Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/40/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského. a sudcov JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 30. júna 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.01.2026 sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 28. januára 2026 sp. zn. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom C., C. XXX/XX, D. C. E. F., adresa na doručovanie G. F., H. XXX/X, D. C. uznal vinným z pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. pre skutky tak, že

v bode 1/

- dňa 4. januára 2024, v čase o 21.56 hod. zaslal bývalej manželke poškodenej B. I. F. SMS správu v znení „zas píš druhému alebo druhej, že ja som ti písal. A mne neodpíš. Si skončila celkom. Počkám ešte pár dní na ten súd. Potom uvidíme, kto sa bude smiať na konci! Ale to ti prisahám jak tu sedím, na tie deti prisahám, že toto dobre nedopadne! Pre jedného z nás určite nie“ a následne dňa 10.januára 2024 v čase okolo 11.12 hod. počas telefonického rozhovoru s poškodenou, keď nesúhlasil s výškou výživného a po tom, čo mu poškodená uviedla, že výška výživného bola stanovená súdom a je povinný ho platiť na základe rozsudku jej povedal „zabijem ťa ty suka“ a „pre jedného z nás to nedopadne dobre“, čím takto svojim konaním u poškodenej B. I. F. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

v bode 2/

- dňa 7. januára 2024, v čase o 21.59 hod. zaslal prostredníctvom aplikácie messenger bývalej družke poškodenej J. K. správu v znení „ešte raz mi Maxa nedonesieš, keď sa dohodneme, že spí u mňa a už potom problémy neuvidíš“, čím takto svojim konaním aj vzhľadom k prechádzajúcim vzájomným konfliktom a znalostiam jeho povahových vlastností vzbudil u poškodenej J. K. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

Za to mu súd uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 600 € (šesťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, obžalovaný zahlásil odvolanie, ktoré následne písomne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil, kde v písomných dôvodoch odvolania uvádza nasledovné.

Okresný súd ho uznal za vinného v bodoch 1 a 2 obžaloby na tom skutkovom základe, že : (v bode 1) dňa 4. januára 2024, v čase o 21.56 hod. zaslal bývalej manželke poškodenej B. I. F. SMS správu v znení „ zas píš druhému alebo druhej, že ja som ti písal. A mne neodpíš. Si skončila celkom. Počkám ešte pár dní na ten súd. Potom uvidíme, kto sa bude smiať na konci! Ale to ti prisahám jak tu sedím, na tie deti prisahám, že toto dobre nedopadne! Pre jedného z nás určite nie “ a následne dňa l0.januára 2024 v čase okolo 11.12 hod. počas telefonického rozhovoru s poškodenou, keď mal nesúhlasiť s výškou výživného a po tom, čo mu mala poškodená uviesť, že výška výživného bola stanovená súdom a je povinný ho platiť na základe rozsudku jej povedal „zabijem ťa ty suka“ a „pre jedného z nás to nedopadne dobre“, čím takto svojim konaním u poškodenej B. I. F. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ,

(v bode 2) dňa 7. januára 2024, v čase o 21.59 hod. zaslal prostredníctvom aplikácie messenger bývalej družke poškodenej J. K. správu v znení „ ešte raz mi Maxa nedonesieš, keď sa dohodneme, že spí u mňa a už potom problémy neuvidíš“, čím mal takto svojim konaním aj vzhľadom k prechádzajúcim vzájomným konfliktom a znalostiam mojich povahových vlastností vzbudiť u poškodenej J. K. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, teda v bodoch 1 a 2 obžaloby pokračovacím konaním inému sa mal vyhrážať smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe - blízkej osobe.

Prostredníctvom svojho obhajcu poukazuje, že naďalej trvá na svojej nevine, považuje napádaný rozsudok za nezákonný, keďže vykonané dokazovanie v žiadnom prípade navykazuje znaky potrebné pre ustálenie jeho viny. Postup súdu pri vytváraní vnútorného presvedčenia nepovažuje za správny. Súd podľa jeho názoru starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo a v ich súhrne a tak jeho vnútorné presvedčenie nie je dôvodné. Súd na základe vykonaných dôkazov nedospel k logicky odôvodneným skutkovým záverom, pretože tieto dôkazy nevyhodnotil správne.

Podľa ust. , kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa ust. , odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.

Ako v celom trestnom konaní konštantné poukazoval, nemal žiaden úmysel sa poškodeným vyhrážať ujmou na zdraví, živote ani inou ťažkou ujmou. Nesprával sa voči poškodeným útočne do tej miery aby jeho správanie bolo spôsobilé vzbudzovať u poškodených obavu. Takisto z dokazovania nevyplýva v podstate nič iné, čím by u poškodených reálne a dôvodne mohol vyvolať strach a vzbudiť dôvodnú obavu o ich život a zdravie.

