Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/54/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Moniky Sitárikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, E. E., proti žalovaným: 1/ magicsport s.r.o. so sídlom Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO: 48 242 373, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. marca 2025 č.k. -90, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1/ m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej bol vydražený rodinný dom vo vlastníctve, a pozemky v spoluvlastníctve E. G., o ktorej žalobkyňa tvrdila, že je jej dedičkou. Súd prvej inštancie vec právne posúdil okrem iného podľa ust. , z ktorého vyplýva, že v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby musia byť jeho účastníkmi navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dražbu navrhol žalovaný 1/ ako záložný veriteľ, dražbu ako dražobník vykonala spoločnosť Dražby a reality s.r.o., IČO: 46 039 457, ktorého však za účastníka konania žalobkyňa neoznačila. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nehnuteľnosť vydražila vydražiteľka

- žalovaná 2/ a žalobcom musí byť predchádzajúci vlastník vydražených nehnuteľností. V nadväznosti na to súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa neoznačila ako stranu sporu dražobníka, v dôsledku čoho nebola splnená podmienka úplného okruhu účastníkov konania (strán sporu). Rovnako súd prvej inštancie nepovažoval za splnenú podmienku aktívnej legitimácie žalobkyne, nakoľko osobou oprávnenou podať žalobu podľa je predchádzajúci vlastník vydražených nehnuteľností. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve E. G. (č.l. 2 spisu). Pani E. G. zomrela dňa XX.XX.XXXX a počas dedičského konania, ktoré bolo vedené u notárky H. I. J. (, ) záložný veriteľ - žalovaný 1/ pristúpil dňa 07.02.2022 k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby a následne oznámením o dražbe (č.l. 71 spisu) zo dňa 25.10.2023, ktorá sa konala dňa 05.12.2023. Smrťou obligačného dlžníka povinnosť plniť nezaniká, a preto nemôže zaniknúť ani záložné právo. Ako vyplýva z ustanovení tento zákon nezakazuje veriteľovi pristúpiť k realizácii záložného práva ani v prípade, ak záložný veriteľ zomrel. Podľa súdu prvej inštancie bol teda postup záložného veriteľa v súlade so zákonom, keď pristúpil k realizácii svojho zmluvného záložného práva v priebehu dedičského konania po poručiteľke

E. G. a dražba nehnuteľností tak bola podľa súdu prvej inštancie zákonná a dôvodná. Napokon súd prvej inštancie nepovažoval žalobu za podanú v zákonnej lehote, k čomu uviedol, že dražba bola uskutočnená dňa 05.12.2023, pričom žalobkyňa podala žalobu o zastavenie dražby dňa 29.11.2023, t.j. pred samotnou dražbou a svoju žalobu upravila na žalobu o určenie neplatnosti dražby až podaním zo dňa 22.02.2024, t.j. po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty 3 mesiacov počítanej od udelenia príklepu na dražbe. 2. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žalovaným 1/ a / priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože boli v konaní plne úspešní.

3. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť, a žalobe vyhovieť. Zotrvala na tom, že dražbu považuje za neplatnú, pretože k nej vôbec nemalo dôjsť vzhľadom na vyjadrenia notárky v dedičskom konaní po E. G.. V dedičskom konaní totiž notárka mala žalobkyni prisľúbiť, že nehnuteľnosť prevezme aj s dlhmi žalobkyňa, tak ako o to mala žalobkyňa záujem. Takto to mala notárka dohodnúť za prítomnosti p. D., ktorého výsluch preto žalobkyňa považovala za potrebný. Keďže ho súd prvej inštancie nevykonal, žiadala žalobkyňa, aby bol vypočutý odvolacím súdom. Notárka v zmysle dohody so žalobkyňou nepostupovala, naopak vyhlásila dražbu, v ktorej nehnuteľnosť vydražil žalovaný 1/. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že E. G. prišla o nehnuteľnosť tak, že sa jej vlastníkom stala na základe úžerníckeho konania nebanková inštitúcia, po ktorej sa nehnuteľnosť v dražbe nadobudol žalovaný 1/. Žalobkyňa poukázala na to, že už prvotné nadobudnutie nehnuteľnosti nebankovou inštitúciou bolo pre úžeru v rozpore so zákonom, čo konštatoval aj Krajský súd v Trenčíne ešte za života E. G.. Na výzvu súdu doplnila žalobkyňa odvolanie a uviedla, že konajúcu sudkyňu považuje za zaujatú, pretože nemala dodržať pokyny odvolacieho súdu a v rozhodnutí neuviedla podľa žalobkyne nič pravdivé. Žalobkyňa poukázala aj na vykonštruovanie dražby, pretože pre dlh 4.500 eur nie je podľa nej prípustné, aby prišla o dom v hodnote 80.000 eur. Žalobkyňa opakovane poukázala na to, že notárka ju v dedičskom konaní podviedla, keď dom vydražila napriek tomu, že žalobkyňa oň mala záujem aj s dlhmi.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa a .

7. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že súd prvej inštancie považoval vykonanú dražbu za súladnú so zákonom.

8. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval aj zákonnosť vykonanej dražby, spočíva podstatný dôvod zamietnutia žaloby v inej okolnosti, a to v tom, že žalobkyňa nepodala žalobu proti všetkým subjektom, ktoré vyžaduje zákon. Tento nedostatok žaloby sám o sebe neumožňoval žalobe vyhovieť a akékoľvek ďalšie závery o tom, či dražba bola alebo nebola v súlade so zákonom boli preto nadbytočné.

9. Možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva z ust. veta prvá o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

10. Súčasne podľa z ust. o dobrovoľných dražbách platí, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

11. Ako bolo uvedené, pokiaľ nie sú všetky subjekty uvedené v citovanom ustanovení stranou sporu o neplatnosť dražby, je už len táto samotná skutočnosť dôvodom, pre ktorý nemožno žalobe o určenie neplatnosti dražby vyhovieť a takáto žaloba musí byť zamietnutá. V situácii, keď čo i len jeden subjekt uvedený v citovanom ustanovení

Z. z. nie je stranou sporu o neplatnosť dražby, je nadbytočné zaoberať sa otázkou súladu dražby so zákonom, pretože účasť všetkých subjektov uvedených v citovanom ustanovení v konaní o neplatnosť dražby je nevyhnutnou podmienkou, aby mohla byť prípadná neplatnosť dražby súdom vôbec posúdená. Akokoľvek by aj existoval dôvod na konštatovanie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pokiaľ žalobca ako dotknutá osoba podľa neoznačí za strany sporu o neplatnosť dražby navrhovateľa dražby, dražobníka, vydražiteľa, a predchádzajúceho vlastníka, nie je možné už len z tohto dôvodu žalobe o neplatnosť dražby vyhovieť. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Ten v rozhodnutí zo dňa 26.10.2023 sp. zn. konštatoval, že konanie o dobrovoľnej dražbe je pomerne striktným konaním, pokiaľ ide o vecnú legitimáciu a keď ktorákoľvek zo zainteresovaných v zákone presne vymedzených osôb stranou sporu nie je, žaloba nemá šancu na úspech.

12. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby správne už len v dôsledku toho, že žalobkyňa okrem seba za strany sporu označila len navrhovateľa dražby (žalovaného 1/) a vydražiteľa (žalovanú 2/), no neoznačila za stranu sporu dražobníka (spoločnosť Dražby a reality s.r.o., IČO: 46 039 457). Pokiaľ žalobkyňa neoznačila ako stranu sporu všetky subjekty, ktoré musia byť podľa zákona o dobrovoľných dražbách stranou sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, nebolo možné zaoberať sa tým, či bola dražba realizovaná v súlade s právom. Preto odvolací súd neprijíma žiadne závery k tomu, či proces dražby bol alebo nebol realizovaný v súlade so zákonom a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil len z toho dôvodu, že stranou sporu nebol aj dražobník, ako to vyžaduje citované ustanovenie

13. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nedostatok účasti dražobníka v spore nemohol odstrániť súd z vlastnej iniciatívy, pretože určenie strán sporu je v civilnom sporovom konaní výlučne vecou žalobcu. Rovnako súd nemohol žalobkyňu poučiť o potrebe žalovať aj dražobníka, pretože by sa jednalo o neprípustné poučenie o hmotnom práve (rozhodnutie NS SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. ). Odvolaciemu súdu je zrejmé, že požiadavka zákona o dobrovoľných dražbách, aby žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby smerovala voči všetkým subjektom uvedeným v ust. presahuje možnosti laického prístupu k žalobe a vyžaduje spravidla právnické vzdelanie. V tomto smere však súd prvej inštancie splnil svoju poučovaciu povinnosť podľa a , keď žalobkyňu poučil o možnosti kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom, alebo aj formou bezplatnej právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci. Súd prvej inštancie tak urobil osobitným prípisom zo dňa 17.06.2024 (č.l. 41 spisu).

14. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmietnutí žaloby bolo bez ohľadu na čokoľvek iné správne už len z toho dôvodu, že žaloba nesmerovala voči všetkým subjektom stanoveným v ust. Z .z. o dobrovoľných dražbách

15. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia nebola ani odvolacia námietka žalobkyňa smerujúca k zaujatosti konajúcej sudkyne založená na tom, že sudkyňa nemala podľa žalobkyne dodržať pokyny odvolacieho súdu a v rozhodnutí neuviedla podľa žalobkyne nič pravdivé.

16. Podľa ust. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

17. Podľa ust. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

18. Ako vyplýva z citovaných ustanovení , dôvodom na vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania veci je jeho pomer sudcu k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Žiadne z takýchto okolností žalobkyňa však ako dôvod zaujatosti sudkyne v odvolaní neuvádza. Naopak, jej námietky smerujú výlučne k postupu sudkyne v konaní. Tieto okolnosti sú však v zmysle citovaného ust. výslovne uvedené ako tie, ktoré nie sú dôvodom vylúčenia sudcu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v tejto veci rozhodoval uznesením zo dňa 30.4.2024, č.k. -31, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania žalobkyne. Jedine v tomto rozhodnutí dal odvolací súd pokyn súdu prvej inštancie ako ďalej konať vo veci, a tento pokyn spočíval v tom, že po zrušení rozhodnutia o odmietnutí podania má súd prvej inštancie vec prejednať a vo

veci rozhodnúť. Odvolací súd teda smerom k súdu prvej inštancie neadresoval žiaden pokyn ohľadom vykonania dôkazov alebo spôsobu rozhodnutia vo veci, ako nesprávne uvádza žalobkyňa v odvolaní. Jediný pokyn odvolacieho súdu, a to vec prejednať a vo veci rozhodnúť súd prvej inštancie splnil. Obsahom pokynu rozhodnúť vo veci nie je rozhodnúť tak, že súd žalobe vyhovie, ale že ju vecne prejedná. Či už tak, že žalobe vyhovie, alebo ju zamietne, nie je nikdy obsahom pokynu odvolacieho súdu uvedeného v zrušujúcom rozhodnutí.

19. Vzhľadom na uvedené nebolo odvolanie žalobkyne dôvodné a odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. To vrátane výroku o trovách konania zodpovedajúcemu úspechu strán v spore.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol žalovaný 1/ plne úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. V odvolacom konaní rovnako úspešnej žalovanej 2/ žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).