Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/13/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci žalobcu: GEART Services, s.r.o., so sídlom Vazovova 6838/9A, 811 07 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanému: IMMOBILIEN MANAGEMENT, s. r. o., so sídlom Veľká okružná 1309/17, 010 01 Žilina, IČO: 36 411 680, zastúpený: Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, so sídlom Veľká okružná 39, 010 01 Žilina, IČO: 42 069 181 v konaní o zaplatenie 135.032,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -283 zo dňa 23. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. -283 zo dňa 23. septembra 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 135.032,24 Eur s úrokom z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 135.032,24 Eur od 04.08.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca odôvodnil rozhodnutie tým, že dňa 25.10.2022 strany sporu uzavreli Zmluvu o dielo RZ/OC H/Slowakia/Handlová/ZoD_stavba_zmluva o dielo_02 (ďalej aj len Zmluva alebo Zmluva o dielo), na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ začal zhotovovať dielo podľa dohodnutých podmienok. Cena diela bola stanovená na 1.700.000,- Eur. Pohľadávka žalobcu vznikla na základe zhotovenia časti diela podľa Zmluvy o dielo. Dňa 12.07.2023 žalovaný od Zmluvy o dielo odstúpil. Žalobca vystavil faktúru č. 2023030 zo 14.07.2023, splatnú 03.08.2023 na sumu 135.032,24 Eur ako vyúčtovanie číslo 5 dielčej faktúry. Vystavenú faktúru žalovaný neuhradil.

3. Okresný súd uviedol, že Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz z 24. apríla 2024. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, v ktorom nárok ako nedôvodný poprel. Potvrdil uzavretie Zmluvy o dielo medzi stranami dňa 25.10.2022 s tým, že poukázal na jej predmet vyplývajúci z § 1. Uviedol, že 28.11.2022 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ protokolom potvrdili odovzdanie a prevzatie dokladov a staveniska. Žalovaný uhradil žalobcovi práce v zmysle Zmluvy o dielo v celkovej sume 991.756,93 Eur bez DPH na základe žalobcom vystavených faktúr označených žalovaným na č.l. 137 spisu. Dňa 30.06.2023 došlo k zrúteniu oporného múru a zosuvu pôdy na severovýchodnom svahu oporných múrov OC Handlová,

t. j. na objekte SO 01.2 označenom ako HTU zahrňujúcom aj oporné múry zhotovované a zhotovené žalobcom ako dodávateľom. Listom z 12.07.2023 žalovaný od Zmluvy o dielo odstúpil s odkazom na dojednanie v § 18 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Zmluvy. V reakcii z 20.10.2023 na pokus o mimosúdny zmier zo strany žalobcu z 25.09.2023 žalovaný uviedol, že faktúru č. 2023030 zo 14.07.2023 na sumu 135.032,24 Eur žalobcovi vrátil ako nedôvodnú, nakoľko práce uvedené v prílohe faktúry žalobca nevykonal, tieto neboli predmetom žiadneho zisťovacieho konania/protokolu alebo preberacieho konania. Dôvody a príčiny zrútenia oporného múru sú predmetom vyšetrovania v trestnom konaní, v ktorom bol vypracovaný Znalecký posudok č. 01/2024 znalcom Dipl. Ing. Jurajom Ortutom. V nadväznosti na ďalej citované časti záverov znaleckého posudku žalovaný uviedol, že kolaps a zrútenie oporného múru v Handlovej bolo spôsobené neodbornou činnosťou zhotoviteľa, ktorý vyhotovoval projektovú dokumentáciu, aj realizoval hrubé terénne úpravy (HTU). Zhotoviteľom v zmysle Zmluvy je pritom žalobca. Žalovaný poukázal na dojednanie v § 18 ods. 4 Zmluvy o dielo. Uviedol, že k odstúpeniu od Zmluvy o dielo došlo pred ukončením diela. Pred odstúpením od Zmluvy žalovaný uhradil žalobcovi 991.756,93 Eur. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie časti ním vykonaného diela vzhľadom na dojednanie v § 18 ods. 4 Zmluvy, podľa ktorého má nárok na úhradu toho, o čo sa odberateľ zhotovením diela obohatil. Nárok na zaplatenie sumy 135.032,24 Eur žalobca nepreukázal. Úrok z omeškania 13,25 % ročne nemá oporu v zmluvných ani zákonných ustanoveniach.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca v replike namietol, že čiastkové úhrady za predchádzajúce vykonané práce nie sú relevantné v prípade uplatňovanej pohľadávky. Z faktúry zo 14.07.2024 (okresný súd uviedol, že zjavne malo byť uvedené 2023) podľa žalobcu vyplýva, že si uplatňuje nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov, a to najmä materiálu, ktorý bol použitý pri zhotovovaní diela, čím sa stal jeho neoddeliteľnou súčasťou. Žalobca odkázal na , podľa ktorého má žalobca právo, aby mu objednávateľ uhradil to, o čo sa obohatil a nie je možné vydať zhotoviteľovi. Žalobca poprel spojitosť medzi zrútením strednej časti oporného múru a uplatňovanou pohľadávkou. Táto sa vzťahuje k časti oporného múru, ktorý do dnešného dňa stojí, žalovaný ho užíva a zosuvom nebol zasiahnutý ani poškodený. Poukázal ďalej na dôvody odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovaného v zmysle listu z 12.07.2023. mal za to, že k návrhu na vydanie platobného rozkazu priložil jednoznačné dôkazy o tom, že časť diela, ktorej sa týka uplatňovaná pohľadávka, zhotovil a uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že práce neboli vykonané. Žalobca tvrdil, že zisťovacie konanie nebolo vykonané vzhľadom na neochotu žalovaného, pričom zároveň nie je podstatné, či prebehlo, nakoľko žalovaný od Zmluvy o dielo odstúpil, bol obohatený o neuhradenú časť diela, pričom žalobca nemôže žiadať vydanie diela, nakoľko ide o nehnuteľnosť pevne spojenú so zemou. Všetky použité veci sa stali jej súčasťou a nemožno ich oddeliť. Žalovaný je tak podľa žalobcu povinný uhradiť žalobcovi účelne vynaložené náklady v zmysle faktúry č. 2023030, v ktorej sú tieto náklady, použitý materiál položkovito uvedené. Žalobca ďalej rozporoval závery znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní a zároveň ich nepovažoval pre toto konanie za podstatné, nakoľko uplatňovaná pohľadávka sa nedotýka zrútenej časti oporného múru. Žalobca sa domáha nároku vyplývajúceho z , pričom nedôvodnosť tohto nároku žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nepreukázal. Úroky z omeškania si uplatňuje v sadzbe bežnej v obchodných záväzkovo-právnych vzťahoch, vzniknutých po 01. februári 2013.

5. Okresný súd uviedol, že žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca v žalobe vymedzil uplatňovaný nárok ako zmluvný nárok zo Zmluvy o dielo, vo vyjadrení k odporu ho už vymedzil ako nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov a zároveň ako nárok na vydanie obohatenia. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného by žalobcovi mohol svedčiť len nárok podľa , pričom za obohatenie nemožno považovať náklady, ktoré žalobca ako zhotoviteľ vynaložil. Žalovaný poukázal na dojednanie strán v Zmluvy o dielo v súlade s ustanovením . V nadväznosti na uvedené označil za nesprávny názor žalobcu, že vykonané platby do okamihu odstúpenia od Zmluvy o dielo nie sú relevantné a že neexistuje súvis medzi zrútením strednej časti diela a žalovanou pohľadávkou. Odkaz žalobcu na k žalobe priložené dôkazy označil za rozporný s . Zároveň uviedol, že žalovaný nemôže preukazovať neexistenciu skutočností tvrdených žalobcom. V podaniach žalobcu absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností na preukázanie dôvodnosti žalovanej pohľadávky a túto nemožno bez ďalšieho vyvodiť ani z dôkazov pripojených k žalobe. Ide o žalobcom vyhotovené dokumenty, ktoré nepreukazujú vykonanie časti diela, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, ani spojitosť s faktúrou č. 2023030, ani výšku fakturovanej sumy. Žalovaný poprel, že by zisťovacie konanie nebolo vykonané pre neochotu žalovaného, pričom za dôvod označil opakované porušovanie zmluvných povinností žalobcom. Žalobca zároveň ani netvrdil, že by do odstúpenia od Zmluvy predkladal žalovanému alebo jeho technickému dozoru na vyjadrenie súpis prác,

výkonov a materiálov ako podmienky pre vystavenie čiastkovej faktúry. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu ohľadne nesprávnosti geologického prieskumu dodaného žalovaným a zároveň, že závery predloženého znaleckého posudku sú pre toto konanie irelevantné. Opakovane poukázal na závery znaleckého posudku a § 9 ods. 6 Zmluvy o dielo. Označil za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, aby žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie časti diela do odstúpenia od Zmluvy o dielo, pokiaľ žalovaný zaplatil aj časť diela, ktorá sa v dôsledku zavinenia žalobcu zrútila. V dôsledku zrútenia časti diela nemohlo dôjsť k obohateniu žalovaného, ale mu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalobca, pričom podľa Znaleckého posudku č. 01/2024 došlo k porušeniu a kolapsu 2/3 celkovej dĺžky oporného múru, pričom sa jednalo o takmer celú dĺžku zaisťovacieho celku. Žalobca tak nemá nárok na zmluvné plnenie, ani náhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s realizáciou diela do odstúpenia od Zmluvy o dielo. Taktiež nedošlo k obohateniu žalovaného, nakoľko v súvislosti s realizáciou Zmluvy o dielo z 25.10.2022 zaplatil žalobcovi 991.756,93 Eur na základe žalobcom vystavených faktúr, ktorá suma nielenže pokrýva celú hodnotu veci, ktorú žalovaný získal realizáciou diela do odstúpenia od Zmluvy, ale túto hodnotu v dôsledku zrútenia časti oporného múru prevyšuje, v dôsledku čoho k obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo.

6. Okresný súd uznesením č.k. -262 zo dňa 03. júna 2025 pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej žalobca navrhol alternatívny petit a domáhal sa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu dlžnú sumu vo výške 135.032,24 Eur alebo zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy vo forme prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., obec A., okres Prievidza, zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok s parcelným číslom 1495/240, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2460 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1 a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., obec A., okres Prievidza, zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok parcela č. 1495/239, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5022 m2 a pozemok parcela č. 1495/241, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2841 m2 a pozemok parcela č. 1495/242, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3698 m2, všetky vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/1. Vo väzbe na vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na zmenu žaloby okresný súd uviedol, že na konanie o zmenenej žalobe nie je vecne ani kauzálne príslušný iný súd, a zároveň nejde o prípad výlučnej miestnej príslušnosti podľa ustanovenia , nakoľko predmetom zmenenej žaloby nie je spor týkajúci sa vecného práva k nehnuteľnosti, ale návrh na alternatívny spôsob splnenia peňažného záväzku žalovaného.

7. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy 135.032,24 Eur v zmysle faktúry č. 2023030 zo 14.07.2023, splatnej 03.08.2023 ako zmluvného nároku na zaplatenie ceny za zhotovenie časti diela podľa Zmluvy o dielo by bolo možné len v tom prípade, ak by nedošlo k platnému zániku Zmluvy o dielo na základe odstúpenia zo strany žalovaného listom z 12.07.2023. Okresný súd pripomenul, že platnosť odstúpenia od Zmluvy vo väzbe na naplnenie zmluvných dôvodov pre odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného, vyplývajúcich z dojednaní v § 18 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Zmluvy o dielo nebola žalobcom v konaní relevantne spochybnená. Vo vzťahu k nároku uplatnenému zo Zmluvy (napriek jej zániku) okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že by zrealizoval na diele práce v hodnote 135.032,24 Eur označené vo faktúre č. 2023030 ako hrubé terénne úpravy na stavbe Obchodné centrum Handlová. Žalovaný uvedené poprel a hoci žalobca uvádzal, že listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými k návrhu na vydanie platobného rozkazu vykonanie týchto prác jednoznačne preukázal, tak uvedené nemožno po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom konštatovať. V podanej žalobe žalobca označil ako dôkazy zhotovenia diela resp. zhotovenia stavby fotodokumentáciu, protokoly pilot k faktúre č. 5, rozsah provedených prací a tabulka časových milníků, tabulka armokošů OC Handlová, tabulka armokošů OC Handlová - spodné, tabulka kotiev OC Handlová, výpočet spodné OM, výpočet vrchné OM. Po oboznámení sa s prílohami žaloby súd konštatuje, že takto označené listinné dôkazné prostriedky sú výlučne dokumentmi žalobcu, z ktorých ani jeden nie je verifikovaný žalovaným. Na č.l. 10 spisu sa nachádza listina označená ako Rozsah provedených prací s uvedením fakturovanej sumy 135.032,24 Eur bez DPH, podpísaná výlučne žalobcom. Z jej obsahu však nemožno bez ďalšieho dovodiť, ktoré konkrétne práce sú predmetom fakturácie v zmysle faktúry č. 2023030. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ani predložených listinných dôkazných prostriedkov vôbec nevyplýva, že by žalobca pri vystavení dielčej faktúry č. 2023030 postupoval podľa dojednaní zmluvných strán v § 4 Zmluvy o dielo (platobné podmienky) a na preukázanie dielčej fakturácie predložil predovšetkým žalovaným odsúhlasený súpis vykonaných prác, výkonov a materiálov.

