Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoPs-9-2026.pdf
PDF · 138.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoPs/9/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci spôsobilosti na právne úkony osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: F. G. E., H. XX, E., na návrh navrhovateľa: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, E., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, o odvolaní osoby o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 12. novembra 2025, č.k. 59Ps/2/2025-94, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že obmedzuje spôsobilosť na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., v rozsahu:
- nakladania s nehnuteľným majetkom v rozsahu jeho scudzenia, darovania, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom a prenájmom,
- disponovania s finančnou hotovosťou vyššou ako 200 eur týždenne,
- rozhodovania v súvislosti s duševnou poruchou, pre ktorú je obmedzená o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o mieste a spôsobe liečby, umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia.
II. Vo výrokoch II., III., IV., V. sa rozsudok p o t v r d z u j e .
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním obmedzil spôsobilosť na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., v rozsahu :
- nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, v rozsahu jeho scudzenia, darovania, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom a prenájmom,
- nie je spôsobilá samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami,
- nie je spôsobilá disponovať s finančnou hotovosťou vyššou ako 200 € týždenne,
- nie je spôsobilá rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o mieste a spôsobe liečby, umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti a vo všetkých úkonoch týkajúcich sa poskytovania sociálnych služieb (výrok I.), ustanovil A. B. opatrovníka F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., štátna príslušnosť SR (výrok II.), rozhodol, že opatrovník je oprávnený opatrovanca zastupovať pri právnych úkonoch, na ktoré bola jeho spôsobilosť obmedzená. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdom (výrok III.), určil, že opatrovník je povinný podávať súdu pravidelné správy dvakrát do roka a to vždy k 30.06. a 31.12. príslušného roka o nakladaní s majetkom osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony (výrok IV.), štátu právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že návrhom zo dňa 10.02.2025 sa
navrhovateľ domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojej sestry A. B., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len menovaná, posudzovaná), s tým, že žiadal, aby jej bol ustanovený za opatrovníka. Dôvodil, že jeho sestre boli diagnostikované viaceré ochorenia, trpí duševným ochorením bipolárna afektívna porucha s psychotickými príznakmi. Hospitalizovaná bola pre dekompenzáciu stavu a manický syndróm psychotickej hĺbky s rizikom závažného zhoršenia zdravotného stavu. Na psychiatrii bola hospitalizovaná opakovane, k ambulantnej psychiatričke sa nedostavovala pravidelne, podľa jej vyjadrenia k ambulantnej psychiatričke nebude chodiť, nakoľko táto jej nerozumie. V dôsledku jej ochorenia hrozí nebezpečenstvo, že bude ohrozené jej zdravie, prípadne i život a to neužívaním liekov, resp. môže byť ohrozená jej materiálna existencia z dôvodu svojej neorientovanosti a bezradnosti. Svoj zdravotný stav nevie kriticky posúdiť. Opakovane bolo potrebné riešiť problémy vzniknuté uzatváraním rôznych zmlúv, napr. s telekomunikačnými operátormi. Menovaná nekontrolovane a bez akejkoľvek potreby nakupuje rôzny tovar, ktorý nie je pre ňu aktuálne potrebný. V súvislosti s podielovým spoluvlastníctvom nehnuteľnosti riešila i možnosť odpredaja nehnuteľnosti s tým, že ju kontaktoval neznámy muž ohľadne pomoci pri predaji nehnuteľnosti. Súd z prepúšťacej správy zo dňa 31.01.2025 zistil, že menovaná bola prijatá na psychiatrickú kliniku Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, dňa 09.01.2025 kvôli dekompenzácii stavu na základe odporúčania psychiatričky F. I. F.. Na psychiatrickom oddelení bola v minulosti hospitalizovaná opakovane, bola jej diagnostikovaná bipolárna afektívna