Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1To-28-2026.pdf
PDF · 170.01 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/28/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 30. júna 2026 prejednal odvolania podané prokurátorom a obžalovaným A. B. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8T/41/2024 z 15.1.2026 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8T/41/2024 z 15.1.2026.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, C.,
u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 2.2.2024 okolo 01.10 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 ev. č. B. po miestnej komunikácii v obci E., okres C., kde bol zákonným predpísaným spôsobom zastavovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Čadca, avšak na zvukové znamenia s nápisom STOP reagoval okamžitým zrýchlením a strhnutím vozidla do uličky vpravo a snažil sa s vozidlom uniknúť, pričom hliadka polície zostala stáť s vozidlom na križovatke, obaja členovia hliadky vystúpili z vozidla a bežali do uličky za unikajúcim vozidlom, kde toto vozidlo zastavilo asi po 35 metroch v uličke, ktorá končila oplotením rodinného domu č. XXX, kde A. B. zastavil pred uzamknutou bránkou tohto rodinného domu, vystúpil z vozidla a dal sa na útek, na čo hliadka polície použila výzvu (STOJ POLÍCIA), no A. B. na výzvu nereagoval a preskočil oplotenie, vstúpil na pozemok, kde ho následne hliadka našla ukrývať sa pod okrasným kríkom vedľa rodinného domu č. XXXX, viackrát ho vyzvala, aby vyšiel, na čo nereagoval, a tak bola hliadka nútená použiť na jeho vytiahnutie hmaty a chvaty podľa § 51 ods. 2 písm. a) zákona o Policajnom zbore a bolo zistené, že vozidlo viedol i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T/103/2020 z 9.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.5.2021, mu bol uložený súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Z a t o h o o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8T/41/2024 z 15.1.2026 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na skutkovom základe, že:
dňa 2.2.2024 okolo 01.10 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 ev. č. B. po miestnej komunikácii v obci E., okres C., kde bol zákonným predpísaným spôsobom zastavovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Čadca, avšak na zvukové znamenia s nápisom STOP reagoval okamžitým zrýchlením a strhnutím vozidla do uličky vpravo a snažil sa s vozidlom uniknúť, pričom hliadka polície zostala stáť s vozidlom na križovatke, obaja členovia hliadky vystúpili z vozidla a bežali do uličky za unikajúcim vozidlom, kde toto vozidlo zastavilo asi po 35 metroch v uličke, ktorá končila oplotením rodinného domu č. XXX, kde A. B. zastavil pred uzamknutou bránkou tohto rodinného domu, vystúpil z vozidla a dal sa na útek, na čo hliadka polície použila výzvu (STOJ POLÍCIA), no A. B. na výzvu nereagoval a preskočil oplotenie, vstúpil na pozemok, kde ho následne hliadka našla ukrývať sa pod okrasným kríkom vedľa rodinného domu č. XXXX, viackrát ho vyzvala, aby vyšiel, na čo nereagoval, a tak bola hliadka nútená použiť na jeho vytiahnutie hmaty a chvaty podľa § 51 ods. 2 písm. a) zákona o Policajnom zbore a bolo zistené, že vozidlo viedol i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T/103/2020 z 9.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.5.2021, mu bol uložený súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov, trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/113/2021 z 10.2.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.4.2022, mu bol uložený súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 roky a rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/77/2022 z 5.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.11.2022, mu bol uložený v bode I. rozsudku trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 rok a v bode II. rozsudku trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 rok.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky.
Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolania prokurátor aj obžalovaný A. B..
Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému považuje za trest neprimerane mierny, v dôsledku čoho nenapĺňa svoje funkcie, zvlášť neplní svoj účel z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchaním ďalších trestných činov obžalovaným, či potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Z hľadiska okolností činu je potrebné akcentovať, že obžalovaný nerešpektoval výzvu polície na zastavenie motorového vozidla a snažil sa motorovým vozidlom uniknúť, pričom motorové vozidlo zastavil až v dôsledku objektívnej prekážky (vošiel do slepej uličky), ktorá mu znemožnila pokračovať v úteku pre políciou na motorovom vozidle. Následne sa však pred políciou opäť dal na útek, a to peši, pričom opäť nerešpektoval opakované výzvy polície, aby zostal stáť, alebo aby vyšiel z úkrytu, v ktorom sa pred políciou schovával, a tak zakročujúci policajti boli nútení použiť donucovacie prostriedky, aby obžalovaného zaistili. Vo vzťahu k osobe a pomerom obžalovaného možno primárne poukázať na to, že podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča obžalovaný nikdy nebol držiteľom žiadneho vodičského oprávnenia, resp. vodičského preukazu. Z odpisu registra trestov obžalovaného možno zistiť, že má bohatú kriminálnu minulosť, pre ktorú bol 17-krát právoplatne odsúdený, pričom pred spáchaním žalovaného skutku mu
