Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/60/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. W. T., Ž. XXX/XX, o zaplatenie 33,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica - upomínací súd, návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 33,33 eur s príslušenstvom. Žalobca v takomto návrhu uviedol, že dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. na žalobcu, pričom žalovaný je v zmluve o postúpení pohľadávky uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXX. Okrem toho medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb O2 s tým, že sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Následne právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby, ktoré mu vyúčtoval faktúrou zo dňa 01.08.2017 znejúcou na sumu 4,22 eur, faktúrou zo dňa 01.09.2017 znejúcou na sumu 26,30 eur a faktúrou zo dňa 01.10.2017 znejúcou na sumu 2,81 eur. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom ten ho upomienkami opakovane vyzýval k úhrade dlžných súm, avšak k takejto úhrade nedošlo.

2. O takomto návrhu bolo rozhodnuté upomínacím súdom, ktorý vydal v predmetnom spore platobný rozkaz, a to dňa 27.06.2020, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto upomínací súd listom zo dňa 04.11.2020 vyzval právneho zástupcu žalobcu v zmysle o upomínacom konaní, aby navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa (ďalej ). Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním navrhol pokračovať v zmysle zákona o upomínacom konaní v súdnom konaní na príslušnom súde podľa , v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

3. Tunajší súd následne doručil žalovanému žalobu formou fikcie doručenia a v zmysle ho vyzval, aby sa vyjadril k podanej žalobe. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Súd preto nariadil vo veci pojednávanie a na pojednávanie predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, pričom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil s tým, že predvolanie mu bolo doručené formou fikcie doručenia a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Na základe uvedených skutočností tak súd podľa vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: postúpenie veci, návrh na vydanie platobného rozkazu, podací hárok (čl. 9-11), faktúry (čl. 11-16), zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.12.2016, listinný doklad (čl. 18), zmluva o poskytovaní verejných služieb (čl. 18-19), listinný doklad (čl. 20), oznámenie o postúpení pohľadávok (čl. 20), výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 26.09.2017, výzva na zaplatenie zo dňa 12.05.2020, upomienka za neuhradené faktúry (čl. 23), odstúpenie od zmluvy zo dňa 05.10.2017, listinný doklad (čl. 24), podací hárok (čl. 25), predžalobná výzva zo dňa 12.05.2020, zmluva o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 06.11.2018, dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 30-32), platobný rozkaz zo dňa 27.06.2020, výzva zo dňa 04.11.2020 (čl. 45), návrh na pokračovanie v konaní (čl. 47), upovedomenie o postúpení veci zo dňa 09.11.2020, uznesenie (čl. 53), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 66), odstúpenie od zmluvy zo dňa 05.10.2017, listinný doklad (čl. 67) - prehľad neuhradených pohľadávok, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 85) a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaný uzavreli dňa 13.12.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať telekomunikačné služby žalovanému, a to „O2 Fér s platbou na faktúru“. Okrem toho v ten istý deň uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný ďalšiu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanému program služieb „O2 Internet s bonusom Mini“. Žalovaný sa v zmysle uzavretých zmlúv zaviazal zaplatiť cenu za poskytnuté služby, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou zo dňa 08.09.2017 na sumu 39,30 eur, faktúrou zo dňa 06.10.2017 na sumu 48,81 eur a faktúrou zo dňa 08.08.2017 na sumu 70,22 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a neuhradil riadne a včas cenu za poskytnuté služby, tak právny predchodca žalobcu ho pokusom o zmier zo dňa 26.09.2017 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 89,52 eur, k čomu bola priložená aj platobná rekapitulácia, z ktorej vyplývalo, že žalovaný má záväzok vo výške 89,52 eur. Tiež upomienkou zo dňa 31.08.2017 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie sumy 50,22 eur s tým, že listom zo dňa 05.10.2017 právny predchodca žalobcu odstúpil od uzavretej zmluvy v zmysle v spojení s článkom 6, 7 písm. a) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pričom účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala ku dňu 04.11.2017 a žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 89,52 eur. Následne právny predchodca žalobcu a žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 06.11.2018 ako aj dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 19.11.2018 postúpili pohľadávky na žalobcu. Listom zo dňa 10.12.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe takejto zmluvy o postúpení pohľadávok bola jeho pohľadávka voči žalovanému vo výške 33,33 eur postúpená na žalobcu, pričom takýto list bol doručovaný žalovanému cestou pošty dňa 13.12.2018 /podací hárok čl. 10/. Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.05.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že táto výzva bola daná na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalovanému, a to dňa 15.05.2020, čo vyplýva z podacieho hárku (čl. 11). Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním (čl. 66) oznámil, že predkladá odstúpenie od zmluvy, ktorým právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, a keďže túto dlžnú sumu neuhradil, tak právny predchodca žalobcu po uplynutí viac ako 90 dní zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku žalobcovi. S poukazom na sa tak nevyžaduje, aby písomná výzva bola na osobitnej listine a zároveň nezakazuje, aby bola súčasťou aj iného právneho úkonu. Z tohto dôvodu tak podľa názoru právneho zástupcu žalobcu bola splnená zákonná podmienka pre platné postúpenie pohľadávky, pričom právny predchodca žalobcu oznámil, že uvedený dokument bol zasielaný obyčajnou poštovou zásielkou bez doručenky, resp. podacieho hárku. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukázal tiež na , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za nesporné. Spolu s takýmto vyjadrením doručil právny zástupca žalobcu aj odstúpenie od zmluvy zo dňa 05.10.2017 s prehľadom neuhradených pohľadávok vo výške 89,52 eur.

6. Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

8. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

9. Podľa , , o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, . záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa , písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

10. Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný platným spôsobom uzatvorili vyššie uvedené formulárové zmluvy. Zároveň právny predchodca žalobcu pripravil návrh predmetných formulárových zmlúv s tým, že žalovaný nemohol takýto obsah zmlúv ovplyvniť, ale musel ich prijať ako celok alebo odmietnuť. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, pretože právny predchodca žalobcu poskytoval elektronické služby žalovanému, pričom tieto služby poskytoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti /ide o skutočnosť známu z činnosti súdu, ako aj vyplývajúcu z Obchodného registra/ a žalovaný uzatváral takéto zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by pri uzatváraní a plnení uzavretých zmlúv konal žalovaný v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Z uvedených dôvodov tak žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle a právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa v zmysle . Žalobca si uplatňoval v súdnom konaní voči žalovanému postúpené peňažné pohľadávky, ktorá vyplývajú z predložených listinných faktúr, a preto súd najskôr preskúmal v predmetnom spore aktívnu legitimáciu žalobcu. Vecná legitimácia znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej strane subjektom povinnosti, pričom ide o práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, žalobca, nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide s tým, že nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom takejto povinnosti, o ktoré v konaní ide. Žalobca na preukázanie účinného postúpenia pohľadávok vychádzal z toho, že postačuje preukázať oznámenie o postúpení žalovanému, zmluvu o postúpení pohľadávok resp. odstúpenie od zmluvy, ktoré možné považovať za výzvu podľa Takéto tvrdenie však podľa názoru súdu neobstojí, pretože ide vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o spotrebiteľský vzťah, a preto : „V priestore spotrebiteľského

práva a súdneho konania však je treba vyhodnocovať otázku vecnej legitimácie strán sporu (no najmä dodávateľa, podnikateľa) v rozsahu celého okruhu otázok spojených s platnosťou, účinnosťou, či účinkom postúpenia pohľadávky na podklade zmluvy, čo v sebe zahŕňa aj potrebu skúmania dovolenosti postúpenia pohľadávky. Dovolenosť postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok upravených vo všeobecnom súkromnoprávnom predpise upravujú aj osobitné zákony upravujúce bankové, telekomunikačné, alebo iné právne vzťahy. Nutnosť preskúmavania dovolenosti postúpenia pohľadávky (a platnosť postúpenia) v aj spotrebiteľských vzťahoch bola potvrdzovaná aj judikatúrou (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. ).“ /uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 29. apríla 2020/. Pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu je tak potrebné vychádzať z ustanovenia a nasl. , ktoré upravuje postúpenie pohľadávky ako aj z ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách a to vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval pohľadávky vzniknuté z titulu takéhoto právneho predpisu. Ustanovenie umožňuje podniku postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom účastníka, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že účastníka písomne vyzval na plnenie a účastník je napriek tejto výzve v omeškaní s platením dlhu dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal počas súdneho konania splnenie takýchto zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, pretože napriek výzve súdu nepreukázal účinné doručenie odstúpenia od zmluvy zo dňa 05.10.2017, ktoré možno považovať za výzvu podľa žalovanému, resp. súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky. Z uvedených dôvodov tak neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle o elektronických komunikáciách v spojení s a nasl. , a preto je takéto postúpenie pohľadávky neplatné podľa pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a uplatnenie si vyššie špecifikovaného nároku. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že podľa je potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela tak je potrebné uviesť, že s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu ako aj skutočnosť, že žalovanému boli písomnosti doručované formou fikcie /nepodarilo sa zistiť aktuálne bydlisko žalovaného/ je potrebné prihliadnuť na právny názor obsiahnutý v rozhodnutí Ústavného súdu SR : „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Zároveň samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému neznamená, že súd nie je oprávnený preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky resp. existenciu pohľadávky. „Z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu v ustanovení <aspi://module='ASPI'&link='%2523526'&ucin-k- dni='30.12.9999'> . Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník." /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo 76/2007/. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože aj keď bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( ). Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).