Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/92/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Ukrajiny, bytom E. XXX, F., právne zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Námestie M. Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, subst. zastúpená: Mgr. Martina Breierová, advokátka so sídlom Námestie M. Korvína 1, Bratislava, IČO: 57 399 352, a otec: C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, F., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, Bratislava, IČO: 30 853 168, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca a odvolanie matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27.03.2026 č.k. -140, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o uložení zákazu matke vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky, vo výroku II., ktorým zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloleté dieťa a vo výroku III., ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

II. V napadnutom výroku II., ktorým súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti otca m e n í tak, že

Matke sa ukladá povinnosť maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX dočasne do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. odovzdať do starostlivosti otca.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -140 zo dňa 27.03.2026 výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke zákaz vycestovať s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX mimo územia Slovenskej republiky na dobu dlhšiu ako 14 dní bez písomného súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu, ktorým by matke za otca udelil súhlas na vycestovanie s maloletou, a to do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej vedeného tamojším súdom pod sp. zn. . II. Zamietol vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. III. Zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a IV. nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil Charty základných práv Európskej únie, Dohovoru o právach dieťaťa, ust. , , , (ďalej len „“), , , , , , §

328 ods. 1, veta prvá (ďalej aj len „CSP“) a , , Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“). Návrh otca na uloženia zákazu matke vycestovať mimo územia Slovenskej republiky bez jeho súhlasu vyhodnotil ako čiastočne dôvodný dospejúc k záveru, že skutkové okolnosti uvedené otcom boli osvedčené. Z návrhu, vyjadrenie otca a protinávrhu matky v tomto konaní a aj v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. mal dostatočne osvedčené, že matka má záujem s maloletou dlhodobo, resp. natrvalo vycestovať mimo územia Slovenskej republiky do Španielska z dôvodu jej pracovných aktivít. Podľa tvrdení otca maloletá od narodenia žila v domácnosti s obidvoma rodičmi, k obom má vytvorené citové väzby. Maloletá od narodenia žije v F., kde má svoju pediatričku, a na Slovensku žije jej otec a stará matka z otcovej strany. Matka nesúhlasila s uložením zákazu vycestovať, pretože rodičia boli na vycestovaní dohodnutí, avšak otec jej odcudzil písomne udelený jeho súhlas overený notárom. Otec nepoprel, že sa s matkou dohodli na vycestovaní do Španielska, avšak len na dva týždne a matka nepreukázala, že by súhlasil s jej dlhodobým, resp. trvalým vycestovaním, ako zjavne plánuje. Napriek tomu, že maloletá má na Slovensku obvyklý pobyt, matka ju chcela presťahovať do zahraničia tvrdiac, že nebude brániť osobným kontaktom otca s maloletou a umožní aj pravidelnú online komunikáciu medzi nimi. Stotožnil sa s názorom otca a kolízneho opatrovníka, že za daných okolností zámer deklarovaný matkou vycestovať do zahraničia na časovo obmedzený pobyt je v rozpore so záujmom maloletej z hľadiska stability prostredia, v ktorom sa zdržiava, a podmienok na vytváranie a rozvoj jej vzťahových väzieb s oboma rodičmi a inými blízkymi osobami. Uzavrel, že v posudzovanom prípade je daná potreba okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu záujmov maloletého dieťaťa. Uviedol, že v prípade, ak by sa matka s maloletou, napriek nesúhlasu otca, vysťahovala bez časového obmedzenia do Španielska, obce B. v provincii A., vzdialenej od F. cca 2.400 km, došlo by k markantnému obmedzeniu možnosti pravidelného styku otca s maloletou a rozvoja ich vzájomného vzťahu a k narušeniu stability jej výchovného prostredia. Vzhľadom na útly vek maloletej je pre rozvoj jej vzťahu s otcom dôležité dostatočne časté a pravidelné stretávanie. Prípadné navrátenie maloletej na územie Slovenskej republiky by predstavovalo náročný a zdĺhavý proces s vopred neistým výsledkom. Matke uložil zákaz vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu, ktorým by bol matke udelený súhlas namiesto otca,do právoplatného skončenia konania vedeného tamojším súdom pod sp. zn. , v ktorom matka podala aj návrh vo veci samej na nahradenie súhlasu otca s vycestovaním. Uviedol, že zákaz vycestovania mimo územia Slovenskej republiky je obmedzením voľného pohybu a závažným zásahom do rodičovských práv matky, avšak je nevyhnutné prihliadať na okolnosti a situáciu v rodine a na jednoznačný zámer matky dlhodobo s maloletou odcestovať do Španielska. Ak matka deklaruje tento postoj a snahu o zmenu svojho bydliska a s tým súvisiacu zmenu aj v živote maloletej, je povinná dočasne strpieť určité obmedzenie týkajúce sa zákazu vycestovať s maloletou do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, čím sa zastabilizuje situácia na strane dieťaťa a vytvorí sa priestor pre rozhodnutie vo veci samej bez prípadných možných komplikácií. Považoval za potrebné čiastočne zarámcovať rozsah možného vycestovania matky s maloletou do zahraničia bez súhlasu otca, na dobu 14 dní, čím sa zredukuje obmedzenie pohybu matky s maloletou s možnosťou absolvovať spoločné návštevy príbuzných (napr. starej matky zo strany matky) v zahraničí. Tvrdenia otca, že matka počas predchádzajúceho trojtýždňového pobytu v Španielsku zanedbávala starostlivosť o maloletú, vyhodnotil ako neosvedčené, naproti matke, ktorá čestným vyhlásením G. H. v primeranej miere osvedčila, že starostlivosť o maloletú nezanedbáva.

3. Návrh otca v časti zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti neodkladným opatrením odôvodnený zanedbávaním starostlivosti o maloletú matkou a tým, „aby aj táto úprava bola prekážkou jej odvedenia do zahraničia“ a návrh na uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloletú zamietol z dôvodu, že tvrdenia neosvedčil. Predložené nedatované fotografie nepovažoval za dostatočný dôkaz a zanedbávanie starostlivosti o maloletú matkou a nebolo preukázané, či osvedčené ani inými dôkazmi (ani správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 26.03.2026). Prihliadol na matkou predložené potvrdenie pediatričky, čestné vyhlásenie G. H., ktorými osvedčila, že starostlivosť o maloletú nezanedbáva, čo potvrdil aj kolízny opatrovník vo vyjadrení. Vzal o úvahy, že otec v minulosti súhlasil s vycestovaním maloletej do Španielska, súhlasil (na informatívnom stretnutí dňa 20.03.2026) so striedaním sa v starostlivosti o maloletú s matkou v dvojdňových intervaloch, čo by zjavne neurobil, ak by bol presvedčený o tom, že matka bude maloletú zanedbávať. Uzavrel, že otec neosvedčil zanedbanie starostlivosti matkou o maloletú, ani ohrozenie práv a záujmov dieťaťa v tomto smere, a neosvedčil naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia v ňom požadovanom znení. Uviedol, že v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci ohľadom splnenia predpokladov rodičov na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, posúdenie príjmových, výdavkových a majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností a odôvodnených potrieb maloletej tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Návrh otca vo vzťahu k výživnému vyhodnotil ako neurčitý, keďže neobsahuje požadovanú výšku výživného.

4. Protinávrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania vedeného tamojším súdom pod sp. zn. vyhodnotil ako nedôvodný. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení ani matka nepreukázala také skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe jej návrhu vyhovieť. Z obsahu podaní oboch rodičov a ich vyjadrení v tamojšom konaní, ako aj v konaní vo veci samej (sp. zn. ), považoval za zrejmé, že interpretácia udalostí, ktoré predchádzali odchodu matky zo spoločnej domácnosti je u každého z rodičov odlišná. Poukázal na rozpor vo vyjadreniach matky, ktorá tvrdila, že sa „nesnaží otca vykresliť ako násilníka, snaží sa len poukázať na to, že má výbušnú povahu“ a zároveň uvádzala, že „k napadnutiu matky otcom neprišlo iba jedenkrát, ale týchto konaní sa dopúšťa opakovane“. Prihliadol na zápisnicu z informatívneho stretnutia konaného dňa 20.03.2026, z ktorej bez pochybností vyplynulo, že obaja rodičia za prítomnosti svojich právnych zástupcov sa dohodli, že otec si po skončení informatívneho stretnutia maloletú preberie a odovzdá ju matke v sobotu o 17.00 hod. a následne bude režim striedania nastavený tak, že otec si maloletú prevezme o 9.00 hod. ráno a odovzdá maloletú matke o 17.00 hod.. Nezohľadnil tvrdenia matky uvedené v jej písomnom vyjadrení založenom do spisu dňa 20.03.2026 o 15.59 hod., že svoj súhlas s dohodou dala v situácii, kedy bola zmätená, pod psychickým tlakom a bez dostatočného časového priestoru, a po dôkladnom zvážení všetkých okolností s ohľadom na najlepší záujem maloletej dospela k záveru, že takto nastavený rozsah styku, najmä pokiaľ ide o nočný styk, je v súčasnosti neakceptovateľný. V tejto súvislosti prihliadol na obsah správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 26.03.2026, z ktorej vyplýva, že „rodičia v súčasnosti fungujú v režime striedavej osobnej starostlivosti, ktorá zatiaľ bez problémov prebieha. Maloletú si rodičia striedajú každé dva dni.“. Dočasné zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti rodiča je namieste len vtedy, ak pre zabezpečenie dočasnej ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania sa okamžitý zásah súdu javí ako nevyhnutný. V prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa alebo osvedčenia iného závažného dôvodu, je možné neodkladným opatrením rozhodnúť aj mimo rozhodovania vo veci samej (v tomto prípade v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu). Konštatoval, že za situácie, keď tvrdenia rodičov ohľadom doterajšej realizácie starostlivosti o maloletú a jej najlepšom záujme sú protichodné a dôkazy neúplné, nie je v tejto chvíli bez pochybností možné, pre krátku procesnú lehotu ustanovenú procesným predpisom na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, dostatočne objektivizovať najlepší záujem maloletej ohľadom jej zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Uzavrel, že nie sú dané dôvody na okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia a až v konaní vo veci samej bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie riadneho dokazovania za účelom zistenia, či je v najlepšom záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad. Mal osvedčené, že medzi rodičmi sú nezhody, čo musí mať negatívny vplyv na psychický vývin maloletej a je v záujme maloletej a rodičov, aby sa situácia stabilizovala a zbytočne nedramatizovala. Zdôraznil nezastupiteľnú úlohu oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa a mal za nepochybné, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Apeloval na rodičov, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj maloletej, snažili sa o upokojenie náročnej porozchodovej situácie, reagovali rozvážne a pokúsili sa o dohodu s tým, že obom odporúčal odbornú pomoc formou psychologického poradenstva. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

5. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc napadnutý výrok zmeniť tak, že súd zverí maloletú do starostlivosti otca, matke uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej v zákonnej výške a rozhodnutie súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh matky, potvrdí. Odvolanie odôvodnil ust. a a podľa . Uviedol, že dňa 10.04.2026 matka zaevidovala maloletú v meste Alicante v Španielsku, o čom predložil listinu, z ktorej vyplynulo, že matka vycestovala dňa 03.04.2026 bez jeho súhlasu a dňa 13.04.2026 mu oznámila, že sa na Slovensko už nikdy nevráti. S matkou je v kontakte a emailom kontaktoval aj majiteľa domu, v ktorom sa matka zdržiava. Poukázal na správu pediatričky zo dňa 27.03.2026, z ktorej vyplýva, že maloletá je z rizikového tehotenstva, matka abuzus od 15 r. (tramadol, hašiš, LSD, kanabinoidy, opiáty, heroín), opakovane na liečbe, od 36 r. abstinuje, od 07/2023 na substitučnej liečbe opiatovej terapií buprenorfinom. Matka lekárom neposkytla žiadne informácie o otcovi maloletej, ktorá bola z pôrodnice prevezená na pozorovanie, od 15.08.2024 do 16.09.2024 bola hospitalizovaná, bolo jej diagnostikované neurologické ochorenie - abstinenčný syndróm u novorodenca matky užívajúcej návykové látky a drogy a poškodenie plodu a novorodenca užívaním návykových látok matkou novorodenca (Prepúšťacia správa Neonatologickej kliniky IM NÚDCH). Zdravotný stav maloletej si vyžaduje (indikovaný hypotonický syndróm ako následok drogovej závislosti matky) diagnostiku a rehabilitáciu, ktorú jej matka útekom do Španielska zmarila a marí. Matka úmyselne porušila rozhodnutie (neodkladné opatrenie) slovenského súdu, maloletú uniesla do Španielska, vyradila ju z evidencie pediatra týždeň pred odchodom, pričom je nutné sledovať jej neurologický vývoj, vzhľadom na jej viaceré ochorenia, či syndrómy. Konanie matky dokazuje plánovanie jej odchodu do Španielska, keď ho systematicky uvádzala do omylu, zamlčala jej závislosť, existenciu preukázaných diagnóz maloletej, jej zdravotný stav, nemal prístup k lekárskym informáciám a neoznámila mu ani meno pediatra v Španielsku, čo je závažné porušenie práv zákonného zástupcu. V júli 2023 matka začala substitučnú liečbu buprenorfínom, vyhľadala súkromného pediatra bez prístupu k NAS histórii, hoci maloletá potrebuje pravidelné návštevy špecialistov. Matku, ktorá nemá v Španielsku zabezpečenú liečbu, považoval za veľké riziko pre dieťa. Poukázal na vplyv, správanie a uvažovanie drogovo závislých osôb. Keďže matka vykazuje vzorec patologického klamania konzistentný s dlhodobou opiátovou závislosťou, súd nemôže uveriť jej tvrdeniam bez nezávislého overenia jej osobnosti a zistenia drogovej závislosti znaleckým dokazovaním. Dal do pozornosti predloženú fotodokumentáciu liekov preukazujúcu aktívnu závislosť matky na drogách po návrate zo Španielska a jej snahu o manipuláciu testov a dosiahnutie negatívnych toxikologických testov (používaním diuretík na maskovanie návykových látok). Indikátorom zanedbávania starostlivosti o maloletú a aktívnej závislosti matky je aj stav maloletej po návrate zo Španielska (vychudnutosť), matka nepreukázala opak.

6. V odvolaní otec uviedol, že s maloletou bol neustále od jej narodenia s výnimkou troch týždňov, kedy s ňou bola matka v Španielsku. Počas jeho starostlivosti o maloletú sa jej nikdy nič nestalo, avšak v čase starostlivosti matky začiatkom roku 2026 v Španielsku došlo k poraneniu nohy, čo matka využila ako úraz spôsobený otcom a predložila fotografiu. Za protirečivé považoval vyjadrenia matky, keď z lekárskej správy zo dňa 27.03.2026 vyplýva, že dňa 19.03.2026 zbil matku, viackrát ju udrel do tváre údajne pri tom ako bránila dieťa, pričom matka uviedla, že sa tak malo stať pri pokuse odobrať jej dieťa. K incidentu zo dňa 19.03.2026 uviedol, že matka sa domáhala vstupu do bytu, dožadovala sa svojho telefónu, oznámil jej, že telefón si môže prevziať na druhý deň po informatívnom stretnutí v jeho prítomnosti, ktorú informáciu ignorovala a s maloletou prišla pred bytový dom. Na telefonické volania a sms správy susedov, ktorí ho informovali, že matka pôsobí zmätene, prišiel domov. Akonáhle ho maloletá zbadala, pýtala sa mu na ruky, preto ju od matky zobral, čo jej nevadilo. Matke navrhol, aby išli spolu na detské ihrisko, a ako ukladal maloletú do auta, matka ho napadla, kopala, a nakoľko takmer stratil rovnováhu a spadol na zem, pri bránení a snahe zachytiť matku, ktorá sa uhla, jej mohol spôsobiť škrabance. Matku nebil, neudrel a nechcel udrieť ani maloletú. S matkou žili v jednej domácnosti pred jej počatím cca dva roky, aj po narodení maloletej až do 17.03.2026 a nikdy nedošlo k žiadnym násilnostiam, nikdy na ňu nezdvihol ruku, nikdy ju neudrel. Ak by prichádzalo k násiliu, matka by predložila lekárske správy a podala by trestné oznámenie, k čomu nedošlo. Ak by bolo pravdivé tvrdenie, že matku zbil, policajti by si všimli na jej tele, či tvári modriny, a v prípade následkov by tieto museli byť zaznamenané v zázname o výjazde polície, preto navrhol vyžiadať tento záznam. O spôsobe poranení matky z uvedeného dňa neexistuje záznam na polícií. Po privolaní policajnej hliadky ho matka obvinila z krádeže mobilného telefónu a kočíka. Matka nevedela čo robí, kde býva/bývala (čo potvrdili susedia), neváhala podať trestné oznámenie (kvôli telefónu) v neskorých večerných hodinách na polícii v Rusovciach, kde bola spolu s maloletou. Spochybnil, že matka od veku 36 rokov neužíva drogy, nakoľko začiatkom decembra 2025 ju našiel pri kontajneroch, nedokázala hovoriť, ani sa pohnúť. Zo správy vyplýva úraz maloletej zo

dňa 25.03.2026, kedy bola iba s matkou, ktorá tvrdila, že dcéru zobrala na pohotovosť, ale lekár jej nedal žiaden doklad a vyšetrenie zaznamenal v počítači. Keďže ho matka oklamala a na vyšetrení nebola, s maloletou navštívil pohotovosť. Tvrdenia matky o jeho násilnom správaní voči nej považoval za nepodložené, bez akýchkoľvek dôkazov. Nie je agresívny, nikdy matku nebil, nesotil ju, nekričí. Matka sama uvádza, že sa otca nesnaží vykresliť ako násilníka, ale len poukázať na jeho výbušnú povahu, na druhej strane si protirečí tvrdením, že ju napadol opakovane. Ak by bol skutočný násilník, matka by nesúhlasila, aby si po skončení informatívneho stretnutia maloletú zobral a odovzdal jej ju až v sobotu o 17.00 hod. Nesúhlasil s tvrdeniami, že matka mala zakázané variť, že upratovala byt, lebo inak by bol hygienicky závadný, že by bol v jeho domácnosti krik a napätie, čoho mala byť maloletá svedkom. Ak niekto v domácnosti kričal, bola to matka, ak bola doma, ale väčšinou chodila telefonovať v nočných hodinách von. Matka sa s maloletou vrátila zo Španielska, pretože jej priateľ, známy G., mal svoj dom rekonštruovať pre budúci predaj. Následne po dobu troch týždňov odchádzala z bytu do neznáma a dňa 03.04.2026 bez jeho súhlasu a vedomia vycestovala do Španielska. Ak matka tvrdí, že v Španielsku má prenajatú nehnuteľnosť a uzatvorenú pracovnú zmluvu, uvedené nepreukázala, pretože pravosť podpisov na predloženej nájomnej a pracovnej zmluve a pravosť čestného prehlásenie G. H. nie je overená a verifikovaná. Aj počas predchádzajúceho pobytu v Španielsku mu matka uviedla adresu, na ktorej sa s maloletou zdržiavala, až po jeho naliehaní, keď sa už mala vrátiť. Matka tvrdí, že v Španielsku má prácu, hoci tam nežila a nevie po španielsky, komunikuje po anglicky, absolvovala kurz pedikúry, na ktorý jej poskytla financie jeho matka, nepracovala (pred otehotnením), čo bolo aj dôvodom ich rozchodu.