8. Okresný súd upozornil, že žalobca v priebehu konania účinne nepoprel naplnenie zmluvných dôvodov pre odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného, tieto dôvody nerozporoval a platnosť samotného odstúpenia od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného listom z 12.07.2023 nespochybnil, čo mu nasvedčoval aj spôsob uplatnenia procesného útoku žalobcu, kedy s odkazom na ustanovenie žiadal od žalovaného vydať obohatenie objednávateľa. Okresný súd preto skonštatoval, že odhliadnuc od vyššie uvedeného, už po odstúpení od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného listom z 12.07.2023 žalobcovi nepatrí nárok na zaplatenie ceny diela bez ďalšieho, ale dochádza k vyporiadaniu zmluvných strán podľa ustanovenia až 545 . Nakoľko predmetom záväzku žalobcu ako zhotoviteľa bolo vykonanie diela označeného ako hrubé terénne úpravy súvisiace s výstavbou Obchodného centra Handlová tak možno konštatovať, čo potvrdil aj žalobca, že k zhotovovanej veci má vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, v dôsledku čoho prichádza do úvahy vysporiadanie zmluvných strán zo zaniknutej Zmluvy o dielo podľa ustanovenia . Vzhľadom na žalobcom nespochybnené dôvody odstúpenia od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného s odkazom na dojednanie v , a Zmluvy o dielo okresný súd ďalej konštatoval, že záväzok žalobcu zo Zmluvy o dielo zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá, preto v súlade s ustanovením prichádza do úvahy záväzok objednávateľa, t. j. žalovaného uhradiť zhotoviteľovi, t. j. žalobcovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil. Ide o dispozitívne zákonné ustanovenie, ktoré majú zmluvné strany možnosť modifikovať v uzavretej zmluve, uvedenému však zodpovedá dojednanie zmluvných strán v Zmluvy o dielo, podľa ktorého ak dôjde k odstúpeniu podľa pred dokončením diela, nemusí odberateľ dielo previesť naspäť. Dodávateľ má iba nárok na úhradu toho, o čo bol odberateľ na základe zhotovenia diela obohatený, podľa rozhodnutia odberateľa. Vo väzbe na uvedené okresný súd uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by suma 135.032,24 Eur, vyúčtovaná faktúrou č. 2023030 zo 14.07.2023 zodpovedala výške obohatenia žalovaného zohľadňujúc tú skutočnosť, že k zániku Zmluvy o dielo došlo z dôvodov, za ktoré objednávateľ nezodpovedá a že do momentu zániku Zmluvy o dielo došlo zo strany žalovaného k úhrade ceny diela vo výške 991.756,93 Eur.

9. Pokiaľ žalobca následne vo väzbe na procesnú obranu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu v nadväzujúcom písomnom vyjadrení uvádzal, že z faktúry zo 14.07.2023 vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, a to najmä materiálu, ktorý bol použitý pri zhotovovaní diela, čím sa stal jeho neoddeliteľnou súčasťou, tak uvedené skutkové tvrdenie žalobcu z faktúry č. 2023030 vôbec nevyplýva a na jeho preukázanie žalobca neoznačil žiaden iný konkrétny listinný dôkazný prostriedok predložený v tomto konaní.

10. Pokiaľ žalobca ďalej uvádzal, že podľa má právo, aby mu objednávateľ uhradil to, o čo sa obohatil a nie je možné to vydať zhotoviteľovi, tak pokiaľ sám žalobca odkazuje na a spôsob vysporiadania zhotoviteľa a objednávateľa zo Zmluvy o dielo podľa dispozície tejto právnej normy, tak uvedené znamená, že nerozporuje, že záväzok zo Zmluvy o dielo zanikol z dôvodu, za ktorý žalovaný ako objednávateľ nezodpovedá. Samotnú výšku vynaložených nákladov pri zhotovovaní diela resp. cenu materiálu, ktorá navyše predloženou faktúrou č. 2023030 ani nebola preukázaná, však nemožno stotožňovať s výškou obohatenia objednávateľa v zmysle ustanovenia . Úhradu ceny vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, môže zhotoviteľ požadovať len v prípade vysporiadania podľa ustanovenia , kedy záväzok zanikol z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, čo však v prejednávanej veci tvrdené, ani preukázané nebolo. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti okresný súd uzavrel, že žalobca nepreukázal tvrdený nárok na zaplatenie sumy 135.032,24 Eur, vyúčtovanej faktúrou č. 2023030 zo 14.07.2023, splatnou 03.08.2023, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

11. Pokiaľ ide o alternatívny petit, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu dlžnú sumu vo výške 135.032,24 Eur alebo zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy vo forme prevodu vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, okresný súd konštatoval nedôvodnosť takto uplatneného alternatívneho petitu, nakoľko alternatívny spôsob splnenia peňažného záväzku navrhovaný žalobcom nemá oporu v zmluvných dojednaniach strán sporu, ani v zákonných ustanoveniach. Možnosť splnenia záväzku niekoľkým spôsobmi musí mať základ v zmluvných dojednaniach veriteľa a dlžníka, pričom žiadne zákonné ustanovenie neumožňuje veriteľovi, aby sa domáhal splnenia peňažného záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam vo vlastníctve dlžníka.

12. Okresný súd odôvodnil svoj procesný postup tým, že vzhľadom na prijaté skutkové a právne závery nepovažoval za potrebné na návrh žalobcu vykonať výsluch konateľa žalobcu k objasneniu okolností vzniku udalostí na stavbe OC Handlová a rozsahu, v akom došlo k pádu múru. Ide o veľmi široko a všeobecne koncipovaný dôkazný návrh prednesený právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní, pričom k uvedeným skutočnostiam sa konateľ žalobcu mohol vyjadriť už v písomných podaniach žalobcu v tejto veci, pokiaľ to považoval za relevantné vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu, resp. nič nebránilo konateľovi žalobcu sa na nariadený termín pojednávania dostaviť. Odročovať pojednávanie za účelom vykonania tohto dôkazu, ktorý súd nepovažoval za relevantný vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci, preto súd nepovažoval za potrebné. Rovnako súd nevyhovel neurčito formulovanému dôkaznému návrhu prednesenému právnou zástupkyňou žalobcu na výsluch subdodávateľov žalobcu na stavbe OC Handlová na preukázanie tej skutočnosti, že práce boli skutočne vykonané pred odstúpením zo strany žalovaného, nakoľko jednak právna zástupkyňa žalobcu týchto subdodávateľov nevedela špecifikovať a zároveň v podanej žalobe sám žalobca uvádzal, že o vykonaní prác vyúčtovaných faktúrou č. 2023030 majú svedčiť listinné dôkazné prostriedky predkladané v žalobe, avšak konkrétnym spôsobom neuviedol, ako fakturované práce z ktorého konkrétneho listinného dôkazného prostriedku, v konkrétnom rozsahu a v konkrétnej cene vyplývajú. Žalobca mal dostatočný časový priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, preto súd nepovažoval za dôvodné odročiť pojednávanie za účelom poskytnutia dodatočnej lehoty právnej zástupkyni žalobcu na špecifikáciu navrhovaných svedkov a rovnako nepovažoval za potrebné odročiť pojednávanie za účelom predloženia poistnej zmluvy, ktorou mal žalobca dielo poistené. Uvedený dôkazný návrh vôbec nemal súvis s uplatneným nárokom žalobcu v prejednávanej veci.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

14. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , a . Žalobca namietol, že okresný súd založil odôvodnenie rozhodnutia na konštatovaní, že žalobca údajne nepreukázal vykonanie prác, ktoré sú predmetom faktúry č. 2023030, kedy konštatoval, že žalobcom predložené dôkazy sú len dokumentami podpísanými výlučne žalobcom bez toho, aby sa s ich obsahom vecne vysporiadal. Žalobca mal za to, že takýto prístup je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keďže súd ich nehodnotil jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach a nepridelil im žiadnu relevanciu, hoci podľa žalobcu ide o podklady preukazujúce uplatnený nárok žalobcu. Žalobca namietol, že okresný súd neozrejmil, v čom konkrétne sú dokumenty nepresvedčivé, prípadne neúplné. Mal za to, že listiny predložené zo strany žalobcu predstavujú štandardné podklady, ktorými sa v stavebnej praxi preukazuje rozsah vykonaných prác.

15. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný do konania predložil faktúry s dokladmi o úhrade vo vzťahu k úhrade prác, v zmysle zmluvy o dielo v celkovej sume vo výške 991.756,93 Eur, tieto neboli relevantné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko predmetom konania je samostatný nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 135.032,04 Eur, a to na základe faktúry č. 2023030, na základe ktorej si žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok na úhradu účelne vynaložených výdavkov. Uvedené podľa žalobcu platí aj vo vzťahu k ostatným dôkazom, osobitne k znaleckému posudku. Žalobca pripomenul, že rozporuje správnosť záverov znaleckého posudku, ktorý je podľa jeho názoru nesprávny, čo však nie je pre toto konanie podstatné vzhľadom na skutočnosť, že uplatňovaná pohľadávka sa nijakým spôsobom nedotýka zrútenej časti oporného múru, ale časti stojacej a nepoškodenej, ktorú žalovaný užíva a obohatil sa o ňu.

16. Za nesprávny označil žalobca názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nepostupoval podľa § 4 Zmluvy o dielo a na preukázanie fakturácie nepredložil žalovaným odsúhlasený súpis vykonaných prác. Mal za to, že okresný súd opomenul, že žalovaný svojim konaním znemožnil vykonanie riadneho zisťovacieho a preberacieho konania. Uviedol, že má za to, že nie je podstatné, či prebehlo zisťovacie alebo previerkové konanie vzhľadom na to, že žalovaný odstúpil od zmluvy a bol obohatený o neuhradenú časť diela, pričom sa žalobca nemôže domáhať vydania samotného diela alebo jeho súčasti, keďže sa jedná o nehnuteľnosť pevne spojenú so zemským povrchom a všetky použité veci sa stali súčasťou zloženej veci a nemožno ich od seba oddeliť. Zároveň uviedol, že nemožno žalobcovi vyčítať absenciu odsúhlaseného súpisu prác, keď samotný žalovaný vytvoril situáciu, v ktorej jeho vyhotovenie nebolo objektívne možné. Podľa názoru žalobcu okresný súd ignoroval aj skutočnosť, že po odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného technicky ani právne neprichádzalo do úvahy vyhotovenie odsúhlaseného

súpisu prác, keďže odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Záver súdu, že bez odsúhlaseného súpisu nemožno preukázať ich vykonanie je preto vnútorne rozporný, nakoľko súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že zmluva zanikla, no zároveň požaduje splnenie povinností, ktoré po odstúpení od zmluvy objektívne splnené byť nemôžu. Žalobca namietal, že súd dospel k záveru o nepreukázaní vykonaných prác iba na základe toho, že žalovaný ich poprel. Takýto záver však nemožno považovať za skutkové zistenie, kedy ide len o prevzatie stanoviska jednej zo strán bez adekvátneho dokazovania, čím došlo podľa názoru žalobcu zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Mal za to, že osvedčil podstatné skutočnosti, na základe ktorých mal súd rozhodnúť.

17. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie síce v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že aplikácia ust. prichádza do úvahy, no následne v rozpore s týmto konštatovaním odmietol akékoľvek dôkazy, ktoré do konania predložil žalobca, respektíve návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania za účelom preukázania jeho nároku. Pri posúdení nároku žalobcu súd formalisticky hodnotil žalobcom predložené dôkazy a nepriznal mu žiadnu relevanciu, hoci išlo o listinné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú oprávnenosť nároku žalobcu. Mal za to, že žalobcom predložené listiny predstavujú objektívny základ na určenie toho, čo bolo na diele reálne a preukázateľne zhotovené a čo žalovaný nepochybne užíva.

18. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že nárok žalobcu nevznikol, že práce neboli vykonané. Úvaha súdu, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie sumy vo výške 135.032,24 Eur na základe faktúry č. 2023030 tak nie je výsledkom hodnotenia dôkazov podľa , ale iba konštatovaním založeným na formálnom odmietnutí žalobcom predložených dôkazov. Žalobca však v konaní argumentoval tým, že hodnota vykonaných terénnych úprav sa premietla priamo do hodnoty diela, ktoré je vo vlastníctve žalovaného, ktorý dielo užíva a predstavuje objektívne majetkové zvýhodnenie, ktoré žalovaný bezpochyby nadobudol.

