Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Svk-46-2025.pdf
PDF · 102.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5Svk/46/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): X.. S. Z., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX Q., právne zastúpený: Mgr. František Baraniak, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 07 Bratislava, za účasti: Obec Čierny Balog, so sídlom Závodie 2, 976 52 Čierny Balog, za vstupu: Okresná prokuratúra Brezno, so sídlom Boženy Němcovej 3, 977 31 Brezno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO/2023/001778-2/SI zo dňa 16. júna 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/17/2023 zo dňa 5. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku sa zamieta.
III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalobca podal dňa 20. júna 2022 návrh na Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny odbor") označený ako „Návrh na záznam súpisného čísla k stavbe DREVENÁ HALA súp. č. XXXX postavenej na pozemku - parcele registra KN „C" parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. F. D., obec F. D., okres D.", zaevidovaný pod Z-2199/2022. Vykonania zápisu súpisného čísla sa žalobca domáhal na základe oznámenia obce Čierny Balog sp. zn. OCÚ-ČB-S2022/00336/R2022/6184 zo dňa 14. júna 2022 (ďalej aj „oznámenie obce o určení súpisného čísla").
2. Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, opatrením - záznamom Z-2199/2022 (ďalej aj „protestované opatrenie") vykonal pod položkou výkazu zmien 630/22 dňa 2. augusta 2022 zápis drevenej haly, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 219 m2, v katastrálnom území F. D., v prospech žalobcu do operátu katastra nehnuteľností na list vlastníctva č. XXXX.
3. Dňa 14. decembra 2022 bol katastrálnemu odboru doručený protest Okresnej prokuratúry Brezno sp. zn. Pd 113/22/6603-6 zo dňa 9. decembra 2022 (ďalej aj „protest prokurátora") podaný proti protestovanému opatreniu. Prokurátor podaný protest odôvodňoval tým, že katastrálny odbor vykonal
zápis súpisného čísla a teda aj stavby postavenej pred 1. októbrom 1976 napriek tomu, že návrh na začatie konania o zázname nemal zákonom stanovené náležitosti podľa § 24 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „katastrálny zákon"), a rovnako k nemu nebola priložená zákonom stanovená príloha podľa § 46 ods. 7 katastrálneho zákona.
4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností (ďalej len „prvostupňový orgán") rozhodnutím č. UpO 1/2023-2/PL zo dňa 8. marca 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre") vyhovel protestu prokurátora a zrušil protestované opatrenie.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. LPO/2023/001778-2/SI zo dňa 16. júna 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s namietanou nezákonnosťou, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, keď k návrhu na začatie konania predložil oznámenie obce o určení súpisného čísla, ktoré však neobsahovalo všetky náležitosti podľa § 46 ods. 7 katastrálneho zákona.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd") rozsudkom sp. zn. 5S/17/2023 zo dňa 5. júna 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok") správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
7. Správny súd ohľadom konštatovaného porušenia § 46 ods. 7 katastrálneho zákona zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že oznámenie obce o určení súpisného čísla neobsahuje údaj o tom, kto bol stavebníkom stavby postavenej pred 1. októbrom 1976. Pokiaľ žalobca namietal, že listina uvádza ako stavebníka spoločnosť Smrečina Hofatex a. s., tak správny súd vyhodnotil ako veľmi nepravdepodobné, že by pred rokom 1976 bola takto špecifikovaná akciová spoločnosť stavebníkom. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ak je vlastník, t. j. navrhovateľ zápisu do katastra nehnuteľností záznamom, osoba odlišná od stavebníka, nový vlastník sa musí preukázať nadobúdacím titulom, svedčiacom o jeho vlastníctve stavby. Správny súd pritom uviedol, že z obsahu podanej repliky vyplynulo, že žalobca poukazoval na náležite zistený stav ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k stavbe ďalším účastníkom konania, avšak aj keby tomu tak bolo, splnenie takejto dôkaznej povinnosti je potrebné skúmať vo vzťahu k prvostupňovému správneho orgánu a žalovanému.