V danej veci sú jeho sms vyjadrenia voči poškodeným nesprávne interpretované, čo v rovnako považuje za dôsledok nesprávneho vyhodnocovania dôkazov. Ako v konaní pred súdom celý čas poukazoval, všetky svoje vyjadrenia aj spôsob vystupovania treba vykladať v inom kontexte, ako to líčili poškodené. Jeho motiváciou bolo dosiahnuť stretávanie sa s jeho deťmi, nakoľko poškodená F. mu deti odmietala odovzdávať (kvôli čomu aj podnikol potrebné právne kroky a podal návrh na výkon súdneho rozhodnutia, o čom svedčí konanie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 17Em/l/2023). Rovnako tvrdí, že poškodená K. nemohla mať dôvodnú obavu o svoj život alebo zdravie, ani pociťovať inú ujmu, keďže ako bolo preukázané v priebehu súdneho konania, s poškodenou K. sa kontaktoval v jej domácnosti tesne pred podaním trestného oznámenia, ona sama vyhľadávala jeho prítomnosť, keď mu preukázateľne písala sms, napr. aby si k ním prišiel pripiť na Nový rok, dokonca sa stýkali aj intímne. Podanie trestného oznámenia poškodenými vyznieva po zhrnutí skutkových okolností až absurdne. Poukazuje,

že poškodené boli motivované priamo príslušníkmi PZ aby si „zohnali nejaké dôkazy“, teda na namietaný „nesprávny výklad“ jeho sms správ prevzatých do skutkových viet mal súd prihliadať aj z tohto aspektu.

Poukazuje, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe v dostatočnom rozsahu na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci. Vykonané dôkazy súd hodnotil len jednostranne, bez toho aby sa vôbec vyporiadal s jeho argumentáciou vo vzťahu k interpretovaniu rozhodných dôkazných prostriedkov.

Rozsudok súdu prvého stupňa síce obsahuje pomerne rozsiahle a podrobné odôvodnenie, avšak má za to, že právne posúdenie prejednávanej veci obsahujú až strany 15 a nasl. rozsudku, kde súd nesprávne dospel k záveru, že skutok prečinu nebezpečného vyhrážania pokračovacím konaním sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. Súd konštatoval, že v konaní má byť usvedčovaný výpoveďou poškodenej B. F., ktorá popísala konanie obžalovaného, ako aj svoj strach z neho, v dôsledku čoho cez vianočné sviatky ostala s deťmi u svojho brata. Poškodená F. si musí byť celý čas vedomá, o čom bola v skutočnosti reč. Ak má byť v zmysle záverov súdu dôvodnou obavou poškodenej to, že sa začne stretávať so svojimi deťmi (pretože iná závažná ujma z vykonaného dokazovania nemohla vyplynúť a nevyplynula), potom je namieste otázka, ako môže niekto pociťovať obavu z toho, že si ako rodič začne uplatňovať svoje práva. Pripustil, že jeho slovník častokrát nie je v komunikácii s poškodenou vyberaný, avšak považuje za nelogické závery, kedy poškodená, ktorá vie ako zvykne komunikovať tvrdí, že táto komunikácia ju primäla k vzbudeniu dôvodnej obavy o život, zdravie či inú hodnotu.

Výroky poškodenej o tom, že sa mal do telefónu vyjadriť tak, že je suka a že ju zabije, popiera a dáva do pozornosti súdu, že tieto sú len tvrdením poškodenej. Opätovne si kladie otázku, prečo poškodená (za predpokladu, že by bolo pravdou že mala strach) tak dlho váhala s podaním trestného oznámenia na polícii. Tvrdí, že pokiaľ niekto naozaj a dôvodne pociťuje obavu z vyhrážok páchateľa, podá trestné oznámenie okamžite a bez meškania. Touto skutočnosťou sa tunajší súd taktiež opomenul zaoberať, resp. nijako sa s ňou vyporiadal vo svojom rozhodnutí. Napriek tomu súd konštatuje, že ho výpoveď poškodenej F. (bez reálneho preukázania tvrdených vyhrážok a bez zohľadnenia „naháňania“ dôkazov pre trestné oznámenie) usvedčuje.

K záveru súdu o tom, že svedkyňa B. G. mala potvrdiť, že dňa 10.01.2024 poškodená telefonovala a po telefonáte bola rozrušená a následne sa jej F. mala zdôveriť, že sa jej mal vyhrážať poukazuje, že svedkyňa nevnímala priamo žiadne vyhrážky, a popisuje len údajné sprostredkované informácie od poškodenej. Je tiež treba uviesť na pravú mieru, že svedkyňa je zamestnancom poškodenej, teda možno očakávať i istú mieru zaujatosti, či zaviazanosti svedkyne voči poškodenej. Je potrebné zdôrazniť, že takýto prejav nervozity nie je dôkazom o vyhrážke ani priamo, ani nepriamo. Nervóznym či podráždeným sa môže stať ktokoľvek už po bežnom, hoci nepríjemnom alebo konfliktnom telefonáte, ktorý vôbec nesúvisí s trestnou činnosťou. Je to bežná emocionálna reakcia, ktorá však bez ďalšieho nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu k preukázaniu „vyhrážania“ a nemôže byť základom pre vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Súd sa v tomto kontexte nevyporiadal so vzťahom svedkyne a poškodenej, len konštatuje, že svedkyňa uvedené mala potvrdiť.