porucha. Súdu bolo doručené vyjadrenie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, v ktorom uviedla, že je dostatočne spôsobilá sa o seba postarať. Tvrdenia navrhovateľa popiera, nie je pravdou, že by bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii, bola hospitalizovaná len druhýkrát. U ambulantnej psychiatričky nebola, je si plne vedomá svojich činov, nie je ohrozené jej zdravie ani život. Od posledného prepustenia z psychiatrie neberie antidepresíva ani nenavštevuje psychiatra, nesúhlasí ani s ustanovením navrhovateľa za opatrovníka, návrh žiadala zamietnuť. Súd vykonal znalecké dokazovanie, znalkyňa MUDr. Soňa Belanská dňa 16.07.2025 doručila súdu znalecký posudok č. 6/2025, z ktorého súd zistil, že menovaná prišla na vyšetrenie znalkyňou sama, bez sprievodu druhej osoby. Orientovaná bola správne, zmyslu vyšetrenia rozumela. Boli u nej prítomné paranoidné koncepty. K svojmu stavu bola nekritická. Podstate ochorenia nerozumie, dôležitosť liečby odmieta. Začiatok psychických problémov je približne od roku 2008, t. j. vo veku menovanej 49 rokov. V závere znalkyňa uviedla, že u posudzovanej sú prítomné prejavy duševnej poruchy, a to bipolárnej afektívnej poruchy, v danom čase manická fáza so psychotickými symptómami, ktorá porucha je trvalého charakteru a v priebehu času mení svoju klinickú podobu t. j. vyskytuje sa buď depresívna, alebo manická fáza ochorenia. Obe fázy sa u menovanej už v minulosti vyskytli a trvali dlhý čas. Nie sú v zdravotnej dokumentácii zadokumentované bezpríznakové obdobia (remisie). Znalkyňa skonštatovala, že menovaná je toho času schopná samostatne obstarávať svoje náležitosti a samostatne konať len s obmedzeniami. Nie je schopná si pre duševnú poruchu obstarávať svoje náležitosti a samostatne konať v plnom rozsahu v oblasti rozhodovania o zdravotnej starostlivosti, poskytovania súhlasu k úkonom zdravotnej starostlivosti, v oblasti jednostranných právnych úkonov a zmlúv, ktoré by ju zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi určitú čiastku, v oblasti hospodárenia s hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Prognóza ochorenia závisí od toho, ako dôsledne a účinne bude realizovaná liečba. Pri dlhodobej účinnej liečbe je prognóza ochorenia priaznivá. Rozhodovanie vo veci umiestnenia do opatrovateľského, alebo sociálneho zariadenia znalkyňa odporúčala odložiť až na čas po stabilizácii jej psychického stavu. Zároveň odporúčala v pravidelných intervaloch kontrolovať zdravotný stav posudzovanej a eventuálne iniciovať v budúcnosti nové konanie, ktoré by v závislosti od zdravotného stavu rozhodlo o potrebe ponechať v platnosti, alebo zrušiť obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, prípadne ho rozšíriť na iné oblasti. Posudzovaná uviedla, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Znalecký posudok bol vypracovaný predčasne, keď ustanovenie znalca v konaní nastalo pred samotným výsluchom menovanej. Je presvedčená, že jej zdravotný stav nie je natoľko závažný, aby si vyžadoval zásah do jej osobnostných práv a telesnej integrity v najväčšej možnej miere. Napriek tomu, že trpí bipolárnou afektívnou poruchou, touto neohrozuje seba ani tretie osoby. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že jeho sestra je dlhodobo chorá, so svojou chorobou bojuje od roku 2008. Začala riešiť veci, ktoré predtým neriešila. Začala si brať úvery na auto, bola ako neriadená strela. Hospitalizovaná bola v Pinelovej nemocnici v Pezinku. Prepadla hlbokej depresii, v ktorej bola takmer 10 rokov, kedy nevychádzala z domu, bol problém ísť k lekárom. Minulý rok sa dostala do manickej fázy a nastali problémy so všetkými susedmi, volania na políciu, na všetkých podáva trestné oznámenia, na neho, na doktorov a podobne. Žije sama, matka v januári 2026 zomrela. On je jej úhlavný nepriateľ, je jej mladší brat, iného súrodenca nemá. Má strach, aby sestra mala kde bývať a z čoho žiť, preto si myslí, že by nemala hospodáriť s finančnými prostriedkami. Sestra vlastní 1/3 rodičovského domu, kde aj býva. Poberá 100 % invalidný
