Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-85-2026.pdf
PDF · 91.62 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/85/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., t. č. H. XX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Jana Šálková ml., advokátka so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, otec I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XX, XXX XX L., t. č. M. XX, XXX XX L., o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s mal. dieťaťom a o návrhu matky na zúženie styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 32P/176/2025 - 125 zo dňa 5. februára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým A. z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol tak, že: I. Súd konanie v časti návrhu na zníženie výživného zastavuje. II. Súd návrh matky na zúženie styku zamieta. III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28P/26/2024-183 zo dňa 28. januára 2025 vo výroku o úprave styku tak, že súd upravuje styk otca I. F. s maloletým A. B. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 14:30 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec je oprávnený maloletého v stanovenom čase prevziať v predškolskom, respektíve v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, inak v mieste bydliska matky. Po ukončení styku odovzdanie maloletého medzi rodičmi prebehne tak, že každý druhý nepárny týždeň v nedeľu, bude miestom odovzdania maloletého bydlisko otca, kde si matka po maloletého príde v stanovený čas a v ostatnom čase bude miestom odovzdania maloletého bydlisko matky, kde otec maloletého dopraví v stanovený čas. IV. Súd ukladá rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, za účelom zlepšenia komunikácie týkajúcej sa starostlivosti o maloletého, osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva a zvýšenia svojich rodičovských zručností, a to na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že rozsudkom zo dňa 28.01.2025 bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec maloletého na styk preberal v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, prípadne v mieste bydliska matky, a po skončení styku ho odovzdával v mieste bydliska matky. Otec sa následne návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2025 domáhal zníženia výživného, prípadne zmeny realizácie styku tak, aby sa matka podieľala na doprave maloletého. Počas konania otec vzal návrh na zníženie výživného späť a zotrval len na návrhu smerujúcom k zmene spôsobu odovzdávania a preberania maloletého. Tvrdil, že pri uzatváraní predchádzajúcej rodičovskej dohody podcenil finančnú a časovú náročnosť dopravy medzi L. a G., pričom náklady spojené s dochádzaním za maloletým považoval za neprimerané. Uvádzal, že na styk vynakladá približne 200 eur mesačne len na pohonné hmoty, pričom zabezpečovanie dopravy výlučne jeho osobou predstavuje neúmernú záťaž. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na nákladoch spojených s realizáciou styku maloletého s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, sa majú podieľať obaja rodičia. Poukázal na to, že právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi predstavuje súčasť rodičovských práv a povinností, preto náklady spojené s realizáciou styku nemožno vnímať len ako peňažné výdavky, ale aj ako časovú a organizačnú záťaž. Stotožnil sa s argumentáciou otca, podľa ktorej doterajšie nastavenie spôsobovalo, že všetky náklady a povinnosti súvisiace s dopravou maloletého znášal výlučne on. Zároveň prihliadol na majetkové a príjmové pomery oboch rodičov. Konštatoval, že matka dosahuje nižší príjem ako otec, sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a hradí náklady súvisiace s jeho každodennou starostlivosťou. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za spravodlivé, aby sa rodičia podieľali na doprave v rovnakom rozsahu. Za primerané považoval riešenie, podľa ktorého bude matka povinná prevziať maloletého po skončení styku v mieste bydliska otca len každý druhý nepárny týždeň, teda približne jedenkrát mesačne. Takéto rozdelenie povinností podľa jeho názoru zohľadňuje horšie ekonomické pomery matky a zároveň čiastočne zmierňuje záťaž na strane otca. Pri rozhodovaní zdôraznil, že matka počas pojednávania odmietala akúkoľvek dohodu o inom spôsobe realizácie styku vrátane možnosti stretnutia rodičov na polceste medzi miestami ich bydlísk. Súd prvej inštancie jej postoj vyhodnotil ako neochotu podieľať sa na zabezpečení realizácie styku maloletého s otcom a poukázal na to, že zabezpečenie práva dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi predstavuje spoločnú rodičovskú zodpovednosť. Za zmenu pomerov odôvodňujúcu zásah do predchádzajúcej úpravy styku považoval okresný súd okolnosť, že pre otca je doterajší spôsob preberania a odovzdávania maloletého finančne a časovo neprimerane zaťažujúci. Na tomto závere založil zmenu predchádzajúceho rozhodnutia a upravil spôsob odovzdávania maloletého tak, že matka je povinná približne jedenkrát mesačne prevziať maloletého po skončení styku v mieste bydliska otca. Pokiaľ ide o návrh matky na zúženie styku, súd prvej inštancie ho považoval za nedôvodný. Vychádzal zo zistenia, že maloletý má o styk s otcom záujem a k otcovi chodí rád. Námietky matky týkajúce sa nevhodných výchovných postupov otca, fajčenia, používania nevhodných hier alebo konfliktov v domácnosti otca nepovažoval za dôvod na obmedzenie styku, ale za okolnosti, ktoré je možné riešiť odbornou pomocou. Dospel k záveru, že rodičia majú dlhodobo konfliktnú komunikáciu, rozdielne predstavy o výchove maloletého a nedokážu efektívne riešiť otázky súvisiace so starostlivosťou o dieťa. Preto rodičom uložil výchovné opatrenie za účelom zlepšenia komunikácie, posilnenia rodičovských zručností a vytvorenia podmienok pre stabilnejšie fungovanie rodičovských vzťahov v záujme maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
