Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42CoKR/22/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Martina Poláčková, so sídlom kancelárie Štúrovo nám. 120/1, 911 01 Trenčín, značka správcu S1691, ako správca úpadcu JARA s.r.o. v konkurze so sídlom Rozkvet 2063/178, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 829 170, proti žalovanej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E. F., pr. zástupca JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o. so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO 46 528 644, o zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,- Eur za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č.k. -139 zo dňa 11. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. -139 zo dňa 11. apríla 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- Eur za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa žalobca ako správca úpadcu, podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty za včasné nepodanie návrhu na konkurz na tom skutkovom základe, že žalovaná po celé obdobie vykonávala funkciu jediného štatutára úpadcu, pričom z predloženej účtovnej dokumentácie má správca preukázané, že úpadca sa nachádzal v úpadku už v roku 2013. Úpadca predával tovar na základe komisionárskych zmlúv s viacerými komitentami, ktorým dlží za vyúčtovanie komisie od 1/2020, napr. ide o spoločnosť Anorac Slovakia spol. s r.o., ktorej dlh od januára 2020 narástol na sumu 20.944,- Eur, spoločnosť ARTIN spol. s r.o. Bardejov, voči ktorej nemá uhradené nájomné od roku 2017, pričom od roku 2018 uzatvorila síce spoločnosť splátkový kalendár, ktorým uhrádzala staré dlhy, ale vznikali nové záväzky po lehote splatnosti. Spoločnosti AUPARK Bratislava dlží za elektrinu, vodné, stočné a spoločné prevádzkové náklady ešte za rok 2016 a taktiež dlží viacerým zahraničným veriteľom v Poľsku za dodávku tovaru v roku 2019, 2020, 2021. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín, ktoré bolo zverejnené v OV č. 88/2022 dňa 09.05.2022.

3. Správca vyzval žalovanú na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá zmluvnú pokutu neuhradila a neosvedčila liberačné dôvody podľa .

4. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že úpadca sa nachádzal v úpadku aj vo forme platobnej neschopnosti, aj vo forme predĺženia, ktoré nastalo už v roku 2013. Opatrenia vykonané žalovanou neboli dostatočné a strata spoločnosti sa prehlbovala. Žalovaná mala od roku 2013 dostatočne dlhý čas na to, aby oslovila niektorého zo správcov za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku a finančnej analýzy podniku, tak aby rozhodnutia, ktoré príjme za účelom odvrátenia úpadku mali zmysel. Správca poukázal na to, že pandémia COVID 19 nebola skutočným dôvodom ukončenia činnosti úpadcu, ale skutočnou príčinou bol laxný prístup k podnikaniu, či naivita žalovanej, že záväzky voči obchodným partnerom a zamestnancom sa samé uhradia, alebo ich uhradí niekto iný. Okrem znižovania nákladov vo forme prepúšťania zamestnancov, rušenia nerentabilných prevádzok a údajnej obmene sortimentu, nedošlo k žiadnej ďalšej aktivite, ktorá by umožňovala pokračovanie podnikania. Žalovaná pred podaním návrhu na konkurz previedla majetok úpadcu na spriaznené osoby a správca bol nútený týmto úkonom odporovať. V uvedených konaniach bol správca úspešný, avšak majetok, ktorý bol prevedený na spriaznené osoby úpadcu bol vrátený úpadcovi v značne zanedbanom a poškodenom stave. Záverom správca poukázal na to, že žalovaná je vysokoškolsky vzdelaná osoba, učiteľka strednej školy z predmetu matematika, teda má dostatočné vzdelanie na to, aby pochopila princíp podnikania.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že návrh na konkurz podala včas. Poukázala na to, že nie každé ocitnutie sa spoločnosti v predĺžení počas účtovného roka je dôvodom na podanie návrhu na konkurz. Pri bežnom obchodnom styku je prirodzené, že spoločnosť má záporné vlastné imanie, resp. má viac ako 2 pohľadávky 2 veriteľov po splatnosti. Podstatné je, aby bol tento stav trvalý. Spoločnosť mala pohľadávky od rôznych veriteľov po lehote splatnosti, však s týmito mala uzavreté splátkové kalendáre, ktorými bola predĺžená lehota splatnosti pohľadávok a splátkové kalendáre spoločnosť riadne plnila až do vypuknutia pandémie koronavírusu, kedy boli predajne úpadcu z dôvodu nariadenia vlády uzatvorené a bola obmedzená schopnosť spoločnosti predávať tovar. V čase zistenia, že niektoré predajne sú nerentabilné, boli urobené potrebné opatrenia, či už v podobe zatvorenia prevádzky (napr. v Piešťanoch, Trenčíne), alebo zmenou ponúkaného sortimentu na základe analýzy. Zároveň spoločnosť znížila náklady na skladové priestory, pričom menšie priestory boli prenajaté za výhodnejších podmienok. Spoločnosť prepustila nadbytočných zamestnancov. Žalovaná v ďalšom poukázala na to, že vložila do spoločnosti aj vlastné financie, čím sa snažila zachrániť zlú situáciu. Za dobu existencie si žalovaná nevyplatila žiaden zisk, ani odmenu. Konateľka poskytla spoločnosti pôžičku ako živnostníčka vo výške 2.200,- Eur a taktiež žalovaná ako SZČO poskytovala spoločnosti tovar, ktorý predávala prostredníctvom úpadcu, pričom úpadca má voči žalovanej neuhradené faktúry vo výške 34.530,97 Eur, ktorá suma by sa mala navýšiť o 1.920,- Eur, ktorú si započítala za vozidlo, ktoré žalovaná správkyni odovzdala. Úpadcovi požičal financie aj manžel žalovanej vo výške 20.000,- Eur, ktorý si započítal pôžičku na kúpnu cenu 700,- Eur vozidla úpadcu, ktoré takisto odovzdal správkyni. Celkovo sú tak pohľadávky, ktoré by sa uspokojovali ako spriaznené vo výške 58.650,- Eur.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že spoločnosť nebola schopná platiť 30 a viac dní po splatnosti viac ako 2 záväzky viac ako jednému veriteľovi. Hodnota záväzkov spoločnosti každoročne presahovala hodnotu majetku, čo bolo od roku 2017 trvalým stavom. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že riadne a včas platila splátkové kalendáre, pričom poukázal na nájomné spoločnosti ARTIN spol. s r.o., kde je z prihlásených pohľadávok zrejmé, že riadne a včas neplnila. Spoločnosť bola v kríze už pred vypuknutím pandémie COVID 19, keďže kroky, ktoré opisuje žalovaná neboli dostatočné a neprinášali výsledky, naopak spoločnosť viac a viac zadlžovali. Výška záväzkov neklesala, avšak každým rokom stúpala, čo je evidentné z účtovných závierok. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že jej kroky boli dôkazom konania s odbornou starostlivosťou. Poukázal na to, že pôžička sa voči spriazneným osobám od roku 2020 v účtovníctve neúčtuje, takže aj napriek predĺženiu a platobnej neschopnosti úpadcu, žalovaná vyrovnala záväzok spriaznenej osoby skôr ako iné, skôr splatné záväzky. Predložený dôkaz, ktorý bol označený ako stav záväzkov spoločnosti JARA s.r.o. voči A. B. C., IČ: 34972510, z ktorého vyplýva, že spoločnosť eviduje k 18.02.2022 záväzky vo výške 34.530,97 Eur považuje žalobca za sporný, nakoľko tento podnikateľ s uvedením IČ-om si svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil.

7. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že zásobovanie prevádzok úpadcu sa neriešilo nákupom nového tovaru na sklad, ale komisným predajom, preto sa platil len daný tovar po zúčtovaní v mesačných alebo 3 - mesačných cykloch. Komisionálny predaj bol správny postup, pretože napriek zatvoreniu prevádzok sa tržby udržali a od roku 2016 do 2020 klesali záväzky z obchodného styku. Žalovaná financovala a poskytla úpadcovi ochrannú známku „JARA fashion“, vďaka čomu mal úpadca

výhradné právo využívať značku, ako aj značku na tovar, ktorý si dala vyrábať v EU. Zásoby tovaru na každej predajni presahovali 200.000,- Eur, pričom pri úhradách predaného tovaru bola živnosť žalovanej posledná a uprednostňovali sa ostatní komisionári. Na zvládnutie finančnej situácie si žalovaná zobrala ešte v roku 2016 osobný úver vo výške 26.000,- Eur, ktorý dodnes spláca spolu so záväzkami za materiál na šitie výrobkov voči KOSO s.r.o. Žalovaná si neprihlásila do konkurzu pôžičku 20.000,- Eur z roku 2017 a prihlášku nepodal ani manžel žalovanej vzhľadom na majetok úpadcu a jeho hodnotu, keďže by neboli uspokojení žiadnym spôsobom. Pôžička žalovanej nebola vyplatená. Žalovaná v ďalšom poukázala na to, že riadne plnila záväzky voči štátu a pokiaľ vznikol časový sklz, tento riešila splátkovým kalendárom, ktorý dodržiavala, pretože inak by hrozili exekúcie.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že konanie žalovanej ako konateľky úpadcu bolo počas celej doby trvania úpadku účelové s cieľom predávať výrobky žalovanej a odklonenie nákladov v neprospech úpadcu, čím každoročne priviedla úpadcu do väčšej a väčšej straty. Úpadca bol minimálne od roku 2017 v kondícii so zvyšujúcou sa stratou a záväzkami voči zmluvným partnerom. Žalobca poukázal na výpovede udelené zamestnancom v rozpore so zákonom, ako aj na nesprávne vedenú mzdovú agendu, nedodržanie výpovednej lehoty a podobne.

9. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca je ako správca úpadcu aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a žalovaná je v danom spore pasívne vecne legitimovaná, nakoľko nebolo sporné, že bola jedinou konateľkou od vzniku úpadcu až do podania návrhu na konkurz.

10. Okresný súd poukázal na to, že zo súkromného znaleckého posudku mal jednoznačne preukázané, že úpadca bol predĺžený minimálne od roku 2018 (keďže nebolo doložené kompletné účtovníctvo úpadcu do roku 2018), avšak záporné vlastné imanie, teda stratu úpadca vykazoval nepretržite už od roku 2013, čo nebolo medzi stranami ani sporné. Účtovná závierka za rok 2018 bola vypracovaná a schválená dňa 21.06.2019, pričom jediným konateľom úpadcu od jeho vzniku bola žalovaná. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaná ako jediný štatutár úpadcu, sa mala a mohla pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o úpadku úpadcu vo forme predĺženia najneskôr z účtovnej závierky za rok 2018, ktorá bola vypracovaná a schválená 21.06.2019, z ktorého dôvodu lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu začala plynúť dňa 22.06.2019 a uplynula dňa 21.07.2019. Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu bol však podaný až v roku 2022. Súd mal tak jednoznačne za preukázané, že žalovaná ako jediný štatutár úpadcu porušila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v zákonom stanovenej lehote 30 dní, odkedy sa dozvedela alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predĺžení úpadcu. Bolo preto na žalovanej, aby v konaní tvrdila a preukázala, že sa zbavila tejto povinnosti, teda došlo u nej k naplneniu jedného z liberačných dôvodov uvedených v .

