Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Pc/12/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci výživného plnoletej osoby - oprávneného z výživného: K. K. K., narodený X.X.XXXX, bytom S. 6, XXX XX D., zastúpeného opatrovníčkou E. K., narodenou X.X.XXXX, bytom S. X, D., zastúpená advokátkou K.. X.. Janou Ševcovou, so sídlom Panenská 33, Bratislava, a povinného z výživného: N. F., narodený X.XX.XXXX, bytom D., K., P. L. R J J. republika, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Slavomírom Vodnákom, so sídlom Ul. Slobody 807/2, Žarnovica, o návrhu povinného z výživného na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I Návrh otca N. F., nar. XX.XX.XXXX, na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi K. K. K., nar. XX.XX.XXXX, určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -167 zo dňa 22.09.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 17.05.2023, sa zamieta. II Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Povinný z výživného (ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „otec“) sa návrhom doručeným súdu 27.2.2026 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči plnoletému oprávnenému K. K. K. (ďalej aj „oprávnený“ alebo „syn“). Žiadal, aby súd jeho vyživovaciu povinnosť zrušil spätne odo dňa priznania invalidného dôchodku oprávnenému, prípadne odo dňa podania návrhu. Navrhovateľ návrh odôvodnil predovšetkým tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom nastala podstatná zmena pomerov. Oprávnený medzičasom ukončil školskú dochádzku a bol mu priznaný invalidný dôchodok, ktorého výška podľa navrhovateľa postačuje na zabezpečovanie jeho potrieb. Navrhovateľ poukázal tiež na svoje zdravotné ťažkosti, nepriaznivú príjmovú situáciu a skutočnosť, že žije a pracuje v Írskej republike. 2. Oprávnený, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou, jeho matkou E. K., žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že napriek dosiahnutiu plnoletosti, ukončeniu školskej dochádzky a priznaniu invalidného dôchodku nie je vzhľadom na svoje závažné a trvalé zdravotné postihnutie schopný samostatne sa živiť ani zabezpečovať svoje základné životné potreby bez celodennej pomoci inej osoby. Invalidný dôchodok nepokrýva všetky jeho odôvodnené potreby a osobnú starostlivosť mu v celom rozsahu zabezpečuje matka. 3. Na pojednávaní dňa 29.6.2026 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Zdôraznil, že oprávnený je plnoletý, ukončil vzdelávanie a poberá invalidný dôchodok. Podľa názoru navrhovateľa preto disponuje vlastným pravidelným príjmom, ktorý by mal nahradiť výživné od otca. Namietal tiež, že od posledného rozhodovania nedošlo k zlepšeniu jeho vlastných príjmových ani zdravotných pomerov. 4. Súd vykonal dokazovanie návrhom a jeho prílohami, písomnými vyjadreniami účastníkov, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -167 z 22.9.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 17.5.2023, potvrdením školy, rozhodnutím a potvrdeniami Sociálnej poisťovne, rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. -76 z 25.3.2026,

znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, lekárskymi správami, listinami týkajúcimi sa poskytovania sociálnych služieb a kúpeľnej starostlivosti, potvrdením občianskeho združenia, predloženými pokladničnými dokladmi a faktúrami, úradným záznamom Policajného zboru a výsluchmi navrhovateľa a opatrovníčky oprávneného. Dôkazy súd hodnotil jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti. 5. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. -167 z 22.9.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 17.5.2023 súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca voči oprávnenému bola zvýšená zo sumy 160 eur na sumu 230 eur mesačne, počnúc 3.5.2019, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky oprávneného. Zročné výživné za obdobie od 3.5.2019 do 30.9.2021 vo výške 2 025,25 eur bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach po 70 eur. Návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý. 6. Z uvedených rozhodnutí súd vychádzal pri porovnávaní pomerov existujúcich v čase predchádzajúceho rozhodnutia so stavom v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Rozhodujúcou otázkou nebolo, či sa pomery účastníkov od posledného rozhodnutia akokoľvek zmenili, ale či tieto zmeny viedli k nadobudnutiu schopnosti oprávneného samostatne sa živiť. 7. Z potvrdenia I. školy, A. P., D., z 22.5.2025 súd zistil, že oprávnený bol od 1.9.2017 do 31.8.2024 žiakom dennej formy štúdia v odbore praktická škola. Ku dňu rozhodovania súdu už teda nebol žiakom školy. Ukončenie školskej dochádzky súd vyhodnotil ako preukázanú zmenu pomerov, nie však samo osebe ako dôkaz nadobudnutia schopnosti oprávneného samostatne sa živiť. 8. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 040 304 1331 0 z 1.7.2022 súd zistil, že oprávnenému bol od 4.3.2022 priznaný invalidný dôchodok vo výške 472,80 eur mesačne. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 3.6.2025 vyplynulo, že invalidný dôchodok bol od 1.4.2024 do 31.12.2024 vyplácaný vo výške 605,80 eur mesačne a od 1.1.2025 vo výške 618,60 eur mesačne. Matka pri výsluchu uviedla, že ku dňu pojednávania oprávnený poberal invalidný dôchodok vo výške približne 641,50 eur mesačne, skutočnosť ktorá vyplýva aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni. 9. Súd priznaný invalidný dôchodok a jeho postupné zvýšenie považoval za významnú zmenu príjmových pomerov oprávneného. Samotná existencia vlastného príjmu však ešte nepreukazuje schopnosť oprávneného samostatne sa živiť. Na jej posúdenie bolo potrebné prihliadať aj na zdravotný stav oprávneného, jeho funkčné schopnosti, možnosť pracovného uplatnenia, schopnosť hospodáriť s príjmom a rozsah jeho odôvodnených potrieb. 10. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava - Karlova Ves, ČVS: ORP-241/KV-B4-2022, z 21.7.2023 súd zistil, že matka v konaní pred policajným orgánom uviedla, že oprávnený poberá invalidný dôchodok a že prijaté náhradné výživné vrátila. Túto listinu súd hodnotil iba ako dôkaz o obsahu vyjadrenia matky pred policajným orgánom, nie ako rozhodnutie preukazujúce presný dátum priznania alebo aktuálnu výšku invalidného dôchodku. V tomto smere súd vychádzal prednostne z rozhodnutia a potvrdení Sociálnej poisťovne. 11. Z rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. -76 z 25.3.2026 súd zistil, že oprávnený bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, v ktorom nie je schopný samostatne robiť a posudzovať právne úkony, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a finančnými prostriedkami, uzatvárať zmluvy, konať pred súdmi, orgánmi verejnej správy a inými inštitúciami, rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, preberať úradné zásielky, nakladať s dôchodkovými a sociálnymi dávkami a výživným ani rozhodovať o umiestnení do zariadenia sociálnych služieb. Za jeho opatrovníčku bola ustanovená matka E. K.. 12. Súd bol uvedeným právoplatným rozhodnutím o osobnom stave oprávneného v zmysle viazaný. Samotné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony síce automaticky neznamená trvanie vyživovacej povinnosti rodiča, jeho rozsah a skutkové závery, z ktorých rozhodnutie vychádza, sú však podstatné pri posudzovaní praktickej schopnosti oprávneného viesť samostatný život, hospodáriť s príjmom a zabezpečovať svoje potreby vlastnou činnosťou. 13. Z znaleckého posudku K.. J. I. z 30.1.2026 súd zistil, že oprávnený trpí pervazívnou vývinovou poruchou - detským autizmom a stredne ťažkým až ťažkým stupňom mentálneho postihnutia. Nie je schopný primerane sa orientovať v čase a priestore, jeho schopnosť komunikácie, porozumenia a rečového prejavu je zásadne obmedzená a pri bežných životných úkonoch potrebuje pomoc a dohľad dospelej osoby. Podľa záverov znalkyne oprávnený nie je schopný samostatne zabezpečovať osobnú hygienu, obliekanie, prípravu a prijímanie stravy, zdravotnú starostlivosť ani návštevy lekárov. Nie je schopný samostatne nakladať s peniazmi a majetkom, komunikovať s úradmi, chrániť svoje práva a oprávnené záujmy ani zodpovedne rozhodovať o svojich osobných a majetkových záležitostiach. Znalecký posudok súd považoval za zásadný dôkaz. Bol vypracovaný odborníčkou z príslušného odvetvia, jeho závery sú jednoznačné, navzájom súladné a korešpondujú s rozsahom obmedzenia

spôsobilosti oprávneného na právne úkony, ako aj s výpoveďou jeho matky. Neboli predložené žiadne odborné dôkazy, ktoré by závery znalkyne spochybňovali alebo nasvedčovali zlepšeniu zdravotného či funkčného stavu oprávneného. 14. Z dermatologickej správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava zo 14.5.2014 súd zistil, že oprávnený bol liečený pre atopickú dermatitídu, suchosť kože a opakované kožné prejavy vyžadujúce lokálnu liečbu a používanie emoliencií. Hoci ide o časovo starší doklad, jeho obsah korešponduje s aktuálnou žiadankou všeobecného lekára K.. N. J. z 26.5.2026 na dermatologické vyšetrenie pre suchú a začervenanú kožu. Súd preto tieto listiny vyhodnotil ako podporné dôkazy o pretrvávaní dermatologických ťažkostí a súvisiacich zvýšených výdavkov. 15. Z listu Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 26.8.2020 a z predvolania na kúpeľnú liečbu súd zistil, že oprávnenému bola schválená kúpeľná starostlivosť v skupine A v trvaní 21 dní a nástup na liečenie bol určený od 14.6.2021. Vzhľadom na časový odstup súd týmto listinám nepriznal rozhodujúci význam pre určenie súčasnej výšky nákladov; vyhodnotil ich však v spojení s ostatnými zdravotnými dokladmi ako potvrdenie dlhodobej potreby zdravotnej starostlivosti. 16. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. KV/SOC/4274/2026/14129/MO z 1.6.2026 súd zistil, že mestskej časti D. - J. C. vznikla povinnosť poskytovať oprávnenému sociálnu službu spočívajúcu v donáške stravy do domácnosti na S. ulici v pracovných dňoch. Z príjmového dokladu zo 4.5.2026 vyplynula úhrada za túto službu vo výške 20,16 eur. Listiny podporujú tvrdenie matky, že domácnosť oprávneného využíva sociálne služby a že v súvislosti s ich zabezpečovaním vznikajú výdavky. 17. Z predložených pokladničných dokladov, faktúr a potvrdení o úhrade súd zistil, že v súvislosti so zabezpečovaním potrieb oprávneného pravidelne vznikajú výdavky na lieky, vitamíny, zdravotnícke, stomatologické a dermatologické prípravky, hygienické potreby, odev, obuv, pomôcky a predmety určené na trávenie voľného času. Predložené doklady pochádzajú z rôznych období a zachytávajú jednotlivé nákupy, preto ich súd mechanicky nesčítal ako výdavky jedného mesiaca. Vyhodnotil ich ako dôkaz o druhu, opakovanom výskyte a zvýšenom rozsahu potrieb oprávneného. 18. Faktúrou spoločnosti Dr. Max 100 s. r. o. z 9.2.2026 bol preukázaný nákup zdravotníckych, dermatologických a stomatologických prípravkov v celkovej sume 66,01 eur. Nákup zahŕňal vitamínový prípravok, špeciálne zubné kefky a zubné pasty, dermatologický krém a probiotický prípravok. Faktúra tej istej spoločnosti zo 7.4.2026 preukazuje nákup liekov, vitamínov a výživových doplnkov v celkovej sume 137,47 eur. Ďalšími lekárenskými dokladmi boli preukázané nákupy liekov na lekársky predpis, voľnopredajných liekov, výživových doplnkov, prípravkov na ošetrovanie kože a pomôcok ústnej hygieny. Tieto doklady korešpondujú s lekárskymi správami o psychiatrických, dermatologických a ďalších zdravotných ťažkostiach oprávneného. 