Vo vzťahu k uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 18.01.2024, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil mu povinnosť nevstupovať do obydlia poškodenej, ako aj na jej pracovisko a povinnosť nepribližovať sa k poškodenej a k deťom, ako aj nekontaktovať ich uvádza, že zámienkou na vydanie tohto neodkladného opatrenia bola taktiež svojím spôsobom vyfabulovaná a svojsky interpretovaná potýčka pri odovzdávaní si detí, ktorú poškodená využila na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia keďže vedela, že súd nebude overovať skutočný stav a teda nepreverí pravdivosť okolností uvádzaných navrhovateľkou /poškodenou /. Čo sa týka poškodenej F., napriek konfliktov ohľadne starostlivosti o deti, sa po ukončení partnerského vzťahu nesnažil poškodenú vyhľadáva, nestretával sa s ňou a nijakým spôsobom napriek existencii hádok a nadávok kvôli deťom nekonal spôsobom, ktorý by mohla F. vo vzťahu k jej osobe vyhodnotiť ako nebezpečný. Opätovne poukazuje, že nie je žiadny dôkaz okrem výpovede poškodenej, žeby mal slovne uviesť v rámci telefonátu vyhrážku smrťou. Uvedené považuje obhajoba za nepreukázanú a maximálne pochybnú skutočnosť, kde nie je možné založiť vinu obžalovaného výlučne na výpovedi poškodenej.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ obžaloby, súd konštatuje záver, že v konaní má byť usvedčovaný výpoveďou poškodenej J. K., ktorá uviedla, že nešlo len o tú jednu správu v skutku obžaloby a že

ju urážal dlhodobo, vyhrážal sa jej slovne a postupne to boli aj strkance, pľuvance, dokonca ju mal napadnúť aj na ulici. Poškodená však selektívne opomenula súdu uviesť, že tvrdené napádanie bolo len reakciou na amorálne správanie sa poškodenej. Opätovne poukazuje, že súd postavil aj tento svoj záver len na domnienkach, keďže nebolo preukázané, že fotky v trestnom spise (ktoré majú potvrdzovať napadnutie poškodenej hokejkou) patria poškodenej. (Na predmetných fotografiách nie je možné osobu identifikovať).

Súd ďalej konštatuje ním tvrdené skutočnosti a síce, že „Obžalovaný chcel syna B. k sebe, ona mu nevyhovela.“ Súd ďalej tiež konštatuje, že svedkyňa C. G. síce pri žiadnom napádaní z jeho strany prítomná nebola, avšak dospel k záveru, že potvrdila nevhodné správanie sa obžalovaného k poškodenej, pritom samotný súd konštatuje, že svedkyňa reprodukuje len to, čo jej uviedla J. K., s ktorou sú blízke kamarátky.

V tejto súvislosti súd poukázal na tri právoplatné rozhodnutia okresného úradu vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči poškodenej J. K.. Rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves zo dňa 14.09.2023 bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči J. K. pre skutok zo dňa 24.07.2023 za hrubé a vulgárne správanie sa k nej, avšak tu poukazuje, že k tomuto vulgárnemu správaniu došlo práve z dôvodu amorálneho správania poškodenej, keď svoje fotografie rozposielala cudzím chlapom. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že napriek jej tvrdeniam, že sa K. obžalovaného „obávala“ a že jeho povaha jej mala spôsobovať pocity strachu, v skutočnosti dochádzalo k opakovaným dobrovoľným kontaktom z jej strany. Poškodená obžalovaného aktívne vyhľadávala, opakovane sa s ním stretávala, volala ho k sebe a z dokazovania dokonca vyplynulo, že medzi nimi prebiehal aj intímny pomer. Toto správanie je v zásadnom rozpore s tvrdením, že by mala pociťovať dôvodnú obavu o svoj život alebo zdravie, a preto tieto okolnosti mali byť pri hodnotení dôveryhodnosti jej výpovede a samotnej existencie „reálnej a dôvodnej obavy“ zohľadnené.

Súd v závere odôvodnenia (str. 16) uvádza, že je logické, že poškodené spolu komunikovali, aj sa poznali, keďže jedna je jeho bývalá manželka a druhá bývalá družka. Obe pritom žijú a pracujú v jednom meste. S bývalou manželkou má obžalovaný dve maloleté dcéry a s bývalou družkou má maloletého syna. Obžalovaný takto poškodené „spojil“.

Závery súdu o tom, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodené mali s obžalovaným zlé skúsenosti už počas vzťahu, nemožno chápať inak ako jednostranné až tendenčné hodnotenie dôkazov, keďže súdu boli predostrené vysvetlenia jednak o snahe otca dostať sa späť k svojim deťom a jednak počiny poškodenej K., ktoré de facto zapríčinili priestupkové konania. Obžalovaný týmto nechce ospravedlňovať svoje excesívne a nie vyberané správanie, ale snaží sa poukázať na zásadu rovnostranné hodnotiť dôkazy tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného.