8. Pokiaľ žalobca poukázal aj na otázky dobromyseľne nadobudnutých práv a namietal neproporcionálny zásah do oprávnených práv žalobcu rozhodnutím žalovaného, resp. už samotným podaním protestu prokurátora, správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/2/2024 zo dňa 25. septembra 2024, v ktorom kasačný súd vyslovil záver, že pri konaní o proteste prokurátora zákon neukladá prihliadať orgánom verejnej správy na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníka konania, príp. ich pomenovať vo vzťahu k nezákonnostiam, ktoré sú v proteste namietané; správny súd ale v rámci konania nemusí aprobovať prokurátorom identifikované nezákonnosti, na základe ktorých bolo rozhodnutie o podanom proteste zrušené, ale správny súd bude skúmať intenzitu porušení zákona, a to aj v kontexte možného vstupu do práv účastníka konania nadobudnutých z právoplatného rozhodnutia tvoriaceho predmet súdneho prieskumu.
9. Správny súd zároveň dodal, že z povahy veci v prípade podania protestu prokurátora proti rozhodnutiam, resp. opatreniam v rámci vkladového alebo záznamového konania dochádza k významným zásahom do práv účastníkov konania. V predmetnej veci správny súd prihliadol na to, že sa nejednalo o typické záznamové konanie, keď je predložená verejná listina ako rozsudok súdu, notárska zápisnica atď., ale išlo o tzv. zápis starej stavby a jej vlastníka do katastra nehnuteľností, v ktorom prípade nároky na kvalitu a perfektnosť listín sú zvýšené, pričom nemožno hodnotiť prokurátorom identifikovanú nezákonnosť ako menej intenzívne porušenia zákona.
10. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadom porušenia princípu legitímnych očakávaní, princípu zákazu diskriminácie a dobrej správy, išlo podľa správneho súdu o námietky všeobecného charakteru, ktoré skôr dopĺňajú argumentáciu žalobcu o tom, že v predmetnej veci podanie protestu prokurátora nebolo
proporcionálne. Súd v správnom súdnictve preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom mantinely skúmania zákonnosti boli v predmetnej veci vymedzené samotným prokurátorom, ktorý namietal nezákonnosť rozhodnutia pre porušenie konkrétnych ustanovení zákona, s ktorými sa správne orgány čiastočne stotožnili.
11. Správny súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku, že z protestu prokurátora nie je možné identifikovať spôsobilý objekt dozoru. Záznam vykonaný prvostupňovým orgánom nepochybne podľa správneho súdu napĺňa znaky opatrenia orgánu verejnej správy, a to bez ohľadu na to, či má evidenčné účinky alebo konštitutívne účinky, ako aj bez ohľadu na to, či sa ním vykonáva zápis vzniku, zmeny alebo zániku práva do katastra nehnuteľností. Správny súd v tomto smere dodal, že v konaní o proteste prokurátora proti opatreniu vydanému v konaní o zázname má konanie o zázname charakter administratívneho konania v zmysle § 21 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre.
12. Správny súd zároveň poukázal na znenie § 42 ods. 5 v spojení s § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, z ktorého vyvodil nedôvodnosť námietky žalobcu ohľadom prekročenia právomoci pri skúmaní náležitosti oznámenia obce o určení súpisného čísla.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
13. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g), h, f) SSP, v ktorej žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, a rovnako tak k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie; alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
14. Sťažovateľ namietal, že absencia údaju o tom, kto bol pôvodným stavebníkom stavby postavenej pred rokom 1976 pri nezachovaní kolaudačného rozhodnutia alebo užívacieho povolenia vo verejnej listine - oznámení obce o určení súpisného čísla predloženej na zápis stavby do katastra nepredstavuje dôvod na zrušenie protestovaného opatrenia. Pokiaľ by absencia uvedenia takéhoto údaju v návrhu na záznam oznámenia o určení súpisného čísla mala predstavovať dôvod nezákonnosti opatrenia a dôvod na zrušenie záznamu, potom by nebolo možné do katastra zapísať žiadnu stavbu postavenú pred rokom 1976. V tomto smere zároveň tvrdil, že Okresná prokurátora Brezno za celé obdobie fungovania od jej založenia nepodala nikdy protest prokurátora proti záznamu súpisného čísla stavbe postavanej pred rokom 1976. Sťažovateľ zároveň vyjadril presvedčenie, že podaný protest prokurátora bol neprimeraným a účelovým zásahom do jeho základných práv a slobôd na objednávku tretej osoby. Zdôraznil pritom, že v čase podania žiadosti o pridelenie súpisného čísla stavbe a najneskôr od momentu nadobudnutia celého areálu v dražbe, t. j. od roku 2016 bol s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu drevená hala patrí.
