Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-98-2026.pdf
PDF · 131.43 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/98/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XXXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, F., o zníženie výživného na maloleté dieťa a zníženie mesačnej splátky zročného výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 39P/80/2025-653 zo dňa 19.03.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu otca a o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca. Ďalej zastavil konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, 2, § 111 písm. c), d), § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), a § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti požadovanej ním na sumu 40,- eur mesačne z pôvodne stanoveného výživného zo sumy 170,- eur a na zníženie mesačnej splátky právoplatne určeného zročného výživného zo 100,- eur mesačne na 20,- eur mesačne. Poukázal na potrebu preukázateľnej podstatnej zmeny pomerov pre zmenu právoplatného rozhodnutia o výžive maloletého dieťaťa, ktorá síce zmena pomerov na strane otca bola preukázaná z dôvodu, že pre zhoršený zdravotný stav oproti predchádzajúcemu konaniu, kedy bol invalidizovaný na 50 %, má aktuálne zníženú pracovnú schopnosť od októbra 2023 na 60 %, z ktorého dôvodu mu bol v júli 2025 doplatený rozdiel na invalidnom dôchodku za celé obdobie spolu vo výške 3 726,67 eura. V predchádzajúcom konaní bol otec invalidizovaný na 50 % s invalidným dôchodkom vo výške 290,80 eura mesačne, nebol zamestnaný a na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol príjem v roku 2024 vo výške 600,- eur netto mesačne. Žil s priateľkou v byte zakúpenom spolu s ňou do podielového spoluvlastníctva v roku 2023, pričom obaja splácali hypotekárny úver, stavebný úver, spotrebný úver a pôžičky. Mal za preukázané uzavretie manželstva otcom v októbri 2025, pričom jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok na maloletého, prídavok na dieťa a vlastní ďalšiu nehnuteľnosť, a to byt č. XX H. I. XX J. F., podľa LV č. XXXX, nadobudnutý kúpnou
zmluvou z 13.10.2017. Je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti K. X L. M.. Otec k 15.03.2025 ukončil podnikateľskú činnosť a od 31.05.2025 bol vedený ako uchádzať o zamestnanie, ale už od 27.06.2025 je zamestnaný na polovičný úväzok s príjmom od júla 2025 vo výške cca 300,- eur netto mesačne a od januára 2026 s príjmom 325,- eur netto mesačne. Samostatne zárobkovo činnou osobou bol následne od 13.08.2025, pričom za rok 2025 mal v mesiaci august príjem zo živnosti vo výške 1 278,90 eura, na ktorú sumu prvoinštančný súd prihliadol vzhľadom na nepreukázanie výdavkov na podnikanie, preto vychádzal zo záveru uplatnenia paušálnych výdavkov, pričom tento príjem rozpočítal na obdobie 5 mesiacov (august 2025 až december 2025) v priemere mesačne 256,- eur. Invalidný dôchodok bol otcovi zvýšený z dôvodu zvýšeného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to od 01.01.2024 na sumu 485,70 eura a od 01.01.2025 na 495,90 eura mesačne, pričom jednorazovo poukázané doplatenie zvýšenia invalidného dôchodku rozpočítal na obdobie 9 mesiacov (jún 2025 až marec 2026) a mesačne tento príjem predstavoval sumu 373,- eur za dané obdobie. Od januára 2026 je výška jeho invalidného dôchodku 514,30 eura. Vzhľadom na uvedené príjmy ustálil otcov príjem od júna 2025 vo výške 1 169,- eur mesačne (300,- eur zo zamestnania + 495,90 eura invalidný dôchodok + 373,- eur pomerná časť jednorazovej výplaty doplatku invalidného dôchodku), od augusta 2025 mal príjem vo výške 1 425,- eur mesačne (300,- eur príjem zo zamestnania + 495,90 eura invalidný dôchodok + 373,- eur pomerná časť doplatku + 256,- eur podiel na príjme z podnikania), od januára 2026 jeho príjem ustálil na sumu 1 212,- eur mesačne a od marca 2026 vo výške 839,- eur (325,- eur zo zamestnania + 514,30 eura invalidný dôchodok), pričom neprihliadal na jeho úvery či pôžičky, keďže výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami. Pokiaľ otec vyčíslil mesačné náklady na bývanie titulom splátky úveru vo výške 462,42 eura, splátku stavebného úveru 80,30 eura, na elektrinu 28,- eur, správu bytu 122,10 eura, fond