11. Okresný súd poukázal na to, že žalovaná v konaní tvrdila a vypovedala, že začala uskutočňovať rôzne opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov na podnikateľskú činnosť úpadcu, teda zrušila nerentabilné prevádzky (z 10 na 6 obchodov), ktoré nevytvárali zisk, hľadala nové priestory, menila predávaný sortiment, dohadovala zníženie nájomného, došlo k zmenšeniu obchodných priestorov, dohadovala splátkové kalendáre na úhradu dlžného nájomného, prepustila nadbytočných zamestnancov, znižovala náklady na skladové priestory, zmenila štruktúru dodávateľov, poskytla úpadcovi pôžičku spolu s jej manželom, využila marketingové služby svojej dcéry bez finančnej odmeny, nevyplácala si zisk ani odmeny, ktoré opatrenia robila za účelom ozdravenia podnikateľskej činnosti úpadcu, avšak súd uvedené opatrenia vykonávané žalovanou od roku 2013 neposúdil ako konanie žalovanej s odbornou starostlivosťou, ktoré by ju zbavovalo povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. V danom smere okresný súd poukázal na to, že štatutárny orgán koná s odbornou starostlivosťou jedine vtedy, pokiaľ sústavne sleduje a vyhodnocuje všetky ukazovatele rozhodné pre posúdenie, či je spoločnosť v úpadku, pričom si tieto informácie aktívne vyhľadáva v účtovníctve, v iných evidenciách a podkladoch spoločnosti a bezodkladne na ne reaguje primeraným spôsobom, teda buď podaním návrhu na konkurz alebo iným konaním s odbornou starostlivosťou. Povinnosťou žalovanej bolo tvrdiť a dokázať také rozhodné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že jej konanie zodpovedá , teda že jej rozhodnutie naďalej pokračovať aj po dlhotrvajúcej nepretržitej negatívnej hospodárskej činnosti (od roku 2013), aj po zistení predĺženia (ktoré nastalo minimálne v roku 2018) bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré opodstatňovalo jej rozhodnutie nepodať návrh na konkurz.

12. Okresný súd dôvodil, že žalovaná bola pri zachovaní odbornej starostlivosti povinná sústavne sledovať vývoj finančnej situácie úpadcu a vyhodnocovať s obchodným úsudkom konateľa, či tieto opatrenia vedú úpadcu k ozdraveniu jeho hospodárskej situácie, pričom po zohľadnení situácie na trhu musela nadobudnúť vedomosť a objektívne zhodnotiť, že uvedené opatrenia, ktoré vykonávala počas niekoľkých rokov (2013, 2016 a nasledujúce) nevedú k ziskovosti úpadcu, ani k zvráteniu finančnej a obchodnej situácie úpadcu zo záporných do kladných čísel. Preto opatrenia vykonávané žalovanou od roku 2013 až do roku 2022, kedy podala návrh na konkurz, nie je možné posúdiť ako konanie s odbornou starostlivosťou. Žalovaná mala konať s odbornou starostlivosťou a pokúsiť sa minimálne o formálnu reštrukturalizáciu (keďže neformálna reštrukturalizácia neviedla k ozdraveniu situácie úpadcu), a to najneskôr v roku 2019, keď bola vyhotovená účtovná závierka úpadcu za rok 2018, po preskúmaní ktorých bol konštatovaný úpadok úpadcu vo forme predlženia. Okresný súd taktiež poukázal na to, že spoločnosť bola dlhodobo v strate (od roku 2013) už pred vypuknutím pandémie COVID a teda nebol žiaden racionálny dôvod rozumne predpokladať, že vykonané opatrenia ozdravia podnikateľskú činnosť úpadcu v čase trvania pandémie, resp. v krátkom čase po jej odznení. Okresný súd tak konštatoval, že pokiaľ by žalovaná konala s odbornou starostlivosťou najneskôr v čase vypuknutia pandémie COVID, kedy došlo k nútenému zatvoreniu obchodných prevádzok, mala bezodkladne podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a nie s podaním návrhu na konkurz čakať až do roku 2022. Vykonávané opatrenia žalovanej, ktoré uskutočňovala od roku 2013 nie je preto možné posúdiť ako konanie s odbornou starostlivosťou, a to aj napriek tomu, že v dôsledku nich došlo k miernemu zníženiu záporného vlastného imania. Žalovaná nepreukázala žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by potvrdzovali, že sa reálne dalo očakávať, že aj po vypuknutí pandémie by úpadca začal dosahovať zisk, ktorý by reálne postačoval na uspokojovanie jeho veriteľov. Úpadca vykazoval trvalú existenciu záporného vlastného imania už od roku 2013, teda v značnom časovom odstupe pred pandémiou COVID 19, preto nemožno považovať konanie žalovanej za konanie s odbornou starostlivosťou, keďže tieto kroky vykonávala dlhodobo a opakovane a napriek nim v roku 2018 z účtovných podkladov vyplynulo predĺženie spoločnosti. Nebol preto žiaden rozumný dôvod predpokladať, a to naviac po vypuknutí pandémie, že sa tento dlhoročný negatívny stav spoločnosti zmení.

13. Záverom súd konštatoval, že v konaní nevykonal dokazovanie oboznámením účtovných závierok úpadcu za rok 2013 - 2021, prihláškami pohľadávok veriteľov, ani zoznamom záväzkov, nakoľko údaje z nich vyplývajúce sú obsiahnuté vo finančnej analýze, ako aj v súkromnom znaleckom posudku, ktorý nikto nerozporoval.

14. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. a keďže žalobe v celom rozsahu voči žalovanej vyhovel, priznal súd žalobcovi plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.

15. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že nie každé ocitnutie sa spoločnosti v predĺžení počas účtovného roka je dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pri bežnom obchodnom styku je prirodzené, že spoločnosť má záporné vlastné imanie, resp. má viac ako dve pohľadávky dvoch veriteľov po lehote splatnosti, avšak podstatným je to, aby takýto stav nebol trvalý. Žalovaná pripustila, že spoločnosť mala pohľadávky po lehote splatnosti od rôznych veriteľov, avšak poukazovala na to, že s týmito mala spoločnosť uzatvorené splátkové kalendáre a tieto si spoločnosť plnila riadne až do doby vypuknutia pandémie koronavírusu, kedy boli predajne úpadcu na základe Nariadenia vlády SR uzatvorené.

17. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že spoločnosť si aj počas toho ako bola v predĺžení hradila svoje bežné prevádzkové výdavky - nájom, mzdy, pohľadávky štátu a podobne, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že voči spoločnosti neboli vedené exekučné konania. V čase, keď spoločnosť zistila, že niektoré prevádzky sú pre ňu nerentabilné, urobila potrebné opatrenia, a to v podobe zatvorenia prevádzky (napr. Piešťany a Trenčín), zmenou ponúkaného sortimentu tovaru, zmenou štruktúry dodávateľov a podobne. Uvedené potvrdil aj konajúci súd. Spoločnosť taktiež znížila náklady na skladové priestory a súbežne urobila racionalizáciu personálneho substrátu spoločnosti, teda prepustila nadbytočných zamestnancov, zaoberala sa efektívnejším spracovaním počítačových údajov, zefektívnila skladový systém a žalovaná

vložila do spoločnosti svoje vlastné súkromné finančné prostriedky. Pokiaľ by žalovaná neverila tomu, že spoločnosť môže zachrániť a jej opatrenia sú postačujúce, nevkladala by do spoločnosti svoj vlastný kapitál, a teda očividne konala s odbornou starostlivosťou. Za celú dobu existencie spoločnosti si žalovaná nevyplatila zo spoločnosti žiaden zisk a ani odmenu. Až potom ako vypukla nákaza COVID 19 a boli na základe rozhodnutia štátnych orgánov zatvorené maloobchodné prevádzky, bola prinútená, po zohľadnení všetkých okolností, podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná mala za to, že pokiaľ by neprišla pandémia COVID 19 a neboli by zatvorené obchody, dokázala by spoločnosť hospodáriť so ziskom a splatiť staré záväzky. Uvedené vyplýva z opatrení, ktoré boli prijaté dňa 31.01.2019, na základe ktorých prišlo k zníženiu nákladov na nákup tovaru o cca 80.000,- Eur, ale rozdiel v tržbách medzi rokmi 2018 a 2019 bol len 24.120,- Eur, čo vychádza zo znaleckého posudku Ing. Michaelovej. (str. 6). Prechod na luxusnejší tovar sa prejavil až v roku 2020, kedy opäť začala rásť obratová marža, teda je možné konštatovať, že plnenie opatrení zo dňa 31.01.2019 viedlo k zlepšeniu hospodárskeho výsledku a v priebehu niekoľkých rokov by prinieslo kladný výsledok hospodárenia.

18. Záverom žalovaná poukázala na to, že vlastné imanie, ako aj záväzky spoločnosti mali v roku 2014 klesajúci trend, čo svedčí o kvalite prijatých opatrení zo strany žalovanej. Zlom nastal po pandémii COVID 19, kedy sa podstatným spôsobom zmenilo správanie spotrebiteľov a nebolo možné už viac spoločnosť finančne udržať, preto pristúpila konateľka k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na úpadcu. Žalovaná tak nesúhlasila s konštatovaním súdu, že opatrenia nemali žiadny efekt a nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Naopak, vzhľadom k tomu, že prijaté opatrenia mali pozitívny efekt na finančné ukazovatele spoločnosti a záporné vlastné imanie sa znižovalo, žalovaná postupovala v zmysle ust. .

19. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Taktiež navrhla, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej.

20. Odvolanie žalovanej bolo doručené žalobcovi na vyjadrenie, avšak žalobca sa k odvolaniu žalovanej ďalej nevyjadril.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 30.06.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

22. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

23. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti úpadcu vyplýva, že žalovaná bola v rozhodnom období jedinou konateľkou spoločnosti úpadcu.

24. Z výzvy správcu zo dňa 11.01.2023 vyplýva, že správca vyzýval žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorá výzva jej bola doručená dňa 17.01.2023.

25. V odpovedi na výzvu správcu zo dňa 06.02.2023 žalovaná reagovala na výzvu správcu s tým, že poukázala na to, že povinnosť podať návrh na konkurz včas neporušila. Uznala, že úpadca mal záväzky po splatnosti, avšak ohľadom tých boli uzavreté splátkové kalendáre, teda bola predĺžená lehota splatnosti, tieto kalendáre spoločnosť riadne plnila až do vypuknutia pandémie Covid-19, keď bola obmedzená schopnosť úpadcu predávať tovar spotrebiteľom.