19. Predloženými dokladmi boli ďalej preukázané konkrétne výdavky na odev a obuv. Pokladničný doklad spoločnosti N. & P. preukazuje nákup odevov v sume 76,96 eur a doklad o internetovej objednávke preukazuje nákup pánskej obuvi vo veľkosti 43 v sume 80,95 eur. Ďalšie doklady zachytávajú nákupy nohavíc, tričiek, ponožiek a ďalšej obuvi. Súd tieto doklady vyhodnotil v spojení s výpoveďou matky o častom poškodzovaní a nadmernom opotrebovaní oblečenia a obuvi v dôsledku deštruktívnych prejavov oprávneného. 20. Výdavky na hygienické potreby boli podporené dokladmi o nákupe špeciálnych zubných pást a kefiek, vlhčených hygienických potrieb, uterákov, dermatologických krémov a ďalších výrobkov osobnej hygieny. Uvedené nákupy korešpondujú s dermatologickou správou, podľa ktorej oprávnený pre chronickú atopickú dermatitídu potrebuje opakované ošetrovanie kože, emolienciá, osobitné pracie a hygienické prostriedky a oblečenie z vhodných materiálov. 21. Pokladničné doklady z predajní N., I. a ďalších predajcov preukazujú aj nákupy jednoduchých hier, skladačiek, hračiek a ďalších predmetov zodpovedajúcich mentálnym, aktivizačným a voľnočasovým potrebám oprávneného. Potvrdením občianskeho združenia F. bola preukázaná úhrada 200 eur za týždenný denný tábor určený osobám s poruchami autistického spektra. Súd tento výdavok nepovažoval za pravidelný mesačný náklad, ale za odôvodnený nepravidelný výdavok súvisiaci so zdravotným stavom a potrebou špecializovaných aktivít oprávneného. 22. Pri hodnotení jednotlivých dokladov súd prihliadal aj na to, či bol dostatočne identifikovaný zakúpený tovar a jeho súvislosť s potrebami oprávneného. Doklady, z ktorých nebolo možné určiť druh tovaru, jeho príjemcu alebo účel nákupu, súd nepovažoval za spoľahlivý dôkaz konkrétneho výdavku oprávneného. Doklad o dobierkovej platbe vo výške 261,90 eur bez presnej identifikácie zakúpeného tovaru preto preukazuje iba uskutočnenie platby, nie však druh, účel ani odôvodnenosť predmetného nákupu. Rovnako súd nepripísal oprávnenému bez ďalšieho všetky nákupy uskutočnené z účtu matky, keďže tento účet slúži aj na zabezpečovanie potrieb ostatných členov domácnosti.

23. Nezohľadnenie nešpecifikovanej dobierkovej platby ani ďalších nedostatočne identifikovaných nákupov však nemení celkový výsledok dokazovania. Pravidelná existencia zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť, lieky, hygienu, odev, obuv, pomôcky a voľnočasové potreby oprávneného vyplýva z ostatných konkrétnych dokladov, lekárskych správ, znaleckých záverov a výpovede matky, ktoré sa v podstatných skutočnostiach navzájom podporujú. 24. Z lekárskej správy neurologickej ambulancie R. N., a. s. z 25.6.2026 súd zistil, že navrhovateľ bol vyšetrený pre akútnu bolesť driekovej chrbtice vzniknutú po predklone, sprevádzanú ťažkosťami pri vstávaní a chôdzi. Bol mu diagnostikovaný akútny bolestivý stav driekovej chrbtice, odporučená medikamentózna liečba, pokojový režim a zákaz zdvíhania bremien. Uvedená správa preukazuje konkrétnu akútnu zdravotnú indispozíciu navrhovateľa. Nepreukazuje však trvalú alebo dlhodobú stratu jeho pracovnej schopnosti, uznanie invalidity ani taký zdravotný stav, ktorý by navrhovateľovi dlhodobo znemožňoval vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Navrhovateľ nepredložil odborný dôkaz o dlhodobej pracovnej neschopnosti, o poklese pracovnej schopnosti ani o trvalom znížení jeho zárobkového potenciálu. 25. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že za podstatnú zmenu pomerov považuje priznanie invalidného dôchodku synovi vo výške približne 600 eur mesačne. Podľa jeho názoru tento príjem postačuje na náhradu výživného vo výške 230 eur. Poukázal na to, že jeho vlastný otec poberá dôchodok v približne porovnateľnej výške, a vyjadril názor, že zabezpečenie zdravotne postihnutých osôb má vo väčšej miere prevziať štát. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v Írsku podniká, pričom jeho čistý príjem za predchádzajúci rok predstavoval necelých 12 000 eur. Príležitostne si privyrába rozvozom jedla približne 150 eur mesačne. Nemá príjem z prenájmu ani z kapitálového majetku, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a vlastní jedno motorové vozidlo, ktoré podľa jeho vyjadrenia potrebuje vzhľadom na miesto bydliska mimo mesta a nedostupnosť verejnej dopravy. Navrhovateľ spochybňoval rozsah deklarovaných výdavkov na oprávneného, predovšetkým výdavkov na stravu, oblečenie a obuv. Poukazoval na vlastné výdavky na stravu a na svoje skúsenosti s cenami bezlepkových potravín. Uviedol, že oprávnený už fyzicky nerastie, a preto považoval tvrdenú frekvenciu nákupu oblečenia a obuvi za neprimeranú. Nad rámec výživného na oprávneného pravidelne neprispieva. K osobnému kontaktu so synom navrhovateľ uviedol, že sa v minulosti usiloval odovzdať mu školskú tašku a školské potreby, pričom matka ich prijala až po odporúčaní právnej zástupkyne. Zároveň potvrdil, že jeho posledný osobný kontakt so synom sa uskutočnil v čase, keď bol oprávnený ešte v detskom kočíku. Tvrdil, že sa pokúšal matku kontaktovať telefonicky a prostredníctvom správ, avšak bez odozvy. 