Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sfk/34/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): mesto Dobšiná, so sídlom SNP 554/20, Dobšiná, IČO: 00 328 197, zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15547-9000/2019 zo 14. januára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. -68 z 13. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 9606-6000/2019-OD/5 zo 4. novembra 2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie"), podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „") rozhodol o tom, že žalobca svojím konaním porušil a (v znení relevantnom pre vec, teda účinnom do 31. júla 2019), pretože žalobca dostatočne nepreukázal, že skutočnosti, ktorými odôvodňoval použitie priameho rokovacieho konania, možno považovať za mimoriadnu udalosť, spĺňajúcu podmienky ustanovené , pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.

2. Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ako orgán žalovaného) rozhodnutím č. 15547-9000/2019 zo 14. januára 2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie") odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

3. Vo veci išlo o preskúmanie úkonov kontrolovaného (žalobcu) po uzavretí zmluvy pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Odstránenie havárie na ul. Nová" postupom priameho rokovacieho konania. Žalobca uviedol v oznámení o použití priameho rokovacieho konania, zverejnenom 11. júna 2019, že zákazka sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na časovú tieseň nemožno postupovať podľa až 111 alebo až 114 .

4. Žalobca v konaní poukazoval na to, že v roku 2014 vznikla lesná kalamita, ktorú nebolo možné predvídať, preprava vyťaženého dreva bola vykonávaná po ulici Nová, ktorá sa ako jediná tiahne celým

mestom. Cesta bola niekoľkokrát prekopávaná, a v roku 2016 bolo dokončené vybudovanie kanalizácie na tejto ulici. Tieto výkopy v spojení s poveternostnými vplyvmi a nadmerným zaťažením, mali za následok úplné rozrušenie všetkých vrstiev komunikácie a jej deformáciu.

5. Žalovaný však vo svojich rozhodnutiach vyšiel zo zistenia, že 1. nebolo preukázané, že išlo o mimoriadnu udalosť, v zásade preto, že vznik havarijnej situácie bolo možné po veternej kalamite predvídať, 2. nebolo preukázané, že existovala časová tieseň (bez zavinenia obstarávateľa), keď žalobca mal preukázateľne dlhšie časové obdobie vedomosť o zlom stave komunikácie a mohol predpokladať, že dôjde k ďalšiemu zhoršovaniu, a mohol tak uplatniť riadne postupy verejného obstarávania. Preto ani neexistovala kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej mala vyplývať. Napokon poukázal na to, že dokonca aj po získaní upravenej projektovej dokumentácie postupoval žalobca v takom časovom rámci, v ktorom iní verejní obstarávatelia obstarali podobné práce za takmer rovnaký čas, za aký obstaral žalobca práce postupom priameho rokovacieho konania.

6. Napokon žalovaný vysvetlil, že na vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo doručené (poštou) až 21. októbra 2019, teda po lehote, ktorá uplynula 18. októbra 2019, neprihliadal v zmysle , teda na základe osobitnej právnej úpravy o doručovaní oproti Správnemu poriadku.

II. Konanie pred správnym súdom

7. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd") rozsudkom č. k. -68 z 13. februára 2025 (ďalej „napadnutý rozsudok") správnu žalobu v zmysle (ďalej „") zamietol.