Ak poškodené v konaní poukazovali na ich problémové spolužitie, potom je otázne, prečo nikdy skôr nedošlo k podaniu trestného oznámenia. Ak súd hodnotil v konaní stupňujúcu sa agresivitu obžalovaného, potom súdu kladie otázku, či súd rovnako stupňovito porovnával aj odmietavé postoje matiek (poškodených) k odovzdávaniu maloletých detí, a tiež či vzal do úvahy narastajúci čas odlúčenia rodiča od maloletého dieťaťa. Tvrdí, že rodič nemusí byť odsúdený kriminálnik, aby sa načrtnutá situácia odrazila v jeho napätom správaní alebo slovníku.

Podľa záveru súdu obrana obžalovaného, že v komunikácii s poškodenými rieši stretávanie s deťmi obstojí, nakoľko je evidentné, že v správach rieši maloleté deti a kontakt s nimi, avšak nie vhodným spôsobom, práve naopak spôsobom, ktorý u poškodených s poukazom na ich zlé spolužitie, minulosť, jeho agresívnu povahu, či vlastníctvo zbrane, vzbudilo u nich opodstatnené obavy o ich život a zdravie, teda súd dospel k záveru, že mal svojim konaním po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplniť skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe - blízkej osobe, , keďže ide o jeho bývalú manželku a bývalú družku, s ktorými má maloleté deti.

Závery súdu považuje za nepodložené, po vykonanom dokazovaní neexistuje možnosť prijať záver o preukázaní konania, ktorý je zachytený v skutkovej vete obžaloby v prepojení na právnu kvalifikáciu

tohto konania. So závermi tunajšieho súdu sa nemôže stotožniť ani z hľadiska preukázania úmyslu, keď súd konštatuje (bez zdôvodnenia, prečo je tomu tak), že z jeho konania a okolností spáchania je zrejmé, že takto mal konať v priamom úmysle podľa Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený , ktorý sleduje ochranu jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami. Tvrdí, že ak súd uznal, že sa svojimi výrokmi snažil matku donútiť k umožneniu výkonu rodičovských práv a povinností, potom je nelogické, že jeho výroky (poškodenými nesprávne vykladané), mali vzbudzovať obavu či strach. Ak súd konštatuje, že v skutkových vetách číta snahu otca o stretávanie sa deťmi, potom už len táto skutočnosť neguje „súdom nachádzaný“ priamy úmysel, ktorý mal mať vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.

Napriek konštatovaniu, že dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, sa nemôže stotožniť so záverom súdu, keďže tento nepovažuje za dostatočne a logicky odôvodnený, najmä vo vzťahu k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu.

Vo vzťahu k dôkaznej situácii opätovne poukazuje, že nemožno konštatovať nepochybné preukázanie viny, ako ani naplnenie základných predpokladov pre uznanie viny, nakoľko je na to vyžadovaná kumulatívna existencia skutočností, že stíhaný skutok sa stal a že tento vykazuje všetky znaky určitého trestného činu, pričom prijatie tohto záveru musí byť podložené zákonne vykonanými dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne nepochybne odôvodňujú konštatovanie, že skutok spáchala určitá osoba. Súd prvého stupňa nedostatočne zdôvodnil, v čom konkrétne vidí záver, že sporné správy majú napĺňať znaky trestného činu.

Ako tiež bolo v priebehu trestného konania poukázané, súd sa opomenul zaoberať všetkými načrtnutými okolnosťami, teda správaním páchateľa a poškodenej (poškodených) pred spáchaním a po spáchaní činu. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy tam predpokladanej, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a „kvality“, že dôvodne vzbudzujú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. Okolnosť, že poškodená osoba dobrovoľne (bez náležitého dôvodu) vyhľadáva osobu, v prítomnosti ktorej má pociťovať obavu o svoj život a zdravie, tiež nemôže ostať bez povšimnutia pri hodnotení dôvodnosti danej obavy. Trvá na tom, že súd jeho vzťahy s poškodenými hodnotil len izolovane, bez vzájomných súvislostí.

Výroky, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby boli náležíte vysvetlené na správnu mieru. Správa adresovaná poškodenej F., kde parafrázovane uviedol, že počká na ten súd a že pre jedného to nedopadne dobre sa viazalo na skutočnosť, že v danom momente nemal vedomosť o ukončení konania o výkon rozhodnutia. Teda dobre, pre jedného z nich nemal dobre dopadnúť výsledok súdneho konania, v ktorom sa domáha styku s deťmi, čo mu poškodená dlhodobo znemožňovala a odmietala. Ide teda o tendenčný výklad poškodenej so snahou zdramatizovať situáciu (rovnako ako to urobila pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie) a privodiť mu ako obžalovanému z tejto správy čo najhorší možný následok.