19. Podľa žalobcu je nesprávny aj ďalší záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca môže požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov iba podľa . Citované ustanovenie sa vzťahuje na situácie, keď záväzok zanikol z dôvodov na strane objednávateľa, avšak neznamená, že v prípade nie je možné vychádzať z účelne vynaložených nákladov ako spôsobu určenia výšky obohatenia. Obohatenie objednávateľa (t.j. žalovaného) pri stavebných prácach, ktoré sú už zabudované do stavby, je podľa žalobcu rovné hodnote toho, čo objektívne pribudlo na jeho majetku a teda minimálne hodnote materiálu a vynaložených nákladov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou diela. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie nehodnotil základnú a jednoznačne preukázanú skutočnosť, že časť diela, ku ktorej sa vzťahuje faktúra č. 2023030 stojí, nebola predmetom zrútenia oporného múru a žalovaný ju plnohodnotne užíva. Obohatenie žalovaného teda nemožno zamietnuť paušálnym tvrdením o predchádzajúcich úhradách za iné časti diela, ktoré s predmetom konania nesúvisia.

20. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z faktúry č. 2023030 nevyplývajú účelne vynaložené náklady, pričom podľa žalobcu opomenul, že faktúra je účtovným dokladom a žalobca do konania predložil najmä súpis vykonaných prác, tabuľky, výpočty či fotodokumentáciu, ktoré preukazujú nárok žalobcu. Súd pri hodnotení predložených dôkazov žalobcu využil formalistický prístup, ktorý je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

21. Čo sa týka alternatívneho petitu, ktorý súd na základe návrhu žalobcu pripustil, žalobca namietol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stroho odôvodnil, že alternatívny petit, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu alebo zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy vo forme prevodu vlastníckeho práva nie je dôvodný, nakoľko nemá oporu v zmluvných dojednaniach strán sporu, ani v zákonných ustanoveniach. Žalobca pripustil, že zmluva neustanovuje možnosť, aby sa peňažný záväzok nahrádzal priamo prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, avšak takéto zjednodušené posúdenie ignoruje samotnú povahu a účel alternatívneho petitu, ktorý žalobca uplatnil. Alternatívny petit bol formulovaný nie ako zmluvne dohodnutý spôsob plnenia, ale ako prostriedok zabezpečenia a vymožiteľnosti peňažného nároku, ktorým sa žalobca domáha úhrady žalovanej sumy.

22. Žalobca v odvolaní namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu, kedy s poukazom na , Ústavu SR a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít konštatoval, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom.

23. Vo vzťahu k procesnému postupu súdu žalobca namietol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 23.09.2025 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti právnej zástupkyne JUDr. Danice Birošovej, ktorá začala dňa 22.09.2025. Poukázal na oznámenie okresného súdu zo dňa 23.09.2025, kedy tento žalobcovi oznámil, že žiadosti o odročení pojednávania nevyhovuje, nakoľko nie sú splnené podmienky na odročenie pojednávania a pojednávanie vykonal. Žalobca namietol, že okresný súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel napriek tomu, že žalobca výslovne nesúhlasil s uskutočnením pojednávania bez osobnej prítomnosti právnej zástupkyne, ani so zastúpením advokátskym koncipientom, nakoľko žalobca obsah spisu vedeného v danej právnej veci konzultoval výlučne z JUDr. Birošovou, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom potom, čo sa dozvedel o dočasnej práceneschopnosti JUDr. Danice Birošovej. Pojednávanie tak bolo vykonané za prítomnosti advokátskej koncipientky, ktorá sa z dôvodu právnej opatrnosti na pojednávaní zúčastnila napriek tomu, že s tým žalobca nesúhlasil, pričom žalobca zdôraznil, že išlo o prvé pojednávanie vo veci samej. Mal za to, že objektívne dôvody spočívajúce v dočasnej práceneschopnosti právnej zástupkyne žalobcu a zároveň to, že žalovaný trval a nesúhlasil s pojednávaním bez osobnej prítomnosti právneho zástupcu, je možné považovať za dôležitý dôvod, a to že súd napriek tomu dňa 23.09.2025 pojednávanie uskutočnil, označil žalobca za porušenie práva na spravodlivý proces a porušenie práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania. Uviedol, že právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces zaručeného v SR, kedy účelom pojednávania je zabezpečiť, aby žalobca mal možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne a priamo pred súdom, čím sa zaručuje jeho právo na spravodlivý proces. Rovnako je dôležité, aby jednotlivé strany mohli súdu sprostredkovať svoje stanoviská, procesný útok a procesnú obranu, čím sa zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Súčasne musí byť stranám umožnené, aby sa bezprostredne počas pojednávania oboznámili s vykonávanými dôkazmi, mali možnosť ich preskúmať a vyjadriť sa k nim. Táto zásada je obzvlášť významná v prípadoch, keď súd vykonáva nové dôkazy alebo dopĺňa už existujúce dokazovanie

24. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykonal, ktoré nevykonal a z akých dôvodov a ani akým spôsobom jednotlivé dôkazy hodnotil. V odôvodnení rozsudku preto nie je možné jednoznačne zistiť, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané a ktoré nie, čo je v rozpore s , podľa ktorého musí byť rozsudok riadne a presvedčivo odôvodnený.

25. Žalobca mal za to, že nevykonanie výsluchu konateľa žalobcu a nevykonanie výsluchu subdodávateľov nebolo procesne správne a nebolo dostatočne odôvodnené. Konštatovanie okresného súdu, podľa ktorého žalobca mohol okolnosti vzniku udalosti na stavbe OC Handlová rozsah vykonaných prác či priebeh prác uviesť v písomných podaniach, nemôže podľa názoru žalobcu obstáť, pretože právo na výsluch navrhovaných svedkov vyplýva z práva vyjadriť a preukázať všetky rozhodné skutočnosti a nie je viazané na to, či žalobca predtým mohol alebo nemohol podať vyjadrenie prostredníctvom písomného podania. Podľa žalobcu výsluch konateľa žalobcu bol zásadný práve z dôvodu, že žalovaný popieral vykonanie prác, rozsah ich realizácie a súvislosť s fakturáciou, pričom listinné dôkazy je častokrát potrebné vysvetliť, doplniť a zaradiť do časového a technického kontextu, ktorý môže objasniť iba osoba, ktorá má odborné znalosti vzhľadom na to, že predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý vznikol v stavebnom odbore, pričom žalobca je stavebná firma a konateľ žalobcu má odborné znalosti. Nevykonaním tohto dôkazu súd odňal žalobcovi možnosť vysvetliť nejasnosti, ktoré sám súd vytkol dôkazom, ktoré do konania predložil žalobca a následne tieto dôkazy použil v neprospech žalobcu. Takýmto postupom došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

26. Podľa názoru žalobcu nie je dostatočné ani odôvodnenie súdu prvej inštancie, že konateľ žalobcu sa mohol sám dostaviť na pojednávanie. Účasť na pojednávaní sama o sebe neznamená vykonanie jeho výsluchu ako dôkazu, nakoľko výsluch musí byť riadne navrhnutý a súd musí rozhodnúť o jeho vykonaní. Ak výsluch odmietne, účasť konateľa na pojednávaní nie je náhradou za riadne vykonaný dôkaz.

27. Rovnako podľa názoru žalobcu neobstojí nevykonanie výsluchu subdodávateľov žalobcu s odôvodnením, že právna zástupkyňa žalobcu ich na pojednávaní „nevedela špecifikovať“. Žalobca navrhol tento dôkaz práve preto, že žalovaný tvrdil, že práce žalobcu neboli vykonané. Subdodávatelia by svojou výpoveďou preukázali rozsah, časový priebeh, detaily realizovaných prác, ktoré boli žalobcom reálne vykonané. Súd mal v prípade potreby žalobcu vyzvať na dodatočné doplnenie identifikácie týchto osôb a nie navrhovaný dôkaz odmietnuť bez ďalšieho. Postup súdu prvej inštancie, ktorým súd odmietol vykonanie dôkazu preto, že jeho špecifikácia nebola úplne bez toho, aby poskytol žalobcovi priestor na doplnenie, nemožno podľa názoru žalobcu akceptovať.

28. Podľa žalobcu nemožno akceptovať ani argumentáciu súdu prvej inštancie, že žalobca už predložil listinné dôkazy a preto nebolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchmi navrhovaných osôb. Práve z dôvodu, že súd prvej inštancie označil listinné dôkazy za nedostatočné a nárok žalobcu za dostatočne preukázaný, mal umožniť žalobcovi doplniť preukázanie uplatneného nároku navrhovaným dokazovaním. Súd tak na jednej strane vytkol žalobcovi údajné nepreukázanie jeho nároku, no na druhej strane odmietol vykonať navrhované dôkazy, ktoré by dostatočne objasnili dôvodnosť nároku žalobcu. Žalobca zároveň namietol konštatovanie súdu prvej inštancie, že predloženie poistnej zmluvy žalobcu s vecou údajne nesúvisí. Uviedol, že žalobca má dielo poistené, avšak k poistnému plneniu nedošlo a keďže nedošlo ani k úhrade žalovanej sumy zo strany žalovaného, žalobca nemôže poskytnúť peňažné plnenie svojim subdodávateľom.

29. Žalobca v odvolaní namietol, že vo viacerých sporoch vystupuje v procesnom postavení žalovaného, kedy ide o spory iniciované nielen zo strany subdodávateľov, a v týchto konaniach súd žalobám vyhovel, a to napriek tomu, že v uvedených konaniach absentovali podpisy žalobcu na listinných dôkazoch resp. za žalobcu boli podpísané osoby, ktoré neboli oprávnené konať v mene žalobcu. Pokiaľ okresný súd naproti tomu rozhodne na základe toho, že listinné dôkazy predložené žalobcom sú len dokumentami podpísanými žalobcom, tak takýto prístup pôsobí nielen nelogicky, ale aj nespravodlivo, nakoľko súd prvej inštancie zrejme používa rozdielne kritériá pre posúdenie skutkovo a právne podobných situácií. Takýto diametrálne odlišný postup v obdobných veciach vyvoláva dojem nespravodlivého zaobchádzania a nie je v súlade s princípom právnej istoty, rovnosti účastníkov konania a predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia, ktoré sú integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Ak súd v iných sporoch zo stavby OC Handlová neváhal založiť svoje rozhodnutia na jednostranných a neoverených listinných dôkazoch žalobcov, potom nemožno akceptovať, aby v tomto konaní použil absenciu verifikácie listín žalovaným, ako jeden z rozhodujúcich dôvodov pre zamietnutie žaloby žalobcu. Žalobca odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu vo vzťahu k povinnosti presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a uviedol, že v danom prípade nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, že tento vychádzal z nesprávne vyhodnoteného právneho záveru je takej intenzity, že podľa žalobcu zakladá na strane žalobcu porušenie práva na spravodlivý proces. Mal za to, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú obsiahnuté skutkové a právne závery, ktoré sú neudržateľné, zmätočné a nepreskúmateľné a vo svojom celku popierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, pričom napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky zákonné náležitosti ustanovené v paragrafe 220 ods. 2 . Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozhodnutie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za vecne správne. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými, pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami, a jeho rozhodnutie je náležite a presvedčivo odôvodnené, pričom vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý zároveň právne posúdil podľa správnych zákonných ustanovení. Žalovaný v reakcii na odvolacie argumenty žalobcu zotrval na vyjadreniach, ktoré prezentoval pred súdom prvej inštancie. Upozornil, že z hmotného hľadiska pôvodne uplatnil žalobca nárok ako zmluvný nárok zo Zmluvy o dielo, neskôr toto transformoval na nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov a napokon ako nárok na vydanie obohatenia. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k aplikácii ust. a uviedol, že napriek tomu, že okresný súd sa už nemusel vyjadrovať k nároku uplatnenému zo zmluvného plnenia, aj vo vzťahu k nemu nárok správne posúdil, keď konštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali vykonanie časti diela, ktorej zaplatenia sa domáha. Žalovaný výslovne poprel tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný svojím konaním znemožnil vykonanie riadneho zisťovacieho a preberacieho konania a poukázal na to, že toto tvrdenie nebolo ničím preukázané. Vo vzťahu k nároku uplatnenému ako nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov

sa žalobca stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že uvedené skutkové tvrdenie žalobcu z faktúry č. 2023030 vôbec nevyplýva a na jeho preukázanie žalobca neoznačil žiaden iný konkrétny listinný prostriedok predložený v konaní. Samotnú výšku vynaložených nákladov pri zhotovovaní diela pritom nemožno stotožňovať s výškou obohatenia objednávateľa v zmysle ust. . Žalovaný zdôraznil, že žalobca žiaden dôkaz na preukázanie obohatenia žalovaného alebo na preukázanie náhrady účelne vynaložených nákladov v konaní nepredložil, ani nenavrhol. Poukázal na rozdiely medzi podmienkami uplatnenia a a stotožnil sa s tým, že výšku vynaložených nákladov nemožno stotožňovať s výškou obohatenia objednávateľa. Uvedené potom vyvracia aj tvrdenie žalobcu o tom, že predchádzajúce úhrady žalovaného, ako ani zrútenie časti oporného múru ako diela realizovaného pred odstúpením od zmluvy o dielo, nesúvisia s predmetom sporu a že tá časť diela, ku ktorej sa vzťahuje faktúra č. 2023030 stojí a nebola predmetom zrútenia. Naopak, tieto skutočnosti by v prípade preukazovania obohatenia objednávateľa mali podstatnú a významnú právnu relevanciu.