opráv 63,18 eura, UPC 14,95 eura a v decembri 2025 celkové náklady rodiny vyčíslil na sumu 2 129,57 eura, ktoré zahŕňali aj úrazové poistenie, náklady na lieky a ortopedické pomôcky či lekárske vyšetrenia, masáže a návštevu fitness centra, na stravu 400,- eur, cestovné a parkovné k lekárom, mal za to, že je schopný uhrádzať nastavené výdavky, keďže nedoplatky na úveroch či iných záväzkoch neuviedol, avšak nezistil dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, ktorý je už žiakom II. stupňa základnej školy. Príjem otca nepovažoval za podstatne znížený pre vyhovenie návrhu, keď naďalej vykonáva aj dohodnutú prácu, navyše jeho invalidný dôchodok sa zvýšil a z daného príjmu je schopný uhrádzať doteraz stanovené výživné, ako aj splátky zročného výživného, s poukazom aj na prevzaté vysoké záväzky otcom za situácie vedomosti si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Neprihliadol na krátkodobé práceneschopnosti otca, keďže nejde o obmedzenie dlhodobé ani trvalé, ale len o prechodný stav. Vychádzal zo skutkových a právnych záverov predchádzajúceho rozhodnutia, v ktorom už bola konštatovaná otcom nepreukázaná a neobjasnená skutočnosť použitia finančných prostriedkov získaných predajom rodinného domu v roku 2015 za sumu 111 900,- eur, keď následne rodičia otca uzavreli kúpnu zmluvu ohľadne bytu na D. L. J. F., v ktorom istom období býval otec spolu s maloletým a matkou a po odsťahovaní sa z predmetného bytu v roku 2023 do bytu nadobudnutým otcom v marci 2023 do podielového spoluvlastníctva s priateľkou, aktuálne manželkou, financovali kúpnu cenu z časti hypotekárnym úverom vo výške 186 000,- eur. Zmenu pomerov vzhliadol na strane maloletého, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu v predchádzajúcom konaní žiakom IV. ročníka základnej školy a jeho odôvodnené výdavky boli ustálené na sumu 460,- eur mesačne, pričom aktuálne je starší o 1 rok a je žiakom V. ročníka. Jeho odôvodnené výdavky boli ustálené na sumu 590,- eur mesačne. Matka maloletého žila s manželom v byte v Bratislave v jeho výlučnom vlastníctve, avšak aktuálne je v rozvodovom konaní a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti s nákladmi bývania na nájomnom 750,- eur, je zamestnaná so zárobkom 1 085,- eur mesačne vrátane daňového bonusu vo výške 100,- eur. Otec má aktuálne pozastavenú živnosť od 20.12.2025 do 29.04.2026 vo všetkých predmetoch podnikania.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to konkrétne do výroku, ktorým bol návrh na zníženie výživného zamietnutý, podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu zníži vyživovaciu povinnosť na 80,- eur mesačne a zročné výživné neprizná, subsidiárne primerane zníži jeho výšku alebo splátky, a to najviac na 20,- eur mesačne.
4. Namietal nevysporiadanie sa prvoinštančným súdom so zásadným nepomerom, a to jeho schopnosti dosahovať vyšší príjem, než aký reálne dosahuje, keď jeho preukázateľný čistý mesačný príjem je cca 320,- eur, avšak jeho vyživovacia povinnosť spolu so splácaním zročného výživného činí sumu 270,- eur mesačne, teda približne 84 % jeho príjmu. Tiež vyčítal prvoinštančnému súdu nedostatočné zohľadnenie jeho zdravotného stavu a lekárskych odporúčaní, keď je uznaný za invalidného v rozsahu 60 %, je dlhodobo zdravotne obmedzený a opakovane práceneschopný, po operačnom zákroku zo dňa
05.03.2026 a ďalšou operáciou koncom roka s následnou dobou liečenia približne 1,5 až 2 mesiace. Podľa odborného vyjadrenia ošetrujúceho ortopéda je schopný vykonávať len sedavé zamestnanie bez fyzickej námahy, v teplom a suchom prostredí a tiež má odporúčanú pravidelnú liečbu formou aplikácie hyalurónových injekcií do kolenných kĺbov v polročných intervaloch, čo je finančne náročný úkon. Pre finančnú situáciu si nemôže túto odporúčanú liečbu dovoliť. Prvoinštančný súd napriek jeho zdravotným obmedzeniam konštatoval jeho schopnosť vykonávať fyzicky náročnú prácu, vrátane obsluhy veľkých tlačiarenských strojov, čo je v rozpore s odborným lekárskym odporúčaním, a preto vychádzal z nesprávneho skutkového základu a svoje rozhodnutie založil na teoretickej a nie reálnej pracovnej schopnosti. Bol nútený si pozastaviť živnosť, predal mraziarenské nákladné vozidlo slúžiace