dôchodok 640 eur. Stretávajú sa občas, kontakt majú cez SMS. Sestra inú blízku osobu nemá, preto za opatrovníka navrhol seba. Posudzovaná na pojednávaní uviedla, že sa naplnila skutková podstata starobného dôchodku, invalidný dôchodok poberá nie 100%, ale 75% a v súčasnosti od októbra poberá dôchodok 883 eur. Návrh podával brat z dôvodu, že má obavu, že predá rodičovský dom, ale ona ho nemôže predať, keďže je vlastníčkou len 1/3. Má asi 18 diagnóz, ale najdôležitejšia je Wilsonova choroba, ktorá sa začala riešiť v roku 2009. Nenavštevuje žiadneho psychiatria. Brat s lekárkou zariadili, aby ju umiestnili proti súhlasu do nemocnice na Mickiewiczovej, kde bola mesiac. Cíti sa dobre, nechodí k psychiatrovi, lebo sú obsadení a súkromník berie 80 eur, na čo nemá. Všetky výdavky na dom musí hradiť ako nový nájomca po svojej matke. Na plyne bol nedoplatok 794 eur, ktorý musela doplatiť. Brat jej nijako nepomáha. Nesúhlasila, ak by došlo k nejakému obmedzeniu jej spôsobilosti, aby bol jej brat opatrovník, to radšej F. G. E.. V priebehu pojednávania však na záver zmenila názor a uviedla, že nesúhlasí ani s F. G. E.. Znalkyňa pri výpovedi na pojednávaní k svojmu znaleckému posudku uviedla, že ochorenie menovanej má dve fázy, ktoré už obe u menovanej prebehli. Od novembra minulého roka je neliečená manická forma tohto ochorenia. Medzi ochoreniami nie sú žiadne remisie zadokumentované, čo považuje za nepriaznivý prognostický stav. Dôsledky sú aj na behaviorálnu sféru, kedy sú neadekvátne prejavy správania, ktoré sa však dajú zmierniť liečbou. Pri neliečení manická fáza skončí a prepadne sa do depresívnej. Úlohou je, aby tento prepad nebol hlboký. V manickej fáze je menovaná sebestačná, avšak keď nastúpi depresívna fáza, tak je vysoko pravdepodobné, že sebaobslužnosť bude vážne narušená. Aktuálne je úsudok rýchly, povrchný, u menovanej vnímala paranoidné vnímanie reality, je podozrievavá, čo by ju aj mohlo ochrániť, avšak sú tu aj iné oblasti, kde by mohla byť zraniteľná a to je oblasť starostlivosti o jej osobu. Keď jej niekto ponúkne pomoc, že jej bude napríklad nakupovať, alebo sa o ňu starať, mohla by sa stať obeťou podvodu. Pri určení finančnej sumy, s ktorou by mohla týždenne hospodáriť vychádzala znalkyňa z určitého štandardu, na ktorý bola zvyknutá. V kontakte so štátnymi úradmi môže dôjsť k neporozumeniu, ale v zásade nie je odmietavá, že by nespolupracovala. Môže byť, že situácii neporozumie. Znalkyňa sa domnieva, že ak by bol ustanovený za opatrovníka ktokoľvek, tak zo strany pani B. bude odmietaný každý. S psychiatričkou F. F. je len v profesionálnom vzťahu, poznajú sa 20 rokov, tykajú si. Navrhovateľ uviedol na výzvu, aby označil nejakú blízku osobu, ktorá by mohla byť opatrovníkom v konaní, že oslovil F. J., ktorá mu uviedla, že nechce byť opatrovníčkou a s týmto nechce mať nič spoločné. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 10 ods. 2 OZ, podľa § 231 písm. a), § 240 ods. 1, § 243, § 244, § 248, § 250 ods. 1, § 274 ods. 2, § 275 CMP. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že u menovanej sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Súd mal v konaní za preukázané a to najmä znaleckým posudkom F. E., psychiatrickými správami a výsluchom menovanej na pojednávaní, že sú u nej splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsudku uvedenom rozsahu. U posudzovanej osoby je dlhodobo diagnostikovaná bipolárna afektívna porucha s výraznými paranoidnými a perzekučnými prvkami, ktorá má chronický priebeh a v období exacerbácií zásadným spôsobom narúša jej schopnosť realisticky hodnotiť skutočnosť, regulovať impulzy a koordinovať vlastné konanie. Posudzovaná svoj nesúhlas vyjadrovala opakovane, znalecký posudok však jednoznačne potvrdzuje, že menovaná trpí bipolárnou afektívnou poruchou. K obmedzeniu spôsobilosti súd pristúpil z dôvodu ochrany menovanej pred možnými následkami psychotickej dekompenzácie, ktorá je pri bipolárnej afektívnej poruche rizikom a to aj napriek prechodne stabilizovanému zdravotnému stavu. Pri rozhodovaní súd vychádzal z princípu proporcionality a rešpektovania autonómie jednotlivca a dbal na to, aby zásah do právnej spôsobilosti menovanej bol nevyhnutný, primeraný a odôvodnený ochranným účelom. Súd dôkladne zvažoval rozsah obmedzenia a dospel k záveru, že je nutné ju obmedziť v oblasti nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, nakoľko tieto právne úkony vyžadujúc