Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/11/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20C, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX A. - D., zastúpenému obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, o zaplatenie sumy 4.979,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -101 zo dňa 11. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -101 zo dňa 11. februára 2026 vo výrokoch II. a III. zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -101 zo dňa 11. februára 2026 vo výroku I. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 62,21 eur spolu s úrokom vo výške 373,61 eur a s úrokom z omeškania vo výške 7,9 % ročne zo sumy 62,21 eur od 20.02.2025 do zaplatenia (výrok I.). V ďalšom vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.).

2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalovanej pohľadávky s príslušenstvom domáhal na tom základe, že žalovaný mu nevrátil ním poskytnutý úver.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že výzva na zaplatenie dlžných splátok poskytnutého úveru a oznámenie o jeho predčasnej splatnosti neobsahovali označenie dlžných splátok a neboli mu riadne doručené, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní jeho schopnosti splácať úver a že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nemá veriteľ nárok na splátky úveru splatné pred vyhlásením jeho predčasnej splatnosti. Tiež navrhol, aby súd preskúmal správnosť a prípustnosť ročnej percentuálnej miery nákladov uvedenej v uzavretej zmluve o úvere.

4. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť 96 mesačnými splátkami vo výške 102,62 eur. Žalovaný tieto splátky riadne neplatil, preto žalobca vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Nezaplatené splátky pred vyhlásením predčasnej splatnosti predstavovali istinu úveru vo výške 62,21 eur a zmluvný úrok vo výške 373,61 eur.

5. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, súd prvej inštancie citujúc ust. a a v platnom znení (ďalej len „“) uviedol, že zmena podmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyplývajúca zo zmeny ust. a nič nemení na povinnosti vo výzve na vrátenie splátok uviesť, s ktorými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní. Žalobca vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27.12.2024 tieto splátky neoznačil. Výzvu žalobcu tak považoval súd prvej inštancie za neurčitú, a preto aj neplatnú. Aj po zmene právnej úpravy je podľa súdu prvej inštancie použiteľná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia spis. zn. zo dňa 25.01.2024, spis. zn. zo dňa 06.09.2021, spis. zn. zo dňa 06.06.2024). Uvedenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je naďalej potrebné na posúdenie splnenia podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (omeškanie s aspoň tromi splátkami), ako aj na posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby. Preto podľa súdu prvej inštancie neobstojí ani tvrdenie, že ust. neukladá takúto povinnosť. Toto ustanovenie totiž používa slovné spojenie „výzva na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní“, je teda zrejmé, že na jej určitosť je potrebné tieto splátky uviesť, aby bolo jasné, na vrátenie ktorých splátok sa vyzýva. Keďže dotknutá výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27.12.2024 bola neplatným právnym úkonom, nedošlo ani k platnému vyhláseniu poskytnutého úveru za predčasne splatný, keďže táto výzva bola toho podmienkou. Žalobca teda nepreukázal nárok na zaplatenie časti žalovanej sumy 4.916,98 eur ako zosplatnenej istiny poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie mu túto sumu zároveň nemohol priznať ani ako splátky splatné po (neplatnom) vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, prípadne ich (netvrdenú a nepreukázanú) časť pripadajúcu na istinu úveru, pretože takéhoto nároku sa žalobca žalobou nedomáhal. Skutkové tvrdenia v jeho žalobe smerovali k tomu, že táto časť žalovanej sumy predstavuje práve zosplatnenú časť istiny úveru. Preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol a žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie nezaplatenej časti splátok poskytnutého úveru splatných pred vyhlásením úveru za predčasne splatný, ktorá pozostávala z istiny úveru vo výške 62,21 eur a zo zmluvného úroku vo výške 373,61 eur. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nestotožnil s námietkou žalovaného, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zanikol nárok žalobcu na splátky úveru splatné pred týmto vyhlásením. Vyhlásenie predčasnej splatnosti má totiž vplyv len na splátky splatné po tomto vyhlásení, a to že nastáva ich predčasná splatnosť. Toto vyhlásenie nemá vplyv na splátky splatné pred ním a ich splatnosť. Nárok žalobcu na tieto splátky, ktoré riadne špecifikoval ako súčasť žalovanej sumy vyhlásením predčasnej splatnosti úveru (ani jeho neplatnosťou) nezanikol.