na výkon podnikateľskej činnosti, ktoré bolo nevyhnutné pre pokračovanie v podnikaní, a to v čase, keď bol vystavený zvýšenému finančnému zaťaženiu určeného výživného, ako aj zročného a nachádzal sa pred plánovaným operačným zákrokom s následnou 6-mesačnou práceneschopnosťou, preto vyčerpal finančné rezervy a v dôsledku toho nebol schopný pokračovať v podnikaní, čím poklesol jeho príjem. Tiež namietal nesprávne posúdenie jeho majetkových pomerov, pričom jeho hypotekárny úver bol v období stabilného príjmu a vykonávania podnikateľskej činnosti, avšak aktuálne jeho úver, teda časť splátok hradia rodičia, ktorí mu vypomáhajú dočasne, čo nepredstavuje jeho príjem. Pokiaľ prvoinštančný súd poukázal na motorové vozidlá bez udania ich veku, skresľujúco vyhodnotil jeho pomery a tiež interpretoval nesprávne údaj o výmere zastavaných plôch a nádvorí v rozsahu 540 m2, hoci išlo o spoločný dvor s 5 vlastníkmi, no samotná nehnuteľnosť predstavuje rodinný dom zo 60. rokov v radovej zástavbe so zastavanou plochou približne 45 m2. Vyčítal neskúmanie reálneho ekonomického zaťaženia matky v súvislosti s jej nákladmi, a to najmä nájomného, keďže náklady matky boli zväčša hradené jej manželom, čo pri hodnotení súd opomenul a ani jeho záver o prispievaní matkou na náklady bývania nezodpovedá vykonaným dôkazom. Za nesprávne považoval akceptovanie tvrdení matky o nákladoch na maloletého bez ich riadneho preukázania, najmä ohľadne hotovostných výdavkov a neprípustne prihliadal na majetkové pomery jeho rodičov a na predaj nehnuteľnosti z roku 2015, ktorý nemá žiadny vplyv na jeho aktuálne pomery. Namietal aj primeranosť určeného zročného výživného, pričom počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti zabezpečoval potreby maloletého vo svojej domácnosti, ale napriek tomu bolo určené zročné výživné bez zohľadnenia reálneho rozdelenia starostlivosti a nákladov medzi rodičmi. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bolo stanovené výživné v podstate nižšej sume, ako matka žiadala, vo výške 280,- eur mesačne neodkladným opatrením a vo veci samej žiadala výživné 320,- eur pri existencii striedavej starostlivosti, ktorý návrh bol zamietnutý. Aktuálne v dôsledku výšky vyživovacej povinnosti nie je schopný zabezpečiť základnú zdravotnú starostlivosť, najmä pravidelné rehabilitačné masáže odporúčané pre svoj zdravotný stav a súčasná situácia má negatívny dopad na možnosť budovania vzťahu s maloletým.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca súhlasil s napadnutým rozhodnutím, ktoré navrhol ako vecne správne potvrdiť.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, keďže požadované zníženie výživné je vzhľadom na rast cien, infláciu, ako aj zvyšujúce sa výdavky na maloletého nesúladné s jeho najlepším záujmom a mohlo by dôjsť k ohrozeniu zabezpečenia jeho základných potrieb, keďže po rozvode s manželom v roku 2026 sa jej zvýšili výdavky a s maloletým žije sama, pričom uhrádza nájomné vo výške 750,- eur mesačne. Otec účelovo zatajuje svoje príjmy, a to najmä z prenájmu bytu na ulici D., zakúpený z finančných prostriedkov získaných ním predajom jeho domu, v ktorom žili spoločne s ním počas spoločného života a aktuálne býva na ulici G. v byte v podielovom spoluvlastníctve s manželkou a za nezmeneného stavu je poberateľom invalidného dôchodku a nevykazuje vyšší príjem zo závislej činnosti než v minulosti, pričom za tejto situácie sa zaviazal splácať hypotekárny úver vo výške 462,42 eura mesačne, ako polovicu splátky, preto je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach riadne platiť stanovené výživné, ktorého výška nie je neštandardná. Jeho práceneschopnosť predstavuje iba dočasný stav a i keď jeho znížená schopnosť pracovať 60 %, čo je o 10 % viac ako v predchádzajúcom konaní, sa jeho príjem podstatne neznížil a naďalej vykonáva dohodnutú prácu, pričom sa zvýšil aj jeho invalidný dôchodok. Poukázala na záväzky otca napriek vedomosti vyživovacej povinnosti, pričom výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Prvoinštančný súd správne neprihliadol na krátkodobú práceneschopnosť otca, keďže nejde o dlhodobý ani trvalý stav a nezistil také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti.
