Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sfk/22/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o., so sídlom ul. Mikovíniho 2/A, Trnava, IČO: 36 255 963, zastúpeného advokátskym spoločenstvom HALADA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102793692/2022 zo dňa 12. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. -384 zo dňa 13. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a predchádzajúce súdne konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013. Daňová kontrola bola začatá dňa 19.09.2013 a v období od 11.07.2014 do 20.02.2017 bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií (ďalej „MVI"). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100558716/2017 zo dňa 31.03.2017 (ďalej „protokol"), ktorý bol žalobcovi doručený 18.04.2017.

2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 102348696/2018 zo dňa 26.11.2018 podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej „daň" alebo „DPH") v sume 409.263,46 eura. Žalovaný v odvolacom konaní vydal rozhodnutie č. 100762344/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým v poradí prvé rozhodnutie správcu dane č. 102348696/2018 zo dňa 26.11.2018 potvrdil.

3. Krajský súd v Trnave vyššie uvedené rozhodnutia rozsudkom č. k. -183 zo dňa 23.01.2020 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") kasačnú sťažnosť žalovaného rozsudkom č. k. zo dňa 23.03.2022 zamietol. Kasačný súd v zhode s Krajským súdom v Trnave mal za to, že rozhodnutie žalovaného č. 100762344/2019 zo dňa 01.04.2019 neobsahuje dostatočné odôvodnenie ohľadom konkrétnych zistení z viacerých žiadostí o MVI a prečo bolo dôvodné čakať na závery dožiadaného

orgánu, osobitne na konečné odpovede doručené až dňa 20.07.2016 a 20.02.2017. Kasačný súd nesúhlasil s tým, že by mal správca dane, resp. žalovaný, dostatočne odôvodniť podvodné konanie ako to vyslovil Krajský súd v Trnave. Podľa kasačného súdu dôvodom rozhodnutí bolo nesplnenie o dani z pridanej hodnoty (ďalej „") a nie účasť na podvodnom reťazci.

4. Správca dane v ďalšom konaní vydal v poradí druhé rozhodnutie č. 101760100/2022 zo dňa 15.06.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 409.263,46 eura na DPH. Správca dane dospel k záveru, že zdaniteľné obchody žalobcu mali čisto umelý charakter a že betonárska oceľ, ktorá mala byť predmetom dodaní, nebola žalobcom nadobudnutá a súčasne ani nemohla byť predmetom predaja. Keďže obchody žalobcu neboli riadne uskutočnené, nevzniklo mu právo na odpočítanie dane.

5. Správca dane doplnil, že dôvodom zaslania 23 žiadostí o MVI v rámci daňovej kontroly bolo preverenie dodávateľsko - odberateľských vzťahov žalobcu s deklarovanými odberateľmi a dodávateľmi, z toho trinásť žiadostí bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Pri žiadosti o MVI č. 9201402/5/4814685/13/Šaf zo dňa 11.11.2013, ku ktorej správca dane obdržal konečnú odpoveď dňa 20.07.2016, poslal správca dane tri urgencie, na ktoré boli doručené čiastočné odpovede a následne zaslal štvrtú urgenciu, na ktorú obdržal konečnú odpoveď. Správca dane žiadal o preverenie zdaniteľných obchodov s maďarskou odberateľskou spoločnosťou STEELBANKS KORLÁTOLT FELELÖSSEGŰ TÁRSASÁG (ďalej len „STEELBANKS"), pričom na základe informácií z konečnej odpovede dožiadaného orgánu správca dane posúdil obchodné transakcie ako reálne uskutočnené.

6. V prípade žiadosti o MVI č. 9201402/5/4921915/13/JA Šaf zo dňa 11.11.2013, pri ktorej správca dane žiadal o preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov žalobcu s maďarskou odberateľskou spoločnosťou VAS-FERRO KERESKEDELMIÉS SZOLGÁLTÁTO KORLÁTOLT FELEELOSSEGÚ TÁRSASÁG (ďalej len „VAS-FERRO"), bola konečná odpoveď obdržaná dňa 20.02.2017. Správca dane zaslal urgenciu, na ktorú obdržal čiastočnú odpoveď. Následne podal ďalšie dve urgencie, na ktoré obdržal 6 čiastočných odpovedí. Až po podaní štvrtej urgencie správca dane obdržal konečnú odpoveď a na základe informácií z konečnej odpovede dožiadaného orgánu správca dane posúdil obchodné transakcie ako reálne uskutočnené.