31. V časti zamietnutia alternatívneho petitu sa žalovaný stotožnil so závermi okresného súdu, pričom zdôraznil, že takéto usporiadanie by nemalo základ ani v zmluvných dojednaniach veriteľa dlžníka, ani v žiadnom zákonnom ustanovení.

32. K procesnému postupu okresného súdu vo vzťahu k vykonaniu pojednávania dňa 23.09.2025 žalovaný zdôraznil, že žalobca bol zastúpený spoločnosťou s ručením obmedzeným a nie fyzickou osobou JUDr. Danicou Birošovou. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o. má pritom troch konateľov oprávnených konať v jej mene, a teda aj zastupovať žalobcu v prejednávanej veci a aj piatich advokátskych koncipientov. Žalovaný poukázal na Interný záznam s klientom zo dňa 22.09.2025, ktorý bol prílohou žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a z ktorého vyplýva, že žalobca ako klient bol zo strany právneho zástupcu žalobcu v zastúpení konateľom B. C. D. oboznámený s celým spisovým materiálom, ktorý je v evidencii advokátskej kancelárie, obsahujúci celú dokumentáciu v súvislosti so sporovým konaním. Znamená to, že konateľ právneho zástupcu žalobcu B. D. sa mohol zúčastniť pojednávania. Z uvedeného interného záznamu nevyplýva, ako to uvádza žalobca v podanom odvolaní, že by žalobca výslovne nesúhlasil s uskutočnením pojednávania bez osobnej prítomnosti JUDr. Birošovej, ktorú nesprávne označuje za právnu zástupkyňu alebo so zastúpením iným advokátom alebo advokátskym koncipientom. Žalovaný pripomenul, že posledné podanie žalovaného vo veci samej bolo doručené žalobcovi dňa 19.12.2024 t.j. viac ako 9 mesiacov pred vytýčeným termínom pojednávania, takže žalobca mal dostatočný časový priestor na uvedenie prípadných ďalších stanovísk k návrhu na vykonanie dokazovania alebo na doplnenie procesného útoku. Na pojednávaní dňa 23.09.2025 neboli prednesené žiadne nové skutočnosti a neboli vykonané alebo doplnené žiadne nové dôkazy. Neobstojí potom argumentácia žalobcu, podľa ktorej išlo o prvé pojednávanie vo veci samej. Žalovaný poukázal na (zásada rýchlosti a hospodárnosti konania) (sudcovská koncentrácia konania) a najmä , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohol rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

33. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že by okresný súd neuviedol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykonal, ktoré nevykonal, z akých dôvodov a ako jednotlivé dôkazy hodnotil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal všetky žalobcom predložené dôkazy ako aj dôkazy predložené žalovaným a tieto vykonal spôsobom zodpovedajúcim zákonu, zároveň uviedol, ktoré žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal, spolu s odôvodnením prečo ich nevykonal (ods. 2, ods. 18, 19, 20, 21, 22 a 25 rozsudku). Žalovaný poukázal na to, že nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie náležite odôvodnil s poukazom na veľmi široko, všeobecne a neurčito koncipované návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré mohli a mali byť obsiahnuté už v písomných podaniach žalobcu vo veci samej, resp. označenom dostatočnom časovom predstihu pred nariadeným termínom pojednávania, ktorý bol spolu s poučením o sudcovskej koncentrácii konania doručený žalobcovi ešte dňa 05.05.2025, t.j. viac ako 4 mesiace pred termínom pojednávania. Konateľovi žalobcu nič nebránilo dostaviť sa na nariadený termín pojednávania a predloženie poistnej zmluvy súd prvej inštancie správne považoval za nesúvisiaci s uplatneným nárokom žalobcu. Žalovaný podotkol, že výsluch konateľa žalobcu, ktorý tento označil za „zásadný“ navrhol žalobca rovnako až na pojednávaní dňa 23.09.2025, pričom neobstojí jeho tvrdenie, že vykonaním tohto dôkazu by došlo k objasneniu ním vyhotovených listinných dôkazov a k vysvetleniu nejasností, keďže nielen v priebehu prvoinštančného, ale aj v rámci odvolacieho konania žalobca opakovane označuje ním predložené dôkazy za „jednoznačne“ preukazujúce žalobou uplatnený nárok. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd

rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Žalobca v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na odvolacích dôvodoch podaných v odvolaní a mal za to, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu tieto dohody žiadnym spôsobom vecne nevyvracia. V následných vyjadreniach zotrval na podstate argumentácie, ktorú uviedol v odvolaní aj na odvolacom petite. Rovnako žalovaný v odvolacej duplike zotrval na argumentácii, ktorú uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu. Keďže obsah odvolacej repliky a dupliky už neovplyvňuje rozhodnutie odvolacieho súdu o predmete odvolania, a to vzhľadom na ust. , odvolací súd už obsah odvolacích duplík a replík, s ktorým sa oboznámil, bližšie neuvádza.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

36. Odvolací súd bol v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

37. Žalobca v postavení zmluvnej strany zhotoviteľa a žalovaný v postavení zmluvnej strany objednávateľa uzatvorili dňa 25.10.2022 Zmluvu o dielo v písomnej forme tak, ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 17 a nasl. spisu.

38. Žalovaný od Zmluvy o dielo odstúpil listom z 12.07.2023, doručeným žalobcovi dňa 14.07.2023 s vymedzenými zmluvnými dôvodmi pre odstúpenie od Zmluvy s odkazom na § 18 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Zmluvy o dielo. Odstúpenie od Zmluvy o dielo bolo doručené žalobcovi dňa 14.07.2023.

39. Do momentu zániku Zmluvy o dielo nebolo dielo žalobcom vykonané v celom rozsahu.

40. Na základe čiastkovej fakturácie realizovaných prác pred odstúpením od Zmluvy zo strany žalovaného žalobca vyúčtoval žalovanému celkom cenu diela v sume 991.756,93 Eur bez DPH, ktorú žalovaný uhradil.

41. Podľa (ďalej len ), ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.

42. Podľa , ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa .

43. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle ust. odkazuje. Okresný súd sa správne vysporiadal s uplatneným nárokom žalobcu, pokiaľ tento kvalifikoval ako nárok uplatnený v zmysle . Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si nárok uplatnil z viacerých právnych titulov, pôvodne si ho uplatnil ako nárok na zmluvné plnenie zo zmluvy o dielo, neskôr si ho uplatnil ako nárok na za zaplatenie hodnoty materiálu a nákladov vzniknutých na tú časť diela, ktorej zaplatenie je predmetom konania a napokon žalobca uviedol, že mu nárok vznikol ako nárok na obohatenie v zmysle ust. , okresný súd postupoval správne, ak sa v záujme vysporiadania so všetkými tvrdeniami a námietkami žalobcu vysporiadal aj s tým, či sú splnené podmienky pre uspokojenie jeho nároku prostredníctvom zmluvného plnenia alebo prostredníctvom tvrdenia, že mu vznikol nárok na zaplatenie materiálu, čiže okresný súd sa neobmedzil iba na odôvodnenie zamietnutia žaloby vo vzťahu k nároku kvalifikovanému podľa .

44. Odvolateľ napriek tomu, že opakovane zdôraznil odstúpenie od Zmluvy a teda sám pripustil, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o dielo už v čase uplatnenia nároku na súde zanikol, namietol v odvolacích námietkach tú časť rozhodnutia okresného súdu, ktorá má vzťah k nároku pôvodne uplatnenému zo Zmluvy o dielo. Vzhľadom na zánik Zmluvy o dielo je však akákoľvek argumentácia žalobcu súvisiaca s nárokom na zaplatenie ceny diela zo Zmluvy o dielo v konaní nepodstatná. Po zániku Zmluvy už vo vzťahu k nároku zhotoviteľa voči objednávateľovi nie je predmetom dokazovania rozsah vykonaných prác, množstvo použitého materiálu alebo otázka zisťovacieho konania a odovzdania. Po zániku Zmluvy sa nároky zhotoviteľa na zaplatenie časti diela transformujú na nárok na vydanie obohatenia (ak zmluva zanikla z dôvodov za ktoré objednávateľ nezodpovedá) alebo na nárok na zaplatenie úhrady vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral a ktoré sa stali súčasťou diela (ak zmluva zanikla z dôvodov, za ktoré objednávateľ zodpovedá).

45. Pokiaľ sa okresný súd zaoberal podmienkami, ktoré by museli byť preukázané na úspešné uplatnenie zmluvného nároku na zaplatenie ceny diela, reagoval tým na skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý z nich nesprávne vyvodzoval nárok na zaplatenie faktúry č. 2023030, pričom ale okresný súd žalobcu upozornil, že uvedené je vzhľadom na zánik Zmluvy o dielo pre rozhodnutie vo veci už nepodstatné. Okresný súd potom správne konštatoval, že vo vzťahu k pôvodnému tvrdeniu žalobcu, že mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 135.032,24 Eur v zmysle faktúry č. 2023030 ako zmluvného nároku na zaplatenie ceny za zhotovenie časti diela podľa Zmluvy o dielo v konaní nebolo žalobcom preukázané ani vykonanie prác, ani odovzdanie prác, ani rozsah prác, ktoré údajne mali byť vykonané v hodnote 135.032,24 Eur. Odvolací súd opakovane pripomína, že vzhľadom na odstúpenie od Zmluvy o dielo už je polemika ohľadom toho, či by bol žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k zhotoveniu časti diela irelevantná. Vzhľadom na to, že žalobca opakovane vznáša námietky vo vzťahu k tomu, či preukázal vykonanie diela v zmysle zmluvy o dielo, sa však rovnako odvolací súd ako okresný súd zaoberal jeho námietkami a konštatuje, že všetky listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazoval v konaní vo vzťahu k tvrdeniu, že zhotovil časť diela, ktorú si vyfakturoval faktúrou č. 2023030 sú listiny vyhotovené a podpísané žalobcom, z týchto listín potom nie je možné zistiť, či žalovaný dielo v takomto rozsahu prevzal . Z obsahu žaloby, z písomných vyjadrení žalobcu ani z jeho vyjadrení na pojednávaní nie je možné zistiť, aké množstvo materiálu, aké množstvo odpracovaných hodín, aké množstvo vstupných nákladov bolo reálne žalobcom údajne vynaložených pri zhotovení diela, ktoré má byť predmetom fakturácie faktúrou č. 2023030. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že uvedené nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov.

46. Odvolací súd pripomína, že faktúra nie je dôkazom o vzniku právneho úkonu, nie je ani dôkazom o vykonaní diela, je iba platobným inštrumentom, z ktorého vyplýva, v akej výške si zhotoviteľ uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela. Okresný súd správne poukázal na to, že z faktúry č. 2023030 nie je možné zistiť, čo všetko mala zahŕňať. Popis fakturovaného vyúčtovania obsahuje iba informáciu "hrubé terénne úpravy na stavbe Obchodné centrum Handlová“, z čoho nie je možné zistiť, čo konkrétne je predmetom fakturácie (aká časť tejto sumy sú práce, aká časť materiál, aká časť stroje a podobne). Odvolací súd si je vedomý, že takéto podrobné rozdelenie nároku sa vo faktúrach bežne neuvádza, ak však množstvo a rozsah prác a materiálov tvoriacich podklad fakturácie nevyplýva z faktúry, je pre úspech v konaní nutné ich uviesť v žalobe a odkázať na iné dôkazy, z ktorých podklady fakturácie vyplývajú. Uvedené však nie je možné zistiť ani z tabuľky, ktorú predkladal žalobca ako prílohu k žalobe. Fotografická dokumentácia (jedna fotografia stojaceho oporného múru) ktorá mala preukazovať, že stavba vykonaná bola, nie je dôkazom, z ktorého by súd vedel zistiť aspoň to, ktorá časť múru má byť predmetom tohto konania a už vôbec z nej súd nemal ako zistiť, aké množstvo materiálu v tejto časti bolo použité, ani v akej hodnote boli na nej vykonané práce. Zjednodušene povedané, ani zo skutkových tvrdení žalobcu, ani z ním predložených dôkazov nie je možné určiť, či počas trvania Zmluvy o dielo naozaj vykonal práce práve v rozsahu 135.032,24 Eur.

47. Nie je bez významu ani skutočnosť, že išlo iba o časť vykonaného diela. Zmluva o dielo, ktorá bola uzavretá vo vzťahu k vykonaniu celého diela, nebola medzi stranami naplnená, keďže nebolo sporné, že k odstúpeniu od Zmluvy o dielo došlo pred dokončením celého diela. Medzi stranami nebolo sporné, že časť diela, ktorú zhotoviteľ žalovanému odovzdal bola žalovaným riadne zaplatená vo výške 991.756,93 Eur bez DPH. Predmetom sporu tak ostala iba časť diela, ktorú žalobca podľa svojich skutkových tvrdení uplatnil ako vyúčtovanie č. 5 dielčej faktúry. Uvedené je nutné vnímať aj v kontexte skutočnosti, že za predchádzajúce 4 dielčie faktúry dostal od objednávateľa zaplatené, čo znamená, že ak skutočne vykonal prácu navyše nad zaplatený rámec na diele, museli by tie materiály, práce a vstupné náklady

zahrnuté v sume 135.032,24 Eur byť nárokom nad rámec toho, čo už zaplatené bolo. Uvedené by tak isto musel preukázať práve žalobca. V neposlednom rade je dôležité aj konštatovanie okresného súdu, že zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané odovzdanie diela v údajnej hodnote 135.032,24 Eur. Žalobca nepredložil ani protokolárne odovzdanie, ani inú formu odovzdania, z ktorej by vyplývalo, že dielo v takomto rozsahu odovzdal, a teda že mu v zmysle zmluvy vzniklo právo fakturovať poslednú, piatu dielčiu časť.