7. Otec vo vyjadrení uvádzal rovnaké skutkové okolnosti ako v podanom odvolaní.
8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu otca a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v zamietajúcom napadnutom výroku o návrhu oca na zníženie vyživovacej povinnosti je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne podrobné, jasné, i zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
11. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa podaným návrhom zo dňa 30.05.2025 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého, stanovenú mu na sumu 170,- eur mesačne v konaní vedenom pod sp. zn. B3-39P/325/2018, a to rozsudkom prvoinštančného súdu zo dňa 14.09.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/192/2023-1319 zo dňa 02.09.2024. Predmetný návrh otec odôvodnil neschopnosťou splácať zročné výživné v splátkach po 100,- eur v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia, pretrvávajúcimi zdravotnými problémami od r. 1998 a v dôsledku zníženej pracovnej schopnosti, potrebnosťou absolvovať operáciu ramena, ako aj práceneschopnosťou s dlhodobými opakujúcimi sa ťažkosťami s chrbticou od polytraumy z roku 1998 a jediným svojim príjmom titulom invalidného dôchodku vo výške 307,70 eura mesačne, čo predstavuje asi 1/3 jeho nevyhnutne vynaložených nákladov na život, a to sumy 133,33 eura mesačne ako polovicu nákladov na bývanie, splátky hypotekárneho úveru uhrádzaného jeho rodičmi vo výške 463,- eur, úrazového poistenia vo výške 37,- eur a výživného vrátane zročného vo výške 270,- eur mesačne. Poukázal na potrebu predať chladiarenské nákladné motorové vozidlo dňa 26.03.2024, ktoré využíval na podnikanie a finančné prostriedky získané z predaja vo výške 3 000,- eur použil na zaplatenie výživného, pričom predajom vozidla nemá ako vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú dňom 15.03.2025 zrušil, čím prišiel o prácu, ktorá vzhľadom na jeho zdravotný stav a časté návštevy lekárov mu ako tak vyhovovala, následne si musel požičať v októbri 2024 od kamaráta sumu 1 250,- eur pre neúnosne vysoké výživné. Poukazoval tiež na majetkové pomery matky predstavujúce nadštandardný životný štýl, no napriek tomu vyžaduje od neho likvidačné výživné bez podieľania sa matky na nákladoch svojej domácnosti a neuhrádzania nevyhnutných potrieb pre maloletého. Prvoinštančný súd predmetný návrh otca zamietol s poukazom na síce zistenú zmenu pomerov na strane otca v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, keď jeho invalidita sa zvýšila z pôvodných 50 % na aktuálnych 60 %, avšak vzhľadom na výšku jeho príjmu, ktorú diferencovane stanovil ako súčet invalidného dôchodku, pomernej časti vyplatenej jednorazovej výplaty doplatku invalidného dôchodku, ako aj príjmu z podnikania, mal za to, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov ohľadne majetkových pomerov otca, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Tiež prvoinštančný súd prihliadol na zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktoré je o rok staršie a navštevuje už II. stupeň základnej školy, a s tým zvyšujúce sa jeho výdavky. 12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. 16. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
17. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
18. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
19. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
20. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.
21. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery. Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.
23. V zmysle čl. 6 CMP v konaniach podľa CMP platí vyšetrovací princíp spolu s princípom oficiality a materiálnej pravdy, ktorý je vyjadrením toho, kto a v akom rozsahu má povinnosť vyvinúť procesnú aktivitu (sudca, účastníci konania), pri substancovaní skutkového základu veci, do penza dôkazov nevyhnutných pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Spolu s princípom oficiality a materiálnej pravdy zdôrazňuje materiálne vedenie konania, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie (konkrétnej právnej veci) čo najbližšie hmotnoprávnym pomerom konkrétnych účastníkov konania. Ak aj účastníci konania neunesú procesné bremená vyplývajúce im z konaní, v zmysle vyšetrovacieho princípu preberá za nich procesnú aktivitu súd a je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Ani túto povinnosť súdu však nemožno vnímať ako bezbrehú a aj samotný zákon ju limituje tým, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (k tomu pozri aj Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 20 - 25, s. 155
- 161).
