Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-5-2026.pdf
PDF · 100.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/5/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/X, o zaplatenie 693,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2025, č.k. 11Csp/38/2025-63, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku I. – o určení lehoty na plnenie (ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanej uloženú povinnosť zaplatiť istinu, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania splácať v mesačných splátkach po 50,- eur) m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 607,- eur a zmluvnú pokutu 86,17 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 693,17 eur od 05.03.2024 do zaplatenia, ktoré sa povoľuje žalovanej zaplatiť vo splátkach po 20,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcich častiach zostáva nezmenený.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 607,- eur a zmluvnú pokutu 86,17 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 693,17 eur od 05.03.2024 do zaplatenia, ktorú povolil žalovanej zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania výrokom II. rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie istiny vo výške 607,00 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu č. F., v zmysle ktorej jej vypožičal SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 44,- eur a porušila tak zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. F., preto je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške
86,17 eur. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu žalovanej poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že vyššie uvedenými zmenami v dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvnú pokutu v sume 86,17 eur si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č. F.. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s dodatkom k zmluve, v ktorom bola dohodnutá vo výške 103,40 eur a na základe pravidiel jej výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve (18.05.2023) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou (10.09.2023). Žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 21 mesiacov. Žalobca uzavrel so žalovanou splátkovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa zaviazala uhradiť v mesačných splátkach zvyšnú časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie. Žalovaná taktiež neuhrádzala mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny za zariadenie, čím porušila zmluvné povinnosti a žalobca jej zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 563,- eur. Neuhradené splátky v sume 563,- eur si žalobca uplatňuje na základe Dohody o splátkach č. XXXXXXXXXX z 18.05.2023. V dohode o splátkach článok 1 bod 1.1 sa žalovaná zaviazala sumu 675,60 eur uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 28,15 eur. Žalovaná neuhradila 20 splátok. Žalobca vyzval listom Pokus o pokonávku žalovanú na úhradu pohľadávky, v ktorom žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na plnenie. V súlade s Článkom 11, bod 11.14 Všeobecných obchodných podmienok si žalobca od žalovanej uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy od 05.03.2024, t.j. deň po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie uvedenej v liste Pokus o pokonávku. Žalovaná bola opakovane vyzvaná na úhradu pohľadávky v aktuálnej výške listom Výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby. Časť pohľadávky vo výške 28,15 eur bola účtovne odpísaná, z čoho žalobca na sumu vo výške 6,- eur faktúru nevystavil.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila trovy konania. Predmetný platobný rozkaz sa žalovanej podarilo doručiť. Žalovaná podala voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že s platobným rozkazom nesúhlasí a suma sa jej zdá privysoká. Nachádza sa v zlej finančnej situácii, nevychádza jej mesačne ani životné minimum. Žalobcovi poslala mail, kde mu opísala svoju zlú finančnú situáciu. Stala sa obeťou podvodu, je schopná platiť maximálne sumu vo výške 20,- eur mesačne, jej prípadom sa zaoberá kriminálna polícia v Trenčíne. V notárskej zápisnici dotyčný pán G. uznal dlh, kde spadá i dlh žalobcu. Jej prípadom sa zaoberá vymáhačská spoločnosť, kde ju zastupuje p. H. F., PRETORIÁN GROUP s.r.o. Pohľadávku žalobcu vyplatí ihneď potom, ako túto sumu vymáhačská spoločnosť vymôže.
