Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Stk-6-2024.pdf
PDF · 127.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Stk/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. etra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): J.. W. A., narodený XX. N. XXXX, s trvalým pobytom N. T. XX, zastúpený: JUDr. Mária Dideková, advokátka, so sídlom Zdravotnícka 2, Poprad, IČO: 52 866 742, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava (pôvodne žalovaný: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- PO-OVBP2-2022/044168-002 z 26. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-3Sa/24/2022-74 zo 17. januára 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-3Sa/24/2022-74 zo 17. januára 2024 sa mení tak, že rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-PO- OVBP2-2022/044168-002 z 26. októbra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania o správnej žalobe aj konania o kasačnej sťažnosti.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania
1. Zamestnankyne mesta Stará Ľubovňa vykonali dňa 31. mája 2021 štátny stavebný dohľad na pozemkoch parc. cˇ. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. B. C.. Vyhotovili z výkonu štátneho stavebného dohľadu záznam cˇ. 3090/21-Sá, v ktorom konštatovali, že bola realizovaná stavebno-terénna úprava v rozpore a nad rámec oznámenia k ohláseným stavebným úpravám cˇ. sp. 2786/20-Sá zo 4. mája 2020, a to tým, že bola realizovaná základová doska vrátane ležatých rozvodov. Žalobca bol ako stavebník vyzvaný, aby okamžite zastavil všetky stavebné práce a aby v lehote 90 dní požiadal o dodatočné povolenie stavby.
2. Stavebný úrad oznámením cˇ. 3425/16486/2021 z 15. júna 2021 oznámil začatie konania vo veci priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej „stavebný zákon").
3. Mesto Stará Ľubovňa ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 30. augusta 2021 rozhodnutie cˇ. 3425/19099/2021, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. b) stavebného zákona za porušenie § 54 stavebného zákona a ktorého sa dopustil tým, že ako stavebník realizoval stavebno-terénne úpravy v rozpore a nad rámec oznámenia k ohláseným
stavebným úpravám, za cˇo mu bola uložená pokuta vo výške 150 eur. Vocˇi rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie skutku, neuvedenia času spáchania priestupku s ohľadom na § 20 zákona č. 327/2009 Zb. o priestupkoch (ďalej „zákon o priestupkoch") a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.
4. Rozhodnutím mesta Stará Ľubovňa cˇ. 521/17911/2022 z 18. júla 2022 („prvostupňové rozhodnutie") bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako stavebník na pozemku parc. cˇ. KN-C XXXX/XX, katastrálne územie B. C. uskutočnil v období máj 2021 novú stavbu bez stavebného povolenia, a to tým, že zrealizoval betónovú základovú dosku vrátane ležatých rozvodov, za cˇo mu bola uložená pokuta vo výške 1 500 eur. Vocˇi prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
5. Na základe odvolania žalobcu bol rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky („odvolací orgán"), cˇ. OU-PO-OVBP2-2022/044168-002 z 26. októbra 2022 zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že žalobca „...sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia na pozemku par. cˇ. KN-C XXXX/XX, k. ú. B. C., a to tým, že v období máj 2021 do 31.05.2021 zrealizoval betónovú dosku vrátane ležatých rozvodov". Vo zvyšku zostal výrok nezmenený.