V prípade sms zo dňa 07.01.2024 v čase o 21:59 h. zaslanej poškodenej K., tie sa vôbec nezakladali na tom, že by sa jej vyhrážal a teda úmyslom nebolo expartnerku ohrozovať, ale poukázať na to, že chce, aby boli dodržiavané rodičovské práva a povinnosti u oboch rodičov dobrovoľne rovnomerne. Ak tieto výroky poškodená aj interpretovala ako vyhrážanie, tu treba zdôrazniť, že sms správu takto vyložila tendenčne za účelom poškodiť mu (ako obvinenému/obžalovanému), a odstrániť zo svojho života a privodiť mu trestné stíhanie, nakoľko výrok „ešte raz mi B. nedonesieš, keď sa dohodneme, že spí u mňa a už potom problémy neuvidíš“ bol smerovaný k výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré v danom čase, ale aj teraz, prislúchajú aj jemu ako otcovi. Tunajší súd neprihliadal na kontext správ, kde v úvode trestného stíhania účelovo poškodená predložila screenshot zachytávajúci len ojedinelú správu, avšak následne bolo zabezpečenou komunikáciou v celom jej rozsahu preukázané, že sporná správa prebehla v rámci komunikácie o maloletom synovi.

Tak ako bol význam sporných sms domyslený len poškodenými, kde je absolútne nepreukázaný nimi tvrdený význam predmetných správ, tak aj úmysel „vnucovaný“ obžalovanému nemôže pri náležitom vyhodnotení dôkaznej situácie obstáť. Absencia jeho úmyslu je celkom zrejmá, nakoľko hľadať úmysel v správach obžalovaného, ktoré boli poškodenými (adresátkami výrokov) účelovo inak interpretované je

z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania neudržateľné a z hľadiska požiadaviek na mieru preukázania znakov skutkovej podstaty trestného činu absolútne nedostačujúce.

Úmysel obžalovaného nemožno pochybne domýšľať. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje, že súd sa opomenul vyporiadať s úvahou, prečo považuje priamy úmysel páchateľa za preukázaný, len stroho konštatuje jeho prítomnosť. Úmysel ako súčasť skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania musí byť spoľahlivo preukázaný a viazaný na celú objektívnu stránku údajného trestného činu, teda nie len na úmysel vysloviť akékoľvek slová ako na konanie, ale aj na následok, a to vzbudenie dôvodnej obavy takýmito slovami, že sa vykoná podotýka nejaké protiprávne konanie.

Navyše pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje i dosiahnutie určitej kvality vyhrážky, ktorá dosiahne takú kvalitu, že dôvodne vzbudzuje u adresáta obavu. Aj z tohto považuje za nepreukázanú a ani neodôvodnenú intenzitu vyhrážky, ktorou by bol obžalovaný schopný spôsobiť u poškodených dôvodné obavy. Má za to, že bolo potrebné hodnotiť nie len kvalitu výroku tvrdeného páchateľa trestného činu, ale aj kvalitu vnímania výroku poškodenou stranou. Ak teda bolo jasne ustálené, že ani samotné poškodené nepochopili s určitosťou, čo výrokom otec maloletého dieťaťa myslí, ale len sa tohto významu domnievali, je zrejmé, že kvalita vnímania nemôže byť považovaná za takú závažnú, aby bola jej následkom obava o život alebo inú chránenú hodnotu. Keďže k opísaným udalostiam prispeli svojim spôsobom aj poškodené a nakoľko obžalovaného dlhé roky poznajú, nedá sa uveriť tvrdeniam, že sporné sms správy popísané v skutkovej vete 1 a 2 u poškodených reálne vzbudili dôvodnú obavu o život, zdravie. Podľa jeho názoru mal súd zohľadniť aj bežnú úroveň komunikácie obžalovaného s poškodenými. Úroveň komunikácie je determinovaná nižším „hodnotovým“ nastavením zúčastnených, teda ani z tohto hľadiska sms správy obžalovaného bezpochyby neboli spôsobilé dosiahnuť takú úroveň intenzity, aby u osoby, ktorá bola takto s obžalovaným v dennom kontakte, zrazu vzbudili reálnu obavu o život a zdravie. Obdobná komunikácia bola naviac poškodenými vyhodnotená ako „bežná - nie výnimočná“, teda obe expartnerky obžalovaného potvrdzujú vo výpovediach, že konštatovanie, že niečo pre jednu zo strán komunikácie nedopadne dobre, bolo pre obžalovaného príznačné. Je nelogické, ak na jednej strane poškodená tvrdí, že je pre ňu expresívne vyjadrovanie ex-manžela bežné, pretože takéto spôsoby v podstate charakterizujú náturu obžalovaného, a teda správal sa takto vždy aj počas spolužitia (viď. naposledy výpoveď svedkyne poškodenej F. na hlavnom pojednávaní zo dňa 10.11.2025) a na druhej strane za tieto výroky zrazu z nezistených dôvodov podala trestné oznámenie.