26. Žalovaná zmluvnú pokutu neuhradila, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

27. Z finančno-ekonomickej analýzy úpadcu vypracovanej žalobcom na podklade účtovných zvierok za roky 2013-2021 zverejnených v registri účtovných závierok vyplýva, že úpadca od roku 2013 až do

roku 2021 permanentne vykazoval záporné vlastné imanie, ktoré bolo v roku 2013 -181 436 a v roku 2021 -398 638, teda záporné vlastné imanie narástlo takmer dvojnásobne. Takisto vyplýva, že majetok úpadcu v r. 2013 bol vo výške 229 406 oproti záväzkom vo výške 410 839 eur v roku 2014 bol majetok vo výške 195 497 eur oproti záväzkom 438 873 eur, v roku 2015 bol majetok vo výške 193 002 eur oproti záväzkom 434 554 eur, v roku 2016 bol majetok vo výške 182 017 eur oproti záväzkom vo výške 393 396 eur, v roku 2017 bol majetok vo výške 177 727 eur oproti záväzkom 394 048 eur, v roku 2018 bol majetok vo výške 155 162 eur oproti záväzkom 373 900 eur, v roku 2019 bol majetok vo výške 171 629 eur oproti záväzkom 393 639 eur, v roku 2020 bol majetok vo výške 124 695 eur oproti záväzkom 363 277 eur a v roku 2021 bol majetok vo výške 21 731eur oproti záväzkom 420 369 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že majetok úpadcu od roku 2013 postupne klesal z hodnoty 229 406 eur (r.2013) až na sumu 21 731 eur (r. 2021), pričom záväzky síce mierne klesli na sumu 363 277 eur (rok 2020) zo sumy 410 839 eur (r. 2013), avšak v roku 2021 znova stúpli na sumu 420 369 eur. Záväzky v rokoch 2013-2020 stúpali a klesali v rozmedzí 20-30tis. eur.

28. Zo zmluvy pôžičke zo dňa 7.9.2017 na čl. 24 vyplýva, že G. H. C. požičal úpadcovi sumu 20 000 eur s povinnosťou jej splatenia veriteľovi do 31.7.2018.

29. Zo stavu záväzkov úpadcu k 18.2.2022 na čl. 25 vyplýva, že voči žalovanej ako SZČO úpadca evidoval neuhradené faktúry v celkovej výške 34 530,97 eur.

30. Z pohybu na účte na čl. 26 vyplýva, že žalovaná dňa 11.1.2021 požičala úpadcovi sumu 2200 eur.

31. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.7.2023 na čl. 33 vyplýva, že splatnosť poistného a príspevkov na sociálne poistenie mal úpadca počas krízovej situácie spôsobenej ochorením covid posunutú.

32. Oznámeniami OD PRIOR z roku 2010 a 2013 (čl. 107-108) je preukázané, že úpadca už v roku 2010 nezvládal tomuto veriteľovi platiť nájomné, čo sa žalovaná snažila v mene úpadcu s veriteľom bezúspešne riešiť. Z Oznámenia OD PRIOR z roku 2018 (čl. 108) vyplýva, že veriteľ úpadcovi zmenšil obchodné plochy.

33. Z emailovej komunikácie s OD PRIOR (čl. 109-110) vyplýva, že úpadca mal aj v roku 2016 problémy s úhradou nájomného tomuto veriteľovi, čo sa snažil riešiť formou splátkového kalendára.

34. Z prehľadu saldokonta OD PRIOR k 16.11.2018 (čl. 111) vyplýva, že v roku 2018 mal úpadca dlh voči uvedenému veriteľovi na nájomnom vo výške cca 45000 eur.

35. Z Dodatku č. 10/2013 k Zmluve o nájme nebytových priestorov na čl. 112 vyplýva, že žalovaná v mene úpadcu predĺžila dobu nájmu obchodných priestorov OD DARGOV v Košiciach od 1.7.2013 do 30.6.2016.

36. Z emailovej komunikácie s OD DARGOV v r. 2018 (na čl. 113) vyplýva, že úpadca mal voči uvedenému veriteľovi neuhradené faktúry.

37. Z neuhradených faktúr voči veriteľovi ARTIN s.r.o. na čl. 114-115 vyplýva, že dlh úpadcu na nájomnom bol k 8/2018 vo výške 52 620,59 eur a k obdobiu 3/2020 (kedy došlo k zatvoreniu predajní pre pandémiu) vo výške 39184,70 eur.

38. Z Dohody o skončení platnosti a účinnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov s OD PRIOR Poprad a.s. (čl.116) vyplýva, že úpadca ukončil nájom k 15.2.2017 a zároveň uznal dlh voči tomuto veriteľovi na nájomnom vo výške 11 463,87 eur.

39. Z Dohody o platení dlžného nájomného zo dňa 3.5.2021 (čl.117) vyplýva, že žalovaná sa v mene úpadcu snažila dohodnúť možnosti a spôsob vyrovnania dlhu na nájomnom v OC Jasná Shopping City, pričom tento dlh predstavoval 6911,29 eur.

40. Z emailovej komunikácie s dcérou žalovanej z rokov 2016-2021 (na čl. 118-123) vyplýva, že úpadcovi s marketingovými službami pomáhala dcéra žalovanej.

41. Z ponuky OptiCom a Hitek na čl. 124-125 vyplýva, že v r. 2018 žalovaná v mene úpadcu dala vypracovať cenové ponuky na technické služby.