6. Odvolací orgán uviedol, že prvostupňový orgán riadne popísal skutok obvineného a zatriedil ho pod skutkovú podstatu v zmysle stavebného zákona, ide o trváci priestupok, a preto za čas spáchania priestupku, odkedy plynie prekluzívna lehota podľa § 20 zákona o priestupkoch, považoval 31. máj 2021, kedy pri výkone štátneho stavebného dozoru správny orgán výzvou zastavil práce na stavbe. K určeniu osoby páchateľa priestupku odvolací orgán uviedol, že stavebníkom je v zmysle § 58 stavebného zákona fyzická alebo právnická osoba, ktorá má povinnosť preukázať vlastníctvo k pozemku alebo iné prvá k pozemku, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Obvinený (žalobca) je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX v k. ú. B. C., na ktorom sa nepovolená stavba nachádza a minimálne v čase od 6. novembra 2020 sa bezúspešne usiluje o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na tomto pozemku, z čoho je zrejmý úmysel obvineného (žalobcu) stavbu uskutočniť. Poukázal tiež na to, že v predchádzajúcom konaní do vydania prvého (potom zrušeného) rozhodnutia z 30. augusta 2021 žalobca nenamietal, že nie je stavebníkom, ale spochybňoval tvrdenie, že betónová doska je základová doska s ležatými rozvodmi. Preto nemal odvolací orgán pochybnosť o osobe páchateľa priestupku. Spáchanie priestupku bolo podľa neho preukázané samotným výkonom štátneho stavebného dohľadu, zistením, a že na žiadnu stavbu na uvedenom pozemku neboli vydané žiadne povolenia podľa stavebného zákona. K námietke proti výške pokuty uviedol, že stavebný úrad zo svojej činnosti najlepšie vie posúdiť primeranosť pokuty; považoval ju za primeranú a odôvodnenú.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie. Správny súd v Košiciach (ďalej „správny súd") rozsudkom č. k. PO-3Sa/24/2022-74 zo 17. januára 2024 (ďalej „napadnutý rozsudok") žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP") zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
8. Správny súd konštatoval, že nemal pochybnosti o tom, že žalobca je stavebníkom predmetnej nepovolenej stavby, keďže bol v zmysle § 58 stavebného zákona výlučným vlastníkom predmetného pozemku a žiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na predmetnom pozemku. Navyše žalobca v správnej žalobe nepriamo potvrdil, že bol stavebníkom, keďže na strane 6 žaloby uviedol, že rodinný dom bude financovaný z hypotekárneho úveru. Z obsahu súdneho spisu, administratívneho spisu, ani z tvrdení žalobcu nevyplýva skutočnosť, že by podnikol právne kroky smerujúce k zisteniu neznámeho páchateľa, ktorý na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve realizoval betónovú základovú dosku vrátane ležatých rozvodov, bez jeho vedomia a súhlasu.
9. Správny súd ďalej uviedol, že námietka žalobcu o nemožnosti nahliadania na základovú dosku ako stavbu neobstála. Skutočný stav veci bol podľa sťažovateľa náležite zistený a pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že žalobca ako stavebník realizoval stavbu bez stavebného povolenia,
prípadne ohlásenia. Žalobca realizoval terénnu úpravu v rozpore a nad rámec oznámenia k ohláseným stavebným úpravám, bola zrealizovaná skrývka ornice s vodorovným premiestnením na zarovnanie existujúcich jám, rýh a výkopov, príprava výkopu jamy a ryhy na vloženie inžinierskych sietí, základová doska vrátane ležatých rozvodov. Nad rámec ohlásenia bola realizovaná základová doska vrátane ležatých rozvodov. Táto základová doska neplnila žiadnu doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe podľa § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, pretože na parc. cˇ. C KN XXXX/XX sa nenachádzala žiadna stavebne povolená hlavná stavba.
10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uviedol, že pre vykonanie stavebnej činnosti (realizácia stavieb, ich zmeny a udržiavacie práce na nich) sa vyžadovalo stavebné povolenie. Ak na realizáciu stavby žalobcu bolo potrebné stavebné povolenie, záver žalovaného (a stavebného úradu) nebol výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, pretože žalobca uskutočňoval novú stavbu bez stavebného povolenia.
11. K námietke vymedzenia času spáchania priestupku sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že išlo o trváci priestupok, pretože žalobca vyvolal protiprávny stav a následne ho udržoval. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade bol vykonaný štátny stavebný dohľad dnˇa 31. mája 2021, za čas spáchania priestupku, a teda za čas, odkedy plynula prekluzívna lehota v zmysle § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, sa pokladal deň 31. mája 2021.
12. Správny súd ďalej konštatoval, že z podkladov spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného bolo zrejmé, že správne orgány výšku uvedenej pokuty riadne odôvodnili s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré boli v prospech i v neprospech žalobcu, a primerane a zákonným spôsobom uplatnili správnu úvahu, pričom v odôvodnení uviedli, že zohľadnili závažnosť porušenia zákona, jeho následky, význam chráneného verejného záujmu a okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný.
13. Podľa správneho súdu správne orgány postupovali v súlade s právnou úpravou, pričom aj vzhľadom na skutkové okolnosti nedošlo k neprimeranej tvrdosti pri aplikácii zákona a práva žalobcu neboli určením výšky pokuty hrubým spôsobom porušené. Rozhodujúcimi okolnosťami odôvodňujúcimi výšku pokuty boli najmä vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, keďže stavbu uskutočňoval bez stavebného povolenia (nie ,,len" v rozpore s ním), cˇo malo za následok porušenie verejného záujmu, chráneného právnymi predpismi. Výška pokuty podľa názoru správneho súdu zodpovedala závažnosti spáchaného priestupku a spĺňala tak represívnu ako aj preventívnu funkciu, pričom všetky okolnosti porušenia zákona, na ktoré poukazovali správne orgány, bolo potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy mali vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu.
