Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-8-2026.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/8/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci určenia rodičovstva k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka – C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. XXX/XX, a otec – E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H., I. XXX, na návrh matky o určenie otcovstva, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
r o z h o d o l :
Súd konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .
Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný platiť na výživu mal. A. sumu 200 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 19.03.2026.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 19.03.2026 do 30.06.2026 v sume 602,58 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 25 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Rodičia styk otca s mal. A. n e u p r a v u j ú .
Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
(1) Návrhom zo dňa 19.03.2026 sa matka maloletého dieťaťa domáhala určenia otcovstva k maloletému. Dôvodila, že s označeným otcom dieťaťa nikdy neviedli spoločnú domácnosť, pred narodením dieťaťa udržiavali XX rokov intímny vzťah, počas trvania vzťahu až do narodenia dieťaťa inú známosť nemala, ani sa s nikým iným nestýkala. Označený otec počas tehotenstva matky vzťah ukončil, prestali spolu komunikovať, nejavil žiadny záujem, odmietol uznať otcovstvo spoločným vyhlásením rodičov. Na výživu dieťaťa prispieval spočiatku nepravidelne, do sumy 50 eur, po nástupe dieťaťa do škôlky do 150 eur. Za posledných 5 mesiacov neprispel žiadnou sumou napriek jej výzvam. Táto nestabilita vo vzťahu k prispievaniu na výživu dieťaťa je pre matku veľmi vyčerpávajúca a náročná, nedokáže dieťaťu výlučne zo svojho platu dostatočne zabezpečiť jeho základné potreby.
(2) Podľa § 108 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. – CMP) účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
(3) Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Podľa § 91 ods. 1 zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
(4) Medzičasom bolo otcovstvo v priebehu konania uznané spoločným vyhlásením rodičov pred matričným úradom. Na základe tohto bol maloletému aj vystavený rodný list s označeným otcom.
Podľa § 109 CMP ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
V znení citovaného zákonné úpravy súd konanie o určenie otcovstva zastavil.
(4) Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
(5) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. o rodine) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
(6) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (§ 28 ods. 1, 2 zák. o rodine)
(7) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
(8) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(9) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(11) Matka vo svojej výpovedi k svojim zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že iný príjem okrem vykázaného nemá, vlastní byt, nadobudla ho hypotékou v roku 2010, so splátkami 205 eur mesačne
a staršie vozidlo zn. Škoda Fabia, kúpila ho v minulom roku za 8.000 eur. Pred časom absolvovala operačný zákrok, s výdavkom 205 eur, za vyšetrenie u ženského lekára platí 15 eur. Na dieťa má výdavky do školy - v spojení so začiatkom školského roka zaplatí cca 150 eur na hygienické pomôcky, časopisy, poplatok do ZRŠ, ... Obedy v školskej jedálni stoja cca 10 eur mesačne. V tomto období rýchlo vyrástol, potreboval nové oblečenie. Chcel by chodiť na futbal, ale sama nemá na to ani financie, ani čas. Dieťa je zdravé, má však problémy so zubami, polročné vyšetrenia vyjdú na 50 až 80 eur. Pravidelné výdavky špecifikovala mesačné - poistenie pre maloletého 15,27 eur, stavebné sporenie pre maloletého 35,55 eur, ďalej elektrina 35 eur, plyn 50 eur, domová správa 70 eur, telefón 40 eur a ročné - komunálny odpad 110 eur, poistenie vozidla 144 eur, satelit 139 eur a poistenie bytu 84 eur. Navrhla dieťa zveriť do jej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného sumou 190 eur mesačne s tým, že od podania návrhu otec prispel na výživu maloletého sumu 120 eur. Styk otca s maloletým navrhla neupraviť, otec sa môže so synom stretnúť hocikedy.
(12) Matka za obdobie od júna 2025 do mája 2026 vykázala príjem v priemere vo výške 845,87 eur mesačne.
