Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-77-2021.pdf
PDF · 95.74 KB
Case nature
Subarea
3Cob/77/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu MOVYS, a.s., Piesočná 7, 821 04 Bratislava, IČO: 35 802 286, práv. zast. Advokátska kancelária Jana Peschlová, s.r.o., Žižkova 1/ A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 250 747, proti žalovanému RCTT s. r. o., Teslova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 44 282 745, práv. zast. Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 13, Košice, IČO: 36 866 563 o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/51/2021-242 zo dňa 15.3.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/51/2021-242 zo dňa 15.3.2021 p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.3.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania a/alebo akéhokoľvek zásahu do diela zrealizovaného žalobcom na základe Rámcovej zmluvy č. RCTT-BA/MOVYS/19.018 vo vzťahu k Upgrade rádiokomunikačného systému Sitno zo dňa 31.12.2019 na rádiokomunikačnom systéme siete SITNO ako existujúcej infraštruktúre, a to najmä, nie však výlučne je žalovaný povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania so žalobcom nainštalovanými tovarmi a/alebo inými prvkami, ktoré boli v jednotlivých miestach plnenia diela žalobcom pri zhotovovaní diela v časti Etapy 1 podľa Rámcovej zmluvy o dielo č. RCTT-BA/MOVYS/19.018 vo vzťahu k Upgrade rádiokomunikačného systému Sitno zo dňa 31.12.2019 nainštalované a/ alebo umiestnené, a to tovarmi a/ alebo inými prvkami v špecifikovanom rozsahu. Žalovaný je tiež povinný zdržať sa akejkoľvek činnosti spočívajúcej v montáži a/ alebo demontáži anténnych systémov, MW spojov a/ alebo iných montážnych prvkov s výnimkou konaní a/ alebo akýchkoľvek zásahov a/ alebo nakladania, na ktoré bol žalovanému žalobcom vopred udelený písomný súhlas.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný bude zasahovať do už zhotoveného diela aktuálne využívaného už pri súčasnej prevádzke siete SITNO žalobcom podľa Rámcovej zmluvy, čo žalobca preukazuje informáciami uvedenými vo Výzve k vzájomnému vysporiadaniu, ako aj v Opakovanej výzve, v ktorých žalovaný uviedol, že v prípade ak nedôjde v lehote do 10.3.2021 k uzatvoreniu finálnej dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným, bude žalovaný trvať na bezodkladnom uvedení miest plnenia do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred uzatvorením Rámcovej zmluvy, kedy tovar nainštalovaný na miestach plnenia zo strany žalobcu ako zhotoviteľa bude žalovaným odstránený a zariadenia zdemontované žalobcom podľa Rámcovej zmluvy budú žalovaným vrátené na pôvodné miesta, nedôjde v lehote do 24.3.2021 do uvedenia miest plnenia podľa Rámcovej zmluvy do pôvodného stavu, bude tovar nainštalovaný na miestach plnenia zo strany
žalobcu ako zhotoviteľa žalovaným odstránený a nároky na úhradu nákladov z toho vyplývajúcich si bude žalovaný následne uplatňovať u žalobcu. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a za účelom predchádzania prípadným škodám na doposiaľ zhotovenom diele podľa Rámcovej zmluvy a z dôvodu, že Rádiokomunikačný systém siete SITNO je prvkom kritickej infraštruktúry, je platný núdzový stav na území Slovenskej republiky, v prípade, ak by počas trvania núdzového stavu na území Slovenskej republiky došlo poškodeniu/znefunkčneniu a/alebo obmedzeniu funkčnosti rádiokomunikačného systému siete SITNO, môže mať takéto konanie závažné dopady na bezpečnosť a fungovanie štátu, zo strany žalobcu došlo k vzniku dôvodnej obavy, že prípadným neodborným a neadekvátnym zásahom zo strany žalovaného do zariadení v miestach plnenia diela, do ktorých boli už žalobcom nainštalované tovary a/alebo inými prvky v zmysle Rámcovej zmluvy, t.j. zásahom žalovaného do existujúcej infraštruktúry a do akýchkoľvek častí diela, ktoré žalobca už vykonal, by takýmto konaním s prihliadnutím na časť inštalovaného diela podľa Rámcovej zmluvy mohlo dôjsť k narušeniu bezpečnosti Slovenskej republiky, ako aj k poškodeniu existujúcej infraštruktúry rádiokomunikačného systému siete SITNO a k obmedzeniu jeho funkčnosti, žalobca je stále vlastníkom diela, žalobca výslovne upozornil žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek zásahu do už vykonaného diela podľa Rámcovej zmluvy, aby tak nedošlo k ohrozeniu, resp. úplnému kolapsu funkčnosti existujúcej infraštruktúry rádiokomunikačného systému siete SITNO, je potrebné, aby sa žalovaný zdržal takéhoto konania a tým nebol ohrozený rádiokomunikačný systém siete SITNO ako celok. Žalobca má za to, že zásahom žalovaného v zmysle Výzvy k vzájomnému vysporiadaniu, ako aj Opakovanej výzvy by došlo k vzniku škody nielen na strane žalobcu, ale rovnako aj na strane MV SR. Žalovaný podľa vedomostí a doposiaľ poskytnutých informácií žalobcovi nedisponuje potrebnou dávkou technickej zručnosti/zdatnosti, ako ani dostatočne odborným personálnym substrátom na akýkoľvek zásah do už zhotoveného diela žalobcom (v rozsahu Etapy 1) podľa Rámcovej zmluvy, pričom takýto neodborný a neadekvátny zásah zo strany žalovaného by mohol spôsobiť nepredstaviteľné a ťažko reparovateľné škody na rádiokomunikačnom systéme siete SITNO ako prvku kritickej infraštruktúry s negatívnym dopadom na životy a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky a rovnako by uvedené negatívne vplývalo na zabezpečovanie plnenia úloh Policajného zboru SR a úloh pri zabezpečovaní obrany a bezpečnosti štátu.
3. Súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému konania/zásahu do diela podľa zmluvy RCTT-BA/MOVYS/19.018 vo vzťahu k Upgrade rádiokomunikačného systému Sitno z 31.12.2019. Žalobca sa len domnieva, že žalovaný bude zasahovať do už zhotoveného diela, pričom sa odvoláva na Výzvu k vzájomnému vysporiadaniu z 24.2.2020 a na Opakovanú výzve z 3.3.2021. V uvedených výzvach žalovaný uviedol, že ak nedôjde v lehote do 10.3.2021 k uzatvoreniu finálnej dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným, bude žalovaný trvať na bezodkladnom uvedení miest plnenia do pôvodného stavu, kedy tovar nainštalovaný na miestach plnenia zo strany žalobcu ako zhotoviteľa bude žalovaným odstránený a zariadenia zdemontované žalobcom podľa Rámcovej zmluvy budú žalovaným vrátené na pôvodné miesta. Žalovaný tiež uviedol, že ak nedôjde v lehote do 24.3.2021 do uvedenia miest plnenia podľa Rámcovej zmluvy do pôvodného stavu, bude tovar nainštalovaný na miestach plnenia zo strany žalobcu ako zhotoviteľa žalovaným odstránený a nároky na úhradu nákladov z toho vyplývajúcich si bude žalovaný následne uplatňovať u žalobcu. Súd však uvedené dve výzvy žalovaného nepovažuje za relevantný a postačujúci dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení, nakoľko žalovaný do dnešného dňa nepodnikol žiadne reálne kroky s úmyslom uviesť predmetné miesta plnenia do pôvodného stavu. Žalobca nezaložil do spisu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by osvedčoval, že konanie žalovaného neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, či iný dôležitý záujem, a tým vyvoláva potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Súd prvej inštancie nedospel k presvedčeniu, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, keďže v zmysle doložených listín nebola osvedčená hrozba bezprostrednej ujmy na strane žalobcu v značnom rozsahu v dôsledku konania žalovaného. Súd mal za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň je rozhodnutie postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Žalobca má za to, že v zmysle všetkých skutočností uvedených v Návrhu súdu dostatočne osvedčil existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, a to vychádzajúc najmä, nie však výlučne z Výzvy k vzájomnému vysporiadaniu zo
dňa 24.2.2020 a Opakovanej výzvy k vzájomnému vysporiadaniu zo dňa 3.3.2021 (ďalej len „Výzvy"), že žalovaný má eminentný záujem zasiahnuť do existujúceho diela v rozsahu Etapy 1 zhotovenej žalobcom, pričom takýmto neodborným a neadekvátnym zásahom do existujúcej infraštruktúry môže žalovaný spôsobiť znefunkčnenie/poškodenie/obmedzenie prevádzkyschopnosti, ako aj v neposlednom rade samotnú nefunkčnosť diela, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rádiokomunikačného systému siete SITNO ako prvku kritickej infraštruktúry. Žalobca je toho názoru, že z Výziev je zrejmé a jednoznačné, že nejde len o domnienky žalobcu, ale žalovaný reálne uvádza nielen faktické kroky, ktoré uskutoční s cieľom vykonať zásah