42. Z predloženého súkromného znaleckého posudku č. 2/2023 vypracovaného na podklade účtovných závierok úpadcu za obdobie 2018-2021 vyplýva, že spoločnosť dlhodobo vykazovala stratu, čím porušovala základný princíp podnikania - dosahovanie zisku. Záväzky úpadcu po lehote splatnosti ku dňu podania návrhu na konkurz boli celkom vo výške 248 553,89 eur. Takiež z neho vyplýva (str.7), že úpadca od roku 2013 až do roku 2021 permanentne vykazoval záporné vlastné imanie, ktoré bolo v roku 2013 -181 436 a v roku 2021 -398 638, teda záporné vlastné imanie narástlo takmer dvojnásobne. Z tabuľky na str. 8 vyplýva jednoznačné predĺženie úpadcu už od roku 2013 a toto vyplýva každoročne až do roku 2021. Zo strany 9 vyplýva, že úpadca v účtovníctve neurobil opatrenia na zmiernenie dlhodobo vykazovaných strát, neupravil podnikateľský zámer tak, aby nedochádzalo k prehlbovaniu výšky záporného vlastného imania, dlhodobo evidoval záväzky s viac ako 90 (30) dní po splatnosti. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že úpadca je preukázateľne v úpadku a to minimálne od roku 2018, kedy mal povinnosť podať návrh na konkurz, dlhodobo vykazoval pravidelne sa opakujúcu stratu z podnikania, dlhodobo vykazoval záporné imanie (preukázateľné už od r. 2013). Úpadok bol konštatovaný minimálne od roku 2018, a to od tohto obdobia preto, že nebolo doložené kompletné účtovníctvo úpadcu do roku 2018.

43. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.7.2022 (Ďalej len ), predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

44. Podľa , dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

45. Podľa , správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

46. Podľa , ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

47. Podľa , súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

48. Podľa , povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu. 49. Podľa , konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

50. Podľa § 135a ods. 1 Obch. zák., konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

51. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania žalovanej a z odvolacích dôvodov uvedených žalovanou v odvolaní podľa ich obsahového vymedzenia a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj ku správnemu právnemu posúdeniu veci, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

52. Jednou zo základných povinností štatutárneho orgánu spoločnosti je povinnosť formulovaná v podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní od kedy sa tento orgán dozvedel, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť, o úpadku spoločnosti. Konatelia sú pritom povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a pri svojom rozhodovaní zohľadňovať všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. V prípade porušenia tejto povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas je súčasne v dojednaná zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. V takom prípade je správca povinný v súlade s vyzvať štatutárny orgán, u ktorého má za to, že mu vznikla takáto povinnosť, zaplatiť zmluvnú pokutu podľa . Konateľ má možnosť zbaviť sa tejto povinnosti len z dôvodov uvedených v . V prejednávanom prípade mal správca konkurznej podstaty za to, že žalovaná ako štatutárny orgán (konateľ) úpadcu si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonom stanovenej lehote, a preto ju výzvou zo dňa 11.01.2023 vyzval na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Žalovaná sa snažila v súdnom konaní preukázať, že táto povinnosť jej nevznikla, pričom poukazovala na liberačný dôvod podľa , teda že konala s odbornou starostlivosťou a podnikala od roku 2013 úkony smerujúce na odvrátenie úpadku úpadcu.

53. Správne okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalovaná, ako jediný konateľ úpadcu, sa mala a mohla pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o úpadku úpadcu vo forme predlženia najneskôr z účtovnej závierky za rok 2018, ktorá bola vypracovaná a schválená 21.06.2019, z ktorého dôvodu jej začala plynúť lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 22.06.2019 a uplynula dňa 21.07.2019. Pokiaľ teda žalovaná podala návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu až v roku 2022, porušila tým svoju povinnosť podať takýto návrh v zákonom stanovenej lehote 30 dní odkedy

sa dozvedela, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť, o predlžení úpadcu. Okresný súd správne vychádzal pri posudzovaní splnenia podmienok na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu z v konaní predloženého znaleckého posudku č. 2/2023, ktorý bol vypracovaný práve za účelom posúdenia splnenia povinnosti štatutárneho orgánu podať návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Zo záverov tohto posudku pritom jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť vykazovala všetky znaky predlženia s poukazom na to, že spoločnosť je dlhodobo zadlžená aj jej záväzky vysoko prevyšujú majetok spoločnosti. Spoločnosť dlhodobo, a to minimálne od roku 2012, dosahovala stratu z podnikania, čím dochádzalo k prehlbovaniu záporného vlastného imania, čo je základným predpokladom vzniku zadlženosti spoločnosti. Spoločnosť, konaním jej jediného štatutárneho orgánu (konateľa), neurobila potrebné opatrenia na zmiernenie dlhodobo vykazovaných strát, neupravila svoj podnikateľský zámer tak, aby nedochádzalo k prehlbovaniu výšky záporného vlastného imania spoločnosti. V konaní pritom nebolo sporné, že žalovaná uskutočňovala rôzne opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov na podnikateľskú činnosť úpadcu (ako na to poukazuje žalovaná aj v odvolaní), a to napr. tým, že zrušila nerentabilné prevádzky, hľadala nové priestory, menila predávaný sortiment, vyjednala zníženie nájomného a splátkové kalendáre na úhradu dlžného nájomného, prepustila nadbytočných zamestnancov, znižovala náklady na skladové priestory, menila štruktúru dodávateľov a spoločnosť sa snažila zachrániť aj poskytnutím pôžičky úpadcovi spolu so z svojim manželom, či využitím marketingových služieb svojej dcéry bez finančnej odmeny, avšak správne okresný súd konštatoval, že všetky uvedené opatrenia neviedli už z dlhodobého pohľadu k ozdraveniu spoločnosti a nedokázali zvrátiť stav úpadku spoločnosti úpadcu.