posúdenie dlhodobých následkov a nesú so sebou výrazné majetkové riziká. Menovaná tak môže nakladať s majetkom, avšak iba v spolupráci s opatrovníkom. V manickej fáze sa stráca kritičnosť a úsudok a v takomto stave by sa mohla pustiť do neuvážených obchodov, ktoré často spôsobujú nenahraditeľné následky, ktoré nemožno po ich vykonaní jednoducho zvrátiť, resp. iba s veľkými ťažkosťami. Súd preto musel prihliadnuť na to, že menovaná nie je schopná posúdiť právny význam, hodnotu, ani ekonomické riziká takýchto dispozícií a to najmä v čase keď je jej zdravotný stav destabilizovaný. Súd dospel k záveru, že menovaná nie je schopná kvalifikovane rozhodovať o úkonoch týkajúcich sa jej hnuteľného a nehnuteľného majetku, keďže jej ochorenie zásadne narúša schopnosť rozumieť povahe týchto právnych úkonov. Súd obmedzil spôsobilosť menovanej aj v rozsahu samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, keď jej ochorenie sa prejavuje bludnými interpretáciami správania iných osôb, patologickou podozrievavosťou, poruchami úsudku, zníženou schopnosťou prijímať racionálne rozhodnutia a neschopnosťou pochopiť právny význam vlastných
úkonov v situáciách, ktoré vyžadujú orientáciu v právnom prostredí a adekvátne uplatnenie práv či povinností. Posudzovaná má sklon k iniciovaniu neodôvodnených, fakticky nepravdivých podaní voči orgánom štátnej správy, samosprávy, zdravotníckym zariadeniam a jednotlivým zamestnancom týchto inštitúcií. Obmedzenie v rozsahu samostatného konania a vystupovania pred orgánmi verejnej moci je nevyhnutné na to, aby nedochádzalo ku generovaniu ďalších právne a fakticky nepodložených podaní, aby boli eliminované situácie v ktorých posudzovaná nevedomky koná vo vlastnú ujmu, aby bola zabezpečená predvídateľnosť a procesná istota pre orgány verejnej moci jednotlivcom vystavených jej patologickým obvineniam. Opakované podania, oznámenia, sťažnosti bez skutkového základu majú charakter procesného excesu, čím dochádza k podnecovaniu konaní, ktoré orgány musia prešetriť, hoci sú zjavne neopodstatnené. Posudzovaná nie je schopná chápať právny význam svojich podaní, nedokáže posúdiť kedy ide o legitímne uplatnenie práva a kedy o bludnú interpretáciu reality. Nedokáže zvážiť následky svojich tvrdení. Nie je preto spôsobilá samostatne konať pred orgánmi verejnej moci a na tieto úkony je nevyhnutný súhlas a zastúpenie opatrovníka ustanoveného súdom. Súd taktiež obmedzil spôsobilosť menovanej disponovať s finančnou hotovosťou vyššou ako 200 eur týždenne. Vychádzal najmä zo skutočnosti, že v manickej fáze existuje vysoké riziko veľkého a neprimeraného míňania peňazí. V dôsledku svojej diagnózy nie je schopná primerane a racionálne nakladať s financiami vo vyšších objemoch. Jej ochorenie sa prejavuje epizódami zníženej kritickej korekcie správania, čo sa v bežnom živote manifestuje nekontrolovanými nákupnými rozhodnutiami, absenciou uvedomenia si ekonomických dôsledkov a tendenciou podliehať manipulatívnym stimulom. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že menovaná v dôsledku paranoidných presvedčení a dezorganizovaného spôsobu sociálneho kontaktu môže podľahnúť typickým podvodným praktikám, nakoľko už v minulosti nakupovala nepotrebné veci, objednávala tovar a pod., preto obmedzenie v tomto smere je nanajvýš pre ochranu majetkových práv menovanej. Súd dospel k záveru, že menovaná nie je schopná zabezpečiť rozumné a primerané hospodárenie s finančnými prostriedkami vo vyšších sumách, pričom jej konanie má priamy potenciál ohroziť základné ekonomické záujmy. Finančný limit bol stanovený 200 eur týždenne, teda v rozsahu, ktorý umožňuje menovanej zabezpečiť bežné potreby života, avšak zároveň vytvára primeranú kontrolnú hranicu, ktorá znižuje riziko impulzívnych i racionálnych a pre ňu škodlivých finančných transakcií. Pokiaľ sa týka obmedzenia v oblasti rozhodovania o zdravotnej starostlivosti a poskytovania sociálnych služieb súd zdôraznil, že menovaná nemá náhľad na svoj zdravotný stav, k svojmu stavu je nekritická. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava z 31.01.2025 z psychiatrickej kliniky vyplýva, že pacientka vyžaduje dozor druhej osoby za účelom zabezpečenia asistencie a užívania medikácie. Sama tvrdí, že liečbu nepotrebuje a nebude navštevovať psychiatrickú ambulanciu. Liečba menovanej je však nevyhnutná, z dôvodu v minulosti opakovaných zlyhaní súd považoval za jednoznačne potrebné, aby v týchto veciach rozhodoval súdom ustanovený opatrovník. Znalkyňa uviedla, že menovaná nie je schopná kriticky zhodnotiť svoj zdravotný stav, nechápe potrebu kontinuálnej psychiatrickej liečby. Bolo preukázané, že menovaná prestala navštevovať svoju psychiatričku, pod vplyvom paranoidných úvah opakovane tvrdí, že je zdravá, alebo že lekári jej chcú uškodiť. Takéto presvedčenia majú priamy dopad na jej schopnosť prijímať kvalifikované rozhodnutia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti. Pre nespoluprácu v liečbe nie je menovaná spôsobilá prijímať rozhodnutia, ktoré majú charakter medicínskeho súhlasu, či odmietnutia liečby. Súd konštatoval, že zachovanie plnej spôsobilosti v tejto oblasti by viedlo k reálnemu nebezpečenstvu zanedbania liečby, k pokračovaniu chorobných symptómov a potenciálne aj k akútnym dekompenzáciám ohrozujúcim jej vlastnú bezpečnosť, alebo bezpečnosť okolia. Rovnaké závery súd vzťahuje aj na oblasť sociálnych služieb. Menovaná nie je schopná rozpoznať potrebu podpory, odmieta akúkoľvek formu odbornej, sociálnej intervencie. Súd preto uzatvára, že menovaná nemá dostatočnú psychickú kapacitu na kvalifikované rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb v dôsledku trvalého zdravotného postihnutia, ktoré zásadne narúša jej schopnosť orientovať sa v medicínskych odporúčaniach. Súd dospel k záveru, že obmedzenie spôsobilosti menovanej aj v oblasti rozhodovania o jej umiestnení do zariadenia sociálnych služieb je nevyhnutným a primeraným preventívnym opatrením, slúžiacim na ochranu jej základných životných záujmov. V podmienkach premenlivého nestabilného zdravotného stavu by absencia obmedzenia v tejto oblasti vytvárala reálne riziko situácie, v ktorej by menovaná odmietla potrebnú sociálnu, alebo zdravotnú starostlivosť, prípadne by s ňou nakladala nekooperatívne, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej zdravia, osobnej bezpečnosti a základnej materiálnej starostlivosti. Menovaná v minulosti opakovane odmietla odporúčanú liečbu v dôsledku straty kritického náhľadu, nebola schopná posúdiť aký typ starostlivosti je pre ňu v danom období adekvátny a práve preventívne a koncepčné nastavenie obmedzenia je v jej prospech a predstavuje miernejší zásah, než by znamenal neskorší núdzový postup v situácii, keď by sa jej zdravotný stav opätovne akútne zhoršil. Súd prihliadol aj na to, že umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb
nepredstavuje represívne opatrenie, ale nástroj zabezpečenia kontinuálnej starostlivosti a stabilizačného režimu, ktoré sú vzhľadom na charakter ochorenia často rozhodujúcim faktorom pri predchádzaní jej ďalšej dekompenzácie. Súd preto dospel k záveru, že je odôvodnené, aby o tak zásadnom úkone, akým je umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb, rozhodoval opatrovník. Súd skúmal kto je vhodnou osobou na výkon funkcie opatrovníka. Brat vyjadril súhlas s ustanovením za opatrovníka, so svojou sestrou udržiava pravidelný kontakt a vzťah. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti na strane navrhovateľa, ktoré by bránili tomu, aby uvedenú funkciu vykonával v súlade so záujmami osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súd ustanovil navrhovateľa za opatrovníka aj napriek tomu, že menovaná deklaruje voči nemu nepriateľský vzťah a je voči nemu paranoidná. Súd však vychádzal zo zásady prednosti blízkej osoby, ktorá je dlhodobo stabilným prvkom v živote opatrovanca, pozná jeho osobné pomery, zdravotný stav, životné potreby a je predpoklad, že bude konať v jeho najlepšom záujme. Brata menovanej možno považovať za jedinú reálne dostupnú blízku osobu, ktorá je schopná a ochotná dlhodobo zabezpečovať výkon opatrovníctva. V rodine ani priateľskom prostredí nebola zistená žiadna iná osoba, ktorá by sa mohla tejto funkcie ujať, alebo by prejavila záujem byť opatrovníkom. Skutočnosť, že menovaná verbálne vyjadrila nesúhlas s ustanovením brata, nemohla byť determinujúcim kritériom. Jej odmietnutie vychádzalo z deformovaného hodnotenia reality, spôsobeného jej psychiatrickým ochorením