7. Otec poukázal na predložené fotografie preukazujúce jeho vzťah s maloletou, ktorý je založený na hlbokých citových väzbách, maloletá je šťastná a vidieť, že sa dokáže o ňu postarať. Neuvažoval o súdnej úprave práv a povinností k maloletej, kým mu matka neoznámila, že s maloletou odíde do Španielska natrvalo. Keďže je matka Ukrajinka, je osobou, ktorá je vítaná v ktoromkoľvek štáte EÚ. Aj podľa súdu je, vzhľadom na útly vek maloletej, pre rozvoj jej vzťahu s otcom dôležité dostatočne časté a pravidelné stretávanie. Maloletej otec poskytuje stabilné, bezpečné a trvalé prostredie na Slovensku, kde má prístup k lekárom, ktorí ju poznajú od narodenia, preto záujem dieťaťa jednoznačne vyžaduje jej zverenie otcovi. Matka neprodukovala žiaden dôkaz o zmenách v jeho rodine, až po jeho obvinení z krádeže, a po tom, ako jej oznámil, že jej nedá ďalší súhlas na vycestovanie do Španielska, ho začala obviňovať z násilníckeho správania. Spochybnil tvrdenie, že maloletá je na matku naviazaná, nakoľko sa o ňu staral (aj počas dvoch týždňov pobytu matky na Ukrajine, kde absolvovala lekársky zákrok), a najmä po príchode zo Španielska začiatkom februára 2026, maloletá sa na neho citovo naviazala a aj po niekoľkodňovom odlúčení sa dožadovala jeho blízkosti. Aj predložené emaily od starej matky (matky otca) obsahujú tie isté skutočnosti a nevyspytateľnosť matky a obavu. O maloletú sa stará sám, dokáže sa postarať a zisťoval si možnosť jej umiestnenia do jasiel, alebo materskej školy. Nerozumie na základe čoho matka spochybňuje jeho rodičovskú spôsobilosť, keď sa o maloletú staral bez problémov aj v čase jej neprítomnosti. Vyjadrenie matky, ktorá žiadala o poskytnutie ochrany súdom odvolávajúc sa na údajné násilnosti voči nej a prijatie opatrení na zabránenie kontaktu otca a matky počas konania, je zrejme dôsledkom nesprávneho chápania výrazu viktimizácia. Matka nepreukázala násilnosti voči nej, len naťahovanie sa o maloletú, ale spôsobom ako to opísal on. Tvrdenie matky o tom, že maloletej nezabezpečoval starostlivosť počas noci poprel. Pokiaľ súd v odôvodnení konštatoval, že matka priložila audionahrávku, na ktorú odkazuje, táto mu nebola doručená, nebolo uvedené ako vznikla a jej použitie v súdnom konaní nie je možné prijať ako zákonné. Stotožnil sa s názorom súdu, že odchod dieťaťa bez súhlasu otca by znamenal nenapraviteľný zásah do jeho práv a práv maloletej a popretrhávanie ich väzieb. O zverenie maloletej žiadal s úmyslom zabrániť matke uniesť maloletú mimo územia SR, avšak súd akceptoval bez preverenia tvrdenia matky a ním uvádzané závažné argumenty ignoroval. O maloletej nemá vedomosť, nevie či je dostatočne zabezpečená a či je v bezpečí a je tiež ťažko realizovateľné z finančného hľadiska, aby za maloletou chodil dvakrát do týždňa, pričom matka sa nemôže domnievať, že sa uspokojí len s videohovormi s maloletou, ktoré navrhla. Nesúhlasil so závermi, že vykonaným šetrením nebolo zistené, že by starostlivosť matky bola natoľko ohrozujúca, aby bolo nevyhnutné neodkladným opatrením ju zveriť do starostlivosti otca. Dal do pozornosti realizovanie striedavej starostlivosti o maloletú, pričom Orgán SPODaSK konštatoval, že maloletá má v domácnosti rodičov vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jej potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin, avšak neuviedol ako dospel k týmto zisteniam, keď matka sa do nového podnájmu odsťahovala z hotela I., kde žila len do odchodu do Španielska. Žiadal, aby orgán SPODaSK preukázal, že fotografie z nového nájmu sú z adresy, na ktorej sa matka s maloletou skutočne zdržiavala. Namietal postup kolíznej opatrovníčky, ktorá sa dňa 20.03.2026 vyjadrila, že nesúhlasí s dlhším prespatím maloletej u otca,

vzhľadom k jej veku, keď musela o matkinej závislosti a zdravotných problémoch maloletej vedieť a tieto zatajila. Až teraz zistil, že matka a dieťa sú pod dohľadom ÚPSVaR od narodenia maloletej, vzhľadom na závislosť matky na opiátoch a ochorenie maloletej po jej narodení (abstinenčný syndróm). Potvrdil, že matka navštevovala s maloletou pediatričku, nakoľko nepoznal matkinu minulosť, dôveroval jej a keďže nepracovala, nemal byť pre ňu problém chodiť s dcérou aspoň k pediatrovi. So striedavou starostlivosťou o maloletú súhlasil, avšak zo zvukovej nahrávky z informatívneho stretnutia dňa 20.03.2026 je zrejmé, že urobil ústupok, pretože mu nechceli povoliť ani krátky rozsah styku s maloletou a prespanie u neho, aby mohol sledovať spôsob starostlivosti matky o maloletú. Mal záujem o dlhšie intervaly striedania maloletej, čo však neznamená, že matka sa o maloletú dokáže postarať. Rodičia následne realizovali striedavú starostlivosť o maloletú tak, že bola u matky dva dni a dve noci a u neho jeden deň a jednu noc. Nesúhlasil so záverom, že návrh na platenie výživného vo výške určenej súdom je neurčitý z dôvodu neuvedenia požadovanej výšky výživného, pretože ide o poručenské konanie, ktoré možno začať aj bez návrh. Súd môže z vlastnej iniciatívy upraviť podania či podnety a aplikácia ustanovení o odstraňovaní vád podania pri návrhu na neodkladné opatrenie nie je možná. Zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti považoval za dôvodné, najmä po preukázaní minulosti matky ako narkomanky, keď zdravie a život maloletej je ohrozený. Objektívne existuje obava o život a zdravie maloletej, a jej záujem má prednosť pred zásahom do práva matky bez toho, aby sa za týchto špecifických okolnosti jednalo o zvýhodnenie otca. Nemožno hovoriť ani o prejudikovaní rozhodnutia, nakoľko aj tento právny názor bol už dávno prekonaný.

8. Proti výroku I. a III. uznesenia súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla rozhodnutie v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že súd zamietne návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vycestovania maloletej mimo územia Slovenskej republiky, nariadi neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zverí maloletú do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedenom Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. do jej osobnej starostlivosti a žiadnemu účastníkovi neprizná náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila ust. , a a podľa . Uviedla, že otec jej dal súhlas s vysťahovaním maloletej do Španielska ešte v decembri 2025 na obdobie jedného roka. Vo februári sa s maloletou vrátila na pár dní, aby si vzala ďalšie veci do Španielska, avšak počas tohto pobytu jej otec ukradol doklady maloletej a mobilný telefón, preto sa nemohla vrátiť, o čom podala oznámenie. Z návrhov rodičov bolo zrejmé, že komunikácia a vzťah medzi nimi v súčasnosti nie sú na dobrej úrovni. Po udalostiach zo dňa 19.03.2026, ktoré vyústili do fyzického konfliktu (otec agresívny, spôsobil jej viaceré zranenia, musela vyhľadať lekársku pomoc, maloletá bola svedkom útoku), bola maloletá vystrašená. Takéto správanie otca predstavuje závažný zásah do jej pocitu bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa maloletá nachádzala. Po tomto incidente jej bolo zrejmé, že sa s maloletou nemôže vrátiť do domácnosti otca, preto strávili niekoľko nocí v hoteli a následne si prenajala byt. Hoci mala z otca strach, snažila sa vzniknutú situáciu upokojiť, ale okolnosti viedli k tomu, že bola nútená vyhľadať pomoc v krízovom centre pre ženy F. J. K.. Uvedené preukazuje neudržateľnú a nevhodnú situáciu pre maloletú, ktorá bola opakovane vystavovaná konfliktom medzi rodičmi, napätiu a stresovým situáciám, čo sa negatívne prejavovalo na jej správaní, bola nervózna, nepokojná, plačlivá, vyžadovala si jej prítomnosť, ktoré okolnosti nepriaznivo vplývali na jej zdravie, psychickú pohodu a celkový vývin. S cieľom zabezpečiť ochranu pre maloletú odišla do bezpečného, stabilného a pokojného prostredia do Španielska, kde má zabezpečené bývanie, zázemie, prácu a podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú, vytvorené vhodné a stabilné životné podmienky a nie je vystavovaná konfliktom. S maloletou sa v súčasnosti nachádza v Španielsku, viditeľne sa zastabilizovala, je pokojnejšia a jej celkový psychický stav sa zlepšil. Stabilizácia dieťaťa je kľúčová pre jej zdravý vývin, najmä s ohľadom na jej nízky vek. Poukázala na potrebu prihliadať na najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, ktorý princíp je zakotvený v Zákona o rodine, medzinárodných záväzkoch Slovenskej republiky, najmä v Dohovore o právach dieťaťa. V tomto kontexte nemožno uprednostniť formálne alebo procesné aspekty (napr. otázku územia pobytu) pred reálnym blahom, bezpečím a stabilitou dieťaťa. Zotrvanie maloletej v prostredí, ktoré jej zabezpečila v zahraničí, je v súlade s jej najlepším záujmom a návrat do konfliktného prostredia by mohol viesť k zhoršeniu jej psychického a fyzického zdravia a potenciálnemu ohrozeniu jej ďalšieho zdravého vývinu. Zdôraznila, že otca o vycestovaní maloletej do Španielska informovala, poskytla mu adresu, na ktorej sa bude s maloletou zdržiavať, deklarovala možnosť zavolať maloletej a kedykoľvek ju navštíviť. Otec len raz nesúhlasil, aby bola maloletá v Španielsku a následne sa začal zaujímať o more, počasie, poskytol súčinnosť k prihláseniu maloletej k pediatrovi v Španielsku, k zaevidovaniu do zdravotného systému a poistenia. Správanie otca nezodpovedá skutočnému záujmu o maloletú, keď nevyužíva možnosť pravidelného