14. Prvostupňový správny orgán podľa správneho súdu taktiež správne určil výšku pokuty v spodnej hranici možnej sadzby (4,51 % z najvyššej možnej sadzby), prihliadol aj na majetkové pomery žalobcu a jeho prístup k vyriešeniu veci a zohľadnil, že jeho konaním nedošlo k vzniku škody. Stanovená výška sankcie nebola pre žalobcu likvidačná, pretože predstavovala sumu vo výške podobnej sume jeho mesačného príjmu.
15. Na záver správny súd uviedol, že správne orgány postupovali náležite v intenciách právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli správne. Správne orgány sa pri ukladaní sankcie dôkladne zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon pri hodnotiacej úvahe ustanovoval, za tým úcˇelom boli obstarané aj potrebné dôkazy a správne vyvodené skutkové a právne zistenia na základe zákonom povolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona. Správne orgány sa tiež vyrovnali so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie v zmysle § 12 zákona o priestupkoch, pričom pokuta bola uložená na dolnej hranici výšky zákonom povolenej sadzby, jej uloženie ako aj jej rozsah bol náležitým spôsobom odôvodnený, takže správny súd nezistil relevantné dôvody na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a žalobca ich správnemu súdu ani nepredložil.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného
16. Proti preskúmavanému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda tým, že správny súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušuje preskúmavané rozhodnutie a vec sa žalovanému vracia na ďalšie konanie.
17. Sťažovateľ uviedol, že v napadnutom rozsudku chýba odôvodnenie správneho súdu o tom, ako dospeli správne orgány a nadväzne aj správny súd k nespochybniteľnému záveru o spáchaní tvrdeného priestupku práve sťažovateľom (okrem tvrdenia, že sťažovateľ bol vlastníkom dotknutého pozemku a požiadal o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na dotknutom pozemku). Podľa názoru sťažovateľa takéto odôvodnenie zistenia identity osoby priestupcu vyvodené len z úmyslu, ktorý sťažovateľovi správny orgán prisúdil, nemožno vyhodnotiť ako zistenie priestupcu bez všetkých pochybností. Za daného stavu možno hovoriť nanajvýš o dôvodnom podozrení.
18. Podľa sťažovateľa na uznanie osoby vinnou zo spáchania priestupku nestačilo správnemu orgánu len jeho odôvodnené podozrenie. Na uznanie vinným a uloženie sankcie za konkrétny priestupok sa požaduje preukázanie spáchania skutku napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku bez všetkých pochybností. Pri existencii len podozrenia je zrejmé, že spáchanie nebolo preukázané, a teda že správny orgán mal zjavne len podozrenie, ale nie istotu podloženú jednoznačne zisteným a preukázaným skutočným stavom veci. Túto istotu nemohol suplovať tvrdením správneho orgánu o tom, že mu bol známy úmysel sťažovateľa postaviť si rodinný dom na dotknutom pozemku a zo znalosti tohto úmyslu vyvodiť záver o tom, že spáchal daný priestupok. Len zistenie, že úprava označená správnym orgánom ako „základová doska" bola na pozemku sťažovateľa, nebolo nespochybniteľným dôkazom, že tento bol aj páchateľom daného konkrétneho skutku.
19. Ak teda správny orgán rozhodol len na základe svojho odôvodneného podozrenia, nebolo možné podľa sťažovateľa konštatovať, že bolo spáchanie skutku sťažovateľom zistené a preukázané bez pochybností. Správny súd sa uvedenou argumentáciou sťažovateľa v podstate vôbec nezaoberal, len stroho skonštatoval, že sťažovateľ bol stavebníkom nepovolenej stavby, lebo bol vlastníkom dotknutého pozemku a žiadal o vydanie stavebného povolenia.
20. Ďalej sťažovateľ uviedol, že absentovalo vymedzenie času spáchania priestupku. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nebolo zrejmé, ako dospel správny súd k určeniu času spáchania priestupku. Síce nespochybňoval vykonanie štátneho stavebného dohľadu z 31. mája 2021, a že v tvrdenom priestupku išlo o priestupok trváci, avšak sťažovateľ spochybňoval čas spáchania priestupku (ktorý nezistil ani správny súd).