26. Matka oprávneného pri výsluchu uviedla, že sa o syna osobne stará od jeho narodenia a že otec ani jeho rodina mu počas približne 22 rokov neposkytovali pravidelnú osobnú pomoc. Jediné osobné stretnutie otca so synom v čase, keď bol syn ešte v kočíku, sa podľa nej uskutočnilo preto, že syna sama priviedla na pracovisko otca. Matka uviedla, že oprávnený má približne 180 cm a 100 kg. Jeho správanie je nepredvídateľné, v minulosti aj v súčasnosti mával agresívne a deštruktívne prejavy, pri ktorých poškodzoval oblečenie, obuv, dvere, pohovku a ďalšie zariadenie domácnosti. Z uvedeného dôvodu potrebuje oblečenie a obuv nakupovať častejšie, pričom obuv musí byť prispôsobená jeho schopnostiam, okrem iného bez potreby zaväzovania šnúrok. Podľa matky oprávnený navštevuje zariadenie sociálnych služieb iba vtedy, keď mu to umožňuje jeho aktuálny stav a spánkový režim, spravidla na dve až tri hodiny denne. Matka ho do zariadenia sprevádza a následne ho vyzdvihuje. Mesačné náklady spojené s pobytom a stravou v zariadení predstavujú približne 70 eur. V školskom roku 2024/2025 sa ho nepodarilo umiestniť do vhodného zariadenia pre nedostatok kapacít a viaceré zariadenia ho pre jeho agresívne a deštruktívne správanie odmietli prijať. Matka opísala každodenný režim oprávneného, ktorý je založený na pevnej rutine. Musí mu pomáhať pri použití toalety, osobnej hygiene, obliekaní, kúpaní, umývaní vlasov, strihaní nechtov, holení, čistení zubov, podávaní stravy a liekov. Musí ho sprevádzať k lekárom, do zariadenia sociálnych služieb a pri cestovaní verejnou dopravou. Oprávnený vyžaduje nepretržitý dohľad a nie je možné ponechať ho bez dozoru. Matka uviedla, že oprávnený dodržiava bezlepkovú diétu, trpí atopickým ekzémom a potrebuje špeciálne hygienické, dermatologické a stomatologické prípravky, lieky, antialergénne posteľné vybavenie a ďalšie pomôcky. Užíva tiež lieky súvisiace s jeho psychiatrickým stavom. V posledných rokoch u neho došlo opakovane ku kolapsovým stavom, pre ktoré absolvoval a ďalej absolvuje odborné vyšetrenia. Matka uviedla, že vzhľadom na rozsah osobnej starostlivosti nemôže vykonávať pravidelné zamestnanie. Poberá peňažný príspevok na opatrovanie približne vo výške 660 eur mesačne a príspevok na zvýšené hygienické výdavky približne 40 eur mesačne. Oprávnený nemá okrem invalidného dôchodku iný príjem ani majetok prinášajúci výnos. V spoločnej domácnosti žije aj stará matka oprávneného a náklady na bývanie sa rozpočítavajú medzi troch členov domácnosti. K náhradnému výživnému matka uviedla, že oň požiadala v dôsledku nepravidelného platenia výživného zo strany otca. Po tom, ako otec

výživné dodatočne zaplatil, sumu náhradného výživného štátu vrátila. Z vrátenia náhradného výživného preto nemožno vyvodzovať, že potreby oprávneného boli uspokojené bez výživného od otca alebo že oprávnený nadobudol schopnosť samostatne sa živiť. Výpoveď matky súd vyhodnotil ako vierohodnú v jej podstatných častiach. Bola podrobná, vnútorne súladná a korešpondovala so znaleckými závermi, rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, zdravotnou dokumentáciou, listinami o poskytovaní sociálnych služieb a dokladmi o výdavkoch. Matka nezastierala ani príjmy oprávneného, ani vlastné sociálne dávky a rozlišovala medzi pravidelnými a jednorazovými výdavkami. 27. Tvrdenia navrhovateľa o neprimeranosti výdavkov súd posudzoval obozretne. Navrhovateľ nemá s oprávneným pravidelný osobný kontakt, nepodieľa sa na jeho každodennej starostlivosti a nemá bezprostrednú skúsenosť s jeho denným režimom, správaním ani aktuálnymi potrebami. Porovnávanie výdavkov zdravotne ťažko postihnutého oprávneného s vlastnými výdavkami navrhovateľa alebo s výdavkami iných dospelých osôb preto nie je bez ďalšieho použiteľné. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo nehospodárne alebo účelovo nesprávne nakladanie s príjmami oprávneného. Naopak, bolo preukázané, že matka mu dlhodobo zabezpečuje bývanie, stravu, osobnú hygienu, zdravotnú starostlivosť, sociálne služby, dopravu, dohľad a ďalšie každodenné potreby. 28. Spor otca a matky týkajúci sa ich minulého vzťahu, vzájomnej komunikácie a kontaktu otca so synom nemal bezprostredný význam pre posúdenie existencie vyživovacej povinnosti. Významná bola len nesporná skutočnosť, že otec osobnú starostlivosť o oprávneného fakticky nevykonáva a na zabezpečovaní jeho potrieb sa podieľa predovšetkým platením súdom určeného výživného. 29. Podľa , sa konanie vo veciach výživného plnoletých osôb začína len na návrh. 30. Podľa , účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 31. Podľa , Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 32. Podľa Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 33. Podľa Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.. 34. Podľa Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 35. Podľa Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.. 36. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 37. Podľa Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 38. Podľa Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.. 39. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nemožno stotožňovať s dosiahnutím plnoletosti, skončením školskej dochádzky ani s nadobudnutím akéhokoľvek vlastného príjmu. Ide o schopnosť dieťaťa z vlastných zdrojov samostatne, sústavne a v primeranom rozsahu uhrádzať všetky relevantné životné náklady. Posúdenie tejto schopnosti musí byť vždy individuálne a musí zohľadňovať najmä vek, zdravotný stav, vzdelanie, možnosť pracovného uplatnenia, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a rozsah odôvodnených potrieb oprávneného. 40. Pri dieťati so závažným zdravotným postihnutím nemusí schopnosť samostatne sa živiť vzniknúť ani po dosiahnutí plnoletosti a ukončení vzdelávania. Priznanie invalidného dôchodku je významnou okolnosťou pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti, samo osebe však neznamená jej zánik. Invalidný dôchodok môže pokrývať časť potrieb oprávneného, ale nenahrádza automaticky zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov, ak oprávnený pre svoj zdravotný stav nie je schopný vlastnou činnosťou zabezpečovať svoje životné potreby.