6. Z dôvodu, že považoval výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27.12.2024 za neplatný právny úkon, súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkami žalovaného, či mu bola riadne doručená, pretože táto otázka sa stala bezpredmetnou. Rovnako sa tak nezaoberal ďalším žalovaným namietaným dôvodom nemožnosti vyhlásiť poskytnutý úver za predčasne splatný, spočívajúcim v porušení povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že nezistil a žalovaný ani netvrdil, že by túto povinnosť porušil hrubo, čo by bolo dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

7. Súd prvej inštancie v ďalšom konajúc z úradnej povinnosti preskúmal aj otázku, či dotknutá zmluva o úvere mala všetky náležitosti, vrátane prípustnosti a správnosti v nej uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov. Citujúc ust. v platnom znení, ust. a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ust. 11 ods. 1 písm. d) a g) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd prvej inštancie uviedol, že nezistil žiadne nedostatky, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Podľa údajov obsiahnutých v zmluve bola ročná percentuálna miera nákladov v nej uvedená správne po zaokrúhlení na 1 desatinné miesto (21,1 % namiesto 21,07 %, teda v prospech žalovaného ako spotrebiteľa). Zároveň táto neprekračovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty vo výške dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2024 zverejnených naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu zmluvy o úvere priemerná ročná percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľských úveroch bez zabezpečenia vo výške 1.500,- eur až 6.500,- eur so splatnosťou 5 až 10 rokov (teda pri obdobných úveroch) bola vo výške 13,96 %.

8. Napokon súd prvej inštancie s odkazom na znenie ust. a ust. nariadenia vlády SR č. priznal žalobcovi spolu s nárokom na zaplatenie časti žalovanej sumy aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nej tak, ako si ho žalobca uplatnil.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. (ďalej len „“) tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže jeho neúspech považoval len za nepatrný.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.979,19 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %, prípadne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca odôvodnil odvolanie s odkazom na dôvody podľa ust. a . Namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru v posudzovanom prípade. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval príslušnú právnu úpravu účinnú v rozhodnom čase a oprel svoje závery o rozhodovaciu prax viažucu sa na skoršiu právnu úpravu. Podľa názoru žalobcu však dotknuté rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, je nutné považovať vo vzťahu k posudzovanej veci za obsolétne. Pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti zosplatnenia budúcich splátok bolo totiž nevyhnutné vychádzať z právneho stavu účinného v čase, keď boli vykonané právne úkony. V posudzovanej veci došlo k rozhodnému právnemu úkonu, k vyhotoveniu výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, dňa 27.12.2024. Na právne posúdenie tohto úkonu bolo tak potrebné aplikovať znenie ust. a účinné po 01.11.2024. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalobca a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu ktorou žalobca poskytol žalovanému sumu úveru 5.000,- eur s dobou trvania 96 mesiacov, teda doba trvania spotrebiteľskej zmluvy bola dohodnutá na viac ako tri roky a menej ako desať rokov. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27.12.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené, v celkovej sume 307,48 eur, čo je viac ako päť percent poskytnutej sumy úveru, teda 250,- eur, v zmysle novelizovaného ust. v znení účinnom po dni 01.11.2024. Žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu SR č. k. -60 zo dňa 07.02.2018, v zmysle ktorého aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s , ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom. Zároveň žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 29.06.2010, že ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nerozvážnosti spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti budúcich splátok pristúpil správne a jeho jednostranný právny úkon zo dňa 27.12.2024 označený ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ je platný, dostatočne určitý a zrozumiteľný, a teda je v súlade s ust. a . Súd prvej inštancie tak žalobcovi nesprávnym výkladom ust. neoprávnene zasiahol do práva na spravodlivý súdny proces.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, navrhol, aby ho odvolací súd v napadnutej časti potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy odvolacie konania. Žalovaný považoval v ďalšom odvolanie žalobcu za nedôvodné, pričom mal za to, že z hľadiska hmotnoprávneho posudzovania sporného nároku, žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. iné podstatné okolnosti, či právne dôvody, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie v doterajšom priebehu konania, či ktoré by menili právne východiská a skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaný nepovažoval za relevantnú odvolaciu argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právnu úpravu, ktorá bola v čase právneho úkonu účinná a nesprávne aplikoval skoršiu právnu úpravu. S odvolacou argumentáciou žalobcu sa vysporiadal súd prvej inštancie v odseku č. 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom žalovaný zdôraznil, že zmena podmienok vyplývajúcich zo zmeny znenia ust. a nič nemení na povinnosti veriteľa uviesť vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými

splátkami je spotrebiteľ v omeškaní. Aby spotrebiteľ mohol vykonať nápravu a zabrániť zosplatneniu, musí presne vedieť, s ktorými konkrétnymi splátkami (mesiace) je v omeškaní a aká je presná suma týchto zmeškaných splátok (nie celého dlhu). Ak žalobca zaslal výzvu na úhradu celkovej sumy bez rozpisu a konkretizácie zmeškaných splátok, znemožnil žalovanému využiť zákonné právo na dodatočné splnenie dlhu. Takýto úkon je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Výzva, ktorá neobsahuje špecifikáciu zmeškaných splátok, je neurčitým právnym úkonom v zmysle ust. . Spotrebiteľ nemôže byť sankcionovaný stratou výhody splátok, ak mu veriteľ jasne nepovie, čo presne má doplatiť, aby tomu zabránil. Neúčinnosť zosplatnenia nastala z dôvodu, že nebola splnená podmienka riadnej výzvy (obsahová aj časová), a tým k zosplatneniu celého dlhu nedošlo, keďže tento právny úkon je neplatný. K problematike neurčitosti výzvy a aplikácii ust. žalovaný považoval za irelevantné viesť polemiku o časovej účinnosti novely ust. , pretože požiadavka na určitosť a zrozumiteľnosť každého právneho úkonu vyplýva z generálneho ust. , ktoré je súčasťou právneho poriadku dlhodobo. Akákoľvek výzva, ktorá nešpecifikuje, za aké konkrétne obdobie a v akej presnej výške spotrebiteľ so splátkami mešká, je pre svoju neurčitosť absolútne neplatná od samého začiatku. Žalobca ako „profesionál“ nemôže prenášať povinnosť špecifikácie splátky v omeškaní na spotrebiteľa. Bez jasného rozpisu/špecifikácie konkrétnych splátok v omeškaní bolo žalovanému ako spotrebiteľovi znemožnené využiť právo na nápravu formou úhrady konkrétnej zameškanej plátky, čím by zastavil okamžité zosplatnenie. Absenciou špecifikácie žalobca porušil zákonnú ochranu spotrebiteľa. Jeho tvrdenie, že zákon nevyžaduje rozpis konkrétnych splátok a príslušných mesiacov, je v priamom rozpore s princípom transparentnosti a dobrej viery.

