Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/98/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: Ing. Boris Čirik, správca konkurznej podstaty úpadcu ROBOPRO s.r.o. v konkurze, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 313 176, sídlo kancelárie správcu: Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 40 509 893, zn. správcu: S1822, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: A. B. C., narodený X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E. - F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Babjak s.r.o., IČO: 54 542 286, so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 237.130,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. -236 zo dňa 9. januára 2025, tak

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. -236 zo dňa 9. januára 2025.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu – spoločnosti ROBOPRO s.r.o. v konkurze ďalej aj „Úpadca“) k rukám správcu Ing. Borisa Čirika (ďalej aj „žalobca“, resp. „Správca“) sumu 237.130,00 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. V odôvodnení uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. marca 2022, sp. zn. , bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty Úpadcu, pričom predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 53/2022 zo dňa 17. marca 2022. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že pri výkone správcovskej činnosti zaslal podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) výzvy na poskytnutie súčinnosti bankám G. H. I., a.s. a J. I., a.s. Na základe poskytnutej súčinnosti zistil, že žalovaný ako bývalý konateľ Úpadcu uskutočnil z bankových účtov Úpadcu hotovostné výbery finančných prostriedkov v celkovej výške 237.130,00 eur. Tieto finančné prostriedky žalovaný žalobcovi do dnešného dňa nevydal do všeobecnej podstaty, čím žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu a na úkor Úpadcu sa bezdôvodne obohatil. Poukázal na to, že pohľadávka Úpadcu vzniknutá z titulu bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 236.680,00 eur bola zapísaná do súpisu všeobecnej

podstaty pod súpisovými zložkami majetku č. 5 až č. 92, pričom tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 97/2022 z 20. mája 2022. Žalobca si zároveň uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy každého jednotlivého hotovostného výberu uskutočneného žalovaným z bankového účtu Úpadcu, počnúc dňom nasledujúcim po dni vykonania výberu až do zaplatenia.

3. Vo veci bol upomínacím súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V podanom odpore žalovaný neuznal žalobcom uplatnený nárok, rozporujúc jeho základ aj výšku, pričom uviedol, že si nie je vedomý skutočnosti, že by sa bezdôvodne obohatil na úkor Úpadcu. Poukázal na to, že zo žalobcom predložených listín nevyplýva, že hotovostné výbery finančných prostriedkov v celkovej výške 237.130,00 eur uskutočňoval z bankových účtov Úpadcu osobne žalovaný, najmä pokiaľ ide o transakcie uskutočnené platobnou kartou, pričom zároveň zdôraznil, že konateľom Úpadcu bol len do 15. apríla 2016. Pripustil, že pokiaľ aj vyberal z účtu Úpadcu peňažné prostriedky, išlo podľa jeho tvrdenia o menšie čiastky, ktoré boli vždy použité na chod Úpadcu, a to tak, že boli účtované do pokladne a následne z nej hradené hotovostné nákupy materiálov na stroje, mzdy a iné prevádzkové náklady, pričom k presnej výške výberov sa pre časový odstup a nemožnosť nahliadnutia do účtovníctva Úpadcu nevedel vyjadriť. Žalovaný zároveň namietal, že v sporných prípadoch nemohlo ísť o plnenia bez právneho dôvodu, keďže zo žalobcom predložených listín ani nevyplýva, že predmetné transakcie uskutočnil žalovaný, pričom o viacerých zo žalobcom uvádzaných výberov nemá ani žiadnu vedomosť. Žalobcovi vyčítal, že aj keď v žalobe uviedol, že žalovaný mal uskutočňovať hotovostné výbery finančných prostriedkov, neuviedol ako dospel k záveru, že predmetné výbery uskutočnil priamo žalovaný, ani o aké výbery či transakcie sa jedná, pričom podľa žalovaného ide o povinnú náležitosť žaloby. V nadväznosti na uvedené považoval žalovaný uplatnenú pohľadávku za nepreukázanú a žalobu za nedôvodnú, keďže žalobca nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie dôvodnosti ním uplatneného nároku, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň poukázal na to, že žalobca nepreukázal ani, že išlo o hotovostné výbery, keď napríklad transakcia uskutočnená 26. augusta 2016 vo výške 1.000,00 eur je označená ako nákup. Napokon žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu s poukazom na a , keďže žaloba bola podaná 22.09.2023, pričom prvá transakcia mala byť uskutočnená 26.08.2016 a posledná 31.10.2018. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav uviedol v bodoch 23. až 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení : a , , a , , , , ustanovení : a , , , a , , , ustanovení : , a : a .

6. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich právneho posúdenia v kontexte vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Vychádzal pritom z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že z účtov Úpadcu, vedených v G. H. I., a.s. a v J. I., K., boli v rozhodnom období čerpané prostredníctvom hotovostných výberov v banke, realizovaných žalovaným, ďalej prostredníctvom hotovostných výberov z bankomatu platobnou kartou VISA Business č. 440633******7848 či prostredníctvom platby kartou č. 440577******9623 u obchodníka finančné prostriedky v celkovej výške 237.130,00 eur. Žalovaný nerozporoval, že označené platobné karty boli vydané na jeho meno k bankovým účtom Úpadcu vedeným v G. H. I., K. a v J. I., K., ako ani to, že realizoval tie výbery, ktoré boli vykonávané osobným výberom na pobočke banky. Nesporné bolo, že žalovaný, ktorý bol ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku spoločníkom Úpadcu, bol zároveň v období od 5. apríla 2013 do 15. apríla 2016 aj jeho konateľom. Napokon, sporným nebolo ani to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 9. marca 2022, sp. zn. , bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty Úpadcu. Vzhľadom na uvedené považoval súd tieto skutkové tvrdenia v súlade s za nesporné. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že sporná medzi nimi ostala totožnosť osoby uskutočňujúcej hotovostné výbery z bankomatov a platby kartou; ďalej či peňažné prostriedky z hotovostných výberov boli účtované do pokladne Úpadcu a následne použité na hotovostné úhrady

miezd, prevádzkových nákladov a nákupov materiálov Úpadcom, ako aj to, či je žalobou uplatnený nárok premlčaný. V tejto súvislosti sa strany nezhodli ani ohľadom vymedzenia obdobia, v ktorom boli z účtov Úpadcu, vedených v G. H. I., K. a v J. I., K., čerpané prostredníctvom hotovostných výberov, prípadne platbou kartou finančné prostriedky v celkovej výške 237.130,00 eur. Žalobca uvádzal, že k čerpaniu týchto prostriedkov došlo v období od 30. augusta 2016 do 2. novembra 2018, kým žalovaný tvrdil, že k predmetným výberom došlo v období od 26. augusta 2016 do 31. októbra 2018.

7. Súd prvej inštancie v súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania žalobou uplatneného nároku a naň nadväzujúcou argumentáciou žalobcu považoval primárne za potrebné ustáliť právny režim, ktorým by sa záväzkový vzťah, ktorý mal v zmysle žalobných tvrdení medzi Úpadcom a žalovaným vzniknúť uskutočnením vyššie špecifikovaných peňažných transakcií, spravovať. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobcom tvrdený právny vzťah medzi Úpadcom a žalovaným je po právnej stránke potrebné posudzovať podľa ako obchodnoprávny. Vychádzal pritom z toho, že žalobca sa voči žalovanému domáhal žalovanej sumy titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť tým, že z prostriedkov na účtoch Úpadcu čerpal bez právneho dôvodu sumu v celkovej výške 237.130,00 eur. Pri riešení otázky aplikácie hmotného práva za účelom posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania súd, majúc na zreteli, že v zmysle vznikajú záväzky okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, a teda že nie je vylúčené, aby aj takýto záväzok mal povahu obchodného záväzkového vzťahu, zohľadnil, že k realizácii peňažných transakcií, ktorými malo dôjsť k vzniku žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia, došlo v rámci vzťahu medzi Úpadcom ako obchodnou spoločnosťou a žalovaným, ktorý bol v čase ich realizácie spoločníkom Úpadcu. V danom prípade preto súd posudzoval žalobou uplatnený nárok, hoci majúci vzniknúť bezdôvodným obohatením bez právneho dôvodu, ako nárok z absolútneho obchodného záväzkového vzťahu. Totiž, hoci by aj išlo o plnenie bez právneho dôvodu, stále by sa jednalo o plnenie poskytnuté v rámci absolútneho obchodného záväzkového vzťahu, ktorého charakter je daný povahou jeho účastníkov. Inak povedané, pokiaľ by sa Úpadca a žalovaný nenachádzali vo vzájomnom vzťahu obchodnej spoločnosti a jej spoločníka, respektíve predtým aj jej konateľa, k finančným transakciám spôsobom, akým k nim došlo v prejednávanej veci, by nikdy nemohlo dôjsť. Z okolností prejednávanej veci vyplýva, že v čase založenia bankového účtu Úpadcu v G. H. I., K. bol žalovaný konateľom Úpadcu, čo sa premietlo do toho, že platobná karta vydaná k účtu Úpadcu bola vydaná na meno žalovaného a že žalovaný bol oprávnený vyberať z účtu Úpadcu hotovosť aj výbermi v banke. Z toho možno jednoznačne usudzovať, že povaha záväzkového vzťahu, z ktorého mal žalobou uplatnený nárok vzniknúť, a napokon, aj jeho samotný prípadný vznik, sú v danom prípade determinované charakterom vzťahu Úpadcu a žalovaného vyplývajúcim z postavenia žalovaného ako spoločníka a bývalého konateľa Úpadcu, keďže k predmetným transakciám došlo v medziach vzťahu Úpadcu a žalovaného daných ich vzájomným postavením ako obchodnej spoločnosti a jej spoločníka.

