Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Svk-9-2025.pdf
PDF · 132.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Svk/9/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: E.. Q. E., narodený XX. I. XXXX, bytom F. č. XX, F., právne zastúpený: JUDr. Ľudovít Surma, advokát so sídlom Pavlice 183, Pavlice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, Ulica Piešťanská č. 8188/39, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- TT-OVBP2-2022/002726-002 zo dňa 27. januára 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. TT-20S/15/2022-119 zo dňa 17. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania 1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TT-20S/15/2022-119 zo dňa 17. decembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2022/002726-002 zo dňa 27. januára 2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Preskúmavaným rozhodnutím pôvodne žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej taktiež „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce Jaslovské Bohunice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) č. OcÚ/1122/2021/5124 zo dňa 22. októbra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu (ďalej aj „žiadosť“) o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Most cez potok Blava s vjazdom na pozemok“ (ďalej aj „most“), na pozemku parcela č. XXX/X, k. ú. D., obec Jaslovské Bohunice. Prvostupňový správny orgán ako dôvod pre zamietnutie žiadosti podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) identifikoval v rozpore navrhovanej stavby (mosta) s územným plánom obce Jaslovské Bohunice. Stavebný úrad poukázal na to, že posúdil umiestnenie stavby najmä z hľadiska zásad a regulatív priestorového usporiadania a funkčného využitia územia v záväznej časti územného plánu obce, argumentujúc, že pozemok s jedným rodinným domom na parc. č. XXX/X a XXX/ X, k. ú. D., obec Jaslovské Bohunice podľa zmeny 5c/2017 Územného plánu obce Jaslovské Bohunice
(ďalej taktiež „zmena 5c/2017“) bude sprístupnený zo Záhumenickej ulice a bude využívať jestvujúci vjazd k už existujúcim objektom rodinných domov. 4. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie. Žalovaný považoval skutkové a právne závery stavebného úradu za správne a za hlavný dôvod zamietnutia žiadosti označil existenciu rozporu navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce Jaslovské Bohunice. V tejto súvislosti upresnil zmenu 5/2017 územného plánu obce Jaslovské Bohunice, ktorá bola schválená uznesením č. 767/VII zo dňa 22. októbra 2018, a ktorá zmena kreovala lokalitu s označením „5c/2017“ na výstavbu jedného rodinného domu s podmienkou, že parcela pre výstavbu bude sprístupnená zo Záhumenickej ulice, cez existujúci vjazd (premostenie) k už existujúcim objektom rodinných domov. Žalovaný akcentoval skutočnosť, že nebolo navrhnuté ďalšie premostenie potoka, ktorú skutočnosť mal potvrdzovať aj výkres „Dopravy“, v ktorom je znázornený prístup k pozemku účelovou komunikáciou cez existujúce premostenie. Námietku žalobcu spočívajúcu v porušení precedenčnej zásady pri rozhodovaní vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú konštatujúc, že každý stavebný zámer je individuálny a je potrebné, aby bol posudzovaný osobitne, nielen vo vzťahu k stavebnému zákonu, jeho vykonávacím vyhláškam, ale aj k územnému plánu daného mesta či obce, pričom obec si určuje svoje funkčno-priestorové usporiadanie územia v rámci svojho katastrálneho územia. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu, že so zriadením stavby mosta súhlasili všetky dotknuté orgány. V tejto súvislosti uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu, ako aj z podanej žiadosti neboli žiadne vyjadrenia, súhlasy, ani rozhodnutia dotknutých orgánov, ktoré by sa vyjadrovali ku zriadeniu mosta. 5. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) námietku žalobcu smerujúcu proti spojeniu územného a stavebného konania bez splnenia podmienok stanovených v § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. vyhodnotil ako nedôvodnú konštatujúc, že v prípade ostatných stavieb (medzi ktoré podľa správneho súdu v zmysle zákonného členenia stavieb podľa § 43a ods. 1 a ods. 3 stavebného zákona možno zaradiť aj mosty) stavebný zákon pripúšťa spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny; (ii) poukazujúc na zásadu hospodárnosti konania (zakotvenú v ustanovení § 3 ods. 4 in fine správneho poriadku v spojení s § 140 zákona č. 50/1976 Zb.) vyhodnotil postup stavebného úradu ako racionálny, kedy spojením územného konania o umiestnení navrhovanej stavby (napriek absencii návrhu na jeho začatie zo strany žalobcu) a navrhovaného stavebného konania o povolenie stavby podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. tento konal bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, a to s prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu, ktoré si zabezpečenie vyjadrení dotknutých orgánov nevyžadovali, vzhľadom na rozpor návrhu s územným plánom obce; (iii) poukázal tiež na podanie obce Jaslovské Bohunice zo dňa 6. apríla 2021, ktorou obec nevyhovela žiadosti žalobcu „... o vykonanie zmien a doplnkov Územného plánu obce Jaslovské Bohunice na parcele č. XXX/X“, požadovanej za účelom vybudovania premostenia toku Blava, z čoho vyvodil, že žalobca už pred podaním žiadosti (o vydanie stavebného povolenia) mal vedomosť o nesúlade umiestnenia navrhovanej stavby s územným plánom obce; (iv) námietky žalobcu týkajúce sa neúplnosti administratívneho spisu a nedostatočného zistenia skutkového stavu vyhodnotil správny súd ako nedôvodné poukazujúc pritom na obsah administratívneho spisu; (v) zdôraznil, že jediným podstatným dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu o stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní, ako aj pre nevydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol rozpor navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, predovšetkým s aktuálnym územným plánom obce v časti dotknutého územia; v tejto súvislosti konštatoval, že stavebný zákon explicitne určuje povinnosť zamietnuť návrh na umiestnenie stavby, ako aj o vydanie stavebného povolenia na stavbu, ktorej umiestnenie a návrh je v rozpore s územným plánom obce; (vi) tvrdenie žalobcu, že navrhovaná stavba umiestňovaného mosta sa vôbec nenachádza v lokalite s označením ,,5c/2017“ aplikovanej zmeny územného plánu obce vyhodnotil správny súd ako nekorektné dôvodiac, že nevidí rozpor alebo nejasnosť v slovnom (písomnom) vyjadrení záväznej časti územného plánu obce Jaslovské Bohunice s jej grafickým vyhotovením; (vii) v tejto súvislosti správny súd konštatoval, že „Samotná skutočnosť, že parcela č. XXX/X, k. ú. D., na ktorej žalobca navrhuje postavenie mosta, nie je dotknutá zmenou územného plánu pre lokalitu č. 5c/2017, nie je dôvodom na prijatie záveru, že správne orgány nesprávne interpretovali územný plán obce v znení jeho zmeny 5/2017 (5c/2017) na daný prípad. Práve naopak, z obsahu predmetnej zmeny územného plánu obce ako aj z podkladov vydávaných v súvislosti s jeho prípravou vyplýva, že zmeny sa vo vzťahu k záujmom žalobcu týkajú len umožnenia výstavby rodinného domu na parcele č. XXX/X, k. ú. D.. Tieto zmeny v súvislosti s navrhovanou výstavbou upravujú len činnosti, ktoré sa majú realizovať, teda pokiaľ v súvislosti s danou zmenou územného plánu o výstavbe
mosta na parcele č. XXX/X, k. ú. D. nie je zmienka, možno vychádzať z územného plánu danej oblasti v tom zmysle, že sa na danej parcele žiaden most nenachádza, ani ako stav jestvujúci, ani ako stav po zmene územného plánu.“; (viii) uvedenú úvahu správny súd uzavrel konštatovaním, že ak by obec mala v pláne umožniť výstavbu ďalšieho prístupu k zmenou navrhovanej stavbe rodinného domu na pozemku p. č. XXX/X, k. ú. D. v podobe inžinierskej stavby cez potok Blava, tak by sa touto možnosťou v zmene 5c/2017 zaoberala pozitívnym vymedzením, teda nenechala by stavbu mosta bez akejkoľvek úpravy zmeny, a to bez ohľadu na dovtedajšie znenie územného plánu obce, z ktorého zaznačenie žiadneho mosta na pozemku p.