48. V zmysle uvedeného je potom odvolacia námietka, že okresný súd postupoval nesprávne, ak žalobcom predložené dôkazy označil iba za dokumenty podpísané výlučne žalobcom a neprikladal im váhu, nedôvodná. V prípade žaloby o zaplatenie ceny diela je to žalobca, kto znáša dôkazné bremeno toho, že dielo bolo vykonané a odovzdané a že boli splnené všetky podmienky na to, aby si mohol voči objednávateľovi uplatniť zaplatenie ceny diela. Dôkazy, ktoré predložil žalobca, boli dôkazmi vyhotovenými výlučne žalobcom, nevyplývala z nich žiadna akceptácia zo strany žalovaného. Súd pripúšťa, že v prípade, kedy nedôjde k protokolárnemu odovzdaniu diela, nie je vylúčené, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno prostredníctvom iných dôkazov, než len odovzdávacieho protokolu (napr. stavebný denník, výpovede svedkov). V danom prípade však dôkazy predložené žalobcom nepostačovali na to, aby súd mohol dospieť k skutkovému zisteniu, v akej reálnej hodnote bola časť diela uplatnená v konaní vyhotovená vo vzťahu k vstupným nákladom (materiál, práce). Pokiaľ žalobca v odvolaní odkázal na predložené listiny zo strany žalobcu, konkrétne fotodokumentáciu, výpočty, tabuľky a súpisy vykonaných prác, tieto môžu predstavovať relevantný dôkaz o reálnom vykonaní prác iba za predpokladu, že potvrdzujú skutkové tvrdenia uvedené žalobcom.

49. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že sporová strana najprv musí splniť povinnosť skutkového tvrdenia a len tie skutkové tvrdenia, ktoré sporová strana uvedie, potom preukazuje zvolenými dôkaznými prostriedkami. V sporovom konaní sa neaplikuje vyšetrovacia metóda typická pre mimosporové konanie alebo konanie trestné. V civilnom sporovom konaní by najprv musel žalobca uviesť skutkovo, z akého výpočtu dospel k sume 135.032,04 Eur, teda pokiaľ by si ho uplatňoval prostredníctvom ceny diela uviesť, čo konkrétne fakturovaná suma zahŕňa, aké materiály, práce, energie, prípadne ďalšie dojednané náklady. Ak si uplatňuje odškodnenie v podobe ceny materiálu, musel by uviesť, aká je konkrétna cena konkrétneho materiálu použitého na dielo. Ak si uplatňuje obohatenie, musí konkrétne skutkovo uviesť, z čoho vychádzal pri výpočte sumy obohatenia. Skutočnosť, že celý čas v konaní žiada sumu 135.032,04 Eur bez toho, aby skutkovo vymedzil, z čoho sa táto suma skladá, či už vo vzťahu k cene diela alebo náhrade použitého materiálu alebo vo vzťahu k obohateniu, potom ovplyvňuje aj jeho možnosť uniesť dôkazné bremeno. pritom výslovne upravil, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ). Pokiaľ sa teda žalobca domáhal v konaní pred súdom prvej inštancie predložených výpočtov tabuliek, časových míľnikov a súpisu vykonaných prác, ktorých sa domáha aj v odvolaní, ktoré majú podľa neho predstavovať štandardné podklady, ktorými sa v stavebnej praxi preukazuje rozsah vykonaných prác, odvolací súd pripomína, že obsah týchto výpočtov, tabuliek, časových míľnikov a súpisu vykonaných prác žalobca nepremietol do svojich skutkových tvrdení, takže súd vlastne ani nemal čo dokazovať. Dôkaz, konkrétna listina alebo výpoveď svedka alebo znalecký posudok slúži na to, aby tie skutkové tvrdenia, ktoré už sú uvedené vo vyjadreniach sporovej strany buď potvrdila, alebo vyvrátila. Nie je ale prípustné zisťovať skutkové tvrdenia až z predložených dôkazov, napríklad z výpovedí svedkov alebo z predložených tabuliek výpočtov a súpisov prác. Aj z tohto uhla pohľadu je potom odvolacia námietka žalovaného nedôvodná. Okresný súd sa zaoberal dôkazmi, správne skonštatoval, že sú to dôkazy, z ktorých nie je možné zistiť, že by hodnota diela zhotoveného žalobcom bola práve 135.032,24 Eur, ani že toto dielo bolo odovzdané žalovanému.

50. Pokiaľ žalobca namietol, že okresný súd vychádzal z toho, že žalovaný iba poprel jeho tvrdenia, je nutné pripomenúť, že dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho, kto skutkovo tvrdí (pokiaľ vôbec skutkovo tvrdí). Žalovaný sa ani nemal ako vyjadriť ku konkrétnej sume 135.032,04 Eur, keďže žalobca v celom konaní skutkovo nevymedzil, ktoré konkrétne vstupy mali v tejto sume byť uplatnené.

51. Pokiaľ žalobca v odvolaní popiera správnosť znaleckého posudku, odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok nie je v tomto konaní relevantný. Primárne nárok uplatnený žalobou bol napriek skutkovým tvrdeniam pôvodne smerujúcim k zmluvnému plneniu posúdený ako nárok v zmysle , kedy predmetom konania ostalo určenie výšky obohatenia žalovaného, a nie otázka vád diela. Podstatnou pre rozhodnutie súdu však bola skutočnosť, na ktorú okresný súd správne upozornil,

že žalobca v priebehu konania účinne nepoprel naplnenie zmluvných dôvodov pre odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného, tieto dôvody nerozporoval a platnosť odstúpenia od Zmluvy o dielo zo dňa 12.07.2023 nespochybnil, čomu nasvedčoval aj spôsob uplatnenia nároku žalobcom podľa . Ak žalobca nespochybnil dôvody vedúce žalovaného k odstúpeniu od Zmluvy, nemôže sa potom domáhať tvrdenia, že pád oporného múru nespôsobil on, ale tento bol vyvolaný pochybením žalovaného (nesprávny geologický prieskum). Otázka, či za zrútenie múru bol zodpovedný žalobca alebo žalovaný v tomto konaní mohla byť dôležitá vo vzťahu k tomu, či by sa nárok žalobcu posúdil podľa , kedy súd môže žalobcovi priznať iba obohatenie, alebo podľa , kedy by súd rozhodoval o reštitúcii za účelne obstaraný a zapracovaný materiál.

52. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že to bol žalovaný, kto znemožnil vykonanie riadneho zisťovacieho a preberacieho konania, táto skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná nebola. Žalobca nepreukázal, že by vôbec inicioval akékoľvek zisťovacie a preberacie konanie a nepreukázal, že by žalovaný odmietol sa takto iniciovaného preberacieho a zisťovacieho konania zúčastniť. Na strane žalovaného potom došlo k popretiu skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré žalobca nepreukázal, takže súd správne vychádzal zo skutkového záveru, že žalobca nepostupoval podľa § 4 Zmluvy o dielo, keď nepredložil žalovaným odsúhlasený súpis vykonaných prác. Paradoxne práve v tejto časti odvolacej námietky žalobca správne konštatuje, že to, či prebehlo zisťovacie alebo previerkové konanie už vzhľadom na predmet žaloby už po odstúpení od Zmluvy nie je podstatné, napriek tomu to však uplatnil ako odvolaciu námietku.

53. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že po odstúpení od zmluvy už neprichádzalo do úvahy vyhotovenie odsúhlaseného súpisu prác je potom námietkou, ktorá iba potvrdzuje zmätok žalobcu, ktorý akoby si sám neujasnil, z akého dôvodu si uplatnil nárok voči žalovanému a neujasnil si potom ani, vo vzťahu ku ktorej časti rozhodnutia vedie odvolacie námietky. Súd prvej inštancie jednoznačne vyjadril, že rozhoduje o nároku na obohatenie v zmysle a vyjadrenia, ktoré uviedol vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku zmluvného charakteru, teda zo Zmluvy o dielo sa týkali odpovedí na otázky, na ktorých trval žalobca, ktoré opakovane v konaní vznášal a vznáša ich aj v odvolaní (napriek tomu, že si je vedomý zániku Zmluvy).

54. Záver okresného súdu, že vo vzťahu k uplatneniu nároku zo Zmluvy tento nie je možné priznať, pokiaľ nedošlo k preukázaniu vykonania prác odôvodňujúcich uplatnený rozsah tohto nároku, je správny. Tento záver reagoval na argumentáciu žalobcu predloženú v konaní v žalobe. Zároveň okresný súd upozornil, že vo vzťahu k zamietnutiu žaloby už neposudzoval zmluvný vzťah a teda skutočne ani otázka odovzdania prác, ani otázka zisťovacieho konania nie je pre rozhodnutie súdu relevantná. Odvolací súd si je vedomý toho, že je oprávnený zaoberať sa iba tými odvolacími námietkami, ktoré sú podstatné vo vzťahu k rozhodovanej veci, avšak z toho, akým spôsobom podal žalobca žalobu, aj z odvolacích námietok je zrejmé, že nemá celkom ujasnené dôvody svojej žaloby, a preto aj odvolací súd považoval za nutné vysvetliť mu, že nárok nepreukázal ani jedným z ním zvolených spôsobov (ani vo vzťahu k zmluvnému plneniu, ani vo vzťahu k náhrade hodnoty materiálu, ani vo vzťahu k obohateniu). Preto k časti II. odvolania odvolací súd celkovo zhrnie, že okresný súd správne konštatoval, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že by mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej ceny diela z dôvodu, že v konaní nebolo skutkovo vymedzené, čo malo predstavovať cenu diela, teda za aké konkrétne práce, konkrétne materiály, konkrétne vstupy energií mala byť táto cena zaplatená a nebolo preukázané ani to, že dielo bolo vykonané a odovzdané žalovanému. Žalobca potom ani v odvolaní nevymedzil konkrétne podklady fakturácie práve vo výške 135.032,24 Eur a nepoukázal na konkrétny dôkaz, z ktorého mala správnosť fakturácie práve v tejto výške vyplývať. Nie je potom možné stotožniť sa s jeho tvrdením, že v danom prípade podľa názoru žalobcu podstatné skutočnosti osvedčil.

55. Žalobca v ďalšej časti odvolania (časť III.) reaguje na skutočné dôvody, pre ktoré okresný súd vo veci rozhodol tak, že návrh zamietol, keďže v zmysle zistil, že žalobca nepreukázal, že by na strane žalovaného došlo k obohateniu. Odvolací súd aj v tejto súvislosti opäť pripomína, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sa v priebehu konania vyvinuli, neobsahovali žiaden konkrétny spôsob odôvodnenia práve sumy 135.032,24 Eur ako sumy, ktorá mala byť pôvodne náhradou účelne vynaložených nákladov a neskôr, ktorá mala byť obohatením žalovaného. Už samotná skutočnosť, že žalobca žiada sumu 135.032,24 Eur bez ohľadu na to, či ju žiada ako cenu diela, alebo ako vynaložené náklady, alebo ako obohatenie, je zrejmé, že nerozlišuje medzi podstatou týchto inštitútov. Zmluvná cena je cena dohodnutá medzi objednávateľom a zhotoviteľom, spravidla zahŕňa okrem vynaložených

nákladov aj určitý zisk pre zhotoviteľa. V danom prípade nie je možné zistiť, čo všetko mala zahŕňať cena 135.032,24 Eur ako zmluvná cena, keďže takéto skutkové tvrdenie v žalobe uvedené nebolo. Náhrada účelne vynaložených nákladov je potom náhradou iba tých nákladov, ktoré nielen boli vynaložené, ale boli vynaložené účelne, pričom dôkazné bremeno tvrdenia, že ide o náklady, ktoré skutočne vynaložené boli (materiál, práce, energie) a že boli vynaložené účelne, zaťažuje žalobcu, ktorý ich však primárne musí skutkovo vymedziť. V danom prípade nie je možné z vyjadrení žalobcu zistiť, v akej konkrétnej výške účelne vynaložené náklady vznikli vo vzťahu k jednotlivým druhom nákladov, ktoré mali byť vynaložené, ani nie je možné zistiť, či boli vynaložené účelne. Rovnako k tretiemu tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa mal obohatiť práve vo výške 135.032,24 Eur nebolo uvedené žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo možné zistiť, ako dospel k výpočtu práve takéhoto obohatenia. Žalobca pritom v odvolaní odkázal na svoju argumentáciu v konaní pred okresným súdom, že hodnota vykonaných terénnych úprav sa premietla priamo do hodnoty diela, ktoré je vo vlastníctve žalovaného, ktorý dielo užíva a predstavuje objektívne majetkové zvýhodnenie, ktoré žalovaný bezpochyby nadobudol. Spôsob akým určil výšku tohto objektívneho majetkového zvýhodnenia však ani v žalobe, ani v nasledujúcich vyjadreniach neuviedol. Pokiaľ podklady výpočtu objektívneho majetkového obohatenia ani nevymedzil, nebolo vo vzťahu k nim čo dokazovať.