41. Zmena pomerov odôvodňujúca zrušenie výživného musí mať podstatný a trvalejší charakter a musí viesť k záveru, že oprávnený už pomoc rodiča objektívne nepotrebuje, pretože je schopný samostatne zabezpečovať svoju výživu. Nestačí, že sa zmenila iba jedna čiastková okolnosť, pokiaľ celkové pomery naďalej odôvodňujú trvanie vyživovacej povinnosti. 42. Pri posudzovaní návrhu podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd porovnal pomery účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Za rozhodujúci porovnávací základ považoval pomery zistené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -167 z 22.9.2021 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 17.5.2023. 43. V čase predchádzajúceho rozhodovania mal oprávnený 17 rokov, navštevoval špeciálnu praktickú školu a nemal žiadny vlastný pravidelný príjem. Nebol poberateľom invalidného dôchodku ani inej dávky, z ktorej by mohol priamo uhrádzať svoje životné potreby. Bol v plnom rozsahu odkázaný na finančné zabezpečenie rodičmi a na osobnú starostlivosť matky. Matka v predchádzajúcom konaní pôvodne, v čase podania návrhu 3. mája 2019, vyčíslila výdavky oprávneného sumou 567,60 eur mesačne, z toho náklady na bývanie sumou 86,40 eur, náklady na stravu sumou 221,20 eur, školské výdavky sumou 25 eur, lieky sumou 15 eur, odev, obuv, hygienické potreby a hračky sumou 150 eur, kultúrne a športové potreby sumou 20 eur a rekreačno-oddychové aktivity sumou 50 eur mesačne. Na pojednávaní 22.9.2021 matka aktualizovala mesačné výdavky oprávneného na celkovú sumu 602,10 eur. Pozostávali z nákladov na bývanie vo výške 86,40 eur, príspevku ZRPŠ vo výške 40 eur, školského stravovania vo výške 35,70 eur, stravy mimo školy vo výške 200 eur, liekov vo výške 20 eur, odevov, hygienických potrieb a čistiacich prostriedkov vo výške 200 eur a nákladov na voľný čas vo výške 20 eur mesačne. Okrem toho uviedla jednorazový náklad na letný tábor pre osoby s autizmom vo výške 280 eur. Súd rozhodujúci v roku 2021 nepovažoval všetky výdavky deklarované matkou za odôvodnené v ich plnej výške. Za primerané považoval náklady na bývanie vo výške 86,40 eur, školské stravovanie vo výške 35,70 eur, ZRPŠ vo výške 40 eur, lieky vo výške 20 eur a voľný čas vo výške 20 eur. Výdavky na stravu mimo školy a na odevy, hygienické potreby a čistiace prostriedky neakceptoval v celej deklarovanej výške po 200 eur. Celkové primerané potreby oprávneného napokon ustálil približne na 500 eur mesačne. Príjem matky bol v čase podania pôvodného návrhu 376,78 eur mesačne a v čase rozhodovania v septembri 2021 predstavoval 608,44 eur mesačne. Tvoril ho príspevok na opatrovanie, peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva a obuvi a prevádzkou motorového vozidla a prídavok na dieťa. Matka vzhľadom na nevyhnutnosť celodennej starostlivosti o oprávneného nemohla vykonávať pravidelné zamestnanie. Na strane otca súd v roku 2021 vychádzal zo sociálnych dávok vo výške 879,67 eur mesačne a z jeho príležitostného príjmu za rozvoz jedla vo výške 150 až 200 eur mesačne. Jeho celkový príjem preto ustálil najmenej na 1 029,67 eur mesačne. Otec vtedy uvádzal náklad na svoje ubytovanie vo výške 600 eur mesačne. Pre porovnanie, v čase ešte skoršieho rozhodnutia z roku 2017 dosahoval príjem otca približne 752 eur mesačne. 44. V čase terajšieho rozhodovania má oprávnený 22 rokov a školskú dochádzku ukončil 31.8.2024. Na rozdiel od pomerov existujúcich v roku 2021 má vlastný pravidelný príjem z invalidného dôchodku. Ten bol od 4.3.2022 priznaný vo výške 472,80 eur mesačne, od 1.4.2024 bol vyplácaný vo výške 605,80 eur mesačne, od 1.1.2025 vo výške 618,60 eur mesačne a v čase rozhodovania súdu 641,50 eur mesačne. Oprávnenému je zároveň určené výživné od otca vo výške 230 eur mesačne. Pri jeho riadnom platení tak jeho peňažné zdroje predstavujú spolu 871,50 eur mesačne, pozostávajúce z invalidného dôchodku 641,50 eur a výživného 230 eur. Práve výživné je však predmetom návrhu na zrušenie. Pri posudzovaní dôsledkov požadovaného zrušenia preto nemožno vychádzať zo súčtu zahŕňajúceho aj výživné, ktoré by po vyhovení návrhu odpadlo. Oprávnenému by po zrušení vyživovacej povinnosti zostal vlastný pravidelný príjem iba vo výške 641,50 eur mesačne. 45. Matka v súčasnosti poberá peňažný príspevok na opatrovanie približne vo výške 660 eur mesačne a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou vo výške 40 eur mesačne, spolu 700 eur. V porovnaní s jej príjmom 608,44 eur v roku 2021 ide o nominálne zvýšenie približne o 91,56 eur mesačne. Uvedené príspevky však nie sú zárobkom oprávneného ani náhradou vyživovacej povinnosti otca. Príspevok na opatrovanie kompenzuje matke skutočnosť, že pre celodennú starostlivosť o oprávneného nemôže vykonávať pravidelné zamestnanie, a príspevok na hygienu je účelovo viazaný na zvýšené výdavky vyvolané zdravotným postihnutím. 46. Z predloženého rozpisu nákladov, výpovede matky, bankových výpisov a lekárskych správ súd zistil, že oprávnený vzhľadom na svoj zdravotný stav vyžaduje osobitné diétne stravovanie. Lekárskym potvrdením z 26.5.2026 bolo preukázané, že oprávnený trpí celiakiou a potravinovou intoleranciou a musí dodržiavať špeciálnu diétu podľa lekárskych odporúčaní. Bankové výpisy súčasne potvrdzujú pravidelné nákupy potravín. Hoci ide o účet používaný pre potreby celej domácnosti a jednotlivé nákupy