a paranoickými interpretačnými tendenciami. Naopak, dôkazy preukázali, že brat má záujem o realizáciu starostlivosti o svoju sestru, má prehľad o jej zdravotnej a sociálnej situácii, neprejavuje žiadne konfliktné, či manipulatívne záujmy. Jeho motivácia je výlučne ochranného charakteru. Súd posúdil aj alternatívu ustanoviť za opatrovníka obec. Takýto postup však nie je účelný ani hospodárny, keďže existuje blízka osoba spôsobilá zastupovať posudzovanú vo všetkých oblastiach. Opatrovníctvo vykonávané osobou z rodiny zabezpečuje vyššiu mieru individualizácie starostlivosti a bezprostredného kontaktu, čo obecné zastúpenie nevie v rovnakej kvalite zabezpečiť. Brat menovanej spĺňa všetky požiadavky na ustanovenie za opatrovníka a je objektívny predpoklad, že bude konať výlučne v záujme svojej sestry. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je záväzné nielen pre súd, ale aj pre ostatné štátne orgány a má dosah aj voči iným právnickým a fyzickým osobám. O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 251 CMP a o trovách účastníkov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie posudzovaná A. B.. Uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom, pretože nie sú v jej prípade splnené zákonné podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Je schopná porozumieť významu svojho konania, je schopná robiť bežné úkony právne i ostatné samostatne, rozhodovať o svojich osobných i majetkových záležitostiach. Prípadné ťažkosti možno riešiť miernejšími prostriedkami bez zásahu do základných práv. Všetky skutočnosti ktoré uviedol navrhovateľ a sú uvedené v rozsudku, sú nepravdivé a zavádzajúce. Súdna znalkyňa nebola objektívna, nakoľko je kamarátkou F. F., žiada preto nový znalecký posudok. Súdom prvej inštancie bola odvolateľka vyzvaná na doplnenie svojho odvolania. Listom požiadala súd o predĺženie sudcovskej lehoty na doplnenie o 30 dní, do 2. marca 2026, nakoľko má dohodnutý termín v centre právnej pomoci v E. na deň 25.02.2026. Následne dňa 03.03.2026 súdu bolo doručené doplnenie odvolania, v ktorom odvolateľka uviedla, že odvolaním navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony zamietol. K skutkovým dôvodom uviedla, že 13 mesiacov samostatne funguje v plnom rozsahu, bez akejkoľvek cudzej pomoci či asistencie, kompletne zabezpečuje chod svojej domácnosti, stravovanie, hygienu aj údržbu rodinného domu, návštevu a organizovanie návštev odborných lekárov. Počas celého tohto obdobia riadne na malé výnimky platila všetky záväzky, energie, komunikačné služby. Za posledných 6 mesiacov uhrádzala faktúry z vlastných úspor, pretože navrhovateľ má zásadu „ty užívaš, ty plať“. Namieta, že navrhovateľ nesleduje jej ochranu, ale vlastný majetkový prospech. Snaží sa ju vyradiť z rozhodovania o dome, v ktorom žije nepretržite 49 rokov, pretože v jeho záujme je dom predať a financovať nákup nehnuteľnosti v cudzine. Doložila pokladničný blok z Lidla zo dňa 24.01.2026 o nákupe potravín, protokol o sprostredkovaní a dodaní služby-servis kotla alebo iného vykurovacieho zariadenia, lekársku správu z ambulancie klinickej chirurgie zo dňa 08.12.2025, kde sa dostavila aktuálne pre chronické ulcerácie predkolení bilaterálne s masívnou seróznou a lymfatickou produkciou. Ďalej doložila správu z ambulancie I. internej kliniky zo dňa 16.02.2026, kde sa realizovalo hepatologické vyšetrenie a USG brucha.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že menovaná sa snaží samostatne fungovať v plnom rozsahu čo sa týka fungovania domácnosti, avšak je potrebné uviesť, že opakovane bol kontaktovaný rôznymi bankami v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov nad rámec možností
A. B., čím ohrozuje svoju finančnú existenciu najmä do budúcnosti. Nemá žiaden motív akýmkoľvek spôsobom získať majetkový prospech na úkor sestry. Snaží sa ochrániť jej časť majetku, aby sa predišlo škodám, ktoré môžu vzniknúť jej nehospodárnym nakladaním s vlastnými finančnými prostriedkami, s ktorými nakladá podľa jeho vedomostí nehospodárne a prišlo k výraznému zníženiu jej finančných prostriedkov uložených na účtoch. Naviac, ako jej ustanovenému opatrovníkovi, mu z rozhodnutia súdu vyplýva povinnosť pravidelne oboznamovať súd s nakladaním s jej majetkom.