7. Žalovaný rozhodnutím č. 102793692/2022 zo dňa 12.10.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. V rozhodnutí skonštatoval, že správca dane správne vyhodnotil neuskutočnenie dodania tovaru v prípade dodávateľských spoločností SLOVMIX, s.r.o., Probe Invest s.r.o. a BEWEGA s.r.o., pretože prepravca Libor Pětvaldský poprel vykonanie prepravy a spoluprácu so žalobcom a spoločnosťou BEWEGA s.r.o. (deklarovaným odberateľom). Podľa názoru žalovaného správca dane dostatočne zdôvodnil potrebu vykonania MVI a vysvetlil význam MVI pre správne určenie dane. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ") vo veci C-186/20 HYDINA SK zo dňa 30.09.2021.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") rozsudkom č. k. -384 zo dňa 13.11.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok") podľa (ďalej len „") správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa a úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal.

9. Vo vzťahu k žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa ktorej sa mali daňové orgány zaoberať dôkazmi o podvodnom konaní v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave, správny súd skonštatoval, že nemožno ignorovať závery kasačného súdu, ktorý je v správnom súdnictve súdom najvyššej inštancie a rozhodoval aj v konkrétnej veci. V zmysle zásady záväznosti a viazanosti orgánom verejnej správy/súdu nižšej inštancie názorom orgánu vyššej inštancie podľa a je nevyhnutné viazanosť názorom nadriadeného orgánu rešpektovať. Správny súd ďalej poukázal na to, že ustanovenie je potrebné vykladať širšie aj v tom zmysle, že i v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie správnym súdom, ktoré kasačný

súd fakticky potvrdil, by mal byť orgán verejnej správy viazaný jeho názorom. Viazanosť názorom kasačného súdu vyplýva aj z jeho hierarchického postavenia, keďže je najvyššou súdnou inštanciou v správnom súdnictve.

10. K povinnosti doplniť odôvodnenia rozhodnutí ohľadom realizovaných MVI správny súd zaujal názor, že daňové orgány sa touto otázkou zaoberali dostatočne a priebeh jednotlivých MVI, ako aj závery, ktoré z toho plynuli, podrobne rozobrali. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že správca dane zasielal urgencie dožiadaným daňovým orgánom a postupne prichádzali čiastkové odpovede s vysvetlením, že na území dožiadaných členských štátov prebiehajú kontroly dopytovaných subjektov a daňové konania v súvislosti s preverovanými zdaniteľnými plneniami, a to v súlade s čl. 10 - 12 nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH (ďalej len „nariadenie Rady"). Daňové orgány členských štátov postupovali podľa tohto nariadenia, kedy v prípade nemožnosti zaslania odpovede v lehote 3 mesiacov žiadaný orgán pravidelne písomne informoval žiadajúce daňové orgány a dôvodoch, prečo tak neurobil a uviedol ďalšiu lehotu, v ktorej by mal byť schopný odpovedať. Správny súd poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK, podľa ktorého nedodržanie lehôt na vykonanie MVI podľa nariadenia Rady nespôsobuje nezákonnosť protokolu, daňovej kontroly ako ani rozhodnutí daňových orgánov vydaných na základe takto získaných podkladov a dokladov.

11. Správny súd k žalobnej námietke vo vzťahu k zásade proporcionality a primeranosti, ktorú v prípade dlhotrvajúcich MVI žalobca namietal, uviedol, že MVI, v ktorých prišli konečné odpovede dňa 20.07.2016 a 20.02.2017, sa týkali preverovaných zdaniteľných obchodov žalobcu, ktoré boli na základe konečných odpovedí správcom dane uznané ako uskutočnené. Uviedol, že daňové orgány posudzovali viaceré obchodné reťazce žalobcu aj s prepravou, s ktorými MVI súvisela. Dodal, že v danom prípade dva a pol roka trvajúce prerušenie daňovej kontroly nebolo neprimerané a bolo súladné s § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Podľa správneho súdu bola preto dodržaná maximálna lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 a § 61 ods. 1 písm. b) a ods. 5 Daňového poriadku. Podľa správneho súdu daňové orgány svoje závery ohľadom MVI dostatočne odôvodnili a z tohto dôvodu súvisiace žalobné námietky neobstáli.