8. Zároveň súd prvej inštancie doplnil, že je známy názor prezentovaný v odbornej literatúre (Patakyová, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1393-1395), ktorým dôvodil žalobca, avšak má za to, že z neho nemožno vyvodiť žalobcom formulovaný záver, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého bez právneho dôvodu sa má paušálne spravovať režimom . Súd mal v tejto súvislosti za to, že povahu záväzkového vzťahu je potrebné posudzovať vždy individuálne, v kontexte toho ktorého prípadu a so zreteľom na všetky jeho okolnosti, a preto hoci sa možno stotožniť s názorom, že v prípade plnenia bez právneho dôvodu možno vzťah medzi účastníkmi len ťažko jednoznačne označiť ako obchodnoprávny, nemožno súhlasiť so záverom, že každé bezdôvodné obohatenie vzniknuté bez právneho dôvodu je automaticky podriadené . Napokon, takýto záver nevyplýva ani z odbornej literatúry, na ktorú sa žalobca odvolával a ktorá podriadenie bez právneho dôvodu vzniknutého bezdôvodného obohatenia pod režim nevylučuje kategoricky, ale len prezumuje, že v prevažnej väčšine prípadov ho nebude možné konštatovať jednoznačne. V posudzovanej veci však súd dospel k takémuto jednoznačnému záveru, a to zohľadniac okolnosti, za ktorých k vzniku žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia malo dôjsť a ktoré nenechávajú priestor pre pochybnosti o charaktere právneho vzťahu, na podklade ktorého, v nadväznosti na ktorý, a v medziach ktorého k čerpaniu prostriedkov z účtu Úpadcu žalovaným došlo. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie aplikoval na prejednávanú vec okrem príslušných ustanovení o bezdôvodnom obohatení aj ustanovenia o premlčaní, a teda štvorročnú premlčaciu dobu podľa . Vychádzajúc z toho, že obsahuje právnu úpravu premlčania, nie je - so zreteľom na ustanovenie Obchodného

zákonníka - možné použiť na posúdenie premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia príslušné ustanovenia . To znamená, že hoci sa inštitút bezdôvodného obohatenia spravuje ustanoveniami , premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch podlieha režimu . pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že premlčaciu dobu pre tieto práva neupravuje. má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v až . Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v . Obchodné záväzkové vzťahy sa totiž v zmysle už označeného riadia predovšetkým podľa , čo v spojení s ustanovením potom znamená, že ak pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, premlčuje sa takéto právo vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. Povahu lex specialis majú ustanovenia až 397 vo vzťahu k ustanoveniam , a nie naopak. Napokon skutočnosť, že nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že úmyslom zákonodarcu bolo záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením vzniknutým v obchodných vzťahoch vylúčiť z okruhu obchodných záväzkov. Ide len o legislatívno-technický spôsob úpravy týchto záväzkov odkazom na úpravu iného zákona ( ), ktorá vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov, bez toho, aby sa úprava opakovala v . Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii , majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Pokiaľ je potom otázka premlčania práva z takéhoto záväzkového vzťahu riešiteľná podľa úpravy , ako je to aj v posudzovanej veci, na použitie ustanovení nie je dôvod. Ďalej súd prvej inštancie dodal, že strany sporu sa nezhodli vo vymedzení časového obdobia, v rámci ktorého došlo k predmetným transakciám, keď žalobca považoval za určujúce dni, kedy boli výbery zúčtované (spracované) bankou, kým žalovaný dni, kedy boli výbery reálne uskutočnené. Súd mal za to, že pokiaľ by predmetné transakcie mali za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, za rozhodujúci okamih jeho vzniku by bolo nevyhnutné považovať tie okamihy, kedy žalovaný získal možnosť predmetnými peňažnými prostriedkami disponovať, a teda sa jeho majetok zväčšil, kým v majetkovej sfére Úpadcu nastal úbytok. Z povahy veci je zrejmé, že uvedený okamih by zakaždým (t.j. v každom jednotlivom prípade výberu) fakticky nastal už uskutočnením toho ktorého výberu, v dôsledku ktorého Úpadca v rozsahu zodpovedajúcom uskutočnenému, hoci ešte nezúčtovanému výberu prakticky okamžite stratil možnosť prostriedkami na účte (v zodpovedajúcej výške) disponovať (keďže bankový systém ich v takýchto prípadoch eviduje už ako tzv. rezervované, respektíve čakajúce na spracovanie). Keďže v danom prípade sa aplikuje štvorročná premlčacia doba podľa , ktorá plynie podľa odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, je zrejmé, že pre začiatok plynutia premlčacej doby pri každom jednotlivom výbere hotovosti (či už kartou alebo v banke) sú rozhodujúce tie dni, kedy došlo k fyzickým výberom peňazí, a teda kedy boli transakcie uskutočnené. Súd zároveň poznamenal, že ustálenie týchto konkrétnych okamihov nemalo pre rozhodnutie vo veci zásadný význam, keďže k jednotlivým výberom a ich zúčtovaniu došlo s odstupom len pár dní (k výberom došlo v období od 26. augusta 2016 do 31. októbra 2018 a k ich spracovaniu bankou v období od 30. augusta 2016 do 2. novembra 2018), zatiaľ čo žaloba bola podaná dňa 22. septembra 2023, teda po podstatne dlhšej (od jednotlivých výberov rádovo v rokoch až mesiacoch) ako štvorročnej premlčacej dobe od ich uskutočnenia (i zúčtovania), a teda nepochybne až po uplynutí príslušnej premlčacej doby, a to aj pri zohľadnení prerušenia plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. S ohľadom na konštatované súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci došlo márnym uplynutím príslušnej premlčacej doby k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca odvodzoval od výberov hotovosti uskutočnených z účtov Úpadcu v období od 26. augusta 2016 do 31. októbra 2018, a teda žalovaný dôvodne uplatnil námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.).