24. Odvolací súd k odvolacím námietkam otca uvádza tieto zásadné odpovede, napriek tomu, že prvoinštančný súd sa veľmi dôkladne a podrobne vysporiadal s argumentáciou otca a ním uvádzanými dôvodmi pre zníženie vyživovacej povinnosti.
25. Pokiaľ ide o argument otca o potrebnosti predaja mraziarenského vozidla používaného na výkon podnikateľskej činnosti, nejde o novú skutočnosť, keďže táto bola už predmetom posudzovania v predchádzajúcom konaní, rovnako tak ďalšia vyživovacia povinnosť otca bola už v čase predchádzajúceho rozhodovania. K zmene došlo v osobnom stave otca uzavretím manželstva s matkou terajšieho dieťaťa, ktorá okolnosť však nemá vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca v smere jeho zníženia, keďže manželka otca vzhľadom na svoje majetkové pomery okrem rodičovského príspevku má majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, kde má adekvátny príjem.
26. Za nesprávne považoval odvolací súd tvrdenia otca o akceptovaní tvrdení matky o výdavkoch maloletého a nepreukázanie najmä hotovostných výdavkov, ktoré matka jednoznačne špecifikovala (viď podanie matky zo dňa 17.10.2025 na č. l. 201 spisu) a tieto výdavky preukázala aj listinnými dôkazmi v zmysle transakcií z jej účtu na č. l. 626 až 639 spisu.
27. Neopodstatnené sú tiež argumenty otca o uhrádzaní nákladov bývania manželom matky, ktorá manželstvo ukončila rozvodom a preukázateľne matka nájomnou zmluvou uhrádza náklady bývania s maloletým v byte s nájomným vo výške 750,- eur mesačne, s ktorou skutočnosťou sa prvoinštančný súd vysporiadal na strane 22 a 23 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Nepravdivé považuje odvolací súd aj námietky otca o prihliadaní na majetkové pomery jeho rodičov, ktorí podľa tvrdení otca mu finančne pomáhajú tým, že splácajú pomernú časť pripadajúcu na neho titulom hypotekárneho úveru, ktorá okolnosť nemá absolútne žiaden význam pri posudzovaní dôvodnosti rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, k hypotekárnemu úveru sa otec zaviazal ešte v čase predchádzajúceho konania, v ktorom súd posudzoval dôvodnosť a výšku jeho vyživovacej povinnosti, teda nejde o žiadny nový záväzok otca, preto nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov oproti predchádzajúcim pomerom, ktorá by preukazovala jeho aktuálne nezavinenú finančnú situáciu a neschopnosť platiť stanovené výživné. Uvedené platí aj v súvislosti s predajom motorového mraziarenského vozidla otca, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť aj po predaji predmetného vozidla tak, ako vyplýva zo skutkových záverov prvoinštančného súdu uvedených na strane 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku, po prerušení živnosti opäť vykonával podnikateľskú činnosť od 13.08.2025 a pre účely výkonu tejto činnosti mu bezplatne zamestnávateľ poskytol nákladné vozidlo Fiat Ducato, pretože činnosť vykonával pre aktuálneho zamestnávateľa a tiež
na dopravu do zamestnania a späť v prípade rozvodu, pričom za činnosť vykonanú pre zamestnávateľa otec fakturoval v septembri 2025 sumu 1 160,- eur. Preto ukončenie podnikateľskej činnosti, resp. jej prerušenie nebolo v príčinnej súvislosti s predajom vozidla tak, ako tvrdí otec. Ani dočasné pozastavenie podnikateľskej činnosti otca v zmysle potvrdenia Okresného úradu Bratislava, odbor živnostenského oprávnenia na dobu od 20.12.2025 do 20.03.2026 nie je dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti otca, ktorého pomery sa síce zmenili, avšak nie podstatným spôsobom tak, ako správne konštatoval prvoinštančný súd, keď porovnajúc príjem otca v čase predchádzajúceho konania vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov, a to aj odvolacieho súdu v rozsudku č. k. 15CoP/192/2023-1319, bol v rozsahu od 800,- eur až 1 200,- eur mesačne a aktuálne činí príjem otca od marca 2025 podľa ustálenia príjmu prvoinštančným súdom sumu 839,- eur, pozostávajúcej z príjmu zo zamestnania pri 20- hodinovom zárobku vo výške 325,- eur a z výšky invalidného dôchodku vo výške 514,30 eura mesačne. V uvedenom smere odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd v žiadnom prípade nespochybnil odporúčania lekárov o vhodnosti práce pre otca vzhľadom na jeho zdravotné problémy, keď sám otec sa rozhodol uzatvoriť pracovný pomer u terajšieho zamestnávateľa na polovičný pracovný úväzok s dojednaným druhom práce, avšak za výšku mzdy 450,- eur brutto mesačne, čo je rovnako podstatná okolnosť, teda pokiaľ ide o výšku mzdy, pričom išlo o jeho rozhodnutie prijať pracovný pomer za toto mzdové ohodnotenie, hoci v jeho záujme bolo nájsť si prípadne mzdovo výhodnejšie zamestnanie, no neučinil tak a aktuálne sa odvoláva na zhoršenú príjmovú oblasť, na ktoré okolnosti však prvoinštančný súd nemohol a ani správne neprihliadol. Ani tvrdenie otca o konštatovaní prvoinštančným súdom jeho schopnosť vykonávať fyzicky náročnú prácu, vrátane obsluhy veľkých tlačiarenských strojov sa nezakladá na pravde, pretože takýto argument sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza.