2. Proti výroku III. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že návrh otca na zmenu úpravy styku zamietne. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru matky od poslednej úpravy styku nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zásah do právoplatného rozhodnutia. Poukázala na to, že vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, spôsob realizácie styku, ako aj náklady spojené s dochádzaním boli otcovi známe už v čase predchádzajúceho konania, v ktorom rodičia uzavreli dohodu schválenú súdom. Podľa jej názoru nejde o zmenu pomerov, ale iba o zmenu postoja otca k podmienkam, s ktorými predtým súhlasil. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval skutočný stav veci, keď bez vykonania dokazovania ohľadom reálnych nákladov na dopravu a bez náležitého porovnania pomerov existujúcich
v čase predchádzajúceho rozhodnutia dospel k záveru o potrebe zmeniť spôsob odovzdávania maloletého. Uvádzala, že náklady deklarované otcom nezodpovedajú skutočným nákladom na cestovanie medzi L. a G.. Namietala tiež rozpor v odôvodnení rozsudku. Poukázala na to, že súd na jednej strane konštatoval horšiu finančnú situáciu matky, nižší príjem a skutočnosť, že zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o maloletého, na druhej strane jej však uložil novú povinnosť podieľať sa na doprave maloletého po skončení styku. Zdôraznila, že pôvodná úprava styku bola výsledkom rodičovskej dohody, v rámci ktorej rodičia zohľadnili aj spôsob dopravy maloletého. Podľa jej názoru súd bez existencie podstatnej zmeny pomerov neprípustne zasiahol do právoplatne upravených pomerov. Poukázala aj na svoje aktuálne pracovné a príjmové pomery a na skutočnosť, že sa stará o maloletého vo všetkých ostatných dňoch mimo styku. Z uvedených dôvodov považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespravodlivé a odporujúce zistenému skutkovému stavu. 3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách § 65 a § 66 CMP. Následne bez vykonania odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. podľa § 388 CSP zmenil, považujúc odvolanie za dôvodné.
4. Predmetom konania (okrem iného) a odvolania je návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom spočívajúcu v zmene spôsobu odovzdávania a preberania maloletého v rámci úpravy styku. Z vykonaného dokazovania boli preukázané pomery účastníkov tak, ako sú opísané v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Z takto ustáleného skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd, konštatujúc, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom na rozhodnutie veci, preto nebolo potrebné nariaďovať odvolacie pojednávanie. Skutkové okolnosti rozhodné pre posúdenie návrhu, najmä pomery rodičov, vzdialenosť medzi ich bydliskami, spôsob realizácie styku určený predchádzajúcim rozhodnutím a dôvody, o ktoré otec svoj návrh opieral, boli zistené dostatočne. Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že otec už v čase predchádzajúcej úpravy styku býval v L. a maloletý žil s matkou v G..
5. Odvolací súd sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie v podstatných okolnostiach stotožňuje, odlišne však posúdil otázku existencie zmeny pomerov ako zákonného predpokladu pre zmenu právoplatnej úpravy styku. Ide teda o odlišné právne posúdenie veci, nie o zmenu skutkových zistení, čo je v súlade s princípom neúplnej apelácie a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3CdoR/1/2024). Odvolací súd zároveň uvádza, že samotné iné právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, ako ani prípadné ďalšie zistené nedostatky, nedosahovali takú intenzitu odvolacích dôvodov uvedených v § 389 CSP, ktorá by odôvodňovala zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. To platí najmä v prípade, ak rozhodnutie nevyžaduje doplnenie dokazovania. Za tejto situácie nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keďže skutkový stav bol dostatočne zistený a odvolací súd mohol vo veci priamo rozhodnúť zmenou napadnutého výroku.
6. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako podľa § 121 CMP možno rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o úprave styku je existencia kvalifikovanej zmeny pomerov, ktorá nastala po vydaní skoršieho rozhodnutia. Zmena pomerov musí spočívať v nových skutkových okolnostiach významných pre skoršiu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Konanie o zmene rozhodnutia neslúži na opätovné posudzovanie správnosti predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia ani na dodatočné prehodnotenie okolností, ktoré boli účastníkom známe už v čase jeho vydania, a to ani v prípade, ak súd dôjde k záveru, že iné usporiadanie pomerov by bolo vhodnejšie, spravodlivejšie alebo účelnejšie.