9. Súd prvej inštancie pre úplnosť poznamenal, že žalobou uplatnený nárok by bolo potrebné posúdiť ako premlčaný aj v prípade, ak by si súd osvojil názor žalobcu o občianskoprávnej povahe záväzkového vzťahu, ktorý mal medzi Úpadcom a žalovaným vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia. V takom prípade by totiž musel dospieť k záveru, že žaloba bola podaná až po uplynutí subjektívnej premlčacej

doby v zmysle , a to so zreteľom na to, že vznik oprávnenia správcu (žalobcu) spravovať majetok úpadcu v zmysle nemožno posúdiť ako moment, ktorý by zakladal nový začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, keďže z citovaného ustanovenia uvedená skutočnosť nevyplýva. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo (predovšetkým z pokladničnej knihy Úpadcu, z ním vystavených príjmových pokladničných dokladov, ale aj z listu konateľky Úpadcu, doručeného žalobcovi 25. februára 2022, ktorého prílohou boli aj účtovné závierky Úpadcu za roky 2015-2018, t.j. aj za rozhodné obdobie), že o predmetných transakciách (výberoch hotovosti zo svojich účtov) Úpadca musel vedieť najneskôr dňa, kedy predmetné účtovné doklady vyhotovil.

10. Záverom súd prvej inštancie doplnil, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade, ak je vznesená námietka premlčania dôvodná, súd na túto prihliada, ďalej sa skutkovými tvrdeniami účastníkov sporu nezaoberá a žalobu zamietne. Majúc uvedené na zreteli, sa súd nezaoberal ďalšími, stranami uplatnenými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany.

11. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa , a vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a tak mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalobcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu .

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa a .

13. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia je komplexne upravený , a preto sa v súlade s použije aj v prípade jeho vzniku v obchodnoprávnych vzťahoch. Zdôraznil, že neobsahuje žiadnu osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Právna úprava premlčania v má komplexnú povahu, pričom z ustanovenia vyplýva, že na práva zo záväzkových vzťahov sa vzťahuje obchodnoprávny režim premlčania. V nadväznosti na a preto zastával názor, že na premlčanie práv z obchodných záväzkových vzťahov sa aplikuje , teda štvorročná premlčacia doba. Žalobca však zároveň poukázal na problematiku premlčania nárokov z bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu. Uviedol, že pri plnení z dôvodu, ktorý odpadol, alebo pri neplatnom právnom úkone, odborná verejnosť prevažne zastáva názor, že ak základom vzniknutého vzťahu je obchodnoprávny záväzkový vzťah, potom sa aj premlčanie nároku z bezdôvodného obohatenia spravuje režimom . Na druhej strane, pri plnení bez právneho dôvodu nemožno podľa žalobcu vzťah medzi účastníkmi vždy jednoznačne označiť za obchodnoprávny, a preto môže nastať situácia, že aj medzi podnikateľmi bude režim premlčania podriadený . Na podporu svojich tvrdení odkázal na odbornú literatúru (Patakyová, M. a kol., . Komentár, C. H. Beck, 2022, s. 1393 – 1395).

14. V podanom odvolaní žalobca ďalej uviedol, že absolútna aplikácia nezodpovedá platnej právnej úprave a negarantuje spravodlivé riešenie právnych vzťahov pre každý jeden prípad. Poukázal na to, že žalovaný realizoval finančné operácie (výbery z účtu Úpadcu) v období od 30.08.2016 do 02.11.2018, hoci funkcia konateľa žalovaného trvala výlučne do dňa 15.04.2016, a v uvedenom období bol žalovaný výlučne spoločníkom Úpadcu. Zdôraznil, že finančné prostriedky spoločnosti patria spoločnosti (Úpadcovi) a môžu byť použité iba pre potreby spojené s podnikaním spoločnosti, pričom spoločník vykonáva vo vzťahu k spoločnosti svoje majetkové práva spôsobom stanoveným v . Podľa žalobcu žalovaný nemal oprávnenie uskutočňovať finančné operácie z bankových účtov Úpadcu ako spoločník, keďže takéto oprávnenie zákon spoločníkovi neposkytuje a medzi spoločnosťou a spoločníkom nebola uzatvorená ani žiadna dohoda, plnomocenstvo alebo poverenie, ktoré by žalovaného oprávňovali nakladať s finančnými prostriedkami Úpadcu. Žalovaný zároveň nepreukázal, na aký účel boli peňažné prostriedky použité, ani že boli odovzdané spoločnosti, resp. že neboli použité na jeho osobné účely. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdil, že žalobou uplatnený nárok nie je nárokom z absolútneho obchodného záväzkového vzťahu a predmetný právny vzťah sa má riadiť ustanoveniami občianskeho práva, pričom na otázku premlčania je potrebné aplikovať o desaťročnej premlčacej dobe pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení.