15. Ďalej namietal, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu, keď síce poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/2/2024 zo dňa 25. septembra 2024, avšak závery vyplývajúce z právnej vety uvedeného rozhodnutia nesprávne interpretoval. V kontexte záverov daného rozhodnutia namietal, že zrušením protestovaného opatrenia boli v rozpore s princípom proporcionality porušené jeho dobromyseľne nadobudnuté práva, čím došlo k zneužitiu práva.
16. Sťažovateľ taktiež namietal neprávny procesný postup správneho súdu, keď vo veci napriek žiadosti nenariadil pojednávanie, čím mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
17. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd a žalovaný prekročili svoju právomoc, keď skúmali náležitosti oznámenia obce o určení súpisného čísla, resp. návrhu na jeho vydanie. V tomto smere sťažovateľ odmietol úvahy správneho súdu o tom, že rozhodnutie obce o určení súpisného čísla nie je typickou verejnou listinou na vykonanie záznamu v porovnaní s rozsudkom. Taktiež namietal, že z obsahu protestu prokurátora nie je možné identifikovať spôsobilý objekt dozoru.
18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii a stotožnil sa s napadnutým rozsudkom správneho súdu, pričom navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
19. Okresná prokuratúra Brezno sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Zdôraznila, že sťažovateľ opomenul podstatné dôvody, na ktorých je založená argumentácia uvedená v proteste prokurátora a rozhodnutí žalovaného. Okresná prokuratúra Brezno zároveň uviedla, že pokiaľ prokurátor zistí porušenie zákonnosti, podá protest prokurátora bez ohľadu na to, či a v koho prospech alebo neprospech bol porušený zákon. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhla podanú kasačnú sťažnosť, ako aj návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, zamietnuť.
20. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného a vyjadreniu Okresnej prokuratúry Brezno zotrval na názore, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, pričom žalovaný toto podrobnejšie dotvára až v konaní pred kasačným súdom. Zdôraznil, že v rámci konania nebolo tvrdené a ani preukázané, že by vlastníkom dotknutej stavby mal byť niekto iný ako sťažovateľ. V ostatnej časti podaného vyjadrenia zopakoval argumentáciu prezentovanú už v podanej kasačnej sťažnosti. Zotrval preto na podanom sťažnostnom návrhu, ako aj návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
22. Kľúčovým dôvodom, pre ktorý prvostupňový orgán a následne aj žalovaný dospeli k záveru o potrebe vyhovenia podanému protestu prokurátora bolo, že listina priložená k návrhu na vykonanie záznamu (oznámenie obce o určení súpisného čísla) neobsahovala náležitosti uvedené v § 46 ods. 7 katastrálneho zákona.
23. Podľa § 46 ods. 7 katastrálneho zákona pri zápise stavby alebo podzemnej stavby do katastra, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. októbrom 1976, sa predkladá oznámenie obce, kedy bola stavba alebo podzemná stavba skolaudovaná alebo daná do užívania, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom podľa kolaudačného rozhodnutia alebo užívacieho povolenia; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v oznámení obce ako stavebník.
24. Z vyššie uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona žalovaný vyvodil, že oznámenie obce v danom prípade musí obsahovať údaje o tom: 1. kedy bola stavba skolaudovaná alebo daná do užívania; 2. kto bol jej stavebníkom; 3. aké jej bolo pridelené súpisné číslo. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje zhodne aj kasačný súd, že toto oznámenie neobsahuje označenie stavebníka, prípadne označenie osoby, ktorá by na základe právneho nástupníctva bola označená ako stavebník. Preto ho nie je možné považovať za verejnú listinu, ktorá by spĺňala náležitosti podľa § 46 ods. 7 katastrálneho zákona. Povinnosťou katastrálneho odboru bolo preto vyzvať sťažovateľa o preukázanie týchto skutočností.