13. Žalobca v odvolacej replike poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -126 zo dňa 28.01.2026, podľa ktorého sa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 13.02.2025 netýka právnej úpravy upravujúcej podmienky zosplatnenia spotrebiteľského úveru obsiahnutej v v znení účinnom od 01.11.2024, naopak evokuje, že Najvyšší súd SR si bol vedomý časového obmedzenia použiteľnosti tohto rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie bolo vydané dňa 13.02.2025, t.j. po nadobudnutí účinnosti príslušnej novely účinnej od 01.11.2024 vykonanej a bolo v jeho právnej vete výslovne vyjadrené, že sa týka ust. v znení účinnom do 31.10.2024. Na podklade tohto mal žalobca za to, že žalovaný, ako aj súd prvej inštancie, nesprávne aplikovali judikatúru, ktorá sa viaže na právnu úpravu účinnú do 31.10.2024, na právny vzťah posudzovaný už podľa právnej úpravy účinnej od 01.11.2024. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. , ktoré bolo zverejnené neskôr, ako všetky rozhodnutia Najvyššieho súdu SR označené súdom prvej inštancie v rozsudku, výslovne viaže požiadavku konkretizácie splátky na predchádzajúcu právnu úpravu. Tvrdenie súdu prvej inštancie neobstojí ani v časti, v ktorej vyvodzuje z ust. povinnosť konkrétne špecifikovať jednotlivé splátky. Uvedené ustanovenie síce používa formuláciu „výzva na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní“, avšak z tohto jazykového vyjadrenia nemožno bez ďalšieho vyvodiť požiadavku ich individuálnej identifikácie. Obzvlášť to nie je zrejmé za situácie kedy zákonodarca presne predpisuje čo má výzva obsahovať, v tom istom odseku, a to uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Uvedený výklad súdu prvej inštancie tak nie len že nemal podľa žalobcu oporu v právnom texte, ale išiel priamo proti právnemu textu, kedy zákonodarca uviedol výpočet obsahových náležitostí presne. Žalovaný vo svojom vyjadrení zároveň nesprávne interpretoval samotnú podstatu a účel ust. a , ak tvrdil, že bez jasného rozpisu/špecifikácie konkrétnych splátok v omeškaní mu bolo ako spotrebiteľovi znemožnené využiť právo na nápravu formou úhrady konkrétnej zameškanej splátky, čím by zastavil okamžité zosplatnenie a absenciou špecifikácie mal žalobca porušiť zákonnú ochranu spotrebiteľa. Uvedené podľa žalobcu iba potvrdzuje obsolétnosť rozhodovacej praxe viažucej sa k predchádzajúcej právnej úprave, keďže žalovaným tvrdená „náprava“ nemohla byť urobená formou úhrady konkrétnej splátky. Touto úhradou by žalovaný nezastavil okamžité zosplatnenie. Uvedené tvrdenie bolo pravdivé do 31.10.2024. Súčasná právna úprava v ust. s. 10 totiž ustanovuje, že ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným. Spotrebiteľovi tak „nepomôže“, ak uhradí napríklad iba jednu z omeškaných splátok, ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy. V prípade, ak chce odvrátiť zosplatnenie musí uhradiť všetky splátky, s ktorými je v omeškaní. Ak tak neurobí, celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy sa stane splatným.

14. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli doručené ani iné podania strán produkované v odvolacom konaní.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. bolo podané oprávneným subjektom ( ) – žalobcom ako stranou, v neprospech ktorej súd prvej inštancie rozhodol, keďže žalobu čiastočne zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [ a v spojení s ], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario), konštatujúc opodstatnenosť nižšie uvedených odvolacích námietok žalovaného, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výroku II. ako aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutom výroku I. zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

16. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bolo to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ], pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na výklade ust. v znení tak, že výzva obchodníka podľa tohto ustanovenia musí obsahovať označenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, na podklade čoho potom dospel k záveru, že výzvu žalobcu zo dňa 27.12.2024 je potrebné považovať za neplatný právny úkon a v dôsledku toho nedošlo k platnému vyhláseniu poskytnutého úveru za predčasne splatný ( ).

17. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že novelou vykonanou došlo k zásadnej zmene právnej úpravy „zosplatnenia“ spotrebiteľským úverov. Ako vyplýva z osobitnej časti dôvodovej správy k novelizovanému ust. a : „Nová právna úprava zavádza nové kritériá pre tzv. zosplatnenie úverov pre spotrebiteľov so zohľadnením proporcionality možnosti obchodníka (veriteľa) požadovať úhradu celej dlžnej sumy (celého plnenia) s ohľadom na kritériá pri neplnení povinností spotrebiteľa plniť v dohodnutých splátkach (v dohodnutých termínoch a výške) v zmysle záverov Súdneho dvora Európskej únie. Základnou podmienkou pre uplatnenie práva obchodníka na úhradu celého dlhu, resp. celého plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy je samozrejme omeškanie spotrebiteľa podľa ustanovených kritérií. Tieto nové kritériá zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok (termíny splátok a ich počet), ale aj ich celkovú omeškanú výšku vo vzťahu k sume poskytnutého úveru alebo iného plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný (tzv. istina), a to v závislosti od dĺžky dohodnutého trvania zmluvy. Navrhovaná právna úprava ponecháva na uvážení obchodníka, či a kedy toto právo uplatní (právo však môže uplatniť len počas trvania omeškania spotrebiteľa, resp. len počas obdobia, kedy sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva). Ide len o možnosť obchodníka začať proces zosplatnenia (nie povinnosť), a aj to len pri naplnení kumulatívnych podmienok, pričom nič nebráni zmluvným stranám dohodnúť sa inak (napr. o inom spôsobe postupného plnenia) rešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Podmienkou pre uplatnenie práva obchodníka podľa navrhovaného znenia v je samozrejme výzva adresovaná spotrebiteľovi, v ktorej obchodník určí spotrebiteľovi dodatočnú lehotu, v ktorej môže spotrebiteľ zaplatiť celú omeškanú sumu splátok, a tým sa vo svojej podstate môže vyhnúť zamýšľaným následkom v podobe tzv. zosplatnenia, na čo musí byť spotrebiteľ jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom upozornený.“ Nová právna úprava vyvolania predčasnej splatnosti záväzku spotrebiteľa teda na rozdiel od predchádzajúcej, založenej na uplatnení práva veriteľom podľa ust. , výslovne vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia. K zosplatneniu peňažného záväzku spotrebiteľa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, vyžadujúcej dva úkony veriteľa (výzva podľa ust. v znení účinnom do 31.10.2024 a výzva podľa ust. ), dochádza len na podklade jedného úkonu veriteľa, a to výzvy podľa ust. . Márnym uplynutím obchodníkom určenej dodatočnej lehoty na plnenie záväzku spotrebiteľa dochádza k zosplatneniu

peňažného záväzku spotrebiteľa už bez ďalšieho právneho úkonu obchodníka, teda ex lege. Ust. zároveň stanovuje obsahové náležitosti výzvy obchodníka na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Obchodník je povinný vo výzve: (i) stanoviť dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy, (ii) upozorniť spotrebiteľa na následok podľa ust. veta druhá (ak neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným) a (iii) uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Žiadne iné obsahové náležitosti zákon explicitne nestanovuje. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že výzva podľa ust. v znení musí obsahovať uvedenie konkrétnych splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Podľa odvolacieho súdu výzva obchodníka má obsahovať uvedenie celkovej sumy omeškaných splátok, a nie členenie tejto sumy na individualizované dlžné splátky. Tomuto nasvedčuje aj formulácia ust. v znení , ktorý vymedzuje sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, ako jednu (celkovú) sumu, ktorá musí byť najmenej vo výške určitého percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia v závislosti na dohodnutej dobe trvania spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené závery možno zároveň oprieť aj o všeobecnú časť dôvodovej správy k návrhu , v ktorej je uvedené: „Obchodník je povinný pred uplatnením práva na tzv. zosplatnenie plnenia vyzvať spotrebiteľa na vrátenie omeškanej sumy splátok a súčasne mu určiť lehotu na jej vrátenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Súčasne ho musí upozorniť, že až po uplynutí tejto dodatočnej lehoty sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným.“ 19. Za nesprávny potom považoval odvolací súd aj odkaz súdu prvej inštancie na skoršiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá bola napokon vyjadrená v právnej vete uznesenia spis. zn. zo dňa 13.02.2025 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3 ročník 2025 pod poradovým č. 34, podľa ktorej: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa ).“ Novelizované ust. už totiž nestanovuje ako podmienku zosplatnenia záväzku spotrebiteľa určité trvanie omeškania so zaplatením splátky (podľa predchádzajúcej úpravy mohol obchodník uplatniť právo podľa po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky) a zároveň nelimituje obchodníka s uplatnením jeho práva podľa do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkami zosplatnenia záväzku spotrebiteľa podľa ust. a sú: (i) úplné alebo čiastočné omeškanie spotrebiteľa s plnením aspoň troch (ktorýchkoľvek) splátok, (ii) minimálna suma dlžných splátok, ktorá zodpovedá určitému percentu poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný v závislosti od trvania spotrebiteľskej zmluvy, (iii) výzva veriteľa spotrebiteľovi s upozornením na následok podľa ust. veta druhá s uvedením sumy splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, (iv) nezaplatenie dlžnej sumy splátok, uvedenej vo výzve, zo strany spotrebiteľa ani v dodatočnej lehote poskytnutej veriteľom, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy.