č. XXX/X nevyplýva; (ix) k námietke porušenia tzv. precedenčnej zásady správny súd uviedol, že túto nemožno aplikovať na základe jedného rozhodnutia, hoc aj vydaného na obdobné podmienky pre výstavbu na susednom pozemku, obzvlášť vydaného v stavebnom konaní o povolenie inžinierskej stavby, kde sa podmienky na umiestnenie a povolenie stavby posudzujú predovšetkým vo vzťahu ku konkrétnym podmienkam dotknutého územia v spojení so zákonnými a podzákonnými regulatívmi sledujúcimi verejný záujem na ochrane životného prostredia, bezpečnosti, zdravia ľudí atď., a v neposlednom rade s ohľadom na skutočnosť, že v danej oblasti do územia zasahuje ochranné pásmo regionálneho vodného toku Blava, pre ktoré platia zákonné obmedzenia. 6. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal ich náhradu, pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy vznikli. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 8. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil žalobca v jej úvode podľa (i) ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP tvrdiac, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a (ii) ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP, konštatujúc, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že (i) v prejednávanej veci správny súd nenariadil ústne pojednávanie a zároveň napadnutý rozsudok neobsahuje žiaden dôvod, prečo súd v danej veci pojednávanie nenariadil; (ii) poukázal na ustanovenie § 122 SSP a následne konštatoval, že ani v súdnom, ani v administratívnom spise sa nenachádza územný plán ani zmeny územného plánu obce Jaslovské Bohunice; (iii) z uvedeného vyvodil, že správny súd v danej veci nemohol vykonať dokazovanie oboznámením sa s územným plánom obce, keďže tento sa nenachádza v súdnom spise; (iv) v súvislosti so záverom správneho súdu, že navrhovaná stavba sa nachádza v území zmeny 5c/2017 namietal, že hranice zmeny 5c/2017 sa vzťahujú na územie v rámci jeho grafického znázornenia, pričom je zrejmé, že navrhovaná stavba sa nachádza v toku potoka Blava, a preto je mimo toto územie; (v) uviedol, že ak by správny súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie, a to porovnaním textovej a grafickej časti príslušného územného plánu, mal by žalobca možnosť sa vyjadriť k takémuto dokazovaniu; (vi) uviedol, že hodnotenie dôkazov súdom je svojvoľné, keďže správny súd považuje za záväzný nie obsah územnoplánovacej dokumentácie, ktorý taktiež nie je obsahom spisu, ale rôzne správy a hodnotenia, ktoré uprednostňuje dokonca aj pred textom a grafickou podobou územného plánu; (vii) zdôraznil, že existencia biokoridoru nie je dôvodom pre neumiestnenie a nepovolenie stavby mosta, pričom tento dôvod podľa jeho názoru správny súd doplnil svojvoľne, čím sa činnosť súdu nejaví ako nestranná, keďže správny súd vyhľadával mimo spisy za žalovaného dôvody, ktoré nie sú uvedené ani v preskúmavaných rozhodnutiach; (viii) s poukazom na ustanovenie § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) konštatoval, že podanou žalobou žiadal preskúmať zákonnosť a nie racionálnosť postupu príslušných orgánov; zdôraznil, že racionálnosť a zákonnosť nie sú totožné a ani zameniteľné pojmy; (ix) namietal, že na povolenie stavby mosta nie je príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb., ale špeciálny stavebný úrad podľa § 120 citovaného zákona, z čoho vyvodil, že bolo nezákonne spojené územné a stavebné konanie, a teda, že v stavebnom konaní vydané rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený; (x) namietal, že územné konanie sa podľa správneho súdu nezačalo na návrh žalobcu, a teda sa muselo začať iba z podnetu stavebného úradu; v tejto súvislosti uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden písomný úkon voči žalobcovi, ktorým by bolo začaté územné konanie a tak nie je možné zároveň logicky dospieť k záveru, že nepodaný návrh v nezačatom územnom konaní, nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou; (xi) v súvislosti s poukazom správneho súdu na komunikáciu medzi Obecným úradom Jaslovské Bohunice a žalobcom uviedol, že jej obsah