54. Konatelia sú pritom povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Konanie s odbornou starostlivosťou je definované v ako konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Odborná starostlivosť je vnímaná ako kvalitatívna požiadavka na výkon akejkoľvek činnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti, v zmysle ktorej sa od konateľa vyžaduje jeho profesionálne konanie, ktoré sa týka plnenia povinností konateľa ako celku. Konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť v rámci spoločnosti ako odborník, ktorý je povinný zabezpečiť si pri rozhodovaní všetky rozumne dostupné informácie a na základe nich zvážiť ďalší postup. Pri danej činnosti je povinný vynaložiť primerané úsilie na využitie všetkých rozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zvážiť možné výhody/nevýhody či rozpoznateľné rizika s cieľom ich minimalizovať v prospech spoločnosti. Tak je tomu aj v danom prípade, keď žalovaná ako jediná konateľka spoločnosti úpadcu z účtovných závierok spoločnosti musela evidovať už dlhodobo stav vykazovanej a opakujúcej sa straty z podnikania, ako aj dlhodobo vykazovaného záporného vlastného imania spoločnosti (preukázateľne už od roku 2013), ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku. Napriek tomu, že žalovanej nemožno uprieť snahu o výkon určitých opatrení, ktoré by prispeli k zmierneniu straty spoločnosti, nemožno konštatovať, že postupovala so starostlivosťou riadneho hospodára, t.j. s odbornou starostlivosťou, vzhľadom na vykazované jednoznačné ekonomické ukazovatele spoločnosti vyplývajúce z účtovných závierok od roku 2013. Správne tak okresný súd neposúdil uvedené opatrenia vykonávané žalovanou od roku 2013 ako jej konanie s odbornou starostlivosťou, ktoré by ju zbavovalo povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalovaná, ako konateľka spoločnosti, úplne rezignovala na svoju zákonnú povinnosť aktívne vyhľadávať informácie v účtovníctve, ako aj v iných podkladoch a evidenciách spoločnosti a reagovať na tieto ekonomické ukazovatele, z ktorých jej muselo byť nepochybne zrejmé, že spoločnosť neplní svoju funkciu, keďže už od roku 2013 vykazuje trvalú stratu. Účelom podnikania je pritom dosahovanie zisku a spoločnosť úpadcu zisk nedosahovala, ako už bolo konštatované vyššie, minimálne od roku 2013. Pokiaľ žalovaná napriek uvedeným informáciám z účtovníctva naďalej pokračovala v podnikaní a prehlbovala stratu spoločnosti (aj keďv niektorých rokoch došlo k miernemu poklesu záväzkov spoločnosti, tento bol však z pohľadu celkového oživenia spoločnosti zanedbateľný), nepostupovala s odbornou starostlivosťou riadneho hospodára. Nemožno preto prihliadnuť ani na jej obranu, že robila potrebné opatrenia na záchranu spoločnosti a do spoločnosti vkladala svoj vlastný kapitál, a teda verila ziskovosti spoločnosti. Vo svetle ekonomickej analýzy spoločnosti a trvale vykazovanej straty spoločnosti, keď záväzky spoločnosti prevyšovali dlhodobo majetok spoločnosti, nemožno konštatovať, že uvedené opatrenia boli adekvátne a smerovali k ozdraveniu spoločnosti úpadcu. Uvedené skôr svedčí o laxnom prístupe žalovanej k podnikaniu tak, ako na to poukazoval správca vo svojich vyjadreniach.

55. Z vyššie uvedených dôvodov, nie je dôvodná ani odvolacia námietka odvolateľky, že „Nie každé ocitnutie sa spoločnosti v predlžení počas účtovného roka je dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie

konkurzu. Pri bežnom obchodnom styku je prirodzené, že spoločnosť má záporné vlastné imanie, resp. má viac ako 2 pohľadávky dvoch veriteľov po lehote splatnosti. Podstatné je, aby tento stav nebol trvalý.“, keďže v prejednávanom prípade bolo z predloženého znaleckého posudku jednoznačne preukázané, že v spoločnosti úpadcu sa jednalo o dlhodobý, opakovaný stav, keďže spoločnosť prakticky od roku 2013 vykazovala stratu a stav jej záväzkov prevyšoval hodnotu majetku spoločnosti. Nejednalo sa teda o prechodný, či náhodný stav spoločnosti, avšak išlo o dlhodobý a opakujúci sa stav, na ktorý žalovaná ako konateľka spoločnosti nereagovala adekvátnym spôsobom tak, aby tento stav aj reálne zvrátila. Správne okresný súd konštatoval, že spoločnosť úpadcu vykazovala záporné vlastné imanie a stratu už od roku 2013 nepretržite až do roku 2022, teda do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná pritom vykonávala opatrenia počas niekoľkých rokov, avšak tieto opatrenia neviedli k ziskovosti úpadcu, ani k zvráteniu finančnej a obchodnej situácie úpadcu zo záporných do kladných čísel. Je teda zrejmé, že žalovanej sa nepodarilo ozdraviť hospodársku situáciu úpadcu uvedenými opatreniami, a preto jej konanie nemožno posúdiť ako konanie s odbornou starostlivosťou.