15. Vo vzťahu k premlčaniu žalobca uviedol, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, pričom v danom prípade je touto osobou správca konkurznej podstaty. Ten podľa žalobcu zistil rozhodujúce skutočnosti až dňa 25.02.2022 na základe súčinnosti poskytnutej konateľkou Úpadcu, ktorá správcovi zaslala bankové výpisy z účtov Úpadcu. Keďže žaloba bola podaná 22.09.2023 mal za to, že k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty nedošlo a námietka premlčania je nedôvodná. Zároveň poukázal na rozpory v tvrdeniach žalovaného, ktorý najskôr tvrdil, že žiadna z transakcií nebola realizovaná jeho osobou, avšak na pojednávaní následne uviedol, že peniaze, ktoré z účtu vyberal, boli odovzdané spoločnosti Úpadcu. Namietal tiež procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom účtovníka, čím podľa žalobcu porušil povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie podľa a zasiahnuť do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Podľa žalobcu žalovaný v konaní nepreukázal, ako s finančnými prostriedkami Úpadcu naložil, zatiaľ čo žalobca preukázal, že žalovaný uskutočňoval neoprávnene finančné operácie z účtu Úpadcu v celkovej výške 237.130,00 eur, čím získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu a na úkor Úpadcu sa bezdôvodne obohatil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považoval po skutkovej aj právnej stránke za správny, keďže súd sa riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci a tieto aj správne právne posúdil.

17. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie a premlčania uviedol, že medzi spoločnosťou Úpadcu a žalovaným existoval záväzkový vzťah, na základe ktorého mal žalovaný aj po zániku funkcie konateľa zachované dispozičné právo k účtu spoločnosti a podľa potrieb spoločnosti realizoval výbery z účtu spoločnosti Úpadcu. Z výpovede žalovaného a výpovede konateľky spoločnosti Úpadcu podľa neho vyplynulo, že takáto dohoda medzi stranami existovala. Aj v prípade, ak by si žalovaný svoj záväzok nesplnil, išlo by podľa jeho názoru o prípadné porušenie zmluvnej povinnosti, nie o plnenie bez právneho dôvodu, pričom vzhľadom na postavenie strán bolo potrebné tento vzťah posudzovať ako obchodnoprávny vzťah. K tvrdeniam, že žalovaný nepredložil listinu, ktorá by preukazovala jeho oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami Úpadcu uviedol, že záväzkový vzťah mohol vzniknúť aj na základe ústnej dohody alebo konkludentného správania, pričom z dokazovania podľa neho vyplynulo, že takýto vzťah bol oboma stranami akceptovaný. Žalovaný preto odmietol tvrdenie, že išlo o svojvoľné konanie spoločníka bez pokynu a oprávnenia od konateľa úpadcu alebo inej oprávnenej osoby konať za spoločnosť Úpadcu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že výbery realizované platobnou kartou vedenou na meno žalovaného nevykonával on, ale zamestnanec spoločnosti Úpadcu L. J.. Túto skutočnosť mali podľa neho potvrdzovať výpovede, čestné vyhlásenie L. J. zo dňa 14.10.2015, ako aj pracovná dokumentácia zamestnanca L. J., z ktorej vyplýva, že bol zamestnancom spoločnosti Úpadcu na pozícii technik. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa subjektívnej premlčacej doby žalovaný tvrdil, že správcovi konkurznej podstaty nemôže začať plynúť nová a samostatná subjektívna premlčacia doba nezávislá od spoločnosti Úpadcu. Podľa jeho názoru, ak subjektívna premlčacia doba začala plynúť a uplynula ešte pred ustanovením správcu konkurznej podstaty, nemôže byť jej plynutie obnovené. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu, podľa ktorého o sporných transakciách musela mať spoločnosť Úpadcu vedomosť najneskôr pri vyhotovení príslušných dokladov, čo vyplývalo najmä z príjmových pokladničných dokladov, účtovných závierok a ďalších listinných dôkazov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na výpoveď konateľky spoločnosti Úpadcu, podľa ktorej bolo účtovníctvo spoločnosti Úpadcu v jej kompetencii a ona sama komunikovala s externým účtovníkom spoločnosti. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že osoba konajúca za spoločnosť Úpadcu musela mať vedomosť o všetkých relevantných transakciách, a preto subjektívna lehota v čase vyhlásenia konkurzu už uplynula.

18. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o údajných rozporoch v tvrdeniach žalovaného uviedol, že počas celého konania konzistentne tvrdil, že výbery realizované platobnou kartou nevykonával on, ale L. J., zatiaľ čo osobne realizoval iba výbery na pobočke banky, pričom tieto finančné prostriedky podľa jeho tvrdení bezodkladne odovzdal spoločnosti Úpadcu. Preto odmietol existenciu akýchkoľvek nezrovnalostí, či rozporov vo svojich tvrdeniach.

19. Žalovaný vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu výsluchom účtovníka A. C. E. uviedol, že súd tento návrh považoval za nadbytočný a nehospodárny, keďže predmetné skutočnosti už boli preukázané listinnými dôkazmi, najmä potvrdením spoločnosti W45-Poradenská, s.r.o. Zároveň zastával názor, že aj keby odôvodnenie nevykonania dôkazu nebolo dostatočné, nešlo by o pochybenie takej intenzity, ktoré by znamenalo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže rozhodujúce skutočnosti boli v konaní preukázané inými dôkazmi.

20. Žalobca v replike svojho odvolania sa v plnom rozsahu pridržiaval skutočností uvedených v odvolaní. Namietal tvrdenie žalovaného, podľa ktorého medzi spoločnosťou Úpadcu a žalovaným existovala dohoda, že aj po zániku jeho funkcie konateľa mu zostane zachované dispozičné právo k účtu spoločnosti a bude podľa potreby realizovať výbery z účtu spoločnosti Úpadcu. Zdôraznil, že takéto tvrdenie uvádzal výlučne žalovaný a z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Naopak v konaní bolo preukázané, že finančné operácie z bankového účtu Úpadcu (výbery) realizoval žalovaný. Jeho tvrdenie, že časť výberov mala vykonať iná osoba, konkrétne p. J., nebolo podložené žiadnymi listinnými dôkazmi. Ani pracovná zmluva p. J., predložená až v odvolacom konaní, nepreukazuje oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami Úpadcu alebo realizovať výbery z účtu. Zmluva podľa žalobcu upravuje len druh práce a neobsahuje žiadne oprávnenie na nakladanie s financiami Úpadcu. Predložený dôkaz považoval za obsahovo bezpredmetný a zároveň oneskorene predložený. Žalobca zároveň poukazoval na výsledky dokazovania, podľa ktorých bola karta použitá na uskutočnenie výberov vystavená na meno žalovaného, čo podľa neho podporuje záver, že výbery realizoval práve žalovaný. Zdôraznil, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného, ktorý nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu oprávnenie p. J. riešiť finančné záležitosti Úpadcu, najmä vykonávať výbery finančných prostriedkov z bankového účtu vedeného v G., K.. Ďalej uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec nepreukázal, ako s finančnými prostriedkami Úpadcu naložil. Rovnako nepreukázal, že vybrané finančné prostriedky boli odovzdané spoločnosti Úpadcu, ani kto ich použil a na aký účel, napríklad na úhradu záväzkov spoločnosti. Obranu žalovaného považoval za nepreukázanú a nedôvodnú.

21. Odvolacia replika žalobcu bola doručená žalovanému, ktorý dupliku svojho vyjadrenia k odvolaniu nepodal.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Žalobca podal odvolanie z odvolacích dôvodov podľa a .

24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak je daná relevantná intenzita nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry totiž odôvodnenie rozhodnutia síce nemusí dať odpoveď na každú otázku nastolenú stranami ani na každý argument strany, ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, na odpovediach ktorých je rozhodnutie postavené. Nedostatočná odpoveď alebo odpoveď nevyčerpávajúca otázku, odpoveď nelogická, nekonzistentná, či nezrozumiteľná, predstavujú odklon od ideálneho odôvodnenia a znižuje presvedčivosť.

26. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

27. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( ), odvolací súd v konaní nezistil.

28. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

29. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

30. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.

31. Úvodom odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci a v podstate zodpovedal aj na odvolacie námietky žalobcu. Odvolací súd nepovažuje za potrebné preto opätovne opakovať právne závery a úvahu zhrnuté súdom prvej inštancie. Avšak na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj odvolacích námietok žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a nasl. a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery.

33. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie právne posúdil vec v logickej a preskúmateľnej nadväznosti na zistený skutkový stav.

34. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v závere súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi Úpadcom a žalovaným je potrebné posudzovať ako obchodnoprávny, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje.

