Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, B., C. XX, 2/ D. E., nar. X.X.XXXX, Košice, Fakľová 15 proti žalovanému: 1/ F. B., nar. XX.X.XXXX, B., C. XX, v konaní o zaplatenie 450,- EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2021 pôvodne domáhali voči žalovaným v 1. rade F. B. a v 2. rade A. B. G. (neskôr bolo konanie voči žalovanej v 2. rade zastavené) spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 450 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.04.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že v marci 2020 nadobudli do spoluvlastníctva šteňa jazvečíka, s ktorým bývali v rodinnom dome na C. H. E. XX I. B.. Uviedli, že po umiestnení psa do záhrady v máji 2020 začali medzi nimi a žalovanými, bývajúcimi oproti J. C. H. E. XX, vznikať susedské spory súvisiace s hlasným štekaním psa. Žalobcovia tvrdili, že v priebehu leta 2020 viackrát počuli žalovaných kričať na ich psa a žiadať jeho utíšenie. Uviedli, že žalovaný v 1. rade ich opakovane slovne napádal pre štekanie psa, pričom si psa natáčal na mobilný telefón. Podľa tvrdení žalobcov mal žalovaný v 1. rade psa úmyselne dráždiť a následne si jeho reakciu zaznamenávať. Žalobcovia ďalej uviedli, že v tom období dvakrát našli otvorenú bránu vedúcu na ich pozemok napriek tomu, že ju mali zatvorenú. V súvislosti s uvedeným nadobudli podozrenie, že bránu otvoril žalovaný v 1. rade s cieľom umožniť útek psa. Podľa žaloby sa začiatkom septembra 2020 konflikt medzi účastníkmi vyostril. Žalobcovia uviedli, že keď ich pes vo večerných hodinách štekal, zbadali žalovaného v 1. rade na balkóne jeho rodinného domu, odkiaľ ich mal natáčať, kričať na nich a vyhrážať sa im slovami: „Vy ešte uvidíte kto ja som a čo bude, konečne mám dôvod konať“. V súvislosti s uvedenou udalosťou žalobcovia podali prvé trestné oznámenie príslušným orgánom. Žalobcovia ďalej tvrdili, že v októbri 2020 žalovaný v 1. rade žalobcu v 2. rade zastrašoval, sledoval ho motorovým vozidlom a následne ho bezdôvodne obviňoval z poškodenia jeho motorového vozidla, natáčal si ho na mobilný telefón. Na preukázanie uvedených tvrdení označili svedka K. B.. Žalobcovia uviedli, že žalovaní si na rodinný dom nainštalovali kamerový systém, ktorý podľa nich snímal nielen pozemok žalovaných, ale aj verejné priestranstvo, rodinný dom žalobcov, ich pozemok a motorové vozidlá. V súvislosti s tým mali žalobcovia iniciovať konanie pred Úradom na ochranu osobných údajov. Podľa tvrdení žalobcov sa konflikty medzi účastníkmi stupňovali aj naďalej, vyhrotili sa v decembri 2020, keď sa žalovaným narodilo dieťa. Dňa 13.01.2021 sa mala žalovaná v 2. rade žalobkyni v 1. rade vyhrážať z okna rodinného domu slovami: „Ak tvoj pes ešte raz zobudí moje spiace dieťa, uvidíš čo sa stane“. V nadväznosti na uvedenú udalosť mali žalobcovia

privolať policajnú hliadku a podať ďalšie trestné oznámenie. Žalobcovia tvrdili, že v noci zo 16.01.2021 na 17.01.2021 bol žalovaný v 1. rade zachytený kamerovým systémom, ako sa približne o 03:35 hod. pohyboval pred ich rodinným domom a zastavil sa pri bráne vedúcej na ich pozemok. Dňa 17.01.2021 o 07:40 hod. mali zistiť, že brána je otvorená a ich pes sa na pozemku nenachádza. Žalobcovia uviedli, že sú presvedčení, že žalovaný v 1. rade úmyselne otvoril bránu, aby sa zbavil ich psa. V tejto súvislosti podali ďalšie oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Žalobcovia uviedli, že napriek obrovskému úsiliu sa im psa nepodarilo nájsť. Škodu vzniknutú stratou psa vyčíslili na sumu 450 EUR, ktorá podľa ich tvrdenia pozostávala z hodnoty psa, nákladov na jeho zdravotnú starostlivosť, základné životné potreby a nákladov spojených s jeho hľadaním. Tvrdili, že hodnotu psa vedia preukázať inzerátmi na predaj identických šteniat a veterinárnym preukazom. Žalobcovia zároveň poukazovali na ďalšie susedské konflikty, ktoré mali žalovaní viesť aj s inými osobami bývajúcimi na Fakľovej ulici. Tvrdili, že viacerí susedia boli ochotní vypovedať o konfliktnom správaní žalovaných, pričom označili konkrétnych svedkov a navrhli vykonať ich výsluch. Poukázali na to, že žalovaní sú známi svojou konfliktnou povahou, po nasťahovaní do tejto lokality sa odmietajú prispôsobiť komunite, prekážajú im domáce zvieratá, práca pri rodinných domoch, hrajúce sa deti.., obdobné správanie mali žalovaní aj na predošlej adrese. Po právnej stránke žalobcovia odvodzovali uplatnený nárok od ustanovenia . Tvrdili, že žalovaní neoprávnene zasiahli do ich vlastníckeho práva s poukazom na ust. , tým, že otvorením brány vedúcej na ich pozemok spôsobili útek psa, v dôsledku čoho im vznikla škoda vo výške 450 EUR.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia spolu so žalobou predložili listinné dôkazy. Predložili upovedomenie Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 27.10.2020, uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach zo dňa 26.11.2020 o odovzdaní veci Okresnému úradu Košice, Návrh žalobkyne v 2. rade na začatie konania o ochrane osobných údajov zo dňa 09.11.2020, Potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach o tom, že žalobkyňa v 2. rade urobila dňa 13.01.2021 oznámenie, Potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach zo dňa 18.01.2021 o tom, že žalobca v 1. rade urobil oznámenie, inzeráty zo stránok L., M., očkovací preukaz psa.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.06.2021 uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a nesúhlasil ani s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Uviedol, že po nadobudnutí rodinného domu na H. C. E. XX v roku 2018 začalo dochádzať k susedským sporom s viacerými obyvateľmi ulice, pričom za príčinu sporov označil najmä hluk, prašnosť a spôsob užívania susedných nehnuteľností. Vo vzťahu k osobám označeným žalobcami ako svedkovia žalovaný uviedol okolnosti týkajúce sa jeho sporov s rodinou I.. Tvrdil, že ich pes dlhodobo a intenzívne štekal, pričom viackrát žiadal o nápravu. Ďalej uviedol, že dochádzalo k problémom súvisiacim s umiestnením stavebného odpadu na susednom pozemku, odtekaním zrážkovej vody a pohybom hlodavcov. Opísal aj incident z decembra 2018, pri ktorom mal byť jeho pes napadnutý psom rodiny I., ako aj následné konania vedené pred miestnym úradom. Žalovaný ďalej uviedol, že po uvedených udalostiach dochádzalo k ďalším konfliktom medzi ním a členmi rodiny I.. V tejto súvislosti opísal viaceré skutkové okolnosti týkajúce sa ich vzájomných vzťahov a navrhol vykonať výsluchy viacerých svedkov na preukázanie svojich tvrdení. Vo vzťahu k D. N. žalovaný uviedol, že sa po vzniku sporov medzi účastníkmi aktívne zapájala do konfliktov na strane rodiny I.. Poprel tvrdenia žalobcov o pokuse otráviť mačky a uviedol, že dôvodom sporov bolo podľa neho správanie voľne sa pohybujúcich mačiek na susedných pozemkoch. Aj v tejto časti navrhol vykonať dokazovanie výsluchmi označených svedkov a doloženými listinnými dôkazmi. K osobe žalobcov žalovaný uviedol, že bezprostrednou príčinou sporov bolo zadováženie jazvečíka žalobcami v auguste 2020. Tvrdil, že pes sa voľne pohyboval po pozemku žalobcov a dlhodobo štekal a zavýjal, a to aj v skorých ranných a neskorých večerných hodinách. Uviedol, že jeho manželka bola v tom čase pre rizikové tehotenstvo práceneschopná a vyžadovala pokojový režim, pričom hluk psa negatívne vplýval na jej zdravotný stav. Žalovaný tvrdil, že sa opakovane snažil dosiahnuť nápravu upozorneniami adresovanými žalobcom, avšak bez výsledku. Podľa jeho tvrdení žalobcovia na výzvy reagovali nevhodným spôsobom a pes bol podľa jeho názoru úmyselne dráždený k ďalšiemu štekaniu. Poukázal aj na časť výpovede žalobcu zachytenej v uznesení Policajného zboru, podľa ktorej bol pes obstaraný aj na stráženie domu. Žalovaný ďalej uviedol, že po upozorneniach na rušenie pokojného užívania nehnuteľnosti došlo medzi účastníkmi k ďalším konfliktom. Opísal okolnosti súvisiace s poškodením motorových vozidiel jeho manželky v októbri 2020 a tvrdil, že osoba podozrivá zo spáchania skutku sa pohybovala v spoločnosti žalobcu v 2. rade. Poukázal na prebiehajúce trestné konanie vedené v tejto súvislosti a navrhol vyžiadanie príslušného trestného spisu.