12. Správny súd považoval za nedôvodné a nekonkrétne žalobné námietky o rozhodovaní v obdobných veciach za zdaňovacie obdobia október až december 2012 s tým, že správny súd nemôže vyhľadávať konkrétne rozdiely a podobnosti na základe všeobecných žalobných tvrdení. Žalobca mal podľa správneho súdu rozvetvené obchodné aktivity a bez podrobnejšieho skúmania konkrétnych obchodných transakcií nemožno povedať, že ak bolo v jednom zdaňovacom období uznané zdaniteľné plnenie, ktoré v preverovanom období uznané nebolo, ide o totožné prípady. Uviedol, že totožné znaky neboli správnemu súdu žalobcom predložené. Žalobca sa podľa správneho súdu v rámci žalobnej námietky opomenul zamerať na výsledky dokazovania, ktoré nemožno preklenúť iba poukazom na iné rozhodnutia za odlišné zdaňovacie obdobia. Žalobca podľa správneho súdu nenamietal vykonané dokazovanie alebo závery z neho vyplývajúce na zistený skutkový stav a hmotnoprávne posúdenie veci, ale nezákonnosť namietal len cez procesné pochybenia. Taktiež žalobca podľa správneho súdu nevysvetlil, aký má mať rozhodnutie daňového orgánu za odlišné zdaňovacie obdobie dopad na informácie získané dokazovaním v súdenej veci - výpoveď prepravcu o nevykonaní prepravy, doklady o nezaznamenaní prejazdu automobilov a ďalšie.

13. K žalobnej námietke, v rámci ktorej žalobca namietal rozpor postupu správcu dane s § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ktorým mal žalobcovi odňať právo sa vyjadriť pred vydaním nového rozhodnutia, správny súd zaujal názor, že pokiaľ v zrušujúcom rozsudku nie je vyjadrená potreba ďalšieho dokazovania alebo vykonania ďalších procesných úkonov a pokiaľ správca dane nebude meniť skutkové závery ani vykonávať ďalšie žiadne úkony, ale má za úlohu doplniť odôvodnenie svojho rozhodnutia alebo právne posúdenie, nemožno hovoriť o tom, že by vydaním nového rozhodnutia, bez zaslania výzvy na vyjadrenie správca dane odňal žalobcovi právo na vyjadrenie. V súdenej veci podľa správneho súdu nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, neboli vykonané žiadne nové dôkazy, nemenili sa skutkové závery a žalovaný len doplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. V odvolacom konaní žalobca uplatnil všetky svoje námietky a poukázal na nové rozhodnutia za iné zdaňovacie obdobia, s ktorými sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Správny súd prisvedčil posúdeniu žalovaného, podľa ktorého sa rozhodnutia správnych orgánov nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup,

keď to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší výsledok konania a odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.09.2015.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

14. Žalobca (ďalej „sťažovateľ") podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa , a , a teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, porušenia práva na spravodlivý proces a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutia žalovaného a správcu dane zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

15. Sťažovateľ namietal hodnotenie správneho súdu o primeranosti a efektívnosti postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, pretože dôvodom prerušenia bolo čakanie na odpovede na žiadosti o MVI vo vzťahu k spoločnostiam STEELBANKS a VAS FERRO, ktoré nespadali do rozsahu daňovej kontroly a nie sú uvádzané v protokole z daňovej kontroly. Samotný obsah odpovedí a ich význam pre závery správcu dane považuje sťažovateľ za bezpredmetný. V prípade žiadosti o MVI týkajúcej sa spoločnosti STEELBANKS čakal správca na odpoveď 33 mesiacov, pričom za toto obdobie správca dane poslal dožiadanému orgánu len štyri urgencie. V prípade žiadosti o MVI týkajúcej sa spoločnosti VAS-FERRO čakal správca dane na odpoveď 39 mesiacov a počas tohto obdobia poslal dožiadanému orgánu len štyri urgencie. Sťažovateľ považoval za neakceptovateľné, aby správca dane formálne prerušil daňovú kontrolu z dôvodu zaslania žiadostí o MVI a následne bol pasívny a čakal, či mu dôjde požadovaná odpoveď. Záver správneho súdu o primeranom postupe správcu dane považoval za rozporný s doterajšou rozhodovacou súdnou praxou, týkajúcou sa účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly, a to najmä rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. a rozsudkom kasačného súdu sp. zn. a ďalšími rozhodnutiami.