56. Následne potom odvolacia námietka žalobcu, že súd odmietol dôkazy, ktoré do konania predložil žalobca nie je dôvodná, pretože súd vykonal všetky listinné dôkazy, ktoré do konania žalobca predložil. Pokiaľ žalobca namieta, že súd odmietol akékoľvek návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania za účelom preukázania jeho nároku, opakovane odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle povinnosť skutkového tvrdenia musí predchádzať povinnosť dôkazného bremena. Zároveň časovo limituje realizáciu práva navrhovať dôkazy za účelom preukázania už predložených skutkových tvrdení. V prejednávanej veci návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania boli vznesené až na pojednávaní konanom 23.09.2025, teda neboli uplatnené tak, ako v zmysle uplatnené mali byť, riadne a včas. V zmysle hospodárnosti vyžaduje, aby žalobca všetky skutkové tvrdenia, ktoré sú relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku, rovnako ako všetky navrhované dôkazy, ktorými sa má uplatnený nárok preukázať, uviedol už v žalobe alebo v žalobnej replike v reakcii na vyjadrenie žalovaného. efektívne redukuje dobu konania tým, že znemožnil účelové odročovanie pojednávaní, ktoré sporové strany vedeli dosiahnuť práve tým spôsobom, že až na pojednávaní navrhovali nové dôkazné prostriedky. Vzhľadom na to, že žalovaný je kvalifikovane právne zastúpený, nepochybne si jeho právny zástupca musel byť vedomý toho, že akékoľvek prostriedky procesného útoku musí použiť v predpojednávacej fáze konania a že tie dôkazy, ktoré navrhne až na pojednávaní, súd pri aplikácii sudcovskej koncentrácie vykonať nemusí. Preto pokiaľ išlo o dôkazy, ktoré žalobca považoval za skutočne dôležité, ktoré mohli preukázať tie skutkové tvrdenia, ktoré už uviedol, mal dostatočný časový priestor ich navrhnúť. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že voľba procesnej stratégie je plne v dispozičnej autonómii sporovej strany. Pokiaľ sa sporová strana rozhodne zvoliť stratégiu konania, kedy neuvedie návrhy na vykonanie dokazovania riadne a včas, teda pred vykonaním pojednávania, znáša následne riziko, že tieto súd aplikáciou sudcovskej koncentrácie nepripustí a v konaní vykonané nebudú. Nie je potom možné konštatovať, že by okresný súd znemožnil žalobcovi doplnenie dokazovania, keďže voľba neuplatniť návrhy na doplnenie dokazovania riadne a včas bola voľbou žalobcu a nie okresného súdu.

57. Ani ďalšia námietka žalobcu, že súd formalisticky hodnotil žalobcom predložené dôkazy a nepriznal im žiadnu relevanciu, nie je dôvodná. Primárne hodnotenie toho, že listiny predložené žalobcom nepreukázali, že ním uplatnený nárok platí iba vo vzťahu k nároku uplatnenému na základe Zmluvy ako zmluvnej ceny diela, keďže listiny ním predložené sa vzťahovali práve k vykonaniu diela, čo vzhľadom na odstúpenie od Zmluvy stratilo relevanciu vo vzťahu k predmetu konania. Listiny predložené žalobcom boli irelevantné vo vzťahu k posúdeniu právneho nároku podľa , pretože listinné dôkazy predložené žalobcom nemali vzťah k tvrdeniu o tom, že na strane žalovaného došlo k obohateniu. Ako už zdôraznil odvolací súd opakovane, predmetom konania nebol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže tento bol ukončený odstúpením od zmluvy. Nie je potom možné dospieť k záveru, že by dôkazy predložené žalobcom preukazovali oprávnenosť nároku žalobcu tak, ako to opakovane všeobecným spôsobom zdôrazňuje v odvolaní bez označenia konkrétneho dôkazu, ktorý výšku obohatenia preukazovať mal. Zároveň platí vyššie uvedené, že primárne absentovali skutkové tvrdenia, teda vyvodenie sumy 135.032,24 Eur ako sumy obohatenia, teda konkretizovanie toho, čo malo predstavovať obohatenie, prečo práve v tejto výške (prečo nie vo výške vyššej, alebo nižšej).

58. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že nárok žalobcu nevznikol a že práce neboli vykonané. Napriek tomu, že žalobca je kvalifikovane právne zastúpený, je zrejme nutné vysvetliť, že v slovenskom právnom poriadku nie je prípustný tzv. negatórny dôkaz. Zjednodušene povedané, nie je možné sporovú stranu zaťažiť povinnosťou, aby dokázala to, čo neexistuje alebo to, čo sa nestalo. Naopak vždy ten, kto určitú skutočnosť tvrdí, znáša dôkazné bremeno a je povinný preukázať, že ním tvrdená skutočnosť nastala. Preto ak žalobca tvrdil obohatenie žalovaného na základe toho, že dielo pred odstúpením od zmluvy v určitom rozsahu zhotovil, mal v konaní primárne preukázať, aké konkrétne práce vykonal, v akých konkrétnych hodnotách ich vykonal a ako tieto konkrétne práce sa prejavili v objektívnom majetkovom zvýhodnení žalovaného v zmysle ust. . V prípade preukazovania obohatenia nie je nutné preukazovať súčinnosť druhej strany ako žalovaného, pretože na rozdiel od podmienok vzniku nároku na zaplatenie ceny diela, ktorá spravidla zahŕňa aj odovzdanie diela ako podmienku jeho fakturácie, v prípade obohatenia postačuje žalobcovi preukázať výšku obohatenia a skutočnosť, že k obohateniu došlo. Nie je však možné zaťažovať žalovaného dôkazným bremenom toho, že k obohateniu nedošlo. Takéto dôkazné bremeno sa uniesť nedá, keďže nie je možné preukázať neexistenciu skutočnosti. Iba na doplnenie výkladu odvolací súd dodáva, že samotné popretie skutočnosti tvrdenej žalobcom žalovanému nepostačuje, popretie musí byť kvalifikované. Od popretia potom treba odlišovať vyvrátenie skutočnosti sporovou stranou. V prípade, ak jedna sporová strana preukazuje tvrdenú skutočnosť, druhá strana má možnosť túto preukazovanú skutočnosť vyvrátiť. Opäť však je nutné vychádzať z toho, že aspoň jedna sporová strana preukázala, že určitá skutočnosť nastala, v tomto prípade by musel žalobca preukázať, že došlo k obohateniu na strane žalovaného, čo by následne mal žalovaný v rámci procesnej obrany možnosť vyvrátiť. V danom stave konania však žalovaný ani nemal čo vyvracať, keďže žalobca konkrétne skutkové tvrdenia vo vzťahu k údajnému obohateniu vo výške 135.032,24 Eur neuviedol (a následne nepreukázal).

59. Žalobca v odvolaní namietol, že je nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého žalobca môže požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov iba podľa , pretože z ničoho nevyplýva, že by obohatenie v zmysle nemohlo vychádzať z účelne vynaložených nákladov ako spôsobu výšky obohatenia. Odvolací súd nepopiera, že by výška účelne vynaložených nákladov mohla mať vzťah k určeniu výšky obohatenia v zmysle , účelne vynaložené náklady však nie sú automaticky rovné obohateniu. Obohatením totiž nie je hodnota vynaložených prostriedkov (vložených investícií), ale vlastné (fyzické) zhodnotenie majetku týmito investíciami (R 26/1995). Žalobca by musel odôvodniť fyzické zhodnotenie majetku žalovaného vo vzťahu k účelne vynaloženým nákladom. Primárne by však žalobca musel skutkovo tvrdiť, ako dovodil že na strane žalovaného došlo k zhodnoteniu jeho majetku práve vo výške 135.032,24 Eur.

60. V tejto súvislosti je pritom relevantné, že dielo, ktoré vykonával zhotoviteľ, je jedným dielom. Strany uzavreli jednu zmluvu o dielo, kde skutkové tvrdenia aj žalobcu, aj žalovaného smerujú k tomu, že to bolo jedno dielo - vyhotovenie oporného múru. Pokiaľ na toto jedno dielo už žalovaný zaplatil sumu 991.756,93 Eur, zaplatil ju vo vzťahu k jednému celému dielu. Ak teda žalobca tvrdil, že vo vzťahu k dielu došlo aj po zaplatení 991.756,93 Eur na strane žalovaného k obohateniu vo výške ďalších 135.032,24 Eur, musel by preukázať, že obohatenie vo vzťahu k tej časti diela, ktorú žalovaný užíva, bolo vo výške 991.756,93 Eur + 135.032,24 Eur, pretože obohatenie sa vzťahuje na jedno a to isté dielo. Keďže žalobca nenamietol dôvody odstúpenia od zmluvy (pri ktorých by bolo relevantné, kto spôsobil pád diela v tej časti, za ktorú zaplatil žalobca 991.756,93 Eur), prakticky by to znamenalo, že obohatenie by sa určovalo vo vzťahu k nespadnutej časti múru a bol by to žalobca, kto by musel preukázať že je vo výške 1.126.789,17 Eur (991.756,93 + 135.032,24). Skutočnosť, že žalovaný fakturoval dielčiu faktúru ako 5. faktúru totiž neznamená, že dielo bolo rozložené na 5 samostatných diel podľa 5 samostatných zmlúv o dielo a že obohatenie sa vyhodnocuje len vo vzťahu k časti diela fakturovanej 5. dielčou faktúrou. Okresný súd uvedené iba stručne naznačil, keď odkázal na skutočnosť, že k obohateniu za dielo je nutné vyhodnotiť aj vo vzťahu k tomu, že za toto dielo už časť zaplatená bola a toto sa vzťahuje práve k skutočnosti, že dielo ako také podľa zmluvy o dielo je len jedno dielo, nie 5 samostatných častí diela.

61. Predmetom konania nie je určenie ceny vecí, ktoré žalobca zabezpečil a zapracoval do diela, napriek tomu sa žalobca v odvolaní (rovnako ako pred okresným súdom) opäť domáha toho, že má nárok na zaplatenie hodnoty materiálu. Zo žiadneho skutkového tvrdenia žalobcu však nevyplývalo, aká je hodnota zapracovaného materiálu. Preto všeobecné konštatovanie, že hodnota materiálu a vynaložené náklady môžu mať vzťah k určeniu obohatenia je síce správna, ale v danom prejednávanom

prípade žalobca ani len skutkovo netvrdil, aká bola konkrétna hodnota zabudovaného materiálu, aká bola konkrétna hodnota vynaložených nákladov na zabudovanie materiálu do diela a už vôbec nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by toto potvrdzovali (ceny materiálov zaplatené za materiál použitý na vyhotovenie diela alebo ceny energií reálne zaplatené žalobcom pri zhotovení diela). Na strane žalobcu tak nedošlo ani ku skutkovým tvrdeniam, ani k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k samotnej hodnote materiálu a vynaložených nákladov.

62. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie nevyhodnotil skutočnosť, že časť diela, ku ktorej sa vzťahuje faktúra č. 2023030 stojí a nebola predmetom zrútenia oporného múru je nedôvodná, keďže okresný súd primárne upozornil, že vôbec vykonanie diela, teda vôbec zhotovenie tejto časti múru nebolo v konaní preukázané. Žalobca predložením jednej fotografie diela, kde ešte oporný múr stojí, žiadnym spôsobom skutkovo nevymedzil, ktorá časť múru na tejto fotografii je, súd ani nemal z čoho zistiť, ktorá časť múru spadla a ktorá časť stojí. Následne už potom nemal prečo okresný súd hodnotiť, či je predmetom zrútenia oporného múru práve faktúra č. 2023030, keďže z tejto faktúry nie je možné zistiť, akých konkrétnych prác, akého konkrétneho materiálu sa týka. Absencia skutkových tvrdení v žalobe a vo vyjadreniach žalobcu potom neumožnila okresnému súdu zistiť ani len to, aká časť múru je vôbec predmetom tohto konania. V zásade to ani nebolo podstatné, podstatné bolo, či tým, že časť múru ostala stáť, došlo alebo nedošlo k obohateniu žalovaného, a to k obohateniu nad rámec tej sumy, ktorá už za dielo zaplatená žalovaným bola.