bol opakovane uložený tak podmienečný, ako aj nepodmienečný trest odňatia slobody a tiež mu bol opakovane uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, čo však zjavne neviedlo k jeho náprave. V tejto súvislosti možno zvlášť poukázať na skutočnosť, že obžalovaný bol v pomerne krátkej dobe pred spáchaním žalovaného skutku spolu 6-krát právoplatne odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., z toho 2-krát v súbehu aj s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. Obžalovaný sa tak prakticky mimo doby, pokiaľ bol vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, v krátkej dobe opakovane, v niektorých prípadoch aj viacnásobne, dopúšťal žalovaného trestného činu, a to aj pod vplyvom návykovej látky. Obžalovaný sa stíhaným skutkom dopustil špeciálnej recidívy, pričom vzhľadom k už spomínaným okolnostiam činu, osobe obžalovaného, jeho priestupkovej, ako aj trestnej minulosti možno konštatovať, že ide o osobu, ktorá sa chronicky dopúšťa protiprávneho konania postihovaného či už ako priestupok alebo ako trestný čin, nerešpektuje žiadne autority, spoločenské, právne normy a v konečnom dôsledku nerešpektuje ani rozhodnutia súdov. Tiež možno poukázať na okolnosť, že u obžalovaného, pri absencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák., bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., spočívajúca v skutočnosti, že bol už za trestný čin odsúdený. Okrem uvedeného možno tiež poukázať na skutočnosť, že v súčasnosti v samostatnom trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1T/97/2025 je obžalovaný A. B. trestne stíhaný opäť pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., a to za skutok spáchaný dňa 13.8.2025. V obžalovanom teda možno vzhliadnuť osobu, ktorá sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania, vrátane trestnej činnosti, pričom jeho predchádzajúce opakované postihnutia pre priestupok, či predchádzajúce odsúdenia pre trestný čin nemali na neho žiadny prevýchovný účinok. V dôsledku uvedeného možno usudzovať, že prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody, pri hornej hranici trestnej sadzby a rovnako prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pri zohľadnení už skôr uloženého doposiaľ nevykonaného takéhoto trestu, by nepochybne lepšie zabezpečili ochranu spoločnosti pred ďalším páchaním trestných činov obžalovaným, tiež by vo väčšej miere prispeli k náprave obžalovaného a súčasne by splnili tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu, ako aj vyjadrili morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina čo do výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Okresnému súdu Žilina na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby krajský súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám a uložil obžalovanému primeraný prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody, na ktorého výkon by obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a tiež uložil obžalovanému primeraný prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu primárne poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatný dňa 20.5.2021, je zle vydaný, nakoľko v tomto rozsudku mal byť, okrem v ňom uvedených zrušených rozsudkov, zrušený aj rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/9/2018 zo dňa 3.11.2021, právoplatný dňa 3.11.2021, nakoľko v tomto rozsudku bol odsúdený za skutky v roku 2016 a 2017. Súd tento rozsudok zrušil až rozsudkom sp. zn. 2T/113/2021 zo dňa 10.2.2022. Avšak je toho názoru, že rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/9/2018 zo dňa 3.11.2021 mal byť zrušený už v rozsudku sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020. Na základe nesprávne uloženého súhrnného trestu sa začali ostatné veci na seba nabaľovať a všetky rozhodnutia sú v podstate nesprávne. Vo veci sp. zn. 2T/113/2021 žiadal o navrátenie lehoty na podanie odporu, vec je v štádiu riešenia. V prípade, že by bola lehota na podanie odporu navrátená, tak trestný rozkaz Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/113/2021 zo dňa 10.2.2022 musí byť zrušený, a teda uložený trest je neplatný. Na základe uvedených skutočností je toho názoru, že uvedené predchádzajúce rozsudky sú vydané nesprávne a nezákonne. Ide o viaceré procesné pochybenia, ktoré boli v rámci týchto konaní vykonané. Z dôvodu ich nesprávneho vydania tieto rozsudky nemôžu slúžiť ako podklad pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v tomto konaní, keďže ich právna záväznosť je neplatná. Preto aj napadnutý rozsudok je nesprávny.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré odôvodnil sám, v podstatnom poukázal na to, že celý rozsudok je nezákonný. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s názorom krajského súdu, ktorý vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Zdôraznil, že proti trestnému rozkazu, ktorý bol vydaný v teraz súdenej trestnej veci, mu bol pôvodne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Prokurátor proti trestnému rozkazu odpor nepodal. Je toho názoru, že v uvedenej
trestnej veci by mu mal byť uložený súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu vo veci sp. zn. 1T/84/2023. Okresný súd ho v rozsudku znevýhodnil, keď mu na rozdiel od trestného rozkazu uložil nepodmienečný trest vo výmere 6 mesiacov. Obžalovaný namieta aj nesprávne uložené tresty zákazu činnosti v jeho predchádzajúcich trestných veciach, sp. zn. 0T/23/2016, sp. zn. 2T/33/2016, sp. zn. 1T/20/2016, sp. zn. 1T/20/2017, sp. zn. 1T/143/2018, sp. zn. 1T/16/2020, sp. zn. 2To/3/2020, sp. zn. 2T/9/2018, sp. zn. 2T/113/2021. Vo veciach neboli v súlade so zákonom vykonané zápočty trestov zákazu činnosti. Vo veci sp. zn. 2T/113/2021 zmeškal lehotu na podanie odporu z dôvodu zadržania. Podal si v tejto veci návrh na povolenie obnovy konania, ktoré sa vedie pod sp. zn. 2Nt/16/2025. Uviedol tiež, že za skutky si zodpovedá sám, ale za organizáciu a svojvôľu prokurátorov nech si zodpovedá štát, pretože oni toto všetko majú pred nosom a len z dôvodu zaujatosti mu chcú nasilu ukladať tresty. Je preto názoru, že vo veci sp. zn. 2T/113/2021 chýba zápočet a bol nezákonne správoplatnený. Návrh na obnovu konania podal aj vo veci sp. zn. 2T/77/2022 a sp. zn. 1T/84/2023. Vo veci sp. zn. 2T/77/2022 bol držaný 6 mesiacov vo väzbe a bol prepustený. Bol mu uložený protizákonný trest, došlo ku svojvôli, zaujatosti prokurátorov, ktorí vedome páchajú trestnú činnosť voči jeho osobe a dopúšťajú sa zneužívania právomoci. Od 13.8.2025 bol opätovne protizákonne držaný vo väzbe na základe nezákonne uložených trestov zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. K súdenému trestnému činu uviedol, že nepopiera objektívnu stránku toho, že šoféroval, ale chce poukázať na subjektívnu stránku a nedá sa u neho konštatovať úmysel, pretože tresty zákazu činnosti mu boli nezákonne uložené z dôvodu chýbajúcich zápočtov. Žiada, aby krajský súd opätovne vrátil vec okresnému súdu, aby si zorganizoval svoje rozsudky, aby mohol v prípade vedomia, že bude vedieť, čo porušil, urobiť na hlavnom pojednávaní vyhlásenie viny, pretože za súčasnej situácie to nie je možné.
Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že v kritický deň auto šoféroval, ale nestalo sa to tak, ako to opisujú policajti. Cesta nemala dĺžku 35 metrov, ale asi dvoch osobných automobilov. Skoro sa s policajtmi nabúrali a on v sebareflexii strhol volant do príjazdovej cesty rodinného domu č. XXX v obci E.. Policajti až potom zapli zvukové a výstražné znamenia. Žiada zabezpečenie výmery tej uličky, nakoľko to tvorí náležitosť a podstatu toho, z čoho ho vinia. Opäť zdôraznil, že tresty zákazu činnosti mu boli v predchádzajúcich trestných veciach nezákonne uložené. Podal aj obnovu konania. Opätovne uviedol, že prokuratúra voči nemu zneužíva systém, koná svojvoľne, zaujato, zavádza súdy, chce zlikvidovať jeho osobu. Opäť zdôraznil, že prokurátor v tejto veci proti pôvodne uloženému trestu v trestnom rozkaze odpor nepodal.
Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné; čiastočne dôvodné je aj odvolanie obžalovaného. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný prevzal predvolanie na verejné zasadnutie do vlastných rúk dňa 4.6.2026. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie konané 30.6.2026 nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho obhajcu z pracovných dôvodov v zahraničí. Ospravedlnenie obžalovaného krajský súd neakceptoval, nakoľko toto nebolo urobené riadne a včas. Obžalovaný ku dňu verejného zasadnutia nepredložil napr. pracovnú zmluvu, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenia, že z pracovných dôvodov sa nemohol dostaviť na verejné zasadnutie. Obžalovaný bol v konaní pred odvolacím súdom zastúpený svojím obhajcom, a preto v danom prípade obžalovanému bola vytvorená objektívna možnosť náležite sa obhajovať.
Treba stručne pripomenúť, že Okresný súd Žilina rozsudkom, sp. zn. 8T/41/2024 zo dňa 12.3.2025 obžalovaného A. B. uznal za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu súd uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky.
Na základe odvolania podaného prokurátorom aj samotným obžalovaným Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 1To/94/2025 zo dňa 21.10.2025 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Treba uviesť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní čiastočne riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení, sp. zn. 1To/94/2025 z 21.10.2025 v otázkach procesného aj hmotného práva.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný A. B.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne. Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých samosudkyňa okresného súdu založila svoje odsudzujúce rozhodnutie.
Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.
Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.
Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.
Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
Okresný súd pri uznaní viny vychádzal z kľúčového dôkazu – výpovedí svedkov F. D. a G. H.. Okresný súd nezistil indície svedčiace o nepravdivosti ich tvrdení o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie viny. Títo svedkovia logicky, v časovej i miestnej nadväznosti, bez odchýlok v podstatných bodoch, reprodukovali udalosti súvisiace s prejednávanou vecou.
Svedok F. D. potvrdil, že dňa 2.2.2024 okolo polnoci prišiel do E. – ústredia vlakom z práce. Potom išiel normálne po ceste domov, kde býva. Vtom pri ňom zastavilo auto biele Audi A6 Allroad. Toto auto pozná, parkovalo vedľa u suseda, ako býva A. B.. Keď to auto zastavilo, vodič otvoril okno a vtedy spoznal na sedadle vodiča A. B.. A. ho požiadal, aby s ním išiel do Poľska natankovať, a chcel od neho, aby riadil vozidlo. Odmietol, lebo má toho času zadržaný vodičský preukaz. Súhlasil však s tým, že pôjde s A., ale len ako spolujazdec. Sedel teda na sedadle spolujazdca vpredu. Pokračovali teda s autom smerom do Poľska cez obec E.. A. riadil celý čas vozidlo. Niekde v časti Kudlov – pri kapličke si pred nimi A. všimol policajnú hliadku a odbočil pred nimi doprava do uličky medzi domami. A. došiel s autom až k jednému domu. Policajti hneď išli k autu. A. vyskočil z miesta vodiča, preskočil cez plot do záhrady k domu a tam sa schoval. On po celý čas ostal stáť pri aute. Z rodinného domu vyšli ľudia a tí ukázali policajtom, kde sa A. skrýva. Policajti potom A. zadržali. Potom na miesto prišla druhá policajná hliadka, tí ho zobrali do Čadce na políciu a k veci vypočuli. Potom ráno išiel do práce do Čiech. Polícia ho ešte potom chcela hneď vypočuť, ale už sa nemohol dostaviť, lebo bol v práci v Čechách. To je všetko z toho večera. Na otázku vyšetrovateľa, či riadil vozidlo po celý čas tej noci A. B., alebo sa na mieste vodiča striedali, uviedol, že po celý čas tej noci riadil A. B., on vôbec nešoféroval. Na otázku vyšetrovateľa, aby sa vyjadril k tomu, čo A. B. tvrdí, že vozidlo mal riadiť on, potom mal pred políciou z miesta vodiča vyskočiť a následne A. musel zo strany spolujazdca prejsť na stranu vodiča zastaviť vozidlo, aby nenarazilo do vozidla polície, uviedol, že toto nie je pravda, A. klame, vozidlo riadil A..