a ani existencia nebola predmetom správnej žaloby, ale ani vyjadrenia žalovaného, a teda správny súd, bez toho, aby z korešpondencie čokoľvek abstrahoval žalovaný alebo správny orgán a bez toho, aby mal žalobca možnosť sa k tomu vyjadriť, argumentuje týmto dôkazom; (xii) namietal taktiež záver správneho súdu, že precedenčnú zásadu nemožno aplikovať na základe jedného rozhodnutia tvrdiac, že uvedená zásada sa aplikuje bez výnimky, čo znamená, že odklon už aj od jedného právoplatného rozhodnutia musí byť odôvodnený; (xiii) v tejto súvislosti uzavrel, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne legitímne dôvody pred odklon od skutkovo zhodných rozhodnutí. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 3. marca 2025, v ktorom uviedol, že (i) sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý považuje za vecne správny a riadne odôvodnený; (ii) k námietke, že v súdnom spise sa nenachádza územný plán obce Jaslovské Bohunice uviedol, že obec Jaslovské Bohunice má územný plán zverejnený aj na webovej stránke a je verejne dostupný každému; (iii) zdôraznil, že správny súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí žalovaného; (iv) žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 5. marca 2025 na vedomie. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Predmetom súdneho konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2022/002726-002 zo dňa 27. januára 2022. Závery odôvodňujúce takýto postup (postup podľa § 190 SSP) sú vyjadrené v bode 1 až 6 vyššie.
III.B Vybrané aplikovateľné právne predpisy
16. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. 17. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa § 440 ods. 2 prvá veta SSP, dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 20. Podľa § 440 ods. 2 druhá veta SSP, dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. 21. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
22. Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 23. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. 24. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“). 25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií, prejazdných úsekov ciest II. a III. triedy cez vodné stavby uskutočnené podľa medzinárodnej zmluvy a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených, b) stavby na ochranu pred povodňami, c) priehrady, vodné nádrže, rybovody, rybníky, rybochovné zariadenia, hate, hrádze, vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami, d) studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou, e) stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie, f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou, g) stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch, h) stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy, i) odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, j) vodovodné prípojky, ak 1. slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb, 2. slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí, 3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody, 4. sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu, k) kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak 1. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb, 2. slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť, 3. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie, 4. sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm, l) stavby umožňujúce využívanie tepelného potenciálu povrchových vôd alebo podzemných vôd, m) stavby na účely realizácie revitalizácií. 26. Podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne cesty a účelové cesty vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
27. V prejednávanej veci žalobca v správnom konaní žiadosťou žiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu mosta na pozemku p. č. XXX/X. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu existencie rozporu navrhovanej stavby (mosta) s územným plánom obce Jaslovské Bohunice. Poukázal pritom na zmenu 5c/2017 územného plánu obce Jaslovské Bohunice a na skutočnosť, že predmetný pozemok bude sprístupnený zo Záhumenickej ulice a bude využívať jestvujúci vjazd k už existujúcim objektom rodinných domov. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Následne, v správnom súdnom konaní, správny súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcu.
28. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov (obsahu kasačnej sťažnosti) vo vzťahu k? napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v mnohom opakuje svoje tvrdenia a žalobné dôvody, na ktoré správny súd v napadnutom rozsudku reagoval. Hoci kasačný súd nemá dôvod ich opätovne uvádzať, pre úplnosť reaguje na jednotlivé kasačné dôvody uvádzané žalobcom v kasačnej sťažnosti. 29. Námietky žalobcu možno rozdeliť na námietky vecného a procesného charakteru, čomu ostatne zodpovedajú aj žalobcom uvádzané dôvody kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP a § 440 ods. 1 písm. f) SSP]. Kasačný súd v prvom rade posudzoval námietky vecné, keďže tieto (tak ako to z ďalšieho vyplýva) významovo dominujú a vymedzujú rámec pre náhľad na námietky procesné. Podstatou „vecných“ námietok je nesúhlas žalobcu so záverom správnych orgánov (ako aj správneho súdu) o existencii rozporu navrhovanej stavby (mosta) s územným plánom obce Jaslovské Bohunice. Skutočnosť, že stavba mosta cez potok Blava (tak ako o jej povolenie žiadal žalobca) je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, bola kľúčovým a v podstate jediným dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že napriek procesným námietkam (viď nižšie - osobitne námietka žalobcu, že príslušná územnoplánovacia dokumentácia nebola súčasťou ani administratívneho, ani súdneho spisu) nebol medzi stranami sporný obsah územnoplánovacej dokumentácie, spornou bola interpretácia tohto obsahu a vzťahu jej grafickej a textovej časti. Žalobca grafickú časť príslušnej zmeny územného plánu (zmena 5c/2017) zahrnul do správnej žaloby (obrazová časť na str. 6 a 7 správnej žaloby) a zároveň citoval aj jej textovú časť. Tieto skutočnosti (obsah ako grafickej, tak textovej časti zmeny 5c/2017) teda spornými neboli. Žalobca ich interpretáciou dospel k záveru, že (i) navrhovaná stavba mosta sa nenachádza v lokalite s označením 5c/2017 a zároveň, že (ii) vo výkrese územného plánu „Doprava“ je taktiež most zaznačený. 30. Kasačný súd ani jeden z interpretačných záverov žalobcu [viď predchádzajúci bod sub. (i) a (ii)] nepovažoval za správny. Správny súd nepovažoval za korektný záver, že „biely pixel“, teda objekt lichobežníkového tvaru bielej farby umiestnený do modrou farbou vyznačeného toku potoka Blava v grafickej časti zmeny 5c/2017, má znamenať, že „územný plán predpokladá most na danom mieste“. Uvedený „biely pixel“ obsahovo/graficky nenadväzuje na žiadne znázornenie na jednej alebo druhej strany brehu potoka Blava a nie je z neho samotného možné vyvodiť, že ide o most, resp. súčasť akejkoľvek pozemnej komunikácie. Naopak, čo sa týka dopravného napojenia, resp. iného prístupu na pozemok žalobcu dotknutý zmenou 5c/2017, toto je pregnantným spôsobom riešené v textovej časti zmeny 5c/2017 (Príloha č. 1 k Všeobecne záväznému nariadeniu č. 115 obce Jaslovské Bohunice - zmeny a doplnky č. 05/2017 k Územnému plánu obce Jaslovské Bohunice; ďalej len „príloha VZN“) ako aj v Prílohe č. 1 k uzneseniu obecného zastupiteľstva obce Jaslovské Bohunice č. 766/VII (správa o postupe obstarávania a prerokovania+ zmeny a doplnky 05/2017 územného plánu obce Jaslovské Bohunice; ďalej len „príloha k uzneseniu“). Konkrétne ide o text (i) „v katastri D., na ploche parcely zmeny realizovať výstavbu rodinného domu za podmienky rešpektovania ochranného pásma regionálneho biokoridoru toku Blava, ktorá je stanovená na 20 m na každú stranu od stredu toku. Toto územie je potrebné ponechať voľné, bez oplotenia tak, aby nebolo súčasťou záhrad k rodinným domom.“ (viď. príloha VZN); (ii) „v zmysle 49 zákona č. 364/2004 Z. z. (Vodný zákon) a vykonávacej normy STN 75 2102 žiadame rešpektovať a zachovať ochranné pásmo vodohospodársky významného vodného toku Horná Blava v šírke min. 6 m od brehovej čiary, resp. vzdušnej päty hrádze a min. 4 m od brehovej čiary mlynského náhonu. V ochrannom pásme, ktoré žiadame ponechať bez trvalého oplotenia, nie je prípustná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu ťažbou, navážkami, manipulácia s látkami škodiacimi vodám, výstavba súbežných inžinierskych sietí.