kontaktu s ňou, neprejavuje iniciatívu vo forme telefonických či videohovorov a priamej komunikácie, hoci mu to umožní a vyzýva ho k tomu. Konanie otca potvrdzuje, že návrh smerujúci k obmedzeniu vycestovania nie je motivovaný ochranou maloletej, ale snahou o obmedzenie jej osoby. Pokúšala sa riešiť úpravu styku otca s maloletou návrhom na uzatvorenie rodičovskej dohody, k čomu však neobdržala žiadnu spätnú väzbu. Je zrejmé, že zrušenie zákazu vycestovania je dôvodné a nevyhnutné v záujme ochrany, stability, psychickej pohody a zdravého vývinu maloletej. V prípade kolízií práva rodiča na styk s maloletým dieťaťom a najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné uprednostniť záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko. Právo rodiča na styk s maloletým dieťaťom síce predstavuje významnú súčasť rodičovských práv, avšak nie je absolútne a jeho výkon je podmienený tým, že je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Ak by výkon tohto práva bol v rozpore so stabilitou, bezpečím alebo zdravým vývinom dieťaťa, je nevyhnutné toto právo primerane obmedziť alebo upraviť tak, aby nedošlo k ohrozeniu dieťaťa. Nakoľko maloletá bola vystavená konfliktnému a stresujúcemu prostrediu medzi rodičmi, ktoré vyústilo do situácie, kedy bola matka nútená vyhľadať pomoc aj v krízovom centre, je zachovanie tohto stavu, z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa, kľúčové. Nemožno akceptovať, aby sa právo na styk, ktoré otec nevyužíva, stavalo nad potrebu zabezpečiť maloletému dieťaťu stabilné, pokojné a bezpečné prostredie. Otec jej už v minulosti vedome a dobrovoľne poskytol súhlas s vycestovaním maloletej do zahraničia a jeho zmena postoja bez preukázania objektívnej zmeny pomerov svedčí o nekonzistentnosti jeho konania a oslabuje dôveryhodnosť jeho tvrdení o údajnom ohrození dieťaťa matkou. Je nelogické, aby jej otec udelil súhlas s vycestovaním a následne tvrdil, že vycestovanie je v rozpore so záujmom maloletej, bez toho, aby došlo k akejkoľvek relevantnej zmene okolností. Takéto konanie pôsobí účelovo a nemôže byť základom pre zásah do práv matky a dieťaťa, ktorého najlepší záujem spočíva predovšetkým v zachovaní kontinuity starostlivosti, stability prostredia a bezpečia. Maloletá je vo veku, kedy je existenčne a emocionálne viazaná na matku a akýkoľvek zásah do tohto vzťahu musí byť dôsledne odôvodnený, čo sa v danom prípade nestalo. Za okolností, kedy otec nejaví záujem o maloletú, je uprednostnenie formálneho práva otca na styk pred reálnym záujmom maloletej v rozpore so základnými princípmi rodinného práva a s účelom ochrany dieťaťa. Maloletá je v Španielsku zastabilizovaná, šťastná, spokojná, prostredie, do ktorého sa vrátila dôverne pozná, je o ňu dobre postarané, je zdravá a teší sa z prostredia, v ktorom sa aktuálne zdržuje. Maloletá sa dožaduje jej neustálej prítomnosti, ak sa vzdiali, maloletá sa zobudí, je nepokojná, na matku je veľmi naviazaná a vyžaduje si jej prítomnosť pravdepodobne s ohľadom na skutočnosti, ktoré sa stali nedávno. Potreba bezodkladného zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti nevyplýva len zo súčasnej situácie po presťahovaní sa do zahraničia, ale nadväzuje na dlhodobo nevyhovujúce pomery, ktoré existovali už v čase, keď sa maloletá nachádzala na území SR. Otec riadne nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletú v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho rodičovskej zodpovednosti; jeho starostlivosť bola nedostatočná, nesystematická a nevhodná, nezabezpečoval maloletej primárne podmienky pre zdravý vývin (neprispôsoboval stravu veku a potrebám maloletej), neprejavoval dostatočný záujem o jej každodenné potreby, nepodieľal sa aktívne na jej výchove a starostlivosti v potrebnom rozsahu, bol pasívny. Tieto skutočnosti existovali ešte pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení a neboli súdom dostatočne zohľadnené. Uviedla, že už v tom čase existovali vážne dôvody pre zásah súdu a úpravu pomerov v jej prospech. Vývoj situácie po presťahovaní do zahraničia tieto skutočnosti len potvrdil a zvýraznil. Otec správaním preukazuje, že výkon jeho rodičovských práv nebol aktívny v minulosti a ani v súčasnosti a v čase, keď sa o maloletú nestarala matka, starostlivosť zabezpečovala stará matka, ktorá má problém s mobilitou. O neschopnosti otca zabezpečiť o maloletú starostlivosť svedčí aj jeho vyjadrenie z informatívneho stretnutia rodičov ohľadom návštev s maloletou u pediatra. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti nie je založené na náhlej alebo účelovej zmene pomerov, ale predstavuje logické vyústenie dlhodobo nevyhovujúcej situácie, ktorá existovala už v predchádzajúcom období. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti nemení faktický stav, ale ho právne potvrdzuje a stabilizuje. Ponechanie veci bez právnej úpravy by znamenalo pokračovanie právnej neistoty a potenciálne ohrozenie stability maloletej, čo by bolo v rozpore s jej najlepším záujmom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vyhovenie jej návrhu dôvodné a nevyhnutné. Záver súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že „stabilita“ dieťaťa je viazaná výlučne na geografické územie Slovenskej republiky, je v rozpore s aktuálnym skutkovým stavom. Maloletá sa už nachádza v Španielsku, kde má vytvorené plnohodnotné, bezpečné a materiálne nadštandardne zabezpečené zázemie, pričom matka v mieste nového bydliska disponuje stabilným príjmom na základe pracovnej zmluvy a riadnym nájomným bývaním. Pre dieťa v útlom veku nie je stabilita definovaná štátnymi hranicami, ale stabilitou primárnej vzťahovej osoby, ktorou je od narodenia matka a najlepším záujmom dieťaťa. Argumentácia súdu o potrebe zachovania väzby s otcom naráža na faktickú pasivitu otca. Súd pri ukladaní zákazu vycestovať opomenul najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 3 Dohovoru o

právach dieťaťa. V danej veci stoja proti sebe dva záujmy: právo otca na styk s maloletou a právo dieťaťa na zdravý vývoj v stabilnom a bezpečnom prostredí u rodiča, ktorý mu poskytuje celodennú starostlivosť. Vzhľadom na skutočnosti, ktorých svedkom bola maloletá a agresívne správanie otca, je zrejmé, že návrat do jeho blízkosti nie je v záujme dieťaťa. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku vyplýva, že v konaniach o premiestnení dieťaťa sa musí vždy skúmať, či by návrat dieťaťa nespôsobil jeho psychickú ujmu. V situácii, kedy sa otec o dieťa nezaujíma a matka mu vytvorila zázemie v bezpečnej krajine EÚ, nie je trvanie na zákaze vycestovania maloletej mimo územia Slovenskej republiky v najlepšom záujme dieťaťa. V danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladnej úpravy pomerov vo veci zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky. Považovala za preukázané, že maloletá bola vystavená dlhodobému konfliktnému prostrediu medzi rodičmi, ktorá skutočnosť predstavuje závažný zásah do rodinného prostredia a objektívne narušenie bezpečného a stabilného zázemia dieťaťa, preto bez okamžitého zásahu súdu by mohlo dôjsť k pokračovaniu alebo prehlbovaniu stavu neistoty a nestability v živote maloletej. Práve účelom neodkladnej úpravy pomerov je predísť takémuto stavu a zabezpečiť dieťaťu okamžitú ochranu a stabilné prostredie. Takáto úprava nie je zásahom do práv otca, ale dočasným opatrením smerujúcim výlučne k ochrane dieťaťa. Práva rodičov zostávajú zachované a budú predmetom konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak v tomto štádiu konania musia ustúpiť potrebe okamžitej ochrany dieťaťa. Z uvedených dôvodov je neodkladná úprava pomerov zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky dôvodná, nevyhnutná a súladná s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právneho zástupcu navrhol odvolanie zamietnuť, napadnuté uznesenie vo výroku I. potvrdiť, zamietnuť návrh matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a nariadiť, aby každé prípadné budúce stretnutie matky s maloletou bolo realizované výlučne ako asistovaný styk po preukázaní negatívnych výsledkov opakovaného komplexného toxikologického vyšetrenia matky a bežného toxikologického vyšetrenia moču, výrok II. zmeniť tak, že maloletú zverí do jeho osobnej starostlivosti. Odvolanie matky považoval za nedôvodné, založené na nepravdivých tvrdeniach, selektívnom prezentovaní skutočností a zamlčaní kľúčových okolností rozhodujúcich pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Za nepravdivé a nepreukázané označil tvrdenie o udelenom súhlase v decembri 2025 na vysťahovanie do Španielska. Matke nikdy neudelil písomný či ústny súhlas s trvalým vysťahovaním maloletej do zahraničia, ani na ďalší pobyt (týždňový či dvojtýždňový) v Španielsku, naviac ak deklarovala úmysel odísť do Španielska natrvalo, s čím nesúhlasil a nebude súhlasiť. Hoci v minulosti neformálne súhlasil s krátkodobým pobytom matky s maloletou v Španielsku, takýto predchádzajúci neformálny rozsah pobytu bol nahradený nariadeným neodkladným opatrením. Z WhatsApp komunikácie rodičov vyplýva, že matka mu dňa 11.03.2026 predložila nekompletnú dohodu o úprave práv a povinností k maloletej, ktorá nebola podpísaná stranami. Matka podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, dňa 03.04.2026 odcestovala s maloletou do Španielska bez jeho súhlasu a vedomia, maloletú uniesla v rozpore so súdnym rozhodnutím (vykonateľným), ktoré porušuje a maloletú doposiaľ nevrátila na Slovensko. Skutočnosť, že vycestovanie matky s maloletou dňa 03.04.2026 časovo predchádzalo doručeniu neodkladného opatrenia, nič nemení na posúdení protiprávnosti jej konania. Ako zákonný zástupca maloletej s jej vycestovaním nesúhlasil, čo matke jednoznačne pretlmočil a jej konanie je vážnym zásahom do výkonu jeho rodičovských práv (§ 28 Zákona o rodine). Časová postupnosť konaní matky pred odchodom (vyradenie maloletej z evidencie pediatra dňa 27.03.2026, zrušenie bankového účtu B., nepravdivé tvrdenia matky pri návšteve pediatričky C. I. dňa 02.04.2026) preukazuje, že mala dostatočné informácie o prebiehajúcom súdnom konaní a vedela o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz vycestovania. Dňa 08.04.2026 podal žiadosť o návrat dieťaťa z cudziny prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) Bratislava podľa Haagskeho dohovoru. Matka popisovala incident zo dňa 19.03.2026 ako fyzický útok, pri ktorom mal byť agresívny a spôsobiť jej viaceré zranenia, stavala sa do pozície obete domáceho násilia s tým, že bola nútená vyhľadať krízové bývanie a prezentovala dôvodnú obavu z otca. Naratív matky o domácom násilí nezodpovedá objektívne zistiteľným skutočnostiam, je v rozpore s jej správaním pred a po incidente, a slúži výlučne na ospravedlnenie neoprávneného premiestnenia maloletej do Španielska. Aj objektívny medicínsky nález je v rozpore s tvrdením o závažnom napadnutí, pretože podľa lekárskej správy zo dňa 19.03.2026 predloženej matkou (urgentný príjem) záznam CT vyšetrenia mozgu je so záverom bez traumatických zmien a diagnóza (povrchové pomliaždenie hlavy s viacpočetnými exkoriáciami, odreninami kože a podkožným hematómom) nezodpovedá tvrdeniu o závažnom fyzickom útoku. Polícia po prešetrení incidentu kvalifikovala celú udalosť ako priestupok, avšak matka tieto okolnosti zamlčuje a incident