Ak by obava bola skutočná, bezprostredná a intenzívna, logickou reakciou každej racionálnej osoby je okamžitá ochrana seba a svojich detí - privolanie polície, nahlásenie incidentu v reálnom čase, útek na bezpečné miesto alebo okamžité trestné oznámenie. Reálne vystrašený človek neodkladá oznámenie na ďalšie dni a už vôbec nie z dôvodov, ktoré uviedli poškodené: že „boli u brata“, prípadne „nechceli kaziť prázdniny“. Takéto vysvetlenie je absolútne nezlučiteľné s tvrdením o dôvodnej obave o život a zdravie. Ak sa niekto skutočne bojí, reaguje okamžite - nerieši prázdniny, návštevy, ani program, ale svoju bezpečnosť. To, že poškodené nereagovali bezprostredne, ale s niekoľkodňovým odstupom, nasvedčuje nie tomu, že by pocítili reálny strach z bezprostredného uskutočnenia vyhrážok, ale skôr tomu, že žiadne obavy nemali.

V tomto smere poukazuje na skutočnosť, že okrem znenia, významu a intenzity vyhrážky sa musí jednať o vyhrážanie sa konaním, ktoré napĺňa znaky protiprávneho konania zo strany obžalovaného, kde v prepojení na skutočnosť, že slová K. boli mienené, že obžalovaný si B. vezme k sebe ( ako to pochopila aj poškodená K., keďže to takto tlmočila na viacerých miestach v rámci dokazovania v trestnom konaní) nie je konaním protiprávnym, nakoľko v danom čase nebol výkon rodičovských práv a povinností k maloletému upravený. Rovnako za protiprávne nie je možné považovať hodnotenie, že výsledok súdneho konania pre jednu zo strán nedopadne priaznivo, čo je objektívnou pravdou v každom konaní a ani presvedčenie, že práve obžalovaný ako otec bude tou „výhernou“ stranou. Vzhľadom na výsluch obžalovaného na hlavnom pojednávaním, považuje za preukázané, že obžalovaný nemá a nikdy nemal jediný dôvod, prečo by mohlo byť jeho úmyslom vyhrážať sa ex-partnerkám, resp. vzbudzovať u partneriek negatívny či stiesňujúci pocit súvisiaci s fyzickou likvidáciou, ohrozením zdravia alebo inou dôvodnou ujmou, ktorá by bola následkom protiprávneho konania.

Ak by dokazované okolnosti vystupňoval do absurdity, poškodené v tomto smere tvrdia, že dôvodný strach im nahnalo „samotné kontaktovanie smskou“. Je na pováženie, či samotné kontaktovanie sms správou je spôsobilé nahnať niekomu strach o život. Dovolím si (stále v rovine absurdnosti) položiť

otázku, koľko trestných oznámení na základe priameho dôkazného prostriedku - sms s obsahom priamej vyhrážky „zabijem ťa“ -je ukončených podaním obžaloby, resp. odsúdením páchateľa.

V prejednávanom prípade sa však jedná o celkom mylný výklad a nepochopenie výrokov, smerujúcich počas celého obdobia komunikácie s poškodenými /matkami jeho detí k jedinému cieľu a to dosiahnuť aspoň čiastočný styk/ stretávanie sa s maloletými deťmi. Ak poškodené tvrdia, že zaslanie sms správy vzbudzovalo u adresáta strach o život, uvedené len potvrdzuje, že si svoje „domnienky“ vykladali svojím (a tvrdí, že vopred dohodnutým) uhlom pohľadu, teda snažili sa nájsť za každú cenu kriminalizáciu v správaní obžalovaného.

Vykonané dokazovanie v žiadnom prípade neustálilo vinu obžalovaného, naopak je v ňom prítomné nespočetné množstvo dôvodných pochybností, pre ktoré by bolo akékoľvek rozmýšľanie o uznaní viny neudržateľné.

Z vyššie popísaných dôvodov preto navrhuje, aby Krajský súd Košice ako odvolací súd s poukazom na ust. , , napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste zrušil a v zmysle ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. ho oslobodil z pod obžaloby Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok ( CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí správne a zákonne poukázal okresný súd a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, bez potreby akéhokoľvek opakovania.

Dňa 16.09.2024 okresný súd rozhodol trestným rozkazom, ktorým uznal obvineného za vinného zo spáchania pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.

Voči predmetnému trestnému rozkazu podal dňa 23.10.2024 v zákonnej lehote odpor obvinený prostredníctvom svojho obhajcu.

Následne Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 11.06.2025, sp. zn. prijal obžalobu zo dňa 12.08.2024, číslo 2Pv 226/24/8810 podanú prokurátorkou Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 13.08.2024 na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., vedenú na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. .

Po prijatí obžaloby okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinný v oboch bodoch obžaloby.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku teda postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení už vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Okresný súd zavinenie obžalovaného aj správne zdôvodnil. Správne a v súlade so zákonom zistený skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák..