21. Podľa sťažovateľa nebolo zrejmé, na základe čoho správny súd vykonané úpravy označil za „základovú dosku" a prečo túto „základovú dosku" označil za stavbu (správny súd len skonštatoval, že základová doska neplní žiadnu doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe). Podľa sťažovateľa tieto závery správneho súdu nemohli obstáť, pretože z odôvodnení správnych orgánov nebolo zrejmé, z čoho mal správny orgán vyvodiť, že by malo ísť práve o akúsi základovú dosku, ani to, že by mali byť vyhotovené ležaté rozvody a už vôbec z tohto tvrdenia nebolo zrejmé, že tým došlo k uskutočneniu novej stavby bez stavebného povolenia.
22. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd nevenoval bližšiu pozornosť tomu, že v prvom (medzitým zrušenom) rozhodnutí stavebný úrad uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. b) stavebného zákona (vykonanie terénnych úprav a prác bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním), a v prvostupňovom rozhodnutí potom dospel k záveru, že došlo k spáchaniu priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, teda k realizovaniu novej stavby, hoci vychádzal z rovnakých podkladov.
23. Podľa názoru sťažovateľa nebolo jednoznačne určené, zistené a preukázané, kto sa konania dopustil, čas spáchania skutku, ani materiálny znak priestupku, neboli preukázané všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, a to najmä objektívnej stránky, teda konania, následku a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom, a tak bola porušená zásada materiálnej pravdy správneho konania, a s týmito pochybnosťami sa nevysporiadal ani správny súd.
24. Vo vzťahu k druhu a výške uloženej pokuty sťažovateľ poukazoval na nezákonnú aplikáciu priťažujúcich okolností, kde správny orgán za priťažujúcu okolnosť označil výlučne ním tvrdené „sťažovanie" priestupkového konania zo strany sťažovateľa (z ktorých sa vopred ospravedlnil). Za sťažovanie konania nemožno označiť ani to, že sa sťažovateľ vyjadril až na samotnom ústnom prejednaní priestupku. Správny orgán v odôvodnení výšky pokuty však opomenul spomenúť, resp. nezisťoval reálny príjem sťažovateľa v štátnej správe, rodinné pomery, rovnako skutočnosť, že nepostavený rodinný dom bol financovaný z hypotekárneho úveru.
25. Na záver sťažovateľ poukázal na vykonanie štátneho stavebného dozoru osobami, ktoré sa nepreukázali pred úkonom svojimi povereniami. Táto skutočnosť, ako aj o vyjadrenia a správanie zúčastnených osôb mohlo byť preukázané svedeckou výpoveďou prítomného nezaujatého svedka W. X.. Správny orgán však konštatoval, že zamestnanci mali poverenie, riadne sa preukázali a žiadne ďalšie doplnenie dokazovania v tomto smere nevykonal, čím nebol nespochybniteľne preukázaný skutočný stav. Sťažovateľ namietal aj spôsob vykonania štátneho stavebného dohľadu, keď tento bol vykonaný nie obhliadkou priamo na mieste, ale vyhotovením fotodokumentácie zo susedného pozemku. Tieto žalobné dôvody ostali nepovšimnuté.
26. Správny súd podľa sťažovateľa zamietol správnu žalobu napriek tomu, že obe rozhodnutia boli založené na nedostatočne zistenom skutočnom stave veci, správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď tvrdený skutok subsumovali pod skutkovú vymedzenú v § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona.
27. Žalovaný (na ktorého v dôsledku zmeny zákona č. 172/2022 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní došlo ku kompetenčnému presunu z pôvodne žalovaného odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Prešov) sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril dňa 19. apríla 2024. Poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ nepriamo potvrdil, že je stavebníkom, keďže na strane 6 správnej žaloby a rovnako na strane 7 kasačnej sťažnosti uviedol, že rodinný dom bude financovaný z hypotekárneho úveru. Navyše, z obsahu administratívneho spisu, ani z obsahu súdneho spisu nevyplývala skutočnosť, že by sťažovateľ podnikol právne kroky smerujúce k zisteniu neznámeho páchateľa, ktorý na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve realizoval betónovú základovú dosku vrátane ležatých rozvodov, bez jeho vedomia a súhlasu. Podľa žalovaného je nepravdepodobné, aby si vlastník pozemku nevšimol, že sa na jeho pozemku buduje základová doska stavby vrátane ležatých rozvodov a následne to neohlásil príslušným štátnym orgánom. Aj keby tvrdenie sťažovateľa bolo pravdivé (čo žalovaný rázne odmieta), zo „Záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu" zo dňa 31. mája 2021 vyplývalo, že sťažovateľ bol pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu prítomný, o čom svedčí zápis o odmietnutí podania vyjadrenia a odmietnutí podpisu do záznamu. Minimálne od tohto dňa (t. z. od 31. mája 2021), sťažovateľ musel mať vedomosť, že na jeho pozemku „neznámy páchateľ" postavil základovú dosku spolu s ležatými rozvodmi a rovnako od tohto dňa mal možnosť podniknúť príslušné právne kroky.
