Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-110-2026.pdf
PDF · 94.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/110/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Šumperku, Česká republika, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 24.03.2026, sp. zn. 31Nt/1/2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. júna 2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Šumperku, Česká republika, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/242/2023. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 21 spisu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený A. B., ktorú zároveň aj odôvodnil (č.l. 22-23 spisu). Odsúdený v písomne podanej sťažnosti zo dňa 18.05.2026 uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne po skutkovej aj právnej stránke a má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil povahu novotvrdených skutočností a nedostatočne sa vysporiadal s argumentáciou návrhu na povolenie obnovy konania. V návrhu na povolenie obnovy konania poukázal na skutočnosť, že dychová skúška nebola realizovaná v súlade s metodikou merania alkoholu v dychu, keď pred vykonaním prvej dychovej skúšky fajčil cigaretu a nebola dodržaná observačná doba pred meraním. Zároveň poukázal na absenciu poučenia o možnosti odborného lekárskeho vyšetrenia odberom krvi. Následne navrhol vykonanie znaleckého dokazovania z oboru toxikológia za účelom posúdenia možného skreslenia výsledku dychovej skúšky. Súd prvého stupňa však návrh zamietol s odôvodnením, že odsúdený nepredložil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 Trestného poriadku a že iba predkladá vlastné hodnotenie už vykonaných dôkazov, s čím odsúdený nesúhlasí, nakoľko podľa neho súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil charakter odsúdeným tvrdených skutočností. Návrh na obnovu konania totiž nesmeroval iba k odlišnému hodnoteniu už vykonaných dôkazov, ale k spochybneniu zákonnosti a odbornej spoľahlivosti kľúčového dôkazu, na ktorom bolo odsúdenie založené. V návrhu taktiež namietal, že samotné meranie mohlo byť vykonané v rozpore s metodikou Policajného zboru SR a technickými podmienkami výrobcu analyzátora alkoholu, podľa ktorých musí byť pred dychovou skúškou dodržaná minimálne 15minutová doba, počas ktorej testovaná osoba nesmie jesť, piť ani fajčiť. Rovnaké požiadavky obsahujú technické inštrukcie analyzátorov Dräger Alcotest. Pokiaľ teda odsúdený tvrdí, že pred dychovou skúškou fajčil cigaretu a observačná doba nebola dodržaná, ide konkrétne tvrdenie spôsobilé spochybniť samotnú použiteľnosť a spoľahlivosť kľúčového dôkazu. Podľa odsúdeného sa konajúci súd vôbec nevysporiadal s tým, či bola metodika merania alkoholu dodržaná. Napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne hodnotenie observačnej doby, vplyvu fajčenia na výsledok dychovej skúšky ani správnosť postupu polície pri meraní alkoholu v dychu, iba konštatoval,
že nejde o nové skutočnosti bez toho, aby sa zaoberal obsahom tvrdenia odsúdeného, čo spôsobuje nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Za neprávny považuje odsúdený aj tvrdenie, že odsúdený mohol navrhnúť vykonanie znaleckého posudku už v pôvodnom konaní. V pôvodnom trestnom konaní urobil odsúdený prehlásenie o vine, v dôsledku čoho sa nevykonávalo dokazovanie v otázke viny a správnosti dychovej skúšky. Až následne vyšli najavo okolnosti týkajúce sa možnej vady merania a nedodržania observačnej doby, čo viedlo odsúdeného k návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. Pokiaľ existuje reálna možnosť, že by mohlo dôjsť k inému hodnoteniu dôkazov o hladine alkoholu, je podľa názoru odsúdeného podmienka podľa § 394 Trestného poriadku splnená. Skutočnosť, že odsúdený v pôvodnom konaní urobil vyhlásenie o vine, sama o sebe nevylučuje možnosť povolenia obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Poukázal na § 2 ods. 10 Trestného poriadku, konkrétne na to, že dôkazy obstarávajú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti, a to v prospech aj v neprospech obvineného, preto nemožno klásť na ťarchu odsúdeného, že v pôvodnom konaní nenavrhol konkrétne odborné dôkazy alebo znalecké dokazovanie, najmä ak nedisponoval odbornými znalosťami z oblasti toxikológie, metrológie a metodiky merania alkoholu v dychu a nemal vedomosť, že príslušné dôkazy dokážu zvrátiť pohľad na jeho vinu. V závere uviedol, že napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení podmienok obnovy konania a súčasne na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Z tohto dôvodu odsúdený navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejedanie a rozhodnutie. Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí okresného súdu sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 20 spisu). Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku, na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, avšak nie je dôvodná. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré vydaniu predchádzalo, krajský súd zistil, že Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 0T/242/2023-57 zo dňa 20.03.2024 uznal odsúdeného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 2 roky ako i obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, príkaz podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 5To/78/2024-88 z 31.10.2024 zrušil predmetný rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a odsúdenému uložil trest v rovnakej výmere, avšak bez zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. n) Trestného zákona za súčasného uloženia rovnakého obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, príkazu podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovení Trestného poriadku ďalej preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 31Nt/1/2026 a dospel k záveru, že tento postupoval v súlade so zákonom a správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia na deň 24.03.2026, zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že v danej veci nezistil splnenie podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 2 Trestného poriadku. Následne okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky rozhodné právne skutočnosti a svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Krajský súd sa s právnymi úvahami okresného súdu, obsiahnutými v napadnutom uznesení, v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje, a to z dôvodu, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov I. stupňového a II. stupňového súdu tvoria jednotu a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto
opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018). Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Nad rámec uvedeného okresným súdom v napadnutom uznesení sťažnostný súd uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Uvedeným mimoriadnym opravným prostriedkom je možné zrušiť právoplatné rozhodnutie vo veci, ale len vtedy, pokiaľ sú na to splnené podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia. Predpokladom obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy konania neplatí revízny princíp. V praxi to znamená, že na základe ustanovenia § 394 Trestného poriadku nie je v konaní o povolenie obnovy konania daná možnosť preskúmavať procesný postup súdu v pôvodnom konaní ani vecnú správnosť jeho rozhodnutia. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí v prvom rade skúmať existenciu dôvodov, alebo nových skutočností súdu skôr neznámych a až následne zisťuje či takéto nové skutočnosti, alebo dôkazy samé o sebe alebo v súvislosti už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu. Je totiž dôležité, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, nejde o ďalší riadny opravný prostriedok ako je to ako napríklad pri odvolaní, teda akýkoľvek zásah do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. Ani sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu a sťažnosti odsúdeného zo dňa 18.05.2026 nezistil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyšli najavo dodatočne, teda neboli súdu skôr známe, ktoré by v spojení s už známymi dôkazmi boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine alebo treste pre odsúdeného. Teda ako bolo už vyššie spomenuté, pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine a treste. Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia. Potom je v prvom rade potrebné pripomenúť, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je ďalším opravným štádiom trestného konania, v rámci ktorého by súdy boli oprávnené preskúmavať správnosť a zákonnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, ako aj správnosť a zákonnosť pôvodného konania. Právoplatné rozhodnutie je totiž v zásade nezmeniteľné, keďže nastoľuje stav právnej istoty, a to nie len vo vzťahu k odsúdenému. Preto ako to už bolo vyššie uvedené, v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania súd len skúma, či vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy skôr neznáme,
ktoré by samé o sebe, alebo v spojení s už zistenými skutočnosťami, či vykonanými dôkazmi odôvodnili iné rozhodnutie o vine alebo treste. Odsúdený si musí uvedomiť, že súdy v jeho veci už právoplatne rozhodli, jeho vina už bola právoplatne konštatovaná a taktiež mu bol právoplatným rozhodnutím súdu uložený trest. Odsúdený v podanej sťažnosti namietal, že dychová skúška nebola vykonaná v súlade metodikou merania alkoholu v dychu, keď pred vykonaním prvej dychovej skúšky fajčil cigaretu a nebola dodržaná tzv. observačná doba. Zároveň poukázal na absenciu poučenia o možnosti odborného lekárskeho vyšetrenia odberom krvi, na základe čoho navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania z odboru toxikológia za účelom možného skreslenia výsledkov dychovej skúšky. Zo spisového materiálu pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/242/2023, konkrétne z obsahu vyšetrovacieho spisu krajský súd zistil, že po zadržaní odsúdeného (č.l. 3 vyšetrovacieho spisu) bol odsúdený podrobený v čase o 17.46 hod. dychovej skúške s výsledkom 1,04 mg/l alkoholu v krvi, následne bol odsúdený riadne poučený a obmedzený na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku. V čase o 18.01 hod. bola vykonaná opakovaná skúška s pozitívnym výsledkom 0,92 mg/l a následne v čase o 18.18 hod. bola vykonaná ešte tretia dychová skúška s pozitívnym výsledkom 0,84 mg/l alkoholu v krvi (č.l. 6 vyšetrovacieho spisu). Uvedené je potvrdené aj zadokumentovanými výsledkami z Alcotestu Dräger, ktoré sú taktiež súčasťou vyšetrovacieho spisu (č.l. 20 vyšetrovacieho