16. Podľa sťažovateľa nezákonné prerušenie daňovej kontroly nemohlo mať za následok spočívanie ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho správca dane nevykonal daňovú kontrolu v zákonnom limite podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Táto skutočnosť má podľa sťažovateľa za následok nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly a následných rozhodnutí finančných orgánov. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôraznil, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-186/2020 HYDINA SK nespochybnil, že prerušenie daňovej kontroly musí byť primerané a nemôže byť vykonané na neobmedzený čas.

17. Sťažovateľ považoval za nesprávny záver správneho súdu k otázkam týkajúcim sa rozhodovania v skutkovo zhodných veciach, a to vo vzťahu k rozhodnutiam správcu dane za mesiace október až december 2012. Namietal, že ak správca dane dospel v rôznych daňových konaniach v obdobnej otázke k odlišným záverom, bol preto povinný vysvetliť dôvody, prečo prijal opačný záver vo vzťahu k uznaniu práva na oslobodenie dodávok tovaru pre určitého odberateľa. Zo základnej zásady daňového konania podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku vyplýva povinnosť správcu dane presvedčivo odôvodniť odklon od skôr vyjadrených záverov.

18. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, že po zrušení v poradí prvého rozhodnutia č. 102348696/2018 zo dňa 26.11.2018 nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, na ktoré by mal mať sťažovateľ možnosť reagovať. Správca dane podľa sťažovateľa úplne rezignoval na vedenie ďalšieho vyrubovacieho konania a vydal nové rozhodnutie bez toho, aby sťažovateľovi umožnil reagovať na novú situáciu. Podľa sťažovateľa ide o zásadnú procesnú vadu konania a o porušenie základných práv sťažovateľa.

19. Sťažovateľ považoval za nesprávny záver správneho súdu, podľa ktorého mohol kasačný súd v potvrdzujúcom rozsudku upraviť závery vyjadrené v zrušujúcom rozsudku správneho súdu, ktoré sú v zmysle pre správcu dane a žalovaného záväzné. Podmienkou záväznosti záverov kasačného súdu je podľa sťažovateľa zrušenie skoršieho rozhodnutia správneho súdu. Ak platí, že pre správcu dane a žalovaného je právne záväzný názor správneho súdu, vyjadrený v zrušujúcom rozsudku, a zároveň nedošlo k vydaniu zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, mal sťažovateľ za nepochybné, že dispozícia bola naplnená a zároveň dispozícia naplnená nebola. Finančné orgány tak podľa sťažovateľa boli povinné rešpektovať právne záväzný názor správneho súdu a zaoberať sa otázkou účasti sťažovateľa na daňovom podvode. Odlišný názor kasačného súdu nemôže

podľa sťažovateľa bez ďalšieho negovať záväzné názory správneho súdu, pretože nenadobudli status záväznosti. Právny záver správneho súdu o záväznosti záverov rozsudku kasačného súdu podľa bez ohľadu na druh rozhodnutia, a teda nielen v prípade zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, sťažovateľ považoval za výklad contra legem.

20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za vecne správny a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Kasačná sťažnosť žalobcu bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 26. apríla 2024, bola zaregistrovaná pod sp. zn. a náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Podpredseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. -16 zo dňa 2. júla 2024 rozhodol o vylúčení sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a uznesením sp. zn. -20 zo dňa 8. augusta 2024 rozhodol o vylúčení sudcu Mgr. Petra Macha, PhD. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. . Následne podpredseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. -11 zo dňa 5. júna 2026 rozhodol o nevylúčení sudkyne JUDr. Anity Filovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky preto o veci vedenej pod sp. zn. rozhodol senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

23. Predmetom prieskumu kasačného súdu bol napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorý ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane rozhodol tak, že sťažovateľovi nepriznal právo na odpočítanie DPH a vyrubil DPH z viacerých obchodov žalobcu týkajúcich sa betonárskej ocele. Predmetom žalobných bodov nebolo hmotnoprávne posúdenie dôvodov nepriznania práva na odpočítanie dane a vyrubenia dane. Žalobné body smerovali k procesným nedostatkom v postupe daňových orgánov (neumožnenie vyjadriť sa, nedodržanie zásady rozhodovať rovnako v skutkovo podobných veciach, nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu), k neprimeranosti prerušenia daňového konania, k nečinnosti daňových orgánov v prípade žiadostí o MVI a k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí daňových orgánov.