28. Táto základová doska neplní žiadnu doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe podľa ust. § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, pretože na predmetnej parcele (C KN XXXX/XX) sa nenachádzala žiadna povolená hlavná stavba.
29. Žalovaný ďalej uviedol, že čas spáchania priestupku nie je obligatórnym znakom priestupku, ale fakultatívnym znakom. Časové vymedzenie vyjadrené: „...že v období máj 2021 do 31. mája 2021 zrealizoval betónovú dosku vrátane ležatých rozvodov", bolo postačujúce na to, aby protiprávne konanie sťažovateľa bolo dostatočne špecifikované a nebolo zameniteľné s iným konaním.
30. Žalovaný zastával názor, že prvostupňový orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, a to s poukazom na výkon štátneho stavebného dozoru uskutočneného dňa 31. mája 2021 vo vzťahu k stavu rozostavanosti stavby, termínu zastavenia stavebných prác a osobe obvinenej zo spáchania priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Rozhodujúcimi okolnosťami odôvodňujúcimi výšku pokuty boli najmä vyššia miera negatívnych dôsledkov konania sťažovateľa, keďže stavbu uskutočňoval bez stavebného povolenia (nie len v rozpore s ním), čo malo za následok porušenie verejného záujmu chráneného právnymi predpismi, predovšetkým verejný záujem chránený stavebným zákonom. Výška pokuty podľa žalovaného zodpovedala závažnosti spáchaného priestupku a spĺňala represívnu
a rovnako aj preventívnu funkciu, pričom všetky okolnosti porušenia zákona, na ktoré poukazovali správne orgány, bolo potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy mali vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, t. z. určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu.
IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
31. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h) SSP). Kasačný súd preskúmal preskúmavaný rozsudok v medziach sťažnostných bodov okrem dôvodov podľa § 195 SSP (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
32. Sťažnostné body boli formálne koncipované predovšetkým ako nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom videl sťažovateľ porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Avšak obsahovo podstatná časť sťažnostných bodov smerovala proti právnemu posúdeniu veci zo strany správneho súdu, a tak aj kasačný súd na túto kasačnú sťažnosť nahliadal.
33. Hlavným dôvodom, pre ktorý sťažovateľ brojí proti preskúmavanému rozhodnutiu, je jeho presvedčenie, že výrok o jeho vine za spáchaný priestupok je založený na nedostatočných dôkazoch, teda že nebola riadne zistená osoba páchateľa. Tiež namietal proti tomu, že betónová doska, zistená pri výkone štátneho stavebného dohľadu, bola označená za stavbu.
Podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v relevantnom znení priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
34. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad považoval za rozhodujúce dôkazy: záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31. mája 2021, ktorý konštatoval, že v mesiaci máj 2021 bola zrealizovaná základová doska vrátane ležatých rozvodov; fotodokumentáciu z tohto úkonu; sťažovateľova žiadosť o stavebné povolenie s príslušným projektom, doručená 6. novembra 2020; rozhodnutie stavebného úradu č. 40/220-Ša z 29. decembra 2021 o zamietnutí návrhu zo 6. novembra 2020. Stavebný úrad uviedol (s. 9), že sťažovateľ počas celého konania nepreukázal svoju nevinu. Považoval za nepochybne preukázané, že novú stavbu realizoval obvinený z priestupku.