Svedok G. H. – príslušník OO PZ potvrdil, že dňa 2.2.2024 vykonával nočnú službu s kolegom I. J. B.. Počas hliadkovej služby sa nachádzali na E.. Prechádzali obcou E. a videli auto Audi A6 B., za týmto sa otočili, ale vodič zrýchlil a po ich otočení už vozidlo niekde zmizlo. Išli na vyšný koniec E. pozrieť, či vozidlo neuvidia. V čase okolo 00.45 hod. zasa stretli uvedené vozidlo, pričom hneď ako ho videli, pustili majáky a vodič vozidla Audi A6 B. nemal kde odbočiť. Videl, ako vo vozidle sedí na mieste vodiča A. B., spolujazdec mal na hlave šiltovku. Za volantom videl jasne a zreteľne niekoho s holou hlavou. Vodič vozidla Audi A6 vošiel do uličky a oni nechali auto na ceste so zapnutým majákom. Videl, ako A. vystúpil zo strany vodiča a začal utekať. Aj ho oslovil „A. stoj, polícia“. On však nezaváhal a utekal smerom k bráne najbližšieho domu a preskočil bránu. Spolujazdec ostal stáť pri aute. Bežal za A. a nakoľko nevedel, či tam majú psov a týchto počul, nepreskakoval plot aj on. Chvíľu presvecoval dvor, kde vbehol A., ale nevidel ho. Vrátil sa k tomu vozidlu Audi A6. Spolujazdca stotožnili ako F. D., nar. X.X.XXXX. Pýtali sa ho, kto šoféroval, a on povedal, že A. B.. Pýtal sa ho, prečo utekal. Potom sa zobudili majitelia domu, kde preskočil A., a povedali, že môžu ísť na pozemok. Majiteľ domu K. L. išiel ku svojim psom, ktoré stále štekali. Boli pri bráne a začal kričať, že „tu je, tu je“. Preto bežali na pozemok a medzitým A. zasa ušiel. Po stopách v snehu išli za páchateľom. Pri dome XXXX sa zaplo svetlo, a preto sa tam išli pozrieť. L. išli s nimi a vtedy začala kričať pani L., že „tu je“. Išiel na dvor domu č. XXXX a tam pri stromčeku ležal schúlený A. B.. Vtedy ho zobrali k vozidlu, zavolali technika, aby zobral stopy a osobu eskortovali na OO PZ Čadca. Na mieste ho vyzvali na vykonanie dychovej skúšky, s ktorou súhlasil a v čase o 01.43 hod. vykonali dychovú skúšku s negatívnym výsledkom 0,00 mg/l. Potom ho poučili o možnosti vyšetrenia formou odberu krvi alebo iného biologického materiálu, čo na mieste odmietol. Na mieste vykonali obhliadku spoločne s kriminálnym technikom, ktorý vo vozidle zaistil stopu č. 1 – biologickú, ster z volantu vozidla, stopu č. 2 – biologickú, ster z riadiacej páky vozidla a stopu č. 3 – pachovú zo sedadla vodiča. Na miesto bola privolaná hliadka C-154, ktorá bola požiadaná o eskortu
osoby F. D. na výsluch k skrátenému vyšetrovateľovi na OO PZ Čadca. Hliadka C-151 po vykonaní úkonov na mieste eskortovala A. B. na OO PZ Čadca. Svedok ďalej na otázky obhajkyne uviedol, že obvineného pozná, ale iba z práce. Vo vozidle videl dve osoby. Druhú osobu pozná len tak, že „toho som už niekde videl“. Na otázku, či vedel, že má A. B. uložený zákaz činnosti, uviedol, že áno, vedel to.
Okresný súd nemal pochybnosti o hodnovernosti svedkov i preto, lebo skutočnosti, ktoré uvádzali, boli potvrdené i ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom KEÚ PZ Slovenská Ľupča č. ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2024/455 zo dňa 29.4.2024. Z výsledkov analýzy DNA z biologickej stopy č. 2 – steru na vatovej tyčinke, zaistenej z vodiča rýchlostných stupňov (riadiacej páky) motorového vozidla AUDI A6, e. č. B. dňa 2.2.2024, v spojení s výsledkami porovnania s DNA profilom evidovaným v databáze CODIS č. 2015LH1438 (A. B., nar. XX.X.XXXX) vyplynulo, že zistený DNA profil biologického materiálu mužského pôvodu zo stopy č. 2 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky s označením „A. B., nar. XX.X.XXXX“. DNA analýzou bolo tiež dokázané, že pôvodcom biologického materiálu mužského pôvodu aj z biologickej stopy č. 1 – steru na vatovú tyčinku, zaistenej z venca volantu motorového vozidla Audi A6, e.č. B. dňa 2.2.2024, je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením „A. B..
Krajský súd zotrváva na svojom názore, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Treba tiež pripomenúť, že treba vziať do úvahy aj kvalitu a presvedčivosť ostatných dôkazov. Len po takomto postupe možno dospieť k správnemu záveru o vierohodnosti alebo nevierohodnosti dôkazu.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov na preukázanie viny obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a ktoré usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (Rt 38/68). Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd sa musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.
Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti, a dôkazmi, ktoré zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného. Úlohou trestného súdu nie je posudzovať obhajobu obžalovaného, ale rozhodovať o jeho (ne)vine, pričom musí samozrejme hodnotiť ako dôkaz aj výpovede obžalovaného a ich vierohodnosť. Obžalovaný v priebehu konania menil svoje výpovede. Pri výpovedi 27.3.2024 sa v konečnom dôsledku priznal, že v kritický deň šoféroval, a to napriek uloženému zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Svoje konanie oľutoval. K spáchanému trestnému činu, že šoféroval motorové vozidlo, sa priznal aj vo svojom písomnom podaní označenom ako vyjadrenie k odvolaniu prokurátora. Namietal však subjektívnu stránku v tej súvislosti, že mu boli v rozpore so zákonom uložené tresty zákazu činnosti v predchádzajúcich trestných veciach.
Podstatou pochybenia súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní pred vyhlásením prvého odsudzujúceho rozsudku sp. zn. 8T/41/2024 zo dňa 12.3.2025 bolo nedostatočne vykonané dokazovanie k podstatnej skutkovej okolnosti, či obžalovaný v kritický deň 2.2.2024 v čase vedenia motorového vozidla mal alebo
nemal uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a na podklade akých konkrétnych právoplatných rozhodnutí mu bola táto činnosť zakázaná, odkedy tresty zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel plynuli, vrátane súhrnných trestov zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a vo vzťahu k nim (súhrnným trestom – pozn. krajského súdu) či boli započítané tresty zákazu činnosti, ktoré obžalovaný vykonal už v predchádzajúcich trestných veciach. V pôvodnom konaní neboli zisťované ani ďalšie právne významné skutočnosti, a to doba výkonu nepodmienečných trestov odňatia slobody, výkonu väzby v prechádzajúcich trestných veciach, ktoré odkladajú začiatok plynutia výkonu trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Nebola zisťovaná okolnosť, či obžalovanému pred právoplatnosťou rozsudku bolo odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať.
K ťažiskovej odvolacej námietke obžalovaného, že naďalej existujú pochybnosti o tom, aké výkony trestov zákazu činnosti maril v dobe spáchania skutku dňa 2.2.2024, krajský súd udáva, že táto je čiastočne dôvodná. Okresný súd pochybil, keď konštatoval, že obžalovaný v dobe spáchania skutku dňa 2.2.2024 maril aj výkon trestov zákazov činnosti, ktoré mu boli uložené právoplatnými rozhodnutiami, a to trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/113/2021 z 10.2.2022 a rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/77/2022 z 5.10.2022.
Krajský súd po preskúmaní pripojených spisov Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020, sp. zn. 2T/113/2021, sp. zn. 2T/77/2022, sp. zn. 1T/16/2020, sp. zn. 2T/26/2017, sp. zn. 2T/9/2018, sp. zn. 1T/143/2018 zistil, že obžalovaný v dobe spáchania súdeného skutku dňa 2.2.2024 maril len výkon trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 z 9.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.5.2021. Je nesporným faktom, že predmetným rozsudkom bol obžalovanému uložený súhrnný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 rokov.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. CA-1T/103/2020 aj krajský súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 1T/103/2020-313 zo dňa 9.12.2020, právoplatným dňa 20.5.2021, bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. (skutok zo 6.7.2018). Bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 10 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/26/2017 z 2.10.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/3/2020 zo dňa 13.5.2020, ktorým bol A. B. pre zločin podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.7.2019 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/143/2018 zo dňa 28.11.2018, výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Čadca, sp. zn 1T/20/2017 zo dňa 29.12.2017, výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/20/2016 zo dňa 8.11.2016, výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/33/2016 zo dňa 4.11.2016, výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Čadca sp. zn. 0T/23/2016 zo dňa 31.3.2016 a výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/16/2020 zo dňa 11.2.2020, ktorým bol A. B. pre zločin podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.7.2019 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Uznesením Okresného súdu Čadca, č. k. 1T/103/2020-361 zo dňa 8.6.2021, právoplatným dňa 18.6.2021, súd A. B. započítal do súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 10 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatným dňa 20.5.2021, celý vykonaný trest odňatia slobody v zrušenej veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/26/2017 vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, a to nasledovne: vykonaný trest od 30.3.2016 do 30.9.2016 a od 2.10.2017 do 2.12.2017 vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/33/2016, vykonaný trest od 13.11.2018 do 1.2.2019 vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/20/2017, vykonaný trest od 1.2.2019 do 11.1.2020 vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/143/2018, väzbu od 30.7.2017 do 2.10.2017 vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/20/2017, vykonaný trest od 20.7.2020 do 20.1.2021 vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn.
2T/26/2017 a tiež dobu obmedzenia osobnej slobody v zrušenej veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/16/2020 od 11.11.2018 o 21.23 hod. do 13.11.2018 o 10.45 hod.
Uznesením Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/103/2020-366 zo dňa 8.6.2021, právo-platným dňa 18.6.2021, bola A. B. započítaná do súhrnného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 6 rokov, uloženého rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatným dňa 20.5.2021, doba výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá od 1.10.2018 do 13.11.2018 v zrušenej veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/20/2017, od 11.1.2020 do 20.7.2020 v zrušenej veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/143/2018 a od 20.1.2021 do 12.5.2021 v zrušenej veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/16/2020.