nemožno presne rozdeliť medzi jej členov, výpisy podporujú tvrdenie matky o pravidelne vznikajúcich výdavkoch na stravu. 47. Súd prihliadol aj na telesnú konštitúciu oprávneného, ktorý má podľa výpovede matky približne 180 cm a 100 kg, ako aj na vyššiu cenu bezlepkových a ďalších osobitných potravín. Za primerané mesačné náklady na stravu zabezpečovanú v domácnosti preto považoval sumu 300 eur, čo predstavuje v priemere 10 eur denne. 48. Z mesačného predpisu úhrady za sociálnu službu za február 2026 vyplynula celková úhrada 61,50 eur, z ktorej 35 eur predstavuje režijnú časť a 26,50 eur stravu poskytnutú v zariadení. Túto úhradu súd započítal samostatne a v celom rozsahu. Oprávnený využíva zariadenie iba v obmedzenom rozsahu podľa svojho aktuálneho zdravotného stavu a spánkového režimu, pričom predpis zahŕňa iba päť desiat, päť obedov a desať olovrantov za mesiac. Strava poskytovaná v zariadení preto nenahrádza jeho pravidelné stravovanie v domácnosti ani podstatne neznižuje náklady na nákup potravín a prípravu stravy doma. 49. Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd považoval za odôvodnené pravidelné mesačné potreby oprávneného pozostávajúce z pomernej časti nákladov na bývanie 70,03 eur, stravy zabezpečovanej v domácnosti 300 eur, úhrady za sociálnu službu vrátane stravy poskytnutej v zariadení 61,50 eur, liekov a vitamínov 70 eur, hygienických a dermatologických potrieb 70 eur, odevu a obuvi 120 eur, pomôcok 20 eur a voľnočasových aktivít 30 eur. Pravidelné mesačné potreby oprávneného tak predstavujú spolu 741,53 eur. 50. Uvedený súčet nezahŕňa jednorazové alebo nepravidelne vznikajúce výdavky. Medzi ne patrí najmä špecializovaný denný tábor pre osoby s poruchami autistického spektra v sume 200 eur, osobitné posteľné vybavenie, doprava, mimoriadne zdravotnícke potreby a náhrada zariadenia domácnosti poškodeného oprávneným. Súd ich mechanicky nepripočítal k pravidelným mesačným nákladom, prihliadol však na ne pri celkovom posudzovaní rozsahu potrieb oprávneného. 51. Vlastný pravidelný príjem oprávneného z invalidného dôchodku vo výške 641,50 eur je nižší než jeho pravidelné mesačné potreby vo výške 741,53 eur o 100,03 eur mesačne. Rozdiel je ešte vyšší v mesiacoch, v ktorých vzniknú nepravidelné zdravotné alebo sociálne výdavky. Invalidný dôchodok preto nepokrýva všetky odôvodnené potreby oprávneného. 52. Porovnaním pomerov oprávneného súd zistil, že jeho vlastný príjem sa oproti roku 2021 zvýšil z nulovej hodnoty na 641,50 eur mesačne. Súčasne sa však jeho primerané mesačné potreby zvýšili z približne 500 eur, ustálených predchádzajúcim súdom, najmenej na sumu 741,53 eur, ku ktorej pristupujú ďalšie mimoriadne výdavky počas roka. 53. Oproti roku 2021 odpadli školské výdavky, najmä školské stravovanie vo výške 35,70 eur a ZRPŠ vo výške 40 eur mesačne, spolu 75,70 eur. Namiesto nich však vznikli náklady na dennú sociálnu službu a stravu v zariadení vo výške 61,50 eur. Ukončenie školy preto neviedlo k podstatnému poklesu celkových potrieb oprávneného, ale len k zmene ich štruktúry. Potrebu školy nahradila potreba špecializovanej sociálnej služby, pričom oprávnený je naďalej odkázaný na každodenné sprevádzanie a dohľad matky. 54. Pomerná časť nákladov oprávneného na bývanie sa síce znížila z pôvodných 86,40 eur na 70,03 eur mesačne, teda o 16,37 eur, táto čiastková úspora však nemá podstatný vplyv na celkové pomery. Bola prevážená rastom nákladov na stravu, oblečenie, obuv, hygienu, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj všeobecným vývojom životných nákladov. 55. Uvedené matematické porovnanie súd nepovažoval za jediné rozhodujúce kritérium. Aj keby invalidný dôchodok v niektorom mesiaci aritmeticky postačoval na úhradu väčšiny výdavkov, oprávnený nie je schopný tento príjem samostatne získavať vlastnou činnosťou, hospodáriť s ním, zabezpečovať si nákupy, uzatvárať zmluvy ani samostatne uspokojovať svoje potreby. Jeho životné potreby sú zabezpečované iba vďaka nepretržitej osobnej starostlivosti a správe jeho záležitostí matkou. 56. Matka plní svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému v rozhodujúcej miere každodennou osobnou starostlivosťou. Nejde pritom o bežnú pomoc poskytovanú dospelému členovi domácnosti, ale o sústavnú, časovo a psychicky mimoriadne náročnú starostlivosť o plnoleté dieťa s poruchou autistického spektra a stredne ťažkým až ťažkým mentálnym postihnutím. Oprávnený nie je schopný samostatne zabezpečovať ani základné životné potreby a vyžaduje trvalú prítomnosť, pomoc a dohľad inej osoby. Matka oprávnenému každodenne pomáha pri použití toalety, osobnej hygiene, kúpaní, umývaní vlasov, čistení zubov, holení, strihaní nechtov, obliekaní a podávaní stravy a liekov. Zabezpečuje nákup a prípravu jeho osobitnej diétnej stravy, zdravotnú starostlivosť, návštevy lekárov, sprevádzanie do zariadenia sociálnych služieb a dopravu. Súčasne komunikuje s úradmi, zdravotníckymi zariadeniami a poskytovateľmi sociálnych služieb, hospodári s príjmami oprávneného a spravuje všetky jeho osobné, administratívne a finančné záležitosti, ktoré oprávnený vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný zabezpečovať sám. Starostlivosť o osobu s poruchou autistického spektra je náročná aj

