spornej pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu ako neplatný právny úkon.
9. Nesprávny skutkový záver podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
10. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
11. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej len Občiansky zákonník), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď posudzoval zmluvný vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (predovšetkým § 53 ods. 9 a § 565). Zároveň správne aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Ako prvoradé správne skúmal existenciu aktívnej vecnej legitimácie v spore, a to v nadväznosti na platnosť zosplatnenia úveru a následné postúpenie pohľadávky z úveru na žalobcu.
18. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov konania, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva o ktorom sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie je neoddeliteľnou súčasťou činnosti súdu v rámci súdneho konania. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy podniku a skutočnosti, že klient je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky bankou. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).
19. Pri realizácií platieb z bežného účtu je banka povinná vykonávať debetné operácie iba v rozsahu debetného zostatku na bežnom účte. Na základe dohody s majiteľom účtu v tomto prípade na základe zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu môže banka vykonávať debetné operácie aj nad uvedený rozsah. Práva a povinnosti strán pri uskutočnení takýchto platieb sa spravujú zmluvou o úvere. Z právneho hľadiska potom ide o kombináciu zmluvy o bežnom vedení účtu a zmluvy o úvere.
20. Žalobca zastával v odvolaní názor, že poskytnutý úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku nie je splácaný v splátkach, ale plnenie dlžníka je opakujúce sa plnenie v existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. S uvedeným názorom sa odvolací súd nestotožňuje.
21. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. januára 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. septembra 2024), v zmysle ktorej platí, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve pred zosplatnením, ako aj v samotnom zosplatnení, presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu celého dlhu. Predstavuje pre dlžníka podstatnú informáciu najmä v situáciách, ak pred tým došlo k čiastočnému plneniu alebo sa dlžná suma tvorila kumulatívne za dlhšie časové obdobie. Ak veriteľ dlžníkovi oznámi iba celkovú výšku dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia celého dlhu, môže byť dlžník v dôsledku informačnej asymetrie poškodený. Táto požiadavka podľa záveru odvolacieho súdu nezávisí od typu úveru a platí tak pre „klasické“ splátkové úvery s vopred stanovenými splátkami ako aj na úvery vzniknuté na základe povoleného prečerpania účtu. V prípade, ak má dlžník povinnosť v pravidelných, vopred dohodnutých splátkach platiť úroky z reálne vyčerpanej sumy úveru splatné ako v prejednávanom spore koncom každého kalendárneho mesiaca, a s plnením tejto povinnosti sa dostane do omeškania, je právom veriteľa, pristúpiť k predčasnému zosplatneniu dlhu. Ak sa veriteľ rozhodne toto právo využiť, musí v príslušnej výzve, ktorá zosplatneniu predchádza uviesť konkrétnu splátku, či už mesačného úroku alebo iného dlžného plnenia na základe ktorého vznikla dlžná suma, pre ktorú pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru a to pod hrozbou neurčitosti a následkom toho neplatnosti takéhoto právneho úkonu.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021 k interpretácii ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka uviedol, že splatnosť úverovej pohľadávky je daná spotrebiteľskou úverovou zmluvou, v ktorej si banka s dlžníkom dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok, ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.
23. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj samotná zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu zo dňa 30.12.2021 pojem splátka používa, keď definuje povinnosť dlžníka zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je poskytnuté povolené prečerpanie dostatok finančných prostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných splátok úrokov (od II. ods. 6 zmluvy). Taktiež v upomienke zo dňa 10.07.2023 právny predchodca žalobcu používa pojem splátka, keď žalovanej oznámil, že ku dňu 30.06.2023, nebola uhradená splátka povoleného prečerpania, pričom výška jej dlhu k uvedenému dátumu dosahuje sumu 34,86 eur. Aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri povolenom prečerpaní používa pojem splátka (§ 10 ods. 2 písm. e)). V konečnom dôsledku nie je podľa odvolacieho súdu žiadny rozumný dôvod na to, by sa ochrana spotrebiteľa poskytovaná pri spotrebiteľských úveroch, najmä z hľadiska právneho inštitútu mimoriadneho zosplatnenia, vzťahovala na všetky ostatné typy úverových vzťahov s výnimkou zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu.
24. Keďže výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 02.10.2023 konkretizáciu splátky, pre ktorú prišlo k zosplatneniu neobsahovala, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, keď posúdil túto výzvu za neurčitú a nezrozumiteľnú a teda nespĺňajúcu náležitosti ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu zo dňa 30.11.2023 je preto potrebné nazerať ako na neplatný právny úkon obchádzajúci zákon a úkon nedostatočne určitý podľa ustanovenia § 37 ods. 1, resp. § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadať ex offo, bez toho, aby túto skutočnosť ktorákoľvek zo strán sporu namietala. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá ako jednu z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky splatnosť pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia. Postúpenie riadne nezosplatnenej pohľadávky je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, čo má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že v dôsledku neplatného zosplatnenia pohľadávky nedošlo k jej platnému postúpeniu na žalobcu a teda žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný. Uplatnený nárok preto bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť.
25. Záverom odvolací súd k poukazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/10/2024 zo dňa 27.03.2024, v ktorom súd za obdobného skutkového stavu dospel k odlišným právnym záverom ako odvolaním napadnuté rozhodnutie udáva, že právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (Článok 2 C. s. p.). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.1.2018, sp. zn. 6 Cdo 29/2017, publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. R 71/2018) patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 C.s.p.) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nepatria rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu rozhodnutie iného odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vyššej súdnej autority a nie je pre súd tej istej inštancie v tomto smere záväzné.
26. Na základe doposiaľ uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bola žalovaná v celom rozsahu úspešná a preto jej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi ako neúspešnému
odvolateľovi. Podľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy nevznikli, odvolací súd v súlade so základným princípom obsiahnutom v čl. 17 C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo tak, že sa žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).