24. V správnom súdnictve poskytujú správne súdy ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy ( ) a to i prieskumom rozhodnutí orgánov verejnej moci ( ). Dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej moci správnym súdom z dôvodu namietaných procesných pochybení podľa je, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Úlohou správnych súdov (vrátane kasačného súdu) nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny v prospech žalobcu/sťažovateľa (napr. rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. zo dňa 23.04.2026. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 122/2003, „..rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka". Obdobne i podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.05.2010 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011 je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť

rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.

Sťažnostná námietka k nesprávnosti záverov správneho súdu o dôvodnosti a primeranosti postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly z dôvodu MVI

25. Podstatou sťažnostnej námietky sťažovateľa je, že správny súd nesprávne posúdil dôvodnosť a primeranosť postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly z dôvodu realizácie MVI, a to v prípade žiadosti o MVI č. 9201402/5/4814685/13/Šaf zo dňa 11.11.2013 vo vzťahu k spoločnosti STEELBANKS, ku ktorej správca dane obdržal konečnú odpoveď dňa 20.07.2016, a pri žiadosti o MVI č. 9201402/5/4921915/13/JA Šaf zo dňa 11.11.2013 vo vzťahu k spoločnosti VAS-FERRO, pri ktorej správca dane konečnú odpoveď obdržal dňa 20.02.2017.

26. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. K prerušeniu plynutia tejto zákonnej lehoty dochádza na základe rozhodnutia správcu dane o prerušení daňového konania (§ 61 Daňového poriadku), a to jednak z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, prípadne ak podľa uváženia správcu dane vznikne potreba získať informácie formou medzinárodnej spolupráce podľa osobitného predpisu.

27. Dôsledkami toho, že finančná správa iného členského štátu nedodrží lehotu upravenú v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 na vybavenie žiadosti o MVI sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-186/20 z 30.09.2021 vo veci HYDINA SK, keď uzavrel, že „článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 ... v spojení s jeho odôvodnením sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením". Lehoty stanovené nariadením Rady v súvislosti so žiadosťou o MVI teda nemožno v kontexte slovenskej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu.

28. Proporcionalitou a efektívnosťou prerušenia daňovej kontroly a stanovením jej hraníc z hľadiska účelnosti požadovaných informácií sa zaoberal veľký senát kasačného súdu, ktorý v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.03.2024 konštatoval, že: „21. ... Účelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu optimálnych informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery boli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii, je nesprávne. Nemožno totiž vylúčiť, že dôvodne uplatnená žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému orgánu sa z rôznych dôvodov nepodarí získať požadované informácie), prípadne po podaní žiadosti dôjde k zmene skutkových zistení a preto sa informácie získané z MVI stanú nepoužiteľnými. To však už je vecou hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia, nie zákonnosti prerušenia daňovej kontroly" a že „22. Žiadosti o MVI sú zväčša predkladané na overenie správnosti, hodnovernosti a úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ktoré sú neúplné alebo o ktorých sú na základe iných údajov a informácií získaných správcom dane objektívne pochybnosti. Platí, že postup správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu musí byť vždy efektívny, má šetriť práva kontrolovaného daňového subjektu a zasahovať do nich len do takej miery, ktorá je nevyhnutná pre náležité obstaranie skutkových zistení pre rozhodnutie o daňovej povinnosti (por. napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. septembra 2022, sp. zn. z 12. októbra 2022, sp. zn. zo 07. februára 2023, sp. zn. z 9. marca 2023). To platí aj pri uvažovaní o potrebe preverovania skutočností prostredníctvom MVI a pri rozhodovaní o prerušení daňovej kontroly za týmto účelom. Napriek tomu, že počas trvania prerušenia nedochádza k zasahovaniu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu úkonmi správcu dane, pretrváva právne neistota daňového subjektu

o výsledku daňovej kontroly i jeho finančná záťaž v prípade zadržaného nadmerného odpočtu DPH (por. nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. októbra 2016)."