“ (viď. príloha VZN), resp. text (iii) „Zmena 5c/2017 - k.ú. D., p.č. „C“. XXX/X - RD zo Záhumenickej ul. - riešená lokalita sa nachádza mimo zastavaného územia k.ú. D., na parcele reg.“C“ č.XXX/X, pri jestvujúcej zástavbe rodinných domov, ohraničená korytami toku Blava. V pôvodnom ÚPN-O bolo toto územie riešené ako záhrada/roľa pri rodinnom dome. Navrhovanou zmenou sa na riešenej ploche umožní výstavba jedného rodinného domu s príslušným dopravným a technickým vybavením. Parcela pre výstavbu bude prístupná zo Záhumenickej ulice, bude využívať jestvujúci vjazd k už existujúcim objektom rodinných domov. Vzhľadom na polohu riešenej lokality v území, dôjde k záberu pôdneho fondu mimo zastavaného územia obce v plnom rozsahu riešenej plochy
- 0,9148 ha.“ (viď. príloha k uzneseniu). Z vyššie citovaného znenia vyplýva, že zmena 5c/2017 o novom premostení potoka Blava neuvažovala a záver, že na danom mieste most predpokladá, je záverom mylným. Naopak, nové premostenie (v intenciách žiadosti žalobcu) je s touto zmenou územnoplánovacej
dokumentácie v rozpore, nakoľko zmena územného plánu spočívajúca v zmene pôvodného územného plánu (podľa ktorého bola príslušná parcela záhradou/roľou) umožňujúceho stavbu rodinného domu na predmetnom pozemku, jasne určovala, že „Parcela pre výstavbu bude prístupná zo Záhumenickej ulice, bude využívať jestvujúci vjazd k už existujúcim objektom rodinných domov.“. 31. Kasačný súd rovnako považoval za nesprávny interpretačný záver žalobcu, že navrhovaná stavba mosta sa nenachádza v lokalite s označením 5c/2017. Zmena 5c/2017 sa (i) týka pozemku na parcele registra “C“ č. XXX/X, k. ú. D. (pri jestvujúcej zástavbe rodinných domov); (ii) rieši využiteľnosť danej lokality nachádzajúcej sa (v tom čase) mimo zastavaného územia, a to tak, že (iii) umožňuje výstavbu jedného rodinného domu s príslušným dopravným a technickým vybavením. Dopravné napojenie je v zmene 5c/2017 riešené sprístupnením daného pozemku zo Záhumenickej ulice, využijúc jestvujúci vjazd k už existujúcim objektom rodinných domov. Hoci sa teda „biely pixel“ (viď vyššie) nenachádza na pozemku uvedenom v zmene 5c/2017, jedná sa o premostenie, resp. dopravné napojenie pozemku dotknutého (regulovaného) zmenou 5c/2017, ktorá zmena však dopravnú vybavenosť rieši iným spôsobom/riešením. 32. Po tom, ako kasačný súd vyhodnotil „vecné“ námietky žalobcu (konštatujúc, že stavebné povolenie, o ktoré žalobca žiadosťou žiadal, sa týka stavby mosta, ktorá je však v rozpore s územným plánom obce Jaslovské Bohunice), posudzoval následne aj procesné výhrady žalobcu, ktorými tento odôvodnil aplikáciu ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Úvodom kasačný súd (obdobne ako napr. vo veci sp. zn. 6Svk/36/2023) konštatuje, že v prípade procesných pochybení je nevyhnutné vždy starostlivo uvážiť, či tieto mohli vôbec predstavovať reálny zásah do právnej sféry adresáta rozhodnutia, ktoré z tohoto procesu vzišlo. Prílišné lipnutie na dodržiavaní všetkých formálnych aspektov správneho procesu vedie k prehliadaniu elementárneho faktu a síce, že cieľom konania je hmotnoprávne posúdenie veci (predmetu konania), pričom procesné pravidlá sú len nástrojom, ktorý vedie k tomuto cieľu. Samozrejme, nemožno procesné pravidlá bagatelizovať, či dokonca rezignovať na ich dodržiavanie; vždy je však potrebné prípadne zistené deficity správneho konania porovnať s tým, či by boli spôsobilé reálne ovplyvniť jeho výsledok, či inak zásadným spôsobom zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania, resp. účastníkov konania. Uvedenej úvahe ostatne zodpovedá aj ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP kvalifikujúce ako relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý jednak (i) znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, (ii) zároveň však v takej intenzite, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 33. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že v prejednávanej veci správny súd nenariadil ústne pojednávanie a zároveň napadnutý rozsudok neobsahuje žiaden dôvod, prečo súd v danej veci pojednávanie nenariadil. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že ustanovenie § 107 ods. 1 SSP taxatívne vymenúva situácie, kedy predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Vychádzajúc z ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP kasačný súd poukazuje na podanie žalobcu z 10. januára 2024 (č. l. 80), v ktorom tento žiadal o rozhodnutie vo veci „aj bez nariadenia pojednávania“. Rovnako tak kasačný súd vo veci neidentifikoval žiaden iný dôvod, prečo by mal predseda senátu postupovať podľa § 107 ods. 1 SSP a vo veci pojednávanie nariadiť. 34. Žalobca ďalej s poukazom na ustanovenie § 122 SSP konštatoval, že ani v súdnom, ani v administratívnom spise sa nenachádza územný plán ani zmeny územného plánu obce Jaslovské Bohunice, a teda správny súd v danej veci nemohol vykonať dokazovanie oboznámením sa s územným plánom obce, keďže tento sa nenachádza v súdnom spise. V tejto súvislosti kasačný súd v prvom rade odkazuje na bod 29 vyššie, kde uzavrel, že obsah územnoplánovacej dokumentácie (osobitne obsah zmeny 5c/2017) nebol medzi účastníkmi sporným, spornou však bola jeho interpretácia. Nad rámec uvedeného kasačný súd konštatuje, že zmena 5c/2017, resp. zmeny a doplnky ÚPO boli prijaté obecným zastupiteľstvom obce Jaslovské Bohunice vo forme všeobecne záväzného nariadenia - VZN č. 115, ktoré bolo zverejnené dňa 25. októbra 2018, nadobudlo platnosť dňa 22. októbra 2018 a účinnosť dňa 9. novembra 2018. Podľa čl. 4 tohto VZN „Dokumentácia schválených Zmien a doplnkov 05/2017 ÚPO je uložená a možno do nej nahliadnuť na: a/ Obecnom úrade v Jaslovských Bohuniciach, b/Okresnom úrade Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania, c/ stavebnom úrade (Spoločný obecný úrad Trnava).“. Ide teda o súčasť všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol riadne zverejnený (na úradnej tabuli a webovej stránke obce Jaslovské Bohunice) a nadobudol platnosť/účinnosť, pričom ako správne orgány, tak správny súd vychádzali z jeho verejne dostupného znenia. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval kasačný súd predmetnú námietku žalobcu za neopodstatnenú. 35. Kasačný súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že na povolenie stavby mosta nie je príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb., ale špeciálny stavebný úrad podľa § 120 citovaného zákona, z ktorej skutočnosti žalobca vyvodil, že bolo nezákonne spojené územné a stavebné konanie,
a teda, že v stavebnom konaní vydané rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Bez ohľadu na „argumentačný stret“ tejto námietky s ďalšou námietkou žalobcu spočívajúcou v porušení precedenčnej zásady (viď nižšie) kasačný súd konštatuje, že žalobca nepredostrel žiadnu argumentáciu, ktorá by smerovala k záveru, že príslušným stavebným úradom pre posúdenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia by nemala byť obec. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 1 vodného zákona a § 3a ods. 4 cestného zákona (viď body 25 a 26 vyššie), z ktorých vyplýva pôsobnosť obce ako stavebného úradu v prejednávanej veci. 36. Čo sa týka námietky žalobcu, že územné konanie sa (podľa správneho súdu) nezačalo na návrh žalobcu, a teda sa muselo začať iba z podnetu stavebného úradu (v tejto súvislosti žalobca uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden písomný úkon voči žalobcovi, ktorým by bolo začaté územné konanie, a tak nie je možné zároveň logicky dospieť k záveru, že nepodaný návrh v nezačatom územnom