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný sa pokračovacím konaním inému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe - blízkej osobe a naplnil tak skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Je potrebné skonštatovať, že obžalovaný je v napadnutom rozsudku hodnotený na základe dostupných a vykonaných dôkazov, plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. To znamená, že okresný súd vychádzal z výpovedí svedkyne poškodenej B. I. F. a svedkyne – poškodenej J. K., z výpovedí svedkýň B. G. a C. G., z fotodokumentácie modrín poškodenej, charakteristiky obžalovaného a jeho pomerov a ďalej z odpisu registra trestov a z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (najmä z troch právoplatných rozhodnutí okresného úradu vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa obžalovaný dopustil dňa 07.08.2023, 24.07.2023 a dňa 06.07.2023 voči poškodenej J. K.). Taktiež okresný súd bral do úvahy aj doterajšie správania obžalovaného, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie, v ktorom žije a či sa v minulosti obžalovaný dopustil takéhoto alebo iného protiprávneho konania.

Krajský súd má zhodne s názorom okresného súdu za to, že skutok v bode 1/ obžaloby je dostatočne objektivizovaný výpoveďou samotnej poškodenej B. F., ktorá detailne popísala konanie obžalovaného, ako aj svoj strach z neho v dôsledku čoho cez vianočné sviatky ostala s deťmi u svojho brata. Z jeho správ, ktoré jej písal a ktoré boli oboznamované na hlavnom pojednávaní pociťovala kontrolu, obviňovanie z toho, že stratil prácu. Išlo o správy vulgárneho charakteru. Uviedla, že nadával aj deťom, až mu dcéra I. zložila telefón a potom sa vystupňovali nadávky na ňu. Správa, že to pre jedného z nich nedopadne dobre, si skončila celkom, u nej vyvolala veľkú obavu a strach. V telefonáte dňa 10.01.2024 sa jej pýtal koľko dlží na výživnom. Rozčúlil sa, keď mu povedala koľko je dlžný, tak jej povedal, že je suka a že ju zabije. Uviedla, že sa bála, lebo vedela, že je držiteľom zbrane a predtým jej písal spomínané sms-ky.

S výpoveďou poškodenej B. F. korešponduje aj výpoveď svedkyne B. G., ktorá potvrdila, že dňa 10.01.2024 poškodená telefonovala a po telefonáte bola rozrušená a následne sa jej zdôverila, že sa jej obžalovaný vyhrážal.

Zo skutku v bode 2/ obžaloby je obžalovaný dostatočne usvedčovaný výpoveďou J. K., ktorá uviedla, že nešlo len o tú jednu správu v skutku obžaloby. Urážal ju dlhodobo, vyhrážal sa jej slovne a postupne to boli aj strkance, pľuvance, dokonca ju napadol aj na ulici. Vyhrážal sa jej aj v decembri 2023 medzi štyrmi očami, že ju dobije, zbije. Dokonca ju napadol hokejkou. Dňa 07.01.2024 mala odniesť deti k mamke a mala ísť do práce. Obžalovaný chcel syna B. k sebe, ona mu nevyhovela. Odniesla deti k mamke a obžalovaný napísal „tú“ správu. Aj z čítanej komunikácie vyplynulo vulgárne správanie a útoky obžalovaného smerom ku poškodenej.

Verziu poškodenej K., má potvrdzovať aj výpoveď svedkyne C. G., ktorá potvrdila nevhodné správanie sa obžalovaného k poškodenej hoci vyslovene pri tom, žeby obžalovaný poškodenú napádal, urážal, prítomná nebola. Uviedla to, čo jej povedala J. K., ako ju obžalovaný udrel hokejkou, a že ju uhryzol,

videla fotografie. Počas toho, ako sa obžalovaný raz dobíjal do bytu ku poškodenej, tak bola s poškodenou na telefonickej linke a potvrdila obavy poškodenej z neho.

Krajský súd poukazuje aj na tri právoplatné rozhodnutia okresného úradu vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil obžalovaný voči poškodenej J. K., ako aj na fotodokumentáciu v súdnom spise, kde má poškodená na tele modriny.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovede obžalovaného a jeho odvolacích námietok, krajský súd konštatuje, že podstatou odvolacích námietok obžalovaného je predovšetkým jeho nesúhlas so spôsobom, akým okresný súd vyhodnotil obsah komunikácie medzi ním a poškodenými B. I. F. a J. K., ako aj vierohodnosť výpovedí poškodených., keďže jeho vyjadrenia súviseli výlučne so spormi týkajúcimi sa styku s maloletými deťmi a neboli myslené ako vyhrážky.

S takouto argumentáciou sa však krajský súd nestotožňuje, nakoľko pri posudzovaní trestnoprávnej relevancie jednotlivých výrokov obžalovaného nemožno tieto výroky vytrhnúť z kontextu a posudzovať ich izolovane. Ich význam je potrebné hodnotiť vzhľadom na obsah celej komunikácie, vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými, predchádzajúce konflikty, spôsob komunikácie a okolnosti, za ktorých boli jednotlivé výroky vyslovené alebo zaslané.