prezentuje v dramaticky zveličenej podobe. Matka neuviedla, že od večera 17.03.2026 už s ním nežila v spoločnej domácnosti, neuviedla, čo sa stalo toho dňa a ako to riešila, žiaľ aj na úkor nepohody a strádania maloletej. Matka argumentuje jeho agresívnym a násilníckym správaním aj pred dňom 19.03.2026, avšak žiadne dôkazy k týmto tvrdeniam neprodukovala. Ak by bol násilník, matka by sa zrejme k nemu znovu nevrátila a už vtedy by vyhľadala krízové centrum. Je otázne, prečo matka navštívila krízové centrum pre ženy niekoľko dní po tom, ako od neho dňa 17.03.2026 dobrovoľne odišla, išla bývať do hotela I. a potom do podnájmu, ak bývanie mala zabezpečené. Matka na informatívnom pohovore nespomínala návštevu krízového centra a o uvedenom nepredložila žiaden dôkaz. Považoval za nehodnoverné tvrdenie o snahe matky situáciu v rodine upokojiť, keď podala trestné oznámenie o krádeži telefónu a dňa 17.03.2026 utiekla s maloletou do hotela. Dôvod odsťahovania matky považoval za vymyslený a kategoricky odmietal akékoľvek násilné správanie sa k nej. Maloletú si prevzal ráno, jednu noc prespala u neho a následne ju vrátil matke o 17 hod. v mieste jej prenajatého bytu. Matka neuvádza, že by o maloletú nebolo dobre postarané, alebo že by sa prejavoval ako násilník či agresor, nepodala trestné oznámenie, nepožiadala o vykázanie osoby zo spoločného obydlia, nepodala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nevyhýbala sa kontaktu s ním, bežne komunikovali prostredníctvom WhatsApp v období od 17.03. do 02.04.2026, opakovane sa vracala pre osobné veci do bytu, dohadovala si s ním stretnutie, pristupovala na bežné individuálne odovzdávanie maloletej otcovi vo verejnom priestore, 14 dní mlčala o údajnom napadnutí pred pediatrom, o čom sa zmienila deň pred vycestovaním do Španielska. Z WhatsApp komunikácie matky vyplýva, že si dohadovala odovzdávania maloletej, žiadala ho o pomoc s registráciou maloletej u pediatra v Španielsku, o súčinnosť pri vyzdvihovaní osobných vecí z jeho bytu. Tento komunikačný profil je nezlučiteľný s tvrdením matky o pretrvávajúcej dôvodnej obave z otca po údajnom závažnom napadnutí. Ak matka opustila spoločnú domácnosť dňa 17.03.2026, incident zo dňa 19.03.2026 nemohol byť dôvodom jej odchodu do Španielska, ako to prezentuje. Matka prvá vyvolala incident, keď použila fyzickú silu (kopla otca do nohy), nešlo o jednostranné napadnutie matky z jeho strany. Následne sa matka snažila dostať od neho maloletú, o ktorú sa začali naťahovať, nevadilo jej, že svojim konaním ohrozuje maloletú. Tomuto výkladu nasvedčujú aj vyjadrenia matky vo WhatsApp komunikácii v dňoch predchádzajúcich incidentu, kedy matka použila tón vyhrážok políciou pre údajné odobratie jej telefónu, komunikovala agresívne a manipulatívne, nie vystrašene (komunikácia zo dňa 17.03.2026) . Navrhol vyžiadať správu z krízového centra F. J. K. (obsah vstupného pohovoru matky pri prijatí, dátum prijatia matky a maloletej, dĺžku pobytu a informáciu, či matka v rámci pobytu žiadala o súčinnosť pri podaní trestného oznámenia, návrhu na vykázanie, alebo návrhu na neodkladné opatrenie ochranného charakteru). Dňa 02.04.2026 (deň pred vycestovaním do Španielska) matka pri návšteve pediatričky C. I. uviedla nepravdivé tvrdenia o jej údajnom napadnutí otcom. Za zavádzajúce považoval tvrdenia, že nevyužíva možnosti pravidelného kontaktu s maloletou a neprejavuje iniciatívu. Konaním matky, ktorá premiestnila maloletú cca 2 400 km od miesta jej bydliska v rozpore so súdnym rozhodnutím, je jeho kontakt s dieťaťom objektívne sťažený až nemožný v adekvátnom rozsahu, čo nemožno klásť na jeho ťarchu. Z WhatsApp komunikácie vyplýva, že sa priebežne zaujímal o stav maloletej, pýtal sa na počasie, podmienky, zdravie dieťaťa a poskytol súčinnosť s registráciou u pediatra v Španielsku výlučne v záujme zdravia maloletej, nie ako vyjadrenie súhlasu s jej pobytom v Španielsku. Aj na informatívnom pohovore jasne odôvodnil svoj nesúhlas s vycestovaním, ktoré dôvody matka spochybnila. K rozhodnutie ESĽP vo veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, uviedol, že vo veci Neulinger išlo o situáciu, kedy bolo dieťa v novom prostredí dlhodobo integrované (viac rokov). ESĽP vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí musí byť rešpektovaný, a rodič, ktorý dieťa protiprávne premiestni, nemôže z vlastného protiprávneho konania vyťažiť právny prospech tým, že poukazuje na „integráciu" dieťaťa v novom prostredí. Akceptovanie takéhoto argumentu by vytvorilo nebezpečný precedens, v ktorom by každý rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestni, mohol následne argumentovať, že dieťa je už „stabilizované" v novom prostredí. V európskom právnom priestore, vrátane Slovenskej republiky, sa ako zákonný zástupca maloletej môže brániť cez princíp rovnosti rodičov zakotvený v čl. 8 v spojení s čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zákaz diskriminácie pri výkone práv chránených dohovorom). Princíp rovnosti rodičov potvrdil Veľký senát ESĽP aj v rozsudku Sommerfeld proti Nemecku (sťažnosť č. 31871/96, rozsudok zo dňa 08.07.2003, ESĽP 2003-VIII). Otec má preukázateľne čistý profil, nezávislosť, stabilné bydlisko v SR, stabilné zamestnanie a zachovanú schopnosť poskytovať maloletej kontinuálnu zdravotnú starostlivosť v rámci slovenského zdravotníckeho systému. Naopak, na strane matky sú zdokumentované závažné okolnosti (závislosť, nález farmaceutických prípravkov, prerušenie rehabilitácie maloletej, opakované nepravdivé vyhlásenia). Žiadal, aby súd jeho rodičovskú spôsobilosť posúdil rovnocenne a so zohľadnením všetkých