4. Procesný opatrovník k odvolaniu uviedol, že odvolateľka sa dožaduje v odvolaní nového znaleckého posudku na základe objektívnymi podkladmi nepodloženého údajného vzťahu, ktorý definuje ako kamarátsky vzťah súdnej znalkyne a F. F.. Analogickú skúsenosť s neschopnosťou objektívne zhodnotiť realitu mal aj ich pracovník prítomný na pojednávaní dňa 12.11.2025, keď pred konaním bolo potrebné viac ako hodinu čakať na chodbe pre dlhotrvajúce predchádzajúce konanie. Pracovník sedel vedľa súdnej znalkyne, pričom boli takto prvýkrát v akomkoľvek kontakte, počas čakania sa rozprávali o bežných všeobecných záležitostiach. Následne na pojednávaní menovaná pred súdom uviedla, že si nepraje, aby F. G. E. bola jej opatrovníkom pre zaujatosť a kamarátsky vzťah so súdnou znalkyňou. Menovaná nevie objektívne analyzovať bežné interpersonálne, interakcie a prelínajú sa jej s pocitmi, s prvkami paranoidných obáv. Zváženie opodstatnenosti odvolania ponechávajú plne na posúdenie súdu.
5. Odvolateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že jej brat ju v tomto kalendárnom roku 2026 videl trikrát v dĺžke 3 minúty. To, že má spotrebný úver v 365.bank sa dozvedel tak, že použil svoje čaro a banka jej zablokovala osobný účet, na základe rozsudku, ktorý nie je právoplatný. Pravda je, že úver nespláca, pretože od smrti matky financuje rodinný dom po dobu 14 mesiacov sama, zo svojho dôchodku, navrhovateľ ničím neprispieva. Je pravda, že on nemá žiaden motív akýmkoľvek spôsobom získať majetok, ale jeho manželka áno. Dňa 26.03.2026 mala úraz a následne skolabovala v lekárni, kde jej privolali RZP a skončila na CPO Kramáre. Dňa 01.04.2026 prostredníctvom sms vyzvala navrhovateľa, aby jej urobil nákup, do 02.04.2026 nedostala žiadnu odpoveď.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 59Ps/2/2025 je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené a A. B. bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku, ktorým jej súčasne bol za opatrovníka ustanovený navrhovateľ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E..
8. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam avšak vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil správnu právnu normu, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
10. V medziach ústavného významu práv fyzickej osoby (človeka) pri obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden
dopad na postihnutú osobu. Súd je preto ex officio povinný vykonať nielen znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu dotknutej osoby, ale aj iné dôkazy smerujúce k posúdeniu všetkých sociálnych a právnych interakcií (vzťah s inými osobami v spoločnosti, v rodine), ako aj posúdiť vzťahy majetkové. Iba súhrnným hodnotením všetkých individuálnych pomerov dotknutej osoby, jej sociálneho prostredia, v ktorom existuje, možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 14. októbra 2014 sp. zn. 8Cdo/276/2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2021, sp. zn. 4Cdo/122/2021). Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov do duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej moci boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom, resp. znalcom. Z ustanovenia § 248 ods. 2 CMP vyplýva povinnosť súdu buď pozitívnym alebo negatívnym spôsobom vymedziť rozsah právnych úkonov, ktoré obmedzená osoba môže alebo nemôže sama vykonávať. Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby tento prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony v čo najmenšom rozsahu, pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný.
11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalecký posudok je však len jedným z dôkazov a spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi dospel k správnemu záveru, že je dôvodné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, nakoľko táto trpí duševnou poruchou a to bipolárnou afektívnou poruchou trvalého charakteru, avšak v inom rozsahu ako rozhodol súd prvej inštancie. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že menovaná je psychiatricky liečená od roku 2010, daná porucha v priebehu času mení svoju klinickú podobu, t.j. vyskytuje sa buď depresívna fáza alebo manická fáza ochorenia. Obe fázy sa u menovanej už v minulosti vyskytli a trvali dlhší čas. V zdravotnej dokumentácii nie sú zadokumentované bezpríznakové obdobia (remisie). Menovaná je podľa znalkyne v súčasnosti schopná samostatne obstarávať svoje náležitosti a samostatne konať len s obmedzeniami.
12. Odvolací súd považoval za správne určenie obmedzenia súdom prvej inštancie v rozsahu: - nakladania s nehnuteľným majetkom a to jeho scudzením, darovaním zaťažením záložným právom, vecným bremenom a prenájmom, - disponovania s finančnou hotovosťou vyššou ako 200 eur týždenne a - rozhodovania o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, o mieste a spôsobe liečby, umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia v súvislosti s duševnou poruchou, pre ktorú je obmedzená. Súd prvej inštancie obmedzenia v týchto oblastiach dostatočne, zrozumiteľne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce zmenu obmedzenia v tomto uvedenom rozsahu.