20. Pokiaľ tak súd prvej inštancie založil záver o neurčitosti právneho úkonu žalobcu zo dňa 27.12.2024 označeného ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy), a teda jeho neplatnosti podľa ust. , na zistení, že tento právny úkon neobsahoval jednoznačnú špecifikáciu splátok, s ktorými bol žalovaný ako spotrebiteľ v omeškaní a na vrátenie ktorých ho žalobca vyzýval, spočívalo rozhodnutie súdu prvej inštancie na nesprávnom právnom posúdení veci [ ]. Súd prvej inštancie síce aplikoval na posudzovanú vec správu právnu normu ( a v znení ), avšak túto nesprávne interpretoval. V dôsledku toho sa potom s prvej inštancie nezaoberal posúdením otázky, či rozsah omeškania žalovaného so splácaním spotrebiteľského úveru zodpovedal rozsahu podľa ust. . Rovnako sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, či výzva žalobcu na vrátenie splátok zo dňa 27.12.2024 bola doručená žalovanému do dispozičnej sféry, a teda spôsobila účinky podľa ust. , teda zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie, okrem strohého konštatovania, že nezistil hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa ust. , sa v ďalšom už bližšie nezaoberal námietkou žalovaného o menej závažnom porušení tejto povinnosti zo strany žalobcu, ktoré by mohlo viesť k sankcii podľa ust. veta prvá , t. j. že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

21. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc opodstatnenosť odvolania žalovaného, odvolací súd podľa ust. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislého výroku III. o nároku na náhradu trov konania, keďže nebolo účelné dopĺňať dokazovanie (či už dôkazmi predloženými stranami alebo prípadne dôkazmi zabezpečenými podľa ust. ) odvolacím súdom a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). V odvolaním nenapadnutom výroku I. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie dôkazmi produkovanými stranami sporu, či zabezpečenými podľa ust. , vyvodí z nich zistenia potrebné pre náležité právne posúdenie veci a zodpovedanie všetkých pre rozhodnutie o zvyšku žaloby žalobcu podstatných hmotnoprávnych otázok (vrátane tých, na ktoré poukázal v odseku č. 20 odôvodnenia tohto uznesenia odvolací súd). Svoje nové rozhodnutie zároveň odôvodní v súlade s ust. a napokon v tomto novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ].

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov]. V Žiline dňa 30. júna 2026 Mgr. Andrej Kekely

predseda senátu

JUDr. Mgr. Michaela Priesolová členka senátu

Mgr. Zuzana Hartelová

členka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Miroslava Androvičová