Vo vzťahu ku kamerovému systému umiestnenému na svojej nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že bol zriadený za účelom ochrany majetku, života a zdravia. Tvrdil, že systém nesníma pozemok žalobcov, ale iba jeho pozemok a verejné priestranstvo pred rodinným domom. Poukázal na komunikáciu s Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky a tvrdil, že pri preverovaní nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcov, že by on alebo žalovaná v 2. rade otvorili bránu vedúcu na pozemok žalobcov. Uviedol, že viackrát pozoroval žalobcu v 2. rade alebo otca žalobkyne vracať sa domov v nočných hodinách pod vplyvom alkoholu a ponechať bránu otvorenú. Tvrdil tiež, že z kamerových záznamov z noci z 26. na 27. januára 2021 nevyplýva pohyb žalovaných mimo ich pozemku a že na zázname je zachytený pohyb psa žalobcov po ulici. Žalovaný uviedol, že kamerový systém nepretržite zaznamenáva dianie na jeho pozemku a že so záznamami nie je možné manipulovať bez vytvorenia evidencie zásahov. Poukázal tiež na občianskoprávne konanie vedené proti vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej bývajú žalobcovia, týkajúce sa nadmerného obťažovania hlukom. Žalovaný uviedol, že vo facebookovej skupine „Psíčkari v Košiciach“, boli okrem iného aj príspevky týkajúce sa hľadania psa žalobcov a tiež príspevky, že pes bol nájdený a bol videný s majiteľmi. K tvrdeniam žalobcov o vyhrážke žalovanej v 2. rade zo dňa 13.01.2021 žalovaný uviedol, že predmetný incident bol zachytený kamerovým systémom a že priebeh udalosti bol podľa jeho názoru odlišný od opisu uvedeného v žalobe. Tvrdil, že vyjadrenie žalovanej v 2. rade súviselo s opakovaným štekaním psa žalobcov a rušením spánku ich maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k ďalšej žalobcami označenej svedkyni O. B. žalovaný uviedol okolnosti týkajúce sa voľného pohybu jej psov po ulici a opísal konflikty, ku ktorým malo dôjsť pri ich venčení. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonanie ďalších svedeckých výpovedí a listinných dôkazov. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcov považuje za nepravdivé a účelové. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania.

5. Žalovaný doložil najmä Upovedomenie o začatí správneho konania Mestskej časti Košice – Sever zo dňa 10.01.2019, kde boli účastníkmi ako navrhovatelia J. a P. I. a odporcovia boli žalovaní, fotografie parkovaných vozidiel na chodníku, ulice Fakľová, oplotenia, správa veterinárneho lekára o ošetrení psa po napadnutí iným psom zo dňa 10.11.2018 a ďalšie listinné dôkazy preukazujúce narušené susedské vzťahy v danej lokalite.

6. Súd vzal na vedomie aj písomné vyjadrenie D. N. zo dňa 21.06.2021, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.06.2021. Obsah predmetnej listiny pozostáva prevažne z hodnotiacich úsudkov a subjektívnych názorov na správanie strán sporu a neobsahuje konkrétne skutkové okolnosti spôsobilé preukázať rozhodné skutočnosti týkajúce sa vzniku uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu súd tejto listine nepriznal význam pri zisťovaní skutkového stavu vo veci samej.

7. Podaním doručeným súdu dňa 01.07.2021 sa žalobcovia vyjadrili k predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaných. Uviedli, že z obsahu vyjadrenia žalovaných vyplýva, že žalovaní majú problematické vzťahy takmer so všetkými susedmi a podľa žalobcov majú osobitný problém s domácimi zvieratami. V ďalšej časti podania žalobcovia reagovali na tvrdenia žalovaných smerujúce k spochybňovaniu nimi navrhnutých svedkov, pričom uviedli, že tvrdenia žalovaných nepovažujú za pravdivé a na podporu svojich tvrdení predložili písomné vyjadrenia označených osôb. Žalobcovia zároveň popreli tvrdenia žalovaných, podľa ktorých malo byť vo facebookovej skupine „Psíčkari v Košiciach“ uvedené, že ich pes bol nájdený a bol s nimi videný. Na preukázanie tejto skutočnosti predložili vyjadrenie administrátorky predmetnej facebookovej skupiny. Rovnako popreli tvrdenia žalovaných, že žalobca alebo jeho svokor sa mali vracať domov pod vplyvom alkoholu a ponechávať otvorenú bránu rodinného domu, pričom tieto tvrdenia označili za nepravdivé. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že na OOPZ Košice – Sever sa nachádza kamerový záznam z kamerového systému žalovaných zachytávajúci obdobie od 26.1.2021 do 27.1.2021, žalobcovia uviedli, že aj keby takéto tvrdenie bolo pravdivé, nepovažujú ho za významné pre predmetné konanie, keďže podľa ich tvrdení k otvoreniu bránky a vypusteniu psa malo dôjsť v noci zo dňa 16.1.2021 na 17.1.2021. Žalobcovia ďalej navrhli vykonať dokazovanie kamerovým záznamom nachádzajúcim sa v priestupkovom spise vedenom Okresným úradom Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. k. OU-KE-OVVS2-2021/014818, číslo priestupkového konania VVS- Pr/438/2021/STR, keďže podľa ich tvrdenia tento záznam preukazuje, že žalovaný v 1. rade sa dňa 17.1.2021 v skorých ranných hodinách pohyboval po ich ulici a nachádzal sa pri ich bráne. Z uvedeného dôvodu navrhli, aby si súd predmetný priestupkový spis vrátane kamerového záznamu vyžiadal. V závere podania žalobcovia uviedli, že zotrvávajú na všetkých svojich doterajších skutkových tvrdeniach, trvajú na vykonaní výsluchu všetkých navrhnutých svedkov a zároveň vyjadrili nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

8. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2023 súd vykonal výsluch žalobkyne v 1. rade A. B.. Tá uviedla, že so žalovanými bývajú oproti sebe na ulici Fakľová v Košiciach, pričom prvé konflikty medzi stranami vznikli v roku 2020 po zakúpení šteniatka jazvečíka za sumu 250 Eur. Podľa jej výpovede žalovaní opakovane namietali štekanie psa a vzťahy medzi susedmi sa postupne vyostrili. V tejto súvislosti podala na žalovaných dve trestné oznámenia, ktoré boli postúpené na priestupkové konanie. Ďalej uviedla, že počas noci zo 16.01.2021 na 17.01.2021, bola vtedy treskúca zima, ich pes zmizol zo záhrady. Následne si zabezpečili kamerový záznam od suseda, z ktorého podľa jej tvrdenia vyplynulo, že žalovaný v 1. rade v skorých ranných hodinách prešiel k ich bránke, pri ktorej sa zastavil, a následne pokračoval ďalej. Na základe uvedeného žalobkyňa usudzovala, že práve žalovaný v 1. rade otvoril bránku, v dôsledku čoho pes zo záhrady ušiel. Zároveň uviedla, že doklad o kúpe psa nemá k dispozícii a výšku škody hodlá preukazovať inzerátmi o predaji obdobných psov. Ako ďalšiu škodu označila náklady vynaložené na hľadanie psa, spočívajúce najmä v tlači letákov a zverejňovaní oznamov. V rámci ďalšieho výsluchu žalobkyňa uviedla, že ďalší kamerový záznam od suseda oproti si nevyžiadala, keďže sa podľa jej slov nechcel zapájať do susedských sporov. Potvrdila tiež, že v prípade štekania psa na psa zvykla upozorniť a snažila sa ho utíšiť. Naďalej zotrvala na svojom tvrdení o výroku žalovanej v 2. rade, podľa ktorého mala uviesť, že „ak ešte raz pes zobudí jej spiace dieťa, uvidia, čo sa stane“. Vo vzťahu k priestupkovým konaniam uviedla, že si nie je istá ich výsledkom a v prípade, ak má príslušné rozhodnutia k dispozícii, predloží ich súdu.

9. Žalobcovia uviedli, že žalobu voči žalovanej v 2. rade berú späť a žiadajú konanie voči nej zastaviť. Žalovaný v 1. rade so späťvzatím žaloby voči žalovanej v 2. rade súhlasil. Súd uznesením -180 zo dňa 05.08.2022 konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil.

10. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 08.07.2022 (č.l. 158) označeným ako „Návrh na dokazovanie“ predložili ďalšie listinné dôkazy a bližšie špecifikovali svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa udalosti zo dňa 17.01.2021. Uviedli, že z priložených fotografií zachytávajúcich stopy v snehu vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa v nočných hodinách pohyboval pred ich rodinným domom, pričom podľa ich názoru stopy zachytené pred vstupnou bránou preukazujú, že žalovaný pristúpil k bráne a otvoril ju. Tvrdili, že z ďalších fotografií vyplýva totožnosť stôp zachytených pred ich rodinným domom so stopami vedúcimi k domu žalovaného a späť smerom k jeho nehnuteľnosti. Žalobcovia zároveň predložili videozáznam z kamerového systému susednej nehnuteľnosti a podrobne opísali jednotlivé časové úseky záznamu. Uviedli, že zo záznamu zachytávajúceho čas od 03:35:30 vyplýva, že žalovaný v 1. rade opustil svoj rodinný dom, následne 03:37:20 prichádza k nehnuteľnosti žalobcov. Podľa žalobcov je zo záznamu v čase približne 03:37:24 hod. zrejmé, že žalovaný otvoril bránu ich rodinného domu, následne sa otočil a pokračoval v chôdzi ďalej po ulici. Tvrdili tiež, že zo záznamu vyplýva jeho návrat späť k rodinnému domu približne o 03:43:28-03:43:36. Na základe uvedených fotografií a videozáznamu žalobcovia zotrvali na tvrdení, že žalovaný v 1. rade v skorých ranných hodinách dňa 17.01.2021 otvoril vstupnú bránu na ich pozemok, čím umožnil útek ich psa. Zároveň uviedli, že predmetný videozáznam podľa ich názoru vyvracia tvrdenia žalovaného o tom, že rodinný dom opustil až v ranných hodinách. V predmetnom podaní žalobcovia zároveň zotrvali na návrhu na vykonanie výsluchu svedkyne D. N.. Ďalej predložili listiny získané z verejne dostupných internetových zdrojov, ktoré podľa ich názoru spochybňujú dôveryhodnosť žalovaného v 1. rade. Na záver podania opätovne zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a navrhovanom dokazovaní.

11. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2024 súd vykonal výsluch žalobcu v 2. rade D. E. a žalovaného v 1. rade Q. F. B..

12. Žalobca v 2. rade uviedol, že na Faklovej ulici býva niekoľko rokov a približne v marci 2020 spolu so žalobkyňou zakúpili psa plemena jazvečík za sumu približne 250 EUR. Uviedol, že žalovaný sa do domu oproti ich nehnuteľnosti prisťahoval približne dva až tri roky pred zakúpením psa. Potvrdil, že žalovaný choval psa plemena labrador, ktorý bol umiestnený v rodinnom dome. K okolnostiam chovu psa žalobcov uviedol, že bol umiestnený na dvore a štekal najmä v prípadoch, keď niekto prechádzal po ulici alebo keď zbadal mačku, pričom podľa jeho názoru išlo o primerané správanie psa. K vzniku konfliktov medzi stranami sporu žalobca v 2. rade uviedol, že problémy začali približne po pol roku od zakúpenia psa. Podľa jeho tvrdenia žalovaný psa dráždil, hádzal po ňom šišky a natáčal ho, čo viedlo k ďalšiemu zhoršeniu susedských vzťahov. Uviedol tiež, že v súvislosti so sporom boli podávané trestné oznámenia z oboch strán a že mu bolo v jednom prípade uložené napomenutie zo strany okresného úradu. K

rozhodujúcim skutkovým okolnostiam žalobca v 2. rade uviedol, že v noci zo 16.01.2021 na 17.01.2021 ich pes zmizol z dvora rodinného domu. Následne si zabezpečil kamerový záznam od suseda, na ktorom podľa jeho názoru vidno žalovaného v 1. rade pohybovať sa v skorých ranných hodinách, vyšiel zo svojho domu, z bránky vybočil na Starú spišskú cestu, išiel po ceste, následne sa vrátil a pokračoval na druhú stranu ulice okolo domu žalobcov po chodníku. Uviedol, že ráno pred siedmou hodinou zistil, že vstupná bránka je otvorená a pes sa na pozemku nenachádza. Zároveň uviedol, že v čerstvom jemnom snehu pozoroval stopy iba jednej osoby, podľa týchto stôp popísal cestu ako šiel žalovaný. Tvrdil, že zo zabezpečeného kamerového záznamu vyplýva, že žalovaný sa zastavil pri ich bránke, vykonal pohyb rukou smerom k bránke a následne pokračoval v chôdzi ďalej. Osobu zachytenú na zázname identifikoval ako žalovaného podľa jeho chôdze a spôsobu zapálenia si cigarety, pričom uviedol, že rovnaký záver mal aj sused, od ktorého kamerový záznam pochádzal. Žalobca v 2. rade ďalej uviedol, že po zistení uvedených skutočností žalovaného verejne konfrontoval a zvýšeným hlasom na neho kričal, pričom pripustil aj použitie vulgárnych výrazov. Poprel však, že by sa žalovanému vyhrážal. Zároveň uviedol, že po strate psa si zaobstarali ďalších dvoch jazvečíkov, pričom prijali opatrenia na zabezpečenie pozemku tak, aby sa psy v prípade otvorenia bránky nedostali mimo nehnuteľnosti. K výške uplatneného nároku žalobca v 2. rade uviedol, že obstarávacia cena psa predstavovala približne 200 až 250 EUR, pričom ďalšie náklady vo výške približne 200 EUR vznikli v súvislosti s očkovaním a hľadaním psa. Zároveň poprel tvrdenia žalovaného týkajúce sa požívania alkoholu, ako aj tvrdenia o napadnutí manželky žalovaného pri prechádzke s kočíkom. Uviedol, že považuje tvrdenia žalovaného o svojej osobe za nepravdivé. Žalobkyňa v 1. rade následne doplnila, že v rozhodnom období rokov 2019 až 2022 bola na materskej dovolenke a počas dňa sa prevažne zdržiavala v rodinnom dome.