56. Okresný súd taktiež správne dôvodil, že povinnosťou žalovanej v konaní bolo tvrdiť a preukázať také rozhodné skutočnosti, na základe ktorých bolo dôvodné očakávať, že uvedené opatrenia budú mať, napriek vypuknutiu pandémie Covid a núteného uzatvorenia prevádzok, pozitívny vplyv na postavenie a ďalšiu podnikateľskú činnosť úpadcu. V konaní však žalovaná nepreukázala, že mala dôvod rozumne predpokladať, že naďalej koná v prospech úpadcu a ochrany záujmov jeho veriteľov. Hoci žalovaná tvrdila, že očakávala, že po vypuknutí pandémie začne úpadca dosahovať zisk, ktorý bude postačovať na uspokojenie veriteľov, v konaní nepreukázala žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by potvrdzovali jej očakávania. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že v konaní nestačí len produkovať skutkové tvrdenia, avšak tieto tvrdenia musia byť v konaní aj preukázané. Žalobca v konaní predloženou finančnou analýzou ako aj znaleckým posudkom preukázal svoje skutkové tvrdenia, že úpadca bol od roku 2013 v predlžení, avšak žalovaná (hoci tvrdila) v konaní nepreukázala, že tento stav by svojimi opatreniami realizovanými s odbornou starostlivosťou odvrátila a spoločnosť ozdravila. Správne okresný súd poukázal na to, že za konanie s odbornou starostlivosťou by bolo nutné považovať také konanie žalovanej, v dôsledku ktorého by sa dalo v rozumnej dobe očakávať, že tieto opatrenia budú mať pozitívny vplyv na stav spoločnosti úpadcu v podobe jeho ozdravenia. Žalovanej sa však v konaní nepodarilo preukázať, že ňou vykonávané opatrenia mali pozitívny vplyv na postavenie a ďalšiu podnikateľskú činnosť úpadcu a opodstatňovali tak jej rozhodnutie nepodať návrh na vyhlásenie konkurzu po vypracovanej účtovnej závierke za rok 2018. Dôvodné je aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané, že spoločnosť úpadcu bola dlhodobo v strate už pred vypuknutím pandémie Covid, preto nebol žiadny racionálny dôvod predpokladať, že jej opatrenia v takto sťaženej dobe fungovania prevádzok budú mať pozitívny vplyv na jej podnikateľskú činnosť.

57. Nie je pravdivá ani námietka žalovanej v odvolaní, že okresný súd konštatoval vo svojom rozsudku, že žalovaná konala s odbornou starostlivosťou, keď predlžovala lehotu splatnosti pohľadávok a riadne plnila svoje záväzky až do vypuknutia pandémie koronavírusu, kedy boli predajne úpadcu uzatvorené. Naopak, okresný súd poukázal na to, že uvedené opatrenia žalovanej nemožno považovať za opatrenia realizované s odbornou starostlivosťou žalovanej, keďže tieto neviedli k ozdraveniu spoločnosti, pričom žalovanej muselo byť už dlhodobo zrejmé, že spoločnosť vykazuje stratu a jej opatrenia nemajú žiadny pozitívny vplyv na spoločnosť. Tá skutočnosť, že okresný súd na strane 12 svojho rozhodnutia konštatoval, že došlo k miernemu zníženiu záporného vlastného imania spoločnosti neznamená, že uvedené opatrenia hodnotil ako opatrenia prijímané s odbornou starostlivosťou žalovanej. Naopak, okresný súd na danom mieste konštatoval, že „Vykonávané opatrenia žalovanej, ktoré uskutočňovala od roku 2013 nie je možné posúdiť ako konanie s odbornou starostlivosťou ani napriek tomu, že v dôsledku týchto došlo k miernemu zníženiu záporného vlastného imania.“

58. Ani domnienky žalovanej uvedené v odvolaní, že pokiaľ by neprišla pandémia Covid 19 a neboli by zatvorené obchody, dokázala by spoločnosť hospodáriť so ziskom a splatiť staré záväzky, keďže prechod na luxusnejší tovar sa prejavil až v roku 2020, kedy začala rásť obratová marža, nie je dôvodná tak, ako na to poukázal súd prvej inštancie, keď dôvodil, že spoločnosť bola v strate už od roku 2013, teda aj pred vypuknutím pandémie Covid, preto nebol racionálny dôvod rozumne predpokladať, že uvedené opatrenia ozdravia podnikateľskú činnosť žalovanej, ako sa nakoniec ani nestalo. Tá skutočnosť, že vlastné imanie a záväzky spoločnosti mali mať od roku 2014 klesajúci trend, čo malo svedčiť o kvalite prijatých opatrení zo strany žalovanej, nesvedčí o tom, že dané opatrenia mali pozitívny vplyv na odvrátenie úpadku spoločnosti. Naopak, zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že

spoločnosť bola v úpadku, a to minimálne od roku 2018, a preto vznikla konateľke spoločnosti povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Zníženie záväzkov spoločnosti (v zanedbateľnej miere – pozn. odv. súdu) tak, ako to tvrdí odvolateľka, bolo súčasne sprevádzané aj znížením majetku spoločnosti, preto táto skutočnosť nesvedčí o odvrátení úpadku spoločnosti úpadcu. Konštatovanie odvolateľky v odvolaní, že „plnenie opatrení zo dňa 31.01.2019 viedlo k zlepšeniu hospodárskeho výsledku a v priebehu niekoľkých rokov by prinieslo kladný výsledok hospodárenia“, tak predstavuje len ničím nepreukázanú dedukciu ekonomického vývoja spoločnosti, ktorá vôbec nevyplýva z predloženého znaleckého posudku. Správne je preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovanou realizované opatrenia nemali požadovaný efekt, a preto nemožno hovoriť, že žalovaná ich prijímaním postupovala v zmysle ust. .

59. Okresný súd tak dospel na základe vykonaného dokazovania ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré skutkové zistenia aplikoval správnu právnu normu a dospel ku správnemu právnemu záveru. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho postupom podľa potvrdil.

60. Hoci odvolateľ formuloval odvolanie voči celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, voči výroku II. o trovách konania neuviedol odvolacie námietky, preto neumožnil odvolaciemu súdu bližší prieskum uvedeného výroku. Vzhľadom k tomu, že okresný súd rozhodol o trovách konania na základe princípu úspechu strán sporu v konaní, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu aj v tejto časti potvrdil.

61. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. O vyčíslení trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

62. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Sporová strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).