8. Správny súd uviedol, že záver žalovaného o nepreukázaní splnenia podmienok žalobcom podľa bol správny. Nevyhnutnou podmienkou pre použitie priameho rokovacieho konania podľa je objektívna povaha mimoriadnej udalosti a podobne ako pri dostupnosti z jedného zdroja musí časová tieseň vzniknúť nezávisle od akéhokoľvek konania či opomenutia zo strany verejného obstarávateľa. Ani objektívna povaha mimoriadnej udalosti však nemusí byť postačujúca v prípade, ak túto mimoriadnu situáciu bolo objektívne možné vopred predvídať. Z konštantnej judikatúry SD EÚ (napr. rozsudok č. C-318/94, č. C- 107/92) vyplýva, že v prípade uzavretia zmlúv, kde prichádza do úvahy uplatnenie priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti, musia byť kumulatívne (súčasne) splnené tri podmienky, a to 1) existencia nepredvídateľnej udalosti, 2) časová tieseň, keď nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania, a 3) kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. Ak jedna z týchto troch podmienok nie je splnená, použitie priameho rokovacieho konania nebude opodstatnené. V zmysle Metodiky zadávania zákaziek Úradu pre verejné obstarávanie možno pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona, vychádzať z ustanovení o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Neskorší z menovaných predpisov definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohromu, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok.

9. Ďalej správny súd poukázal na inštitút priameho rokovacieho konania, ktorý je potrebné chápať ako výnimočný inštitút vo vzťahu k iným postupom, aplikujúcim sa vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Preukázanie existencie zákonných dôvodov na aplikáciu tohto výnimočného inštitútu spočíva na verejnom obstarávateľovi, ktorý sa rozhodne aplikovať inštitút priameho rokovacieho konania. Verejný obstarávateľ musí preukázať, že existujú zákonné podmienky na použitie tohto inštitútu už vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie, a to v príslušnom oznámení verejného obstarávateľa, ktorým informuje o príslušnom zámere. Zákonné dôvody na použitie inštitútu priameho rokovacieho konania musia existovať už v čase, keď sa verejný obstarávateľ rozhodne pre realizáciu tohto výnimočného inštitútu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. júna 2013).

10. Správny súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka existencie nepredvídanej, resp. mimoriadnej udalosti. Už aj z vyjadrenia žalobcu bolo zrejmé, že zhoršenie stavu miestnej komunikácie na ulici Nová začalo od roku 2014. Žalobca musel rátať s tým, že prejazd ťažkotonážnych dopravných

prostriedkov a prekopávanie miestnej komunikácie v spojení s poveternostnými vplyvmi spôsobí zhoršenie stavu miestnej komunikácie, navyše keď aj žalobca sám uviedol, že miestna komunikácia na ulici Nová je jedinou možnou cestnou komunikáciou, ktorá umožňuje prejazd týchto vozidiel. Naviac správny súd poukázal aj na vyjadrenia žalobcu, že na tejto ulici boli realizované práce súvisiace s inžinierskymi sieťami, ktoré boli ukončené v roku 2016, a že miestna komunikácia na ulici Nová nebola opravovaná niekoľko desaťročí a nebola projektovaná na prejazd ťažkých nákladných motorových vozidiel. Teda aj z vyjadrení samotného žalobcu vyplývalo, že havarijný stav na ulici Nová nevznikol náhle a neočakávane, ale dlhodobým prejazdom ťažkých nákladných motorových vozidiel, na prejazd ktorých nebola miestna komunikácia projektovaná, ako aj z dôvodu prác súvisiacich s inžinierskymi sieťami, dochádzalo k zhoršeniu kvality miestnej komunikácie na ulici Nová. Teda uvedená situácia nespĺňala atribúty nepredvídateľnosti a nespôsobenia tejto udalosti žalobcom. Z uvedených dôvodov tak ani podľa názoru správneho súdu nebola splnená prvá podmienka podľa , teda existencia mimoriadnej udalosti.

11. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade bola splnená druhá podmienka na uplatnenie priameho rokovacieho konania podľa , teda časová tieseň. Žalobca mal vedomosť o zhoršení stavu miestnej komunikácie od roku 2014, a to z dôvodu podkôrnikovej kalamity, začiatku ťažby dreva a výstavby inžinierskych sietí, ktoré porušili podložie miestnej komunikácie. Žalobca napriek tomu až v apríli 2018 vyhlásil verejné obstarávanie na podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác - rekonštrukcií viacerých miestnych komunikácií vrátane ulice Nová, pričom toto verejné obstarávanie zrušil v novembri 2018. Následne podľa stanoviska projektanta k rekonštrukcii vozovky nebolo možné pristúpiť na základe pôvodnej projektovej dokumentácie, pretože degradácia vozovky si vyžiadala jej zmenu, spočívajúcu predovšetkým vo zvýšení hrúbky vozovky. Upravenú projektovú dokumentáciu žalobca získal až 16. apríla 2019. Z uvedenej dokumentácie však nebolo zrejmé, kedy žalobca požiadal o stanovisko k rekonštrukcii vozovky, ako ani to, kedy požiadal o úpravu tejto projektovej dokumentácie. Pri akútnej potrebe riešenia havarijného stavu mal však žalobca zabezpečiť úpravu projektovej dokumentácie v čo možno najkratšom čase, čo sa nestalo.

12. Podľa názoru správneho súdu nemožno ani výzvu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, ktorou bol žalobca upozornený na havarijný stav vozovky, považovať za vyhlásenie mimoriadnej udalosti. V danom prípade išlo o prirodzený proces postupného opotrebovania miestnej komunikácie, o ktorom žalobca vedel od roku 2014. Žalobca mal teda od roku 2014 časový priestor na to, aby odstraňoval zistené nedostatky na miestnej komunikácii. Zlý stav miestnej komunikácie spôsobený dlhodobým zanedbávaním starostlivosti zo strany žalobcu, ktorý vyústil do havarijného stavu, nepredstavuje dôvod pre založenie oprávnenosti použitia postupu priameho rokovacieho konania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 25. novembra 2010).

13. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie jednotlivých čiastkových podmienok, bolo podľa správneho súdu zrejmé, že nedošlo ani k naplneniu poslednej podmienky - kauzálnej väzby medzi mimoriadnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá by mala z nej vyplývať.

14. K námietke, že žalovaný nesprávne neprihliadol na vyjadrenie žalobcu z 17. októbra 2019, správny súd uviedol, že žalobca bol vo výzve žalovaného z 26. septembra 2019 podľa poučený, že písomné vyjadrenie k tejto výzve má žalobca doručiť do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy. K námietke žalobcu, že lehota je procesná a nie hmotnoprávna, správny súd uviedol, že lehota je súčasťou predpisu správneho práva hmotného - a z jazykového a gramatického výkladu vyplýva, že ide o lehotu hmotnoprávnu. Z toho vyplýva, že po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia sa na vyjadrenie doručené po uplynutí určenej lehoty neprihliada. O skutočnosti, že ide o hmotnoprávnu lehotu, bol žalobca aj s poukazom na vo výzve poučený, a preto žalovaný správne neprihliadal na odpoveď žalobcu, pretože táto odpoveď bola žalovanému doručená po uplynutí lehoty. V danom prípade nestačí, že odpoveď na výzvu bola posledný deň lehoty podaná na poštovú prepravu, ale musela byť najneskôr v posledný deň lehoty v dispozičnej sfére žalovaného.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne posúdil splnenie zákonných podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania na strane sťažovateľa ako verejného obstarávateľa. Sťažovateľ existenciu nepredvídateľnej udalosti ako jednej z podmienok použitia postupu priameho rokovacieho konania podľa preukazoval už počas administratívneho konania, ako aj v konaní pred správnym súdom existenciou objektívnych okolností spočívajúcich v stave pozemnej komunikácie na ulici Nová a zároveň listom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, označený ako „Záznam o zistených závadách v sieti cestnej infraštruktúry správe mesta Dobšiná - výzva na odstránenie havarijného stavu". Existencia nepredvídateľnej udalosti bola determinovaná predovšetkým charakterom a technickými vlastnosťami pozemnej komunikácie a technickým stavom pozemnej komunikácie vplyvom viacerých objektívnych faktorov, ktorými boli vznik vetrovej kalamity Žofia v roku 2014 a následne podkôrnikovej kalamity ťažkého rozsahu. Sťažovateľ (mesto) ako vlastník miestnej komunikácie bolo povinné prijať účinné a okamžité opatrenia na odstránenie havarijného stavu miestnej komunikácie.

17. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom o dlhodobom zanedbávaní stavu pozemnej komunikácie, keďže aj zo spisového materiálu a vyjadrení sťažovateľa v priebehu administratívneho konania vyplývalo, že ako opatrenia na sprejazdnenie vozovky boli zo strany sťažovateľa vykonávané pravidelné udržiavacie práce pozostávajúce z opakovaných zhutňovaných zásypov, betónovaním a asfaltovaním výtlkov a poškodení. Opravu vozovky nebolo možné zrealizovať z dôvodu odstraňovania kalamitného dreva, keďže bola využívaná ako jediná možná komunikácia, pričom odklonenie dopravy by spôsobilo neúmerné poškodenie centra mesta a znemožnilo odstraňovanie následkov kalamity. Zároveň na komunikácii bolo realizované veľké množstvo výkopov v súvislosti s realizáciou projektov spolufinancovaných zo zdrojov EÚ, do ktorých bol sťažovateľ zapojený, pričom tieto boli realizované následne za sebou a kontinuálne.

18. Sťažovateľ ďalej uviedol, že skutočnosť, že havarijnému stavu pozemnej komunikácie predchádzala aj degradácia počas dlhšieho časového úseku, ešte ipso facto nevylučovala samotný vznik takého stavu, ktorý odôvodňoval použitie priameho rokovacieho konania ako nesúťažného postupu verejného obstarávania, ak bol odôvodnený potrebou ochrany zdravia a života ľudí ako aj predchádzaním vzniku škôd na majetku fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo samotného mesta, ktoré ako verejnoprávna korporácia bola ex lege povinná ochraňovať svoj majetok pred znehodnotením, stratou alebo škodou. Použitie postupu priameho rokovacieho konania nemožno vyhodnotiť ako konanie contra legem, keďže ním nespôsobil zámerné obmedzenie hospodárskej súťaže a vylúčenie ostatných potenciálnych uchádzačov z možnosti uchádzať sa o zákazku, ale sledoval ním legitímny cieľ odstránenia rizika poškodenia života a zdravia účastníkov cestnej premávky ako aj ochranu majetku obyvateľov dotknutého územia a zároveň zabránil ďalšiemu znehodnocovaniu majetku vo vlastníctve mesta.

19. Podľa sťažovateľa bola druhou z kumulatívne normovaných podmienok aplikácie priameho rokovacieho konania bez zverejnenia časová tieseň. Časové limity vyplývali primárne z technického stavu vozovky komunikácie na ul. Nová, ktorý zodpovedal havarijnému stavu vozovky.

20. Výzva na odstránenie havarijného stavu a zmena projektovej dokumentácie boli podľa sťažovateľa podstatnými okolnosťami, ktoré podmienili aj ďalší postup sťažovateľa ako verejného obstarávateľa, ktorý musel pri posudzovaní ďalšieho postupu vo vzťahu k verejnému obstarávaniu rekonštrukcie pozemnej komunikácie na ul. Nová zobrať do úvahy aj tieto zmenené okolnosti. Vzniknutá časová tieseň vyplývala aj zo skutočnosti, že sťažovateľ ako vlastník miestnej cesty na ul. Nová musel posúdiť možné dôsledky uplatnenia niektorého zo súťažných postupov verejného obstarávania a ich časové rámce vo vzťahu k odkladu realizácie rekonštrukcie pozemnej komunikácie. Použitie priameho rokovacieho konania bez zverejnenia bolo ovplyvnené aj požiadavkou splnenia určitých poveternostných podmienok pre realizáciu stavebných prác, ktorých charakter vyžadoval čo možno najvyššiu teplotu komunikácie v záujme garancie jej kvalitatívnych parametrov. Akýkoľvek ďalší odklad stavebných prác v súvislosti s rekonštrukciou vozovky by teda znamenal pretrvávajúce riziko ohrozenia života a zdravia osôb z dôvodu sťaženej prístupnosti záchranných zložiek, ohrozovanie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ďalšie znehodnocovanie majetku značnej časti fyzických a právnických osôb.