35. Odvolací orgán potom doplnil, že stavebníkom je v zmysle § 58 stavebného zákona fyzická alebo právnická osoba, ktorá má povinnosť preukázať vlastníctvo k pozemku alebo iné prvá k pozemku, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu, a výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom sa stavba nachádza, je sťažovateľ. Úmysel uskutočniť stavbu vyvodil zo žiadosti o stavebné povolenie. Doplnil tiež, že v predchádzajúcom konaní do vydania prvého (potom zrušeného) rozhodnutia z 30. augusta 2021, ani v odvolaní proti nemu, obvinený nenamietal, že nie je stavebníkom. Preto odvolací orgán nespochybňuje stotožnenie osoby páchateľa priestupku.
36. Na príslušnú žalobnú námietku správny súd reagoval konštatovaním, že nemá pochybnosť, že sťažovateľ je stavebníkom. Dodal, že sťažovateľ v správnej žalobe nepriamo potvrdil, že je stavebníkom, keď uviedol, že rodinný dom bude financovaný z hypotekárneho úveru. Navyše správny súd považoval za podstatné, že sa nezistilo, že by sťažovateľ podnikol kroky smerujúce k zisteniu neznámeho páchateľa, ktorý na jeho pozemku zrealizoval túto betónovú základovú dosku bez jeho vedomia a súhlasu.
37. Kasačný súd považuje tento sťažnostný bod za dôvodný, keď sťažovateľ namietal, že mu nebolo preukázané spáchanie priestupku. Vyhodnotenie dôkazov v prvostupňovom rozhodnutí ani v preskúmavanom rozhodnutí (navyše v reakcii na odvolacie námietky sťažovateľa) nespĺňa podľa kasačného súdu požiadavku presvedčivosti. Na konanie o priestupkoch sa v zmysle § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje Správny poriadok, vrátane § 47 o odôvodňovaní rozhodnutí, § 32 o povinnosti
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, a § 34 o dokazovaní.
38. Správne orgány v podstate vyšli iba zo zistenia, že sťažovateľ je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza nepovolená stavba, a že sťažovateľ necelý rok predtým požiadal o vydanie územného rozhodnutia na stavbu domu. Ako správne argumentoval sťažovateľ, vo vzťahu k objektívnej stránke priestupku, teda že „ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,", nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by priamo preukazoval jeho aktívne konanie. Kasačný súd považuje za pochopiteľné, že existenciu betónovej dosky, ktorá bola nájdená počas výkonu štátneho stavebného dohľadu, považovali oba orgány za dôkaz nasvedčujúci tomu, že niekto uskutočňuje stavbu. Zistenie, že sťažovateľ je vlastníkom pozemku, však nie je priamym dôkazom o jeho konaní. Zákon o priestupkoch ani stavebný zákon v aplikovanom ustanovení neustanovujú tzv. objektívnu zodpovednosť vlastníka pozemku. To, že sťažovateľ požiadal o stavebné povolenie, nie je bez ďalšieho priamym dôkazom o tom, že by chcel uskutočňovať stavbu a uskutočňoval ju aj bez takéhoto stavebného povolenia. Zaiste, je prirodzené, že v takejto dôkaznej situácii príslušný orgán považuje sťažovateľa za podozrivého z priestupku. Ale aj z citovaných formulácií (napr. o nepreukázaní neviny) vyplýva, že sa oba orgány verejnej správy, a vlastne potom aj správny súd, uspokojili s takýmto podozrením, a s nedostatkom opačných dôkazov (vyjmúc obhajobné tvrdenia sťažovateľa). Dôvodný je v tomto smere aj poukaz sťažovateľa na to, že sa príslušné orgány nezaoberali tým, o akú betónovú plochu vlastne išlo - kasačný súd dodáva, že by bolo v takejto situácii namieste očakávať aspoň podrobnejší popis a porovnanie zistenej stavby s označenou projektovou dokumentáciou. Nevykonanie „právnych krokov" na zistenie páchateľa priestupku zo strany sťažovateľa (na ktoré poukázal až správny súd) síce môže zapadať do rámca nepriamych dôkazov, ale samo osebe tiež nesvedčí o jeho vine - z rôznych dôvodov mu môže takýto stav na jeho pozemku vyhovovať, prípadne by mohlo ísť napríklad o snahu nevystaviť postihu blízku osobu. Každopádne, aj takéto zistenie má byť podrobené riadnemu hodnoteniu v spojení s ostatnými dôkazmi, spravidla aj s chronológiou dejov. Tiež správnym súdom identifikované „priznanie" zo správnej žaloby je dezinterpretáciou obsahu žaloby - sťažovateľ neuviedol, že je stavebníkom, ale vo vzťahu k výške pokuty namietal svoje majetkové pomery, a argumentoval, že „nepostavený rodinný dom - ak niekedy dôjde k jeho realizácii - bude financovaný vzhľadom na príjmy a majetkové pomery žalobcu z hypotekárneho úveru".