Dňa 8.6.2021 súd nariadil odsúdenému A. B. výkon trestu v uvedenej trestnej veci s nástupom ihneď. Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Žilina o nastúpení trestu a podľa hlásenia zmien ÚVTOS Kráľová odsúdený do výkonu trestu nastúpil dňa 11.6.2021 o 7.30 hod. a dňa 9.10.2021 bol prepustený na slobodu po odpykaní jeho výkonu.
Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, zistil, že obžalovaný v dobe spáchania skutku dňa 2.2.2024 viedol osobné motorové vozidlo, napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatným dňa 20.5.2021, uložený súhrnný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 6 rokov, ktorý ešte ku dňu spáchania skutku nemal celý vykonaný. Obžalovaný tak de iure mal zákaz činnosti uložený len vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatným dňa 20.5.2021.
Aj krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti mal bezpečne preukázané, že obžalovaný zo súhrnného trestu zákazu činnosti, ktorý mu bol vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. CA-1T/103/2020 uložený vo výmere 6 rokov, vykonal ku dňu konania hlavného pojednávania pred okresným súdom, t. j. k 15.1.2026, presne 3 roky, 8 mesiacov a 28 dní, ostáva mu tak z tohto trestu vykonať ešte 2 roky, 3 mesiace a 2 dni.
V okolnostiach danej veci krajský súd poukazuje aj na posledné odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/97/2025 zo dňa 23.4.2026, právoplatným 11.6.2026, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorých sa dopustil na skutkovom základe, že dňa 13.8.2025 v čase asi o 17.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo Mercedes, ev.č. A., po hlavnej ceste č. 11/487 od G. do obce M. I. L., kde vozidlom vošiel na miestnu komunikáciu do časti „N.“, kde bol hliadkou J. O. G. vyzývaný k zastaveniu vozidla, po zastavení vozidla sa pokúsil o útek, pričom hliadkou bol nájdený a následne vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, s čím súhlasil, vykonanou dychovou skúškou nebola u A. B. zistená prítomnosť alkoholu v dychu, po čom bol následne vyzvaný, aby sa podrobil orientačnému testu na iné návykové látky, čo odmietol a po poučení odmietol aj odber biologického materiálu, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatný dňa 20.5.2021, uložený súhrnný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 6 rokov (č.l. 470-474 spisu).
Okresný súd zároveň správne vyhodnotil, že obžalovanému ostáva ešte vykonať celý súhrnný trest zákazu činnosti vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. CA-2T/113/2021 v trvaní 2 roky a vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. CA-2T/77/2022 vo vzťahu k obom výrokom tresty zákazu činnosti v súčte ešte 2 roky. Je totiž nesporné, že v zmysle § 43 Tr. zák. výkon neskoršie uloženého trestu začne až po vykonaní trestu rovnakého druhu uloženého skorším rozsudkom. Výkon trestu zákazu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený (R 8/1969), a predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo doba výkonu väzby. To znamená, že vyššie uložené tresty zákazy činnosti vedenia motorových vozidiel začnú plynúť až po vykonaní celého súhrnného trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel uloženého rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/202 zo dňa 9.12.2020, právoplatný dňa 20.5.2021.
Krajský súd napravil pochybenie okresného súdu a v rámci skutkových okolností uviedol, že obžalovaný mal zákaz činnosti uložený len vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatným dňa 20.5.2021, ktorý maril.
V okolnostiach danej veci ďalšie dve odsúdenia uvedené v podanej obžalobe a napadnutom rozsudku (sp. zn. CA-2T/113/2021 a sp. zn. CA-2T/77/2022) krajský súd zo skutkovej vety vypustil. Vzhľadom na to, že uvedené odsúdenia už nie sú súčasťou skutku, krajský súd sa v tomto rozhodnutí nebude zaoberať odvolacími námietkami obžalovaného, v ktorých namieta nesprávnosť a nezákonnosť predmetných trestných vecí (sp. zn. CA-2T/113/2021 a sp. zn. CA-2T/77/2022), resp. namieta nesprávne uloženie trestov v uvedených trestných veciach. V tomto rozhodnutí sa krajský súd nebude zaoberať ani odvolacími námietkami obžalovaného, v ktorých namieta nesprávnosť a nezákonnosť právoplatne uloženého súhrnného trestu vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 v tej súvislosti, že v rámci trestu mal byť zrušený aj rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/9/2018. Krajský súd v prebiehajúcom konaní nemá žiadnu právomoc k prieskumu právoplatných rozsudkov, vrátane v nich právoplatne uložených trestov, ani trestov zákazu činnosti, pretože ak by podrobil tieto rozsudky vecnému prieskumu, konal by v rozpore s ústavnými princípmi legality. Predmetné právoplatné rozsudky môžu byť preskúmané len v rámci tzv. mimoriadnych opravných prostriedkov, t. j. obnovy konania alebo dovolania.
Odvolanie obžalovaného smerujúce voči nesprávnym skutkovým zisteniam krajský súd vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodné.
Naopak, ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného, že síce viedol v deň skutku, t. j. dňa 2.2.2024, motorové vozidlo (to priznáva), avšak nemohol naplniť subjektívnu stránku, t. j. úmyselné zavinenie, pretože bol toho názoru, že tresty zákazy činnosti, ktoré mal v tom čase uložené, mu boli uložené nesprávne, neboli riadne vykonané zápočty skôr uložených trestov a okresný súd by si mal zorganizovať svoje rozsudky. Odvolací súd dáva obžalovanému do pozornosti, že v kritický deň 2.2.2024 nemohol viesť motorové vozidlo, pretože v tom čase mal právoplatne uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020. Tento rozsudok ku dňu vedenia motorového vozidla nebol zrušený v rámci mimoriadneho opravného prostriedku, a preto bolo povinnosťou obžalovaného uvedený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel rešpektovať a neviesť motorové vozidlo, a preto obžalovaný je plne trestne zodpovedný za svoje protiprávne konanie.
