Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-84-2026.pdf
PDF · 90.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/84/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Katarínou Kráľovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava so sídlom Šafárikova 112, Rožňava, deti rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, F. a otec A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, F., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
I. Maloleté deti, A., C. a D. B., zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou 100,- eur mesačne, mal. C. sumou 80,- eur mesačne a mal. D. sumou 80,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, a to počnúc mesiacom júl 2026 do budúcna.
III. Dlžné výživné na mal. A., C. a D., spolu v sume 469,69 eura, za obdobie od 7.5.2026 do 30.6.2026, je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do 31.8.2026.
IV. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu Rožňava (ďalej len „súd“) bol 7.5.2026 doručený návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
2. Matka v návrhu uviedla, že maloleté deti pochádzajú z jej mimomanželského vzťahu s otcom, pričom do októbra 2025 žili v spoločnej domácnosti. V súčasnosti nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti spoločne a dohodli sa, že maloleté deti budú v starostlivosti matky.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodnými listmi maloletých detí, správou základnej školy, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava (ďalej len „ÚPSVaR Rožňava“) o šetrení pomerov, potvrdeniami ÚPSVaR Rožňava a ďalším obsahom spisu a zistil nasledujúci skutočný stav veci.
4. Z rodných listov maloletých detí mal súd preukázané, že maloletá A. sa narodila XX.X.XXXX, maloletý C. sa narodil XX.XX.XXXX a maloletá D. sa narodila XX.X.XXXX, pričom rodičmi maloletých detí sú účastníci konania.
5. Zo správy základnej školy, ktorú navštevujú maloleté deti vyplynulo, že maloletá D. chodí do 3. triedy, patrí medzi žiakov v hmotnej núdzi, väčšinu školských pomôcok dostáva v škole. Je nekonfliktná, vedomostne veľmi slabá, doma sa na vyučovanie nepripravuje a má priemernú školskú dochádzku. Náklady spojené s návštevou školy sú vo výške 150 eur na školský rok bez stravy a družiny, keďže sa maloletá v škole nestravuje a nechodí do družiny (poplatok za stravu je 10 eur mesačne a za družinu 5 eur mesačne). Maloletý C. navštevuje 4. ročník, má výchovnovzdelávacie výsledky priemerné až podpriemerné, jeho školská dochádzka je nepravidelná, má neospravedlnené hodiny. Patrí medzi žiakov v hmotnej núdzi, avšak poskytnuté školské pomôcky nenosí do školy alebo ich stratil. Nestravuje sa v školskej jedálni. Náklady spojené s návštevou školy sú vo výške 250 – 300 eur na školský rok. Maloletá A. je žiačkou 5. ročníka, nie je evidovaná medzi žiakmi v hmotnej núdzi. Má nepravidelnú školskú dochádzku a neospravedlnené hodiny. Na hodinách je nesústredená, nepozorná, neiniciatívna.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti už asi šesť mesiacov, pričom otec sa už dva mesiace zdržiava v Anglicku s novou partnerkou. Od toho času maloleté deti nekontaktuje a neprispieva na ich výživu. Maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky, ktorá žije v spoločnej domácnosti aj s dvoma jej ďalšími deťmi z iného vzťahu. Kolízny opatrovník potvrdil, že u matky majú maloleté deti zabezpečené všetky svoje potreby.
7. Z potvrdenia ÚPSVaR Rožňava mal súd preukázané, že matka maloletých detí je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 698 eur mesačne a poberateľkou prídavkov na maloleté deti vo výške 300 eur mesačne, pričom je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR Rožňava. Otec je spoluposudzovanou osobou na žiadosti dávky v hmotnej núdzi, kde je žiadateľkou matka a z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu, že sa zamestnal na dohodu na viac ako 40 kalendárnych dní.
8. Súd uskutočnil pojednávanie 29.6.2026 v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, avšak bez ospravedlnenia sa naň nedostavil.
9. Na pojednávaní matka zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že otec maloletých detí súhlasí so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Z dôvodu, že otec maloletých detí sa zdržiava v Anglicku a navyše, na styku sa vedia dohodnúť, tieto nežiadala upraviť. Otec komunikuje s deťmi prostredníctvom videohovorov, resp. keď príde na Slovensko pozrieť svoju matku, stretne sa aj s maloletými deťmi. Na ich výživu neprispieva vôbec.
10. Matka uviedla, že jej mesačný príjem je vo výške 940 eur, pričom ho tvoria prídavky na deti, príspevok na bývanie, aktivačné práce a dávka v hmotnej núdzi. Mesačné výdavky na maloleté deti najprv nevedela vyčísliť, neskôr uviedla sumu približne vo výške 100 eur mesačne na jedno dieťa, a to na stravu, ošatenie a hygienu. Výdavky na školské potreby nehradí, keďže rodina je v hmotnej núdzi. Výdavky na domácnosť vyčíslila vo výške 300 eur na bývanie a 60 eur na internet. Zároveň, uhrádza výživné vo výške 50 eur mesačne ÚPSVaR Rožňava, keďže jej dve ďalšie maloleté deti má v náhradnej osobnej starostlivosti jej brat.
11. Matka na pojednávaní uviedla, že otec plánuje pricestovať na Slovensko až v decembri 2026. K jeho pomerom uviedla, že do Anglicka vycestoval asi v januári 2026 a nie je zamestnaný. Okrem maloletých detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, keďže jeho ostatné deti sú už plnoleté. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Matka nemá vedomosť o tom, že by mal otec nejaké zdravotné obmedzenia.