39. Vina za spáchanie priestupku, podobne ako v trestnom práve, môže byť síce ustálená aj na základe nepriamych dôkazov, tie však musia spolu tvoriť dostatočnú kvalitu, a o to vyššie nároky sú kladené na orgán ustaľujúci vinu, aby presvedčivo odôvodnil, prečo je vylúčený iný skutkový záver.
40. K tejto problematike konajúci senát poukazuje na výklad v skoršom rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5Stk/5/2021, najmä body 27-40, z ktorých na tomto mieste cituje vybrané state (hoci v tam súdenej veci išlo o dopravný priestupok, problém nedostatočného dôkazného podkladu bol obdobný):
„35. Z pohľadu kasačného súdu je kľúčovým posúdenie otázky, či v danom prípade bolo možné prijať závery o naplnení tak materiálneho znaku ako aj formálnych znakov priestupku a teda výrok o vine resp. zodpovednosť žalobkyne za priestupok oprieť o dôkazy, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy vykonal. Z administratívneho ako aj zo súdneho spisu je pritom zrejmé, že dôkazy, s ktorými orgány verejnej správy pracovali možno označiť za nepriame. Nepriamym dôkazom je dôkaz, ktorý síce priamo nedokazuje skutočnosť ktorá je predmetom dokazovania, no dokazuje inú skutočnosť, z ktorej je možné ďalej vyvodiť informácie relevantné pre dokazovanú skutočnosť. Zatiaľ čo súvislosť medzi priamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou býva zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, bude ešte len predmetom zisťovania v priebehu administratívneho konania. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazov odlišná a môže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o spojitosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou bol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah v skutočnosti neexistuje. Pretože každý nepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov o svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamych dôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi. Kasačný súd zdôrazňuje, že na preukázanie viny v zásade nie je v každom jednom prípade potrebné, aby k takýmto dôkazom pristúpili aj dôkazy priame, ktoré by jednoznačne usvedčovali spáchanie priestupku konkrétnou osobou a to konkrétnym spôsobom, no to len za predpokladu, že nepriame dôkazy nie sú medzi sebou sporné. V opačnom prípade by bolo prakticky nemožné preukázať vinu osobe, ktorá nebola pristihnutá priamo pri
páchaní priestupku resp. by neexistoval akýkoľvek iný priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku. O to obozretnejší musí byť však správny orgán pri zadovažovaní nepriamych dôkazov, kedy platí, že po správnosti by mal takýchto nepriamych dôkazov zabezpečiť viac a to vzhľadom k ich sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Je nevyhnutné, aby išlo o súbor nepriamych dôkazov, ktoré vytvárajú ucelený a logicky previazaný reťazec dôkazov, v rámci ktorého ani jeden z týchto nespochybňuje pravdivosť a presvedčivosť ostatných dôkazov. Výsledkom ich následného hodnotenia v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou ako aj s dokazovanou skutočnosťou, potom možno vysloviť záver o jej preukázaní.
36. Zároveň treba mať na pamäti, že účelom dokazovania je vysporiadanie sa s tvrdeniami účastníkov konania a náležité zistenie skutkového stavu, ktoré je predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia. Spočíva na úvahe príslušného správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nebude vykonávať. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov kasačný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, v zmysle ktorej ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, kedy je vykonaným dôkazom prisudzovaná určitá hodnota zákonnosti, pravdivosti a relevancie pre rozhodnutie. Správny orgán pri tejto činnosti určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje skutkové zistenia. Dokazovanie je určitým verifikačným procesom, v rámci ktorého správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nie je preukázaný opak.
37. Hodnotenie dôkazov je myšlienkovým postupom, pri ktorom správny orgán na základe svojich logických, systematických a historických úsudkov, ako aj na základe účelu zákona určité tvrdenia prijíma a iné odmieta. Hodnotenie dôkazov sa vykonáva v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo však neznamená, že takéto hodnotenie môže byť ľubovoľné. Správny orgán pristupuje k hodnoteniu jednotlivých dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov až po tom, ako vykonal všetky úkony, ktorých cieľom je odstránenie existujúcich rozporov v dôkazoch (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.04.2009, sp.zn. 8Sžo/87/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.03.2007, sp.zn. 2 Sž- o-KS 126/ 2006).