4. Po vykonanom dokazovaní v rozsahu, ako je špecifikované v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na výsledky ktorého súd prvej inštancie aplikoval ust. § 84 ods. 1 zák. č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel dňa 18.05.2023 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej dňa 18.05.2023, ako aj dohodu o splátkach dňa 18.05.2023, ktoré boli platne dojednané v súlade s § 84 ods. 1, 2 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom v zmluvách a v znení ich dodatkov boli dostatočným spôsobom vymedzené práva i povinností oboch zmluvných strán. Žalobca je obchodníkom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca zriadil pre žalovanú prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupnil jej zmluvne dohodnuté služby, pričom žalovaná sa zaviazala za dojednaných podmienok uhrádzať pravidelné platby za služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Žalovaná porušila svoje povinnosti tým, že neuhrádzala riadne a včas poplatky za poskytované služby počas lehoty viazanosti zmluvy. Z predloženého prehľadu neuhradených faktúr súd zistil, že žalovaná neuhradila od účinnosti zmluvy za poskytnuté telekomunikačné služby celkom sumu vo výške 44,- eur. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok vo výške 44,- eur z titulu neuhradených platieb za poskytnuté telekomunikačné služby, keďže nemal v konaní za preukázané, že by žalovaná danú sumu uhradila, resp. že by jeho záväzok
zaplatiť žalobcovi cenu dodaných služieb zanikol iným spôsobom ako splnením. Uzavretím zmluvy č. F. a dodatku k nej sa žalovaná zaviazala platiť za služby, ktoré jej žalobca poskytne podľa platného cenníka, túto povinnosť však nedodržala a za služby poskytnuté jej žalobcom nezaplatila. S poukazom na uvedené bola žaloba v časti zaplatenia ceny poskytnutých služieb elektronickej komunikácie vo výške 44,- eur podaná dôvodne, pričom predmetnými faktúrami bol tento nárok preukázaný, žalovaná nepreukázala, že by uvedenú sumu zaplatila. V súvislosti s porušením zmluvných povinností vznikla žalovanej aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 86,17 eur, a to podľa článku 2 bod 2.5 dodatku o poskytovaní verejných služieb a podľa článku 2 bodu 2.2 dodatku o poskytovaní verejných služieb cez pevné pripojenie, ktorá nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadenia žalovanej poskytnutá. Súd považoval žalobu za dôvodne podanú v časti zaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny za zariadenie 563,- eur, v časti neuhradených splátok za odpredané telekomunikačné zariadenie a to s poukazom na Dohodu o splátkach, v ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť v 24 mesačných splátok v sume 28,15 eur, pričom neuhradila 20 splátok a preto s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu vo výške 607,- eur so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 693,17 eur (nehradené faktúry vo výške 44,- eur, zvyšná časť kúpnej ceny za mobilné zariadenie vo výške 563,- eur, zmluvná pokuta vo výške 86,17 eur) od 05.03.2024, t. j. počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku. Žalovaná v priebehu konania nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne existencie a trvania zmluvného vzťahu so žalobcom, nepopierala ani jednotlivé žalobcom predložené faktúry a ani rozsah svojho záväzku voči žalobcovi, tiež nepreukázala, že dlžnú sumu alebo jej časť uhradila, resp. že jej záväzok zanikol iným spôsobom. Žalovaná nepreukázala svoje majetkové pomery, len v rámci svojho odporu voči platobnému rozkazu navrhla možnosť jeho splácania splátkou vo výške 20,- eur mesačne. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia so splátkovým kalendárom súhlasil, žalovaná však nepreukázala svoje majetkové pomery, a preto jej súd uložil splácať žalobcovi žalobou priznanú sumu v mesačných splátkach po 60,- eur, zároveň rozhodol, že neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh. Z úradnej činnosti mal súd za zistené, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 28Csp/81/2024, kde taktiež vystupuje žalovaná, bolo zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo dňa 10.07.2025 súdu oznámené, že konanie vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne pod ČVS:ORP- 211/2-VYS-TN-2024 (pôvodne č.p.: ORPZ-TN-OKP-199/2024-OZN) bolo právoplatne zastavené uznesením podľa § 215 ods. 1 písm. b/ ods. 4 Trestného poriadku zo dňa 11.12.2024, žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočností ňou uvádzaných v podanom odpore. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd v zmysle § 255 odsek 1, § 262 odsek 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní plne úspešný.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná, smerujúc svoje odvolanie proti rozhodnutiu v časti v časti výroku I. o určení lehoty plnenia, v zmysle ktorej jej bolo povolené splácať prisúdené plnenie v splátkach po 50,- eur mesačne, ktorú považuje vzhľadom na svoj nepriaznivý sociálny aspekt za vysokú, s prihliadnutím aj na fakt, že zároveň súd vydal rozhodnutie aj v inej veci pod sp. zn. 11Csp/24/2025, kde jej určil splátku dlhu vo výške 60,- eur mesačne, čo ona nie je schopná bez ohrozenia svojich elementárnych potrieb platiť, keďže pracuje ako opatrovateľka v sociálnych službách za minimálnu mzdu, býva v prenajatom byte a po zaplatení za minimálne služby mobilnému operátorovi, ktorý mobil potrebuje k svojej práci, či pri zabezpečení liekov a zdravotného stavu, jej nezostáva ani životné minimum na základné životné potreby a potraviny, preto žiada túto splátku znížiť a v doplnení svojho odvolania v reakcii na výzvu súdu prvej inštancie tento svoj odvolací návrh duplikuje.