29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal hodnotenie správneho súdu ohľadom primeranosti a efektívnosti postupu správcu dane pri porušení daňovej kontroly. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bolo vybavovanie žiadostí o MVI vo vzťahu k spoločnostiam STEELBANKS a VAS FERRO, ktoré podľa sťažovateľa nespadali do rozsahu daňovej kontroly a nie sú uvádzané v protokole z daňovej kontroly. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že je pravdou, že v protokole z daňovej kontroly daňové orgány neuvádzajú konkrétny priebeh žiadosti o MVI vo vzťahu k spoločnostiam STEELBANKS a VAS FERRO. Na strane druhej je potrebné uviesť, že práve nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov bolo dôvodom vydania zrušujúceho rozsudku Krajského rozsudku v Trnave č. k. -183 zo dňa 23.01.2020 v spojení s rozsudkom kasačného súdu sp. zn. zo dňa 23.03.2022. Kasačný súd v tomto rozsudku daňovým orgánom vytkol, že správca dane neuviedol skutočnosti, ktoré zistil prostredníctvom k žiadosti o MVI č. 9201402/5/4814685/13/Šaf zo dňa 11.11.2013 a žiadosti o MVI č. 9201402/5/4909,92/13/Šaf, JA. Kasačný súd ďalej uviedol, že správca dane musí v protokole alebo v rozhodnutí z vyrubovacieho konania venovať adekvátny priestor nielen zisteniam z MVI opodstatňujúcim výrok rozhodnutia z vyrubovacieho konania v merite, ale aj tým záverom z MVI, ktoré nemali dopad na meritórnu stránku rozhodnutia správcu dane alebo sťažovateľa (bod 48, bod 53). Práve uvedené viedlo k následnému vydaniu prvostupňového rozhodnutia správcu dane a k vydaniu rozhodnutiu žalovaného, ktorými mali byť odstránené vytýkané nedostatky vo vzťahu k nedostatočnému zdôvodneniu použitia záverov z MVI.

30. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľom vytýkané okolnosti realizovaných MVI sú podrobne rozpísané v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného. K efektívnej činnosti daňových orgánov kasačný súd poukazuje na stranu 52 rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa tento zaoberá žiadosťou o MVI vo vzťahu k spoločnosti VAS FERRO, odberateľovi sťažovateľa, kde je uvedené, že vo vzťahu k tejto žiadosti boli žiadajúcim a žiadaným orgánom vykonané nasledovné úkony - urgencia I. zo dňa 20.03.2014, odpoveď doručená dňa 02.04.2014, urgencia II. zo dňa 11.09.2014, urgencia III. zo dňa 11.12.2014, čiastočná odpoveď zo dňa 25.02.2025, čiastočná odpoveď zo dňa 08.07.2015 ako aj ďalšie procesné úkony, ktoré boli vykonávané správcom dane v rámci tejto MVI. Dĺžka trvania vybavenia tejto žiadosti pritom jasne vyplýva z popísaných úkonov žiadajúceho ako aj dožiadaného orgánu. Preverovaním vzťahu medzi sťažovateľom ako dodávateľom a spoločnosťou VAS-FERRO ako odberateľom správca dane prostredníctvom inštitútu MVI získaval informácie potrebné pre správne určenie dane a konečná odpoveď bola rozhodujúca pre posúdenie splnenia podmienok podľa . Rovnako je tomu i v súvislosti so žiadosťou o MVI vo vzťahu k spoločnosti STEELBANKS, kedy daňové orgány vo svojich rozhodnutiach podrobne opísali aké úkony vykonal žiadajúci a žiadaný orgán (urgencie, čiastočné odpovede žiadaného orgánu, konečná odpoveď). Na základe výsledku vyplývajúceho z odpovede na žiadosť o MVI správca dane uznal obchodné transakcie ako uskutočnené.

31. Podľa kasačného súdu, totožne so závermi správneho súdu, správca dane prostredníctvom inštitútu MVI vo vzťahu k spoločnostiam VAS-FERRO a STEELBANKS získaval informácie potrebné k realizácií daňovej kontroly a konečná odpoveď dožiadaného orgánu bola rozhodujúca pre posúdenie splnenia podmienok podľa , ktorých splnenie následne správca dane následne uznal. Správca dane tak MVI realizoval „k meritu veci" (rozhodnutie veľkého senátu kasačného súdu sp. zn. zo dňa 27.03.2024) a preto kasačný súd sťažnostnú námietku k nesprávnosti záverov správneho súdu o dôvodnosti a primeranosti postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly z dôvodu MVI považuje za nedôvodnú.