spisu). Krajský súd na margo sťažnostných námietok odsúdeného preto opakovane uvádza, že za nové skutočnosti nemožno považovať skutočnosti, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj v prípade keď sa s nimi súd nevyrovnal alebo ich prehliadol, prípade zle vyhodnotil (R 6/1997). Novými dôkazmi je potrebné rozumieť také dôkazy, ktoré neboli v pôvodnom konaní obsahom spisu, neboli uplatnené niektorou z procesných strán alebo neboli vykonané. Nové dôkazy sa môžu týkať tak nových skutočností, ktoré v pôvodnom konaní neboli konajúcim orgánom vôbec známe, a rovnako tak aj tých skutočností, na ktoré síce v pôvodnom konaní poukazované bolo, avšak na ich preukázanie v danom čase neexistovali buď žiadne, alebo dostatočné dôkazy. Krajský súd nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia len dopĺňa, že k „novému dôkazu“ musí pristúpiť aj druhá podmienka na povolenie obnovy konania, ktorá musí byť splnená kumulatívne a to, že tento nový dôkaz v spojení s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní má potenciál privodiť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu. Podľa názoru sťažnostného súdu však nie je splnená ani druhá materiálna podmienka na povolenie obnovy konania, a to fakt, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Sťažnostný súd opätovne poukazuje na to, že vina odsúdenému bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a dostatočným spôsobom odôvodnená už v pôvodnom konaní, kedy odsúdený na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2024 na Okresnom súde Galanta urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Okrem toho, ako vyplýva zo spisového materiálu, z výsluchu odsúdeného v postavení obvineného dňa 22.12.2023 vyplynulo, že odsúdený sám uviedol, že dňa 21.12.2023 pred jazdou požil presne nezistené množstvo slivovice. V pôvodnom konaní bolo vo veci rozhodované rozsudkom, ktorý okresný súd vydal na základe skutočností a dôkazov zistených v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní. V odvolacom konaní Krajský súd v Trnave ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 20.03.2024, sp. zn. 0T/242/2023, iba vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, nie vo výroku o vine odsúdeného. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemôže byť každá nová skutočnosť alebo každý nový dôkaz, ale len skutočnosti a dôkazy určitým spôsobom kvalifikované, t. j. také skutočnosti a také dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o otázkach uvedených vo vykladanom zákonnom ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tost 19/2024 zo dňa 30. 9. 2014). Preto odsúdeným navrhované znalecké dokazovanie by nebolo spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine alebo o treste odsúdeného, keďže odsúdený sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal na výsluchu a na hlavnom pojednávaní na okresnom súde urobil vyhlásenie o vine.
Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj sťažnostnú námietku odsúdeného, že nebol poučený o možnosti podrobiť sa odberu krvi. Zo záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 21.12.2023 (č.l. 24 vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že odsúdený bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky ako aj o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi. Odsúdený taktiež namietal, že konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s tým, či bola metodika merania alkoholu dodržaná a napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne hodnotenie observačnej doby, vplyvu
fajčenia na výsledok dychovej skúšky či správnosť postupu polície pri meraní alkoholu v dychu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Sťažnostný súd pripomína, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Inak vyjadrené, právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným. Napadnuté uznesenie zodpovedá všetkým požiadavkám, ktoré na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia kladie ustanovenie § 176 ods. 2 Trestného poriadku, je založené na náležite zistenom skutkovom stave a rovnako tak je aj náležite odôvodnené. Sťažnostný súd opakuje, že odsúdený v návrhu na obnovu konania ani v písomnom odôvodnení sťažnosti neuviedol také skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, aby mal nadriadený súd k dispozícii také relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne úvahy, ktoré by boli spôsobilé, z hľadiska zistenia podmienok obnovy konania, spochybniť správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, ako aj správnosť právnych úvah (podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku), na základe ktorých skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, posudzoval jeho návrh na obnovu konania. Sťažnostný súd sa preto so závermi okresného súdu v celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich. Možno len zhrnúť, že odsúdeným predostreté argumentácie tak v návrhu na povolenie obnovy konania ako aj v odôvodnení sťažnosti nie sú ani zďaleka svojim významom rovnocenné dôkazom, ktoré boli vykonané v konaní okresného súdu, v ktorom došlo k právoplatnému odsúdeniu navrhovateľa obnovy konania. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného A. B., sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.