konaní, nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou); túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako relevantnú. Rovnako tak ako relevantnú kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu spočívajúcu v porušení procesných postupov zo strany správnych orgánov tým, že tieto spojili územné a stavebné konanie. Kasačný súd však nevyhodnotil nesprávny procesný postup za tak intenzívny, aby ním mohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Inými slovami (odkazujúc na bod 32 vyššie) kasačný súd dospel k záveru, že aj prípadne následné (po zrušení veci) odstránenie daného deficitu správneho konania by nemalo vplyv na jeho výsledok, jedine by celý proces predĺžilo, čo však koliduje so zásadou hospodárnosti konania. Podstatou prejednávanej veci je totiž nesúlad navrhovanej stavby mosta s územným plánom obce, ktorá skutočnosť (ustálená ako správnymi orgánmi, tak správnymi súdmi) opodstatňuje správnosť záveru (výroku) preskúmavaného rozhodnutia. 37. V neposlednom rade sa kasačný súd zaoberal námietkou žalobcu spočívajúcou v porušení precedenčnej zásady, resp. v spochybnení úvah správneho súdu, že precedenčnú zásadu nemožno aplikovať na základe jedného rozhodnutia (žalobca dôvodil, že uvedená zásada sa aplikuje bez výnimky, čo znamená, že odklon už aj od jedného právoplatného rozhodnutia musí byť odôvodnený). Žalobca námietku porušenia precedenčnej zásady artikuloval v bode 17 správnej žaloby (str. 9; č. l. 6) tvrdiac, že „V odvolaní bolo ďalej namietané, že stavebný úrad v roku 2013 povolil za rovnakého právneho stavu (keďže 5c/2017 sa nevzťahuje na dané územie) stavbu obdobného mosta a následne aj užívanie stavby, a to v rovnakej časti obce. Z uvedeného dôvodu mal na vec aplikovať precedenčnú zásadu a v prípade odklonu bolo potrebné uvedený rozdiel riadne odôvodniť.“. Kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov: (i) v prvom rade „referenčná stavba mosta“, na ktorú žalobca poukazuje, bola povolená (ako žalobca sám uvádza) v roku 2013, teda pred prijatím zmeny 5c/2017; (ii) ďalej, zmena 5c/2017 riešila dopravné napojenie dotknutého pozemku práve cez „jestvujúci vjazd k už existujúcim objektom rodinných domov“, ktorý vjazd evidentne v roku 2013 (v čase povoľovania „referenčného mosta“) „jestvujúcim“ nebol; (iii) ďalej, správny orgán správne vyhodnotil nesúlad navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá bola inou (poznačenou zmenou 5c/2017) ako aplikovateľná dokumentácia v prípade povoľovania referenčného mosta; (iv) v neposlednom rade kasačný súd konštatuje, že správny súd dospel ku korektnému záveru, keď uzavrel, že „Precedenčnú zásadu nemožno aplikovať na základe jedného rozhodnutia, hoc aj vydaného na obdobné podmienky pre výstavbu na susednom pozemku, obzvlášť vydaného v stavebnom konaní o povolenie inžinierskej stavby, kde sa podmienky na umiestnenie a povolenie stavby posudzujú predovšetkým vo vzťahu ku konkrétnym podmienkam dotknutého územia v spojení so zákonnými a podzákonnými regulatívmi sledujúcimi verejný záujem na ochrane životného prostredia, bezpečnosti, zdravia ľudí atď., a v neposlednom rade s ohľadom na skutočnosť, že v danej oblasti do územia zasahuje ochranné pásmo regionálneho vodného toku Blava, pre ktoré platia zákonné obmedzenia.“; uvedený záver správneho súdu je zrozumiteľný a argumentačne udržateľný. Naopak, lineárna úvaha žalobcu, že povolenie výstavby jedného mosta by malo byť dôvodom pre povolenie ďalších mostov, má potenciál viesť k vskutku absurdným situáciám. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti preto kasačný súd konštatuje, že správny súd v napadnutom rozsudku vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. ?Preto námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
III.D Záver
39. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 40. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 41. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.