32. Závery sťažovateľom poukazovaných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. a rozsudku kasačného súdu sp. zn. nemožno aplikovať na prejednávanú vec, pretože sa týkajú reťazenia pri prerušení daňovej kontroly, a teda opakovaného prerušovania daňovej kontroly z dôvodu podania viacerých MVI. Z rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.07.2014 je zrejmé, že správca dane podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu, pretože do uvedeného dňa neobdržal odpovede na 13 žiadostí o MVI, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia s tým, že správca dane bude pokračovať v daňovej kontrole po prijatí poslednej konečnej odpovede na MVI, a to dňa 20.02.2017.

Sťažnostná námietka k nesprávnosti záverov správneho súdu k otázkam súvisiacim s rozhodovaním v skutkovo zhodných veciach

33. Sťažovateľ považoval za nesprávny záver správneho súdu k otázke rozhodovania v skutkovo zhodných veciach, a to vo vzťahu k rozhodnutiam správcu dane za mesiace október až december 2012 vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti BEWEGA s.r.o. Sťažovateľ namietal, že ak správca dane dospel v rôznych daňových konaniach v obdobnej otázke k odlišným záverom, bol povinný vysvetliť dôvody, prečo prijal opačný záver vo vzťahu k uznaniu práva na oslobodenie dodávok tovaru pre určitého odberateľa. Podľa posúdenia správneho súdu žalobný bod bol nekonkrétny s tým, že správny súd nemôže vyhľadávať konkrétne rozdiely a podobnosti na základe všeobecných žalobných tvrdení.

34. Podľa žalobný bod musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné.

35. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane v súdenej veci boli pochybnosti správcu dane vo vzťahu k realizácii dodaní tovaru (betonárskej ocele) z dôvodu nepreukázania, že na odberateľa BEWEGA s.r.o. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a spochybnenia jej prepravy s tým, že jedným z dôkazov bola i výpoveď prepravcu Libora Pětvaldského o nevykonaní prepravy. Sťažovateľ v správnej žalobe žalobný bod vymedzil iba odkazom na iné rozhodnutia správcu dane a všeobecne tvrdil, že ide o tie isté skutkové a právne okolnosti.

36. Kasačný súd v súvislosti s hodnotením tejto sťažnostnej námietky súhlasí so závermi správneho súdu, ktorý predmetný žalobný bod považoval za všeobecne vymedzený a nekonkrétny. Sťažovateľ v správnej žalobe ani podľa kasačného súdu nepredložil také konkrétne tvrdenia, z ktorých by vyplynula totožnosť znakov predchádzajúcich rozhodnutí vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam október až december 2012 so súdenou vecou (napr. že išlo taktiež o prepravcu, ktorý uviedol, že prepravu nevykonal). Pokiaľ sťažovateľ namieta, že správny súd si sťažovateľom tvrdenú totožnosť „vedel overiť z príslušných rozhodnutí správcu dane" kasačný súd poukazuje na znenie , podľa ktorého je v rámci žalobného bodu potrebné uviesť i konkrétne skutkové dôvody. Všeobecné tvrdenie sťažovateľa o totožnosti predchádzajúcich konaní uvedené kritérium ani podľa kasačného súdu nespĺňajú, čoho dôsledkom je nedôvodnosť príslušného sťažnostného bodu sťažovateľa.

37. Nad rámec vyššie uvedeného kasačný súd z obsahu súdneho spisu správneho súdu identifikoval, že napr. v zdaňovacom období december 2012, na ktoré poukazuje sťažovateľ, správca dane rovnako znížil dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, nakoľko dodanie tovaru odberateľovi BEWEGA s.r.o. nebolo preukázané (str. 47 rozhodnutia správcu dane č. 100597676/2022 zo dňa 25.03.2022, č. l. 270 súdneho spisu správneho súdu). Rovnako v zdaňovacom období október 2012 správca dane znížil dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, nakoľko dodanie tovaru odberateľovi BEWEGA s.r.o. ani v tomto zdaňovacom období nebolo preukázané (str. 43 rozhodnutia správcu dane č. 100594003/2022 zo dňa 25.03.2022, č. l. 45 súdneho spisu správneho súdu). Všeobecné tvrdenie sťažovateľa o totožnosti predchádzajúcich konaní, ktoré by mali byť posúdené odlišne, je preto i v rozpore s obsahom súdneho spisu správneho súdu.