28. Za účelové a tendenčné je nutné považovať tiež tvrdenie otca o stanovení výživného mu v čase podnikania a stabilného príjmu, keď aj v predchádzajúcom tvrdení uvádzal argumenty vo vzťahu k nižšiemu výživnému a poukazoval na nedostatok finančných prostriedkov. V uvedenom smere odvolací súd dodáva, že otec získal finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti preukázateľne v sume 111 900,- eur, a to za domovú nehnuteľnosť, a to bez ohľadu na okolnosť spoluvlastníctva k priľahlým pozemkom, teda k zastavanej ploche, a to vychádzajúc aj z obsahu kúpnej zmluvy, teda aj v tomto smere boli jeho tvrdenia nepravdivé a tendenčné, pretože nepochybne nevedel objasniť okolnosť použitia týchto finančných prostriedkov, keď časové súvislosti poukazovali práve na nadobudnutie bytu rodičmi otca práve z týchto získaných prostriedkov z predaja jeho domovej nehnuteľnosti. Preto pokiaľ rodičia otca prenajímajú byt v ich vlastníctve, v ktorom navyše v minulosti otec býval s maloletým a jeho matkou a aktuálne sa podieľajú na splátke jeho hypotekárneho úveru pripadajúceho v polovici na jeho osobu, tento postoj považuje odvolací súd za logický a zodpovedajúci práve predpokladu, že byt bol získaný rodičmi otca z jeho finančných prostriedkov.
29. Bez povšimnutia nezostáva ani okolnosť, že pre účely získania hypotekárneho úveru vo výške 186 000,- eur na kúpu bytu otca a jeho vtedajšej priateľky, aktuálne manželky, otec uvádzal v daňovom priznaní podstatne vyššie príjmy, ktoré následne v zmysle opravného daňového priznania znížil, čo tiež vyvoláva pochybnosti o opodstatnenosti výšky dosahovaných príjmov otca v podnikateľskej činnosti.
30. K práceneschopnosti otca, nemajúcej trvalý charakter, ako prechodný stav, sa prvoinštančný súd vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom odporúčania lekárov o vhodnosti liečby, či už injekčnými preparátmi, alebo rehabilitáciami a masážami, nemajú vplyv na vecnú správnosť posúdeného nároku otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Je a bolo na zvážení otca si nájsť také zamestnanie, kde bude dosahoval adekvátny príjem aj pre účely svojich výdavkov so zdravotným stavom a hlavne pre zabezpečenie si schopnosti plnenia vyživovacej povinnosti k dvom deťom.
31. Splátky zročného výživného stanoveného predchádzajúcim rozhodnutím vo výške 100,- eur mesačne nebolo možné v novom konaní preskúmavať, keďže by išlo o reparáciu predchádzajúceho rozhodnutia o povolení splácania dlhu v splátkach, čo predstavuje výnimočnú okolnosť, keďže v zásade sa má dlh uhradiť v paričnej lehote, pričom otec získal výhodu povolenia splácania dlhu v splátkach, ktorých výška bola predmetom posúdenia predchádzajúceho konania a rozhodnutia.
32. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca, vrátane závislého výroku o trovách konania, a to podľa § 387 ods. 1 CSP.
33. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP, a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).