13. Žalovaný v 1. rade uviedol, že na Fakľovu ulicu sa prisťahoval v druhej polovici roka 2018 a konflikty medzi stranami začali približne začiatkom roka 2020. Potvrdil, že spolu s manželkou chovali psa plemena labrador, ktorý bol umiestnený v rodinnom dome. Uviedol, že problémom bol podľa neho dlhodobý a opakovaný štekot psa žalobcov, ktorý jeho manželku rušil pri práci z domu, neskôr počas rizikového tehotenstva. Tvrdil, že manželka psa žalobcov iba okrikovala z balkóna, aby prestal štekať, pričom reakcie žalobkyne v 1. rade považoval za neprimerané a vulgárne. Žalovaný v 1. rade zároveň pripustil, že psa žalobcov natáčal na videozáznam, avšak podľa jeho tvrdenia tak robil v čase, keď pes nepretržite štekal po dobu približne desať až pätnásť minút, pričom takto získané záznamy zamýšľal použiť ako dôkaz v prípadnom konaní vo veci ochrany pred nadmerným hlukom. Poprel, že by dochádzalo k úmyselnému dráždeniu psa alebo k inému nevhodnému správaniu voči nemu. K udalostiam zo dňa 17.01.2021 žalovaný uviedol, že polícii poskytol záznam zo svojho kamerového systému a USB nosič so záznamom odovzdal orgánom činným v trestnom konaní. Tvrdil, že jeho kamera bola nastavená na snímanie priestoru pred domom a zaparkovaných motorových vozidiel. Uviedol, že v rozhodnej noci od tretej do šiestej hodiny ráno snežilo, pričom podľa jeho názoru by za takých okolností stopy v snehu z tohto obdobia neboli ráno viditeľné. Poprel tvrdenia žalobcov, že by sa v čase približne o 03.30 hod. nachádzal mimo svojho domu, a uviedol, že prvýkrát vyšiel z domu až približne o 06.20 hod. ráno, keď venčil svojho psa. Žalovaný ďalej uviedol, že mu bol predložený kamerový záznam, ktorý žalobcovia označujú za dôkaz o jeho pohybe v rozhodnom čase, avšak tvrdil, že sa nejednalo o jeho osobu. Tvrdil, že môže ísť o akúkoľvek inú osobu. Zároveň uviedol, že v rozhodnom období nefajčil, keďže jeho manželka bola tehotná. Na záver výsluchu žalovaný uviedol, že konflikty so susedmi sa týkali najmä bezprostredne susediacich nehnuteľností, pričom v jednom prípade boli vyriešené vybudovaním betónového múru medzi pozemkami. Zotrval na svojom stanovisku, že v rozhodnej noci neopustil rodinný dom a že tvrdenia žalobcov o otvorení ich vstupnej brány nie sú pravdivé.

14. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2025 súdu žalovaný uviedol, že sa mu nepodarilo zistiť označenie orgánu ani číslo vyšetrovacieho spisu, z ktorého mal preukazovať svoje tvrdenie, že v rozhodný deň neopustil rodinný dom až do ranného venčenia psa. Uviedol, že v predmetnej veci vystupoval len ako svedok a žiadny policajný orgán mu neposkytol číslo konania ani bližšie údaje o spise, z ktorého dôvodu tieto informácie súdu nevie oznámiť. Žalobkyňa v 1. rade následne uviedla, že ide o trestné oznámenie podané po zmiznutí psa, konkrétne o oznámenie zo dňa 18.01.2021 vedené Obvodným oddelením Policajného zboru Košice – Sever, v ktorom bolo vedené konanie voči pôvodne žalovanej v 2. rade a žalovaný v 1. rade v ňom vystupoval ako svedok.

15. Na pojednávaní súd prehral videozáznam zo dňa 17.01.2021 predložený žalobcami. Z obsahu záznamu podľa zistenia súdu vyplýva, že o 03.37 hod. vychádza z rodinného domu žalovaného osoba, ktorá sa následne pohybuje v okolí nehnuteľnosti žalobcov, pričom na zázname je zachytený pohyb tejto

osoby smerom ku vchodu, resp. k bráne rodinného domu žalobcov, po čom sa táto osoba vracia späť do domu žalovaného. Žalovaný potvrdil, že na zázname je zachytený jeho rodinný dom, k samotnému obsahu záznamu sa však odmietol vyjadriť dovtedy, kým sa podrobne neoboznámi s konkrétnym videozáznamom. Žalovaný zároveň uviedol, že nepripúšťa zmierlivé vyriešenie sporu a trvá na svojom stanovisku vo veci.

16. Za nespornú medzi stranami súd považoval skutočnosť, že žalobcovia boli vlastníkmi psa plemena jazvečík hnedej farby, ktorého strata je predmetom uplatneného nároku.

17. Po pojednávaní žalobcovia dňa 25.02.2025 doplnili listinné dôkazy smerujúcimi k preukázaniu výšky uplatnenej škody. Predložili čestné prehlásenie P. R. zo dňa 17.02.2025 s úradne osvedčeným podpisom, podľa ktorého menovaný dňa 18.03.2020 predal žalobcovi v 2. rade psa plemena jazvečík hrubosrstý, samca, narodeného dňa XX.XX.XXXX, identifikovaného číslom čipu 941 0000 233 240 90, za kúpnu cenu 200 EUR. Na podporu uvedeného tvrdenia žalobcovia predložili aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.03.2020, z ktorého vyplýva prijatie sumy 200 EUR za predaj predmetného psa.

18. Žalobcovia zároveň predložili potvrdenie Veterinárnej ambulancie Karpatská 4, Košice, vyhotovené dňa 14.02.2025, z ktorého vyplýva evidencia veterinárnych úkonov vykonaných na psovi jazvečíkovi hrubosrstom menom Jogi, narodenom dňa XX.XX.XXXX, identifikovanom rovnakým číslom čipu. Z potvrdenia vyplýva, že žalobca v 2. rade vynaložil v súvislosti s veterinárnou starostlivosťou, očkovaním, antiparazitárnym ošetrením, krmivom a prepisom vlastníctva psa náklady v celkovej výške 245,50 EUR, pozostávajúce zo sumy 122,50 EUR dňa 06.05.2020, zo sumy 85,50 EUR dňa 25.06.2020 a zo sumy 37,50 EUR dňa 10.08.2020. Týmito listinnými dôkazmi žalobcovia preukazovali jednak nadobudnutie psa, ako aj výšku nákladov vynaložených na jeho chov a veterinárnu starostlivosť.

19. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 17.03.2025 reagoval na doplnenie dokazovania predložené žalobcami. Vo vzťahu k potvrdeniu veterinárnej ambulancie namietal jeho dôkaznú hodnotu s tým, že ide iba o výpis bez účtovných náležitostí a bez preukázania skutočnej úhrady uvedených súm. Rovnako spochybnil príjmový doklad zo dňa 18.03.2020, ktorý podľa jeho názoru neobsahuje povinné náležitosti účtovného dokladu a nepreukazuje reálne zaplatenie kúpnej ceny psa. Žalovaný ďalej namietal vierohodnosť čestného prehlásenia P. R. zo dňa 17.02.2025 a príjmového dokladu zo dňa 18.03.2020. Uviedol, že podpisy na oboch listinách považuje za totožné napriek časovému odstupu ich vyhotovenia a poukazoval tiež na podobnosť písma použitú na predmetných listinách. Z uvedených dôvodov spochybňoval pravosť a dôveryhodnosť predložených listinných dôkazov. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd predmetné listiny neprihliadal ako na nedôveryhodné dôkazy a žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania výšky uplatnenej škody. Pre prípad, že by súd tieto listiny považoval za relevantné, navrhol vykonať dokazovanie znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva za účelom preverenia ich pravosti. Zároveň žalovaný poukázal na to, že samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dokladom nedisponuje, žalovaný vyslovil názor, že predložením uvedených listín mohlo dôjsť k naplneniu znakov trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.

20. Žalovaný v podaní zo dňa 31.05.2025 (č.l. 241) reagoval na podanie žalobcov zo dňa 08.07.2022 a na dôkazy predložené žalobcami, najmä fotografie a videozáznam. Uviedol, že po pojednávaní sa opakovane pokúšal nahliadnuť do spisu za účelom preskúmania predloženého videozáznamu vrátane jeho technických vlastností a metadát, pričom podľa jeho tvrdenia mu nebolo umožnené vykonať požadovanú analýzu záznamu. Súčasne poukázal na časový odstup medzi vyhotovením a predložením videozáznamu a uviedol, že z uvedených dôvodov predkladá vyjadrenie k písomnej časti podania žalobcov a čiastočné vyjadrenie k videozáznamu. Vo vzťahu k fotografiám stôp predloženým žalobcami žalovaný namietal ich dôkaznú hodnotu. Uviedol, že fotografie zachytávajúce stopy pred jeho rodinným domom sa podľa jeho názoru nezhodujú so stopami zachytenými na ostatných fotografiách, ktoré mali dokumentovať pohyb osoby pred domom žalobcov. Namietal rozdielnosť vzoru a tvaru obuvi zachytenej na jednotlivých fotografiách a spochybňoval tiež, že fotografie boli vyhotovené v rovnakom čase vzhľadom na hrúbku snehu. Tvrdenia žalobcov o zhode stôp a zastavení osoby pred rodinným domom žalobcov označil za subjektívny výklad a uviedol, že z fotografií nie je možné určiť miesto ani čas ich vyhotovenia. K videozáznamu žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nezodpovedá skutkovému stavu v rozhodnom čase a vyslovil domnienku, že mohlo dôjsť k manipulácii s časovou pečiatkou záznamu, prípadne že záznam pochádza z iného dňa alebo času. Ďalej namietal, že zo záznamu síce

vyplýva pohyb osoby, avšak nie zastavenie osoby ani otvorenie bránky žalobcov. Súčasne uviedol, že žalobcovia nepreukázali súvislosť medzi prípadným otvorením bránky a útekom psa. Žalovaný zároveň namietal zákonnosť vyhotovenia a použitia predmetného videozáznamu, keďže podľa tvrdení žalobcov mal pochádzať z kamerového systému tretej osoby. V tejto súvislosti poukazoval na možný rozpor so zákonom o ochrane osobných údajov a navrhoval oznámiť predmetnú skutočnosť príslušnému orgánu. Zároveň zdôraznil, že predmetný videozáznam bol súdu predložený až s časovým odstupom približne osemnástich mesiacov od udalosti, ktorú mal zachytávať. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd predmetný videozáznam ako dôkaz nepripustil. Pre prípad, že by súd dôkaz vykonal, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru informačných technológií za účelom preskúmania metadát videozáznamu, času jeho vytvorenia, prípadných úprav, pôvodu súboru, jeho konzistentnosti a ďalších relevantných technických okolností. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia podľa jeho názoru nepreukázali výšku škody, nepreukázali otvorenie bránky rodinného domu, nepreukázali príčinnú súvislosť medzi otvorením bránky a útekom psa, ani súvislosť uvedených skutočností s jeho osobou, pričom nepredložili ani ďalšie relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Zároveň opätovne navrhol, aby súd oznámil príslušným orgánom jeho podozrenie z možného spáchania trestného činu v súvislosti s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami.

21. Žalobcovia sa podaním doručeným súdu dňa 03.06.2025 (č.l. 247) vyjadrili k podaniu žalovaného zo dňa 17.03.2025. Uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami žalovaného, ktorými spochybňuje nimi predložené listinné dôkazy, a odmietli jeho tvrdenia o predložení nepravdivých podkladov, ako aj tvrdenia o možnom spáchaní trestného činu. Vo vzťahu k potvrdeniu veterinárnej ambulancie žalobcovia uviedli, že z predloženého potvrdenia je zrejmé, aké platby uhradili za veterinárne ošetrenie psa. Namietali, že absencia účtovných náležitostí nemá význam pre posúdenie veci, keďže potvrdenie obsahuje údaje o vykonaných úkonoch a zaplatených sumách a bolo vystavené a podpísané veterinárnou lekárkou, ktorá predmetné úkony vykonala. Súčasne uviedli, že pravdivosť údajov uvedených v potvrdení môže potvrdiť aj jeho vystaviteľka. Pokiaľ ide o príjmový doklad zo dňa 18.03.2020 a čestné prehlásenie P. R., žalobcovia uviedli, že z týchto listín jednoznačne vyplýva zaplatenie kúpnej ceny psa vo výške 200 EUR. Zdôraznili, že podpis predávajúceho na príjmovom doklade je úradne overený. Žalobcovia zároveň uviedli, že sumy uvedené v nimi predložených listinných dôkazoch zodpovedajú bežným cenám za kúpu psa a za veterinárne ošetrenie. Podľa ich názoru ide o všeobecne známe skutočnosti, o ktorých neexistujú dôvodné pochybnosti. Napokon poukázali na to, že žalovaný síce spochybňuje nimi tvrdenú kúpnu cenu psa, avšak neuvádza vlastné skutkové tvrdenia o tom, aká mala byť podľa jeho názoru skutočná hodnota alebo kúpna cena predmetného psa. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie týkajúce sa účinkov popretia skutkových tvrdení.

22. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2025 žalobca v 2. rade vo vzťahu k fotografiám stôp založeným v spise uviedol, že predmetné fotografie vyhotovil osobne mobilným telefónom ráno približne o 7:20 hod., po tom, čo zistil, že bránka ich rodinného domu je otvorená a pes sa na pozemku nenachádza. Potvrdil, že aj fotografie označené ako fotografie č. 7 a 8 vyhotovil on sám a uviedol, že všetky ním predložené stopy považuje za stopy obuvi žalovaného. Vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým na preukázanie výšky škody žalobca v 2. rade uviedol, že čestné prehlásenie P. R. zo dňa 17.02.2025 potvrdzuje kúpu psa za sumu 200 EUR, pričom predmetné prehlásenie bolo podpísané na jeho žiadosť. K príjmovému pokladničnému dokladu zo dňa 18.03.2020 uviedol, že bol vystavený dodatočne súčasne s čestným prehlásením a mal zachytávať zaplatenie kúpnej ceny za psa fyzickej osobe. Pokiaľ ide o potvrdenie veterinárnej lekárky A. S. N., žalobca uviedol, že náklady uvedené v tomto potvrdení boli skutočne vynaložené a potvrdenie si zabezpečil dodatočne. Žalobca v 2. rade ďalej zotrval na tvrdení, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný v rozhodnú noc vyšiel zo svojho domu, prešiel okolo domu žalobcov, otvoril bránku ich rodinného domu a následne sa vrátil späť domov. Súčasne uviedol, že výška škody bola preukázaná predloženými listinnými dôkazmi a poukázal na to, že žalovaný počas konania tvrdil, že v rozhodnom čase dom neopustil, pričom podľa žalobcu opak vyplýva z videozáznamu založeného na USB nosiči.