tým, že vyžaduje zachovávanie stabilného režimu, predvídanie a zvládanie neštandardných reakcií, nepretržité sledovanie bezpečnosti a prispôsobovanie denných činností aktuálnemu psychickému a fyzickému stavu oprávneného. Oprávneného nemožno ponechať bez dozoru. Jeho správanie môže byť nepredvídateľné a sprevádzané agresívnymi alebo deštruktívnymi prejavmi, poškodzovaním oblečenia, obuvi a zariadenia domácnosti, prípadne narušením spánkového režimu. Matka preto musí byť pripravená bezprostredne zasiahnuť počas celého dňa a podľa potreby aj v noci. Ani v čase pobytu oprávneného v zariadení sociálnych služieb nie je od tejto starostlivosti úplne odbremenená, keďže ho do zariadenia sprevádza, vyzdvihuje a jeho pobyt je vzhľadom na aktuálny stav často obmedzený iba na niekoľko hodín. Takto poskytovaná osobná starostlivosť má nepochybne aj majetkovú hodnotu, hoci ju nemožno jednoducho vyjadriť ako samostatnú položku mesačných výdavkov. Nahrádza služby, ktoré by inak museli byť zabezpečované prostredníctvom profesionálneho opatrovania, osobnej asistencie, sprevádzania alebo pobytovej sociálnej služby. Rozsah starostlivosti zároveň matku podstatne obmedzuje, fakticky až vylučuje, z možnosti vykonávať pravidelné zamestnanie a dosahovať porovnateľný príjem vlastnou pracovnou činnosťou. Peňažný príspevok na opatrovanie nie je odmenou zodpovedajúcou plnej hodnote vykonávanej starostlivosti ani príjmom oprávneného; ide iba o čiastočnú sociálnu kompenzáciu dôsledkov jeho odkázanosti. 57. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine sa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri posúdení podielu rodičov na zabezpečovaní potrieb oprávneného preto nemožno od rozsahu osobnej starostlivosti matky abstrahovať. Matka svoju vyživovaciu povinnosť neplní iba finančnými príspevkami, ale predovšetkým nepretržitou osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním celého každodenného života oprávneného. Keďže otec porovnateľnú osobnú starostlivosť neposkytuje a každodennú záťaž spojenú so zdravotným stavom oprávneného nenesie, jeho podiel na plnení vyživovacej povinnosti sa musí realizovať predovšetkým peňažným plnením. Požiadavka, aby celé materiálne zabezpečenie oprávneného znášala matka popri nepretržitej osobnej starostlivosti, by viedla k neprimeranému a nespravodlivému preneseniu vyživovacej povinnosti iba na jedného rodiča. 58. Na strane otca súd prihliadol aj na skutočnosť, že dlhodobo žije a vykonáva zárobkovú činnosť v Írskej republike. V roku 2021 bol jeho príjem ustálený najmenej na 1 029,67 eur mesačne, pričom pozostával zo sociálnych dávok vo výške 879,67 eur a z príležitostného príjmu z rozvozu jedla najmenej vo výške 150 eur mesačne. V súčasnom konaní otec uviedol, že v Írsku podniká a jeho čistý príjem z podnikania za predchádzajúci rok predstavoval necelých 12 000 eur, teda v mesačnom priemere necelých 1 000 eur. Okrem toho si príležitostne privyrába rozvozom jedla približne 150 eur mesačne. Podľa jeho vlastnej výpovede tak jeho súčasný priemerný mesačný príjem dosahuje približne, avšak menej než 1 150 eur. 59. Otec ďalej uviedol, že má v Írskej republike bankový účet, vlastní motorové vozidlo a býva v dome nachádzajúcom sa mimo mesta, pričom motorové vozidlo potrebuje pre nedostupnosť verejnej dopravy. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a podľa jeho výpovede nepoberá príjmy z prenájmu ani z kapitálového majetku. Z jeho výpovede preto vyplýva, že je v Írskej republike dlhodobo ekonomicky a sociálne etablovaný, vykonáva tam podnikateľskú činnosť a popri nej je schopný vykonávať aj ďalšiu zárobkovú činnosť v podobe rozvozu jedla. 60. Porovnanie príjmu otca vo výške najmenej 1 029,67 eur mesačne v roku 2021 s jeho súčasným príjmom 1 150 eur mesačne nepreukazuje podstatný pokles jeho príjmových pomerov. Naopak, podľa samotnej výpovede otca zostala výška jeho príjmu nominálne porovnateľná, prípadne sa mierne zvýšila. Súčasne nastala zmena v štruktúre jeho príjmu, keď otec už nie je odkázaný prevažne na sociálne dávky, ale dosahuje príjem vlastnou podnikateľskou a ďalšou zárobkovou činnosťou. Súd si uvedomuje, že život a výkon zárobkovej činnosti v zahraničí môžu byť spojené s odlišnou úrovňou životných nákladov. Samotné všeobecné poukázanie na vyššie ceny a výdavky v Írskej republike však nepostačuje na záver o znížení schopností a možností otca plniť vyživovaciu povinnosť. Otec nepredložil ucelený a aktuálny rozpis svojich nevyhnutných mesačných výdavkov ani doklady o výške nákladov na bývanie, energie, dopravu, zdravotnú starostlivosť alebo podnikanie. Nebolo preto možné ustáliť, že jeho nevyhnutné životné náklady spotrebúvajú príjem v takom rozsahu, že by nebol schopný platiť výživné vo výške 230 eur mesačne. 61. Okolnosť, že otec sa rozhodol dlhodobo žiť v Írskej republike, nemôže byť sama osebe prenášaná na oprávneného v podobe zrušenia vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie je rozhodujúca iba výška ním deklarovaného disponibilného zostatku po úhrade všetkých osobných výdavkov. Výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neprihliada na tie výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec je preto povinný usporiadať svoje osobné a majetkové pomery tak, aby zákonnú vyživovaciu povinnosť plnil prednostne.