12. Kolízny opatrovník nenamietal matkou navrhnutú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
13. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Súd mal preukázané, že z mimomanželského vzťahu účastníkov konania pochádzajú maloleté deti, ktoré sú v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje ich každodennú starostlivosť, výchovu, stravovanie, zdravotnú starostlivosť a ostatné potreby primerané ich veku. V súlade s uvedeným súd posúdil, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky, čo zodpovedá ich potrebám aj doterajším životným pomerom. Takéto rozhodnutie zabezpečí maloletým deťom stabilné výchovné prostredie.
16. Matka nežiadala upraviť styky otca s maloletými deťmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa v súčasnosti nachádza v zahraničí, preto udržiava kontakt s maloletými deťmi prostredníctvom sociálnych sietí, pričom matka tomuto kontaktu nebráni. Matka potvrdila, že keď otec príde na Slovensko, na stykoch sa vedia dohodnúť. Súd nezistil okolnosti nasvedčujúce tomu, že by neupravenie styku bolo v rozpore so záujmom maloletých detí alebo, že by bolo potrebné styk autoritatívne upraviť. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol o tom, že styky otca s maloletými deťmi neupraví.
17. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Súd pri určovaní výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí a posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako aj to, v akej miere sa podieľa na osobnej starostlivosti o maloleté deti. Matka v konaní spočiatku nevedela vyčísliť výdavky na maloleté deti, neskôr uviedla sumu približne vo výške 100 eur mesačne na jedno dieťa, pričom ide najmä o výdavky na stravu, ošatenie a hygienu. Rovnako uviedla výdavky na domácnosť vo výške 360 eur mesačne. Súd považoval tieto výdavky za odôvodnené a odzrkadľujúce každodenné potreby maloletých detí. Okrem toho matka svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní aj formou každodennej osobnej starostlivosti.
24. Otec sa k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností žiadnym spôsobom nevyjadril, nepredložil žiadne dôkazy a na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, sa nedostavil. V priebehu celého konania bol pasívny. Podľa informácií od matky, otec žije v Anglicku
a nepodieľa sa na každodennej starostlivosti o maloleté deti. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Má ukončenú základnú školu, je v produktívnom veku, ale nepracuje, a to aj napriek tomu, že nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone práce. V minulosti vykonával aktivačné práce a pracoval aj na píle, kde zarábal mesačne 500 až 600 eur mesačne.
25. Je zákonnou povinnosťou každého rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, venovať všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovať sa konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Každý rodič je preto povinný usporiadať svoje pracovné a majetkové pomery tak, aby bol schopný svoj záväzok plniť riadne a včas. Nemožno akceptovať stav, keď sa rodič bez objektívnych dôvodov vzdá možnosti dosahovať príjem alebo si zámerne nezabezpečí zamestnanie, v dôsledku čoho prenáša dôsledky svojho konania na maloleté deti. Pri určení výživného súd vychádza nielen zo skutočne dosahovaného príjmu rodiča, ale aj z jeho schopností, možností a potenciálu zabezpečiť si primeraný zárobok.
26. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na matkou deklarované výdavky na maloleté deti ako aj na zárobkové možnosti otca vyplývajúce z jeho veku, zdravotného stavu, pracovných skúseností a situácie na trhu práce, a dospel k záveru, že výživné vo výške 100 eur na maloletú A., vo výške 80 eur na maloletého C. a vo výške 80 eur na maloletú D. zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a zároveň reflektuje schopnosti a možnosti otca.
27. Súd uložil otcovi povinnosť plniť výživné na maloleté deti odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 7.5.2026 a vyčíslil dlžné výživné za obdobie od podania návrhu do 30.6.2026 vo výške 469,69 eura (185 eur + 2 x 144,52 eura), ktorú sumu mu vzhľadom na jej výšku a majetkové možnosti otca uložil zaplatiť v lehote do 31.8.2026 tak, aby mal vytvorený dostatočný časový priestor na zabezpečenie predmetnej sumy. Dlžné výživné súd vyčíslil pomernou časťou za obdobie od 7.5.2026 do 31.5.2026 (25 dní) a v plnej výške za mesiac jún 2026. V prípade najstaršej Romany súd vychádzal zo sumy 100 eur a v prípade mladších detí, C. a D., u každého zo sumy 80 eur (Romana: 185 eur (80, 65 eura za máj 2026 + 100 eur za jún 2026), C. a D.: 2 x 144,52 eura (2 x 64, 52 eura za máj 2026 + 2 x 80 eur za jún 2026).
28. Pre úplnosť súd uvádza, že nepovažoval za dôvodné vyčkávať na návrat otca zo zahraničia (december 2026), keďže bol počas celého konania pasívny. Otec maloletých detí na výzvu súdu nereagoval, nepredložil žiadne dôkazy o svojich príjmových, majetkových a osobných pomeroch, pričom na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Za týchto okolností by odročenie pojednávania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj so záujmom maloletých detí na včasnom rozhodnutí o ich výžive. Pasivita otca nemôže ísť na ujmu maloletých detí ani brániť rozhodnutiu vo veci samej.
29. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V prejednávanej veci súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku nemôžu podať odvolanie účastníci konania, resp. ich zástupcovia, ktorí sa svojho práva výslovne pred súdom vzdali.