Vo vzťahu k poškodenej B. I. F. nejde iba o neurčité konštatovanie, že „pre jedného z nás to nedopadne dobre“. Podľa skutkových zistení okresného súdu obžalovaný v telefonickom rozhovore dňa 10.01.2024 použil aj jednoznačný výrok „zabijem ťa“. Tvrdenie obžalovaného, že telefonický rozhovor mal výlučne charakter sporu o výživné, preto samo osebe neodstraňuje objektívny význam takéhoto výroku.

Rovnako okolnosť, že ďalšia komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou súvisela so stykom obžalovaného s maloletými deťmi, nevylučuje, že v rámci takéhoto konfliktu mohlo dôjsť k nebezpečnému vyhrážaniu.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku obžalovaného, že nikdy nemal v úmysle poškodeným fyzicky ublížiť ani svoje výroky realizovať, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania nie je rozhodujúce, či páchateľ skutočne zamýšľa vyhrážku v budúcnosti uskutočniť. Rozhodujúce je, či vzhľadom na obsah vyhrážky a okolnosti, za ktorých bola urobená, bola táto objektívne spôsobilá vzbudiť u adresáta dôvodnú obavu z jej uskutočnenia. Preto následné vysvetlenie obžalovaného, že výroky myslel inak, prípadne že nimi sledoval iba dosiahnutie kontaktu s maloletými deťmi, nemôže byť samo osebe dôvodom na jeho oslobodenie.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou, že existencia dôvodnej obavy poškodených nebola dokazovaním objektivizovaná. Okresný súd neposudzoval subjektívne tvrdenia poškodených izolovane. Pri hodnotení dôvodnosti ich obáv prihliadal aj na predchádzajúci charakter vzťahov s obžalovaným, spôsob jeho komunikácie a predchádzajúce konfliktné správanie.

Osobitný význam má vo vzťahu k poškodenej J. K. skutočnosť, že predchádzajúce konfliktné správanie obžalovaného voči nej bolo predmetom právoplatných rozhodnutí príslušného správneho orgánu. Z nich vyplývajú predchádzajúce prípady hrubého a vulgárneho správania, ako aj fyzického konfliktu sprevádzaného vyhrážkou ujmou na zdraví.

Tieto rozhodnutia samy o sebe nepreukazujú spáchanie skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania, predstavujú však okolnosť významnú pri hodnotení kontextu vzájomného vzťahu a toho, ako mohla poškodená následnú komunikáciu obžalovaného objektívne vnímať.

Obžalovaný ďalej namietal, že obe poškodené postupovali koordinovane a trestné oznámenia boli výsledkom spoločného plánu smerujúceho k jeho kriminalizácii.

Krajský súd uvádza, že samotná komunikácia poškodených neumožňuje bez ďalšieho prijať záver, že sa dohodli na nepravdivom obvinení obžalovaného. Ide navyše o osoby, ktoré boli s obžalovaným v partnerských vzťahoch, majú s ním maloleté deti a riešili s ním obdobné konfliktné situácie. Ich vzájomná komunikácia preto sama o sebe nepredstavuje dôkaz účelovej koordinácie trestných oznámení.

Vo vzťahu k poškodenej B. I. F. má podporný význam aj výpoveď svedkyne B. G., ktorá síce nebola schopná reprodukovať konkrétny obsah telefonického rozhovoru, avšak vnímala bezprostredný stav poškodenej po telefonáte a následne jej poškodená uviedla, že sa jej bývalý manžel vyhrážal.

Dôvodom na zrušenie rozsudku nie je ani poukaz obžalovaného na zásadu in dubio pro reo.

Táto zásada neznamená, že súd je povinný prijať každú alternatívnu interpretáciu dôkazov predloženú obžalovaným. Uplatní sa vtedy, ak po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre posúdenie viny rozumné a neodstrániteľné pochybnosti. Takúto situáciu odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil.

Okresný súd teda uviedol logické dôvody, na základe ktorých uveril poškodeným a prečo neprijal vysvetlenie obžalovaného, podľa ktorého všetky jeho výroky predstavovali iba nevhodne formulované požiadavky súvisiace s kontaktom s maloletými deťmi.

Na záver krajský súd dodáva, že okolnosť, že bezprostredným podkladom konfliktov boli otázky výživného alebo styku s maloletými deťmi, nevylučuje úmyselné konanie obžalovaného. Motív, ktorý viedol ku konfliktu, nemožno zamieňať s otázkou, či obžalovaný vedome použil výroky objektívne spôsobilé vyvolať u poškodených dôvodnú obavu.

Zhodnotiac takto vykonané dokazovanie je aj krajský súd toho názoru, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný A. B..

Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného A. B., pričom vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák.

Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd správne u obžalovaného nezistil existenciu poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností podľa § 36, § 37 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu (peňažný trest vo výške 600,- eur), aký mu bol uložený okresným súdom, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Takýto trest krajský súd považuje za primeraný a spravodlivý.

Rovnako správne okresný súd osobitným výrokom nerozhodoval ani o nároku na náhradu škody, nakoľko poškodené si v trestnom konaní neuplatňovali nárok na náhradu škody.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.