62. Pri posudzovaní pomerov otca nebolo možné vychádzať iba z ním deklarovaného skutočne dosiahnutého príjmu. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa prihliada aj na schopnosti a možnosti povinného, teda na príjem, ktorý môže s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav, pracovné skúsenosti a podmienky v mieste svojho pobytu reálne dosahovať. Otec je osobou v produktívnom veku, dlhodobo žije v Írsku, podniká, vedie motorové vozidlo a popri podnikaní vykonáva rozvoz jedla. Nebolo preukázané, že by mu objektívne zdravotné alebo iné prekážky znemožňovali vykonávať primeranú zárobkovú činnosť alebo dosahovať príjem aspoň v ním deklarovanej výške. 63. Otec svoje tvrdenie o trvalom poklese príjmov nepodložil daňovým priznaním, účtovnou závierkou, výpismi z podnikateľského účtu, dokladmi o pravidelných príjmoch ani ucelenou dokumentáciou o nákladoch podnikania. Súd preto nemal podklad na záver, že suma necelých 12 000 eur ročne predstavuje úplný obraz jeho zárobkových možností alebo že ide o najvyšší príjem, ktorý je vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti objektívne schopný dosahovať. 64. Ani predložená lekárska správa z 25.6.2026 nepreukazuje trvalé obmedzenie zárobkových schopností otca. Zachytáva akútny bolestivý stav driekovej chrbtice krátko pred pojednávaním, neobsahuje však záver o dlhodobej pracovnej neschopnosti, invalidite alebo trvalom poklese pracovnej schopnosti. Tvrdenie o úplnej neschopnosti vykonávať fyzickú prácu navyše nekorešponduje s jeho výpoveďou, podľa ktorej naďalej podniká, vedie motorové vozidlo a príležitostne vykonáva rozvoz jedla. 65. Za právne významné súd nepovažoval ani porovnávanie nákladov oprávneného s výdavkami otca na jeho vlastnú stravu alebo s výškou dôchodku otcovho otca. Potreby oprávneného sa posudzujú individuálne, podľa jeho zdravotného stavu a reálnej odkázanosti. Oprávnený trpí závažným celoživotným zdravotným postihnutím, potrebuje osobitnú stravu, lieky, hygienické a dermatologické prípravky, sociálne služby a nepretržitú osobnú starostlivosť. Jeho potreby preto nemožno porovnávať s potrebami zdravého dospelého človeka ani s potrebami starobného dôchodcu. 66. Súd preto uzavrel, že na strane otca nebola preukázaná taká podstatná a trvalá zmena príjmových, majetkových alebo zdravotných pomerov, ktorá by podporovala zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. Otec naďalej žije a zárobkovo pôsobí v Írskej republike, nemá inú vyživovaciu povinnosť a je schopný dosahovať príjem z podnikania aj z vedľajšej zárobkovej činnosti. Jeho pomery preto neodôvodňujú, aby celé materiálne zabezpečenie oprávneného znášala iba matka spolu so systémom sociálneho zabezpečenia.. 67. Celkové porovnanie pomerov teda ukazuje, že na strane oprávneného nastala zmena spočívajúca v ukončení školy a nadobudnutí vlastného príjmu 641,50 eur mesačne v podobe invalidného dôchodku. Súčasne však vzrástli jeho bežné a zdravotne podmienené potreby najmenej na 741,53 eur mesačne, bez započítania všetkých ďalších zdravotných a sociálnych výdavkov. Jeho zdravotný a funkčný stav sa nezlepšil a naďalej úplne vylučuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a samostatne zabezpečovať vlastné potreby. 68. Na strane otca nebol preukázaný podstatný a trvalý pokles príjmov ani strata schopnosti dosahovať zárobok. Na strane matky síce došlo k zvýšeniu kompenzačných príspevkov zo 608,44 eur na približne 700 eur mesačne, ide však o dávky spojené s osobnou starostlivosťou a so zvýšenými výdavkami vyvolanými zdravotným postihnutím oprávneného, nie o príjem nahrádzajúci zákonnú vyživovaciu povinnosť otca. 69. Zmena pomerov preto nie je svojou povahou zmenou vedúcou k zániku vyživovacej povinnosti. Invalidný dôchodok znížil rozsah, v akom musí byť oprávnený materiálne zabezpečovaný rodičmi, neodstránil však jeho odkázanosť na ich výživu a pomoc. Keďže oprávnený nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť, zákonný dôvod trvania vyživovacej povinnosti otca podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine naďalej trvá. Súd preto uzavrel, že oprávnený napriek plnoletosti, ukončeniu školskej dochádzky a poberaniu invalidného dôchodku nie je schopný samostatne sa živiť v zmysle Zákona o rodine, a preto súd návrh otca ako nedôvodný zamietol. 70. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil okolnosti odôvodňujúce odlišné rozhodnutie o trovách, a preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).