21. Na záver sťažovateľ uviedol, že správny súd nesprávneho vyhodnotil otázku lehoty určenej na predloženie vyjadrenia v konaní, keď túto lehotu považoval za hmotnoprávnu, hoci podľa názoru sťažovateľa išlo o procesnú lehotu, na ktorú sa subsidiárne vzťahuje prostredníctvom . Z toho vyvodzoval, že lehota bola zachovaná už odovzdaním vyjadrenia na poštovú prepravu v jej posledný deň, a preto žalovaný bol povinný na toto vyjadrenie prihliadnuť.

22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v plnom rozsahu zotrvával na argumentácii predloženej a prednesenej v rámci priebehu konania. Závery prijaté v napadnutom rozsudku žalovaný považoval za vecne správne, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia a zároveň uviedol, že mal za to, že napadnutý rozsudok netrpí vadami, ktoré sú mu vytýkané kasačnou sťažnosťou.

23. Žalovaný uviedol, že podľa obligatórnou náležitosťou kasačnej sťažnosti je uvedenie sťažnostných bodov taxatívne vymedzených v (minimálne jedného). Kasačná sťažnosť, ktorá túto náležitosť neobsahuje, je neprípustná podľa . Kasačná sťažnosť uvedené podľa žalovaného neobsahovala. Sťažovateľ vymedzenie sťažnostného bodu obmedzil na označenie zákonného ustanovenia ako kasačného dôvodu, avšak v texte kasačnej sťažnosti úplne opomenul uviesť požadovaný výklad, v zmysle ktorého by kasačnému súdu predostrel argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nesprávnom právnom posúdení, ako vade napadnutého rozsudku, ktorá má dôvodiť jeho požadovanú zmenu, resp. zrušenie. Žalovaný zastával názor, že zopakovanie argumentácie predostretej v priebehu administratívneho konania a v priebehu správneho súdneho konania nie je naplnením požiadavky a . V dôsledku absolútnej absencie vymedzenia sťažnostného bodu mal žalovaný za to, že kasačná sťažnosť nepredstavovala spôsobilý podklad pre kasačný prieskum napadnutého rozhodnutia a je neprípustná.

24. Sťažovateľov odkaz na nevyhnutnosť použitia ustanovení správneho poriadku podľa žalovaného nemohol obstáť aj z dôvodu, že už uvedené ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu, ktorá aplikáciu všeobecného právneho predpisu o správnom konaní vylučuje.

IV. Posúdenie sťažnostných bodov

25. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie ( ). Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov ( ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonnej lehote ( v znení účinnom do 30. júna 2023) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci nenariadil pojednávanie ( ) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podľa nedôvodná.

26. Kasačný súd najskôr posudzoval, či sú sťažnostné body formulované dostatočne konkrétne, zrozumiteľne, a či pri označenom sťažnostnom dôvode podľa sťažovateľ vymedzil, v čom malo byť posúdenie správneho súdu nesprávne ( ). Po starostlivom zvážení obsahu jednotlivých statí kasačnej sťažnosti a ich vzťahu k záverom správneho súdu kasačný súd uzavrel, že v potrebnej minimálnej miere boli tieto požiadavky naplnené, keďže sa sťažovateľ domáhal odlišného výkladu a aplikácie konkrétnych ustanovení zákona na ním zdôrazňované skutkové okolnosti veci. Jeho výklad však nebol argumentačne hlbší než jeho skoršie podania, na ktoré dostal odpovede od správneho súdu, čomu zodpovedá aj rozsah posúdenia kasačného súdu.