63. K námietke žalobcu, že žalobca do konania predložil najmä súpis vykonaných prác, tabuľky, výpočty či fotodokumentáciu, odvolací súd opakovane pripomína, že tieto by mali zmysel, ak by sa dokazovanie viedlo vo vzťahu k cene diela, nie vo vzťahu k obohateniu na strane žalovaného. Obohatenie nepredstavuje ani hodnotu materiálu, ani hodnotu ceny diela. Obohatenie je stav, kedy je nutné kvantifikovať, akým spôsobom sa zlepšila majetková situácia objednávateľa diela v situácii, kedy od zmluvy bez svojho zavinenia odstúpil a časť diela už vykonaná bola. V danom prípade nebolo žalobcom ani vyvrátené, ani spochybnené, že k odstúpeniu od zmluvy došlo v dôsledku zrútenia oporného múru bez ohľadu na to, kto zrútenie oporného múru spôsobil, čo ani nebolo predmetom tohto konania. Na strane objednávateľa tak nastala situácia, kedy dielo zhotovené žalobcom nemohol užívať ako celok, keďže časť tohto diela bola znehodnotená. Napriek tomu žalobca dostal zaplatenú sumu 991.756,93 Eur, ktoré sa vzťahujú na dielo ako celok, nie len na niektoré časti diela, pokiaľ sa vyhodnocuje obohatenie.

64. Žalobca namietal, že okresný súd iba stroho odôvodnil, že alternatívny petit nie je dôvodný, nakoľko nemá oporu v zmluvných dojednaniach strán sporu, ani v zákonných ustanoveniach. Mal za to, že zjednodušené posúdenie ignoruje samotnú povahu a účel alternatívneho petitu, ktorý bol formulovaný nie ako zmluvne dohodnutý spôsob plnenia, ale ako prostriedok zabezpečenia a vymožiteľnosti peňažného nároku, ktorým sa žalobca domáha úhrady žalovanej sumy. Žalobca tak reagoval na skutočnosť, že navrhol alternatívny petit, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu dlžnú sumu vo výške 135.032,24 Eur, alebo zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy vo forme prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Okresný súd veľmi správne konštatoval, že takýto alternatívny petit nemá oporu v zmluvných dojednaniach strán sporu, ani v zákonných ustanoveniach. V odvolacej námietke žalobca ani nepoprel, že by toto dojednanie nemalo žiaden základ a neuviedol, na základe čoho by súd mohol petitu znejúcemu na prevod vlastníckeho práva vyhovieť. Práve skutočnosť zdôraznená žalobcom, že petit je formulovaný ako spôsob zabezpečenia a vymožiteľnosti peňažného nároku, je dôvodom, pre ktorý nemohol byť súdom akceptovaný. Nie je možné si zamieňať zabezpečovacie inštitúty práva s povinnosťou dlžníka plniť peňažné plnenie. Dlžník, ktorý je zaviazaný z akéhokoľvek dôvodu splniť veriteľovi dlh (bez ohľadu na to, či ide o zmluvné plnenie, plnenie z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia), je povinný zaplatiť konkrétnu sumu. Ak nesplní povinnosť, pokiaľ už je nariadená právoplatným exekučným titulom, exekúcia prebiehajúca v zmysle platných právnych predpisov môže siahnuť aj veci, ku ktorým má dlžník vlastnícke právo a pri exekúcii môže dôjsť aj k predaju nehnuteľností dlžníka. Veriteľovi je však vyplatená konkrétna finančná suma, na veriteľa nie sú prevedené veci z vlastníctva dlžníka. Veriteľ tak už z princípu nemá nárok na to, aby si zvolil, ktorú časť majetku dlžníka by chcel získať namiesto peňažného plnenia. Povinnosť dlžníka plniť z peňažného dlhu nie je možné zamieňať so zabezpečovacím prevodom práva. Pokiaľ mal žalobca záujem zriadiť si vo vzťahu k žalovanému zabezpečovacie inštitúty práva, ktoré by mu zabezpečovali zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom prevodu nehnuteľnosti, nič mu nebránilo využiť zmluvné inštitúty upravené v Občianskom a (napríklad zabezpečovací

prevod práva, alebo aspoň zriadenie záložného práva). Sporové strany sa môžu za určitých okolností domáhať aj zriadenia sudcovského záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Veriteľ, ktorému vznikne nárok na plnenie, však nemá bez zmluvného základu možnosť zvoliť si, ktorú časť majetku dlžníka by mohol nadobudnúť do vlastníctva namiesto peňažného plnenia, na ktoré mu vznikol nárok. I keď sa odvolací súd s touto odvolacou námietkou vysporiadal, aby dal žalobcovi odpoveď na jeho otázky, musí pripomenúť, že námietka žalobcu vo vzťahu k alternatívnemu petitu je v zásade nepodstatná, keďže sa mu nepodarilo preukázať, že by žalovanému vôbec vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 135.032,24 Eur z dôvodu obohatenia, na základe čoho je už potom irelevantné, akým spôsobom by táto povinnosť mohla byť žalovanému nariadená.

65. Žalobca v odvolaní namietol, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, pričom neuviedol, v ktorej konkrétnej časti má byť rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Naopak, pomerne rozsiahle odvolanie preukazuje, že žalobca polemizuje so závermi okresného súdu, ktoré napáda práve z dôvodu jeho argumentácie. Odvolací súd nie je oprávnený robiť si domnienky vo vzťahu k odvolacím dôvodom, teda nemôže sám zisťovať, v ktorej časti by malo byť odôvodnenie okresného súdu nedostatočné, keďže odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi okresného súdu, nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Zároveň všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia (). Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu odvolací súd konštatuje, že tento sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu, vysporiadal sa s priebehom dokazovania, označil dôkazy, ktoré vykonal a vysvetlil, prečo konkrétne dôkazy nevykonal. V konečnom dôsledku aj žalobca polemizuje v odvolaní s procesným postupom okresného súdu práve s argumentami, ktoré tento uviedol vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov. Potom následne odvolacia námietka, že okresný súd neuviedol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykonal a ktoré nevykonal a z akých dôvodov, nie je dôvodná. Naopak, z rozhodnutia okresného súdu je možné zistiť, z akého skutkového stavu vychádzal, teda čo mal za preukázané a čo za preukázané nemal. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením, že by na strane žalobcu došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Žalobca mal možnosť vyjadrovať sa ku všetkým podaniam žalovaného, mal možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, čo prostredníctvom svojho právneho zástupcu využil a mal možnosť reagovať na všetky argumenty uvedené okresným súdom v odvolaní.

66. Žalobca v konaní namietol postup okresného súdu, ktorý nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania, ktorú žalobca doručil okresnému súdu vo vzťahu k pojednávaniu vykonanému dňa 23.09.2025. Žalobca namietol, že prostredníctvom právneho zástupcu žiadal o odročenie z dôvodu dočasnej práceneschopnosti právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Danice Birošovej, ktorá začala dňa 22.09.2025. Tvrdil, že žalovaný trval na osobnej prítomnosti JUDr. Danice Birošovej, a že nesúhlasil s uskutočnením pojednávania bez jej osobnej prítomnosti na pojednávaní, ani so zastúpením advokátskym koncipientom. Odvolací súd po preskúmaní žiadosti o odročenie termínu pojednávania zo dňa 22.09.2025 a Interného záznamu s klientom priloženým k tejto žiadosti zistil, že postup okresného súdu, ktorý žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, bol správny.

67. Primárne je nutné zdôrazniť, že nie je správne skutkové tvrdenie žalobcu, že jeho právnou zástupkyňou je JUDr. Danica Birošová. JUDr. Danica Birošová ako fyzická osoba je samostatným subjektom práva oddeleným od obchodnej spoločnosti podnikajúcej pod obchodným menom "Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o." Žalobca predložil v konaní plnú moc (č.l. 6), ktorú udelil Advokátskej kancelárii JUDr. Danica Birošová s.r.o. Plnú moc neudelil fyzickej osobe JUDr. Danici Birošovej. Vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva právnickej osobe Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o. zároveň súhlasil s tým, aby splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac súhlasil, aby každý konal samostatne. Z Interného záznamu s klientom vyplýva, že tento bol spísaný medzi konateľom žalobcu a B. C. D., konateľom a advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová s.r.o. S obsahom spisu tak žalobcu oboznámil iný advokát, než fyzická osoba JUDr. Danica Birošová.

68. Na základe uvedeného bol postup okresného súdu, ktorý 23.09.2025 oznámil žalobcovi, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, a to z dôvodu, že žalobca je zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová s.r.o., ktorá má troch konateľov oprávnených konať v jej mene, a teda aj zastupovať žalobcu v prejednávanej veci, kedy zároveň nepovažoval za preukázané, že žalobca odôvodnene trval na zastúpení práve JUDr. Danicou Birošovou, bol správnym postupom. Práceneschopnosť fyzickej osoby JUDr. Danice Birošovej nebránila právnemu zástupcovi žalobcu (advokátskej kancelárii), aby prostredníctvom iného zo svojich konateľov (B. C. D.) s klientom vec konzultoval dňa 22.09.2025. Z uvedeného vyplýva, že minimálne jeden ďalší z konateľov bol schopný oboznámiť klienta s obsahom spisu a teda okresný súd správne nemal za preukázané, že by žalobca odôvodnene trval na zastúpení práve JUDr. Danicou Birošovou.

69. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že na pojednávaní konanom dňa 23.09.2025 sa právny zástupca žalobcu, Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o., zúčastnil. Zo zápisnice založenej na čl. 280 a nasl. vyplýva, že za právneho zástupcu žalobcu sa na pojednávaní zúčastnila Mgr. Veronika Ábelová. Uvedené znamená, že žalobca bol na pojednávaní riadne zastúpený tým právnym zástupcom, ktorého si sám zvolil (Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o.). Určenie Mgr. Veroniky Ábelovej za osobu oprávnenú konať v mene právneho zástupcu žalobcu bola voľba právneho zástupcu žalobcu. Keďže žalobcom poveený právny zástupca Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o. sa na pojednávaní zúčastnil, nie je možné konštatovať, že by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, alebo že by bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania. Odvolací súd pripomína, že úkony právneho zástupcu sa považujú za úkony sporovej strany, preto pokiaľ aj v odôvodnení rozhodnutia okresný alebo odvolací súd uvádza, že žalobca sa vyjadril určitým spôsobom, zahŕňa do toho aj vyjadrenia, ktoré podal právny zástupca žalobcu v mene žalobcu. Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2025 sa v mene žalobcu vyjadroval jeho právny zástupca Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o. prostredníctvom Mgr. Veroniky Ábelovej.

70. Skutočnosť, že sám žalobca sa rozhodol konania nezúčastniť, bola jeho voľba. Jeho právny zástupca na pojednávaní prítomný bol, a keďže právny zástupca predstavuje v zmysle riadne kvalifikované zastúpenie, nebol odopretý žalobcovi prístup k súdu. Ak žalobca namieta, že právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces zaručený , s týmto odvolací súd súhlasí a konštatuje, že v danej veci bolo toto právo žalobcovi zachované, keďže na pojednávaní sa zúčastnil ním zvolený právny zástupca. Pokiaľ má za to, že účelom pojednávania je zabezpečiť, aby žalobca mal možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne a priamo pred súdom, táto možnosť právnemu zástupcovi žalobcu zachovaná bola. Skutočnosť, že žalobca sa pojednávania nezúčastnil osobne, bola jeho voľbou. Prítomnosť žalobcu na pojednávaní nie je povinná.

71. Žalobca v odvolaní namietol, že nevykonanie výsluchu konateľa žalobcu a nevykonanie výsluchu subdodávateľov nebolo procesne správne a dostatočne odôvodnené. S uvedeným sa odvolací súd nestotožnil, keďže okresný súd v ods. 25 jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že nepovažoval za potrebné vykonať výsluch konateľa žalobcu, aj z akých dôvodov, rovnako odôvodnil prečo nebol dôvod odročiť pojednávanie za účelom výsluchu subdodávateľov žalobcu.