do rádiokomunikačnej siete SITNO, ale rovnako aj konkrétne dátumy, v ktorých to mieni uskutočniť, čo hrozbu bezprostrednej ujmy len výrazným spôsobom ďalej osvedčuje. Inštitút neodkladného opatrenia v súlade s úmyslom zákonodarcu, na základe ktorého bol tento zakotvený v príslušných ustanoveniach CSP, v žiadnom prípade nespočíva v ochrane už reálne porušených práv, ale existuje a je ako prostriedok právnej ochrany žalobcovi k dispozícií práve z dôvodu, aby k porušeniu jeho práv vôbec nedošlo, t. j. aplikujúc inštitút neodkladného opatrenia v tomto konaní, je cieľom navrhovaného neodkladného opatrenia, aby k zásahu do existujúceho diela zo strany žalovaného vôbec nedošlo. Zásah žalovaného do diela a teda aj do rádiokomunikačného systému siete SITNO je totiž spôsobilý privodiť ujmu nielen žalobcovi ale aj samotnému MV SR. V prípade, ak by žalovaný do diela, ktoré je súčasťou rádiokomunikačného systému siete SITNO zasiahol tak, ako vo svojich výzvach žalovanému oznamuje, znefunkčnenie diela a následne aj uvedenej siete SITNO by nielen že mohlo mať všetky následky, ktoré žalobca v Návrhu uvádza, ale jednoznačne dôjde aj k ohrozeniu exekúcie, kedy návrat do pôvodného stavu a znovu sfunkčnenie diela a teda aj rádiokomunikačného systému siete SITNO bude mať rozsiahly časový dopad na fungovanie bezpečnosti štátu a zároveň značný finančný dopad nielen pre samotný štát zastúpený MV SR, ale aj škodu, ktorá žalobcovi a rovnako aj Slovenskej republike vznikne. Uvedené znamená najmä to, že akýkoľvek aj nepatrný jednorazový zásah do diela, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou citlivej vysokofrekvenčnej, funkčnej rádiokomunikačnej siete, ktorá je tvorená zložitým komplexom vzájomne prepojených prvkov (rádiové zariadenia, prepojovacie prvky, vrátane antén, káblových zvodov, klimatizačných zariadení s prepojenými ovládacími prvkami a iných technických súčastí), nakonfigurovaných v zmysle existujúceho realizačného projektu siete, môže mať vždy ďalekosiahle následky, ktoré môžu buď nezvratné poškodiť dielo a teda aj túto rádiokomunikačnú sieť alebo ktorých odstraňovanie, resp. opätovná konfigurácia požadovaných parametrov môže spôsobiť dlhodobý výpadok siete počas doby potrebnej na jej sfunkčnenie a navrátenie do pôvodného stavu. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu aby navrhujeme súdu, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a Návrhu vyhovel.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, v tom zmysle, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou a výrokmi súdu prvej inštancie v uznesení. Podľa názoru žalovaného nie sú jednoznačne splnené zákonné predpoklady pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia. Inštitút neodkladného opatrenia je tak inštitút výnimočný a dočasný a nemalo by ním byť bezdôvodne a neprimerane zasahované do subjektívnych práv. Žalovaný uviedol, že všetky miesta plnenia, v ktorých žalobca doposiaľ realizoval čiastkové plnenie boli a aj naďalej sú vo vlastníctve Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný nemá uzatvorenú žiadnu platnú a účinnú servisnú zmluvu pre systém SITNO s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a zároveň je plnenie Rámcovej zmluvy o dielo, ktorú má uzatvorenú žalovaný, ako zhotoviteľ, s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ako objednávateľom (ďalej ako „Hlavná zmluva“) pozastavené, nemá žalovaný priamy a bezprostredný prístup k žiadnemu miestu plnenia a tým pádom ani k plneniu realizovanému žalobcom. Na každý vstup pracovníkov žalovaného na miesta plnenia podľa Hlavnej zmluvy, si musí žalovaný vopred vyžiadať súhlas Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s odôvodnením potreby vstupu na to-ktoré miesto plnenia. Žalovaný ukončil zmluvný vzťah so žalobcom, ako subdodávateľom, odstúpením od Rámcovej zmluvy, avšak zmluvný vzťah žalovaného a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky trvá aj naďalej a žalovaný je tak povinný si riadne a včas plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z tohto zmluvného vzťahu. Nariadením neodkladného opatrenia tak, ako ho požaduje žalobca, by bol tento zmluvný vzťah žalovaného s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ktorý je