35. Ťažisko úvah súdu prvej inštancie totiž nespočívalo vo všeobecnom závere, že každé bezdôvodné obohatenie sa musí bez ďalšieho spravovať , ale naopak v individuálnom posúdení konkrétneho vzťahu medzi Úpadcom a žalovaným. Práve z individuálnych okolností prípadu súd vyvodil, že k sporným transakciám nedošlo mimo rámca vzťahu obchodnej spoločnosti a jej spoločníka, resp. bývalého konateľa, ale práve v jeho medziach, keď dispozícia s účtami Úpadcu bola umožnená v dôsledku tohto statusového a funkčného prepojenia. Už samotný fakt, že platobné karty k účtom Úpadcu boli vydané na meno žalovaného a že žalovaný realizoval aspoň časť výberov osobne na pobočke banky, potvrdzuje, že nejde o náhodný vonkajší zásah tretej osoby do majetku spoločnosti, ale o situáciu prameniacu zo vzťahu upraveného obchodným právom. Už z tohto dôvodu nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcu, že išlo o vzťah stojaci mimo obchodnoprávneho rámca.

36. Odvolací súd považuje za správny aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého samotná tvrdená absencia právneho dôvodu jednotlivých výberov nemení povahu právneho vzťahu, v rámci ktorého k nim došlo. Otázka, či žalovaný mal, alebo nemal oprávnenie predmetné finančné operácie vykonať, sa týka dôvodnosti samotného uplatneného nároku, nie však právneho režimu vzťahu medzi Úpadcom a žalovaným. Rozhodujúce je, že k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť v rámci vzťahu obchodnej spoločnosti a jej spoločníka, resp. bývalého konateľa, a nie mimo neho. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak žalobou uplatnený nárok posúdil ako nárok súvisiaci s absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle .

37. Ustanovenie pritom vymedzuje okruh záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú jeho režimom, pričom obsahuje vlastnú, komplexnú úpravu premlčania vrátane všeobecnej štvorročnej premlčacej doby podľa . sa použije subsidiárne len vtedy, ak konkrétnu otázku nemožno riešiť podľa , avšak pri premlčaní to však neplatí, keďže túto otázku upravuje sám.

38. Námietka žalobcu, že po zániku funkcie konateľa žalovaný vystupoval už len ako spoločník, a preto nemožno hovoriť o obchodnoprávnom vzťahu, neobstojí. Súd prvej inštancie totiž nevyvodil svoj záver výlučne na tom, že žalovaný bol v rozhodnom období konateľom, ale na širšom závere, že možnosť nakladať s prostriedkami na účtoch Úpadcu bola bezprostredným dôsledkom jeho predchádzajúceho a pokračujúceho vnútorného vzťahu k spoločnosti. Inými slovami, aj keby v čase jednotlivých výberov už nevykonával funkciu konateľa, dispozícia s účtom nevznikla nezávisle od jeho postavenia v spoločnosti, ale práve z neho. To, že žalobca tvrdí absenciu právneho dôvodu konkrétnych výberov, ešte samo osebe nemení povahu rámcového vzťahu, v ktorom k nim došlo. Otázka, či žalovaný na výbery mal alebo nemal oprávnenie, je otázkou dôvodnosti samotného nároku, nie otázkou, či vzťah medzi účastníkmi bol alebo nebol obchodnoprávny.

39. Rovnako presvedčivá nie je ani odvolacia argumentácia žalobcu, že pri bezdôvodnom obohatení z plnenia bez právneho dôvodu treba automaticky použiť . Ani samotná odborná literatúra, na ktorú sa žalobca odvoláva, neformuluje kategorický záver, že pri tomto type bezdôvodného obohatenia je obchodnoprávny režim vylúčený.

40. Súd prvej inštancie sa primerane vysporiadal aj s odbornou literatúrou, na ktorú žalobca poukazoval a správne poukázal na to, že ani z nej nevyplýva kategorický záver o nevyhnutnej aplikácii občianskoprávneho režimu na každý prípad bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu a že pri tomto type bezdôvodného obohatenia je obchodnoprávny režim vylúčený.

41. Súd prvej inštancie neaplikoval paušálne pravidlo, ale vyhodnotil konkrétne väzby medzi Úpadcom a žalovaným a dospel k záveru, že v tomto prípade sú pochybnosti odstránené práve skutkovými okolnosťami. Odvolacia argumentácia preto v skutočnosti neoponuje rozhodujúcim skutkovým záverom súdu, ale len predkladá iné právne zdôvodnenie bez toho, aby vyvrátila odôvodnenie súdu prvej inštancie, že sporné transakcie boli umožnené a realizované v rámci osobitného vnútorného vzťahu spoločnosti a jej spoločníka.

42. Rovnako správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že v posudzovanej veci došlo k premlčaniu žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, súd prvej inštancie dôvodne vychádzal z okamihu, kedy došlo k samotným výberom finančných prostriedkov, keďže už v tomto okamihu žalovaný nadobudol možnosť s týmito prostriedkami disponovať a na strane Úpadcu súčasne nastal majetkový úbytok. Argumentácia žalobcu, podľa ktorej je potrebné za rozhodujúci okamih považovať až spracovanie, resp. zúčtovanie jednotlivých transakcií bankou, nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a to už aj preto, že časový odstup medzi uskutočnením a zúčtovaním jednotlivých transakcií predstavoval len niekoľko dní, zatiaľ čo žaloba bola podaná až dňa 22. septembra 2023, teda zjavne po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, bez ohľadu na to, ktorý z týchto okamihov by bol považovaný za právne rozhodujúci.