23. Žalovaný vo vzťahu k videozáznamu uviedol, že jeho pochybnosti o pravosti záznamu vyplývajú zo skutočnosti, že v rozhodnom čase podľa svojich tvrdení dom neopustil, ako aj z toho, že stopy zachytené na fotografiách č. 7 a 8 sa podľa jeho názoru odlišujú od stôp zachytených na fotografiách č. 1 až 6. Z uvedeného dôvodu zastáva názor, že so záznamom mohlo byť manipulované alebo nemusel byť vyhotovený v deklarovaný deň a čas. K okolnostiam týkajúcim sa kamerového systému žalovaný

uviedol, že mu doposiaľ nebol vrátený kamerový záznam z jeho vlastného kamerového systému, ktorý mal odovzdať polícii v súvislosti s trestným oznámením podaným po strate psa žalobcov. Uviedol, že napriek viacerým pokusom sa mu nepodarilo zistiť číslo predmetného konania. Súčasne poukázal na existenciu ďalších kamerových systémov v lokalite, najmä na kameru suseda bývajúceho oproti domu žalobcov, ako aj na kamerový systém nachádzajúci sa na Fakľovej ulici č. 2, pričom podľa jeho názoru by prípadné záznamy z týchto zariadení mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu. Žalobca v 2. rade potvrdil, že o kamerový záznam z domu na C. H. E. X nežiadal. Vo vzťahu k trestnému konaniu žalovaný uviedol, že ako svedok vypovedal na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice – Sever v súvislosti s trestným oznámením podaným žalobcami po strate psa a že v rámci tohto konania poskytol polícii záznam zo svojho kamerového systému. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že trestné oznámenie bolo podané voči žalovanému aj jeho manželke a podali ho obaja žalobcovia.

24. Za účelom doplnenia dokazovania súd požiadal o spisový materiál vedený Obvodným oddelením Policajného zboru Košice – Sever vo veci trestného oznámenia podaného žalobcami po strate psa.

25. Počas konania s účinnosťou k dňu 18.08.2025 došlo na základe opatrenia predsedu Mestského súdu Košice k zmene v osobe zákonného sudcu.

26. S. T. B., odbor všeobecnej vnútornej správy zapožičal súdu priestupkový spis č. OU-KE— OVVS2-2021/014818, VVS-Pr/438/2021, vo veci obvineného Q. B..

27. Z pripojeného priestupkového spisu Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, vedeného pod sp. zn. OU-KE-OVVS2-2021/014818, číslo priestupkového konania: VVS-Pr/438/2021, súd zistil, že oznámením zo dňa 18.01.2021 sa žalobca v 2. rade domáhal prešetrenia podozrenia z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že mal v období od 16.01.2021 do 17.01.2021 otvoriť bránku vedúcu na pozemok oznamovateľa a vypustiť jeho psa. Oznamovateľ uviedol, že po zistení otvorenej bránky a zmiznutia psa našiel v okolí stopy psa a stopy obuvi smerujúce k domu žalovaného, pričom vzhľadom na dlhodobé susedské spory vyslovil podozrenie voči žalovanému. Následne vo vysvetlení zo dňa 18.02.2021 uviedol, že hodnota psa predstavuje 350 eur a zároveň poukázal na pretrvávajúce susedské nezhody medzi účastníkmi. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia A. B. zo dňa 19.02.2021 vyplynulo, že v rozhodnom čase spala v rodinnom dome, nič nepočula ani nevidela a o strate psa sa dozvedela až nasledujúce ráno. Aj ona vyslovila podozrenie voči žalovanému s poukazom na predchádzajúce konflikty medzi susedmi týkajúce sa štekotu psa. Žalovaný vo svojom vysvetlení zo dňa 19.02.2021 poprel, že by otvoril bránku alebo akýmkoľvek spôsobom prispel k zmiznutiu psa. Uviedol, že sa v rozhodnom čase nachádzal doma so svojou manželkou a nemá vedomosť o tom, kto by sa predmetného skutku mohol dopustiť. Za dôvod svojho označenia zo strany oznamovateľa považoval dlhodobé susedské spory. Správny orgán po vykonanom preverovaní veci dospel k záveru, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie priestupkového konania voči žalovanému. Konštatoval, že výpoveď svedkyne A. B. nepreukazuje spáchanie skutku žalovaným, samotná existencia dlhodobých susedských sporov nepredstavuje dôkaz o jeho zodpovednosti a aj samotný oznamovateľ pri podaní oznámenia uvádzal iba svoje podozrenie. Keďže tvrdenie oznamovateľa stálo proti tvrdeniu žalovaného, ktorý skutok poprel, a neexistovali priami svedkovia ani ďalšie dôkazy potvrdzujúce verziu oznamovateľa, správny orgán s poukazom na zásadu prezumpcie neviny vec podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch odložil s tým, že oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku.

28. Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2026 žalobcovia uviedli, že na podanej žalobe v celom rozsahu zotrvávajú, zatiaľ čo žalovaný zotrval na svojich doterajších skutkových a právnych tvrdeniach. Súd následne vykonal dokazovanie prehratím kamerových záznamov nachádzajúcich sa na CD nosiči založenom v spise. Žalobcovia uviedli, že ide o záznam z kamery umiestnenej na susednom rodinnom dome, pričom podľa ich názoru záznam zachytáva pohyb žalovaného v rozhodnú noc. Žalobca v 2. rade opísal priebeh udalostí zachytených na zázname tak, že osoba, ktorú považuje za žalovaného, po tretej hodine ráno vychádza zo svojho domu, pohybuje sa po ulici, následne sa vracia po chodníku popri dome žalobcov, zastavuje sa pri ich bránke, vykonáva pohyb rukou smerom k bránke a pokračuje ďalej po ulici, pričom približne o pätnásť až dvadsať minút sa vracia späť do svojho domu. Na otázku súdu týkajúcu sa zabezpečenia psa žalobcovia uviedli, že pozemok bol oplotený, bránka nebola zamknutá, avšak bola zatvorená. Podľa ich tvrdenia bolo možné bránku otvoriť zvonku pretiahnutím ruky cez oplotenie a manipuláciou s mechanizmom nachádzajúcim sa z vnútornej strany. Potvrdili zároveň, že susedia vedeli

o možnosti takéhoto otvorenia bránky. Žalobcovia uviedli, že pes, 11-mesačné šteňa, predtým nikdy neutiekol a v rozhodnom období sa voľne pohyboval na oplotenom dvore.

29. Žalovaný namietal, že mu doposiaľ nebola poskytnutá možnosť podrobiť predmetný videozáznam podrobnej analýze, najmä pokiaľ ide o technické údaje a vlastnosti súboru. Uviedol, že záznam bol do konania predložený s výrazným časovým odstupom od skutku, nebol podľa jeho vedomosti súčasťou policajného spisu a nemal k nemu doposiaľ plnohodnotný prístup. Žalobcovia naopak uviedli, že predmetný videozáznam bol prezentovaný aj orgánom polície.

30. Po prehratí záznamu súd konštatoval, že pri jeho prehratí v podobe dostupnej na pojednávaní nebolo možné jednoznačne zachytiť moment otvorenia bránky spôsobom tvrdeným žalobcami. Žalobcovia preto navrhli, aby bol záznam prehratý na väčšej obrazovke, prípadne v spomalenom a zväčšenom zobrazení, keďže podľa ich názoru by tak bolo možné predmetný úkon zreteľnejšie identifikovať.