potrebný k nevyhnutnému upgradu siete SITNO) negatívne ovplyvnený a došlo by k neproporcionálnemu zásahu nielen do práv a povinností žalovaného ale aj do práv Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného žalobca hodnoverne a náležitým spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáha. Z tohto dôvodu by rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia predstavovalo neprimeraný a nelegitímny jednostranný zásah do práv žalovaného. Žalovaný (prípadne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako vlastník siete SITNO) prostredníctvom svojich zamestnancov, prípadne prostredníctvom svojich subdodávateľov podľa Hlavnej zmluvy, disponuje dostatočnými
odbornými a technickými zručnosťami, aby mohol s odbornou starostlivosťou vykonávať zásahy do rádiokomunikačného systému SITNO bez akéhokoľvek ohrozenia funkčnosti či prevádzkyschopnosti tohto rádiokomunikačného systému alebo bez ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. V opačnom prípade by nebol kvalifikovaný uzatvoriť Hlavnú zmluvu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu nepadnuté uznesenie ako vecne a právne správne potvrdiť.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.5.2021 uviedol, že žalovaný opakovane žiadal Ministerstvo vnútra o sprístupnenie jednotlivých miest plnenia. Žalobca má vedomosť o tom, že dňa 29.4.2021 došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od Rámcovej zmluvy o dielo („Hlavná zmluva„) zo dňa 31.12.2019. Ak žalovaný sám odstúpil od Hlavnej zmluvy, už viac nie je zhotoviteľom diela nemá žiaden právny nárok na sprístupnenie jednotlivých miest plnenia diela, ako ani na akýkoľvek zásah do inštalovaných zariadení na rádiotelekomunikačnom systéme siete SITNO, ako ani na vykonávanie kontroly jednotlivých miest plnenia podľa Hlavnej zmluvy, ktorá objektívne zanikla. Žalobca sa obáva, že žalovaný neodborne a neadekvátne a de facto aj protiprávne zasiahne do už inštalovaných zariadení a prvkov v rámci zhotovenej Etapy 1 podľa Rámcovej zmluvy zo strany žalobcu na rádiotelekomunikačnom systéme siete SITNO.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.
8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k názoru, že žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z tvrdených skutkových okolností je zrejmé, že žalovaný na základe Hlavnej zmluvy vykonával dielo pre Ministerstvo vnútra SR a žalobca sa podieľal na vykonávaní diela v rozsahu Rámcovej zmluvy uzavretej so žalovaným. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania a/alebo akéhokoľvek zásahu do diela zrealizovaného žalobcom na základe Rámcovej zmluvy. Obava žalobcu o funkčnosť rádiokomunikačného systému siete ktorá je prvkom kritickej infraštruktúry a tým možnosť privodiť ujmu MV SR je určite chvályhodná ale neosvedčuje potrebu upraviť vzájomné obchodnoprávne vzťahy medzi stranami založené zmluvou (Rámcová zmluva). A to za situácie, keď sám žalobca tvrdí (ale hodnoverne neosvedčil), že dňa 29.4.2021 došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od Hlavnej zmluvy zo dňa 31.12.2019 s MVSR. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami v rozsahu navrhovaného neodkladného opatrenia. Obavy o prípadné neoprávnené zásahy a znefunkčnenie rádiokomunikačného systému siete by mohli byť, za splnenia podmienok v § 325 ods. 1 C.s.p., na strane MVSR a nie žalobcu. V prípade ak z vypovedanej Rámcovej zmluvy vzniknú žalobcovi alebo žalovanému určité nároky a nedôjde medzi stranami k dohode bude uplatnené nároky posudzovať súd v konaní vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie nevytvorí medzi stranami stav právnej istoty, ale práve naopak, mohlo by v neprimeranej miere zasahovať do práv a povinností žalovaného v súvislosti s plnením Hlavnej zmluvy prípadne z vypovedanej Hlavnej zmluvy (test proporcionality). Ak je pravdivé tvrdenie žalobcu v tom, že dňa 29.4.2021 došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od Hlavnej zmluvy tak žalovaný stráca možnosť s dielom nakladať a navrhované neodkladné opatrenie sa javí ako nevykonateľné.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Odvolací súd dospel k názoru, že neboli osvedčené dôvody na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).