K splneniu podmienok pre priame rokovacie konanie

V zmysle v znení účinnom do 31. júla 2019 verejný obstarávateľ vyzve na rokovanie jedného vybraného záujemcu alebo viacerých vybraných záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy, ak zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno postupovať podľa až 111 alebo až 114.

27. Jadrom argumentácie sťažovateľa bolo tvrdenie, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky na použitie priameho rokovacieho konania podľa , keďže havarijný stav miestnej komunikácie na ulici Nová predstavoval nepredvídateľnú mimoriadnu udalosť, ktorá vyvolala časovú tieseň a neumožňovala realizovať niektorý zo štandardných súťažných postupov verejného obstarávania.

28. Inštitút priameho rokovacieho konania predstavuje výnimočný spôsob zadávania zákaziek, ktorým dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže, a preto podmienky jeho uplatniteľnosti podliehajú reštriktívnemu výkladu. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-385/02, C-107/92) vyplýva zásada, že ustanovenia umožňujúce použitie takýchto výnimiek zo základných princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a hospodárskej súťaže, nemožno vykladať extenzívne ani analogicky. Nestačí iba tvrdiť existenciu mimoriadnej udalosti alebo naliehavosti, ale je potrebné hodnoverne preukázať, že všetky zákonné podmienky boli kumulatívne splnené.

29. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právne významnou nie je len samotná existencia naliehavej potreby realizácie stavebných prác. Rozhodujúcou otázkou v súdenej veci bolo, či potreba bezodkladného obstarania vznikla v dôsledku okolností, ktoré verejný obstarávateľ objektívne nemohol predvídať, a zároveň ich svojím konaním alebo opomenutím nespôsobil ani sa na ich vzniku nepodieľal. Práve požiadavka nepričítateľnosti vzniku časovej tiesne verejnému obstarávateľovi predstavuje základný limit použitia tohto výnimočného postupu. Ak ide o situáciu, keď sa verejný obstarávateľ dostane do časovej tiesne v dôsledku vlastnej nečinnosti alebo oneskoreného riešenia dlhšie známeho problému, výnimočný a právne relevantný dôvod pre priame rokovacie konanie absentuje.

30. Kasačný súd nespochybňuje, že miestna komunikácia na ulici Nová sa v rozhodnom období nachádzala vo vážnom technickom stave, ktorý si vyžadoval rýchle riešenie. Samotná existencia havarijného alebo technicky nevyhovujúceho stavu miestnej komunikácie však automaticky neznamená splnenie podmienok podľa . Rozhodujúce je, či tento stav predstavoval právne relevantnú mimoriadnu udalosť v zmysle citovaného ustanovenia.

31. Pojmovým znakom mimoriadnej udalosti nie je iba jej závažnosť, ale predovšetkým jej výnimočný, náhly a objektívne nepredvídateľný charakter. Za mimoriadnu udalosť preto nemožno považovať stav, ktorý predstavuje prirodzené a očakávateľné vyústenie dlhodobo pôsobiacich okolností, o ktorých verejný obstarávateľ vedel alebo vzhľadom na okolnosti vedieť mal. Inak povedané, medzi mimoriadnou udalosťou a postupným zhoršovaním technického stavu verejnej infraštruktúry existuje kvalitatívny rozdiel. Kým prvá vzniká náhle a bez možnosti jej predvídania, druhé je výsledkom dlhodobého procesu, ktorého priebeh možno priebežne sledovať, vyhodnocovať a prijímať primerané opatrenia.