13. Súd prvej inštancie obmedzil menovanú aj v rozsahu nakladania s hnuteľným majetkom, tiež rozhodol, že nie je spôsobilá samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami a nie je spôsobilá rozhodovať o poskytovaní všetkej zdravotnej starostlivosti, umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti a vo všetkých úkonoch týkajúcich sa poskytovania sociálnych služieb. Tento rozsah obmedzenia však odvolací súd nepovažoval za dôvodný.
14. Menovaná žije sama v rodinnom dome, sama sa stará o chod domácnosti, robí nákupy potravín, platí náklady spojené s bývaním, čo navrhovateľ nepoprel. Je poberateľkou dôchodku podľa jej vyjadrenia 883 eur mesačne. V súčasnosti je jej porucha v manickej fáze, takže nakupuje aj veci, ktoré sú nepotrebné. Odvolací súd považoval obmedzenie spôsobilosti v nakladaní s finančnou hotovosťou vyššou ako 200 eur mesačne za dostačujúce obmedzenie na ochranu majetku menovanej bez potreby obmedziť ju v nakladaní s hnuteľnými vecami. Pokiaľ sa týka obmedzenia spočívajúceho v samostatnom konaní a vystupovaní pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami tu odvolací súd nepovažoval obmedzenie za dôvodné. Znalkyňa v znaleckom posudku takéto obmedzenie nedoporučila a z podaní menovanej nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že tieto sú primerane zrozumiteľné a častejšie podávanie sťažností bez ďalšieho nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti. Úrady, inštitúcie a štátne orgány musia častejšie podávanie podaní, oznámení či sťažností strpieť. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani obmedzenie spôsobilosti v rozhodovaní o všetkej zdravotnej starostlivosti. Z vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že menovaná popiera iba svoju
duševnú poruchu, dlhodobo odmieta psychiatrickú liečbu, nenavštevuje psychiatrickú ambulanciu ani neužíva doporučenú medikamentóznu liečbu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že prognóza ochorenia závisí od toho ako dôsledne a účinne bude realizovaná liečba a pri dlhodobej účinnej liečbe je prognóza ochorenia priaznivá. Odvolací súd preto považoval za dôvodné obmedzenie spôsobilosti menovanej v rozhodovaní o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o mieste a spôsobe liečby, umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia iba v súvislosti s duševnou poruchou. Je v záujme menovanej za účelom ochrany jej zdravia, aby o jej psychiatrickej liečbe rozhodoval opatrovník. Menovaná má aj iné zdravotné problémy, nap. Wilsonovu chorobu, tieto akceptuje a v súvislosti s nimi si zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, liečbe sa nebráni, preto mal odvolací súd za to, že je schopná o nej rozhodovať sama. Pokiaľ sa týka obmedzenia spôsobilosti pri rozhodovaní o umiestnení do zariadenia sociálnej starostlivosti a v úkonoch týkajúcich sa poskytovania sociálnych služieb tu sa odvolací súd nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, keď takéto obmedzenie považoval za neadekvátne a predčasné. Menovaná doposiaľ žije sama, sama si zabezpečuje chod domácnosti a to aj napriek duševnej poruche dlhodobo neliečenej. Pokiaľ bude psychiatricky liečená, je predpoklad zlepšenia ochorenia a stabilizácia jej psychického stavu v dôsledku čoho sa môže zlepšiť aj jej samoobslužnosť. Umiestnenie menovanej do zariadenia sociálnych služieb bez jej súhlasu nateraz považoval odvolací súd za neprimeraný zásah do osobných práv menovanej.
15. Súd prvej inštancie ustanovil osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná opatrovníka navrhovateľa F. B.. Odvolací súd toto rozhodnutie považuje za vecne správne. Súd prvej inštancie podrobne uviedol dôvody, pre ktoré ustanovil navrhovateľa, brata menovanej za opatrovníka, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje. Navrhovateľ je jediným príbuzným menovanej, je ochotný funkciu opatrovníka vykonávať, má na výkon funkcie predpoklady, svoju sestru pozná aj prostredie, rodinný dom, v ktorom menovaná žije a iná blízka fyzická osoba nebola zistená. Menovaná má negatívny postoj ku každému subjektu, ktorý by bol ustanovený za opatrovníka.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 388 CSP zmenil a A. B. obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku a vo výrokoch II. až V. rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.2 CSP za použitia ust. § 52 CMP.
18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).