72. Žalobca vo vzťahu k tomu, že nebol vykonaný výsluch konateľa žalobcu namietol, že právo na výsluch navrhovaných svedkov vyplýva z práva vyjadriť a preukázať všetky rozhodné skutočnosti a nie je viazané na to, či žalobca predtým mohol alebo nemohol podať vyjadrenie prostredníctvom písomného podania. V tejto súvislosti odvolací súd žalobcovi pripomína, že žalobca nie je svedok. Žalobca je sporová strana. Výsluch strany je iným dôkazným prostriedkom, ako výsluch svedka. V zmysle je výsluch sporovej strany podľa možné vykonať v prípade, ak sa týka tých tvrdených skutočností v konaní, ktoré nemožno preukázať inak. Zároveň je nutné pripomenúť, že žalobca je sporovou stranou konania, ktorá má prístup ku všetkým vyjadreniam druhej strany a je to práve žalobca, kto je pánom sporu, teda kto určuje aké konkrétne skutkové tvrdenia uvedie v žalobe a vo vyjadreniach predchádzajúcich pojednávaniu. Ak žalobca tvrdil, že chcel súdu objasniť okolnosti vzniku udalosti na stavbe OC Handlová, rozsah vykonaných prác, či priebeh prác, pokiaľ to považoval za relevantné vo vzťahu k predmetu konania (obohatenie podľa ), mali tieto tvrdenia predstavovať súčasť skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Zároveň je nutné konštatovať, že ani výsluch žalobcu nie je možné zamieňať so skutkovými tvrdeniami, ktoré

má žalobca uviesť k žalobe, prípadne v žalobnej replike. Výsluch strany je dôkazným prostriedkom a dôkazné prostriedky slúžia iba na potvrdenie alebo vyvrátenie tých skutkových tvrdení, ktoré už v konaní uvedené boli. Dôkazné prostriedky neslúžia na zisťovanie nových skutkových tvrdení a sporová strana nemôže nahradiť skutkové tvrdenia odkazom na dôkazné prostriedky. Zjednodušene povedané, žalobca je oprávnený (a v záujme vlastného procesného úspechu aj povinný) uvádzať všetky skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku riadne a včas. Má možnosť osobne sa zúčastniť pojednávania a predniesť ich súdu aj osobne, pokiaľ to považuje za potrebné. Jeho výsluch, ako dôkazný prostriedok, je možné vykonať iba vtedy, pokiaľ ide o také skutkové skutočnosti, ktoré už tvrdené boli a ktoré nemožno preukázať inak než výsluchom tejto strany. Preto námietka, že výsluch konateľa žalobcu bol zásadný z určitých dôvodov, je už v odvolacom konaní irelevantná, keďže žalobca mal možnosť všetky svoje argumentácie vo vzťahu k tomu, že žalovaný popieral vykonanie prác, rozsah ich realizácie a súvislosť s fakturáciou vysvetliť pred konaním pojednávania, čo bola aj jeho povinnosť, osobitne vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že disponuje odbornými znalosťami. Pokiaľ žalobca disponuje odbornými znalosťami vo sfére stavebníctva, mal dostatočný časový priestor všetky skutkové tvrdenia súvisiace s dielom uviesť a bolo jeho povinnosťou urobiť to riadne a včas, teda pred pojednávaním. Zároveň mal zachovanú možnosť pojednávania sa zúčastniť a v prípade, ak si želal skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a v replike zopakovať, mal túto možnosť. Bolo rozhodnutím žalobcu, že sa pojednávania nezúčastnil, uvedené však potom nemôže namietať ako procesné pochybenie okresného súdu. Žalobca v odvolaní správne konštatuje, že účasť na pojednávaní sama o sebe neznamená vykonanie výsluchu ako dôkazu, abstrahuje však od skutočnosti, že výsluch strany nie je výsluchom svedka a pokiaľ takýto výsluch žiadal nariadiť, musel by nielen označiť skutkové tvrdenia, ku ktorým sa má strana v rámci výsluchu vyjadriť, ale musel by aj dôvodiť, že ním uvedené skutkové tvrdenia nie je možné preukázať inak.

73. Zároveň právo žalobcu navrhnúť výsluch žalobcu ako sporovej strany bol časovo limitovaný, keďže v zmysle toto právo musí uplatniť riadne a včas. V prípade návrhu na dokazovanie podaného žalobcom tento musí byť navrhnutý už v žalobe, prípadne ešte v žalobnej replike, ako reakcia na procesnú obranu žalovaného. Navrhovať nové dôkazy až na pojednávaní už nie je navrhnutie dôkazu včas. Sudca má v zmysle možnosť aplikovať sudcovskú koncentráciu, ktorej využitie bolo v prejednávanej veci osobitne dôvodné, pretože žalobca sa nezúčastnil pojednávania, a teda pojednávanie by za účelom jeho ďalšieho výsluchu musel okresný súd odročiť. Keďže súd v zásade rozhoduje na prvom pojednávaní ( ) a odročenie je iba výnimkou z tohto pravidla, okresný súd správne preferoval aplikáciu sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom sporovej strany.

74. Uvedené potom platí aj vo vzťahu k návrhu žalobcu na vykonanie výsluchu svedkov, ktorými mali byť subdodávatelia žalobcu. Primárne samotná skutočnosť, že právny zástupca žalobcu nebol na pojednávaní schopný identifikovať, výsluch ktorých konkrétnych svedkov žiada, bolo samo o sebe dôvodom prečo okresný súd správne rozhodol, že pojednávanie neodročí za dôvodom vykonania bližšie neurčeného dôkazu. Opäť pokiaľ v odvolaní, žalobca tvrdí, že subdodávatelia by preukázali rozsah, časový priebeh detaily realizovaných prác, ktoré boli žalobcom reálne vykonané, tak primárne rozsah, časový priebeh a detaily realizovaných prác mali byť súčasťou skutkových tvrdení v žalobe, resp. v žalobnej replike. Z výpovedí svedkov, ako dôkazného prostriedku, by sa iba zistilo či tieto skutkové tvrdenia vo vzťahu k rozsahu, časovému priebehu a detailu realizovaných prác boli ako skutkové tvrdenia uvedené správne, alebo nie. Zároveň je treba prisvedčiť tomu, že výsluchy svedkov nie sú samoúčelné a vykonávajú sa iba vo vzťahu k predmetu konania. Predmetom konania už nebolo určenie zmluvnej ceny diela, t.z. predmetom konania už nebola konkrétna informácia o tom, akým spôsobom bolo dielo zhotovované, ale predmetom konania bolo určenie výšky obohatenia žalovaného v zmysle , k čomu výpovede svedkov navrhnuté neboli.

75. Okresný súd tak postupoval správne, ak aplikoval sudcovskú koncentráciu, keďže žalobca navrhol výsluch žalobcu a výsluch svedkov neskoro, zároveň sa okresný súd vyjadril správne aj k tomu, že tieto dôkazy nepovažoval za relevantné vo vzťahu ku konaniu, teda vyhodnotil ich aj z uhla dôvodnosti vykonania dokazovania, nielen na základe sudcovskej koncentrácie.

76. Žalobca v odvolaní namietol, že za nesprávne treba považovať aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že predloženie poistnej zmluvy žalobcu s vecou údajne nesúvisí. Uvedené namietol s odôvodnením, že žalobca má dielo poistené na sumu vo výške 1.000.000,- Eur, avšak nakoľko nedošlo k poskytnutiu súčinnosti zo strany žalovaného čo žalobca namietal už v konaní, nedošlo ani k poistnému plneniu a

teda nakoľko nedošlo k úhrade žalovanej sumy, žalobca nemohol peňažné plnenie poskytnúť vlastným subdodávateľom, o čom svedčí aj množstvo súdnych sporov vedených proti žalobcovi. V uvedenej odvolacej námietke žalobca neobjasnil akým spôsobom táto súvisí s predmetom sporu, ktorým je zaplatenie obohatenia v zmysle ust. . Otázka poistenia alebo nepoistenia diela v tomto prípade nemá vzťah k tomu, či na strane žalovaného vzniklo obohatenie zhotovením diela v tej časti, zaplatenie ktorej si uplatnil žalobca faktúrou č. 2023030.

77. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že vystupuje v procesnom postavení žalovaného vo viacerých konaniach vedených zo strany jeho subdodávateľov, kedy súd žalobám vyhovel, a to napriek tomu, že v uvedených konaniach absentovali podpisy žalobcu na listinných dôkazoch. Opätovne sa vrátil k námietke voči rozhodnutiu okresného súdu, ktorý k dôkazom predloženým žalobcom konštatoval, že sú iba dokumentami podpísanými žalobcom a mal za to, že takýto prístup pôsobí nelogicky, pokiaľ v iných súdnych konaniach vedených proti žalobcovi boli jednostranne vyhotovené dôkazy akceptované. Vyjadril presvedčenie, že je s ním nespravodlivo zaobchádzané a nie je v súlade s princípom právnej istoty, pokiaľ v iných sporoch zo stavby OC Handlová súd založil svoje rozhodnutie na jednostranných a neoverených listinných dôkazoch žalobcom, potom podľa jeho názoru nemožno akceptovať, aby v tomto konaní použil absenciu verifikácie listín žalovaným ako jeden z rozhodujúcich dôvodov pre zamietnutie žaloby žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nepozná obsah spisov v konaní, ktoré vedú subdodávatelia žalobcu voči žalobcovi, a preto nemôže posúdiť dôvody, na základe ktorých súdy zaviazali žalobcu na plnenie voči jeho subdodávateľom. Odvolací súd sa môže vyjadriť iba k postupu okresného súdu v prejednávanej veci, a to na základe obsahu súdneho spisu a v rozsahu odvolacích námietok. Zároveň zo základnej výrokovej logiky vyplýva, že nesprávny postup v jednej veci neospravedlňuje nesprávny postup v inej veci. Pokiaľ by aj postup okresných súdov v konaniach vedených proti žalobcovi nebol správny, žalobcovi sú v rámci slovenského právneho poriadku zachované opravné prostriedky, ktorými sa môže domáhať revízie týchto rozhodnutí. Nemôže sa ale domáhať toho, aby ním považovaný nesprávny postup súdov v iných veciach aplikoval súd aj v tejto veci iba z dôvodu zmeny jeho procesného postavenia.

78. Žalobca v konaní ani skutkovo nevymedzil, z čoho má pozostávať obohatenie na strane žalovaného v sume 135.032,04 Eur a nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, či už listinné alebo iné, z ktorých by vyplývalo potvrdenie (neuvedených) skutkových tvrdení ohľadom uplatnenej výšky obohatenia. Listinné dôkazy, ktoré predložil spolu so žalobou vo vzťahu k uplatneniu nároku na zaplatenie zmluvnej ceny diela stratili v konaní relevanciu s poukazom na odstúpenie žalovaného od Zmluvy o dielo, kedy doručením odstúpenia Zmluva o dielo zanikla a nároky žalobcu zo Zmluvy o dielo sa transformovali v zmysle z nároku na zaplatenie ceny diela na nárok podľa . Napriek tomu, že túto skutočnosť žalovaný vyjadril aj v odvolaní, opakovane sa vracia k otázke posúdenia listinných dôkazov, ktoré boli predložené v konaní vo vzťahu k potvrdeniu nároku na zaplatenie faktúry uplatnenej pôvodne ako zmluvné plnenie. Zároveň ide o listinné dôkazy, ktoré vzhľadom na absenciu akéhokoľvek úkonu žalovaného nie je možné považovať za dôkazy, z ktorých by samo o sebe vyplývalo potvrdenie skutkového tvrdenia, že práce a materiál na diele boli vo výške práve 135.032,04 Eur a už vôbec nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k údajnému obohateniu žalovaného. Obohatenie žalovaného by bolo posudzované vzhľadom k celkovému dielu ako celku, nie jeho samostatným častiam a vo vzťahu k dielu bolo zaplatených 991.756,93 Eur, pričom táto skutočnosť je podstatná, keďže ide o sumu zaplatenú na dielo ako také a teda by mala vzťah k určeniu obohatenia žalovaným vo vzťahu k celému dielu ako takému. Nielen k jeho časti, ktorá bola uplatnená ako vyúčtovanie č. 5 dielčej faktúry faktúrou č. 2023030.

79. Odvolací súd sa stotožňuje s nálezmi Ústavného súdu, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom odvolaní, avšak má za to, že postup okresného súdu bol v súlade s judikatúrou, kedy rozhodnutie obsahovalo nielen vymedzenie skutkových zistení, vymedzenie právnych noriem, ktoré boli aplikované na skutkové zistenia, ale aj podrobné odôvodnenie vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou.

80. Odvolací súd z odvolania žalobcu vníma pocit krivdy, keď sa žalobca domnieva, že súd sa jeho nárokom poriadne nezaoberal a bez hlbšieho dokazovania súhlasil so žalovaným, ktorý neurobil nič, iba nárok poprel. Súdy však v sporoch medzi podnikateľmi nepôsobia ako vyšetrovatelia, nemôžu samé zisťovať „ako to skutočne bolo“, ale rozhodujú výlučne na základe toho, čo presne žalobca v konaní tvrdí, čo z toho dokáže a potom čo z dokázaného žalovaný vyvráti (alebo nevyvráti). Žalobca si v tomto prípade sám zvolil procesnú stratégiu v konaní, na čo má plné právo, keďže žalobca je pánom sporu.

V rámci procesného útoku sa potom sústredil na okolnosti súvisiace so spôsobom zhotovovania diela, ktoré už nie sú relevantné, pretože Zmluva o dielo odstúpením zanikla; nepoprel dôvody odstúpenia od Zmluvy, čím neumožnil súdu zistiť, či záväzok zanikol z dôvodov na strane žalobcu, alebo žalovaného (a bolo by to relevantné pre určenie, či nárok vznikol len ako obohatenie podľa , alebo ako nárok na vrátenie ceny účelne použitých materiálov podľa ); nerozpísal v žalobe čo presne je fakturované v sume 135.032,24 Eur a aký to má vzťah k tvrdenému obohateniu žalovaného a návrh na vykonanie dokazovania podal okresnému súd neskoro. Svojou voľbou procesnej stratégie tak žalobca ani nedal okresnému súdu možnosť, aby preskúmal žalobný nárok tak, ako si to zrejme žalobca želal. Procesná stratégia však bola voľbou žalobcu, a ak neviedla k procesnému úspechu, nie je to chyba okresného súdu, jeho neochoty alebo nespravodlivého prístupu.

81. Odvolací súd je v zmysle ust. odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( ).

82. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

83. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

84. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Sporová strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).