43. Tieto závery sú použiteľné aj v prípade žalobcom tvrdenej aplikácie a nárok žalobcu by bol preto premlčaný aj v prípade použitia ustanovení . Aj keby odvolací súd neprijal obchodnoprávny režim, žalobca by sa nevyhol záveru o premlčaní, lebo súd prvej inštancie v bode 68. uviedol samostatný a vnútorné ucelený podporný dôvod zamietnutia žaloby. V tomto

smere je podstatné, že subjektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení podľa plynie odo dňa, keď sa oprávnený t.j. Úpadca, dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal.

44. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti dôvodne vychádzal z toho, že vyhlásenie konkurzu na majetok Úpadcu a ustanovenie správcu konkurznej podstaty nezakladá nový začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Správca konkurznej podstaty totiž nevstupuje do nového hmotnoprávneho postavenia oddeleného od Úpadcu, ale vykonáva oprávnenia vzťahujúce sa k majetku podliehajúcemu konkurzu v právnom stave, v akom sa tento nachádzal v čase vyhlásenia konkurzu. Pokiaľ teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Úpadca musel mať vedomosť o predmetných transakciách najneskôr v čase vyhotovenia príslušných účtovných dokladov, nemožno za rozhodujúci okamih pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považovať až deň, kedy sa o týchto okolnostiach dozvedel správca. Preto nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade aplikácie ustanovení . Ustanovenie priznáva správcovi dispozičné a procesné oprávnenia k majetku podliehajúcemu konkurzu, ale nezakladá novú hmotnoprávnu lehotu na uplatnenie už existujúcich nárokov. Ak mal teda Úpadca vedomosť o predmetných výberoch skôr, táto vedomosť je právne relevantná aj pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.

45. Žalobcova argumentácia, že rozhodujúca je až vedomosť správcu získaná 25. februára 2022, je preto irelevantná. Súd prvej inštancie poukázal na konkrétne dôkazy, z ktorých vyplýva, že o predmetných transakciách musel vedieť už samotný Úpadca, a to najneskôr pri vyhotovovaní pokladničnej knihy a príjmových pokladničných dokladov. Pokiaľ účtovná evidencia Úpadcu obsahovala zachytenie predmetných pohybov, nemožno úspešne tvrdiť, že vedomosť o nich vznikla až doručením bankových výpisov správcovi v roku 2022. Žalobca tak v odvolaní v podstate nahrádza vedomosť oprávneného vedomosťou osoby, ktorá neskôr nadobudla oprávnenie konať za majetkovú podstatu, čo však súd prvej inštancie správne posúdil.

46. Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní nevzniesol námietku podľa spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedka – účtovníka A. C. E.. Námietka žalobcu smerovala výlučne k tvrdenému nedostatočnému odôvodneniu postupu súdu prvej inštancie, keď podľa jeho názoru súd návrhu na vykonanie uvedeného dôkazu nevyhovel bez náležitého odôvodnenia, čím mal porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu z a zasiahnuť do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd je pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania tak, ako ich v odvolaní vymedzil žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že ak by súd prvej inštancie nepristúpil k vykonaniu navrhnutého dôkazu, ešte sama osebe nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pokiaľ súd svoje rozhodnutie oprel o úvahy vyplývajúce z vykonaného dokazovania a zásad civilného sporového konania. Právo na spravodlivý proces totiž nezaručuje účastníkovi konania vykonanie všetkých ním navrhovaných dôkazov, ale iba to, aby sa súd s jeho dôkaznými návrhmi riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. Z obsahu napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že súd prvej inštancie sa návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka A. C. E. zaoberal a v bode 39. odôvodnenia rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil. Súd prvej inštancie poukázal najmä na zásadu hospodárnosti konania, keďže vykonanie uvedeného dôkazu by si vyžiadalo odročenie pojednávania, ako aj na skutočnosť, že vzhľadom na už vykonané dokazovanie považoval výsluch uvedeného svedka za nadbytočný. O tomto procesnom postupe zároveň súd prvej inštancie informoval účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 9. januára 2025. Za tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v medziach svojej diskrečnej právomoci pri hodnotení potreby vykonania navrhnutých dôkazov a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Zrušenie napadnutého rozsudku výlučne z dôvodu, že žalobca nesúhlasí s posúdením potrebnosti navrhovaného dôkazu, by predstavovalo neprimerane formalistický prístup, ktorý by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a princípom efektívnej súdnej ochrany. Námietku žalobcu, podľa ktorej nevykonanie výsluchu uvedeného svedka predstavovalo porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces, preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

47. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. ) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s , keďže

závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a preskúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú.

48. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku (odvolacie dôvody podľa a ), odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

49. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil. Zároveň odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania ako vecne správny.

50. Odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).