faktov predložených v spise. V prípade vyhovenia návrhu matky by súd ponechal maloletú v Španielsku, čím by fakticky aproboval neoprávnené premiestnenie a umožnil by, aby matka otca práve plynutím času vyradila z výkonu jeho rodičovských práv. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP vo veci L.B. proti Slovensku (sťažnosť č.5541/22, rozsudok zo dňa 17.09.2024). Matkou navrhovaný petit nepovažoval za súladný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca a k vyjadreniu otca zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Uviedla, že nespochybňuje svoju minulosť a nikdy netvrdila, že nemala problémy s návykovými látkami, čo ju mrzí a úprimne to ľutuje, ide o minulosť, ktorú už nemožno zmeniť. Uvedenú skutočnosť neskrývala pred odborníkmi, nesnažila sa ju bagatelizovať a uvedomuje si chyby, ktorých sa v minulosti dopustila. Súd v konaniach vo veciach maloletých rozhoduje predovšetkým pro futuro, teda s prihliadnutím na aktuálny stav, súčasné pomery a budúci záujem maloletého dieťaťa, nie s cieľom sankcionovať rodiča za jeho dávnu životnú etapu. Narodenie maloletej sa stalo najzásadnejším momentom jej života a najsilnejšou motiváciou definitívne sa od minulosti odkloniť. Maloletá jej dala nový zmysel života, väčšiu vnútornú silu, zodpovednosť a odhodlanie sa nevrátiť k drogám. Poprela tvrdenia, že by počas tehotenstva, po pôrode alebo v súčasnosti užívala drogy, omamné alebo psychotropné látky. Preukázala negatívne toxikologické testy a skutočnosť, že dlhodobo podstupuje substitučnú liečbu pod pravidelným odborným lekárskym dohľadom, absolvuje toxikologické kontroly a psychologické konzultácie, čo objektívne potvrdzuje jej stabilizovaný zdravotný stav a dlhodobú remisiu. Snaha otca interpretovať existenciu substitučnej liečby ako dôkaz aktuálnej drogovej závislosti je manipulatívna, odborne nesprávna a účelová. Substitučná liečba počas tehotenstva prebiehala pod prísnym dohľadom lekárov a bola medicínsky indikovaná, aby sa minimalizovali riziká pre dieťa a zabránilo sa ohrozeniu gravidity. Prerušenie liečby bolo podľa lekárov vysoko rizikové a mohlo viesť až k strate dieťaťa. Nešlo teda o jej svojvoľné konanie, ale o odborné lekárske rozhodnutie. Lieči sa cca 8 rokov, počas celého obdobia nedošlo k relapsu, v liečbe pokračuje v Španielsku, kde je jej zdravotný stav pravidelne monitorovaný a lieky užíva pod dohľadom lekára, o čom zabezpečí a predloží aj potvrdenia a uvedené je preukázateľné zdravotnou dokumentáciou. Komplikácie maloletej po narodení neboli spôsobené aktívnym užívaním nelegálnych drog počas tehotenstva, ale substitučnou liečbou a odbornou odvykacou terapiou vedenou lekármi. Otec účelovo zamieňa medicínske pojmy, vytvára závery, hodnotí diagnózy, neurologický vývoj dieťaťa, prognózy, psychiatrické poruchy a predkladá vlastné závery o psychickom stave matky bez náležitého vzdelania. Z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by maloletá bola po narodení v bezprostrednom ohrození života, že by trpela kŕčmi alebo extrémnymi bolesťami v rozsahu popisovanom otcom. Odmietla konštrukcie otca, že prítomnosť voľnopredajných liekov (napr. na teplotu, proti hnačke, na alergiu a pod.) v domácnosti dokazuje aktívne užívanie drog alebo maskovanie toxikologických testov. Väčšina liekov prezentovaných otcom predstavuje bežne dostupné lieky a ich držba nepreukazuje konkrétne užívanie, maskovanie toxikologických testov a ani užívanie nelegálnych drog. Tvrdenia otca, že liekmi maskuje závislosť, sú nepodložené, účelové a nepreukázané a samotná existencia liekov nepreukazuje užívanie drog ani jej nespôsobilosť riadne sa starať o maloletú. Ňou predložený negatívny toxikologický test na prítomnosť drog objektívne vyvracia podozrenia otca. Otec pokračuje v obvineniach bez akéhokoľvek dôkazu a vytvára o nej obraz osoby, ktorá klame, užíva drogy a ohrozuje dieťa, ktoré tvrdenia neboli preukázané a svojím charakterom zasahujú aj do trestnoprávnej roviny. Na základe fotografií liekov a lekárskych správ súvisiacich s pôrodom maloletej nemožno ustáliť, že aktuálne užíva drogy a predstavuje pre maloletú nebezpečenstvo. Maloletá je pre ňu všetkým, miluje ju, stará sa o ňu od narodenia, zabezpečuje jej každodenné potreby, vytvára jej stabilné a bezpečné prostredie a nikdy by jej vedome neublížila, ani ju neohrozila. V konaní nebolo preukázané žiadne jej zlyhanie vo vzťahu k starostlivosti o maloletú a odvolanie otca pôsobí ako snaha ju potrestať za minulosť a spoločensky diskreditovať. Voči jej osobe nie je v súvislosti s tvrdeniami uvádzanými otcom vedené žiadne trestné konanie, nebola právoplatne odsúdená za drogovú trestnú činnosť ani za iné konanie, ktoré jej otec účelovo pripisuje. Ak by mal otec skutočne dôvodnú obavu o bezpečnosť maloletej, nesúhlasil by koncom roka 2025 s jej vycestovaním do zahraničia. Z otcom doložených dôkazov je na jednej z fotografií, ktorou preukazuje jej údajnú závislosť na drogách, vidno dokument osvedčenie podpisu otca u notára, u ktorého boli rodičia podpisovať súhlas s vycestovaním maloletej, ktorý sa nachádza v nákupnom centre Nivy v Bratislave, v dátume, kedy rodičia skutočne boli u notára podpisovať súhlas. Predmetný súhlas na základe predošlých udalostí nemá k dispozícii. Navrhovala, aby súd uložil otcovi povinnosť predložiť toto osvedčenie podpisu za účelom kontroly údajov na dokumente, na fotografii, na osvedčení doloženého otcom. S maloletou odišla do Španielska na základe súhlasu udeleného otcom, nikdy neuviedla, že sa na Slovensko nevráti a tvrdenia otca o trvalom odchode, či úmysle navždy izolovať maloletú od neho, sú subjektívne, účelové a nepodložené. Tvrdenia otca

podporuje výlučne jeho matka, ktorá je blízkou osobou a prirodzene zainteresovanou na výsledku konania, preto na ne treba prihliadať s primeranou opatrnosťou. Jej riadnu a zodpovednú starostlivosť o maloletú podporil kolízny opatrovník, jej zamestnávateľ a prenajímateľ, z ktorých vyjadrení vyplýva, že funguje stabilne a má vytvorené podmienky pre maloletú. Poprela, že by otcovi zamlčala zdravotný stav maloletej alebo jej zdravotnú starostlivosť, otec sa o uvedené nezaujímal, čo potvrdil aj pediater. Ak mal otec vedomosť o zdravotných diagnózach maloletej a považoval ich za závažné, je otázne, prečo situáciu aktívne neriešil, nekomunikoval s lekármi, nezúčastňoval sa vyšetrení a všetku starostlivosť ponechával na údajne nezodpovednej matke. Informatívne stretnutie rodičov preukázalo, že otec nemal prehľad o zdravotnom stave maloletej, jej vyšetreniach a poskytovanej zdravotnej starostlivosti a svoj prejav, či má s maloletou ešte aj chodiť k lekárovi sa snaží sanovať podaným odvolaním. Hoci otec tvrdí, že je schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, z predložených nahrávok a pracovných povinností otca je zrejmé, že počas dňa je dlhodobo pracovne vyťažený a objektívne nemôže zabezpečiť osobnú celodennú starostlivosť o maloletú v útlom veku a túto by zabezpečovala najmä stará matka. O maloletú sa po jej narodení starala sama, bez pomoci otca, ktorý bol väčšinou prítomný v domácnosti, len minimálne sa podieľal a odmietal sa zapojiť do základných úkonov. Tiež aktívne pracovala na svojom zabezpečení a absolvovala rekvalifikačné kurzy, aby vytvorila stabilné životné podmienky pre seba a maloletú a štúdiu sa venovala aj v nočných hodinách. Odmietla sa vyjadrovať k urážlivým tvrdeniam otca, že nechcela pracovať, nerozpráva dobre po slovensky, nechce sa zamestnať. Svoj pracovný režim prispôsobila potrebám maloletej, jej dennému režimu, zdravotnej starostlivosti, výchove aj emocionálnym potrebám. Maloletá je na ňu prirodzene citovo naviazaná a vie jej zabezpečiť komplexnú a stabilnú starostlivosť po všetkých stránkach bez potreby prenášania podstatnej časti starostlivosti na tretie osoby. Na základe nepodložených konštrukcií nie je možné uzavrieť, že by malo byť dieťa vyňaté z jej faktickej starostlivosti a zverené otcovi. Treba prihliadať aj na základné psychologické a biologické aspekty vývoja maloletého dieťaťa, pre ktorého je v rannom veku matka prirodzene primárnou vzťahovou osobou. Nejde o otázku práva matky, ale o biologický a psychologický fakt uznávaný odbornou verejnosťou, keď práve matka je v prvých rokoch života spravidla nositeľom základného pocitu bezpečia, stability, citovej väzby a každodennej starostlivosti dieťaťa. Narušenie tejto primárnej väzby je možné len vo výnimočných prípadoch, ak existujú závažné a preukázané dôvody nasvedčujúce tomu, že zotrvanie dieťaťa pri matke predstavuje reálne ohrozenie jeho vývoja alebo zdravia. Otec nepreukázal žiadne jej konkrétne aktuálne zlyhanie vo vzťahu k maloletej ani existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov a žiadne konkrétne a aktuálne okolnosti, ktoré by odôvodňovali dočasné vyňatie maloletej z jej starostlivosti. Odvolanie otca je založené prevažne na subjektívnych tvrdeniach, domnienkach v snahe vykresliť ju v čo najhoršom svetle. K tvrdenia, že po návrate zo Španielska bola maloletá vychudnutá a zanedbaná, poukázala na záznam pediatra, z ktorého vyplýva opak, čo svedčí o riadnej starostlivosti a primeranom prospievaní dieťaťa. Súd by sa mal zamerať na aktuálny stav veci, teda ako funguje dnes, aké podmienky zabezpečuje maloletej aktuálne a či existuje reálne ohrozenie maloletej. Rozhodujúce je, že je stabilizovaná, abstinujúca, riadne sa o maloletú stará a v konaní nebolo preukázané jediné konkrétne zlyhanie vo vzťahu k starostlivosti o maloletú. Otec sa snaží vytvárať obraz výlučne zodpovedného a starostlivého rodiča, vlastné konanie a správanie voči matke bagatelizuje alebo zamlčuje a v podaniach dehonestuje nielen ju, ale aj jej právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka a súd. Z procesného hľadiska nie je v tomto konaní možné vykonať znalecké dokazovanie, ktoré navrhuje otec. K ďalším vykonštruovaným, subjektívnym a právne nerelevantným tvrdeniam otca, týkajúcim sa napríklad jej zdravotných zákrokov na Ukrajine, osočovania starej matky maloletej, rozsiahlych laických úvah o účinkoch liekov a ďalších tvrdení, sa nebude vyjadrovať, nakoľko to nepovažuje za potrebné, uvedené tvrdenia nemajú podstatný význam pre posúdenie aktuálneho záujmu maloletej a pre rozhodnutie súdu.