31. Žalovaný zároveň uviedol, že v minulosti poskytol polícii USB nosič obsahujúci kamerový záznam z jeho vlastného kamerového systému, ktorý mal podľa jeho tvrdenia preukazovať, že v rozhodnom čase svoj dom neopustil. Presne nevedel označiť, v ktorom z policajných konaní bol predmetný nosič predložený. Žalobcovia namietali, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že v rozhodnom čase neopustil dom, a zotrvali na názore, že opak vyplýva z videozáznamu založeného v tomto spise.

32. Po vykonaní dokazovania strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia technických podmienok na opätovné preskúmanie videozáznamu súd pojednávanie odročil na ďalší termín.

33. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2026 súd v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie opätovným prehratím žalobcami predložených videonahrávok na väčšej obrazovke. Žalobcovia zotrvali na tvrdení, že osoba zachytená na videozázname je žalovaný, ktorého identifikovali podľa spôsobu chôdze a podľa toho, že osoba vychádzala z brány rodinného domu žalovaného a následne sa do nej vrátila. Žalobca v 2. rade uviedol, že na zázname je viditeľné, ako sa osoba pri bránke žalobcov pristavila približne na dve sekundy, pričom podľa jeho názoru v tom okamihu otvorila bránku vedúcu na pozemok žalobcov. Zároveň však žalobcovia výslovne uviedli, že zo samotného videozáznamu nie je priamo viditeľné otvorenie bránky, nie je viditeľná ruka osoby ani samotný úkon otvorenia bránky, ale vychádzajú z toho, že osoba sa pri bránke zastavila a následne pokračovala v chôdzi. Súd zo vzhliadnutia videozáznamov zistil, že na zázname je zachytená postava vychádzajúca z priestoru brány rodinného domu žalovaného, pohybujúca sa po ulici okolo bránky žalobcov a následne vracajúca sa späť smerom k domu žalovaného. Z videozáznamu však nebolo možné jednoznačne ustáliť, že zachytenou osobou je žalovaný, ani bezpečne konštatovať samotný akt otvorenia bránky žalobcov touto osobou. Videozáznam nezachytáva súvislý pohyb osoby od domu žalovaného až priamo k bránke žalobcov, keďže relevantná časť priestoru je zachytená len čiastočne. Súd zároveň konštatoval, že videozáznam nezachytáva samotného psa žalobcov, ani okamih, kedy mal pes opustiť pozemok žalobcov. Na otázky súdu žalobcovia uviedli, že nedisponujú videozáznamom zachytávajúcim psa ani moment jeho opustenia pozemku. Uviedli, že psa po údajnom otvorení bránky nikto nevidel, avšak vychádzajú z toho, že ráno našli bránku otvorenú dokorán a v snehu videli psie stopy vedúce cez bránku. Žalobcovia tvrdili, že pes nemal inú možnosť opustiť pozemok než cez predmetnú bránku, keďže pozemok bol oplotený vysokým plotom bez dier a bránka bola jediným možným východom. Zároveň uviedli, že pes bol naposledy videný večer pred jeho zmiznutím približne o 21:30 hod. celou rodinou a v noci sa mal voľne pohybovať na dvore. Žalobcovia zotrvali na názore, že strata psa bola priamym následkom otvorenia bránky žalovaným, pričom svoje tvrdenia opierali najmä o videozáznam, nájdené stopy v snehu a dlhodobé konfliktné susedské vzťahy medzi stranami sporu.

Skutkový stav.

34. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu, výsluchom strán sporu, prehratím a oboznámením sa s obsahom videozáznamu, ako aj oboznámením sa s obsahom pripojeného priestupkového spisu. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, so zreteľom na skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, súd zistil tento skutkový stav:

35. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovia boli vlastníkmi psa plemena jazvečík hrubosrstý, samca narodeného dňa XX.XX.XXXX. Zo žalobcami predložených listinných dôkazov vyplýva, že psa nadobudli od P. R. za kúpnu cenu 200 eur. Z potvrdenia veterinárnej ambulancie zo dňa 14.02.2025 súd zistil, že v súvislosti s predmetným psom boli žalobcami uhradené náklady na veterinárne úkony a krmivo v celkovej výške 245,50 eur.

36. Pes žalobcov bol chovaný voľne na oplotenom dvore rodinného domu. Vstup na pozemok bol zabezpečený bránkou, ktorá nebola uzamykaná. Z vonkajšej strany bola na bránke guľa a z vnútornej strany kľučka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bránku bolo možné z ulice otvoriť prestrčením ruky cez oplotenie.

37. Dňa 17.01.2021 žalobcovia zistili, že ich pes – hrubosrstý jazvečík – sa nenachádza na ich pozemku. Žalobcovia uvádzali, že večer predtým, približne okolo 21:30 hod., sa pes nachádzal na ich pozemku, pričom počas noci bol ponechaný voľne vo dvore rodinného domu. Ráno približne o 07:00 hod. zistili, že bránka vedúca na ich pozemok bola otvorená a pes sa na pozemku nenachádzal.

38. Z videozáznamu predloženého žalobcami a prehratého na pojednávaní súd zistil, že v spornom čase v skorých ranných hodinách je na zázname zachytená postava vychádzajúca z priestoru brány rodinného domu žalovaného, pohybujúca sa po ulici okolo bránky žalobcov a následne vracajúca sa späť smerom k domu žalovaného. Z videozáznamu však nebolo možné jednoznačne ustáliť, že zachytenou osobou je žalovaný, ani bezpečne konštatovať samotný akt otvorenia bránky žalobcov touto osobou. Videozáznam nezachytáva súvislý pohyb osoby od domu žalovaného až priamo k bránke žalobcov, keďže relevantná časť priestoru je zachytená len čiastočne. Videozáznam nezachytáva samotného psa žalobcov, ani okamih, kedy mal pes opustiť pozemok žalobcov.

39. Z priestupkového spisu Okresného úradu Košice, číslo priestupkového konania , súd zistil, že priestupková vec týkajúca sa podozrenia, že žalovaný otvoril bránku žalobcov a vypustil psa, bola odložená, keďže sa nepodarilo jednoznačne preukázať spáchanie skutku žalovaným.

40. Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Sever zo dňa 26.11.2020, ktorým bolo trestné oznámenie žalobcu v 2. rade týkajúce sa podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania odovzdané Okresnému úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku súd zistil, že v rámci preverovania boli vypočutí oznamovateľ a svedok. V uznesení sú zachytené ich tvrdenia týkajúce sa susedských sporov medzi účastníkmi, konfliktov súvisiacich so štekaním psa, vzájomného natáčania a fotografovania, ako aj tvrdených vyjadrení žalovaného v 1. rade. Zároveň je v uznesení uvedené, že orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že skutok nevykazuje znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania, pričom konanie žalovaného v 1. rade mohlo byť posúdené nanajvýš ako priestupok.

41. Z návrhu žalobkyne v 1. rade zo dňa 09.11.2020 adresovaného Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky na začatie konania o ochrane osobných údajov, vyplýva, že žalobkyňa uvádzala, že žalovaní mali bez jej súhlasu fotografovať a filmovať žalobcov, ich rodinný dom a pozemok a že kamerový systém umiestnený na nehnuteľnosti žalovaných mal snímať aj verejné priestranstvo a okolie rodinného domu žalobcov.

42. Žalobcovia predložili aj potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Sever zo dňa 18.01.2021 o prijatí oznámenia žalobkyne v 1. rade. Podľa obsahu potvrdenia mala žalobkyňa v 1. rade oznámiť, že dňa 13.01.2021 mala B. G. (pôvodne žalovaná v 2. rade) v súvislosti so štekaním psa uviesť, že ak jej pes ešte raz zobudí dieťa, „uvidí, čo bude“.