(13) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že príjem má 1.400 až 1.500 eur mesačne, iný príjem okrem vykázaného nemá. S manželkou, s ktorou žije 40 rokov, vlastnia rodinný dom, nadobudnutý (svojpomocne vlastnou výstavbou) v roku asi 2019 na hypotéku so splátkami 830 eur vrátane druhého úveru, ktorý bol získaný na kúpu nového auta. Predtým bývali v byte v Bratislave, predali ho asi pred 7-8 rokmi za 80.000 eur, prostriedky sa minuli na stavbu domu. Jeho manželka je v súčasnosti na invalidnom dôchodku (už 18 rokov), poberá dôchodok 530 eur mesačne. Vlastnia tiež vozidlo zn. Škoda Octavia, zakúpené pred 1,5 rokom za 4.000 eur. Uviedol, že na zvládanie platenia výživného si bude musieť zabezpečiť ďalší príjem. S poukazom na výšku jeho príjmu a jeho výdavky, najmä hypotéky, nie je schopný platiť navrhované výživné, navrhol sumu 150 eur mesačne.
(14) Otec súdu predložil k nahliadnutiu (neúplné) zmluvy o úvere na bývanie – prvá zmluva na sumu 20.000 eur so splátkou 134,74 eur mesačne, druhá zmluva na sumu 83.300 eur so splátkou 674,92 eur, v oboch prípadoch na účel refinancovania. Podľa výkazu vystaveného zamestnávateľom mal za obdobie od júna 2025 do mája 2026 príjem v priemere 1.445,67 eur mesačne.
(15) Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť matke a otcovi určiť výživné podľa návrhu matky. Styk navrhol neupraviť, keďže dieťa sa s otcom nestretáva.
(16) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(17) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(18) V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa starala riadne aj doposiaľ.
(19) Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá aj keď rodičia spolu nežijú. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, ide len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súdu nebol preukázaný (ani tvrdený) dôvod, pre ktorý by mal byť niektorý z rodičov v tomto rozsahu obmedzený a preto rozhodol, že obaja rodičia budú zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
(20) Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestávajú ani jeden z nich aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.
(21) Výživné otcovi súd určil s prihliadnutím na vek maloletého (X J.) a jeho základné odôvodnené potreby. Matka neuviedla, že by mala na starostlivosť o dieťa významne zvýšené výdavky. Otec sa na starostlivosti o dieťa doteraz inak ako nepravidelným výživným nepodieľal, súd pri určení výšky výživného vychádzal z jeho výpovede a listín, ktoré v konaní predložil, a teda z jeho príjmu a úverových splátok, tiež však prihliadol na jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke (Podľa § 71 ods. 1 prvej vety zák. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.), ktorá vyživovacia povinnosť síce nepredchádza vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu, ale súd prihliadol na skutočnosť, že v danom prípade manželka otca má príjem z invalidného dôchodku. Súčasným schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletého, sa súdu javila primeraná suma na výživnom, ktorou sa má podieľať v súčasnosti na starostlivosti o dieťa aj otec suma 200 mesačne. Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným od matky (keďže matka už v súčasnosti nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom osobnou starostlivosťou v plnom rozsahu, sčasti sa tiež musí podieľať na starostlivosti aj finančne, do čoho však je potrebné prihliadať aj na výdavky spojené s bývaním) umožní uspokojiť odôvodnené potreby dieťaťa. Otec si však musí byť vedomý aj toho, že jeho vyživovacia povinnosť voči dieťaťu sa bude fyzickým a duševným vývojom dieťaťa a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho zárobkových pomerov) a tomu sa bude úmerne zvyšovať aj potreba navyšovania sumy na jeho vyživovacej povinnosti.
(22) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu (do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom súd o výživnom rozhodol, keďže výživné za jún 2026 už bolo splatné – 15. dňom). Matka nepreukázala vážne dôvody, pre ktoré nemohla podať návrh na začatie konania skôr. Otcovi takto na výživnom vznikol dlh za 3 celé mesiace a časť marca 2026, ktorý dlh (po odpočte zaplatenej sumy 120 eur v danom období) je povinný splácať spolu s bežným výživným. Výšku splátky súd určil tak, aby bol otec schopný ju platiť a dlh bol približne do dvoch rokov splatený.
(23) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. – CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(24) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(25) Rodičia nežiadali súdnu úpravu rozsahu styku, medzi otcom a maloletým nebola zistená citová väzba, matka sa vyjadrila, že stretnutiam v prípade prejaveného záujmu otca nebráni, preto súd styk otca s dieťaťom neupravil, je na otcovi, aby inicioval stretnutia a prejavil záujem o opätovný kontakt a rozvoj citovej väzby otca so synom.
(26) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)