38. V zmysle voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom uvedené musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. Pri inštitúte dokazovania je potrebné zaoberať sa aj možnou aplikáciou zásady in dubio pro reo, ktorá je bezprostredne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Práve aplikácia zásady prezumpcie neviny sa prejavuje v tom, že správny orgán má povinnosť dokázať vinu obvineného z priestupku, pričom pokiaľ sú o tejto pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného, teda aplikovať zásadu in dubio pro reo (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2007, sp.zn. 6Sžo/34/2007)."
41. Na základe uvedených úvah zistil kasačný súd v preskúmavanom rozhodnutí nedostatočné zistenie skutkového stavu v spojení s nedostatkom odôvodnenia úvah, na základe ktorých bola vyslovená vina sťažovateľa, a teda porušenie § 32 ods. 1 a § 34 ods. 5 Správneho poriadku, zároveň tak došlo k vade predpokladanej v § 195 písm. a) SSP. Tým, že správny súd neidentifikoval tieto vady, obsiahnuté aj v žalobnej argumentácii sťažovateľa, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Už toto podstatné zistenie, keď nebola zákonným spôsobom ustálená vina sťažovateľa ako obvineného, vedie k zmene napadnutého rozsudku a zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia s vrátením veci žalovanému (na ktorého prešla pôsobnosť odvolacieho orgánu) podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) SSP. Z toho dôvodu sa kasačný súd bližšie nevenuje sťažnostným bodom, ktoré namietali chýbajúcu reakciu správneho súdu na niektoré procesné otázky nastolené žalobou. Konštatovanie nepreskúmateľnosti samotného rozsudku v takomto rozsahu by nemalo pre ďalšie konanie význam.
42. Tiež bola parciálne dôvodná sťažnostná námietka, že nemohla byť ako priťažujúca okolnosť zákonne vyhodnotená neprítomnosť sťažovateľa na ústnych pojednávaniach pred stavebným úradom. Odhliadnuc od toho, či boli ospravedlnenia sťažovateľa dôvodné, je totiž právom obvineného z priestupku nevypovedať k veci, ako aj nezúčastniť sa ústneho pojednávania. Pri splnení podmienok podľa § 74 zákona o priestupkoch potom možno ústne pojednávanie vykonať aj bez jeho prítomnosti. Nie je známe, že by sťažovateľ napríklad maril dokazovanie. Navyše, priťažujúce okolnosti sa typicky
týkajú skutku alebo osoby páchateľa, nie spôsobu jeho obhajoby. Na druhej strane, z odôvodnenia výšky pokuty nevyplýva, že by práve kvôli tomuto konštatovaniu stavebnému úradu došlo k uloženiu vyššej pokuty, keďže pokutu ukladal pri dolnej hranici zákonnej sadzby. Správny súd považoval výrok o pokute za riadne odôvodnený a pokutu za primeranú. Kasačný súd konštatuje, že výrok o pokute je predovšetkým závislý od riadneho ustálenia viny, preto je bližšie posudzovanie výšky pokuty nateraz pre vec bez významu.
43. Kasačný súd však upozorňuje, že keby v ďalšom konaní (po doplnení alebo novom vyhodnotení dôkazov) opäť malo dôjsť k uznaniu viny sťažovateľa, bude potrebné dôsledne vyhodnotiť aj uplatniteľnosť zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius) ako trestnoprávnej zásady na túto vec. V okolnostiach veci, bez toho, aby kasačný súd ukladal konkrétny záväzný pokyn, je potom v ďalšom konaní vhodné zvažovať zmysel ustanovenia § 82 zákona o priestupkoch, a fakt, že vo veci zistenej betónovej (základovej) dosky došlo k prekvalifikovaniu priestupku podľa iného ustanovenia, a „namiesto" pôvodne uloženej pokuty 150 eur bola v ďalšom konaní (po zrušení prvého rozhodnutia odvolacím orgánom na základe odvolania sťažovateľa) už uložená pokuta vo výške 1 500 eur.
44. Úlohou žalovaného bude, pri zohľadnení prípadných procesných alebo hmotnoprávnych novôt, rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa, pričom bude viazaný právnymi názormi vyjadrenými kasačným súdom v tomto rozsudku (§ 469 SSP).
45. Kasačný súd podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom i kasačným súdom žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný, proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov rozhodne súdny úradník na správnom súde.
46. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.