11. Podaním zo dňa 29.04.2026 otec poukázal na predložené dôkazy, lekársku správu o hospitalizácii maloletej, fotografie o stave izby a ostatných miestností bytu otca po odsťahovaní sa matky, popis abstinenčných príznakov po užití heroínu a následky dlhodobej drogovej závislosti, popis cesty matky do Kyjeva na operáciu, popis liekov nájdených u matky, email adresovaný pediatričke a advokátovi, podanie vysvetlenia k obvineniu z krádeži mobilného telefónu, podnet na prešetrenie postupu kolíznej opatrovníčky. Potvrdenie matky o podaní trestného oznámenia, vyjadrenie psychiatra k správaniu závislej osoby a fotografia maloletej zo Španielska. Podaním zo dňa 25.06.2026 otec zotrval na svojich tvrdeniach.

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a matky nevyjadril.

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a odvolanie matky nie je dôvodné.

14. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa (ďalej len ""), súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania, alebo po jeho skončení.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

20. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

22. Podľa písm. 4 uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

23. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodiča bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. K návrhu musia byť priložené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán ( ). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

24. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu matke vycestovať s maloletou do zahraničia. Pokiaľ otec v návrhu vyslovoval obavy z vycestovania matky s maloletou do Španielska, súd prvej inštancie správne s prihliadnutím aj na vyjadrenie matky, dospel k záveru o potrebe naliehavej a bezodkladnej úpravy pomerov v tejto časti. Je nepochybné, že obavy otca z vycestovania

maloletej do Španielska sa potvrdili, keď matka po vydaní napadnutého rozhodnutia dňa 03.04.2026 s maloletou vycestovala. Je potrebné vziať do úvahy, že matka mala vedomosť o prebiehajúcom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, k návrhu otca sa vyjadrovala, sama tiež podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zúčastnila sa aj informatívneho pohovoru na súde prvej inštancie dňa 20.03.2026. Z obsahu vyjadrenia rodičov na tomto stretnutí vyplynulo, že obaja akceptovali, že režim starostlivosti o maloletú budú realizovať striedavo a potvrdili, že o maloletú sa starajú obaja striedavo po dva dni. Rovnako je zo zápisnice z informatívneho stretnutia zrejmé, že matka oznámila adresu, na ktorej sa zdržiava s maloletou s tým, že si hľadá nové bývanie a po zmene adresy jej pobytu, oznámi novú adresu kolíznemu opatrovníkovi. Matka, napriek vedomosti o prebiehajúcich konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, a súc si vedomá, že otec s vycestovaním maloletej nesúhlasí, s maloletou vycestovala do Španielska, kde sa nachádzajú doposiaľ. Nemožno prihliadať na námietky matky o udelenom súhlase otca s vycestovaním do Španielska, ktorý mal byť overený na notárskom úrade a ktorý jej údajne otec odcudzil, pretože uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom neosvedčila. Naviac otec síce potvrdil, že pôvodne súhlasil s vycestovaním matky s maloletou do Španielska, avšak po návrate matky jasne a zrozumiteľne deklaroval svoj nesúhlas s vycestovaním (vyplýva tiež z predloženej sms komunikácie rodičov a z prednesu otca v rámci informatívneho pohovoru). Za daných okolností nie je možné zohľadniť argumenty matky, že otec pôvodne (v decembri 2025) udelil súhlas s vycestovaním maloletej. Je nepochybné, že otcom vyslovené obavy o zámere matky vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky sa naplnili v priebehu konania. Za situácie, kedy matka svojim konaním, t.j. premiestnením maloletej mimo územia Slovenskej republiky zásadným spôsobom zasiahla do rodičovských práv otca, čím mu zamedzila možnosť ich vykonávať, nie je dôvodné prihliadať na jej argumenty o spokojnosti dieťaťa v prostredí, v ktorom sa aktuálne nachádza a o podmienkach, ktoré pre maloletú vytvorila. Pokiaľ matka poukazovala na incident zo dňa 19.03.2026, počas ktorého ju otec fyzicky napadol, spôsobil jej zranenia, musela vyhľadať lekársku pomoc, pričom maloletá bola svedkom tohto útoku, čo ju vystrašilo a bola nútená odísť z domácnosti otca a vyhľadať pomoc v krízovom centre, dané námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia vo výroku I.. Skutočnosť, že k incidentu medzi rodičmi prišlo potvrdili obaja rodičia, avšak tento je podľa ich popisov sporný, pričom matka nepreukázala také správanie otca, ktoré by maloletú ohrozovalo, resp. že by bola nútenú s maloletou vycestovať do zahraničia. Rovnako matka neosvedčila, že vyhľadala pomoc v krízovom centre. Matka konala v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, keď bez súhlasu otca s maloletou vycestovala do Španielska, pričom vo svojom protiprávnom konaní pokračuje, nakoľko sa naďalej s maloletou zdržiava v Španielsku. Odvolací súd pri posudzovaní tejto časti návrhu otca neprihliadal na argumenty matky vo vzťahu k osobe otca, jeho správaní, neschopnosti sa o maloletú postarať, k dôvodom ukončenia spolužitia rodičov a dodatočnom zvážení matky o nevhodnosti realizovania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, ktoré námietky môže uplatniť v konaní vo veci samej, v ktorej súd vykoná náležité dokazovanie, na základe ktorého vo veci rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletej.

25. V súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia na uloženie zákazu matke vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky treba uviesť, že zákaz vycestovania je závažným zásahom do rodičovských práv matky, akým je obmedzenie voľného pohybu mimo územia Slovenska, avšak v danej prejednávanie veci je nevyhnutné prihliadať na okolnosti a situáciu v rodine a jednoznačný zámer matky presťahovať sa s maloletou do Španielska, ktorý zámer bez súhlasu otca a napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu, aj zrealizovala. Pokiaľ matka deklaruje tento postoj a snahu o zmenu svojho života a s tým súvisiacu zmenu aj v živote maloletej, jej povinnosťou je dočasne strpieť určité obmedzenie týkajúce sa zákazu vycestovať s maloletou do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktoré okolnosti zastabilizujú situáciu na strane dieťaťa a vytvoria priestor pre rozhodnutie vo veci samej bez prípadných možných komplikácií. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o potrebe zarámcovať čiastočne rozsah možného vycestovania matky s maloletou do zahraničia bez súhlasu otca alebo rozhodnutia súdu o nahradení súhlasu, na dobu 14 dní, čím sa zredukuje obmedzenie pohybu dané matke s maloletou a umožní jej absolvovať spoločné dovolenky, výlety do zahraničia. Daný postup je súladný s ust. , keďže v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa súd môže začať konanie o nariadenie neodkladného opatrenia aj bez návrhu. Správne súd rozhodol, keď zakázal matke vycestovať s maloletou bez súhlasu otca, ktorý súhlas podmienil jeho písomným vyhotovením zabezpečiac tak vykonateľnosť rozhodnutia súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že otec osvedčil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu matke vycestovať s maloletou do zahraničia, keď ním uvádzané tvrdenia o zámere matky vysťahovať maloletú sa nielenže javia byť pravdepodobnými, ale tieto sa konaním matky naplnili.

26. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že na dlhodobé vycestovanie maloletého dieťaťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu sa vyžaduje súhlas oboch rodičov, pretože sa jedná o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa. V prípade, ak otec súhlas na vycestovanie neudelil, bolo povinnosťou matky obrátiť sa na súd s návrhom na nahradenia súhlasu otca, t.j. za účelom rozhodnutia o nezhode rodičov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktorou je i vycestovanie, resp. dlhodobý pobyt alebo trvalá zmena pobytu (§ 35 Zákona o rodine). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ani prípadné rozhodnutie o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, neoprávni matku vycestovať s maloletou na dlhodobý/trvalý pobyt bez súhlasu otca a v prípade premiestnenia maloletého dieťaťa do krajiny mimo jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča sa matka vystavuje riziku návratového konania v súlade s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980. Napokon z podania otca vyplýva, že takéto právne kroky už urobil.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a odôvodnením napadnutého rozhodnutia k výroku I. a na tieto dôvody poukazuje.