32. Zo skutkových zistení žalovaného (z ktorých vychádzal aj správny súd), ktoré kasačnou sťažnosťou neboli spochybnené, vyplýva, že sťažovateľ mal dlhodobú a priebežne dopĺňanú vedomosť o okolnostiach, ktoré viedli k postupnému zhoršovaniu technického stavu komunikácie. Sám poukazoval na intenzívnu premávku ťažkých nákladných vozidiel, súvisiacu s odstraňovaním následkov veternej a podkôrnikovej kalamity z roku 2014, na skutočnosť, že komunikácia nebola projektovaná na takúto záťaž, ako aj na realizáciu výkopových prác súvisiacich s inžinierskymi sieťami. Rovnako nebolo sporné, že išlo o jedinú prístupovú komunikáciu využívanú na prepravu vyťaženého dreva. Uvedené okolnosti nepredstavovali jednorazový jav, ale boli známe počas viacerých rokov pred použitím priameho rokovacieho konania.

33. V tejto situácii nemožno hovoriť o náhle vzniknutej objektívnej udalosti, ale o postupnom vývoji stavu, ktorého smerovanie bolo verejnému obstarávateľovi známe a ktorého následky bolo možné pri zachovaní primeranej odbornej starostlivosti predvídať. Skutočnosť, že konečným výsledkom tohto procesu bol havarijný stav komunikácie, nemení nič na tom, že tento stav nebol vyvolaný náhlou nepredvídateľnou okolnosťou, ale dlhodobým pôsobením sťažovateľovi známych faktorov. Napokon to, že cesta bude vyžadovať rekonštrukciu, vedel zjavne sťažovateľ už v čase, keď vyhlásil verejné obstarávanie v roku 2018, ktoré bolo neskôr zrušené. Zmena projektovej dokumentácie (dôvod zrušenia verejného obstarávania) nie je v tomto zmysle takou skutočnosťou, ktorá by bez ďalšieho umožnila kvalifikovať stav cesty ako nepredvídateľnú mimoriadnu udalosť.

34. Ani výzvu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave na odstránenie havarijného stavu nemožno považovať za okolnosť zakladajúcu vznik mimoriadnej udalosti v zmysle . Uvedená výzva predstavovala úradné konštatovanie už existujúceho technického stavu komunikácie a požiadavku jeho odstránenia, nie vznik novej objektívne nepredvídateľnej udalosti. Samotný akt orgánu verejnej moci preto nemôže (spätne) založiť splnenie podmienok výnimočného postupu verejného obstarávania, ak skutkové okolnosti, ktoré k vydaniu tejto výzvy viedli, vznikali postupne a boli verejnému obstarávateľovi dlhodobo známe.

35. Kasačný súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu sťažovateľa založenú na potrebe ochrany života, zdravia a majetku. Uvedené verejné záujmy nepochybne patria medzi legitímne ciele činnosti obce ako vlastníka miestnych komunikácií. Nemožno však prehliadnuť, že vytvára rovnováhu medzi potrebou efektívneho zabezpečenia verejných potrieb a ochranou hospodárskej súťaže. Práve preto zákon pripúšťa výnimku zo súťažných postupov len za splnenia presne vymedzených podmienok. Samotná existencia verejného záujmu preto nemôže nahrádzať absenciu zákonných podmienok na použitie priameho rokovacieho konania.

36. Keďže nebola splnená už prvá zákonná podmienka spočívajúca v existencii objektívne nepredvídateľnej mimoriadnej udalosti, nemohla byť splnená ani ďalšia podmienka spočívajúca v časovej tiesni vyvolanej takouto udalosťou. Takáto časová tieseň totiž nemôže existovať izolovane, ale musí byť priamym dôsledkom nepredvídateľnej udalosti. Ak potreba určitého postupu vznikla v dôsledku dlhodobého vývoja, známeho verejnému obstarávateľovi, nemožno ju považovať za časovú tieseň v zmysle .

K zachovaniu lehoty na vyjadrenie podľa

Podľa v relevantnom znení na konanie podľa až 4, až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,) ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú , , , , až 30, , , , , a až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

Podľa v relevantnom znení úrad pred vydaním rozhodnutia podľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa až c) a a vyzve kontrolovaného, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadril ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného; na vyjadrenie a dôkazy doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa neplynie od vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia kontrolovaného alebo do uplynutia lehoty podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.