Sťažnostná námietka k nesprávnym záverom správneho súdu ohľadom povinnosti správcu dane prerokovať so sťažovateľom jeho pripomienky pred vydaním rozhodnutia

38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti považoval za nesprávny záver správneho súdu, že po zrušení pôvodného rozhodnutia správcu dane nedošlo k podstatným skutočnostiam, na ktoré by mal sťažovateľ reagovať pred vydaním nového rozhodnutia. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100762344/2019 zo dňa 01.04.2019 Krajským súdom v Trnave a kasačným boli procesné dôvody súvisiace s odôvodnením jednotlivých žiadostí o MVI. Na tieto skutočnosti mal sťažovateľ možnosť reagovať a i reagoval už v priebehu predchádzajúceho konania pred finančnými orgánmi. Potrebné je tiež uviesť, že po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí finančných orgánov nedošlo k odlišnému hmotnoprávnemu posúdeniu veci. Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom správneho súdu, že finančné orgány v podstate len doplnili odôvodnenie svojich rozhodnutí v zmysle pokynov zrušujúcich súdnych rozhodnutí.

39. Z administratívneho spisu žalovaného kasačný súd identifikoval, že pripomienky a predložené dôkazy k protokolu z daňovej kontroly boli so sťažovateľom prerokované v predchádzajúcom vyrubovacom konaní na ústnych pojednávaniach dňa 27.07.2018 a 15.11.2018. Po doručení zrušujúcich rozsudkov daňovým orgánom neboli pripomienky sťažovateľa so správcom dane prerokované na ústnom pojednávaní, sťažovateľ však mal i podľa kasačného súdu možnosť reagovať na doplnené skutočnosti v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a túto možnosť aj využil. Odvolacími námietkami sťažovateľa sa žalovaný následne zaoberal v rozhodnutí žalovaného.

40. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené neidentifikoval nesprávnosť záverov správneho súdu, ktorý i s poukazom na to, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, keď to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší výsledok, súvisiaci žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný. Kasačný súd preto konštatuje i nedôvodnosť súvisiacej sťažnostnej námietky sťažovateľa.

Sťažnostná námietka k nesprávnemu záveru správneho súdu ohľadom záväznosti záverov zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave

41. Sťažovateľ v rámci sťažnostnej námietky považoval za nesprávny záver správneho súdu, podľa ktorého mohol kasačný súd zmeniť závery vyjadrené v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -183 zo dňa 23.10.2020, ktoré boli v zmysle pre správcu dane a žalovaného záväzné. Podmienkou záväznosti záverov kasačného súdu je podľa sťažovateľa zrušenie skoršieho rozhodnutia správneho súdu. Práve z tohto dôvodu boli podľa sťažovateľa daňové orgány povinné zaoberať sa otázkou účasti sťažovateľa na daňovom podvode, k čomu nedošlo.

42. Je nepochybné, že kasačný súd je vo vzťahu k správnemu súdu inštančne vyšším súdnym orgánom, resp. najvyšším súdnym orgánom vo veciach správneho súdnictva, ktorého názorom sú správne súdy ako aj orgány verejnej správy viazané. Nemožno prisvedčiť právnemu názoru predkladanému sťažovateľom, podľa ktorého sú podľa jeho názorom správne súdy a orgány viazané len v prípade zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu. Záväznosť rozhodnutí správnych súdov a kasačných súdov je potrebné vnímať spoločne v jednom celku.

43. Z obsahu odôvodnenia rozsudku kasačného súdu sp. zn. zo dňa 23.03.2020 je zrejmé, že kasačný súd korigoval a modifikoval závery správneho súdu k preukazovaniu účasti na daňovom podvode a tieto považoval za nesprávne. Rozsudok kasačného súdu, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného a potvrdil záver rozsudku správneho súdu o zrušení rozhodnutí žalovaného a správcu dane s tým, že modifikoval niektoré závery správneho súdu, zodpovedal naplneniu zásady hospodárnosti súdneho konania a práva na spravodlivý proces. Z hľadiska podstatnej vecnej správnosti zrušujúceho výroku prvostupňového rozsudku bolo nadbytočné tento zrušovať, pokiaľ bolo v rámci zásady procesnej ekonómie možné a žiadúce nezrovnalosti v zisteniach správneho súdu napraviť v odôvodnení rozsudku kasačného rozsudku.

44. Kasačný súd preto sťažnostnú námietku sťažovateľa rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

45. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

46. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle druhej vety priznané.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.