43. Strany sporu predložili viacero listinných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil ako listinné dôkazy preukazujúce predovšetkým to, že medzi susedmi dlhodobo existovali konflikty a že žalobcovia opakovane podávali oznámenia na políciu, prokuratúru a Úrad na ochranu osobných údajov. Samy o sebe vôbec nepreukazujú rozhodujúcu skutkovú otázku v tejto veci, teda: kto otvoril bránu, či vôbec niekto otvoril bránu úmyselne, či bol žalovaný osobou, ktorá bránu otvorila, ani príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a stratou psa. Súd uvedené vyhodnotil ako podklad pre zistenie existencie susedských sporov a vzájomne konfliktných vzťahov medzi účastníkmi.

44. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tiež to, že medzi stranami dlhodobo existovali susedské spory súvisiace najmä s chovom psa žalobcov a jeho štekaním.

Právne posúdenie

45. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

46. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie, ktoré sa podľa predpokladá.

47. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

48. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

49. V civilnom sporovom konaní je konanie ovládané dispozičnou zásadou a zásadou kontradiktórnosti, z čoho vyplýva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažujú sporové strany. Každá strana sporu je povinná uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na ich preukázanie. Súd pritom nie je oprávnený ani povinný za strany vyhľadávať dôkazy alebo nahrádzať ich procesnú aktivitu vlastnou činnosťou, ale rozhoduje výlučne na podklade tvrdení a dôkazov predložených stranami sporu.

50. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní budú preukázané tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Podľa ustálenej súdnej praxe neunesenie dôkazného bremena znamená, že tvrdená skutočnosť nebola v konaní preukázaná v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, pričom táto okolnosť ide k procesnej ťarche tej strany, ktorú dôkazné bremeno zaťažovalo. Následkom neunesenia dôkazného bremena je procesný neúspech tejto strany.

51. V tejto súvislosti judikatúra dlhodobo zastáva názor, že ak účastník konania nepreukáže svoje tvrdenia, súd rozhodne v jeho neprospech, a to bez ohľadu na to, či sa tvrdená skutočnosť v realite skutočne stala, pokiaľ nebola zákonným spôsobom v konaní preukázaná. Predmetom súdneho rozhodovania totiž nie je abstraktná objektívna realita, ale skutkový stav, ktorý bol v konaní procesne relevantným spôsobom zistený a preukázaný.

52. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal výlučne z vykonaných dôkazov, ktoré hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Za rozhodujúce považoval len tie skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním riadne preukázané. Ostatné tvrdenia, úvahy a závery strán sa v rovine vykonaného dokazovania javia len ako predpoklady, domnienky alebo pravdepodobné verzie skutkového deja, z ktorých však súd bez existencie ďalších presvedčivých dôkazov nemohol vyvodiť jednoznačný skutkový záver, a to osobitne nie v neprospech žalovaného.

53. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaný otvoril bránku ich rodinného domu, v dôsledku čoho došlo k úteku psa a následne k vzniku škody. Dôkazné bremeno o týchto tvrdeniach zaťažovalo žalobcov.

54. Súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného. Samotná existencia susedských sporov, podozrenie žalobcov, ako ani zistenia obsiahnuté v priestupkovom spise nepostačujú na spoľahlivý záver, že žalovaný otvoril bránku žalobcov a spôsobil útek psa.

55. Ani z rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva zistenie zodpovednosti žalovaného za oznámený skutok. Naopak, správny orgán vec odložil z dôvodu, že vykonaným preverovaním neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce začatie priestupkového konania

56. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na kamerový záznam a ďalšie nepriame dôkazy, tieto podľa názoru súdu nepreukazujú bez rozumných pochybností, že žalovaný otvoril predmetnú bránku a že práve jeho

konanie bolo príčinou úteku psa. Medzi tvrdeným konaním žalovaného a vznikom škody tak nebola preukázaná príčinná súvislosť v rozsahu potrebnom pre úspech žaloby.

57. Samotná skutočnosť, že sa žalovaný, resp. osoba zachytená na kamerovom zázname, pohybovala v rozhodnom čase v blízkosti nehnuteľnosti žalobcov, bez ďalšieho nepreukazuje, že žalovaný otvoril bránku žalobcov a spôsobil útek psa. Medzi touto skutočnosťou a vznikom tvrdenej škody nemožno bez ďalších dôkazov vyvodiť priamu príčinnú súvislosť.

58. Ani v prípade, ak by súd pripustil, že osoba zachytená na videozázname bola žalovaný a že sa pri bránke žalobcov pristavila, z vykonaného dokazovania nemožno bez rozumných pochybností vyvodiť záver, že žalovaný bránku skutočne otvoril, ani že práve v dôsledku takéhoto konania došlo k úniku psa žalobcov a vzniku tvrdenej škody. Nebola tak preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.

59. Ak na videu nie je zachytený pes, ani jeho útek z pozemku žalobcov, potom video samo osebe nepreukazuje celý skutkový dej, ktorý žalobcovia tvrdia. Preukazuje nanajvýš časť deja, a to:

- že v skorých ranných hodinách osoba vyšla z domu žalovaného,

- že sa pohybovala po ulici v okolí domu žalobcov, -že sa prípadne na určitom mieste zastavila,

- že sa následne vrátila späť. Aj keby súd prijal tvrdenie žalobcov, že osobou na zázname je žalovaný, stále zostávajú otvorené ďalšie skutkové otázky: -či žalovaný skutočne otvoril bránku žalobcov, -či bola bránka predtým zatvorená, -či sa pes v tom čase nachádzal vo dvore, -či pes skutočne utiekol cez predmetnú bránku, -či medzi údajným otvorením bránky a stratou psa existuje príčinná súvislosť.

60. Súd prihliadol aj na žalobcami predložené fotografie stôp v snehu, ktoré žalobcovia považovali za významný podporný dôkaz svojich tvrdení. Súd nepochybuje o tom, že žalobcovia ráno po zistení straty psa zaznamenali stav, pri ktorom bola bránka otvorená a v okolí sa nachádzali stopy v snehu. Uvedený dôkaz však má povahu nepriameho dôkazu. Z predložených fotografií nie je možné spoľahlivo určiť čas vzniku jednotlivých stôp, ich pôvodcu ani jednoznačne ustáliť sled udalostí vedúcich k strate psa. Fotografie stôp preto samy osebe, ani v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, nepostačujú na prijatie bezpečného skutkového záveru, že žalovaný otvoril bránku žalobcov a že práve v dôsledku tohto konania došlo k úniku psa a vzniku tvrdenej škody.

61. Keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k protiprávnemu konaniu žalovaného ani vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody, neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa . Súd preto žalobu zamietol.

62. Na druhej strane, súd nevylučuje, že skutkový dej sa mohol odohrať aj spôsobom tvrdeným žalobcami. Takýto záver však nemožno založiť len na pravdepodobnosti, domnienkach alebo subjektívnom presvedčení strán, ale musí byť podložený relevantnými a presvedčivými dôkazmi. Pokiaľ takéto dôkazy v konaní predložené neboli, súd z nich nemohol vychádzať pri meritórnom rozhodnutí.

63. Vzniknutá situácia tak poukazuje aj na širší rozmer susedských vzťahov, v ktorých nie všetky konfliktné situácie nachádzajú jednoznačné procesné rozuzlenie v súdnom konaní. V konečnom dôsledku preto zostáva aj na stranách sporu, ich vzájomnom prístupe, miere tolerancie a zodpovednosti za kvalitu susedského spolužitia, akým spôsobom budú svoje budúce vzťahy usporadúvať.

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Zo spisu však nevyplýva, že by žalovanému v konaní vznikli účelne vynaložené trovy konania, ktoré by si uplatnil a ktoré by bolo možné priznať. Žalovaný nebol v konaní právne zastúpený a ani z obsahu spisu nevyplynuli žiadne preukázané hotové výdavky súvisiace s uplatňovaním alebo bránením práva. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.