37. Za nedôvodný považuje kasačný súd aj sťažnostný bod, smerujúci proti právnemu záveru správneho súdu o povahe lehoty podľa . Zo systematiky a zákonodarcom zvolenej terminológie vyplýva, že ide o osobitnú právnu úpravu, ktorá vzhľadom na svoj predmet upravuje postup pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním odlišne od všeobecnej procesnej úpravy obsiahnutej v Správnom poriadku. Ustanovenie síce zakladá subsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku, avšak len v rozsahu, v akom ako osobitný zákon neupravuje konkrétnu otázku odlišne. V prípade zákonodarca výslovne ustanovil osobitný právny následok spojený s uplynutím určenej lehoty, keď zakotvil, že na vyjadrenie doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada.

38. Existencia zákonom výslovne ustanoveného následku neprihliadnutia na oneskorene doručené vyjadrenie odlišuje túto lehotu od „bežných" procesných lehôt podľa Správneho poriadku. Vo všeobecnosti pri procesných lehotách je (na základe ustanovenia Správneho poriadku) lehota zachovaná aj podaním na poštovú prepravu, avšak v spornom ustanovení výslovne ustanovuje následok neprihliadnutia. Ak by postačovalo odovzdanie podania na poštovú prepravu v posledný deň lehoty, zvláštne ustanovenie o neprihliadnutí na oneskorene doručené vyjadrenie by stratilo význam, keďže správny orgán by nemohol s istotou posúdiť okamih, od ktorého už môže vo veci rozhodnúť, a ako mu plynie lehota na rozhodnutie.

39. Uvedený záver podporuje aj účel právnej úpravy dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorá je založená na krátkych lehotách a požiadavke rýchleho a efektívneho rozhodovania. Verejné obstarávanie predstavuje vysoko formalizovaný proces, ktorého účelom je zabezpečiť právnu istotu všetkých zúčastnených subjektov v primeranom čase. Tomuto účelu zodpovedá aj požiadavka, aby v zákonom ustanovených prípadoch účastník konania v určenej lehote zabezpečil doručenie svojho vyjadrenia, a nie iba jeho odovzdanie na poštovú prepravu.

40. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že správny súd sa nevyjadril najpresnejšie, keď lehotu podľa označil za hmotnoprávnu, keď je zrejmé, že ide o lehotu na vykonanie procesného úkonu; avšak správny súd nedospel k nesprávnym právnym záverom, keď uzavrel, že vyjadrenie bolo potrebné doručiť do uplynutia lehoty, inak sa naň nemalo prihliadať. Zjavne si správny súd osvojil terminológiu a rámcovanie lehôt (procesnoprávne vs. hmotnoprávne), ktoré používal vo svojich podaniach sťažovateľ a vyskytujú sa z určitej zotrvačnosti aj v rôznych iných právnických textoch. Rozhodujúce pre vec nie je na prvom mieste to, či ide lehotu na procesný úkon alebo (právny) úkon predpokladaný hmotnoprávnym predpisom. Podstatné je, ako plynutie, zachovanie a následky nedodržania tej-ktorej lehoty upravuje právny poriadok, v tomto prípade vyššie citované zákonné ustanovenia.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že správny súd svoje závery zrozumiteľne vysvetlil, na žalobné námietky (ktoré sa opakovali v kasačnom konaní) poskytol odpovede a sťažovateľ kasačný súd nepresvedčil o ich nesprávnosti. Kasačný súd preto podľa zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

42. Náhradu trov kasačného konania kasačný súd podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal kvôli neúspechu vo veci. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože to nie je možné spravodlivo požadovať napriek tomu, že bol v konaní úspešný.

43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.