8. V prejednávanej veci je preto rozhodujúcou otázkou, či okolnosti uvádzané otcom a uznané súdom prvej inštancie predstavujú zmenu pomerov odôvodňujúcu zásah do právoplatnej úpravy styku schválenej rozsudkom okresného súdu sp. zn. 28P/26/2024 zo dňa 28.01.2025.
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že predchádzajúca úprava pomerov nebola výsledkom autoritatívneho rozhodnutia súdu po vykonanom dokazovaní medzi protichodnými návrhmi rodičov, ale bola založená na rodičovskej dohode. Súčasťou tejto dohody nebola iba úprava styku, ale aj úprava vyživovacej povinnosti otca. Rodičia vtedy dospeli ku kompromisnému riešeniu otázky výživného aj spôsobu realizácie styku. Je preto zrejmé, že jednotlivé časti dohody nemožno posudzovať izolovane, ale ako výsledok vzájomných ústupkov rodičov pri usporiadaní ich pomerov k maloletému.
10. Odvolací súd považuje za významné, že v čase uzatvorenia dohody boli otcovi známe všetky okolnosti, na ktoré sa odvoláva aj v súčasnom konaní. Bolo mu známe miesto jeho bydliska, miesto bydliska matky, vzdialenosť medzi nimi, rozsah styku, ako aj spôsob odovzdávania a preberania maloletého. Rovnako mu muselo byť známe, akú časovú a finančnú náročnosť bude realizácia takto nastaveného styku predstavovať. Otec v tomto konaní tvrdil, že pôvodne podcenil náklady a čas potrebný na realizáciu styku a až následne si uvedomil, akú záťaž pre neho predstavuje doprava maloletého medzi L. a G.. Práve tieto okolnosti považoval za dôvod pre zmenu skoršej úpravy.
11. Odvolací súd však konštatuje, že uvedené tvrdenia samé osebe nepredstavujú zmenu pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine. Otec mal preukázať, že po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia nastali nové skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú zásah do právoplatnej úpravy styku. Vykonané dokazovanie však nepreukázalo, že by došlo k zmene bydliska niektorého z rodičov, zmene vzdialenosti medzi ich bydliskami, zmene rozsahu styku, zmene spôsobu jeho realizácie, ani k takej zmene príjmových alebo majetkových pomerov otca, ktorá by mala podstatný význam pre plnenie povinností vyplývajúcich z predchádzajúcej úpravy.
12. Dokazovanie naopak preukázalo, že otec svoju argumentáciu založil na tých istých okolnostiach, ktoré existovali už v čase schválenia rodičovskej dohody. Skutočnosť, že ich následne začal považovať za nevýhodné alebo nadmerne zaťažujúce, nemožno považovať za zmenu pomerov. Ide len o dodatočné prehodnotenie podmienok, s ktorými predtým súhlasil. Odvolací súd preto považuje za dôvodnú odvolaciu námietku matky, podľa ktorej súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zmene postoja otca, nie na zmene pomerov. Samotná okolnosť, že účastník po určitom čase prestane byť spokojný s obsahom dohody alebo právoplatného rozhodnutia, nemôže bez ďalšieho odôvodňovať jeho zmenu.
13. Odvolací súd súčasne dodáva, že nepovažuje za nesprávnu všeobecnú úvahu súdu prvej inštancie, podľa ktorej sa na zabezpečení styku maloletého s rodičom môžu/majú podieľať obaja rodičia a pri prvotnej úprave pomerov možno zvažovať rôzne modely rozdelenia dopravnej, časovej alebo finančnej záťaže. Takéto úvahy však samy osebe nenahrádzajú zákonnú podmienku zmeny pomerov. Argumentácia súdu prvej inštancie by mohla byť významná pri prvotnom rozhodovaní o spôsobe realizácie styku. V prejednávanej veci však okresný súd nerozhodoval o prvej úprave rodičovských práv a povinností, ale o zmene právoplatného rozhodnutia. Pri takomto rozhodovaní bolo potrebné najskôr ustáliť existenciu zmeny pomerov. Keďže táto podmienka splnená nebola, nebol daný zákonný dôvod na zásah do predchádzajúcej úpravy styku.
14. Odvolací súd preto dospel k záveru, že návrh otca nesmeroval k riešeniu následkov novej zmeny pomerov, ale k dodatočnému prehodnoteniu právoplatne upraveného spôsobu realizácie styku. Takýto postup by viedol k neprípustnej reparácii skoršieho rozhodnutia bez splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 26 Zákona o rodine a § 121 CMP.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh otca na zmenu úpravy styku zamietol.
16. Ostatné výroky rozsudku neboli predmetom odvolacieho prieskumu a zostali odvolaním nedotknuté.
17. Odvolací súd zároveň podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé ich náhradu priznať niektorému z účastníkov konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).