6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že súhlasí so zmenou určenej lehoty plnenia tak, že prisúdená dlžná suma bude povolená žalovanej splácať v splátkach po 20,- eur mesačne počnúc mesiacom právoplatnosti rozsudku do zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalovaná), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutej časti vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. - o určení lehoty plnenia, je potrebné za použ. § 388 CSP zmeniť, nakoľko v tejto časti neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zvyšných častiach nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli (§ 367 ods. 3 CSP) a zostávajú tak nezmenené.
9. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil a túto tiež odvolateľka netvrdila.
10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi nárokované plnenie, na ktoré zaviazal žalovanú, stanoviac lehotu plnenia v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, v konečnom dôsledku priznajúc žalobcovi, vychádzajúc zo zásady úspechu v spore, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Žalovaná sa dožaduje zmeny rozhodnutia len v časti o lehote plnenia (žiada znížiť stanovené mesačné splátky z dôvodu jej nepriaznivého sociálneho aspektu). Tvrdí, že jej pomery neodôvodňujú predpoklad, že je schopná ich plniť bez ohrozenia svojich najzákladnejších potrieb.
12. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu podanom prostredníctvom právneho zástupcu súhlasí so znížením splátky prisúdeného mu plnenia na 20,- eur mesačne.
13. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
15. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle aj od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu. Zákon teda povolenie takejto výhody jednoznačne nepodmieňuje ani požiadavkou tej-ktorej strany, ani dohodou medzi stranami, ale rozhodnutie v tomto smere je plne v kompetencii konajúceho súdu, a to aj bez ohľadu na návrhy strán.
16. Pri úvahách a možnom plnení v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote je potrebné si uvedomiť, že už akákoľvek dlhšia lehota plnenia ako zákonná je v princípe do určitej miery výhodou (benefitom) povinnej strany (i keď v tomto prípade vzhľadom aj na prisúdený úrok z omeškania je to otázne), čím už zo svojej podstaty znevýhodňuje stranu oprávnenú a preto predstava, že by bolo možné vyhovieť akejkoľvek neprimeranej požiadavke strany povinnej z plnenia, motivovanej jej subjektívnymi dôvodmi, je vo svetle spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, ku ktorému má smerovať každé súdne rozhodnutie, neudržateľnou. Súd prvej inštancie v okolnostiach tejto veci v zásade správne určil lehotu plnenia prisúdeného dlhu v splátkach, keďže vo vzťahu k právam žalobcu vzhľadom na to, že ide o právnickú osobu, a tiež nejde o významnú výšku dlhu, nemožno hovoriť o tom, že takto stanovená lehota plnenia by predstavovala ťažko neprimeranú výhodu žalovanej na ťarchu žalobcu, ktorej znášanie
by udržateľné spravodlivo nebolo možné od nej požadovať (pri splátkach 50,- eur by istina bola splatená za 14 mesiacov).
17. Nastavená výška splátky 50,- eur mesačne však (a v tomto je potrebné prisvedčiť žalovanej) vzhľadom na jej nepriaznivý sociálny aspekt spočívajúci v tom, že je poberateľkou len opatrovateľského príspevku, je nemajetná, žije v nájomnom byte, s užívaním ktorého sú tiež spojené náklady a pri zohľadnení aj ďalšieho dlhu, na zaplatenie ktorého bola súdom zaviazaná v inom konaní, indikuje k záveru, že žalovaná by ju bez ohrozenia svojich elementárnych životných potrieb nebola schopná platiť, čím by sa dostala do situácie zosplatnenia dlhu, čo by ju ešte viac ohrozilo, ktorú nepriaznivú situáciu akceptuje zjavne aj samotný žalobca, keďže súhlasí so znížením splátky dlhu na 20,- eur mesačne, ktorú aj odvolací súd so zreteľom na okolnosti považuje za primeranú (splátka istiny budú tak rozložené na obdobie dvoch rokov a osem mesiacov) a pre žalobcu samotného nepredstavujú ťažko neprimeranú nevýhodu so zreteľom na výšku dlhu, fakt, že je právnickou osobou a v konečnom dôsledku aj so zreteľom na priznaný úrok z omeškania, vo vzťahu ku ktorému možno len apelovať na žalovanú, aby vo vlastnom záujme napriek povoleným splátkam sa snažila dlh splatiť čo najskôr.
18. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. – o lehote plnenia zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia za použ. § 388 CSP, keď dospel k záveru, že v tejto časti rozhodnutie nie je spôsobilé k potvrdzujúcemu, ani zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý (nezmenený).
19. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej napriek úspechu v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže tejto vznik trov odvolacieho konania z obsahu spisu nevyplynul.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).