Pokiaľ sa obžalovaný domáhal doplnenia dokazovania, a to premerania uličky, kde malo dôjsť k súdenému skutku, ktorá podľa tvrdení obžalovaného nemohla mať 35 metrov, ako uvádzajú policajti, krajský súd uvádza, že nevzhliadol potrebu doplnenia dokazovania v tomto smere, nakoľko sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. V danej trestnej veci bola podstatná skutková okolnosť, či obžalovaný v kritickom čase vykonával činnosť, ktorá mu bola zakázaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatný dňa 20.5.2021, ktorá okolnosť bola bezpečne a nepochybne preukázaná, čo v podstate potvrdil aj samotný obžalovaný, ktorý nepoprel, že dňa 2.2.2024 viedol motorové vozidlo.
K výroku o treste
Po splnení preskúmavacej povinnosti odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora podané proti výroku o treste je v celom rozsahu dôvodné.
Podľa § 34 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa nestotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému, a osvojil si argumenty prokurátora o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti. Odvolací argument prokurátora, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestu správne, je dôvodný.
Pokiaľ obžalovaný argumentuje tým, že v súdenej trestnej veci mu bol trestným rozkazom uložený pôvodne nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace a napadnutým rozsudkom mu bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 6 mesiacov, krajský súd dáva obžalovanému do pozornosti, že okresný súd už v prvom odsudzujúcom rozsudku zo dňa 12.3.2025, ktorým rovnako obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, uviedol, že sa čiastočne stotožnil so záverečným návrhom prokurátora, že obžalovanému je potrebné uložiť prísnejší trest, ako mu bol uložený v trestnom rozkaze. Okresný súd prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý je viacnásobným recidivistom, majúcim v odpise z registra trestov 16 záznamov (ku dňu rozhodovania okresného súdu prvým rozsudkom – poznámka krajského súdu). Okresný súd tiež skonštatoval, že ani predchádzajúce odsúdenia, medzi nimi aj nepodmienečné tresty, neviedli k jeho náprave a prevýchove, neboli pre neho dostatočnou výstrahou, keďže trestnej činnosti sa dopúšťa opakovane, bolo potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest. Okresný súd sa zároveň nestotožnil s výmerou trestu navrhovanou prokurátorom na hlavnom pojednávaní v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý sa okresnému súdu zdal neprimerane prísny vzhľadom na charakter trestného činu a jeho závažnosť. Zákonná sudkyňa podľa názoru krajského súdu obžalovanému už v prvom odsudzujúcom rozsudku dostatočne vysvetlila zmenu svojho právneho názoru, keď obžalovanému, na rozdiel od trestného rozkazu, za súdený trestný čin uložila prísnejší trest odňatia slobody (III. ÚS 265/2018 zo 4. decembra 2018).
V okolnostiach danej veci je nedôvodná aj odvolacia námietka obžalovaného, že prokurátor proti trestnému rozkazu odpor nepodal. Odvolací súd v tejto súvislosti stručne uvádza, že či sa skutok stal, aký druh trestu a v akej výmere bude páchateľovi za súdenú trestnú činnosť uložený, patrí do výlučnej právomoci súdu, ktorý jediný je oprávnený túto otázku riešiť, nie prokurátor. Treba tiež uviesť, že návrhom prokurátora ohľadne právnej kvalifikácie konania, otázky viny a trestu súd nie je viazaný. Súd je viazaný len totožnosťou skutku.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste nezohľadnil všetky rozhodné okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest nebol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov, prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, propor-cionálnosť a tiež personálnosť trestu. Nie je správny názor okresného súdu, ktorý pri určovaní výmery trestu prihliadol na okolnosti daného prípadu a charakter trestného činu vyhodnotil ako nie závažný. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že okresný súd pochybil pri hodnotení otázky možnosti nápravy obžalovaného, a to najmä v súvislosti s opakovaným páchaním trestných činov.
Odvolací súd v uvedených súvislostiach uvádza, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa je potrebné posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Páchateľom, ktorí sa opakovane dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti, napr. krátko po odsúdení za inú ich trestnú činnosť, treba ukladať nepodmienečné tresty, s náležitým využitím rozpätia zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Uloženie trestu, ktorý zohľadňuje nebezpečnosť páchateľa vyplývajúcu z jeho recidívneho správania, je otázkou súvisiacou s funkciou trestu, konkrétne s funkciou trestnej represie, ktorá zabezpečuje ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou zabránením páchateľovi páchať ďalšie trestné činy jeho izoláciou vo výkone trestu odňatia slobody. Napokon samotný Európsky súd pre ľudské práva túto funkciu trestu uznáva a uvádza, že jednou zo základných funkcií odňatia slobody je ochrana spoločnosti, napríklad tým, že zabraňuje odsúdenému recidívu.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že má evidovaných celkom 18 záznamov, z toho je 17 odsúdení za prevažne majetkovú trestnú činnosť, ale aj za trestnú činnosť rovnakého charakteru ako v aktuálne vedenej trestnej veci, pričom trestnej činnosti sa v jednom prípade dopustil aj mimo územia Slovenskej republiky. Jeden záznam je rozhodnutie ukončené zmierom.