28. Po preskúmaní napadnutých výrokov II. a III., voči ktorým podali odvolanie otec aj matka (otec voči výroku II., matka voči výroku III.) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie o návrhoch rodičov rozhodol správne vychádzajúc zo skutkového stavu pred vydaním rozhodnutia. S prihliadnutím na zmenu pomerov a situáciu v rodine, ktorá nastala po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého výroku II. v otázke dočasného zabezpečenia starostlivosti o maloletú. V konaní boli jednoznačne osvedčené nové skutočnosti a skutkové zistenia, ktorými je vycestovanie matky s maloletou do Španielska bez súhlasu otca. Konanie matky, ktorá sa doposiaľ s maloletou nachádza v Španielsku, napriek existencii vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým jej bol uložený zákaz s maloletou vycestovať mimo územia Slovenskej republiky na dobu dlhšiu ako 14 dní bez písomného súhlasu otca alebo nahradenia súhlasu otca rozhodnutím súdu, je nesporne konaním protiprávnym. Za okolností, kedy matka svojim protiprávnym konaním zasiahla do rodičovských práv otca a výrazne ho obmedzila v ich výkone, je osvedčená potreba postupu podľa ust. a to uložením povinnosti odovzdať maloletú dočasne do starostlivosti otca do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. . Hoci matka starostlivosť otca o maloletú namietala tvrdiac, že sa nikdy o maloletú sám nestaral, nemá s ňou vytvorenú väzbu, správa sa dlhodobo násilne, je výbušný, uvedené tvrdenia neosvedčila. Ani matkou prezentovaný incident medzi rodičmi zo dňa 19.03.2026, ktorého priebeh je sporný (každý z rodičov ho popisuje inak), nie je dôvodom pre akceptovanie konania matky, ktorá s maloletou vycestovala na dlhodobý pobyt do zahraničia, pričom jej úmysel zdržiavať sa dlhodobo v Španielsku je zrejmý aj z predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.04.2026 v Španielsku. Odvolací súd prihliadol na vyjadrenia rodičov v rámci informatívneho pohovoru konaného na súde prvej inštancie dňa 20.03.2026, keď obaja odsúhlasili, že o maloletú sa budú dočasne starať striedavo v režime dva dni matka a dva dni otec. Podporne aj zo správy zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 26.03.2026 vyplýva, že rodičia v súčasnosti fungujú v režime striedavej starostlivosti o maloletú striedaním každé dva dni, ktorá prebieha bez problémov. Matka súhlasila so starostlivosťou o maloletú oboma rodičmi, hoci v krátkom režime striedania dieťaťa a pred kolíznym opatrovníkom tiež prezentovala, že tento režim striedania sa realizuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vyjadrenie matky, že s dohodou súhlasila v situácii, keď bola zmätená, pod psychickým tlakom a bez dostatočného časové priestoru, nie je možné zohľadniť. V konaní matka neosvedčila žiadne závažné okolnosti na strane otca a tak zásadné zanedbávanie starostlivosti o maloletú, ktoré by bránilo odovzdaniu maloletej do dočasnej starostlivosti otca. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec má vytvorené vhodné (bytové) podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú, je zamestnaný, má príjem. Nemožno prehliadnuť ani správu kolízneho opatrovníka s konštatovaním, že na maloletej neboli v čase šetrenia pomerov vykazované žiadne známky zanedbávania či nedostatočnej hygieny. Matka síce uvádzala, že maloletá mala v dôsledku konfliktu rodičov zo dňa 19.03.2026 psychickú nepohodu, ktorá skutočnosť je aj obsahom správy pediatra C. L. I. zo dňa 02.04.2026, avšak je zrejmé, že lekárke boli poskytnuté informácie o údajnom vystresovaní dieťaťa, zmenách správania a prítomnosti maloletej pri napadnutí matky otcom, len telefonicky a emailom deň pred vycestovaním a bez toho, aby lekárka dieťa vyšetrila. Odvolací súd zastáva názor, že matka nebola oprávnená za žiadnych okolností maloletú premiestniť bez súhlasu otca mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupoval

podľa ust. a , berúc do úvahy okolnosti danej veci, pričom otázka zverenia maloletej do starostlivosti toho ktorého rodiča bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

29. Vo výroku II. v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý výrok zmenil v tejto časti podľa .

30. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku II. a to v časti, ktorou súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti matke platiť výživné na maloletú. Vzhľadom na zmenu spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu postupom podľa sa zaoberal tým, či je návrh otca v tejto časti dôvodný. S prihliadnutím na vyjadrenia rodičov je nepochybné, že do vydania rozhodnutia súdu starostlivosť o maloletú zabezpečovali obaja, teda aj matka sa podieľala na výžive dieťaťa. Vychádzajúc z obsahu návrhu a listín predložených otcom odvolací súd uzavrel, že otec neosvedčil naliehavú potrebu pre vyhovenie jeho návrhu v tejto časti. V danom prípade nie je možné konštatovať, že by na výživu dieťaťa matka neprispievala a úvahy o tom, že do budúcna sa nebude podieľať na výžive maloletej, sú len hypotetické.

31. Nakoľko napadnutý výrok II., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloletú je vecne správny, odvolací súd ho na základe vyššie uvedených (iných) dôvodov potvrdil podľa .

32. Pokiaľ ide o výrok III., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, a ktorý matka napadla odvolaním, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, návrhov oboch rodičov, listinných dokladov doložených oboma rodičmi a najmä berúc do úvahy skutkové okolnosti, ku ktorým došlo od vydania napadnutého rozhodnutia, uzavrel, že matka neosvedčila naliehavú a bezodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov v ňou navrhovanom rozsahu a neosvedčila ani potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov rodiny z dôvodu ohrozenia života a zdravia maloletej. Pokiaľ matka s maloletou vycestovala do Španielska bez súhlasu otca, v ktorej krajine sa s maloletou zdržiava doposiaľ, napriek rozhodnutiu o zákaze vycestovať, jej konanie je bezpochyby protiprávne. Nemožno akceptovať tvrdenia matky, že otec jej udelil súhlas na vycestovanie s maloletou do Španielska, ktoré neosvedčila. Argumentácia matky, že otec súhlasil s jej vycestovaním v decembri 2025, je bez významu, vzhľadom na otcom opakovane prezentovaný nesúhlas s vycestovaním maloletej vyplývajúci jednak z jeho podaní, z WhatsApp komunikácie rodičov a z informatívneho stretnutia rodičov dňa 20.03.2026. Je nesporné, že svojim konaním matka zásadným spôsobom zamedzila otcovi vo výkone jeho rodičovských práv. Pokiaľ matka tvrdí, že otec sa o maloletú nestaral a nezaujímal, dané námietky nie je možné prijať s prihliadnutím na vyjadrenia rodičov na informatívnom stretnutí a správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 26.03.2026, z ktorej vyplýva, že matka potvrdila, že starostlivosť o maloletú vykonávali rodičia v striedavej režime a na takomto výkone starostlivosti sa dohodli aj na nasledujúce obdobie. Uvedené vyvracia tvrdenia matky o neschopnosti otca sa o maloletú postarať, čo v konaní ani žiadnym spôsobom neosvedčila. V súvislosti s námietkou matky, že svoj súhlas s režimom starostlivosti o maloletú, na ktorom sa rodičia dohodli na informatívnom stretnutí prehodnotila, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje. Nebolo možné zohľadniť argumenty matky o zmene správania maloletej po incidente rodičov dňa 19.03.2026, o nevhodnom, neprimeranom a násilnom správaní otca a jeho vplyve na maloletú, keď matka svoje tvrdenia neosvedčila. Pokiaľ matka poukazuje na nezáujem otca o maloletú, o styk s maloletou v akejkoľvek forme, ani tieto argumenty nie sú dôvodom pre zmenu napadnutého uznesenia, pretože len samotná okolnosť podania návrhu zo strany otca preukazuje jeho záujem o výkon starostlivosti o maloletú a realizovanie svojich rodičovských práv, ktoré mu matka výrazne sťažila. Za situácie, keď matka vycestovala s maloletou bez súhlasu otca a zotrváva naďalej v Španielsku, nie je možné prijať ani argumenty o aktuálne vytvorených podmienkach matky pre maloletú v tejto krajine a o spokojnosti maloletej. Odvolací súd nespochybňuje, že maloleté dieťa vo veku 18 mesiacov (ktorý dosahovala v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) má vytvorenú citovú väzbu na matke, ktorá by mala byť jej primárnou vzťahovou osobou. Práve z tohto dôvodu je na matke, ktorá konala protiprávne, aby zvážila svoje rozhodnutie a vytvorila podmienky pre návrat maloletej a rozhodovanie vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Zdôrazňuje, že matka nebola oprávnená premiestniť maloletú do Španielska bez súhlasu a vedomia otca, pričom v prípade nespokojnosti mohla riešiť situáciu inak. V záujme maloletej je, aby vyrastala a bola vychovávaná oboma rodičmi, aby mali otec aj maloletá vytvorené podmienky pre budovanie a rozvíjanie ich vzájomného

vzťahu, naviac ak aj matka na informatívnom pohovore potvrdila, že o maloletú sa starajú obaja rodičia. Konaním matky došlo k prerušeniu týchto väzieb, pričom otec ani nemá možnosť byť s maloletou v osobnom kontakte a podieľať sa na zabezpečení jej starostlivosti. Odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 25., 26., 27. a 29. tohto rozhodnutia. Zároveň dáva matke do pozornosti, že v prípade jej návratu s maloletou na územie Slovenskej republiky je možný postup podľa ust. . Na ďalšie námietky matky, a napokon aj námietky otca, odvolací súd neprihliadal a tieto si rodičia môžu uplatniť v konaní vo veci samej (o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej).

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil podľa ako správny.

34. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacím návrhom otca, ktorým žiadal dočasne upraviť styk matky s maloletou, pretože návrh na úpravu styku nebol predmetom rozhodovania v konaní na súde prvej inštancie a rozhodnutie o styku s maloletou nebolo ani predmetom odvolacieho prieskumu.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení s .

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).