Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-113-2026.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/113/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, 924 01 Galanta, deti rodičov matka: D. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., a otec: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. X, XXX XX F., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 32P/65/2026-49 zo dňa 07.05.2026 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Návrhom doručeným súdu dňa 09.04.2026 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd rozhodne o znížení výživného na každé z maloletých detí zo sumy 300 eur na 100 eur mesačne od podania návrhu.
3. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1,2, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) dospejúc k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia znížením výživného na maloleté deti. Dôvodil, že nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme maloletých detí. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 32P/101/2025-410 zo dňa 03.12.2025. Poukázal na definíciu pojmu právoplatnosť obsiahnutom v ust. § 226 CSP, ako vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Zásadnou nezmeniteľnosťou sa v kontexte uvedeného rozumie skutočnosť, že zmena právoplatného súdneho rozhodnutia je prípustná len výnimočne a na základe mimoriadnych okolností, zmena rozsudku o výžive je možná len ak sa zmenia pomery. Dôvodil, že právna úprava rozhodovania o výživnom pre maloleté deti ustanovením § 78 Zákona o rodine umožňuje prelomiť zásadu nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia zmenou dohody alebo súdneho rozhodnutia o výživnom v prípade, keď dôjde k zmene pomerov či už na strane maloletého dieťaťa ako oprávneného z vyživovacej povinnosti alebo na strane rodiča ako povinného z vyživovacej povinnosti. Takáto zmena však musí byť kvalifikovaná, musí jej predchádzať vykonanie riadneho dokazovania a takúto zmenu je možné vykonať len novým rozsudkom. Skutočnosť, že otcovi boli ukončené dva pracovné pomery v mesiaci marec 2026, pri posúdení všetkých významných
okolností môže mať samozrejme vplyv na jeho možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, avšak neodkladným opatrením nemožno zmeniť už právoplatný a vykonateľný rozsudok o výžive maloletého dieťaťa. Takýto zásah by neprípustne narušil princíp právnej istoty, ktorú zabezpečuje práve existujúci právoplatný a vykonateľný rozsudok. Napokon, pokiaľ by súd rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nariadením neodkladného opatrenia, neprípustne by tým povýšil záujem otca ako povinnej osoby z vyživovacej povinnosti oproti záujmu maloletých detí, záujmy ktorých majú byť prvoradými a nadradenými akýmkoľvek iným záujmom. Poukázal na skutočnosť, že pri výživnom ide o tzv. prednostnú pohľadávku, čo možno vykladať tak, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má uprednostňovať náklady na výživné pred svojimi ostatnými nákladmi. Ak otec uvádza, že mu boli ukončené dva pracovné pomery, avšak lustráciou zistil, že z jeho pôvodného pracovného pomer u toho istého zamestnávateľa (G. H. I., J.), ktorý podľa evidencie trvá od 15.01.2014 za mesiac marec 2026 dosahoval vymeriavací základ vo výške 4.711,71 eur, čo je vysoko nadpriemerný a niekoľkonásobne presahujúci sumu súdom určenej vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení však nezohľadnil len jeho príjem ale aj celkovo jeho majetkové pomery (uvedené v jeho návrhu a vyjadreniach), vlastní značný počet nehnuteľností a sám žije v byte s rozlohou 101 m2..
4. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec, navrhujúc ho zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie považoval za nezákonné, predčasné a neodôvodnené. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych a neaktuálnych údajov o jeho príjme, keď dlhodobo dosahuje čistý príjem z hlavného pracovného pomeru 1.443,55 eur mesačne a zároveň poberá čiastočný invalidný dôchodok 278,70 eur mesačne. Súd vychádzal najmä z mimoriadne navýšeného vymeriavacieho základu za marec 2026, ktorý nemožno považovať za pravidelný a relevantný pre posúdenie jeho schopností a možností. Druhý pracovný pomer ukončil k 16.03.2026, z dôvodu starostlivosti o jeho onkologicky chorého otca, ktorý následne koncom marca 2026 zomrel. Nešlo teda o účelové vzdanie sa príjmu. Súd neúplne zistil skutkový stav, nemal aktuálne údaje za mesiac apríl 2026, kedy jeho čistý príjem predstavoval iba 1.878,37 eur. Súd v rozhodnutí zdôrazňuje jeho majetkové pomery, vlastníctvo k dvom bytom, avšak úplne opomenul majetkové pomery matky, ktoré boli zistené v predchádzajúcom konaní. Takýto postup vyvoláva dôvodné pochybnosti o rovnakom posudzovaní pomerov oboch rodičov a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Ak matka vo vyjadrení uvádza príjem 600 eur mesačne hoci disponuje vysokoškolským vzdelaním, poukázal na potencionalitu jej príjmu, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Tvrdenie matky o jeho majetkových pomeroch označil za nepravdivé a poukázal na matkou vlastnené motorové vozidlá.
5. Matka a kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu nepodali.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vychádzal zo správne osvedčeného skutkového stavu vyplývajúceho z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listín, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na osvedčenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, výsledky svojho zistenia správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie v celom rozsahu po skutkovej a právnej s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zníženiu výživného na maloleté deti prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, náležite sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami otca a vyjadreniami kolízneho opatrovníka a matky, a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v otcom navrhovanom smere splnené neboli.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej ako "Zákona o rodine") dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 19P/120/2019-73 zo dňa 25.11.2019 bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválenou rodičovskou dohodou boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, bez určenia výživného. Tento rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 21P/130/2020-379 zo dňa 29.03.2021 v časti osobnej starostlivosti a výživnom, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého B. 150 eur mesačne a maloletej C. 150 eur mesačne od 24.08.2020. Výška výživného bola naposledy upravená rozsudkom č.k. 32P/101/2025-410 zo dňa 03.12.2025, ktorým bolo výživné zvýšené na B. z 150 eur na 300 eur a na C. z 150 eur na sumu 300 eur od 10.07.2025, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2026.
15. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. 16. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. 17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa, že otec neosvedčil existenciu rozhodných skutočností a zákonných dôvodov pre prijatie záveru o potrebe okamžitého zásahu do pomerov účastníkov konania. V danom prípade odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu otca, ktorý sa domáha rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého by došlo, bez vykonania potrebného dokazovania k zmene právoplatného rozsudku o výživnom
na maloleté dieťa jeho znížením. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa, ktorý prevažuje nad poskytovaním právnej ochrany, ktorej sa otec v odvolaní domáha. K odvolacej námietke otca vzťahujúcej sa k preukázaniu dôvodov na zníženie výživného neodkladným opatrením s odkazom na ním osvedčenú zmenu pomerov odvolací súd pripomína, že zmena pomerov, ktorá má za následok zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti musí byť preukázaná dokazovaním vo veci samej, uvedené sa týka rovnako aj rozhodnutia o zvýšení výživného. 18. Zníženie výživného na maloleté deti v zmysle návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a v miere, ktorá by mohla ohroziť riadnu výživu a základné potreby detí, bude možné ustáliť po preukázaní kvalifikovanej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), zákonom predpísaným spôsobom v konaní vo veci samej, v ktorom súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie. Námietky otca o tom, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí o jeho návrhu na neodkladné opatrenie neposudzoval dostatočne jeho príjme a výdavky, potencionalitu príjmu matky a jej majetkové pomery, sú nedôvodné a nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Relevantnosť dôvodov na zmenu výšky výživného v zmysle návrhu otca a ustaľovanie skutočného stavu (§ 35 CMP), vyhodnotenie zákonných kritérií určovania výživného a jeho zmenu (v zmysle § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine) bude súd prvej inštancie hodnotiť na základe vykonaného dokazovania v merite veci, v ktorom bude posudzovať existenciu podstatnej zmeny pomerov za posudzované obdobie. 19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).