V prípade obžalovaného je preto potrebné súhlasiť s názorom prokurátora, že v osobe obžalovaného ide o nenapraviteľného páchateľa, ktorý sa sústavne dopúšťa trestnej činnosti, preto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov považoval aj odvolací súd za neprimerane mierny. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom prokurátora, že obžalovanému je potrebné uložiť za súdenú trestnú činnosť nepodmienečný trest odňatia slobody vo vyššej výmere. Je nesporným faktom, že v minulosti bol obžalovanému opakovane uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (v jedenástich prípadoch), ktoré neviedli k jeho náprave. Tieto skutočnosti dokumentujú výraznú spoločenskú neprispô-sobivosť obžalovaného a jeho pohŕdavý postoj k normám a pravidlám slušného správania, ale aj k základným hodnotám chráneným Trestným zákonom, z čoho vyplýva, že osobu obžalovaného charakterizujú ako osobu mimoriadne náchylnú k protispoločenskej i proti-zákonnej činnosti. Predchádzajúce odsúdenia neslnili svoj cieľ, pretože obžalovaný sa dopúšťa opakovane trestných činov, aj napriek dobrodeniam vo forme upustenia od uloženia súhrnného testu odňatia slobody, napriek uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Možno tak uzavrieť, že výchovné pôsobenie predchádzajúcich potrestaní sa minulo účinkom, nakoľko obžalovaný po predchádzajúcich odsúdeniach spáchaním ďalších trestných činov preukázal ľahostajnosť k hodnotovému systému spoločnosti, preto v prípade tohto odsúdenia je namieste prísnejšia represia a poskytnutie zvýšenej ochrany trestnoprávnymi nástrojmi. Vzhľadom na skutočnosť, že účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie sa pri predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného minul účinkom, preto pri súčasnom odsúdení bolo nutné zamerať sa na naplnenie účelu trestu aspoň z hľadiska generálnej prevencie a do budúcna menovanému zabrániť v páchaní trestnej činnosti.
Krajský súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného trestného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
Stavu veci a zákonu zodpovedá zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Podstatná odvolacia námietka obžalovaného smeruje aj k správnosti uloženia trestu odňatia slobody, keď podľa názoru obžalovaného mu mal byť uložený súhrnný trest vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/84/2023.
Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Po preskúmaní pripojených spisov krajský súd uvádza, že v prípade obžalovaného boli splnené podmienky pre ukladanie samostatného testu.
Nie je správny názor obžalovaného, že mu mal byť uložený súhrnný trest vo vzťahu k výroku o treste rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/84/2023 zo dňa 6.3.2024. Na uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko viacčinný súbeh medzi skutkom vo veci sp. zn. 1T/84/2023 spáchaným dňa 9.1.2023 a skutkom v uvedenej trestnej veci sp. zn. 8T/41/2024 spáchaným 2.2.2024 bol prerušený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/84/2023 zo dňa 16.11.2023, doručeným obžalovanému do vlastných rúk dňa 24.11.2023. Na tomto mieste poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 353 ods. 8 Tr. por., podľa ktorého trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému, t. j. v danom prípade 24.11.2023. Okamih doručenia trestného rozkazu je určujúci pre uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., bez ohľadu na to, že v dôsledku podaného odporu bol tento trestný rozkaz zrušený, pokiaľ v ďalšom konaní dôjde k právoplatnému odsúdeniu páchateľa, ako tomu bolo aj vo veci sp. zn. 1T/84/2023, kedy Okresný súd Žilina po podaní odporu zo strany obžalovaného vo veci konal a dňa 6.3.2024 vyhlásil odsudzujúci rozsudok, ktorý rovnakého dňa, t. j. 6.3.2024 nadobudol aj právoplatnosť.
Uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., neprichádza do úvahy ani vo vzťahu k neprávoplatnému odsúdeniu vo veci Okresného súdu Žilina, sp. zn. CA-2T/100/2014 zo dňa 11.3.2025, v ktorej je obžalovaný stíhaný za skutky spáchané v presne nezistený deň mesiaca jún 2012, v presne nezistených dňoch mesiaca august 2012, v presne nezistený deň počas vianočných sviatkov roku 2012, dňa 19.1.2014, dňa 19.11.2012. Viacčinný súbeh, ako správne poznamenal okresný súd, bol prerušený viacerými právoplatnými rozhodnutiami, a to vo veci Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/103/2020, sp. zn. 2T/113/2021, sp. zn. 2T/77/2022, sp. zn. 1T/84/2023.
Uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. neprichádza do úvahy ani vo vzťahu k poslednému odsúdeniu vo veci Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/97/2025 zo dňa 23.4.2025, právoplatnému dňa 11.6.2026, v ktorej bol obžalovaný odsúdený za skutok spáchaný dňa 13.8.2025. Viacčinný súbeh bol prerušený v poradí prvým odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8T/41/2024 zo dňa 12.3.2025, v teraz prejednávanej trestnej veci, ktorý bol zrušený na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/94/2025 zo dňa 21.10.2025. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, podľa ktorej odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin v ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák. sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine, bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa (R 41/1968). Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., aj keď bol
tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest (R 52/1971).
Krajský súd v okolnostiach danej veci neuložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel z dôvodu, že obžalovanému aktuálne plynie ešte trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel uložený mu rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. sp. zn. 1T/103/2020 zo dňa 9.12.2020, právoplatný dňa 20.5.2021 a po jeho vykonaní mu plynú tresty zákazu činnosti uložené rozhodnutiami vo veciach Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/113/2021 a sp. zn. 2T/77/2022 v ostávajúcej výmere cca 6 rokov, 3 mesiace a 2 dni a následne mu začne plynúť trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie uložený posledným rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/97/2025 zo dňa 23.4.2026, právoplatným dňa 11.6.2026.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.