25. Kasačný súd v tomto smere dodáva, že primárnou úlohou sťažovateľa v konaní pred kasačným súdom malo byť relevantné napádanie záveru o nesplnení náležitostí podľa § 46 ods. 7 katastrálneho zákona. Sťažovateľ však k uvedenému záveru argumentoval len okrajovo, prezentáciou rozporuplných, všeobecných a nekonkrétnych tvrdení, keď na jednej strane dôvodil, že oznámenie obce o určení súpisného čísla spĺňalo požadované zákonné náležitosti, a na druhej strane dôvodil, že absencia údaju o tom, kto bol pôvodným stavebníkom nepredstavuje dôvod na zrušenie protestovaného opatrenia. Potreba konkrétnosti sťažovateľovej argumentácie pritom vyplýva z § 440 <H.> ods. 2 SSP, v zmysle ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom." Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu a vysvetlil, v čom spočíva jeho nesprávnosť, čo však sťažovateľ neurobil. Kasačný súd zároveň uvádza, že v predmetnej
veci bol v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto predurčila aj kvalita kasačnej sťažnosti.
26. V tomto smere kasačný súd zároveň konštatuje, že správne orgány postupovali v súlade so znením § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého: „Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona." Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že správne orgány v rámci administratívneho konania skúmali, či predložená verejná listina (oznámenie obce o určení súpisného čísla) spĺňa zákonom stanovené náležitosti, pričom neposudzovali vecnú správnosť, zákonnosť alebo platnosť tejto záznamovej listiny. Nemožno sa preto stotožniť ani so sťažovateľovou námietkou, že správne orgány posudzovali zákonnosť procesu vydávania verejných listín príslušnej obce, čím prekročili svoju zákonom stanovenú právomoc.
27. Kasačný súd rovnako nemohol prihliadať ani na argumentáciu sťažovateľa, ktorou sa snažil rozporovať závery žalovaného ohľadom nepreukázania jeho vlastníctva k dotknutej stavbe. Sťažovateľ argumentáciu ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy č. 30/2024 zo dňa 24. októbra 2024 nepredniesol v lehote na podanie správnej žaloby, ale začal ju aktívne prezentovať až v rámci kasačnej sťažnosti, čo však kasačný súd považoval za uplatňovanie nových skutočností (tzv. novôt), ktoré neboli v konaní pred správnym orgánom alebo pred správnym súdom uplatnené. Súdny prieskum kasačného súdu je obmedzený na posúdenie zákonnosti napadnutého rozsudku v rozsahu uplatnených kasačných dôvodov. Na to nadväzuje aj neprípustnosť novôt, teda nových skutkových tvrdení, dôkazov alebo právnych argumentov, ktoré neboli uplatnené v konaní pred správnym súdom (§ 439 ods. 3 písm. b), § 441 SSP). Účelom kasačného konania nie je dopĺňanie skutkového stavu alebo reparácia procesnej pasivity účastníka v predchádzajúcom štádiu konania, a preto na takúto argumentáciu uplatnenú v kasačnej sťažnosti kasačný súd nemohol prihliadať.
28. Kasačný súd zároveň konštatuje, že z ostatných sťažovateľom uvádzaných príloh nie je preukázateľný titul jeho vlastníctva k dotknutej stavbe, čoho prirodzeným dôsledkom bola práve snaha sťažovateľa o uzatvorenie vyššie uvedenej zmluvy. Je potrebné dodať, že v slovenskom právnom poriadku sa v súčasnosti uplatňuje zásada superficies non solo cedit. Stavba teda nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a môže byť aj samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Sťažovateľova argumentácia, v zmysle ktorej bol v čase administratívneho konania vlastníkom pozemku pod dotknutou stavbou preto nijakým spôsobom nenarúša závery prijaté správnym súdom.
29. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že sa správny súd odklonil od záverov rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 4Svk/2/2024 zo dňa 25. septembra 2024 a tieto nesprávne interpretoval. Zdôraznil, že správny súd mal skúmať intenzitu porušení zákona, a to aj v kontexte možného vstupu do dobromyseľne nadobudnutých práv sťažovateľa. Kasačný súd vo vzťahu k danej argumentácii konštatuje, že správny súd v rámci bodu 38. napadnutého rozsudku hodnotil prokurátorom (a následne aj žalovaným) identifikovanú nezákonnosť, pričom dospel k záveru, že nejde o menej intenzívne porušenie zákona. Správny súd pritom poukázal na osobitosti konania o zápise starej stavby, prichádzajúc k záveru, že v danom konaní sú nároky na kvalitu a perfektnosť listín, ktoré tvoria právny základ zápisu záznamom, zvýšené. Uvedený záver však kasačný súd nevníma ako kategorizovanie verejných listín čo do kvality a sily, ale skôr ako zvýrazňovanie osobitného charakteru tohto administratívneho konania, najmä čo sa týka obsahových náležitostí podkladových (verejných) listín.
30. Kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku sťažovateľa ohľadom nenariadenia ústneho pojednávania zo strany správneho súdu. Sťažovateľ o nariadenie pojednávania nepožiadal v podanej správnej žalobe, ale toto právo realizoval až v rámci repliky, konkrétne v podaní zo dňa 16. mája 2025. S poukazom na znenie § 182 ods. 1 písm. g) SSP dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ nepožiadal o nariadenie pojednávania včas, a preto nemusel správny súd na takúto žiadosť prihliadať (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/4/2021zo dňa 21. decembra 2023).
31. Sťažovateľ napokon v rámci svojej sťažnostnej argumentácie všeobecne namietal aj absenciu spôsobilého objektu dozoru prokurátora v predmetnom konaní. K danej námietke kasačný súd dodáva, že individuálny správny akt, ktorý je výstupom konania o zázname má povahu opatrenia orgánu verejnej
správy a to tak, ako je toto legálne definované v § 21 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre, pričom vecná podmienka dozoru prokurátora je s poukazom na znenie § 21 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o prokuratúre, nesporne splnená.
32. Kasačný súd zároveň dodáva, že sťažovateľove všeobecné úvahy o jeho dobromyseľnom nadobudnutí vlastníckeho práva neboli spôsobilé narušiť argumentáciu žalovaného, ktorá dostatočne ozrejmovala dôvody, pre ktoré bolo potrebné napadnuté opatrenie zrušiť. Táto argumentácia pritom rovnako nemohla byť narušená ani namietanou ojedinelosťou podávania obdobných protestov zo strany Okresnej prokuratúry Brezno. Skutočnosť, že oznámenie obce o určení súpisného čísla nesporne neobsahovalo zákonom predpokladané náležitosti kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu považoval za dostatočné právne východisko pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného.
33. Kasačný súd záverom dodáva, že jeho pozornosti neunikol ani návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktorý mal za cieľ chrániť sťažovateľa pred účinkami napadnutého rozhodnutia žalovaného. Priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti by však nebolo spôsobilé poskytnúť sťažovateľovi túto ochranu, keďže v konaní pred správnym súdom jeho návrh na priznanie odkladného účinku nebol úspešný. Nebolo preto namieste takúto ochranu poskytovať.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov
34. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
35. Kasačný súd týmto rozsudkom rozhodol o samotnej kasačnej sťažnosti, čím odpadol dôvod na rozhodovanie o pridruženom návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Vydaním tohto rozsudku sa konanie o kasačnej sťažnosti meritórne končí, preto kasačný súd návrh sťažovateľ a na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP zamietol.
36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalším účastníkom konania v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že výzvu na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nemožno považovať za uloženie povinnosti ďalšiemu účastníkovi konania, keďže nebola vydaná uznesením a ani z nej nevyplýva žiadne sankcionovateľné uloženie povinnosti ďalším účastníkom konania. Predmetnú výzvu je preto potrebné vnímať ako upozornenie na procesné právo ďalšieho účastníka konania a možnosť konania bez vyjadrenia (§ 450 ods. 3 SSP).
37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.